{"guid": "e6b29d4b-a4d6-4a67-a123-87a004112f59:6f265401-52f2-4c6b-a715-5652de85c691", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2014200565.1", "spisova_znacka": "2Sžf/25/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/25/2016 z 23. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2018, sp. zn. 2Sžf/25/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:2014200565.1", "identifikacne_cislo": "2014200565", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2018-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "nazov": "§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f265401-52f2-4c6b-a715-5652de85c691", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200565.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200565.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2014200565.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/25/2016\n2014200565\n23. 05. 2018\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2018:2014200565.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: P & A Group,\ns.r.o., so sídlom Vydrany 1093, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Szakálom, Korzo B. Bartóka\n789/3, Dunajská Streda, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/285187/2014/4884 zo\ndňa 20.06.2014 o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/53/2014-59 zo\ndňa 1. decembra 2015 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/53/2014-59\nzo dňa 1. decembra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 1100307/1/285187/2014/4884\nzo dňa 20.06.2014, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava č.\n9210401/5/916421/2014/Jani zo dňa 12.03.2014, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1\nzákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Zb. o správe daní\nv znení neskorších predpisov (daňový poriadok) znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobcovi)\nnadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2011 zo sumy 219.740,56\neur na 43.430,08 eur, keď dospel k záveru, že získané dôkazy o objednávaní, vykonaní a uhradení\nprepráv žalobca nevyvrátil ani nespochybnil, ani ním požadované výpovede svedkov, B. I., H. Y. a B. Y.\nnemohli v danej veci priniesť nové skutočnosti.\nKrajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že v zistených prípadoch nebola splnená podmienka,\nstanovená v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon o DPH), ktorý ukladá, aby preprava tovaru do iného členského štátu bola\nuskutočnená na účet deklarovaného odberateľa. Uvedenými zisteniami bolo spochybnené aj to, že\ntovar bol v skutočnosti dodaný odberateľom, deklarovaným na predložených faktúrach. Podľa výsledkov\nmedzinárodných dožiadaní prepravcovia spoločnosť V.. nepoznali a pre M.. tovar v kontrolovanom\nzdaňovacom období nedodali. Taktiež spoločnosť M.. nadobudnutie tovaru od daňového subjektu\nnepriznala (a nemala žiadneho zamestnanca) a podľa vyjadrení maďarskej daňovej správy taktiež\nspoločnosť V.. tovar od daňového subjektu nenadobudla, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť,\nvykazované transakcie sú podľa jej zistení fiktívne a neboli uskutočnené tak, ako je deklarované\nna faktúrach. Zároveň podľa vyjadrení prepravcov títo uvádzaných odberateľov daňového subjektu\n\nnepoznali, nik z týchto odberateľov tovar v Maďarsku fyzicky neprevzal, a tovar ani nebol dodávaný do\nsídla týchto deklarovaných odberateľov. Podľa ďalších záverov maďarskej finančnej správy tovar, ktorý\nmal dodať daňový subjekt do Maďarska, bol bez vykládky vrátený späť na Slovensko.\nĎalej krajský súd z hľadiska posúdenia, či skutočne prišlo k vykládke tovaru, teda či bol tovar\nfyzicky dodaný odberateľovi do iného členského štátu, t. j. do Maďarska, poukázal na vyjadrenie\nFinančného riaditeľstva SR, že pokiaľ by aj prišlo k fyzickej vykládke tovaru z áut len za účelom jeho\nváženia, nemožno toto považovať za jeho dodanie do konkrétneho miesta určenia v Maďarsku za\nnespochybniteľne zisteného skutkového stavu, že tento tovar bol obratom, ihneď po vážení naložený na\nto isté auto, ktoré ho doviezlo a prepravený v ten istý deň späť na územie Slovenskej republiky. Takýto\npostup nie je podľa Finančného riaditeľstva SR naplnením znenia § 43 zákona o DPH o fyzickom dodaní\ntovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi, ale iba účelovým úkonom.