{"guid": "183b8e03-4226-42b9-bfb3-42cd12435739:ee1bfd16-d4d4-4224-bd80-3e27df72046b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2007200149.3", "spisova_znacka": "4Ndob/10/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndob/10/2016 z 27. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2018, sp. zn. 4Ndob/10/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:2007200149.3", "identifikacne_cislo": "2007200149", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2018-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy", "Obchodné spoločnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "nazov": "§ 161 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "nazov": "§ 161 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-161.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-161"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-12.odsek-2", "nazov": "§ 12 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-12.odsek-3", "nazov": "§ 12 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-12.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-161", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee1bfd16-d4d4-4224-bd80-3e27df72046b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2007200149.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2007200149.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:2007200149.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Ndob/10/2016\n2007200149\n27. 02. 2018\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2018:2007200149.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej\na členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci žalobcu: R.. W. B. B..,\nnar. XX. J. XXXX, naposledy bytom V. XX, O., právne zast. JUDr. Dagmar Matušková, Búdková 12, 811\n04 Bratislava, proti žalovanej: W. N., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom I. XX, G., právne zast. JUDr. Igor\nRibár, Nám. sv. Michala 11, 920 01 Hlohovec, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 22. marca 2016, č. k. 20NcCb/4/2007-1747 a o návrhu žalobcu\nna prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, takto\nrozhodol:\nI. Konanie o odvolaní žalobcu z a s t a v u j e.\nII. Konanie o návrhu žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti z a s t a v u j e.\nIII. Žiadna zo strán sporu n e m á\n\nn á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 23. mája 2002, č. k. 20Cb/30/01-152,\nnávrh žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 3 640,Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa návrhom\ndoručeným súdu dňa 11. júna 2001 domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu\nz 11. mája 2001 medzi žalobcom a žalovanou (ďalej len „zmluva o prevode obchodného podielu\"),\nktorou mal byť obchodný podiel žalobcu v spoločnosti s vtedajším obchodným menom KC Dierovňa,\nspol. s r.o. prevedený na žalovanú a dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve z 11. mája 2001 (ďalej len\n„dodatok č. 2\"). Uvedené právne úkony sú podľa názoru žalobcu neplatnými právnymi úkonmi, keď tieto\nvykonal proti svojej vôli pod nátlakom jemu neznámych osôb, ktoré ho priviezli na neznáme miesto a pod\nhrozbou možného násilia voči nemu ako aj voči jeho dcére mu dali na podpis oba dokumenty. Pravosť\npodpisov overovala dňa 22. mája 2001 V. K. (v tom čase s priezviskom K.) ako notárska koncipientka\nnotárky V. Čečotovej so sídlom v Hlohovci. Notárskej koncipientke mal žalobca pri podpise uvedených\ndokumentov ukázať spútané ruky, čím naznačoval, že koná pod násilím, čo v dôsledkoch spôsobilo aj to,\nže sa podpísal iným spôsobom ako zvyčajne. Žalobca zároveň uviedol, že právny úkon neschválilo valné\nzhromaždenie spoločnosti, keďže sa vôbec nekonalo a žalobca s kúpnou cenou obchodného podielu vo\nvýške 3 000 000,-Sk nikdy nesúhlasil a žiadne peniaze ani neprevzal. Podmienku naliehavého právneho\nzáujmu pri určovacej žalobe mal za splnenú možným budúcim konaním žalovanej, ktorá sa na základe\nzmluvy o prevode obchodného podielu a dodatku č. 2 bude domáhať zápisu zmien v obchodnom registri.