{"guid": "f826803e-c795-42bd-b06e-6ff254e675d4:1e04ff6d-736b-4998-8842-58da925e1c33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1608201098.1", "spisova_znacka": "6Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/6/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 6Cdo/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1608201098.1", "identifikacne_cislo": "1608201098", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-499", "nazov": "§ 499 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-499", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-499"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1969/58#paragraf-1", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-499"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e04ff6d-736b-4998-8842-58da925e1c33", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1608201098.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1608201098.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1608201098.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/6/2017\n1608201098\n30. 05. 2018\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2018:1608201098.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov 1/ G. E., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v X., A., 2/ V.\nP., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v X., K., 3/ H. P., nar. XX. XX. XXXX, bývajúceho v G., E., 4/ Združenie\nurbárskych lesov a pasienkov v Lozorne - pozemkové spoločenstvo, so sídlom v Lozorne, Lozorno 64,\nIČO: 42 131 154, v dovolacom konaní všetci zastúpení JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou so sídlom\nv Modre, Štúrova 34, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo dopravy,\nvýstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody 6, o náhradu škody, vedenej\nna Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4C/306/2008, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 8. marca 2016 sp. zn. 8Co/254/2014, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. marca 2016 sp. zn. 8Co/254/2014 vo vzťahu k žalobcom 1/,\n2/ a 3/ z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca 1/, právny predchodca žalobcov 2/ a 3/ V. P. a žalobca 4/ sa žalobou z 15. 02. 2008 pôvodne\ndomáhali proti žalovanej náhrady škody na porastoch v sume 42.492 Sk (1.410,47 eur) s príslušenstvom,\nktorá im mala byť spôsobená vydaním nezákonných rozhodnutí o vyvlastnení pozemkov. Počas konania\nuplatnili voči žalovanej podaním z 12. 02. 2009 (došlo na okresný súd Malacky 16. 02. 2009) aj nárok\nna náhradu škody v sume 13.415,84 eur s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť v podobe ujmy na\nzisku, resp. užívaním pozemkov žalovanou za roky 2005 a 2006 vydaním nezákonných rozhodnutí o\nvyvlastnení. Okresný súd Malacky uznesením z 31. mája 2010 č. k. 4C/306/2008 -112 túto zmenu žaloby\nvo forme jej rozšírenia pripustil.\n2. Okresný súd Malacky rozsudkom zo 16. januára 2014 č. k 4C/306/2008 - 247 uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/, 3/ a 4/ spoločne a nerozdielne sumu 14.826,31 eur s 9 % úrokom\nz omeškania, a to zo sumy 1.410,47 eur od 20. 12. 2007 do zaplatenia a zo sumy 13.415,84 eur od\n21. 01. 2009 do zaplatenia a priznal im náhradu trov konania. Pokiaľ ide o prvý žalobcami uplatnený\nnárok, vychádzal zo zistenia, že rozhodnutie Okresného úradu Malacky, odbor životného prostredia ŽP/\nB/2002/05289-VI z 24. 10. 2002, ktorým rozhodol o vyvlastnení v rozhodnutí označených nehnuteľností\nza náhradu ich dovtedajším vlastníkom - I. D., I. G., Z. H. a združeniu vlastníkov urbárskych lesov\na pasienkov v Lozorne - pozemkovému spoločenstvu v prospech Slovenskej republiky a rozhodnutie\nKrajského úradu v Bratislave, odbor životného prostredia č. W/2003/729/REI z 28. 03. 2003, ktorým\npotvrdil rozhodnutie Okresného úradu v Malackách, boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z\n02. 