{"guid": "99ded57f-3b78-4768-9887-dd0940373e2e:9157266f-c97f-44ab-a10b-9427c1a6cc0c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1404113320.1", "spisova_znacka": "4Cdo/22/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/22/2016 z 21. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júna 2018, sp. zn. 4Cdo/22/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1404113320.1", "identifikacne_cislo": "1404113320", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Edita Bakošová", "sudca_id": 510, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-edita-bakosova-510", "datum_vydania": "2018-06-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-60", "nazov": "§ 60 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-60", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-67", "nazov": "§ 67 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-67", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-67"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-90", "nazov": "§ 90 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-90", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "nazov": "§ 211 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-211"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-20a.odsek-2", "nazov": "§ 20a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-20a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-20a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-19a.odsek-1", "nazov": "§ 19a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-19a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-19a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-60", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-67", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-90", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-19", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-20", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-211", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-18", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-19", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-20a", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-19a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9157266f-c97f-44ab-a10b-9427c1a6cc0c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1404113320.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1404113320.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1404113320.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/22/2016\n1404113320\n21. 06. 2018\nJUDr. Edita Bakošová\nECLI:SK:NSSR:2018:1404113320.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Správcovského bratislavského družstva, so sídlom\nv Bratislave, Drobného 27, IČO: 35 803 843, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Barbara\nHolíková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Staré grunty 162, IČO: 36 863 971, proti žalovanému\nStavebnému bytovému družstvu Bratislava IV, so sídlom v Bratislave, Polianky 9, IČO: 00 169 731,\nzastúpeného JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom v Bratislave, Belinského 16, o zaplatenie 3 017,67\neur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 12 C 282/2004, o dovolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. júna 2015 sp. zn. 9 Co 468/2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. júna 2015 sp. zn. 9 Co\n468/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 25. mája 2012 č. k. 12 C 282/2004-558 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 3 017,67 eur s úrokom z\nomeškania vo výške 17,6 % ročne od 1. novembra 2001 do zaplatenia. Žalobcovi uložil povinnosť\nzaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 350,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1\n037,99 eur k rukám jeho zástupcu a povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 56,29 eur na účet\nsúdu prvej inštancie, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne\nodôvodnil ustanoveniami § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších\npredpisov a § 132 a § 136 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „O.s.p.