\n3. Proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý, podal\nodvolanie žalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom z 10. novembra\n2003, č. k. 5Obo/209/02-199, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že určil, že zmluva o prevode\nobchodného podielu a dodatok č. 2 sú neplatné a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet\n\njeho právneho zástupcu trovy konania na súde prvej inštancie vo výške 7 160,- Sk spolu s trovami\nodvolacieho konania v sume 7 810,-Sk.\n4. Žalovaná proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd dovolací, rozsudkom z 31. januára 2005,\nč. k. 1ObdoV/11/2004-286,\ndovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací následne opätovne rozhodol rozsudkom z 18.\nmája 2005, č. k. 2Obo/94/05-314, o zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak, že určil, že zmluva o\nprevode obchodného podielu a dodatok č. 2 sú neplatné a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\nnáhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania v sume 23 004,-Sk do troch dní k\nrukám právneho zástupcu žalobcu.\n6. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, na základe ktorého\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom\nz 31. januára 2007, č.\nk. 1ObdoV/86/2005-348, zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu,\nako aj rozhodnutie súdu\nprvej inštancie a vec vrátil Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n7. Krajský súd v Trnave rozsudkom z 09. decembra 2008, č. k. 20NcCb/4/2007-662, návrh žalobcu\nzamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej trovy konania\nvo výške 32\n501,-Sk do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na odvolanie žalobcu bol tento rozsudok súdu prvej\ninštancie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 29. apríla 2011, č. k.\n5Obo/34/2009-956, zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\n8. Krajský súd v Trnave následne vykonal doplnenie dokazovania listinnými dôkazmi a opätovným\nvýsluchom svedkov, na základe čoho mal za preukázané, že spoločnosť s vtedajším obchodným menom\nKD Dierovňa, s.r.o., s vtedajším sídlom Strojárska 1, Bratislava, IČO: 34 110 852, bola založená dňa\n27. septembra 1994 a jej spoločníkmi boli žalobca a nebohý manžel žalovanej O. N., ktorý dňa 18.\nmája 2000 zomrel. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 24. novembra 2006,\nč. k. 1ObdoV/76/2005-259, vyslovil právny názor, podľa ktorého obchodný podiel zomretého O. N.\nneprešiel z dôvodu smrti manžela na žalovanú, zostal v dispozícii spoločnosti a zostávajúci spoločník\n(žalobca) sa stal jediným spoločníkom.\n9. Podľa názoru súdu prvej inštancie zmluva o prevode obchodného podielu, ktorej určenia neplatnosti\nsa žalobca domáha spĺňala všetky zákonom vyžadované formálne, ako aj obsahové náležitosti, pričom\nvyhlásenie žalovanej, že pristupuje k spoločenskej zmluva sa v tomto konkrétnom prípade nevyžadovalo\na rovnako nie je táto zmluva neplatná ani pre nedostatok formy. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,\nže naliehavý právny záujem je v tomto konaní stále daný, keďže je potrebné jednoznačne súdnym\nrozhodnutím určiť spoločníkov tejto spoločnosti.\n10. Pri zisťovaní okolností týkajúcich sa podpisu zmluvy o prevode obchodného podielu ako aj dodatku\nč. 2 vychádzal súd prvej inštancie najmä z výpovedí V. K., keď uviedol, že v žiadnej zo svojich výpovedí\nvykonaných pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj v tomto konaní nespochybnila skutočnosť,\nže žalobca konal pri podpisovaní slobodne a dobrovoľne a nevšimla ši žiadne prejavy násilia, či už\npsychického alebo fyzického, žalobca nemal spútané ruky a nevykonal ani žiadny úkon, ktorým by jej\ndal najavo, že nekoná slobodne.