{"guid": "780b03f8-d4d4-4bd0-a68b-3eae9eefa121:faf38ecb-fa06-49ff-b838-d861fa3c1fda", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2014200884.1", "spisova_znacka": "2Sžo/44/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/44/2016 z 25. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2018, sp. zn. 2Sžo/44/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:2014200884.1", "identifikacne_cislo": "2014200884", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/576", "nazov": "zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/576/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/576-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/576#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/faf38ecb-fa06-49ff-b838-d861fa3c1fda", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200884.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200884.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200884.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/44/2016\n2014200884\n25. 10. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:2014200884.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobkyne: Fakultná nemocnica\nTrnava, so sídlom A. Žarnova 11, Trnava, zastúpenej JUDr. Darinou Kurňavovou, advokátkou, so\nsídlom Kapitulská 5, Trnava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so\nsídlom Žellova 2, Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS\n204/00008/2014/R z 22. septembra 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nč. k. 14S/238/2014-68 z 18. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/238/2014-68 zo 18.\nfebruára 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/238/2014-68 zo 18. februára 2016 podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného č. ZS 204/00008/2014/R z 22. septembra 2014, ktorým bolo\npotvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava\nč. ZS 204/00008/2014 z 13. mája 2014 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1 000 eur za porušenie\n§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.\"), ktorého sa žalobca dopustil tým, že pri poskytovaní zdravotnej\nstarostlivosti pacientke J. W. (ďalej len „pacientka\") neposkytol zdravotnú starostlivosť správne.\nPodľa žalovaného žalobca nevykonal počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientke všetky\nzdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Porušenie spočívalo v tom, že počas\nhospitalizácie pacientky u žalobcu od 15. decembra 2011 do 23. decembra 2011, ako aj počas jej\ndruhej hospitalizácie od 2. júla 2012 do 25. júla 2012 na neurologickom oddelení a od 25. júla 2012\ndo 27. júla 2012 na infekčnej klinike nebola pacientke z neurologického hľadiska poskytnutá správna\nzdravotná starostlivosť. U pacientky nebolo vykonané MR vyšetrenie mozgu prístrojom so silou magnetu\n0,3 T, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou ukázalo diseminované poškodenie centrálnej nervovej\nsústavy, nakoľko príčiny neurologickej poruchy bolo potrebné hľadať na úrovni hrudnej miechy alebo\nvyššie, resp. pri prepustení nebolo doporučené kontrolné vyšetrenie MR ambulantnou cestou na bežne\ndostupných prístrojoch si silou magnetu 1,5 T. Ani po obdŕžaní výsledkov z likvoru odobratého pri prvej\nhospitalizácii nebolo indikované vyšetrenie MR mozgu na prístroji 0,3 T. V spektre pomocných vyšetrení\nchýbalo realizovanie vyšetrenia multimodalitných evokovaných potenciálov. Po obdržaní výsledku MR\n\nmozgu počas hospitalizácie na infekčnej klinike v období od 25. júla 2012 do 27. júla 2012 neboli\nneurológom indikované ďalšie diagnostické postupy pri podozrení na sklerózu multiplex.\nAko vyplýva z odôvodnenia rozsudku, krajský súd nepovažoval námietky žalobcu ohľadne nevypočutia\núčastníka, resp. jednotlivých lekárov v správnom konaní ako aj námietky ohľadne nevypracovania\nznaleckého posudku za dôvodné. Štatutárny zástupca, ako aj jednotliví do úvahy prichádzajúci lekári\nmali možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným\nv konaní. Rovnako bol žalobcovi daný k dispozícii Protokol č. 625/2013, proti ktorému boli z jej strany\npodané námietky a tie boli po konzultácii s prizvanými odborníkmi znovu prerokované so žalobcom.