{"guid": "5f846eb4-6733-43af-8126-22ba5635edb4:d3b765fe-d05b-4477-bbcf-45ffac201b6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2014200856.1", "spisova_znacka": "6Sžf/83/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/83/2015 z 24. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 6Sžf/83/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:2014200856.1", "identifikacne_cislo": "2014200856", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "nazov": "§ 159 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3b765fe-d05b-4477-bbcf-45ffac201b6b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200856.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200856.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200856.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/83/2015\n2014200856\n24. 01. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:2014200856.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA PLAY spol. s.r.o., so sídlom\nHviezdoslavova 315, Senica, IČO: 18 048 595, zastúpeného Martin Džačovský, s.r.o., advokátska\nkancelária, Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100303/1/15664-83920/2013/5081 zo dňa 21.02.2013, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Trnave č. k. 20S/94/2014-39 zo dňa 22. septembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/94/2014-39 zo dňa 22.\nseptembra 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave (ďalej v texte rozhodnutia aj „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“)\nuznesením č. k. 20S/94/2014-39 zo dňa 22. septembra 2015 postupom podľa § 246 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a v spojení s ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil\nkonanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100303/1/15664-83920/2013/5081 z 21. februára 2013 o potvrdení exekučnej výzvy Daňového úradu\nKošice č. 9800502/5/3718222/2012/Mori z 12. decembra 2012, ktorou vyzval žalobcu na zaplatenie\nnedoplatku vo výške 4 000 eur. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 246c ods.1 O.s.p. v\nspojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.02.2013 už bolo\npredmetom súdneho preskúmavania v konaní vedenom pod sp. zn. 20S/13/2013, pričom krajský súd\nkonanie v predmetnej veci zastavil v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. uznesením č. k. 20S/13/2013-38 zo\ndňa 28.11.2013, ktoré rozhodnutie bolo uznesením NS SR na základe odvolania žalobcu potvrdené\nuznesením vydaným pod sp. zn. 6Sžf/28/2014 zo dňa 29.04.2015 a ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 29.06.2015. Krajský súd ďalej uviedol, že prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) v zmysle ust. §\n159 ods. 3 O.s.p. bráni tomu, aby bola vec meritórne prejednávaná a rozhodnutá. Takýto nedostatok\npodmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu\nbez ďalšieho konania zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Taktiež krajský súd uviedol, že z doplneného\npodania (č. l. 31) jednoznačne vyplýva, že žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č.\n1100303/1/15664-83920/2013/5081 zo dňa 21.02.2013, ktorým žalovaný potvrdil exekučnú výzvu\nsprávcu dane, ktorá ale súdnemu prieskumu nepodlieha. Naviac, v prípadnom ďalšom konaní vo veci\nby bol procesný úspech žalobcu viac než nepravdepodobný i vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie\nvo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod. sp. zn. 20S/13/2013 zo dňa 28.11.2013 bolo potvrdené\nrozhodnutím Najvyššieho súd SR 6Sžf/28/2014 zo dňa 29.04.2015.\n\nProti uvedenému rozhodnutiu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že\nžaloba bola podaná o vydanie bezdôvodného obohatenia a nie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného a taktiež podľa žalobcu súd vôbec nerozhodoval o návrhu žalobcu na pripustenie ďalšieho\núčastníka do konania na strane žalovaného a to Daňový úrad Košice a preto žiadal, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca namietal, že súd sa mal zaoberať skutočnosťou, že výkaz daňových nedoplatkov má\nkonštitutívne účinky v tých prípadoch, kedy je zostavený bez právoplatného rozhodnutia o vyrubení\ndane. Ide o prípady podľa § 89 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku (§74 ods. 2\npísm. b), c) zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov). Ide o exekučný titul, ktorý zakladá povinnosť\ndaňového subjektu zaplatiť nedoplatok, preto ho je nevyhnutné súčasne považovať za vyrubenie\nnedoplatku, keďže mu nepredchádza rozhodnutie. Z konštitutívneho účinku možno vyvodiť, že výkaz\nje rozhodnutím v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. Rozhodnutie je pojmovo vymedzené v tomto ustanovení\nsvojim účinkom, pričom zákon iným administratívnym aktom ako sú rozhodnutia, konštitutívny účinok\nnepriznáva. Výkaz na rozdiel od platobného výmeru nemusí obsahovať odôvodnenie, ale iba zákonom\nustanovené náležitosti. Ich formálna správnosť a súlad vyrubeného nedoplatku s evidenciou podliehajú\nsúdnemu prieskumu. Nemožno vylúčiť, že pri zostavovaní výkazu nedoplatkov vzniknú administratívne\npochybenia. Nebol zistený zákonný dôvod podľa § 248 O.s.p. (generálna klauzula), ktorý by vylučoval\nvýkaz daňových nedoplatkov zo súdneho prieskumu zákonnosti. Zostavenie výkazu má pre daňového\ndlžníka závažné dôsledky. V exekučnom konaní pritom nie je prípustné preskúmavať zákonnosť\nexekučného titulu. Žalobca súčasne poukázal na uznesenie Ústavného súdu č. k. I. ÚS 235/2012-11 zo\ndňa 16.05.2012, z ktorého vyplýva, že právnu otázku prípustnosti správnej žaloby proti výkazu daňových\nnedoplatkov je nevyhnutné vyriešiť vo všeobecnom súdnictve.\nŽalobca v závere namietal aj to, že súd sa mal zaoberať skutočnosťou, že ust. § 89 ods. 3 druhá veta\nzák. č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého „daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových\nnedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti“, sa javí ako rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní\npostupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu\nžalobcu nie je možné priznať úspech.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa\nvychádzal zo zistení vyplývajúcich z predloženého spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozhodnutia, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nKrajský súd správne poukázal na to, že rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp.\nzn. 20S/13/2013 zo dňa 28.11.2013 bolo potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 6Sžf/28/2014 zo\ndňa 29.04.2015 a táto skutočnosť založila prekážku res iudicata teda prekážku rozhodnutej veci.\nPodľa § 159 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.\nPrekážka rozhodnutej veci (res iudicata) v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. bráni tomu, aby bola vec\nmeritórne prejednávaná a rozhodnutá. Takýto nedostatok podmienky nemožno odstrániť, preto súd po\njeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho konania zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p.).\nNaviac v danom prípade mal krajský súd konanie zastaviť už s poukazom na ustanovenie § 250d ods.\n3 O.s.p. z dôvodu oneskorene podanej žaloby, keďže je nesporné, že žaloba nebola podaná v lehote 2\nmesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.\n\nSenát odvolacieho súdu po dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého prvostupňového\nrozhodnutia, odvolania ako aj celého súdneho spisu dospel k záveru, že boli splnené podmienky na\nzastavenie konania o návrhu z 12.11.2014. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. 1 a § 219 O.s.p. ako vo výroku\nvecne správne potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s §\n246c ods.1 a s § 224 ods.1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov\nnepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/94/2014", "guid": "2c213448-7ab8-4966-87e4-128c9514ca4d:f445d1bb-e2f0-4b04-adc2-bc5c79ac84c7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:23195827-d481-4137-bcce-cb0ee8f6fdd1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:23195827-d481-4137-bcce-cb0ee8f6fdd1"}], "citovane_v": []}