\n11. Výpovede vypočutých svedkov k tomu, ako jednotlivé osoby prichádzali do kamenosochárstva (kde\núdajne malo byť vykonané podpísanie dokumentov) napriek nejednoznačnosti nepovažoval súd za\nnepravdivé a zdôraznil, že od danej udalosti už uplynul značný čas a jednotlivé osoby mnohé skutočnosti\na udalosti vnímali s rozdielnou intenzitou. Ani jednou výpoveďou svedkov však nebolo spochybnené,\nže V. K. nebola privezená do kamenosochárstva v Trnave. Naproti tomu bola dňa 12. augusta 2013\nvykonaná vyšetrovateľmi PZ NKA previerka na mieste, kde bola V. K. privezená na ulicu Štefánikova\nč. 9 v Trnave pred objekt kamenosochárstva, ktorý síce nepotvrdila,\nale ani\nnevylúčila ako objekt, v ktorom overovala podpisy. V. K. pri vykonávaní previerky na mieste zároveň bez\npochybností vylúčila, že nebola privezená do objektu sýpky v Novom Majeri a podpisy tu neoverovala,\ntak ako tvrdí žalobca. Na základe svedeckých výpovedí teda súd prvej inštancie uzavrel, že k podpisu\ndokumentov nedošlo na mieste, ktoré by sa nachádzalo mimo zastavanej časti mesta a rovnako nebol\npredložený žiaden dôkaz, ktorý by vzbudzoval pochybnosti o dobrovoľnosti prejavenej vôle pri podpise\na z ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že sporné dokumenty podpisoval žalobca so spútanými\nrukami, v neslobode, proti svojej vôli a za pôsobenia psychického alebo fyzického nátlaku.\n12. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, podloženom znaleckým posudkom č. 9/2008 vyhotoveným B. V. V., že\npo uvedenej udalosti kedy bol násilím prevezený na neznáme miesto a pod vyhrážkou násilia prinútený\npodpísať predložené listiny trpí posttraumatickou stresovou poruchou, súd prvej inštancie uviedol, že\nznalecký posudok bol vypracovaný dňa 15. júna 2008 a nie je vylúčené, že v období od 22. mája 2001\n(deň kedy prišlo k podpisu dokumentov) do vypracovania posudku nemohol žalobca prežiť udalosť, ktorá\n\nby u neho diagnostikovanú zmenu osobnosti vyvolala. Naviac podľa vyjadrenia žalobcu v tomto období\nzávažne ochorela a dňa 24. augusta 2008 následkom ochorenia zomrela jeho manželka. Znalkyňa\nW. W. Q. v znaleckom posudku č. 49/2015 konštatovala, že nie je možné sa s určitosťou vyjadriť k\npotenciálnemu začiatku tejto stresovej poruchy u žalobcu aj s ohľadom na skutočnosť, že odbornú\nlekársku pomoc vyhľadal prvýkrát až dňa 17. apríla 2008. Znalkyňa W. W. Q. bola súdom aj vypočutá,\npričom uviedla, že nie je dôvod spochybňovať znalecký posudok vypracovaný\nB.\nV., zároveň však, že je málo pravdepodobné, že človek trpiaci posttraumatickou stresovou poruchou\nnevyhľadá za obdobie od roku 2001 do 2008 odbornú lekársku pomoc.\n13. K znaleckému posudku vypracovanému pre účely trestného konania znalkyňou z odboru\npísmoznalectva B. B. S. M., v ktorom bolo skonštatované, že podpisy žalobcu na dokumentoch,\nktorých neplatnosti sa žalobca domáha, vykazujú znaky napätia a nátlaku, čo nasvedčuje tomu, že boli\nvyhotovené nedobrovoľne a pod vplyvom určitého nátlaku, súd dodal, že nie je možné jednoznačne\nvysloviť, že napätie zistené znalkyňou na podpisoch bolo spôsobené výlučne žalobcom uvádzaným\núnosom a nie v tom čase aktuálnymi okolnosťami súvisiacimi s prevodom jeho obchodného podielu na\ninú osobu.\n14. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že žiaden z vypočutých svedkov existenciu násilia a nevôle\nu žalobcu pri podpise zmluvy o prevode obchodného podielu, ako aj dodatku č. 2 nepotvrdili, pričom\nsúd nemohol vychádzať iba zo subjektívneho postoja a tvrdení žalobcu a žalobe vyhovieť. Krajský súd\nv Trnave preto rozsudkom z 22. marca 2016, č. k. 20NcCb/4/2007-1747, návrh žalobcu zamietol.\n15. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Súd prvej inštancie podľa\nnázoru žalobcu v rozpore s vykonanými dôkazmi a zrejme aj v dôsledku nedostatočného rozsahu\nzadovážených dôkazov uviedol, že žiaden z vypočutých svedkov pôsobenie násilia na žalobcu pri\npodpise a jeho nevôľu nepotvrdil. Samotná skutočnosť,\nže pri podpise sporných\nlistín nemal spútané ruky (čo mal súd prvej inštancie za preukázané) však podľa žalobcu nevylučuje\nvyužitie násilia a nevôľu pri podpise u žalobcu. Konajúci súd podľa žalobcu pochybil aj tým, že nevykonal\nžalobcom navrhovaný dôkaz, a to obhliadku miesta, kde malo dôjsť k overovaniu podpisov a rovnako\nnenariadil vyhotoviť fotodokumentáciu z tohto miesta, ktorá mala byť ešte pred prvým rozhodnutím\nsúdu vo veci samej v roku 2002 predložená svedkyni V. K. k nahliadnutiu. Súd prvej inštancie svojim\npostupom žalobcovi znemožnil realizáciu práv mu priznaných Občianskym súdnym poriadkom a mal za\npreukázané aj také skutočnosti, ktoré v súvisiacich konaniach\nboli dôkazne\nvyvrátené a dospel na základe nich k nesprávnemu právnemu záveru. Konajúci súd nevykonal viaceré\nžalobcom navrhované dôkazy, najmä opätovný výsluch svedkyne\nV. K. k miestu overovania\npodpisov. Pri overovaní podpisov boli sporné listiny predložené JUDr. Halabukovou žalobcovi bez toho,\naby žalobca poznal ich obsah,\npričom V. K. boli predtým odovzdané žalovanou. Na\nsporných listinách je naviac podpis žalovanej overený už 11. mája 2001, čo žalovaná nevedela vysvetliť,\npričom v tomto období žalobca a žalovaná spolu vôbec nekomunikovali. Podľa žalobcu bolo v konaní\naj jasne preukázané, že žalobca nemal záujem predať svoj obchodný podiel W. N.. Súd prvej inštancie\nďalej nevzal do úvahy do konania predložené znalecké posudky preukazujúce vznik posttraumatickej\nstresovej poruchy u žalobcu po jeho únose vyhotovené súdnymi znalkyňami B. V. a W. H. a znaky napätia\na nátlaku na podpise žalobcu na sporných listinách, ktoré boli zistené súdnou znalkyňou B. B. S. M.. Súd\nnevzal do úvahy ani námietku žalobcu ohľadne účelovosti znaleckého posudku W. Q., nezaoberal sa do\nkonania predloženým kontrolným znaleckým posudkom W. R. F., B. zo dňa 21. marca 2016 a odmietol\nvykonať výsluch súdneho znalca W. F., B. Keďže sa súd v konaní všetkými uvedenými skutočnosťami\nnezaoberal, považuje žalobca odvolaním napadnuté rozhodnutie za arbitrárne. Na základe uvedeného\nžalobca navrhuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie, alternatívne navrhuje zmenu napadnutého rozsudku tak, že odvolací súd určí, že zmluva o\nprevode obchodného podielu a dodatok č. 2 sú neplatné a zároveň žiada, aby bola žalovaná zaviazaná\nna náhradu trov konania a právneho zastúpenia.\n16. Žalobca doručil súdu aj doplnenie odvolania v ktorom opätovne zdôraznil skutočnosti označené už\nv odvolaní. Žalovaná podľa žalobcu nevie uviesť, kedy k dohode o prevode obchodného podielu medzi\nňou a žalobcom malo dôjsť. Žalobca naopak zmýšľal do budúcna rozšírenie distribúcie dierovaných\nplechov aj na svetový trh a preto rokoval so zahraničnou spoločnosťou Fiedler v dňoch 14. až 18. mája\n2001 aj spolu s nebohým spoločníkom a mal záujem za týmto účelom umožniť jej vstup do spoločnosti.\nNa základe vypočutia dvoch svedkýň pani N. ako pokladníčky spoločnosti a pani Z. ako zamestnankyne\nv trestnom konaní, kedy tieto uviedli, že nevedia nič o komunikácii medzi žalobcom a žalovanou o\nprevode obchodného podielu, naopak uviedli, že vzťahy medzi žalobcom a žalovanou boli značne\nvyhrotené má za preukázané, že k takejto dohode o prevode obchodného podielu s žalovanou skutočne\nnedošlo. Žalobca spochybnil aj vyplatenie údajnej sumy 3 000 000,-Sk, ktoré mu mali byť odovzdané\n\nv hotovosti v bielej igelitke žalovanou po podpise sporných dokumentov. Uviedol, že nebolo potrebné,\naby v prípade záujmu o podpísanie uvedených dokumentov zo strany žalobcu, zabezpečovala overenie\npodpisov žalovaná, keď žalobcova nebohá manželka bola matrikárkou a rovnako nebolo potrebné\nuvedené overenie podpisov vykonať práve v Trnave.