\nKrajský súd mal za to, že zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt nevykonal žiadne\ndostupné opatrenia, aby si preveril splnenie podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane, stanovených\nzákonom, keď sám uvádzal iba svoje domnienky o objednávaní a úhrade prepravy jeho odberateľmi,\npričom pochybnosti o dodaní tovaru týmto odberateľom mal mať už na základe neúplných prepravných\ndokladov - CMR, v ktorých miesto vykladania tovaru nie je totožné so sídlom deklarovaných odberateľov\ntovaru. Na predložených CMR je ako miesto vykladania tovaru uvedené nepostačujúco iba štát a mesto\n(Maďarsko - Györ, Bágyogszovát) bez uvedenia ulice a čísla, kde má byť tovar vyložený. V dôsledku\nuvedeného je možné konštatovať, že daňový subjekt tým nesplnil zároveň podmienku predloženia\nprepravného dokladu, v ktorom je uvedené miesto určenia, stanovenú v § 43 ods. 5 písm. a) zákona\no DPH. Na základe vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, keď\nsa stotožnil s argumentáciou žalovaného a z obsahu spisového materiálu zistil, že daňové orgány\nzabezpečili pre vo veci prijaté rozhodnutia dôkazy v dostatočnom rozsahu a tieto vyhodnotili v súlade\nso zásadou voľného hodnotenia dôkazov a ich logickým významom vo vzťahu k veci.\nV súlade so stanoviskom žalovaného krajský súd konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt je\nsubjektom v daňovom konaní v zmysle § 43 zákona o DPH a § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.\no správe daní zaťaženým dôkazným bremenom. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na\nnáslednú verifikáciu skutočností a dokladov tvrdených a predložených daňovým subjektom, pričom\nv danom prípade boli tvrdenia a doklady žalobcu spochybnené takým zásadným spôsobom, ktorý\nodôvodňuje záver o nepreukázaní naplnenia zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri\ndodaní tovaru do iného členského štátu v rozsahu vyplývajúcom z dodatočného platobného výmeru\nvydaného dňa 12.03.2014 Daňovým úradom Trnava pod č. 9210401/5/916421/2014/Jani - záver o\nnepreukázaní nadobudnutia tovaru žalobcom deklarovanými odberateľmi JF. a M.. a nepreukázaní\nprepravy tovaru na účet jeho odberateľov. Námietky žalobcu svojou podstatou smerovali k spochybneniu\nsprávnosti záverov prijatých zo zistení zabezpečených daňovými orgánmi SR v rámci medzinárodnej\nvýmeny daňových informácii od daňových orgánov Maďarska, nie k spochybneniu samotných\nzistení týkajúcich sa nedostatku potvrdenia prevzatia tovaru deklarovanými odberateľmi, poznatkov\no ich podnikateľskej činnosti, nezrovnalostí vo vzťahu k sídlu odberateľa a miestu, na ktoré mal\nbyť tovar dodaný, nepriznania intrakomunitárneho dodania tovaru spoločnosťou M., či poznatkov\nprepravcov o spoločnostiach deklarovaných ako odberatelia tovaru a o subjektoch, ktoré prepravu\ntovaru objednali a uhradili. V rozpore s tvrdením žalobcu žalovaný týmto zisteniam priznal význam\nzodpovedajúci objektívnemu a logickému hodnoteniu. Naopak, práve ich hodnotenie žalobcom ako\numožňujúce záver o dodaní tovaru jeho tvrdeným odberateľom a o realizovaní prepravy tovaru na účet\ndeklarovaného odberateľa vychádza z roviny špekulácií a z nekritického podriadenia želanému výsledku.\nNeobstojí pritom ani námietka žalobcu týkajúca sa nedostatku jeho možností prijať na zabezpečenie\nobchodných prípadov iné opatrenia, ktoré by bolo možné od neho rozumne požadovať. Je otázkou\nindividuálneho posúdenia okolností konkrétneho prípadu, aké opatrenia možno od podnikateľského\nsubjektu spravodlivo požadovať, požiadavka na potvrdenie dodania tovaru, či dokladovanie oprávnenia\nprepravcu pochádzajúceho od odberateľa tovaru, ktoré žalobca nerealizoval, je však legitímnou aj v\nbežnom obchodnom styku, nielen v prípade dodania tovaru do iného členského štátu s predpokladaným\nuplatnením oslobodenia od dane. Podvodné konania v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty sú\nnaviac všeobecne známou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje vyššie nároky na predvídavosť a opatrnosť\ndaňového subjektu, ktorá v danom prípade žalobcom, na ujmu jeho nárokom, nebola v dostatočnom\nrozsahu dodržaná. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s §\n142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy\nnevznikli.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby ho najvyšší\nsúd zmenil, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zopakoval\ndôvody žaloby a namietal (s čím sa mal krajský súd zo zákonnej povinnosti zaoberať a vyporiadať), že\nrozhodnutie prvostupňového daňového orgánu nemá všetky zákonné náležitosti, ako to určuje daňový\nporiadok a bolo vydané vecne nepríslušným orgánom bez právnej subjektivity. Žalobca ho považuje\nza nulitný právny akt - paakt, z ktorého nevyplývajú následky s ním spojené, nakoľko ho vydal orgán\nbez právnej subjektivity, preto je od počiatku neplatný a ako taký neexistuje a nikoho nezaväzuje.\nOdôvodneniu rozsudku krajského súdu žalobca ďalej vytýkal, že predkladá veľmi zjednodušené\npredstavy o hospodárskom a obchodnom živote podnikateľskej sféry, keď vytýka žalobcovi nevykonanie\ndostupných opatrení z dôvodu, že žalobca mal mať pochybnosti o dodaní tovaru už na základe\nneúplných prepravných dokladov - CMR, v ktorých miesto vykladania tovaru nie je totožné so sídlom\ndeklarovaných odberateľov tovaru. Uviedol, že legislatíva nevylučuje, aby podnikateľský subjekt mal\nsídlo napr. v Trnave, ale pritom predmet činnosti zapísaný v obchodnom registri realizoval konkrétnou\nčinnosťou úplne inde teda okrem iného reálne využíval sklady napr. v Snine, resp. opačne. Preto podľa\nnázoru žalobcu neobstojí právny názor krajského súdu, keď vytýka žalobcovi nesplnenie podmienky\npredloženia prepravného dokladu, v ktorom je uvedené miesto určenia v zmysle § 43 ods. 5 písm. a)\nzákona o DPH. Žalobca ďalej poukázal na to, že aj rozhodnutie v daňovom konaní o prerušení konania je\nnezákonné a získané informácie nie sú dôkazom v zmysle daňového poriadku, ide len o administratívnu\nspoluprácu daňových orgánov členských štátov EÚ. Ďalej uviedol, že zistenia zabezpečené daňovými\norgánmi Slovenskej republiky v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií od daňových orgánov\nMaďarska nie sú dôkazom vykonaným v zmysle zákona a ako také nemohli slúžiť ako podklad pre\nrozhodnutie správcu dane, lebo ich nemožno zahrnúť ani do skupiny dôkazov - správy maďarských\ndaňových orgánov podávali rôzne jednostranné, neoverené informácie, skôr ich tušenia a domnienky,\nbez uvedenia dôkazov, ktoré by tieto tvrdenia o fiktívnych transakciách neznámych právnych subjektov\npotvrdzovali, bez právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, správy, ktorá ani nesúviseli priamo s\ndaňovníkom. Pritom správa o medzinárodnej výmene informácií nie je zahrnutá ani medzi príkladmo\nuvedenými prostriedkami, ktoré možno zahrnúť medzi prostriedky slúžiace ako dôkaz.\nV závere odvolania žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok bol podľa jeho názoru vydaný na základe\nnedostatočne zisteného stavu, vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia veci, z neúplného\na nesprávneho hodnotenia a posudzovania dôkazov predložených a uvádzaných žalobcom vo veci,\nnedostatočne aplikujúc platné právo v rozpore so zásadou „iura novit curia“.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdil. Uviedol, že na správnosti preskúmavaného rozhodnutia trvá. K námietke\nnedostatku vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu a k pochybnosti, či osoba, ktorá podpísala jeho\nrozhodnutie bola skutočne poverená na daný úkon pripojil poverenie na dobu neurčitú. Poukázal na to,\nže uvedená námietka žalobcu je nedôvodná a tiež na to, že žalobca túto námietku neuviedol v odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu a ani v podanej žalobe. Zastáva stanovisko, že najvyšší súd by nemal\nbrať do úvahy tie námietky žalobcu, ktoré neuplatnil v odvolacom konaní, hoci tak mohol urobiť.\nDňom 1.6.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP),\nktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve, b)\nkonanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). V súlade s\nuvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho\npredpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudkom, ktorý\nverejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, § 250ja ods. 2 O.s.p.) s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku\nbol oznámený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke najvyššieho\nsúdu.