“), vecne tým, že predmetom konania sú nevyčerpané finančné prostriedky\ntvoriace fond prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome\nna ulici Ľuda Zúbka 15, 17, 19, 21 v Bratislave za obdobie od 1. januára 2001 do 31. augusta 2001,\nkedy bol ukončený výkon správy žalovaným, ktoré mal žalovaný previesť na nového správcu. Súd\nzáklad nároku považoval za opodstatnený, sporná zostala jeho výška. Z vykonaného dokazovania mal\npreukázané, že fond prevádzky, údržby a opráv nebol účtovaný osobitne pre jednotlivé bytové objekty v\nspráve žalovaného, preto nie je možné ustáliť skutočnú výšku finančných prostriedkov na účte bytového\ndomu Ľuda Zúbka 15, 17, 19, 21 v Bratislave k 31. decembru 2000. Z tohto dôvodu uznanie dlhu\nžalovaného k 31. decembru 2000, ktoré vychádzalo len z operatívnej evidencie tvorby a čerpania fondu\nbez zohľadnenia nedoplatkov, nevyjadrovalo pravdivý stav záväzkov žalovaného voči vlastníkom bytov\na nebytových priestorov. V tomto dôsledku ani naň nadväzujúce potvrdenie o konečnom finančnom\nvyúčtovaní fondu ku dňu ukončenia výkonu správy z 15. marca 2002 nevyjadruje skutočnú výšku dlhu\nžalovaného. Navyše, toto potvrdenie vypracoval žalobca ako mandatár žalovaného v čase, keď jeho\noprávnenie konať v mene žalovaného na základe mandátnej zmluvy už zaniklo, a nebolo urobené\nspôsobom uvedeným v obchodnom registri, preto nemôže byť pre žalobcu ani žalovaného záväzné. Na\nzáklade týchto skutočností žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 148 O.s.p.\n2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 4. júna 2015 sp. zn. 9 Co 468/2012\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\n\nsumu 3 017,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy od 1. novembra 2001\ndo zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 362,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2 175,20\neur k rukám jeho zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že aj keď správu predmetného bytového domu v rozhodnom období fakticky vykonával žalobca\nna základe mandátnej zmluvy uzavretej so žalovaným, právne postavenie žalovaného ako správcu do\n31. augusta 2001 sa nemení, pretože je založené na základe zmlúv o výkone správy uzavretými s\njednotlivými vlastníkmi, a teda v konaní je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Povinnosť žalovaného\nako končiaceho správcu previesť zostatok majetku vlastníkov na účet nového správcu mu vyplývala z\nčl. VIII. ods. 1 písm. c/ zmluvy o výkone správy. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vykonané\ndôkazy vyplynula žalobcom tvrdená výška zostatku ku dňu ukončenia výkonu správy. Uznanie dlhu\nžalovaného z 19. júla 2001 vyhodnotil ako platné, obsahujúce všetky náležitosti a v konaní nevyšla\nnajavo žiadna taká skutočnosť, ktorá by mohla spochybniť jeho obsah; prípadné prírastky či úbytky\nvo fonde medzi 31. decembrom 2000 a 19. júlom 2001 nie sú relevantné a nemajú žiadny vplyv na\ntento právny úkon. K 31. decembru 2000 teda existoval dlh žalovaného voči vlastníkom vo výške\nuvedenej v uznaní dlhu a tento dlh následne splnením zanikol. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k\nzáveru, že žalovaný vyvrátil právnu domnienku založenú uznaním dlhu a že žalobcovi nemožno priznať\nžiadne plnenie, lebo jeho výšku nemožno jednoznačne zistiť, vec nesprávne právne posúdil. Žalobca\nv konaní predložil dôkazy, ktorými odôvodňoval ním uplatňovanú výšku zostatku za obdobie od 1.\njanuára 2001 do 31. augusta 2001, ktorú mal žalovaný ako končiaci správca previesť. Žalovaný svoje\nnámietky proti uplatňovanej výške pohľadávky obmedzil len na jej popieranie a tvrdil, že vlastníci bytov\na nebytových priestorov bytového domu mali na úhradách nedoplatky, tieto ale nebol schopný vyčísliť či\ninak špecifikovať, pričom žalovaný bol ten, kto mal mať k dispozícii chýbajúce prvotné doklady. Pokiaľ\ntieto vlastníkom bytov a nebytových priestorov neboli k dispozícii, táto skutočnosť nemôže ísť na ich\núkor a byť dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Výšku neprevedeného zostatku ku dňu\nukončenia výkonu správy preto bolo potrebné ustáliť na základe dôkazov, ktoré boli dostupné, a to\nv spojení s obsahom potvrdenia o konečnom vyúčtovaní fondu z 15. marca 2002. Na základe týchto\nskutočností odvolací súd dospel k záveru, že v konaní bola preukázaná výška zostatku fondu v sume 3\n017,67 eur, ktorý bol žalovaný povinný previesť žalobcovi ako novému správcovi na účet vlastníkov. O\ntrovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval\nz ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.\n(postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, konanie je postihnuté inou\nvadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci). Namietal, že pôvodní žalobcovia v konaní nemali individuálnu procesnú\nspôsobilosť a neboli riadne zastúpení zvolenou právnou zástupkyňou; súd v konaní až do pripustenia\nzámeny účastníkov na strane žalobcu konal v rozpore s predpismi hmotného aj procesného práva, ak\nnerešpektoval, že pôvodní žalobcovia tvorili nútené spoločenstvo, nevychádzal z objektívnej reality, kto\nskutočne bol vlastníkom bytov v bytovom dome zapísaným na príslušnom liste vlastníctva, či všetkým\nv žalobe uvedeným žalobcom skutočne svedčí aktívna vecná legitimácia, a pokiaľ za týchto podmienok\nsúd konanie nezastavil, ale pripustil zámenu účastníkov a v konaní ďalej pokračoval, zaťažil konanie\nvadou zmätočnosti. Ďalej namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav, z vykonaných dôkazov dospel\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, vec\nnesprávne právne posúdil a jeho rozsudok je nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný.\nPodľa jeho názoru jeho pasívna vecná legitimácia v konaní nemôže byť daná na základe zmluvy o\nvýkone správy uzatvorenej s jednotlivými vlastníkmi, pretože tieto pre rozpor so zákonom č. 182/1993\nZ.z. nie sú spôsobilé vyvolať nimi zamýšľané právne a iné účinky. Za nesprávne právne posúdenie\npovažoval tiež záver, že žalovaná istina je založená na zmluvnom základe. Právnym titulom prevodu\nnevyčerpaných prostriedkov fondu môže byť len zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov a nie individuálne uzavretá zmluva o výkone správy, ktorá je s ním v rozpore, a preto\nje absolútne neplatná. Napokon tvrdil, že nebol nositeľom povinnosti, splnenia ktorej sa žalobca v\ntomto konaní domáha, pretože žalobca vo februári 2001 vo vlastnom mene zriadil účet, na ktorý\nvlastníci poukazovali platby do fondu a ktorého majiteľom ostal aj po skončení výkonu formálnoprávnej správy bytového domu. Žalovaný spochybnil správnosť údajov a skutočností uvádzaných v\nuznaní dlhu zo 17. júla 2001 a potvrdení o konečnom vyúčtovaní fondu z 15. marca 2002, ktoré\nnavyše bolo vyhotovené žalobcom ako mandatárom v čase, keď mu takéto oprávnenie z mandátnej\nzmluvy už neprináležalo, a poukázal pritom na viaceré odlišné závery iných senátov Krajského súdu\nv Bratislave v obdobných právnych veciach. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je podľa jeho\n\nnázoru nedostatočné, nezohľadňujúce platnú právnu úpravu a skutkový stav, nerešpektuje požiadavky\nuvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., a preto nepreskúmateľné, čo zakladá vadu podľa § 237 ods. 1 písm. f/\nO.s.p. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\neventuálne aby rozsudky oboch súdov nižších inštancií zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie alebo aby konanie zastavil. Navrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.\n4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu pokladá za vecne\nsprávne a dovolacie námietky žalovaného za neopodstatnené. Podľa jeho názoru v konaní vystupovali\nvecne legitimované subjekty, mandátna zmluva, ktorej platnosť žalovaný spochybňuje, je pre právne\nposúdenie daného sporu irelevantná a uznanie dlhu z 19. júla 2001 považuje za účinné a pre žalovaného\nzaväzujúce. Odvolací súd vykonané dôkazy vyhodnotil správne, vec správne právne posúdil a svoje\nrozhodnutie aj náležite odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie netrpí vadami, pre ktoré by bolo potrebné ho\nzrušiť alebo konanie zastaviť, preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného ako nedôvodné\nzamietol.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti\ndovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. (teraz § 444 ods. 1 C.s.p.) a v\nsúlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je\nustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa\nodseku 2 citovaného ustanovenia prvej vety, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas\nstrana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429\nods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú dané procesné\npredpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania,\nktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.\n8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalovaného bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p.,\npodľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť\nrešpektovania základných princípov civilného procesného práva o spravodlivosti ochrany porušených\npráv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia\nlegitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti\nskoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného\ni eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.). Opačný záver by bol\nporušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný\na účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (por. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).\n9. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (por. § 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu bez ohľadu na jeho procesnú formu vtedy, ak v konaní došlo k\nzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Podmienky prípustnosti dovolania proti\nrozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p.\n10. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol\nzmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.\n11. V posudzovanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu\nprvej inštancie vo veci samej. Prípustnosť dovolania žalovaného teda vyplýva z ustanovenia § 238 ods.