{"guid": "ef28102f-b115-4ad0-a5df-e93656ccbe31:857ec35e-13ad-4430-b564-a7e6f5d79259", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1414210668.1", "spisova_znacka": "4Cdo/178/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/178/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 4Cdo/178/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1414210668.1", "identifikacne_cislo": "1414210668", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Edita Bakošová", "sudca_id": 510, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-edita-bakosova-510", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-1", "nazov": "§ 393 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-3", "nazov": "§ 470 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-240.odsek-2", "nazov": "§ 240 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-240.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "nazov": "§ 214 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-240.odsek-1", "nazov": "§ 240 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-240.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-1", "nazov": "§ 157 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-240", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-138", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-57", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/857ec35e-13ad-4430-b564-a7e6f5d79259", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1414210668.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1414210668.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1414210668.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/178/2017\n1414210668\n26. 09. 2018\nJUDr. Edita Bakošová\nECLI:SK:NSSR:2018:1414210668.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne WIBAX, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave,\nVrakunská 29, IČO: 31 324 967, zastúpenej advokátkou kanceláriou Jarabica, s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Kutlíkova 17, IČO: 47 454 831, proti žalovanému W., bývajúcemu v J.., o obnovu konania,\nvedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 23 C 170/2014, o dovolaní žalobkyne proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2015 sp. zn. 14 Co 347/2015 a uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2016 sp. zn. 4 Co 308/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV uznesením z 11. júna 2015 č. k. 23 C 170/2014-60 nepriznal\nžalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa\nnepreukázala, že spĺňa podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v zmysle §\n138 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „O.s.p.“) a dodal, že okolnosti spočívajúce v tom, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti\núspešný a nedosahuje zisk, nemôžu byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov a takouto\nformou úľav z poplatkovej povinnosti nemožno prenášať podnikateľské riziko na štát.\n2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. septembra 2015 sp. zn. 14 Co\n347/2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1\nO.s.p. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvody uvedené v uznesení súdu prvej inštancie\npovažuje za relevantné a dodal, že žalobkyni by nebolo možné priznať oslobodenie od súdnych\npoplatkov ani za predpokladu relevantného preukázania, že to jej pomery odôvodňujú, a to z dôvodu,\nže v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože na základe\nv žalobe uvádzaných skutočností nie sú splnené podmienky pre úspešné podanie žaloby na obnovu\nkonania a okrem toho bol tento opravný prostriedok podaný po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty\nna jeho podanie.\n3. Okresný súd Bratislava IV uznesením z 10. mája 2016 č. k. 23 C 170/2014-75 konanie zastavil a\nrozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým,\nže po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým v prejednávanej veci nebolo žalobkyni priznané\noslobodenie od súdnych poplatkov, vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu na\nobnovu konania vo výške 99,50 eur podľa položky 16 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou\nzákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), a poučil ju o následkoch jeho nezaplatenia. Keďže\nsúdny poplatok v súdom stanovenej lehote zaplatený nebol, konanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona o\nsúdnych poplatkoch zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\n\n4. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 31. augusta 2016 sp. zn. 4 Co 308/2016\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a rozhodol,\nže žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenia a dospel k záveru,\nže za danej procesnej situácie iný postup než rozhodnutie o zastavení konania neprichádzal do úvahy\na odvolacie námietky žalobkyne správnosť napadnutého rozhodnutia nemohli spochybniť. O trovách\nodvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.