\n\nOdvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody podaného odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom pripojeného súdneho a administratívneho\nspisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod, pre\nktorý by sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, ktoré podľa názoru najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku\nnapadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti dôvodov obsiahnutých v rozsudku krajského súdu\nuvádza nasledovné.\nPredmetom daného súdneho preskúmavacieho konania je rozhodnutie č. 1100307/1/285187/2014/4884\nzo dňa 20.06.2014, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava č.\n9210401/5/916421/2014/Jani zo dňa 12.03.2014, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod\n1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných\norgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 daňového poriadku znížil žalobcovi\nnadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2011 zo sumy 219 740,56\neur na 43 430,08 eur, keď dospel k záveru, že získané dôkazy o objednávaní, vykonaní a uhradení\nprepráv žalobca nevyvrátil ani nespochybnil a ani ním požadované výpovede svedkov, B. I., H. Y. a B.\nY. nemohli v danej veci priniesť nové skutočnosti.\nŽalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane vo vzťahu k realizovanému obchodu, pričom daňovou\nkontrolou bolo spochybnené splnenie podmienok na uplatnené oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do\niného členského štátu, čo správca dane preveroval prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových\ninformácií. Na základe zistených skutočností dospel správca dane k záveru, že daňový subjekt\nnepreukázal splnenie podmienky na oslobodenie od dane uvedenej v ustanovení § 43 ods. 1 zákona\no DPH, keďže z odpovedí na medzinárodné dožiadania nebolo ani v jednom prípade potvrdené prijatie\ntovaru deklarovanými odberateľmi daňového subjektu (žalobcu), čím mal správca dane za preukázané,\nže tovar nebol dodaný do iného členského štátu na faktúrach deklarovaným odberateľom.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu, uplatnenú žalobcom až v súdnom odvolacom konaní, že rozhodnutie\nprvostupňového daňového orgánu nemá všetky zákonné náležitosti, ako to určuje daňový poriadok\na bolo vydané vecne nepríslušným orgánom bez právnej subjektivity; žalobca ho považuje za nulitný\nprávny akt - paakt, z ktorého nevyplývajú následky s ním spojené, nakoľko ho vydal orgán bez\nprávnej subjektivity, preto je od počiatku neplatný a ako taký neexistuje a nikoho nezaväzuje, tak\nani s touto námietkou sa najvyšší súd nemohol stotožniť. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č.\n479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov „Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh\nriaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky\ndaňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej\nrepubliky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou\ndaňového úradu.“\nZ uvedeného vyplýva, že v danej veci rozhodol vecne príslušný správca dane a predmetný dodatočný\nplatobný výmer podpísala osoba, poverená na daný úkon.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené závery sa s rozsudkom Krajského súdu v\nTrnave č. k. 20S/53/2014-59 zo dňa 1. decembra 2015 stotožnil v celom rozsahu, preto ho podľa § 219\nods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nNámietky v odvolaní boli opakovane uvádzané, s ktorými sa ako s námietkami žaloby náležite vyporiadal\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd vrátane tvrdenia, že získané informácie v rámci\nmedzinárodnej výmeny daňových informácií od daňových orgánov Maďarska nie sú dôkazom v zmysle\ndaňového poriadku, ide len o administratívnu spoluprácu daňových orgánov členských štátov EÚ.\n\nNajvyšší súd preto dôvody krajského súdu nebude opakovať, len na ne s poukazom na § 219 ods. 2\nO.s.p. odkazuje.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému\nnáhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/53/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}