{"guid": "1d5c6677-c43b-4c8f-b07b-1c491515f1a6:8c770814-f3f9-4aed-a880-04637f7f6f00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1610206177.3", "spisova_znacka": "3MCdo/1/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/1/2017 z 11. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. októbra 2018, sp. zn. 3MCdo/1/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1610206177.3", "identifikacne_cislo": "1610206177", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 567, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-567", "datum_vydania": "2018-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c770814-f3f9-4aed-a880-04637f7f6f00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1610206177.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1610206177.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1610206177.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/1/2017\n1610206177\n11. 10. 2018\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2018:1610206177.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovenskej republiky, za ktorú koná Slovenský\npozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, proti žalovaným 1/ U. Š., bývajúcej v L., K. Č..\nXX, 2/ V. F., bývajúcej v L. Č.. XXX, obom zastúpeným JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou so sídlom v\nMalackách, Záhoracká č. 5478/15B, o určenie vlastníctva, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.\nzn. 27 C 35/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 30. januára 2012 sp. zn. 6 Co 237/2011 a rozsudku Okresného súdu\nMalacky zo 7. septembra 2011 č.k. 27 C 35/2010-222, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2012 sp. zn. 6 Co 237/2011 a rozsudok Okresného\nsúdu Malacky zo 7. septembra 2011 č.k. 27 C 35/2010-222 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu\nMalacky na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom zo 7. septembra 2011 č.k. 27 C 35/2010-222 Okresný súd Malacky (ďalej len „súd\nprvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že pozemky v katastrálnom\núzemí L. vedené v katastri nehnuteľností ako parcela č. XXX/XX - trvalé trávne porasty vo výmere\nXXX m2, parcela č. XXX/XX - orná pôda vo výmere X XXX m2, parcela č. XXX/X - orná pôda\nvo výmere XXX m2, parcela č. XXX/X - orná pôda vo výmere XXX m2, parcela č. XXX/XX orná pôda vo výmere X XXX m2, parcela č. XXX/XX - orná pôda vo výmere XX m2, parcela\nč. XXX/X - orná pôda vo výmere XX m2 sú v jej vlastníctve. Vychádzal z toho, že Výmerom o\nvlastníctve pôdy z 2. apríla 1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v\nBratislave podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR, boli E. H. a manželke C. H.S., právnym\npredchodcom žalovanej 1/ (ďalej len „právni predchodcovia žalovanej 1/“), pridelené do vlastníctva\npozemky v katastrálnom území L. zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcely č. XXX, XXX,\nXXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X v celkovej výmere X,X ha, a to v ideálnej polovici. Výmerom o\nvlastníctve pôdy vydaným tým istým dňom boli K. H. a manželke H. H., právnym predchodcom žalovanej\n2/ (ďalej len „právni predchodcovia žalovanej 2/“), pridelené do vlastníctva pozemky v katastrálnom\núzemí L. zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/\nX v celkovej výmere X,XXXX ha, a to v ideálnej polovici. Keďže výmery spĺňali všetky podstatné\nnáležitosti, považoval ich za riadne vkladu schopné listiny. Už ich samotným vydaním príslušným\norgánom nadobudli právni predchodcovia žalovaných vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam.\nPridelené nehnuteľnosti im neboli odňaté (nebolo preukázané žiadne rozhodnutie o ich odňatí) a\nžalobkyňa nepreukázala, že právni predchodcovia žalovaných sa prídelu vzdali alebo prídel opustili.