\n5. Proti uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila tým,\nže súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala\njej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Podľa jej\nnázoru súdy postupovali procesne nesprávne a neprípustne formalisticky, ak jej nepriznali oslobodenie\nod súdnych poplatkov a ak zastavili konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku, a tak vo vzťahu k\nnej hrubo narušili princíp právnej istoty a spravodlivosti, ktorý im ukladá povinnosť rozhodovať podľa\nplatného zákona a zakazuje zneužiť zákon ignorovaním jej predložených dôkazov a vyjadrení, ktoré súd\nprvej inštancie vyhodnotil v rozpore s čl. 3 ods. 1 C.s.p., a povinnosť zaobchádzať s rovnakými prípadmi\nrovnako, pričom poukázala na rozhodnutia, na základe ktorých jej súdy v iných konaniach, vrátane\nkonania, ktorého obnovy sa podaním žaloby v tejto veci domáha, oslobodenie od súdnych poplatkov\npriznali. Tvrdila, že súdy nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, nezaoberali sa dôvodmi, ktoré uviedla\nvo svojich podaniach resp. ich nesprávne vyhodnotili, svoje rozhodnutia založili na skutočnostiach, ktoré\nnemajú oporu v súdnom spise a sú v rozpore so skutkovým stavom, a vec nesprávne právne posúdili,\nkeď do úvahy nevzali jej platobné schopnosti a skutočnosť, že nevyvíja podnikateľskú činnosť a nemá\nžiadne finančné prostriedky; preto pokladá postup súdu pri rozhodovaní za svojvoľný a arbitrárny. Ďalej\nsúdom oboch nižších inštancií vytýkala, že ich rozhodnutia neobsahujú správne poučenia o možnosti\npodania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Uznesenia odvolacieho súdu pokladala za\nvnútorne rozporné, keď odvolací súd na jednej strane uviedol, že žalobkyňa nemá žiadne finančné\nprostriedky, ale napriek tomu považoval postup súdu prvej inštancie za relevantný, a konštatoval, že\nnebola splnená druhá podmienka pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorou sa okresný\nsúd nezaoberal, a následne účelovo manipuloval s dôvodmi uvádzanými v žalobe na obnovu konania.\nNavyše, všetky napadnuté rozhodnutia neboli prejednané verejne a nemala možnosť zúčastniť sa pri\nich vydaní a vyjadriť sa k nim. Navrhla, aby dovolací súd obidve napadnuté rozhodnutia odvolacieho\nsúdu zmenil tak, že budú znieť: „Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 11.\njúna 2015 č. k. 23 C 170/2014-60 zrušuje, žalobkyni priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov pre\ncelé konanie a vec mu vracia na ďalšie konanie.“ a „Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu\nBratislava IV z 10. mája 2016 č. k. 23 C 170/2014-75 zrušuje, povoľuje obnovu konania 8 C 278/2004\na vec mu vracia na ďalšie konanie.“.\n6. V prejednávanej veci dovolanie žalobkyne smeruje jednak proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nz 30. septembra 2015 sp. zn. 14 Co 347/2015, a tiež proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31.\naugusta 2016 sp. zn. 4 Co 308/2016. Prípustnosť jej dovolania bolo preto potrebné skúmať vo vzťahu\nku každému napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu osobitne.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) skúmal najskôr, či je prípustné\ndovolanie žalobkyne v časti smerujúcej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra\n2015 sp. zn. 14 Co 347/2015, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 11.\njúna 2015 č. k. 23 C 170/2014-60, ktorým žalobkyni nebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov v prejednávanej veci. Pred preskúmaním vecnej správnosti tohto rozhodnutia najprv zisťoval\nvčasnosť podania dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne v tejto časti bolo podané\noneskorene.\n8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí,\nže ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho\núčinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 470 ods. 3 C.s.p. na lehoty, ktoré\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však\nzákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.\n\n9. Napriek skutočnosti, že dovolanie bolo podané 24. januára 2017, t. j. za účinnosti Civilného sporového\nporiadku, pre záver o tom, či dovolanie bolo podané včas alebo oneskorene, bolo potrebné použiť ten\nprocesný predpis, ktorý bol účinný v čase plynutia dovolacej lehoty. Takýto postup dovolaciemu súdu\nzároveň implikuje ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali\nv konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Včasnosť podania\ndovolania je jednou z podmienok prípustnosti dovolania, ktorej splnenie je procesným predpokladom pre\nto, aby dovolací súd mohol uskutočniť meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania,\nktoré mu predchádzalo. V prípade, že lehota na podanie dovolania počas účinnosti staršej procesnej\núpravy márne uplynula, vznikol právny následok v podobe neprípustnosti dovolania a na tomto následku\nnemôže nová procesná úprava nič zmeniť.\n10. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30.