\nKrajský súd poukázal na to, že žalovaný vyzval žalobcu, aby sa prišiel oboznámiť s podkladmi pre\nvydanie napadnutého rozhodnutia. Pri oboznamovaní sa so spisovou dokumentáciou dňa 30. júla 2014\nzástupca žalobcu prehlásil, že so všetkými skutočnosťami bol oboznámený v priebehu výkonu dohľadu,\nprerokovania protokolu a prvostupňového správneho konania, pričom ďalšie dokazovanie nenavrhol a\nzároveň skonštatoval, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach.\nPodľa názoru krajského súdu nie je v rozpore s právnou úpravou, ak na prejednanie veci v správnom\nkonaní nebolo nariadené ústne pojednávanie. Správne orgány v rámci svojej kompetencie a vzhľadom\nna doterajší priebeh konania a skutočnosti zistené aj vykonaným dohľadom postupovali spôsobom, ktorý\npovažovali za účelný.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že správne orgány dostatočne nepreukázali\nporušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne.\nK otázke nenariadenia znaleckého dokazovania krajský súd uviedol, že prvostupňový orgán v súlade\ns § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n581/02004 Z. z.\") na zistenie stavu veci pribral do konania dvoch konzultantov z oblasti infektológie\na neurológie. Zákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani\nnepriznáva vyššiu hodnotu znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta.\nOdborní konzultanti sa kompetentne vyjadrili k jednotlivým námietkam proti protokolu z výkonu dohľadu\nnad zdravotnou starostlivosťou. Podľa krajského súdu nebol preukázaný dôvod na spochybňovanie\nvýsledkov dokazovania ani na ich dopĺňanie o znalecký posudok. V žalobe nebola nijakým konkrétnym\nspôsobom spochybnená správnosť záverov prizvaných odborných konzultantov.\nKrajský súd poukázal na to, že už pri prvej hospitalizácii pacientky, ošetrujúci lekári úplne nevylúčili\núvahy o diagnóze skleróza multiplex, a preto mali byť s ohľadom na súčasné poznatky lekárskej vedy\nindikované ďalšie diagnostické postupy, ktoré by s najväčšou pravdepodobnosťou vyvrátili alebo potvrdili\ntieto úvahy, a to aj vzhľadom na výsledky vyšetrení vykonaných pri prvej hospitalizácii Po oboznámení\nsa s obsahom pripojeného administratívneho spisu žalovaného dospel krajský súd k záveru, že skutkový\nstav bol v prejednávanej veci zistený úplne a správne, pričom z týchto zistení vyplýva, že zo strany\nžalobcu neboli u pacientky vykonané všetky výkony pre správne a včasné určenie diagnózy.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň\nžiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania žalobcovi.\nŽalobca poukázal na to, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného videl v tom, že žalovaný vychádzal\nz posúdenia odborníkov, s ktorými erudovaní lekári žalobcu z odboru neurológia nikdy nekomunikovali.\nPrvostupňový správny orgán nenariadil žiadne pojednávanie, kde by lekári žalobcu mali právo podávať\nodborníkom otázky, čím by bol ozrejmený skutkový stav. Prizvaní odborníci vychádzali len z písomných\nvyjadrení, konzultovali len so žalovaným, ale nie so zodpovednými zamestnancami žalobcu, ktorí\nrealizovali liečebný proces.\nKrajský súd v Trnave sa podľa názoru žalobcu nevysporiadal so zistením skutkového stavu, z ktorého\nby vychádzalo správne rozhodnutie, nevzal do úvahy závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Szd/3/2013 z 13. mája 2014, podľa ktorého skutkový stav je nenahraditeľným a neopomenuteľným\nprvkom v štádiu procesu aplikácie práva. Význam zisťovania skutkového stavu prostredníctvom rôznych\n\ndôkazných prostriedkov vrátane znaleckého posudku je zdôraznený prostredníctvom základnej zásady\nzakotvenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\nKrajský súd v Trnave bagatelizoval nepochybnosť, že v správnom konaní proti sebe stoja dva\nodborné názory, t. j. prezentované skupinou odborníkov - konzultantov a nemenej renomovaných\nodborníkov pôsobiacich v oblasti praxe, pričom žalobca je prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia\noznačeného ako fakultná nemocnica, ktorá prezentuje najnovšie poznatky lekárskej vedy a presadzuje\nich do odbornej medicínskej praxe. Podľa názoru NS SR vyjadreného v rozsudku sp. zn. 1Szd/2/2013\nz 18. marca 2014 sa v takomto prípade v samotnom spore od správneho súdnictva požaduje, aby\ns vysokou pravdepodobnosťou, ktorá takmer hraničí s istotou vyslovil, kto má pri obhajovaní svojich\nmedicínskych postupov pravdu.