\nZápisy o vyúčtovaní z 26. januára 1955 spísané Okresným národným výborom Bratislava - okolie, odbor\npôdohospodárstva, preukazujú iba to, že pridelené nehnuteľnosti prevzalo v roku 1951 JRD do užívania;\ntým však nedošlo k vzdaniu sa vlastníctva, ani k ich opusteniu. Tieto zápisy nevyjadrujú slobodnú a vážnu\nvôľu prídelcov vzdať sa vlastníctva alebo opustiť pridelené nehnuteľnosti; navyše, nie sú podpísané\nH. H. a C. H.. Osvedčenie Obvodného úradu Stupava z 25. októbra 1994 č. 73/94/Bí, v ktorom sa\nuvádza, že predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu ako vec, ktorá nepatrí nikomu podľa § 119\n\nzákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník vo väzbe na § 854 Občianskeho zákonníka, nepreukazuje\nstratu vlastníctva právnych predchodcov žalovaných. Keďže právni predchodcovia žalovaných nikdy\nvlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nestratili a vlastníctvo k nehnuteľnostiam patrilo od apríla roku 1948\nnepretržite právnym predchodcom žalovaných (resp. žalovaným), žalobu v celom rozsahu zamietol.\n2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. januára 2012 sp. zn. 6 Co 237/2011\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „O.s.p.“), pričom sa stotožnil s jeho skutkovými a právnymi závermi. Aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu v konaní bolo nesporne preukázané, že Výmery o vlastníctve pôdy, na základe ktorých sa právni\npredchodcovia žalovaných stali vlastníkmi sporných nehnuteľností, neboli nikdy zrušené, prídel nebol\nprídelcom príslušným orgánom odňatý a pridelený iným osobám. Tieto výmery predstavujú verejnú (a\nzároveň vkladuschopnú) listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcov. V konaní nebolo preukázané,\nže by sa právni predchodcovia žalovaných hoci aj konkludentne prídelu dobrovoľne vzdali, resp. ho\nopustili. Túto, žalobkyňou tvrdenú, skutočnosť nemožno vyvodiť ani zo zápisov o vyúčtovaní z 26.\njanuára 1955. Z vyúčtovania vyplýva iba to, že pridelené nehnuteľnosti odovzdali do užívania JRD,\npretože sami na nich nemohli hospodáriť. Odvolací súd mal zhodne s prvoinštančným súdom za to,\nže ani osvedčenie vydané Obvodným úradom v Stupave z 25. októbra 1994 a ani zápis žalobkyne\nako vlastníka sporných nehnuteľností na liste vlastníctva nezakladá nevyvratiteľnú právnu domnienku\nvlastníctva štátu k sporným nehnuteľnostiam.\n3. Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) odmietol uznesením zo 16. apríla 2012 sp. zn. 3 Cdo 67/2012 ako\nprocesne neprípustné.\n4. Na základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 7. septembra 2011 č.k.\n27 C 35/2010-222 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2012 sp. zn. 6 Co 237/2011 s\ntým, že je nesprávny v nich vyjadrený záver, podľa ktorého právni predchodcovia žalovaných pridelené\nnehnuteľnosti neopustili. Podľa jeho názoru z dôkazov predložených žalobkyňou (zápisov o vyúčtovaní)\nnesporne vyplynul opak. Pozornosť upriamil na to, že osvedčenie Obvodného úradu v Stupave z 25.\noktóbra 1994 jednoznačne deklaruje, že v ňom uvedené nehnuteľnosti sú vo vlastníctve štátu a že naň\nprešli ako nikomu nepatriaca vec podľa § 119 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„Občiansky zákonník“). Podľa názoru generálneho prokurátora z toho bez akýchkoľvek pochybností\nvyplýva, že prídelcovia neboli ku dňu svojej smrti vlastníkmi sporných nehnuteľností. Uviedol tiež, že\nprídel nebol zapísaný ani v pozemkovej knihe, hoci v tom čase platil intabulačný princíp.\n5. Najvyšší súd rozsudkom z 31. marca 2016 sp. zn. 3 MCdo 5/2013 mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora zamietol ako neopodstatnené (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.).\n5.1. Pokiaľ generálny prokurátor namietal potrebu vykonania ďalšieho dokazovania zisťovaním, či\nprídelcovia pridelené pozemky pred ich odovzdaním do užívania JRD užívali, dovolací súd uviedol, že\ntáto otázka nie je relevantná pre následné vlastnícke vzťahy, ku ktorým malo dôjsť právnym úkonom\nprídelcov.\n5.2. K námietke, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.