{"guid": "c643564f-ae5c-4478-ab8b-77e653236baa:34b7f5e2-a16f-4105-a637-064b9c74988e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1614204654.1", "spisova_znacka": "6Cdo/118/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/118/2017 z 30. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. augusta 2018, sp. zn. 6Cdo/118/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1614204654.1", "identifikacne_cislo": "1614204654", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2018-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 63 ods. 1 písm. b) ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-63.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34b7f5e2-a16f-4105-a637-064b9c74988e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1614204654.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1614204654.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1614204654.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/118/2017\n1614204654\n30. 08. 2018\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2018:1614204654.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu W. E., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho v B., v dovolacom\nkonaní zastúpeného JUDr. Evou Klemovou, advokátkou so sídlom v Pezinku, M. R. Štefánika 1, proti\nžalovanej IKEA Industry Slovakia s. r. o., odštepný závod Malacky Boards, so sídlom v Malackách,\nTovárenská 2614/19, IČO: 31 354 572, v dovolacom konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou\nMikulášová & Partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, Hlavné námestie 5, za ktorú koná JUDr. Jana\nMikulášová, advokátka, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenej\nna Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 5CPr/2/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave z 20. decembra 2016 sp. zn. 8CoPr/13/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté\nsúdom prvej inštancie samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky 28. 4. 2014 domáhal neplatnosti výpovede\ndanej mu žalovanou listom z 31. 1. 2014 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a náhrady mzdy.\nAko dôvody neplatnosti výpovede uviedol, že 1/výpoveď smeruje ku skončeniu pracovného pomeru\nzaloženého pracovnou zmluvou z 1. 3. 2013, hoci jeho pracovná zmluva bola uzavretá dňa 11. 2. 2013,\nže 2/ výpoveď nebola urobená určite (chýba v nej označenie dňa prijatia rozhodnutia o organizačnej\nzmene, označenie orgánu zamestnávateľa, ktorý mal rozhodnutie prijať a uvedenie v čom organizačná\nzmena spočívala), a že 3/ nebola splnená tzv. ponuková povinnosť zamestnávateľa.\n2. Okresný súd Malacky rozsudkom zo 4. júna 2015 č. k. 5Cpr/2/2014 - 163 uvedenú žalobu ako\nnedôvodnú zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,\nže výsledkami vykonaného dokazovania mal preukázané, že výpoveď spĺňala všeobecné náležitosti\nprávnych úkonov a bol v nej dostatočne vymedzený aj dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné\nzameniť s iným, že o organizačnej zmene bolo rozhodnuté dňa 31. 1. 2014 generálnym riaditeľom,\nktorý mal oprávnenie prijať takéto rozhodnutie podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce, že organizačná\nzmena spočívala v zrušení pracovného miesta žalobcu (aj ďalšieho pracovného miesta) s presným\noznačením funkcií a mien zamestnancov, ktorí zrušené pracovné pozície dovtedy vykonávali, že\nžalobcovi bola výpoveď doručená na pracovisku v súlade s § 38 ods. 1 Zákonníka práce, že so žalobcom\nbol dôvod skončenia jeho pracovného pomeru prerokovaný osobne a že žalovaná nemala v čase\nvýpovede možnosť žalobcu zamestnať na inej pracovnej pozícii a preto žalobcovi nemohla ponúknuť\ninú vhodnú prácu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná inzerovala voľné pracovné miesto na pozíciu\núdržbár - elektrotechnik, žalovaná preukázala, že tento sa týkal iného subjektu. Keďže u žalovanej\nnepôsobí odborová organizácia ani zástupcovia zamestnancov, nevznikla jej povinnosť v zmysle § 74\nZákonníka práce. Ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalobcu o neplatnosti pracovnej zmluvy z dôvodu\nchýbajúceho dátumu uzavretia tohto právneho úkonu. Dospel preto k záveru, že žalovaná dala žalobcovi\n\nplatnú výpoveď v súlade s § 61 a § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z ktorého dôvodu žalobu ako\nnedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ktorá\nmala v konaní plný úspech, priznal účelne vynaložené trovy konania.\n3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 20. decembra 2016 sp. zn. 8CoPr/13/2015 na odvolanie\nžalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho\nkonania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom\nrozsahu, vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. (§ 191 C. s. p.) a vec\nposúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia\nZákonníka práce, ktoré aj správne vyložil. V súlade s konštantnou judikatúrou vychádzal z názoru, že\nzákonom stanovenými hmotnoprávnymi podmienkami platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce sú existencia písomného rozhodnutia zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického\nvybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných\nzmenách, nadbytočnosť zamestnanca a existencia príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou\na nadbytočnosťou. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že výpoveď daná žalobcovi je\nplatná. Za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že predmetná výpoveď smeruje ku skončeniu\npracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou z 1. 3. 2013 a jej dodatkov, lebo táto neexistuje\n(pracovná zmluva bola uzavretá 11. 2. 2013). Z výpovede nesporne vyplýva, že smerovala ku skončeniu\npracovného pomeru žalobcu, ktorý vznikol nástupom žalobcu do práce dňa 1. 3. 2013 na pracovnú\npozíciu Electrical Engineer. Preto ak v písomnom vyhotovení pracovnej zmluvy nie je uvedený dátum\njej vyhotovenia (podpisu) 1. 3. 2013, ktorý dátum žalovaný uviedol vo výpovedi, nemá to za následok\nneurčitosť alebo nezrozumiteľnosť výpovede. Taktiež neuvedenie dňa, kedy bolo prijaté písomné\nrozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách, nemá za následok neplatnosť výpovede.\nV konaní bola jednoznačne preukázaná existencia rozhodnutia o organizačnej zmene, o ktorej\nrozhodol generálny riaditeľ žalovanej, ktorá je odštepným závodom so samostatnou pracovnoprávnou\nsubjektivitou. V dôsledku rozhodnutia o organizačnej zmene, v ktorom žalovaná uviedla konkrétne\npracovné pozície, ktoré zrušuje, ako aj mená zamestnancov, ktorí tieto pozície vykonávali, sa stal\nžalobca nadbytočným. Pre posúdenie nadbytočnosti považoval za irelevantné, kto po zrušení jeho\npracovného miesta prípadne vykonával činnosti, ktoré boli v jeho pracovnej náplni. Podstatné bolo,\nže žalovaný nevytvoril namiesto zrušeného pracovného miesta žalobcu žiadne nové pracovné miesto\nelektroinžiniera. Keďže organizačná zmena spočívala, okrem iného, v zrušení pracovného miesta\nžalobcu, je daná aj príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobcu a organizačnou zmenou. Žalovaná\nv konaní preukázala aj to, že nemala možnosť žalobcu ďalej zamestnávať. Boli tak splnené všetky\nzákonom stanovené predpoklady platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z\nktorého dôvodu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za vecne správny a preto ho podľa\n§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol s odkazom na ustanovenia\n§ 396 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 1 C. s. p.\n4. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Dovolanie\nodôvodnil tým, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom\nprípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. Uviedol, že o nadbytočnosť\nzamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami\ndohodnutými v pracovnej zmluve, pričom dôvod nemožnosti musí spočívať v tom, že zamestnávateľ\nďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom. Podľa dovolateľa nie každé rozhodnutie o\norganizačnej zmene môže byť podkladom oprávňujúcim zamestnávateľa uplatniť výpoveď z dôvodu\nnadbytočnosti. Musí ísť o také rozhodnutie, ktoré konkrétnu organizačnú zmenu skutočne vyvolá a nie\nlen skonštatuje. V danom prípade by právne posúdenie veci odvolacím súdom bolo správne, pokiaľ\nby žalovaná nepotvrdila, že pracovné činnosti ním vykonávané potrebovala aj po prijatí rozhodnutia\no organizačnej zmene a zabezpečovala ich ďalšími zamestnancami z oddelenia inžinieringu. Z týchto\nskutočností vyvodil, že organizačná zmena u žalovanej reálne spočívala nielen v zrušení jeho pracovnej\npozície, ale aj v prerozdelení jeho pracovnej náplne medzi ďalších zamestnancov žalovanej na oddelení\ninžinieringu, avšak bez akéhokoľvek písomného rozhodnutia o organizačnej zmene týkajúcej sa tohto\nprerozdelenia. Za rozhodujúce považoval preto vyriešenie právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola riešená, a to „aký význam má pre posúdenie nadbytočnosti zamestnanca\nskutočnosť, že na jednej strane dôvodom organizačnej zmeny je zabezpečenie efektívnosti práce\na jej podstatou je zmena organizačnej štruktúry žalovanej spočívajúca v zrušení pracovnej pozície\nzamestnanca označenej ako neefektívna, nadbytočná a teda nepotrebná a na druhej strane pracovnú\nčinnosť tvoriacu náplň zrušenej pracovnej pozície, zamestnávateľ vykonáva prostredníctvom iných\n\nzamestnancov bez toho, aby rozhodol o organizačnej zmene spočívajúcej v prerozdelení náplne\ntejto práce na iných svojich zamestnancov“. Podľa jeho názoru, skutočnosť, že pracovné činnosti\ntvoriace náplň zrušenej pracovnej pozície zamestnávateľ naďalej vykonáva prostredníctvom iných\nzamestnancov, bez prijatia písomného rozhodnutia zamestnávateľom o organizačnej zmene v tomto\nsmere, dokazuje neopodstatnenosť použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce. Navrhol preto, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že jeho žalobe v celom\nrozsahu vyhovie a súčasne mu prizná právo na náhradu trov celého konania.\n5. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalobcom formulovaná otázka nie je otázkou právnou a\nže žalobca v dovolaní neuvádza právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a ani nevymedzuje\nv čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Žalobca v dovolaní v podstate spochybňuje\npísomné rozhodnutie o organizačnej zmene, čo je neprípustné. V tomto smere poukázala na judikatúru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dovolanie je založené na subjektívnom názore žalobcu, že\nžalovaná prácu, ktorú vykonával žalobca, naďalej potrebovala. Dovolanie považovala za neprípustné a\nnedôvodné a preto žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu zamietol.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení,\nže dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s. p.), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 C. s. p.), zastúpenou advokátom v zmysle § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania,\nsa zaoberal jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné ako neprípustné\nodmietnuť. Na stručné odôvodnenie dovolací súd uvádza nasledovné:\n7. Podľa § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n8. V preskúmavanej veci je z obsahu dovolania žalobcu zrejmé, že dovolanie odôvodňuje nesprávnosťou\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom a že prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421\nods. 1 písm. b) C. s. p.\n9. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n10. Citované ustanovenie upravuje predpoklady prípustnosti dovolania, ak sa dovolanie podáva z\ndôvodu, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Pre všetky prípady vymenované\npod písmenami a), b) a c) § 421 ods. 1 C. s. p. platí, že dovolanie je prípustné vtedy, ak smeruje proti\npotvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak dovolateľom nastolená otázka je\notázkou právnou (nepripúšťa sa riešenie skutkových otázok) a ak ide o takú právnu otázku, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie je splnený niektorý z týchto predpokladov\nprípustnosti, dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V takomto prípade je\ntu bez ďalšieho dôvod na odmietnutie dovolania; dovolací súd ďalšie podmienky prípustnosti dovolania\nneskúma.\n11. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal vecou, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania,\na to najmä z hľadiska, či v prípade dovolateľom nastolenej právnej otázky, ide o takú otázku, od\nvyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n12. V preskúmavanej veci dovolateľ v dovolaní uviedol, že právne posúdenie veci odvolacím súdom\nbolo nesprávne, lebo organizačná zmena u žalovanej reálne spočívala nielen v zrušení jeho pracovnej\npozície rozhodnutím o organizačnej zmene z 30. 1. 2014, ale aj v prerozdelení jeho pracovnej\nnáplne medzi ďalších zamestnancov žalovanej na oddelení inžinieringu, ktorá organizačná zmena\navšak v písomnom rozhodnutí žalovanej absentuje. Pre posúdenie, či v jeho prípade boli splnené\nvšetky predpoklady pre uplatnenie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,\npovažoval preto za rozhodujúce vyriešenie právnej otázky, ktorú možno formulovať ako otázku vplyvu\nneprijatia písomného rozhodnutia žalovanej o organizačnej zmene spočívajúcej v prerozdelení náplne\npráce začlenenej do zrušenej pracovnej pozície na iných svojich zamestnancov, ak pracovné činnosti\ntvoriace pracovnú náplň zrušenej pracovnej pozície žalovaná naďalej vykonáva ich prostredníctvom,\nna nadbytočnosť zamestnanca, a teda na platnosť výpovede danej zamestnávateľom podľa vyššie\ncitovaného ustanovenia Zákonníka práce.\n\n13. V preskúmavanej veci z obsahu spisu ale vyplýva, že žalobca vo svojej žalobe neuviedol ako dôvod\nneplatnosti výpovede neexistenciu jeho nadbytočnosti pre neprijatie písomného rozhodnutia žalovanej o\norganizačnej zmene spočívajúcej v prerozdelení náplne práce začlenenej do zrušenej pracovnej pozície\nna iných svojich zamestnancov. Neurobil tak ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a v\nsúvislosti s nadbytočnosťou túto skutočnosť (neprijatie písomného rozhodnutia...) vôbec neuviedol ani\nv odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací\nsúd nemali preto dôvod v základnom konaní riešiť dovolateľom v jeho dovolaní nastolenú otázku a\nani ju neriešili. Dovolateľom formulovaná otázka nemá teda charakter takej otázky, od vyriešenia ktorej\nby záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Za tohto stavu jej riešenie nemá v preskúmavanej veci\nžiadne opodstatnenie. Dovolací súd dospel preto k záveru, že nebol tak splnený jeden zo základných\npredpokladov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. V takomto prípade\nje tu bez ďalšieho dôvod na odmietnutie dovolania, pričom dovolací súd už ďalšie podmienky prípustnosti\ndovolania žalobcu neskúmal.\n14. So zreteľom na vyššie uvedené dôvody možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu smerovalo proti\nrozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Najvyšší súd preto jeho dovolanie\nako neprípustné podľa § 447 písm. c) C. s. p. odmietol.\n15. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255\nods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením\npovinnosti žalobcovi zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie\nsamostatným uznesením (§ 262 ods. 1 a 2 C. s. p.).\n16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoPr/13/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}