02. 2005 sp. zn. 1S/77/2003 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 27. 10. 2006 sp. zn.\n1 Sžo KS/53/2005 zrušené a vec bola vrátená Krajskému stavebnému úradu v Bratislave na ďalšie\nkonanie, že žalobcovia vyčerpali proti rozhodnutiam vydaným v správnom konaní všetky riadne opravné\nprostriedky, že si uplatnili na príslušnom orgáne nárok na náhradu škody (listom z 20. 12. 2007 im\nbolo oznámené, že ich nárok ministerstvo neuznáva) a že na vyvlastnených pozemkoch vlastnícky\npôvodne patriacich žalobcom, došlo k odstráneniu porastu, ktorý sa na nich nachádzal. V súlade s\nnázorom vysloveným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/139/2011 vyvodil,\n\nže tu existuje nezákonné rozhodnutie o vyvlastnení vydané v správnom konaní. Keďže žalobcovia boli\nspoluvlastníkmi vyvlastnených pozemkov, vznikla im v dôsledku vydania nezákonných rozhodnutí škoda.\nDospel preto k záveru, že v danej veci sú splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti\nžalovanej za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý právny predpis bolo treba na vec použiť\n(ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“). Pri určení rozsahu škody vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne\nIng. Zdeny Hudecovej, ktorá škodu ocenila sumou 40.491 Sk. Za dôvodné považoval priznať žalobcom\naj náklady spojené s vyhotovením tohto znaleckého posudku v sume 2.000 Sk. Žalobe žalobcov preto\nv tejto časti v celom rozsahu vyhovel. Právne vec posúdil podľa § 1 ods. 1 a ods. 2, § 2, § 4 ods. 1,\n§ 9 ods. 1, § 10 a § 20 zákona č. 58/1969 Zb. K nároku žalobcov na zaplatenie sumy 13.415,84 eur\nuviedol, že žalobcovia si tento nárok na náhradu škody uplatňovali z dôvodu, že za obdobie roka 2005\na 2006 predmet sporu užívali Železnice SR, ktoré užívaním cudzej veci získali majetkový prospech na\núkor vlastníka veci. Vec preto právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa §\n451 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spočívajúceho v nájomnom, pri výške ktorého vychádzal\nzo znaleckého posudku znalca Ing. Miloša Encingera. Žalobcom priznal aj úrok z omeškania, keďže\nžalovaná nesplnila dlh riadne a včas (§ 517 ods. 1 a ods. 2 OZ). Rozhodnutie o náhrade trov konania\nodôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.\n3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 8.marca 2016 sp. zn. 8Co/254/2014 rozsudok súdu\nprvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ\nnárok na náhradu škody uplatňoval žalobca 4/ uviedol, že pozemkové spoločenstvo nebolo\nvlastníkom predmetných lesných pozemkov, ktoré boli vyvlastnené, a teda nebol vlastníkom porastu\nnachádzajúcom sa na pozemkoch (§ 120 ods. 1 Obč. zák.). Nemohla mu preto vzniknúť odstránením\ntýchto porastov škoda na majetku. Aktívne legitimované v konaní o náhradu škody sú fyzické osoby, ako\npodieloví spoluvlastníci lesných pozemkov a porastov, nie žalobca 4/, ktorý tieto pozemky len spravoval.\nOdvolací súd preto žalobu podanú žalobcom 4/ pre nedostatok jeho vecnej aktívnej legitimácie zamietol.\nV súvislosti s nárokom žalobcov o náhradu škody na porastoch uviedol, že žalobcovia neuniesli\ndôkazné bremeno, keď nepreukázali, že na týchto pozemkoch sa v čase ich vyvlastnenia nachádzal\nporast vysadeného mladého borovicového lesa. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok Ing.\nStanislava Lasicu č. 67/2002, z ktorého okrem iného vyplýva, že na predmetných pozemkoch sa\nnachádzali rôzne iné dreviny, a to najmä agát, ktorý bol len ojedinele premiešaný borovicou. Znalecký\nposudok dodatočne vypracovaný na žiadosť žalobcov znalkyňou Ing. Zdenou Hudecovou, ktorým\nvykonala ocenenie 5-ročného borovicového porastu, nepovažoval za hodnoverný dôkaz na preukázanie\nnimi tvrdenej škody na majetku. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj\nexistenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a vzniknutou škodou.\nStotožnil sa s názorom žalovanej, podľa ktorého k odstráneniu predmetného porastu nedošlo v priamej\npríčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí. I keď výrub porastu súvisel s účelom, na\nktorý boli tieto nehnuteľnosti vyvlastnené, k jeho odstráneniu došlo až v rámci ďalšieho nakladania s\nvyvlastnenými nehnuteľnosťami, a to žalovanou ako novým vlastníkom, ktorá v čase právoplatnosti\nvyvlastňovacích rozhodnutí bola oprávnená s týmito nehnuteľnosťami nakladať. Výrub sa uskutočnil na\nzáklade rozhodnutia príslušného správneho orgánu v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., vydanie ktorého\nvýrubu bezprostredne predchádzalo. V tejto súvislosti dodal, že ak sa odstránenie porastu uskutočnilo\nna základe povolenia správneho orgánu, nemožno ho považovať za neoprávnené, a konanie žalovanej\nza protiprávne. Navyše, v čase výrubu svedčilo žalovanej vlastnícke právo na základe právoplatného\nrozhodnutia o vyvlastnení, u ktorého ako správneho aktu platí prezumpcia správnosti a zákonnosti,\npokiaľ nebolo vymedzeným postupom zrušené. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie žalobcami\nuplatnený nárok na zaplatenie sumy 13.415,82 eur, zodpovedajúcej výške nájmu za užívanie cudzej veci\nžalovanou v období rokov 2005 - 2007, správne posúdil v zmysle § 451 OZ. Tento nárok aj podľa názoru\nodvolacieho súdu, nie je nárokom na náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., pretože žalobcami\nuplatnená suma nepredstavuje konkrétnu škodu tým, že nemohli predmetné nehnuteľnosti užívať,\nale uplatnili si nárok na náhradu výšky nájmu za užívanie nehnuteľností žalovanou. Keďže žalovaná\nuplatnila v konaní námietku premlčania, zaoberal sa najskôr jej dôvodnosťou. Podľa odvolacieho súdu\nsa žalobcovia dozvedeli o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom, kto sa na ich úkor obohatil,\ndňa 03. 01. 2007 právoplatnosťou rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 77/2003-27 zo dňa\n02. 02. 2005, od ktorého dňa začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 OZ,\nktorá uplynula dňa 03. 01. 2009. Keďže žalobcovia si tento nárok uplatnili na súde písomným podaním\ndoručeným súdu až dňa 16. 02. 2009, uplatnili ho po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby.\nDospel preto k záveru, že žalobcom nemožno tento nárok priznať. Napokon poznamenal, že užívanie\n\nvyvlastnených nehnuteľností na základe právoplatného rozhodnutia o ich vyvlastnení novým vlastníkom\nnemôže napĺňať skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia (užívaním pozemkov bez právneho\ndôvodu) so zreteľom na už vyššie spomínanú prezumpciu správnosti a zákonnosti správnych aktov.\nOdvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrh\nžalobcov v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2 v spojení\ns § 142 ods. 1 O. s. p.\n4. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dňa 25. 05. 2016 na Okresnom súde Malacky dovolanie\nžalobcovia 1/, 2/, 3/ a v dovolaní je označený ako dovolateľ aj žalobca 4/. Pokiaľ ide o nedostatok aktívnej\nvecnej legitimácie žalobcu 4/ v konaní, z ktorého dôvodu bola ním podaná žaloba odvolacím súdom\nzamietnutá, v dovolaní sa len konštatuje, že súd mal uplatnené právo priznať spoločne a nerozdielne\nfyzickým osobám, teda spoluvlastníkom spoločnej veci (žalobcom 1/, 2/ a 3/), že len voči žalobcovi\n4/ mal žalobu zamietnuť a že už v správnom konaní bolo žalobcom 1/ a predchodcom žalobcov 1/\na 2/ namietané, že žalobca 4/ nebol vlastníkom vyvlastňovaných pozemkov a že len oni majú právo\nuplatniť náhradu škody. Dovolací súd posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu a nie podľa toho, kto bol\nv ňom označený za dovolateľa mal za to, že žalobca 4/ v dovolaní správnosť záveru odvolacieho súdu\no nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v konaní, nenamietal. Naopak, sám v dovolaní konštatuje,\nže správne mal súd (len) voči nemu žalobu zamietnuť, čo sa napokon aj stalo. Dovolací súd dospel\npreto k záveru, že hoci bol v dovolaní za dovolateľa označený, rozsudok krajského súdu bol dovolaním\nnapadnutý len žalobcami 1/, 2/ a 3/ (ďalej len „žalobcovia“).