\na je preto nepreskúmateľný, najvyšší súd uviedol, že odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok ako\nvecne správny nielen podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ale aj podľa § 219 ods. 2 O.s.p. To znamená, že odvolací\nsúd sa stotožnil nielen s podstatou rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale s jeho odôvodnením, ktoré má\nnáležitosti stanovené zákonom. Obe rozhodnutia treba vnímať vo vzájomnej väzbe. Podľa presvedčenia\nnajvyššieho súdu bola preto táto námietka uplatnená v mimoriadnom dovolaní neopodstatnene.\n5.3. K argumentácii generálneho prokurátora, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) najvyšší súd uviedol, že výmery o\nvlastníctve pôdy z 2. apríla 1948 spĺňali všetky náležitosti v zmysle nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR o\nvydávaní výmerov o vlastníctve pôdy a mali povahu verejnej listiny. Išlo o prídelové listiny „perfektné“\npreukazujúce vlastníctvo k nehnuteľnostiam (R 44/2005 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo\n12/2004, 5 Cdo 157/2007). K nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie,\npreto nedostatok zápisu nemá vplyv na vlastníctvo k prídelu. Právni predchodcovia žalovaných sa\npreto stali vlastníkmi nehnuteľností na základe prídelu. K zmene vlastníctva k predmetu prídelu mohlo\ndo 26. januára 1955 dôjsť iba spôsobom predpokladaným vtedy platnou právnou úpravou, ktorou bol\nObčiansky zákonník. Podľa názoru najvyššieho súdu sa na daný prípad nevzťahoval § 119 písm. a/\n\nObčianskeho zákonníka a k zániku vlastníctva prídelcov nedošlo ani v zmysle § 132 tohto zákonníka.\nGenerálny prokurátor teda nedôvodne namietol, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia\nsúdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s §\n243e O.s.p.).\n6. Proti tomuto rozsudku najvyššieho súdu podala žalobkyňa sťažnosť, na základe ktorej Ústavný súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 12. septembra 2017 sp. zn. III. ÚS 194/2017\n(ďalej len „nález“) predmetný rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n6.1. V odôvodnení nálezu ústavný súd uviedol, že podstatou ochrany, o poskytnutie ktorej žiadal v konaní\nsťažovateľ svojou žalobou všeobecné súdy, bolo na základe vykonaných dôkazov právne posúdiť, či\nk zániku vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaných došlo, a v kladnom prípade i to, či v\njeho dôsledku nadobudol vlastnícke právo k predmetu sporu štát. Podľa názoru ústavného súdu právne\nnormy, ktoré aplikovali všeobecné súdy, treba vykladať tak, že aj prídelca sa môže prídelu vzdať v zmysle\n§ 132 Občianskeho zákonníka alebo ho opustiť. Ako uviedol aj najvyšší súd, jednostranný právny úkon\nopustenia veci však musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a musí napĺňať vôľu\nvzdať sa vlastníctva veci a fyzicky ju opustiť. Samo neužívanie veci ale ešte neznamená vôľu opustiť\nvec v dôsledkom zániku jej vlastníctva. V prípade vzdania sa prídelu podľa uvedeného ustanovenia\nObčianskeho zákonníka ide o jednostranný právny úkon vlastníka, ktorým sa vzdáva jeho vlastníctva.\nTakým úkonom dochádza k obnoveniu vlastníckeho práva štátu k prídelu; vzdanie sa prídelu nie je\nprevodom (ale prechodom) vlastníckeho práva na štát. Podľa názoru ústavného súdu z dokazovania\nvykonaného všeobecnými súdmi jednoznačne vyplýva, že právni predchodcovia žalovaných prejavili\ndostatočne jasne vôľu opustiť prídely, ktoré aj s manželkami opustili. O takomto (skoršom) prejave vôle\nnemožno mať pochybnosti ani v prípade, ak príslušná listina neobsahuje výslovné uvedenie slov „vzdáva\nsa vlastníckeho práva“, pretože obsah zápisu o vyúčtovaní z 26. januára 1955 v celkovom kontexte ani\ninak interpretovať nie je možné. To však, či prejav ich vôle možno považovať za platný právny úkon\nvzdania sa vlastníctva (alebo naopak, sú dané dôvody jeho neplatnosti) v konaní nebolo predmetom\ndokazovania a ani rozhodnutia všeobecných súdov nepriniesli na túto otázku dostatočne a presvedčivo\nodôvodnenú odpoveď. Túto nejasnosť ešte zvýrazňuje to, že k opusteniu prídelu došlo zjavne prv,\nnež bol vyhotovený a podpísaný zápis o vyúčtovaní. Naostatok, nevyriešená ostala požiadavka formy\nprávneho úkonu, ako aj otázka vplyvu absencie podpisov manželiek na (dodatočných) zápisoch o\nvyúčtovaní z 26. januára 1955 na prípadnú platnosť úkonu.