{"guid": "e1aef812-7ff3-4d5a-ba6f-4c2ecf76afce:a9ae9709-6178-4d2e-ba44-78c6dff5f1c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1315222682.2", "spisova_znacka": "7Cdo/167/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/167/2018 z 17. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. októbra 2018, sp. zn. 7Cdo/167/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1315222682.2", "identifikacne_cislo": "1315222682", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Siebenstichová", "sudca_id": 337, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-siebenstichova-337", "datum_vydania": "2018-10-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo", "Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých", "Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-1", "nazov": "§ 205 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2", "nazov": "§ 205 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-205.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-205"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-154.odsek-1", "nazov": "§ 154 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-154.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-154"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-209.odsek-1", "nazov": "§ 209 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-209.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-205", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-154", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-209", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9ae9709-6178-4d2e-ba44-78c6dff5f1c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1315222682.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1315222682.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1315222682.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/167/2018\n1315222682\n17. 10. 2018\nJUDr. Elena Siebenstichová\nECLI:SK:NSSR:2018:1315222682.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky V.. P. R., bývajúcej v A., K. Č.. XX,\nzastúpenej JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Krížna č. 14, proti odporcovi: J.. V.\nR., bývajúcemu v A., K. Č.. XX, toho času bytom A., S. Č.. XX/F, zastúpenému Mgr. Evou Braxatorisovou,\nadvokátkou so sídlom v Bratislave, Trenčianska č. 17, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu\nrodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: Q. R., nar. XX. Q. XXXX, V. R.T.,\nnar. X. Q. XXXX, deti bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí\na rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, vedenej na Okresnom\nsúde Bratislava III pod sp. zn. 38 P 396/2015, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave z 28. septembra 2016 sp. zn. 20 CoP 102/2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra\n2016 sp. zn. 20 CoP 102/2016 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. apríla 2016 č. k. 38 P\n396/2015-68 rozviedol manželstvo účastníkov J.. V. R. a V.. P. R., rodenej Š., uzavreté dňa 11. septembra\n2004, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku 60, ročník\n2004, na strane 64, pod poradovým číslom XXX; obe maloleté deti Q. a V. na čas po rozvode manželstva\nzveril do osobnej starostlivosti matky; obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich\nmajetok; otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 250,- € mesačne a na\nvýživu maloletého V. sumou 200,- € mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky\nmaloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. Upravil\ntiež styk otca s maloletými deťmi tak, že je oprávnený sa stretávať každý párny kalendárny týždeň v\nčase od piatku od 15.30 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v\nškolskom a predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a odovzdá ich v mieste bydliska\nmatky maloletých detí; každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 15.30 hod.\ndo 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení, ktoré\nmaloleté deti navštevujú a odovzdá ich v mieste bydliska matky maloletých detí; počas letných prázdnin\nkaždoročne od 16.7. od 10.