\n5. Žalobcovia v dovolaní uviedli, že krajský súd vydal rozsudok, ktorý spočíva v nesprávnom právnom\nposúdení veci, je zmätočný, ktorý nemá oporu v ustanovení zákonov. Nesúhlasili s právnym názorom\nodvolacieho súdu, podľa ktorého neuniesli dôkazné bremeno o preukázaní vzniku škody, a to, že na\nvyvlastnených pozemkoch sa v čase vyvlastnenia nachádzal borovicový porast. Namietali, že krajský\nsúd tu vychádzal nesprávne zo znaleckého posudku znalca Ing. Stanislava Lasicu, ktorý oceňoval porast\nnie podľa stavu na tvári miesta, fyzického zistenia ani podľa lesného hospodárskeho plánu, ale prevzal\nneoverené údaje z posudku Ing. Jána Hrušeckého. Poukazovali na to, že zalesnenie je evidované\nv lesnom hospodárskom pláne platnom od roku 1995 do konca roku 2006, z ktorého pri oceňovaní\nvychádzala aj znalkyňa Ing. Zdena Hudecová. Nestotožnili sa ani s právnym názorom odvolacieho\nsúdu, podľa ktorého vznik škody nie je v priamej príčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí.\nUviedli, že Železnice SR mohli požiadať o odstránenie porastu len na základe dokladu o vlastníctve,\nktorým boli nezákonné rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov. Je tu jednoznačne daná vecná súvislosť\npríčiny a následku a postupnosti vydávania rozhodnutí. Je pravdou, že pokiaľ sa výrub uskutočnil na\nzáklade povolenia správneho orgánu, nejde o výrub nezákonný. Náhradu škody za odstránené porasty\nvšak neuplatňujú v súvislosti s týmto rozhodnutím, ale s rozhodnutím o vyvlastnení, ktoré bolo vydané\nnezákonne. Rozsudok krajského súdu v časti nároku na náhradu škody v sume 13.415,82 eur, ktorý bol\nposúdený ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, považovali za zmätočný, nemajúci oporu\nv ich podanom návrhu a ani v zákone č. 58/1969 Zb. Uviedli, že uvedený nárok predstavuje ich ujmu,\no ktorú sa im znížil majetok v období, v ktorom nemohli pozemok užívať. Táto škoda bola vyčíslená\nznalcom Ing. Encingerom v zmysle platnej vyhlášky č. 492/2004 Z. z. vo forme výšky nájomného,\nktorú požadujú za žalovaného obdobie uhradiť od žalovanej, ktorá jediná za túto škodu zodpovedá.\nPoukazovali na to, že podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu si v podstate uvedený nárok nemôžu\ns úspechom uplatniť ani proti žalovanej a ani proti vyvlastňovateľovi (Železniciam SR), a teda, že za\nškodu v tomto prípade nikto nezodpovedá. Navrhli preto, napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť\ntak, že dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie alebo že rozsudok krajského súdu zruší a\nvec mu vráti na ďalšie konanie.\n6. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov uviedla, že odvolací súd v súvislosti so škodou na\nporaste dospel k správnemu záveru, že medzi nezákonným rozhodnutím a škodou chýba príčinná\nsúvislosť. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 13.415,82 eur, odvolací súd správne vec posúdil ako\nnárok z bezdôvodného obohatenia a tento žalobcami uplatnený nárok považoval správne za premlčaný.\nPoukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nškoda mu ešte nevznikla a preto nemôže byť daná jej zodpovednosť za škodu podľa zákona č. 58/1969\nZb.\n7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.\ns. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k\n\nrozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia\n§ 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v tejto veci\nbolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti a aj dôvodnosti bolo nutné posúdiť\npodľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné účinky dovolania\npodaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni\n2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného sporového\nporiadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby\nbol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania,\nktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu\nústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).\n8. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania ostala zachovaná aj po\nnadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie\nbolo podané včas na to oprávnenými subjektami, zastúpenými advokátom, a že ide o dovolanie podané\nproti rozsudku, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal tento rozsudok ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je dôvodné.\n9. Pokiaľ ide o nárok žalobcov na náhradu škody odstránením porastov, odvolací súd založil svoje\nrozhodnutie, ktorým žalobu v tejto časti zamietol na právnom názore, podľa ktorého žalovaná za túto\nškodu nezodpovedá, lebo žalobcovia nepreukázali vznik škody a ani existenciu príčinnej súvislosti medzi\nnezákonným rozhodnutím a škodou.\n10. Dovolací súd sa s právnym názorom odvolacieho súdu prijatým tak v otázke vzniku škody ako aj v\notázke príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím nestotožňuje, nepovažuje ho za\nsprávny.\n11. Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,\nktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako\naj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o\nväzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len \"štátny orgán\"). Štát\nzodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie\nvydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.\n12. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným\npostupom je objektívnou zodpovednosťou (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť,\nzaloženou na súčasnom splnení troch predpokladov, a to existencie nezákonného rozhodnutia alebo\nnesprávneho úradného postupu, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným\nrozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 58/1969 Zb. bližšie nedefinuje pojem\nškody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. V tomto smere treba preto aplikovať príslušné ustanovenia\nvšeobecnej úpravy (§ 442 OZ), ktorá pod škodou rozumie ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére\npoškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia\npredovšetkým v peniazoch.\n13. V súvislosti s posúdením existencie škody odvolacím súdom treba uviesť, že výsledkami vykonaného\ndokazovania bolo jednoznačne preukázané a medzi stranami nebolo ani sporné, že na vyvlastnených\npozemkoch vlastnícky patriacich žalobcovi 1/ a predchodcovi žalobcov 2/ a 3/, sa nachádzal v čase\nvyvlastnenia lesný porast a že došlo k jeho odstráneniu. Týmto odstránením porastu z pozemkov bola\nžalobcom spôsobená ujma v ich majetkovej sfére spočívajúca v zmenšení majetku, ktorá je objektívne\nvyjadriteľná v peniazoch a napraviteľná poskytnutím peňažného plnenia. Žalobcom teda nepochybne\nvýrubom lesného porastu vznikla ujma, ktorú možno považovať za škodu. Podľa dovolacieho súdu\nskutočnosť, aký druh porastu sa na pozemkoch nachádzal a bol odstránený, je podstatná len pre určenie\nrozsahu škody a nie pre určenie jej samotnej existencie. Už z tohto dôvodu, bolo potrebné považovať\nzáver odvolacieho súdu o tom, že žalobcovia nepreukázali vznik škody, ako jednej z podmienok\nzodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., za nesprávny.\n\n14. Navyše, odvolací súd oprel zistenie, že na vyvlastnených pozemkoch sa v čase vyvlastnenia\nnenachádzal borovicový porast, len odkazom na obsah znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Lasicom\ndňa 28. 