\n17. K odvolaniu žalobcu podala vyjadrenie žalovaná. Poukázala na znalecký posudok W. Q. najmä s\nohľadom na tvrdenie v ňom obsiahnuté, že u žalobcu nie je možné sa s určitosťou vyjadriť k začiatku\npotenciálnej posttraumatickej stresovej poruchy.\nPodľa jej názoru, nie je možné\nv rámci tohto konania používať svedecké výpovede vykonané v iných konaniach (napr. ČVS: PPZ-49/\nNKA-PZ-BA-2012, sp. zn. 7T/36/2010) ako listinný dôkaz. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní\nako aj v súvisiacich trestných konaniach podľa názoru žalovanej vyplýva, že poškodený (žalobca) pri\nprevierkach terénu neustále menil názory, kde sa má objekt v ktorom ho držali nachádzať a nepodarilo\nsa ustáliť existenciu a identitu osôb, ktoré mali únos vykonať. Listinnými dôkazmi bola preukázaná\nexistencia zmluvy o prevode obchodného podielu, pričom nebolo preukázané, že by bol žalobca zo\nstrany žalovanej alebo iných osôb k podpisu sporných dokumentov donútený. Žalovaná vo vyjadrení\nďalej spochybnila výsledky znaleckého dokazovania poukazujúce na znaky nátlaku a napätia na podpise\nžalobcu a stotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že uvedené mohlo byť spôsobené váhaním a\nmentálnou rezervovanosťou žalobcu. Poukázala aj na výpovede svedkyne V. K., ktoré popierajú, že by\npri podpise sporných dokumentov mal žalobca spútané ruky alebo že by bol pod nátlakom. Žalovaná\nďalej uviedla, že v čase kedy bol žalobca opätovne zapísaný v obchodnom registri ako spoločník 12.\noktóbra 2007 previedol svoj obchodný podiel na svoje deti, v súvislosti s čím žalovaná podotkla, že\nurčovaciu žalobu je potrebné považovať za nedovolenú, pokiaľ neslúži potrebám praktického života,\nale slúži len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Preukázanie naliehavého právneho záujmu v čase\nrozhodovania súdu na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Podľa názoru žalovanej\nnie je v prejednávanej veci existencia naliehavého právneho záujmu daná, keďže vyhovením žaloby by\nnedošlo k odstráneniu stavu údajnej právnej neistoty žalobcu. Na základe uvedeného žalovaná navrhuje,\naby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť\nnahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania.\n18. K vyjadreniu žalovanej doručil súdu svoje vyjadrenie žalobca v ktorom uviedol, že účasť rodiny\npo nebohom spoločníkovi O. N. v spoločnosti s vtedajším obchodným menom KC Dierovňa, spol.\ns r.o. nepripadala do úvahy vzhľadom na nesúhlas zahraničného partnera s účasťou týchto osôb v\nspoločnosti. Zdôraznil, že za predaj obchodného podielu nedostal žiadne peniaze a žalovaná doteraz\nopak nepreukázala. Ak by chcel vykonať overenie svojich podpisov na predmetných dokumentoch,\nmohol tak urobiť kedykoľvek u svojej nebohej manželky, ktorá pracovala ako matrikárka.\n19. Žalobca sa zároveň návrhom označeným ako „návrh na zmenu miestnej príslušnosti\" zo dňa 11.\napríla 2016, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 12. apríla 2016 domáha, aby bola\nvec vedená na Krajskom súde v Trnave\npod sp. zn. 20NcCb/4/2007\nprikázaná z dôvodu vhodnosti na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre alebo Krajskému\nsúdu v Bratislave.\n20. Za hlavný dôvod pre podanie tohto návrhu označil žalobca svoj zlý psychický stav vyvolaný\nnásilnou udalosťou a 15 rokov trvajúcim konaním na Krajskom súde v Trnave. Dňa 22. mája 2001 bol\nnásilím prinútený k podpísaniu dokumentov, majúcich za následok prevod jeho obchodného podielu\nv spoločnosti KC Dierovňa, spol. s r.o. na žalovanú, ktorých vyslovenia neplatnosti sa v predmetnom\nkonaní domáha. Sudkyňa Krajského súdu v Trnave pritom podľa názoru žalobcu bez udania dôvodu\nuž 15 rokov neberie do úvahy okolnosti tvrdené žalobcom spochybňujúce slobodnú vôľu žalobcu pri\npodpise týchto dokumentov. Ďalej uvádza, že sudkyňa neodôvodnene neakceptuje dôkazy v konaní ním\nnavrhované a neadekvátne reaguje na prejavy jeho zdravotného problému počas súdnych pojednávaní,\nspôsobeného práve uvedenou udalosťou, kedy bol žalobca násilným spôsobom prinútený k podpisu\ndokumentov. Prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie by malo mať podľa žalobcu za následok\nspoľahlivejšie prejednanie veci.