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a od 16.8. od 9.00 hod. do 30.8. do 19.00\nhod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí;\nkaždý párny kalendárny rok v čase Veľkonočných prázdnin od prvého dňa týchto prázdnin od 10.00\nhod. do posledného dňa týchto prázdnin do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a\nodovzdá v mieste bydliska matky maloletých detí; každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin\nvyhlásených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky počnúc nedeľou pred začiatkom prázdnin od\n10.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v\nmieste bydliska matky maloletých detí; každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase\nod 25.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v\nmieste bydliska matky maloletých detí; každý nepárny kalendárny rok v čase od 31.12. od 10.00 hod.\n\ndo 6.1. nasledujúceho roku do 19.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste\nbydliska matky maloletých detí. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk riadne a včas pripraviť.\n1.1. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode manželstva účastníci napadli odvolaním, v tejto\nčasti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. júna 2016.\n1.2. Na návrh matky je na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37 P 21/2015 vedené konanie o úpravu\nvýkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. a V. na čas do rozvodu manželstva ich\nrodičov. V danej veci z dôvodu odlišných postojov rodičov a ich neschopnosti dospieť k dohode bol\nvypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a\ndospelých. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že obaja rodičia sú z psychologického hľadiska spôsobilí\nzabezpečovať zdravý vývin maloletých detí, v súčasnom vývinovom období je však k ich výchove\nvhodnejšie prostredie u matky. S poukazom na výsledky použitých psychodiagnostických metód a\nvyjadrenia detí, súdny znalec neodporučil ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.\nZnalkyňa konštatovala, že otec má predpoklady zvládania výchovy a starostlivosti o maloleté deti, no\npredpoklady na strane matky sú kvalitnejšie, a to aj s poukazom na vzťahy detí ku každému z rodičov,\nčo podrobne odôvodnila vo svojom posudku.\n1.3. V prejednávanej veci (v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom\nna čas po rozvode manželstva) sa rodičia nedokázali dohodnúť ohľadom úpravy výkonu rodičovských\npráv a povinností k maloletým deťom; matka žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a\notec trval na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch s tým,\nže zároveň bude upravený aj styk detí s tým rodičom, ktorý nebude mať deti v osobnej starostlivosti, ako\naj s osobitnou úpravou počas prázdnin a sviatkov. Otec namietal vykonané znalecké dokazovanie a jeho\nzávery, pretože tento nie je použiteľný pre rozhodnutie súdu, tak v konaní o úprave výkonu rodičovských\npráv a povinností na čas do rozvodu, ako aj po rozvode. Na strane druhej ale žiadal zohľadniť závery\nznaleckého posudku v časti, ktorá sa týkala schopností a predpokladov rodičov zabezpečovať riadny\nvývin maloletých detí, ako aj predpokladov zvládania ich výchovy a starostlivosti, v ktorých záveroch\nsúdny znalec uvádzal, že týmito schopnosťami a predpokladmi disponujú obaja rodičia. Súd prvej\ninštancie po doplnení dokazovania hodnotiacimi správami oboch detí z kolektívnych zariadení a závermi\nz pohovoru s maloletými deťmi bez prítomnosti rodičov prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany\ndetí prípadu dospel k záveru, že so zreteľom na výsledky šetrenia a po zohľadnení primárneho záujmu\nmaloletých detí je v súčasnosti najvhodnejším riešením zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti\nmatky, v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Nadväzne na potrebu zachovať pravidelný\na častý kontakt maloletých detí s otcom, a to i z pohľadu budúceho vývoja výkonu rodičovských práv\na povinností k maloletým deťom, s čím sa stotožnil tak kolízny opatrovník, ako aj samotná matka\nmaloletých detí, na návrh matky upravil styk otca s deťmi v rozsahu uvedenom vo výroku rozsudku. Otec\ntak bude mať adekvátnu možnosť participovať na starostlivosti o maloleté deti a ich výchove a môže s\ndeťmi tráviť nielen voľný čas, ale participovať i na plnení ich povinností v súvislosti s návštevou školy a\npod. Zohľadnil tiež tú skutočnosť, že otec je otcom aktívnym, ktorý má záujem starať sa o svoje deti, má\nk tomu vytvorené nielen životné podmienky, ale disponuje i osobnostnými predpokladmi na výkon tejto\nstarostlivosti, avšak vzhľadom k situácii na strane maloletých detí a ich prežívanie situácie v rodine nie\nje v súčasnosti vhodné zveriť deti do striedavej osobnej starostlivosti.