\n1 O.s.p.\n\n12. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je\nviazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1\nO.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,\npokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa\ntoho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\n13. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa najskôr dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát. Žalovaný procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm.\na/, d/, e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.\n14. So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k procesným\nvadám uvedeným v § 237 ods. 1 písm. b/, c/ a f/ O.s.p.\n15. Žalovaný v dovolaní namietal, že v konaní na strane žalobcu vystupoval ako účastník ten, kto nemal\nspôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), a že tento účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený (§ 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n16. Dovolací dôvod v zmysle § 237 ods. 1 písm. b/ O.s.p. dopadá na prípady, kedy v konaní vystupoval\nako účastník konania ten, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (procesnú subjektivitu). Súd\nje povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník konania, má spôsobilosť byť\núčastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd vždy prihliadnuť,\na to aj bez návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania. V sporovom konaní zákon za účastníkov\nkonania označuje žalobcu a žalovaného (§ 90 O.s.p., teraz § 60 C.s.p.). Spôsobilosť byť účastníkom\nkonania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§\n19 O.s.p., teraz § 61 C.s.p.). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods.\n1 Občianskeho zákonníka). Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného\nalebo iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak (§ 19 ods.\n2 Občianskeho zákonníka). Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom\nurčenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak (§\n20a ods. 2 Občianskeho zákonníka). V posudzovanom spore ako účastník konania na strane žalobcu\nvystupovalo Správcovské bratislavské družstvo, t. j. právnická osoba zapísaná od 16. januára 2001\nv obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele Dr, vložka č. 481/B, ktorá nepochybne\nprocesnú subjektivitu má.\n17. Pre prípad, že dovolateľ namieta, že žalobca ako účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a\nnebol riadne zastúpený (§ 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že každý môže pred súdom\nako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými\núkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 20 O.s.p., teraz § 67 C.s.p.). Predpokladom\nprocesnej nespôsobilosti účastníka konania je skutočnosť, že nemá vôbec spôsobilosť vlastnými úkonmi\nnadobúdať práva alebo brať na seba povinnosti alebo táto jeho spôsobilosť je obmedzená. Podľa § 19a\nods. 1 Občianskeho zákonníka môže byť spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti\nobmedzená len zákonom. Nejde však o také obmedzenie spôsobilosti, ktoré by odôvodňovalo povinnosť\nustanoviť tejto právnickej osobe zástupcu. Dovolací dôvod uvedený v § 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nnemôže preto vzniknúť na strane účastníka konania, ktorým je právnická osoba. Môže sa vzťahovať len\nna fyzickú osobu ako účastníka konania, prípadne na jej zákonného zástupcu. Existencia vady v zmysle\n§ 237 ods. 1 písm. c/ O.s.p. preto v prejednávanom spore neprichádza do úvahy.\n\n18. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že jednotliví vlastníci bytov a nebytových\npriestorov od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie z 31. mája 2006 č. k. 12\nC 282/2004-85, ktorým súd pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu, už nie sú účastníkmi\nv konaní. Z tohto dôvodu aj keby tvrdenia dovolateľa o ich prípadnom nedostatku spôsobilosti\nbyť účastníkom konania a nedostatku procesnej spôsobilosti boli opodstatnené (dovolací súd ich z\nuvedeného aspektu neposudzoval), táto skutočnosť je pre rozhodnutie v danom prípade bezvýznamná.\nNapokon, sám dovolateľ vo svojom dovolaní vymedzil, že tento mimoriadny opravný prostriedok podáva\nproti zmeňujúcemu rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. júna 2015 sp. zn. 9 Co 468/2012, v čase\nvydania ktorého účastníkom na strane žalobcu bolo Správcovské bratislavské družstvo. Predmetom\ndovolacieho prieskumu v prejednávanej veci je teda tento rozsudok odvolacieho súdu, a nie uznesenie\nOkresného súdu Bratislava IV z 31. mája 2006 č. k. 12 C 282/2004-85, resp. uznesenie Krajského súdu v\nBratislave z 31. augusta 2006 sp. zn. 5 Co 328/2006, ktorým bolo odvolanie žalovaného proti uvedenému\nuzneseniu súdu prvej inštancie o zámene účastníkov odmietnuté.