\n21. Vzhľadom na to, že odvolanie ako aj návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti boli podané ešte\nza účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„O. s, p.\"), Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na\nzáklade ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované a ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého ak nie je ustanovené\ninak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n22. Podľa § 12 ods. 2 O. s. p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.\n23. Podľa § 12 ods. 3 O. s. p. o prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený\npríslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať.\n\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok, ďalej len „C. s. p.\") a zároveň ako súd najbližšie spoločne nadriadený Krajskému súdu\nv Trnave, Krajskému súdu v Bratislave a Krajskému súdu v Nitre (§ 12 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 470\nods. 4 C. s. p.), skúmal najskôr, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých je možné o odvolaní\nžalobcu ako aj o jeho návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti konať.\n25. Podľa § 63 ods. 1 C. s. p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.\n26. Podľa § 63 ods. 2 C. s. p. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,\nže v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania\nprešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.\n27. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.\n28. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd\nkonanie zastaví.\n29. Procesná subjektivita je spätá s právnou subjektivitou ako spôsobilosťou na práva a povinnosti, ktorá\nv prípade fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou a v procesnom práve vyjadruje spôsobilosť\nbyť sporovou stranou. Procesná subjektivita strán sporu je zároveň aj jednou z procesných podmienok,\nbez naplnenia ktorých nie je súd oprávnený ďalej konať a ktoré je konajúci súd povinný skúmať v\nakomkoľvek štádiu konania (§ 161 ods. 1 C. s. p.).\n30. Žalobca v prejednávanej veci R.. W. B., B.. zomrel\ndňa 22. marca 2017.\nOkresný súd Galanta uznesením z 01. decembra 2017,\nsp. zn. 10D/62/2017,\nD not. 119/2017 dedičské konanie zastavil, majetok nepatrnej hodnoty vydal dcére poručiteľa Ing. E. I.,\nrod. B., nar. XX. V. XXXX,\ntrvale bytom T. č. XXXX/XZ. Z., ktorá sa postarala o\npohreb poručiteľa a určil odmenu notára spolu vo výške 99,84 eur. V uvedenom prípade boli účastníkmi\ndedičského konania deti poručiteľa R.. E. I., R.. W. B. a R.. W. W. B..\n31. Ak je dedičské konanie zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty,\nje potrebné vychádzať zo záveru, že vydaný majetok nepatrnej hodnoty osobe, ktorá sa postarala o\nporučiteľov pohreb, nie je nadobudnutý titulom dedenia ale titulom rozhodnutia súdu (§ 132 zákona\nč. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), pričom takáto osoba nemusí byť\nani osobou, o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, zároveň platí, že\ntakáto osoba nevstupuje ani do práv a povinností poručiteľa a teda nie je jeho právnym nástupcom (R\n18/1986), rovnako ako ostatní účastníci dedičského konania, ktoré bolo zastavené z dôvodu majetku\nporučiteľa nepatrnej hodnoty (§ 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok),\nkeďže v takomto konaní sa ani neprikročilo k zisťovaniu dedičského práva a k stanoveniu dedičských\npodielov (II. ÚS 525/2013). Platí teda, že dedičia s ktorými by súd v prejednávanej mohol konať ako s\nprávnymi nástupcami žalobcu neboli v dedičskom konaní určení.