\nseptembra 2015 sp. zn. 14 Co 347/2015, vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nzačatie plynutia lehoty na podanie dovolania viazal na deň právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa\ndovolaním napáda. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 4.\ndecembra 2015. Lehota na podanie dovolania začala plynúť v čase účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku. Dovolací súd preto posudzoval včasnosť podania dovolania v zmysle ustanovení § 240 a §\n57 O.s.p., a tiež možnosť odpustenia zmeškania lehoty na jeho podanie v zmysle ustanovení § 240\nods. 2 a § 58 O.s.p. Ustanovenie § 470 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého sa na lehoty použijú ustanovenia\nnovej procesnej úpravy, je možné aplikovať len v prípade, ak by lehota neuplynula do dňa nadobudnutia\núčinnosti Civilného sporového poriadku (t. j. do 1. júla 2016); o taký prípad tu ale nešlo.\n11. Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné\nuznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.\n12. Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však\nzachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.\n13. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím\ntoho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,\na ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo\nsviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.\n14. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť 4. decembra 2015 (v tento deň bolo rozhodnutie doručené žalobkyni).\nVzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá teda do úvahy\npoužitie ustanovenia § 240 ods. 1 druhá veta O.s.p., pripadol koniec jednomesačnej lehoty na podanie\ndovolania počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na 4. januára 2016. Tento deň bol\npracovným dňom (pondelok), k posunutiu lehoty podľa § 57 ods. 2 druhá veta O.s.p. teda nedošlo\na lehota na podanie dovolania uplynula polnocou uvedeného dňa. Dovolanie žalobkyne adresované\ndovolaciemu súdu však bolo odovzdané na poštovú prepravu (orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť)\n23. januára 2017, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty.\n15. Dovolací súd so zreteľom na uvedené a vychádzajúc z toho, že zmeškanie lehoty, v ktorej mohol\núčastník podať dovolanie, nebolo možné odpustiť (§ 240 ods. 2 prvá veta O.s.p.), dovolanie žalobkyne\nv časti smerujúcej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 2015 sp. zn. 14 Co\n347/2015 podľa § 447 písm. a/ C.s.p. odmietol ako oneskorene podané.\n16. V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či je prípustné dovolanie žalobkyne v časti smerujúcej\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta 2016 sp. zn. 4 Co 308/2016, ktorým odvolací\nsúd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 10. mája 2016 č. k. 23 C 170/2014-75 o\nzastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Po zistení, že dovolanie v tejto časti podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nC.s.p.), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443\nC.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,\na treba ho odmietnuť.\n\n17. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nobčianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo\n132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 92/2012), dovolanie\nnie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným\ndovolacím súdom) ako tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto\nmimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p.\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená,\nže ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nprípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (m. m. napr.\nIV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n18. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (por. § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa\nvysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom\ndovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. resp. § 432 ods. 1 C.s.p.).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n19. Žalobkyňa prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého\ndovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa\nkonanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n20. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné podľa § 420 C.s.p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia\n§ 420 C.s.p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu\nopodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/\naž f/ C.s.p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto\nustanovení. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zastavení\nkonania pre nezaplatenie súdneho poplatku, je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Dovolací súd\npreto v ďalšom skúmal, či k dovolateľkou tvrdenej vade zmätočnosti skutočne došlo. Dovolací súd však\nosobitne zdôrazňuje, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 420 C.s.p. nie je významný\nsubjektívny názor strany tvrdiacej, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n21. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny\nproces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi\nnázormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo dožadovať sa\ntoho, aby súdy preberali alebo riadili sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych\npredpisov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná,\nteda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04), a ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).\n\n22. Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach, pod\nodňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej\nsúdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje aj taký postup, keď súdy zastavia\nkonanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky. Nová právna úprava na samej\npodstate uvedeného nič nezmenila; postup súdu, keď zastavil konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli\nsplnené zákonné podmienky, treba považovať za nesprávny, ktorým sa strane znemožňuje realizácia\njej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n23. So zreteľom na to, že konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o\nsúdnych poplatkoch zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné dôvody\npre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať.\n24. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou na obnovu konania podanou\nsúdu prvej inštancie 11. júna 2014 a doplnenou podaním z 25. februára 2015 domáha povolenia obnovy\nkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8 C 278/2004, v ktorom sa proti\nžalovanému domáhala zaplatenia sumy 23 580,22 eur s príslušenstvom z titulu nároku na zaplatenie\nceny za zhotovenie veci. Žalobkyňa podaním z 8. septembra 2014 navrhla, aby jej bolo priznané\noslobodenie od platenia súdnych poplatkov pre celé konanie. Súd prvej inštancie o jej návrhu rozhodol\nuznesením z 11. júna 2015 č. k. 23 C 170/2014-60 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z\n30. septembra 2015 sp. zn. 14 Co 347/2015 tak, že jej oslobodenie od súdnych poplatkov v predmetnom\nkonaní nepriznal. Po tom, ako uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť (t. j. 4. decembra 2015), súd\nprvej inštancie výzvou z 30. marca 2016 vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu na\nobnovu konania, ktorý jej vyrubil vo výške 99,50 eur podľa položky 16 Sadzobníka súdnych poplatkov,\nktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkov, a zároveň ju poučil o následku jeho nezaplatenia v\nsúdom stanovenej lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorým je zastavenie konania. Uvedenú výzvu aj\ns poučením žalobkyňa riadne prevzala 5. apríla 2016, avšak súdny poplatok nezaplatila. Následne súd\nprvej inštancie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil uznesením z 10. mája 2016 č. k. 23\nC 170/2014-75, ktoré Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 31. augusta 2016\nsp. zn. 4 Co 308/2016 ako vecne správne potvrdil.\n25. Z uvedeného vyplýva, že na prejednávanú vec sa nevzťahuje vecné oslobodenie a na žalobkyňu\nosobné oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona o súdnych poplatkov\na žalobkyňa od ich platenia v predmetnom konaní nebola oslobodená ani na základe rozhodnutia súdu\nv zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. (jej návrh na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov bol právoplatne\nzamietnutý). Žalobkyňu teda v prejednávanej veci zaťažovala poplatková povinnosť a keďže súdny\npoplatok splatný podaním žaloby na obnovu konania nezaplatila, súd prvej inštancie procesne správne\npostupoval, ak ju v zmysle § 9 zákona o súdnych poplatkoch vyzval na jeho zaplatenie, ktorý v zmysle\npoložky 16 Sadzobníka súdnych poplatkov vyrubil v správnej výške a vo výzve ju aj správne poučil o\nnásledkoch jeho nezaplatenia. Žalobkyňa na výzvu súdu súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatila,\npreto súd prvej inštancie postupoval správne, ak za splnenia podmienok uvedených v § 10 zákona\no súdnych poplatkoch konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Keďže žalobkyňa súdny\npoplatok nezaplatila ani do konca lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania\npre nezaplatenie súdneho poplatku, správny bol postup odvolacieho súdu, keď na odvolanie žalobkyne\nnapadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Na základe uvedených skutočností dovolací súd\ndospel k záveru, že súdy oboch nižších inštancií postupovali procesne správne, na základe platného a\núčinného zákona. Ich postup nemožno považovať za nadmerne formalistický a žalobkyni neznemožnili\nuskutočňovať žiadne jej patriace procesné práva. Dovolateľka preto uvedenú vadu v zmysle § 420 písm.\nf/ C.s.p. vytýka súdom oboch nižších inštancií neopodstatnene.