\n6.2. Ústavný súd, zrušujúc sťažnosťou napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a vracajúc mu vec na\nďalšie konanie, v závere nálezu uviedol, že najvyšší súd - vzhľadom na to, že právni predchodcovia\nžalovaných prejavili dostatočne jasne vôľu opustiť prídely, ktoré aj opustili - sa bude musieť vysporiadať\ns otázkou, či z výsledkov vykonaného dokazovania v doterajšom konaní je preukázané, že tak urobili\nneslobodne, ako aj s otázkou, aký vplyv na platnosť tohto úkonu mala skutočnosť, že zápisy z roku\n1955 neboli podpísané ich manželkami, pretože iba tak je možné uzavrieť, či k platnému vzdaniu sa\nvlastníctva prídelcami došlo a či v takom prípade vlastnícke právo prešlo na štát.\n7. Najvyšší súd, ktorému bola vec vrátená ústavným súdom na ďalšie konanie, konštatuje, že\nmimoriadne dovolanie bolo podané pred 30. júnom 2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový\nporiadok (ďalej len „CSP“). Mimoriadne dovolania podané do uvedeného dňa, v prípade ktorých\npodľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani na zastavenie konania ani na odmietnutie\nmimoriadneho dovolania vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci najvyššiemu súdu\nuskutočniť meritórny dovolací prieskum. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP\na § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej\naplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých\nmimoriadnych dovolaní, v prípade ktorých zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP).\nV dôsledku toho platí, že ustanovenia právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 (ktorá už neupravuje inštitút\nmimoriadneho dovolania) sa nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke\na so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní (viď\ntiež závery vyjadrené v rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 36/1995). Mimoriadne dovolanie\nbolo v čase jeho podania opravný prostriedok upravený vtedajším civilným procesným kódexom, ktorý\nbol v danom prípade procesne prípustný a umožnil najvyššiemu súdu uskutočniť meritórny prieskum\nsprávnosti napadnutých rozhodnutí; vzhľadom na nález ústavného súdu zostal tento účinok zachovaný\naj v čase vydania tohto uznesenia najvyššieho súdu.\n\n8. Najvyšší súd je viazaný právnym názorom ústavného súdu, ktorý vyslovil v náleze (§ 56 ods. 6 zákona\nč. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov). Vzhľadom na túto viazanosť najvyšší súd konštatuje, že výhrady vyslovené v náleze vo vzťahu\nk rozsudku najvyššieho súdu z 31. marca 2016 sp. zn. 3 MCdo 5/2013, sa obsahovo (po skutkovej aj\nprávnej stránke) v podstatnej časti týkajú aj rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2012 sp.\nzn. 6 Co 237/2011 a rozsudku Okresného súdu Malacky zo 7. septembra 2011 č.k. 27 C 35/2010-222.\nPrávny záver, ku ktorému dospel najvyšší súd pri predchádzajúcom rozhodovaní o mimoriadnom\ndovolaní, bol totiž založený na rovnakých právnych náhľadoch, ako boli závery odvolacieho súdu a\nprvoinštančného súdu. Pokiaľ teda - ako uviedol ústavný súd v náleze - je právny záver najvyššieho\nsúdu o nepreukázaní vôle prídelcov opustiť prídely (ktoré aj s manželkami opustili) nesprávny, potom to\nisté musí platiť aj vo vzťahu k totožnému záveru odvolacieho a prvoinštančného súdu.\n9. Mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov oboch inštancií neriešia náležitým spôsobom\nprávne významnú otázku, či prejav vôle prídelcov (opustiť prídel) možno považovať za platný (slobodne\nurobený) právny úkon vzdania sa vlastníctva, alebo naopak, či sú dané dôvody jeho neplatnosti.