06. 2002, v ktorom sa v rámci popisu trvalých porastov uvádza, že porasty sú charakteru\nsamonáletových agátových, resp. starších agátových porastov ojedinele premiešaných borovicou,\njelšou, jaseňom... Pokiaľ odvolací súd mal, vzhľadom na obsah tohto znaleckého posudku, pochybnosť\no pravdivosti údajov druhu drevín ohodnocovaných znalkyňou Ing. Hudecovou (predmetom jej ocenenia\nbol 5-ročný borovicový porast), ktorý znalecký posudok predložili žalobcovia, mal za pomoci znalcov\npredovšetkým rozpory v znaleckých posudkoch odstrániť, prípadne dokazovanie za účelom zistenia, aké\ndruhy drevín sa na vyvlastnených pozemkoch v rozhodnom čase nachádzali, doplniť. Podľa výsledkov\ndoplneného dokazovania odvolací súd (ak to bude potrebné) mal ustáliť druh drevín, ktorý sa na\npozemkoch nachádzal a bol z nich odstránený (či išlo o dreviny uvedené v znaleckom posudku Ing.\nLasicu alebo Ing. Hudecovej) a podľa tohto zistenia (za pomoci znalca) určiť rozsah žalobcom vzniknutej\nškody. Pre úplnosť treba poznamenať, že znalecký posudok Ing. Lasicu je z hľadiska ocenenia porastov\nnepoužiteľný, lebo jedným z dôvodov pre zrušenie správnych rozhodnutí o vyvlastnení bola skutočnosť,\nže znalec pri oceňovaní vychádzal z vyhlášky č. 465/1991 Zb., ktorá už bola neúčinná.\n15. Pokiaľ ide o vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou treba uviesť, že\nani tento vzťah zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne\nkonanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom\nslede a teda, aby protiprávne konanie škodcu (nezákonné rozhodnutie) bolo príčinou a vznik škody\nvrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný. Nestačí\niba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť\ntreba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo\nvšeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také\nkonanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že\nnebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Otázka príčinnej\nsúvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení\notázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom)\na akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Protiprávny úkon\n(nezákonné rozhodnutie) nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že\nje jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom\nprípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku\n(konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo\nk prerušeniu pôvodného dejového sledu.\n16. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že nezákonnými rozhodnutiami Okresného úradu\nMalacky, odbor životného prostredia ŽP/B/2002/05289-VI z 24. 10. 2002 a Krajského úradu v Bratislave,\nodbor životného prostredia č. W/2003/729/REI z 28. 03. 2003, boli vyvlastnené pozemky (ich časti)\nnachádzajúce sa v kat. území X., okrem iných aj časť lesných pozemkov vlastnícky patriacich žalobcom.\nÚčelom tohto vyvlastnenia bolo vybudovanie železničnej vlečky v Priemyselnom parku pre Volkswagen.\nAby sa táto stavba mohla úspešne vybudovať, bolo potrebné z vyvlastnených pozemkov okrem iného\nodstrániť aj lesný porast. Bez jeho odstránenia nebolo možné s výstavbou železničnej vlečky začať a\nani ju úspešne dokončiť. Nesporné je aj to, že odstráneniu lesného porastu predchádzalo vydanie týchto\nnezákonných rozhodnutí.\n17. Z uvedených okolností je zrejmé, že medzi vydaním nezákonných rozhodnutí a odstránením\nlesného porastu existuje bezprostredná vecná súvislosť (pozemky boli vyvlastnené za účelom stavby,\nčo vyžadovalo, aby všetky porasty boli z nich odstránené), ale aj časová. Hoci nezákonné rozhodnutia\nneboli jedinou príčinou vzniku škody, išlo nepochybne o príčinu dôležitú, podstatnú. Podľa dovolacieho\nsúdu nebyť vydania týchto rozhodnutí, škodlivý následok v podobe odstránenia lesného porastu z\npozemkov žalobcov, by nenastal. Pokiaľ odvolací súd argumentoval, že k samotnému výrubu došlo\nna základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nebolo zrušené, táto skutočnosť\nneznamená prerušenie pôvodného dejového sledu, ale naopak, je len jeho logickým pokračovaním.