\nNakoľko zistenie skutkového stavu je medzi účastníkmi sporné, žalovaný mal tieto rozpory odstrániť,\npričom podľa názoru žalobcu rozpor dvoch renomovaných odborníkov je možné odstrániť len\nnariadením znaleckého dokazovania. Nevykonanie tohto dôkazu spôsobilo, že rozhodnutie žalovaného\nje neodôvodnené, vychádzajúce z nenáležite zisteného skutkového stavu, a preto aj nezákonné.\nPodľa žalobcu zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne, pričom boli vykonané všetky zdravotné\nvýkony so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby, alebo zlepšenia stavu\nosoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. V konaní nebol relevantným spôsobom\npreukázaný opak, takže nemohol byť naplnený dôvod porušenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.\na dôvod pre uloženie pokuty.\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.\nPodľa žalovaného sú tvrdenia žalobcu o nenáležite zistenom skutkovom stave a nedostatočnom\ndokazovaní nedôvodné. Použitie stanovísk prizvaných odborníkov z príslušných medicínskych oblastí\nako dôkazu v konaní o uložení pokuty predpokladá aj samotný zákon č. 581/2004 Z. z., podľa ktorého\nsa riadi výkon dohľadu. Platné právne predpisy nevylučujú, aby sa skutkové zistenia žalovaného\nopreli aj o názor len jedného prizvaného odborníka. V danom prípade boli v konaní obstarané ako\npodklady rozhodnutia stanoviská dvoch prizvaných odborníkov - prof. MUDr. Q. W., PhD., odborníka z\nmedicínskeho odboru neurológia a MUDr. I. P., odborníka z medicínskeho odboru infektológia. Žalovaný\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Sžso/10/2008 z 26. februára 2009, v\nktorom najvyšší súdu vyslovil, že ak by aj správny orgán prizval do konania znalca, tento by vychádzal iba\nz tých skutočností, ktoré sú známe aj konzultantom a správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení\nnezoraďuje jednotlivé dôkazné prostriedky podľa ich dôkaznej sily a nevylučuje, aby správny orgán na\nposúdenie odbornej otázky namiesto znalca použil aj odborný posudok konzultanta.\nŽalovaný uviedol, že pri oboznamovaní sa so spisovou dokumentáciou (dňa 30. júla 2014) pred vydaním\ndruhostupňového rozhodnutia, po preštudovaní spisovej dokumentácie prehlásil právny zástupca\nžalobcu do zápisnice, že so všetkými skutočnosťami bol oboznámený tak počas výkonu dohľadu, ako aj\npočas prvostupňového správneho konania a ďalšie dokazovanie nenavrhuje. Žalovaný tiež poukázal na\nskutočnosť, že počas výkonu dohľadu, ako aj počas správneho konania sa vo veci vyjadrovali dotknutí\nzamestnanci neurologického oddelenia a infekčnej kliniky žalobcu a žalovaný sa ich vyjadreniami vždy\ndôkladne zaoberal, čo dokazuje aj obsah predloženej spisovej dokumentácie žalovaného.\nŽalobca ani počas výkonu dohľadu, ani počas správneho konania neuviedol žiadne skutočnosti alebo\ndôkazy, ktorými by konkrétnym spôsobom spochybnil zistené nedostatky v poskytnutej zdravotnej\nstarostlivosti, preto podľa žalovaného nebol daný dôvod, aby žalovaný prizval na posúdenie veci iného\nodborníka. Ak by žalobca uviedol nové skutočnosti alebo predložil nové dôkazy, musel by sa nimi\nžalovaný zaoberať. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva,\nže ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nesúhlasí so stanoviskom prizvaného odborníka a vznesie\nk nemu námietky, je povinnosťou úradu zaobstarať minimálne ďalšie stanovisko iného odborníka z\npríslušného odboru za účelom odstránenia rozporov, prípadne nariadiť dokazovanie súdnym znalcom.\nNaopak, žalovaný konštatuje, že súdna prax potvrdila postavenie žalovaného ako orgánu, do ktorého\npôsobnosti patrí posúdenie skutočnosti, či zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne. Ide o\nodborné právne otázky, pri ktorých je žalovaný ako orgán dohľadu kompetentný vysloviť svoj odborný\n\nprávny názor v rámci správnej úvahy za pomoci prizvaných odborníkov - konzultantov (rozsudok NS\nSR č. k. 3Szd/8/2009).\nSkutočnosť, že žalobca s názorom prizvaného odborníka a s názorom žalovaného nesúhlasí, nemôže\nbyť samo o sebe dôvodom na spochybnenie zisteného skutkového stavu. Na podporu svojich záverov\nžalovaný poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 10Szd/1/2013 z 25.