\n26. Dovolateľka ďalej v dovolaní namieta, že súdy nesprávne a neúplne zistili skutkový stav, nezaoberali\nsa dôvodmi, ktoré uviedla vo svojich podaniach resp. ich nesprávne vyhodnotili, svoje rozhodnutia\nzaložili na skutočnostiach, ktoré nemajú oporu v súdnom spise a sú v rozpore so skutkovým stavom, a\nvec nesprávne právne posúdili, keď do úvahy nevzali jej platobné schopnosti a skutočnosť, že nevyvíja\npodnikateľské činnosť a nemá žiadne finančné prostriedky a jej majetok je zablokovaný exekúciami.\n\n27. Žalobkyňa vo svojom dovolaní vymedzila, že ho podáva proti dvom rozhodnutiam odvolacieho súdu.\nV takomto prípade je potrebné dôsledne rozlišovať, ktorého rozhodnutia sa ňou vytýkané nesprávnosti\ntýkajú, pretože dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný a v dôsledku tejto viazanosti nemôže\nprejednať dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom\n(§ 440 C.s.p.). Dovolací súd má povinnosť skúmať podmienky prípustnosti dovolania vo vzťahu\nku každému rozhodnutiu odvolacieho súdu osobitne. Prípustnosť dovolania v časti smerujúcej proti\njednému rozhodnutiu bez ďalšieho nezakladá prípustnosť dovolania v časti smerujúcej proti druhému\nrozhodnutiu. A rovnako nesprávnosti vytýkané len jednému rozhodnutiu nemôžu založiť prípustnosť\ndovolania proti inému rozhodnutiu.\n28. So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa obsahu dovolania žalobkyne a jej námietok vyhodnotil,\nže pokiaľ dovolateľka namieta, že súdy vychádzali z nesprávne a neúplne zisteného skutkového stavu a\nvec nesprávne právne posúdili, ak nezohľadnili jej finančné pomery a platobné schopnosti a skutočnosť,\nže v iných súdnych konaniach jej bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, tieto jej\nnámietky nesmerujú proti uzneseniu, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie\no zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ale proti uzneseniu, ktorým odvolací súd\npotvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov žalobkyni, proti\nktorému dovolanie nie je prípustné (por. odseky 7. až 15. tohto rozhodnutia). V dôsledku spomenutej\nviazanosti dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi vo vzťahu ku každému napadnutému rozhodnutiu\nosobitne dovolací súd prejednal dovolanie žalobkyne len v rozsahu, ktorý dovolacími dôvodmi vymedzila\nproti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.\n29. Pokiaľ dovolateľka vytýka súdom niektoré nedostatky v procese obstarávania skutkových podkladov\npre rozhodnutie, prípadne namieta tiež nesprávnosť hodnotenia výsledkov dokazovania, dovolací súd\npripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu\nprocesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania) nesprávne zistený skutkový\nstav, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého z dôkazov\n(R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993), pretože do obsahu práva na spravodlivý proces nepatrí právo\núčastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne\nsa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Nová právna\núprava na samej podstate uvedeného nič nezmenila. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/\nC.s.p. nie je spôsobilé založiť ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností. Dovolanie\ntotiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len\nvýslovne uvedených procesných (§ 420 C.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 421 ods. 1 C.s.p.) vád. Preto sa\ndovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdom prvej inštancie a\nodvolacím súdom, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n30. Obdobne prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nezakladá (a účinky umožňujúce\nmeritórny dovolací prieskum nevyvoláva) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne)\nspočívalo na nesprávnych právnych záveroch. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú\nvadu zmätočnosti, pretože ním sa strane neznemožňuje realizácia jej procesných oprávnení (R 54/2012,\nR 24/2017).\n31. Dovolací súd poukazuje tiež na konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí\nsp. zn. IV. ÚS 196/2014 (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej\naktuálne), v zmysle ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého\nrozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá\nvadu zmätočnosti.\n32. Pre prípad, že dovolateľka namieta vnútornú rozpornosť rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorú vidí\nv tom, že odvolací súd na jednej strane tvrdí, že žalobkyňa nemá žiadne finančné prostriedky, ale\nnapriek tomu považuje postup súdu prvej inštancie za relevantný, a ďalej konštatuje, že nebola splnená\ndruhá podmienka pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov (t. j. že nejde o zrejmé bezúspešné\nuplatňovanie alebo bránenie práva - pozn. dovolacieho súdu), ktorou sa okresný súd vôbec nezaoberal,\na následne účelovo manipuluje s dôvodmi uvádzanými v žalobe na obnovu konania, dovolací súd\nuvádza, že táto vytýkaná nesprávnosť podľa svojho obsahu smeruje len proti uzneseniu odvolacieho\nsúdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.