\n1.4. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom súd vychádzal\njednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na\nvek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov\nplniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ako aj z tej skutočnosti, v akej miere sa ktorý z rodičov o deti\nosobne stará. Poukázal na všeobecnú charakteristiku zásad a princípov rozhodovania o výživnom a\nvzhľadom na tieto kritériá pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom súd matkou\nnavrhovanú výšku vyživovacej povinnosti zo strany otca v sume 450,- € mesačne k maloletému Q. a\nv sume 350,- € mesačne k maloletému V. považoval za čiastočne nadhodnotenú, ktorá nezodpovedá\nnákladom na odôvodené potreby a záujmy maloletých detí i s ohľadom na preukázanú participáciu\notca na týchto nákladoch. Na strane maloletých detí súd vôbec nezohľadnil matkou uvádzané výdavky\nna dovolenky a voľný čas, keďže obaja rodičia trávia a budú tráviť voľný čas s deťmi, každý podľa\nvlastného uváženia a nie je možné, aby rodič, ktorý s maloletými deťmi aktívne trávi voľný čas, prispieval\nna rovnaké náklady druhému rodičovi. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd taktiež zohľadnil tú\nskutočnosť, že otec si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom i formou vecných plnení, ako\n\naj participáciou na úhradách niektorých nákladoch na strane maloletých detí, ktorú skutočnosť matka\npotvrdila. Pri určení výšky výživného vychádzal zo zistenia, že príjem rodičov je takmer rovnaký. Matka,\nktorá pracuje ako projektový manažér, dosahuje priemerný mesačný zárobok vo výške cca 2.600,€ a poberá rodinné prídavky. Matka s deťmi býva v byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve\nmanželov prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým vo výške 105.000,- €, ktorý po dohode\nspláca vo výške 481,- € mesačne. Otec pracuje ako telekoprodukt manažér s priemerným mesačným\npríjmom cca 2.910,- €, iné príjmy nemá a plní si vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- € mesačne\nk maloletej R. B., nar. X. H. XXXX, ku ktorej doposiaľ neboli upravené práva a povinnosti rodičov.\nOtec býva v byte, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva (je v jeho výlučnom vlastníctve),\ntento je tiež prefinancovaný hypotekárnym úverom poskytnutým vo výške 169.000,- €, ktorý spláca v\nmesačných splátkach vo výške 800,- €, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil i vzhľadom na § 75 Zákona o\nrodine a mal za to, že otec na seba prevzal neprimerané majetkové riziko, pričom výšku hypotekárneho\núveru označil za nadštandardnú. Byt, ktorý obýva matka, je v BSM a bude predmetom vyporiadania\nmajetkových vzťahov medzi rodičmi po rozvode manželstva, pričom byt, ktorý obýva otec, je výlučne\njeho a predmetom vyporiadania majetkových vzťahov medzi rodičmi nebude. Súd nespochybnil potrebu\nrodičov pri ukončení spolužitia riešiť nejakým spôsobom svoju bytovú otázku, avšak v žiadnom prípade\nnemožno postup otca vyhodnotiť tak, že bol nútený si riešiť svoju bytovú otázku týmto spôsobom a\nnemal inú možnosť. Otec sa rozhodol zaťažiť úverom, ktorého mesačná splátka predstavuje 27 % jeho\ndeklarovaného príjmu (cca 3.000,- € mesačne) napriek skutočnosti, že má tri vyživovacie povinnosti\nk maloletým deťom. Na strane otca súd vyhodnotil tento krok ako nezodpovedný a nezohľadňujúci\npredovšetkým tú skutočnosť, že rodičia sú povinní najprv vyživiť svoje deti a až následne uspokojiť\nsvoje potreby, pričom sa na ich strane neprihliada na náklady, ktoré nemuseli nevyhnutne vynaložiť.