\nseptembra 2013, sp. zn. 10Szd/2/2013 z 11. septembra 2013, sp. zn. 10Szd/4/2013 zo 6. novembra\n2013, sp. zn. 10Sžso/21/2014 z 15. apríla 2015, sp. zn. 9Szd/2/2013 z 27. mája 2015), ktoré za obdobnej\nskutkovej aj právnej situácie vyhodnotili postup žalovaného aj pri dokazovaní a pri aplikovaní jednotlivých\nprávnych inštitútov v správnom konaní ako správne.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPredmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi\nprávoplatne uložená pokuta 1 000 eur za nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti pacientke, u\nktorej žalobca nevykonal všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby.\nPorušenie spočívalo podľa žalovaného konkrétne v tom, že počas hospitalizácie pacientky u žalobcu\nod 15. decembra 2011 do 23. decembra 2011, ako aj počas jej druhej hospitalizácie od 2. júla\n2012 do 25. júla 2012 na neurologickom oddelení a od 25. júla 2012 do 27. júla 2012 na infekčnej\nklinike nebola pacientke z neurologického hľadiska poskytnutá správna zdravotná starostlivosť. U\npacientky nebolo vykonané MR vyšetrenie mozgu prístrojom so silou magnetu 0,3 T, ktoré by s\nnajväčšou pravdepodobnosťou ukázalo diseminované poškodenie centrálnej nervovej sústavy, nakoľko\npríčiny neurologickej poruchy bolo potrebné hľadať na úrovni hrudnej miechy alebo vyššie, resp. pri\nprepustení nebolo doporučené kontrolné vyšetrenie MR ambulantnou cestou na bežne dostupných\nprístrojoch si silou magnetu 1,5 T. Ani po obdŕžaní výsledkov z likvoru odobratého pri prvej hospitalizácii\nnebolo indikované vyšetrenie MR mozgu na prístroji 0,3 T. V spektre pomocných vyšetrení chýbalo\nrealizovanie vyšetrenia multimodalitných evokovaných potenciálov. Po obdŕžaní výsledku MR mozgu\npočas hospitalizácie na infekčnej klinike v období od 25. júla 2012 do 27. júla 2012 neboli neurológom\nindikované ďalšie diagnostické postupy pri podozrení na sklerózu multiplex.\nÚčelom zákona č. 576/2004 Z. z. je upraviť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich\ns poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri\nposkytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej\nstarostlivosti.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností,\nktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a\ndietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len \"osoba\"), zvýšenia kvality jej\nživota a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,\ndiagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.\n\nPodľa § 2 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z. diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu\nosoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo\nchoroby; jej výsledkom je určenie choroby.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť\nsprávne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na\nsprávne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo\nzlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou\n[§ 1 písm. d)] vykonáva\na) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej\nstarostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti,\nb) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej\nstarostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt\").\nPodľa § 43 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. dohľadom na mieste sa rozumie získavanie informácií a\ndokumentov spravidla priamo u dohliadaného subjektu alebo od jeho zamestnancov a vyhodnocovanie\ntakto získaných informácií a dokumentov.\nPodľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a\nprizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu\") na základe písomného poverenia\núradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s\nich súhlasom.\nPodľa § 43 ods. 7 zákona č. 581/2004 Z. z. najmenej jedna osoba oprávnená na výkon dohľadu na\nmieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti musí mať\na) odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu v tých pracovných činnostiach, v ktorých majú\nvykonávať dohľad,\nb) najmenej päťročnú odbornú zdravotnícku prax v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.