\nNavyše, žalobcovia neodôvodňovali škodu na porastoch nezákonnosťou tohto rozhodnutia, ale\nnezákonnosťou rozhodnutí o vyvlastnení. Dovolací súd preto na rozdiel od odvolacieho súdu dospieva k\nzáveru, že medzi nezákonnými rozhodnutiami o vyvlastnení a medzi škodou spočívajúcou v odstránení\nlesného porastu, existuje príčinná súvislosť. Všetky tri predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu\nv zmysle zákona č. 58/1969 Zb. boli preto splnené, z ktorého dôvodu žalovaná za túto žalobcami\n\nuplatnenú škodu zodpovedá. Pokiaľ odvolací súd dospel k opačnému právnemu názoru, ide o právny\nnázor nesprávny.\n18. Vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým zamietol žalobu o zaplatenie sumy 13.415,84\neur z dôvodu premlčania treba uviesť, že povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nastupuje\nsubsidiárne, a to až vtedy, ak k vráteniu takto získaných hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho\nprávneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, a ak neprichádza do úvahy ani\nzodpovednosť za škodu. Záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká len v prípade, že medzi účastníkmi\nneexistuje iný právny vzťah, na základe ktorého osobitná právna norma ukladá účastníkovi povinnosť,\nktorá smeruje k rovnakému cieľu. V zmysle vyššie uvedeného teda platí, že ustanovenia o bezdôvodnom\nobohatení možno aplikovať až vtedy, ak nie sú medzi tými istými účastníkmi splnené predpoklady\nzodpovednosti za škodu. Ak bolo obohatenie získané zavineným protiprávnym konaním, prípadne\nvydaním nezákonného rozhodnutia, vzniká poškodenému nárok na náhradu škody. Ak sú vo vzťahu\ndvoch tých istých subjektov splnené podmienky pre dosiahnutie toho istého výsledku z titulu náhrady\nškody, neprichádza do úvahy použitie ustanovení o bezdôvodnom obohatení.\n19. V preskúmavanej veci žalobcovia v podaní z 12. 02. 2009 označenom ako rozšírenie návrhu o\nplnenie 13.415,82 eur uviedli, že žiadosťou o náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sa obrátili\nna ministerstvo, aby ich žiadosť prejednalo aj v plnení za obdobie užívania cudzej veci za roky 2005 a\n2006. Poukázali na skutočnosť že v tomto období im vznikla ujma na zisku a prospech užívania veci\nna základe nezákonného administratívneho správneho aktu. Za toto obdobie neplatením náhrady za\nužívanie im vznikla ujma, pričom odkázali na znalecký posudok č. 123/2008 z 25. 06. 2008, ktorým bola\nohodnotená výška nájomného za dva roky na nimi požadovanú sumu. Na záver uviedli, že žalovaná\nodmietla pri predbežnom prerokovaní nároku túto škodu uznať a preto sa svojho práva domáhajú na\nsúde formou rozšírenia žaloby.\n20. Z tohto podania žalobcov, u ktorého by podľa jeho obsahu mohlo ísť o žalobu, vyplýva predovšetkým\nto, že žalobcovia uplatňujú voči žalovanej náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., že škoda\nim bola spôsobená vydaním nezákonného rozhodnutia, že im vznikla za roky 2005 a 2006 v podobe\nujmy na zisku, resp. neplatením náhrady za užívanie veci žalovanou a že ujma predstavuje nájomné,\nktorého výška bola stanovená v znaleckom posudku vypracovaného znalcom Ing. Milošom Encingerom\nč. 123/2008. Z tohto podania je zrejmé aj to, že v ňom chýba opísanie rozhodujúcich skutočností\na označenie dôkazov a že je čiastočne vnútorne rozporné, a teda, že ide o podanie neúplné, resp.\nnezrozumiteľné, čo správne namietala v základnom konaní aj žalovaná v podaní zo 04. 01. 2011.