\n19. Pokiaľ teda dovolateľ tvrdil existenciu tejto vady spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti byť\núčastníkom konania, nedostatku procesnej spôsobilosti a nedostatku riadneho zastúpenia, ide o\nnámietku zmätočnú, nemajúcu oporu vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení, pretože žalobca je\nprávnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou, má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva\na brať na seba povinnosti, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania a pred súdom samostatne\nkonať, t. j. procesnú spôsobilosť.\n20. Žalovaný v dovolaní ďalej namieta vadu konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t. j. že postupom\nodvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá podľa jeho názoru spočíva v\nnedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.\n21. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom\nodôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom\nkonaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 393 ods. 2 C.s.p. (predtým\n§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.), je nepreskúmateľné.\n22. Dovolací súd poznamenáva, že už dávnejšia judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R\n111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť (nedostatok odôvodnenia) rozhodnutia nezakladá\nzmätočnosť rozhodnutia a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná za vlastnosť\nrozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne\nrozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).\n23. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2\npísm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, prijaté na rokovaní občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, právna veta ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“\n24. S poukazom na citované stanovisko len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch môže\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., a to\nnapríklad vtedy, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má také zásadné nedostatky,\nktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“.\nPodľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba\nvýnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh\nproti Rusku, sťažnosť č. 52854/99) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“, ale\nnie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, sťažnosť č. 8269/02, Protsenko proti Rusku,\nsťažnosť č. 13151/04, Tishkevich proti Rusku, sťažnosť č. 2202/05, Lenskaya proti Rusku, sťažnosť č.\n28730/03).\n\n25. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 muselo rozhodnutie súdu (až na zákonné výnimky\n- por. napr. § 157 ods. 4 O.s.p. alebo § 219 ods. 2 O.s.p.) obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie.\nV súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a\nzákonnosti výroku rozsudku. Súd sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho\nmyšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený s poukazom na všetky rozhodujúce skutkové\nokolnosti a tiež ich právne posúdenie. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len\nvtedy, ak súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzí po skutkovej stránke predmet konania a následne podá\nzrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal,\nako interpretoval aplikované ustanovenia a prečo pod ne podriadil zistený skutkový stav. V rozhodnutí\nsúdu musí byť jasne a zrozumiteľne vysvetlený myšlienkový postup súdu vo všetkých, pre posúdenie\nveci významných otázkach. Pri tom, samozrejme, platí, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný, určujúci význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (por. aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, napr. sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 78/05).\n26. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť to, že pri zmene rozhodnutia\npodľa § 220 O.s.p. odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvej inštancie. Jeho\nzmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstižné zdôvodnenie, obsahujúce zákonné\nnáležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne\na neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia dovolacieho\nsúdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.