\n32. Súd aj napriek uvedenému vyzval dcéru žalobcu R.. E. I. výzvou zo dňa XX. V. XXXX, aby sa vyjadrila,\nči má záujem na konaní o odvolaní v tejto veci a zároveň vyzval na oznámenie adries určených na\ndoručovanie v Slovenskej republike synov žalobcu R.. W. B. a R.. W. W. B., prípadne o oznámenie osôb\nsplnomocnených za nich preberať zásielky v Slovenskej republike, keďže sa títo dlhodobo zdržiavajú v\nzahraničí. Na uvedenú výzvu súdu odpoveď doručená nebola.\n33. Po dôkladnom posúdení okolností prejednávanej veci, akcentujúc zastavenie dedičského konania a\ns poukazom aj na skutočnosť, že účastníci dedičského konania po nebohom žalobcovi sú už v súčasnosti\nspoločníkmi spoločnosti Dierovňa s.r.o. (predtým s obchodným menom KC Dierovňa, spol. s r.o.) na\nzáklade prevodu obchodného podielu realizovaného žalobcom ešte v roku 2007 vďaka právnemu stavu\nmu to umožňujúcemu po rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2004,\nsp. zn. ObdoV/88/2003 a z 31. januára 2005, sp. zn. 1ObdoV/11/2004, pričom neplatnosti zmluvy\no prevode obchodného podielu medzi žalobcom a žalovanou, ktorý bol už medzičasom žalobcom\nprevedený na jeho deti a dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve týkajúceho sa rovnako tohto obchodného\npodielu sa žalobca v tomto konaní domáhal, najvyšší súd konštatuje,\nže je potrebné\nvzhľadom na stratu procesnej subjektivity žalobcu ako sporovej strany konanie o jeho odvolaní ako aj\nkonanie o jeho návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\nv zmysle § 63 ods. 1 C.\ns. p. zastaviť.\n34. Vo vzťahu k trovám odvolacieho konania najvyšší súd uvádza, že pri zastavení konania sa zisťuje\nprocesné zavinenie strán sporu (§ 256 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.) na jeho zastavení,\nv prejednávanej veci však s ohľadom na stratu procesnej subjektivity žalobcu spôsobenej jeho smrťou\nnie je možné uvedené uskutočniť, preto žiadnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu o návrhu žalobcu na prikázanie veci inému súdu toho istého\nstupňa z dôvodu vhodnosti (II. výrok) nie je prípustný opravný prostriedok.\nProti rozhodnutiu o odvolaní žalobcu (I. výrok) je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419\nC. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo\nktorým sa konanie končí, ak: a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.) Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s.\np.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní\nproti uzneseniu podľa § 357\npísm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie\nlen proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej\nneprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov\nod doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej\ninštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v\nlehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa\npopri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu\nsa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)\na čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní\nzastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu\nkoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej\nstrany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na\nochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní\na o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý\nza ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolacie\ndôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). Rozsah,\nv akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 430 C. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}