\nPodľa § 44 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. ak má dohliadaný subjekt pochybnosť o nezaujatosti osoby\noprávnenej na výkon dohľadu, môže podať úradu písomné námietky s uvedením dôvodu. Podanie\npísomných námietok nemá odkladný účinok.\nPodľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním\nzdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne (§ 4 ods. 3 zákona\nč. 576/2004 Z. z.), alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti\nzistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§\n64 ods. 2).\nPodľa § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej\nstarostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú\nosobu.\nPodľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch\nstupňov v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili\nskutkový stav dostatočne a správne a ani konanie netrpí takou vadou, ktorá by mohla ovplyvniť\nzákonnosť ich rozhodnutí, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného (ani rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu) nemožno považovať za nezákonné. Najvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a\ndôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave, po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu sa s\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu stotožňuje, a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza\nnasledovné.\nZ citovaných zákonných ustanovení nesporne vyplýva, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky\nprávne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Správny orgán pritom nie je\nviazaný návrhmi účastníkov konania na vykonanie dôkazov. Stav veci sa musí zistiť presne, čo znamená,\nže musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia,\nmusia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení\nskutočného stavu veci. Dôkazom v konaní o posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti\nsú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská.\nNajvyšší súd konštatuje, že žalobca na podporu svojich tvrdení nepredložil správnemu orgánu ani\nsúdu žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil alebo vyvrátil závery zistené v správnom konaní (§ 34 ods.\n3 správneho poriadku). Námietky žalobcu sú iba v rovine tvrdení a vyjadrenia nesúhlasu so závermi\nžalovaného. Žalobca zotrváva na svojom názore, že zdravotnú starostlivosť poskytol správne, avšak\ntieto svoje závery neopiera napríklad o určité odborné stanoviská, všeobecne platné postupy, či iné\nskutočnosti, ktoré by podporovali jeho tvrdenia a zároveň vyvracali, či spochybňovali závery žalovaného.\nV prípade, že žalobca ako kontrolovaný subjekt nesúhlasí s odborným posúdením poskytnutej zdravotnej\nstarostlivosti, ku ktorému v rámci vykonávaného dohľadu dospel žalovaný, nevzniká žalovanému\nautomaticky povinnosť ustanoviť vo veci znalca. V prejednávanej veci ide o odborné otázky, pri\nktorých je žalovaný ako orgán dohľadu na základe zákona kompetentný vysloviť svoj odborný názor,\npričom v prejednávanej veci závery žalovaného vychádzali zo stanovísk prizvaných osôb s odbornou\nspôsobilosťou v tých pracovných činnostiach, v ktorých bol vykonávaný dohľad (§ 43 ods. 7 zákona č.\n581/2004 Z. z.). Navyše najvyšší súd uvádza, že žalobcovi nič nebránilo predložiť v konaní ako dôkaz\nznalecký posudok.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu neobsahuje\nnijaké právne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery žalovaného\nuvedené v preskúmavanom rozhodnutí, ani spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery krajského súdu\nuvedené v jeho rozsudku.\nKeďže v rozsahu odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní relevantných právnych\nnoriem a keďže podľa názoru najvyššieho súdu, krajský súd rozhodol v súlade so zákonom, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky s poukázaním na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 veta\nprvá OSP v spojení s ustanovením § 246c ods.1 veta prvá a § 224 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu\ntrov tohto konania nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný. Žalovanému náhrada trov konania\nneprináleží zo zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/238/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}