\nVzhľadom na tieto skutočnosti považoval deklarovaný postoj otca k riešenia bytovej otázky matky a\ndetí po rozvode manželstva a vyriešenie svojej vlastnej bytovej otázky za irelevantné a pri určovaní\nvyživovacej povinnosti k deťom na tento neprihliadol. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému Q. určil\nv sume 250,- € mesačne, k maloletému V. v sume 200,- € mesačne, ktorá zodpovedá nákladom na\nodôvodnené potreby a záujmy maloletých detí na strane jednej, ako aj možnostiam, schopnostiam a\ncelkovým pomerom na strane otca na strane druhej. Výživné v tejto výške umožní maloletým deťom\nspolu s plnením si vyživovacej povinnosti zo strany matky uspokojiť ich odôvodnené potreby a záujmy v\ndostatočnom rozsahu. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov\nkonania podľa § 144 O.s.p.\n2. Proti tomuto rozsudku vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode\nmanželstva, teda vo výroku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky, vo výroku o úprave styku otca s\ndeťmi a vo výroku o určení výživného podal v zákonnej lehote 8. júna 2016 odvolanie otec dôvodiac (len)\ntým, že rozsudok je nepreskúmateľný z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, kedy sa s podstatnými\nnámietkami prednesenými otcom žiadnym spôsobom nevysporiadal a komentoval ich len všeobecne.\nV odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p. Žiadal rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.\nZároveň uviedol, že bližšie odôvodnenie doručí súdu do konca júna z dôvodu čerpania dovolenky a\ndlhšie trvajúcej choroby počas plynutia odvolacej lehoty.\n2.1. Podaním zo 7. septembra 2016, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 27. septembra 2016,\notec doplnil svoje odvolanie. Vytýkal súdu, že nepostupoval tak, aby zachoval jeho právo na rovnocenný\npodiel na osobnej starostlivosti tak, ako ho garantuje Zákon o rodine, medzinárodné dohovory v oblasti\nľudských práv. Znalkyňa síce model striedavej osobnej starostlivosti neodporučila, ale súd sa v rozsudku\nnevysporiadal s jeho námietkami k tomuto modelu, nevypočul znalkyňu, ani inak neodstránil rozpory a\ns jeho tvrdeniami sa vôbec nezaoberal, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces. Viaceré správy,\nznalecký posudok, boli oboznámené naraz na jednom pojednávaní, kde sa dokazovanie skončilo, kde\nnebol priestor na spracovanie informácií, či vyhodnotenie a konzultovanie s právnou zástupkyňou. V\nrozsudku súd síce objasňuje, z akého dôvodu nevyhovel návrhu na striedavú osobnú starostlivosť, ale\nnevysvetlil, z akého dôvodu obmedzil jeho rodičovské práva a obmedzil mu styk s deťmi, aj keď znalec\nnezistil žiaden dôvod spočívajúci v jeho správaní, ktoré by mohlo viesť k obmedzeniu jeho rodičovských\npráv. Zdôraznil, že sama matka spočiatku navrhovala podstatne širší styk, ako to mali rodičia zaužívané,\nnapriek tomu súd si osvojil jej záverečný návrh bez toho, aby na to existoval jediný dôvod a objasnil\ndôvod tohto postupu, na takéto rozhodnutie nemal zákonný podklad. Aj aktuálne funguje stretávanie s\ndeťmi v režime, ako opísali obaja rodičia, bez zmeny. Má dcéru, s ktorou chce budovať nielen vlastný\nvzťah, ale aj súrodenecké vzťahy s deťmi z tohto manželstva, na čo potrebuje samostatný priestor,\n\npritom rozhodnutie súdu túto okolnosť vôbec nezohľadňuje a nikto tiež neskúmal, ako sa deti cítia v\nčase, keď sú u neho. Pokiaľ ide o výživné, namietal, že súd si nezaobstaral všetky potrebné podklady,\na tak výživné nie je určené správne, predovšetkým nezistil majetkové a zárobkové pomery účastníkov,\nodôvodnené potreby oboch detí. Údaje uvedené v rozhodnutí sú neúplné, zmätočné, vychádzajúce\nz ústnych tvrdení. Jeho výdavky, s výnimkou výdavkov na hypotéku, súd nezisťoval vôbec, nemal k\ndispozícii aktuálne potvrdenia o príjmoch oboch rodičov a tieto neboli pred skončením dokazovania\nvôbec oboznamované. Súd tiež neskúmal odôvodnené potreby maloletých detí, na ktorých sa majú\npodieľať obaja rodičia a uspokojil sa výlučne s podkladmi, ktoré odovzdala matka a ktoré výdavky\nnepreukázala. Súd sa nevyjadril, v akej výške spomenuté výdavky na stravu, oblečenie zohľadnil\npri určení výživného. Rozhodnutie preto trpí vadou nepreskúmateľnosti. Z rozhodovacej