\nŽalobcovia mali predovšetkým uviesť, v čom spočíva ich ušlý zisk (ušlé nájomné) a keďže v prípade\nušlého zisku tento musí byť reálny (nie fiktívny), bolo ich povinnosťou uviesť tiež rozhodujúce skutočnosti\na označiť dôkazy na ich preukázanie. Pokiaľ vznik škody odôvodňovali užívaním pozemkov žalovanou\nbez náhrady za obdobie rokov 2005 a 2006, mali vysvetliť predovšetkým to, ako sa táto skutočnosť\nprejavuje v majetkovej sfére žalobcov vo forme nájomného, vyčísleného znalcom a ako súvisí s vydaním\nnezákonných rozhodnutí o vyvlastnení, ktorými mala byť žalobcom táto ujma spôsobená. Ak tieto\nnáležitosti podanie žalobcov neobsahovalo, súd ich mal vyzvať postupom v tom čase podľa § 43 O. s.\np., v súčasnosti podľa § 129 C. s. p., aby neúplné podanie doplnili, resp. opravili.\n21. Podľa názoru dovolacieho súdu až po doplnení tohto podania žalobcami o náležitosti uvedené v\n§ 132 C. s. p., odvolací súd mohol v súlade s vyššie uvedenou zásadou zaoberať sa vecou najskôr z\nhľadiska, či v prípade tohto žalobcami uplatneného nároku (nie)sú splnené predpoklady zodpovednosti\nžalovanej za škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a až následne, ak by do úvahy neprichádzala\nzodpovednosť žalovanej za škodu, mohol prípadne na vec aplikovať ustanovenia o bezdôvodnom\nobohatení. Pokiaľ tak odvolací súd neurobil, treba jeho rozhodnutie v tejto časti považovať za predčasné,\na teda za nesprávne.\n22. So zreteľom na vyššie uvedené a osobitne na skutočnosti uvedené v bode 4/ rozsudku možno\nuzavrieť, že žalobcovia 1/, 2/ a 3/ opodstatnene namietali, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo\nvzťahu k týmto žalobcom zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C.\ns. p. a § 450 C. s. p.).\n\n23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C. s. p.).\n24. Pre úplnosť dovolací súd pre ďalšie konanie poznamenáva, že žalobcovia nie sú v danom prípade\nv žiadnom právnom vzťahu so Železnicami SR, lebo z rozhodnutí o vyvlastnení jednoznačne vyplýva,\nže pozemky boli vyvlastnené v prospech žalovanej a že Železnice SR budú vykonávať v jej mene len\nsprávu vyvlastnených nehnuteľností. Žalobcovia nemôžu mať vo vzťahu k tomuto subjektu pohľadávku\nna vydanie bezdôvodného obohatenia. Nemožno preto v danom prípade úspešne argumentovať tým,\nže im škoda ešte nevznikla a nemôže byť daná zodpovednosť žalovanej za škodu podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. tak, ako to nesprávne tvrdí žalovaná. Pokiaľ ide o otázku premlčania bezdôvodného\nobohatenia (začiatku plynutia premlčacej lehoty), nemožno súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že\nžalobcovia sa dozvedeli, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil, dňom\nnasledujúcim po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým boli zrušené rozhodnutia\nsprávnych orgánov a teda, že dvojročná lehota začala žalobcom plynúť od tohto dňa. O tejto skutočnosti\nsa žalobcovia mohli dozvedieť doručením, prípadne oznámením tohto rozhodnutia a nie dňom jeho\nprávoplatnosti.\n25. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n454 ods. 3 C. s. p.).\n26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/254/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c98830be-5e71-426e-a662-e93610c37073:23411c59-4cf1-4d17-bf6b-8d5356245656", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8612204276.1", "spisova_znacka": "8Co/254/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/254/2014 z 21. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8612204276.1"}, {"guid": "1e84ea3c-fa9d-4e68-87ea-58ef23771ba4:bd88c76a-c96b-43dd-a87e-83443d92fbf9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8111224810.1", "spisova_znacka": "8Co/139/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/139/2011 z 29. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-04-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8111224810.1"}], "citovane_v": []}