\nAj keby tieto jej tvrdenia boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),\n\nuvedená vada sa netýka rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie\no zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu nemohla mať\nza následok znemožnenie uskutočňovania procesných práv patriacich dovolateľke a nemôže založiť\nprípustnosť jej dovolania v tejto časti v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p.\n33. K dovolacej námietke žalobkyne o tom, že rozhodnutia oboch súdov nižších inštancií neobsahujú\nsprávne poučenie o možnosti podania opravných prostriedkov, dovolací súd uvádza, že táto jej námietka\nje zjavne nenáležitá. Z obsahu spisu je zrejmé, že uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania\npre nezaplatenie súdneho poplatku obsahuje poučenie podľa § 157 ods. 1 O.s.p.; v tejto súvislosti\ndovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že Občiansky súdny poriadok priznával účastníkovi\nkonania právo podať proti uzneseniu bez ohľadu na to, či bolo vydané vyšším súdnym úradníkom\nalebo sudcom, len jeden riadny opravný prostriedok, a to odvolanie, o čom boli strany sporu v\nrozhodnutí riadne poučené. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým\nuvedené prvoinštančné uznesenie potvrdil, obsahuje správne poučenie v zmysle § 393 ods. 1 C.s.p. Na\nzáklade uvedeného možno uzavrieť, že súdy namietaným postupom neznemožnili dovolateľke realizáciu\nžiadnych jej procesných práv, vrátane práva podať proti týmto rozhodnutiam opravný prostriedok, ktoré\naj dovolateľka využila, a preto im nedôvodne vytýka, že konanie zaťažili vadou v zmysle § 420 písm.\nf/ C.s.p.\n34. Pokiaľ dovolateľka tvrdí, že jej odvolací súd odňal jej procesné práva tým, že na prejednanie\nodvolania nenariadil pojednávanie a rozhodol bez jej účasti, dovolací súd poukazuje na to, že podľa\n§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. O tom, či je potrebné\nvo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie, rozhoduje výhradne odvolací súd. V danom prípade sa\nodvolací súd stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie (por. odseky 7. a 8. odôvodnenia\nuznesenia odvolacieho súdu), preto je namieste záver, že nemal dôvod dokazovanie zopakovať (§ 384\nods. 1 C.s.p.). Existenciu podmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2 a\n3 C.s.p.). Keďže pre nariadenie pojednávania nebol daný ani verejný záujem, rozhodnutie o veci bez\nnariadenia pojednávania je postupom, ktorý plne zodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 C.s.p.). Postupom\nodvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý\nsúdny proces. Neopodstatnená je preto námietka, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k\nprocesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p.\n35. V tejto súvislosti nad rámec prieskumu dovolacieho konania dovolací súd považuje za potrebné\nvo vzťahu k namietanej vade proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej\ninštancie o nepriznaní žalobkyni oslobodenia od súdnych poplatkov, uviesť, že podľa právnej úpravy\nplatnej v čase prejednania odvolania žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nepriznaní\noslobodenia od súdnych poplatkov len v prípadoch uvedených v § 214 ods.1 O.s.p. bol odvolací súd\npovinný nariadiť pojednávanie. V ostatných prípadoch mohol rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho\npojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahovalo ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude\nnariadené odvolacie pojednávanie, rozhodoval odvolací súd sám. V danom prípade odvolanie žalobkyne\nsmerovalo proti rozhodnutiu (uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od platenia od súdnych poplatkov) o\nprocesnom úkone - návrhu, ktoré nie je podaním vo veci samej a na ktoré sa nevzťahovalo ustanovenie\n§ 214 ods. 1 O.s.p. Pre konanie a rozhodovanie súdu o takýchto podaniach, ktoré sa netýkajú merita\nveci, zákon (§ 214 ods. 2 O.s.p.) nevyžadoval prítomnosť účastníkov súdneho konania (I. ÚS 30/97,\nI. ÚS 87/97). Z tohto dôvodu ak odvolací súd mal za to, že neboli splnené podmienky pre nariadenia\nodvolacieho pojednávania a o odvolaní rozhodol bez jeho nariadenia a bez prítomnosti účastníkov\nkonania, jeho postup zodpovedal v danom čase ustanoveniu § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. a nemal za následok\nprocesnú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (teraz § 420 písm. f/ C.s.p.).\n36. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolateľka neopodstatnene tvrdí, že súd jej\nnesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru,\nže dovolanie žalobkyne v časti smerujúcej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. augusta\n2016 sp. zn. 4 Co 308/2016 nie je podľa § 420 písm. f/ C.s.p. prípustné, preto ho ako dovolanie smerujúce\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).\n\n37. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie\n(§ 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.).\n38. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}