\nKonštatovanie súdu prvej inštancie, že zápisy o vyúčtovaní z 26. januára 1955 spísané Okresným\nnárodným výborom Bratislava nevyjadrujú slobodnú a vážnu vôľu prídelcov vzdať sa vlastníctva\nalebo opustiť pridelené nehnuteľnosti nie je - ako vyplýva z obsahu spisu - dostatočne podložené\ndokazovaním zameraným na konkrétnu skutkovú situáciu, za ktorej mala byť prejavená táto vôľa\nprídelcov. Prvoinštančný súd svoj právny záver prijal len na základe prídelového plánu a zápisov o\nvyúčtovaní, z ktorých vyvodil, že tieto nepreukazujú slobodnú a vážnu vôľu prídelcov vzdať sa svojho\nvlastníctva, resp. opustiť pridelené nehnuteľnosti; preukazujú len tú skutočnosť, že JRD prevzalo ku\ndňu 1. januára 1951 pridelené nehnuteľnosti do užívania, čo nemožno stotožniť s pojmom vzdanie\nsa vlastníctva, resp. s pojmom opustenie veci. Keďže JRD prevzalo nehnuteľnosti do užívania, bol\ntoho názoru, že prídelcovia neodovzdali nehnuteľnosti dobrovoľne, ale pod vplyvom kolektivizácie\nsprevádzanej znárodňovaním majetku. Ústavný súd k tomu uviedol, že pokiaľ vznikla pochybnosť o\nslobode prejavu vôle, nemožno takýto právny úkon považovať za absolútne neplatný iba s poukazom\nna všeobecný stav spoločnosti, právnu úpravu kolektivizácie a združstevňovania či hodnotenie jeho\ncelkového priebehu v štáte bez zohľadnenia okolnosti konkrétnej veci.\n10. Za významné treba - v súlade so závermi ústavného súdu vyjadrenými v náleze - považovať aj to, že\nk opusteniu prídelu došlo zjavne prv, než bol vyhotovený a podpísaný zápis o vyúčtovaní. Vôľu prídelcov\n(jej danosť a slobodu) bude preto potrebné v ďalšom konaní posudzovať ku dňu, kedy sa malo dôjsť k\njej prejavu, teda nie v čase vyhotovenia zápisu o vyúčtovaní.\n11. V súlade so záväznými závermi ústavného súdu vyjadrenými v náleze najvyšší súd napokon\nuvádza, že nevyriešenou zostala tiež otázka náležitej formy právneho úkonu (opustenia prídelu) a\nvplyvu absencie podpisov manželiek na (dodatočných) zápisoch o vyúčtovaní z 26. januára 1955 na\nprípadnú platnosť úkonu opustenia prídelu. Tieto otázky neboli dosiaľ vyriešené súdmi tak, aby nevznikali\npochybnosti o správnosti prijatých záverov. Dosiaľ súdmi dostatočne nevyriešené, dokazovaním\nnepodložené a náležite nezodpovedané otázky bude potrebné vyriešiť v ďalšom konaní a potom, na\npodklade výsledku ich posúdenia, uzavrieť, či k platnému vzdaniu sa práva prídelcami došlo. Následne\nbude potrebné zodpovedať nielen to, či v takom prípade vlastnícke právo prešlo na štát, ale aj to,\nči vlastníkom sporných nehnuteľností je v rozhodujúcom čase štát. Najvyšší súd pripomína, že pre\nrozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 CSP).\n12. Vyššie uvedené vedie najvyšší súd k záveru, že v danej procesnej situácii, ktorá nastala po\nrozhodnutí ústavného súdu, pre dosiahnutie zmyslu a podstaty nálezu prichádza v dovolacom konaní do\núvahy len zrušenie mimoriadnym dovolaním napadnutých rozhodnutí. Najvyšší súd preto rozhodnutia\nodvolacieho a prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\n13. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n14. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n\n15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/237/2011", "guid": "0e24663c-bcfd-4ddb-a194-2f5d72be3715:40b19265-49b3-467c-8f64-628961cc716b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f324c5e4-b36a-4f5c-b1d4-5f70cf9b6686", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.194.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 194/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 194/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.194.2017.2"}, {"guid": "c4419dab-dbd4-4f04-841e-051d8e56617b:9278e933-cb1f-4088-96df-0a87079be284", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3709211346.1", "spisova_znacka": "6Co/237/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/237/2011 z 22. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-10-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3709211346.1"}], "citovane_v": [{"guid": "f22f8b16-b790-4352-b059-eda6652cb4a3:d419a705-0ed1-492b-8e6f-33b3ca6a2ef0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1618203216.3", "spisova_znacka": "7Co/138/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/138/2022 z 12. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1618203216.3"}]}