\nV prípade, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých skutkových\nzáverov súd vychádzal, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,\nz ktorých vyvodil skutkové zistenia odlišné od zistení, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, akými\núvahami sa pri ich hodnotení riadil a vôbec nie je právne odôvodnené (čo i len v jednom závere), ide o\nprocesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nemá náležitosti uvedené v § 157\nods. 2 O.s.p. je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá možnosť konať\npred súdom, nakoľko nemá možnosť v dovolacom konaní náležite argumentovať.\n27. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 157 ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu\nobsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má\nbyť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj\nv právnom posúdení veci. Tieto požiadavky však napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa.\n28. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti\nspočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje\naplikáciu (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaného\ndovolania (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací\nsúd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal argumentáciou žalovaného uvádzanou už\npred súdom prvej inštancie a zopakovanou aj vo vyjadrení k podanému odvolaniu, ktorá si vyžadovala\nšpecifickú odpoveď a ktorá mohla mať eventuálne zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný\nnamietal, že vlastníci bytov a nebytových priestorov poukazovali mesačné zálohové platby určené do\nfondu prevádzky, údržby a opráv a nedoplatky z vyúčtovania za rok 2000 na osobitný účet zriadený\nžalobcom vo februári 2001, ku ktorému mal žalobca výlučné dispozičné právo a ktorého majiteľom\nzostal aj po skončení výkonu správy žalovaným 31. augusta 2001; v tomto dôsledku žalovaný nemohol\nbyť nositeľom povinnosti, na základe ktorej si žalobca uplatňuje plnenie, pretože zostatok finančných\nprostriedkov tvoriacich fond prevádzky, údržby a opráv bol v dispozícii žalobcu do 31. augusta 2001,\ndokedy ako mandatár vykonával správu v celom rozsahu na základe mandátnej zmluvy uzavretej so\nžalovaným, a v jeho dispozícii zostal aj po tomto dátume, odkedy správu predmetného bytového domu\nvykonával ako nový správca. Vo vzťahu k ustáleniu výšky neprevedeného zostatku fondu žalovaný\ntvrdil, že potvrdenie o konečnom vyúčtovaní fondu z 15. marca 2002 je obsahovo nesprávne, vychádza\nz nepresných a nepreukázaných údajov, jednotlivé v ňom uvedené položky na základe ich povahy\nnemôžu zaťažovať žalovaného ako správcu, bolo vyhotovené v čase, keď ešte nebolo spracované ročné\nvyúčtovanie za rok 2001 za bytový dom, preto nemohla byť ani známa suma, ktorú si žalobca uplatňuje,\na napokon, v čase, kedy bolo vyhotovené, žalobca už nebol oprávnený konať v mene žalovaného ako\nmandatár, pretože takéto oprávnenie mu od zániku mandátnej zmluvy 31. augusta 2001 neprináležalo,\na ak tak konal, ide o neúčinný právny úkon, ktorý nemôže žalovaného zaväzovať. Z týchto dôvodov\n\nmal žalovaný za to, že uvedené potvrdenie o konečnom vyúčtovaní fondu výšku zostatku fondu ku dňu\nukončenia výkonu správy nemôže relevantne preukázať. Neobstojí preto konštatovanie odvolacieho\nsúdu, že výšku neprevedeného zostatku ku dňu ukončenia výkonu správy preto bolo potrebné ustáliť\nna základe dôkazov, ktoré boli dostupné, a to v spojení s obsahom potvrdenia o konečnom vyúčtovaní\nfondu z 15. marca 2002, keďže žalovaný argumentov odôvodňujúcich záver o neúčinnosti tohto úkonu\nuviedol niekoľko; odvolací súd sa ale nimi nezaoberal, nevysvetlil, prečo skutočnosti uvedené v potvrdení\no konečnom vyúčtovaní považoval za preukázané a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. So\nvšetkými uvedenými skutočnosťami sa odvolací súd nevysporiadal riadne, jeho rozhodnutie tak nie je\ndostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.\n29. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovaného podľa právnej úpravy\núčinnej do 30. júna 2016 vyvolalo účinok umožňujúci a zároveň ukladajúci dovolaciemu súdu uskutočniť\nmeritórny dovolací prieskum. Prípustnosť žalovaným podaného dovolania vyplývala z § 237 ods. 1\npísm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a jeho dôvodnosť z toho, že dovolateľovi\nbolo znemožnené realizovať jemu patriace procesné oprávnenia postupom súdu, na ktorý možno\nprimerane aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete. Z uvedeného dôvodu dovolací\nsúd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450\nC.s.p.). S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa nezaoberal ďalšími, v dovolaní\nnamietanými vadami.\n30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.).\n31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 C.s.p.).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/468/2012", "guid": "69194886-a9e1-491d-9056-c4886fc10417:501373c0-b8d9-49f9-8292-79a67f90f8ac", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}