praxe súdov\nvyplýva, že na výživnom na deti sa podieľajú obaja rodičia v pomere, aký zodpovedá miere ich osobnej\nstarostlivosti, prihliadajúc na to, kto a v akej miere prispieva na výdavky detí, ako aj na právo detí na\nzdieľaní životnej úrovne, akú majú rodičia. Tieto kritériá ale súd nezohľadnil, i keď konštatoval, že má\nza preukázané, že sa podieľa na výdavkoch detí, že prispieva na oblečenie a všetky ich odôvodnené\npotreby a súčasne sa intenzívne podieľa na osobnej starostlivosti; zaviazal ho výživným v podstatne\nširšom rozsahu, ako by na týchto výdavkoch neparticipoval. Životná úroveň oboch rodičov je pritom\nrovnaká aj pokiaľ ide o príjmy, aj majetok. Jeho životná úroveň je znížená z dôvodu, že na jeho strane\nexistujú zvýšené výdavky na bývanie, ktoré si musel obstarať za účelom zabezpečenia rovnocennej\nstarostlivosti o deti. Skutočnosť, že byt uvoľnil v prospech matky a detí a sám si vyriešil bývanie tak, aby\nmohol deťom zabezpečiť rovnakú kvalitu života, akú majú u matky, sa vyhodnocuje v jeho neprospech,\ni keď v štádiu, kedy sú rodičia ešte manželmi, nebolo možné túto otázku vyriešiť inak. Nie je pravdivé\ntvrdenie, že si vynucuje prítomnosť v byte. S matkou detí sa dohodol, že môže s deťmi tráviť čas aspoň v\nich spoločnom byte bez prítomnosti matky, keďže si matka vynucuje, že deti musí priniesť do spoločného\nbytu a nemôžu prespávať cez týždeň u neho. Jeho náklady na deti sú zásadne vyššie v porovnaní s\nmatkou v tom, že sa stará o tri deti z dvoch vzťahov a vyžadujú aj primerané bytové podmienky. Naďalej\nmá záujem na striedavej osobnej starostlivosti o deti, resp. o takú formu starostlivosti, ktorá mu umožní\nrovnocenný podiel na starostlivosti o deti a zníženie počtu striedaní v týždni, teda prespávanie aj v jeho\ndomácnosti.\n3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 28. septembra 2016 sp. zn. 20 CoP 102/2016 po preskúmaní\nveci v celom odvolaním napadnutom rozsahu, keďže ide o vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a\ndôvodmi odvolania [§ 65, § 66, § 395 ods. l, ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (zákon č.\n161/2015 Z.z. účinný od 1. júla, ďalej len „CMP“)] rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave\nvýkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva ako vecne\na právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov\nnepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so správnymi dôvodmi rozsudku súdu\nprvej inštancie, preto ďalšie dôvody v rozhodnutí neuvádza. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu\nprvej inštancie odvolací súd považoval za potrebné uviesť ešte nasledovné.\n3.1. V prvom rade uviedol, že lehota na podanie odvolania otcovi uplynula ešte v mesiaci jún 2016, teda\nza účinnosti O.s.p., ktorý bol zrušený s účinnosťou od 1. júla 2016 zákonom č. 160/2015 Z.z.). Podľa\nprechodného ustanovenia § 395 ods. l CMP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CMP) aj na\nkonania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 CMP (ale) právne účinky\núkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\nPodľa § 395 ods. 3 CMP na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa\npoužijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota\naž v tomto neskoršom čase. Podľa procesných predpisov platných a účinných od 1. júla 2016 (CSP,\nCMP) je lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia, rovnako tak podľa § 204 ods.\nl Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Keďže lehota na podanie odvolania otcovi uplynula ešte v\nmesiaci jún 2016, odvolací súd skúmal možnosti a podmienky podania odvolania, jeho náležitosti podľa\nObčianskeho súdneho poriadku.\n3.2. Nepochybne do 30. júna 2016, aj po 1. júli 2016 konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a\npovinností je konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu. Aj do 30. júna 2016 odvolací súd nebol viazaný\nrozsahom a dôvodmi odvolania (§ 209 ods. 1, ods. 3, § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s obmedzením\nuvedeným v ustanovení § 206 ods. 2 O.s.p.), tak ako po 1. júli 2016 podľa § 65, § 66 CMP. Keďže\nale lehota na podanie odvolania otcovi uplynula v mesiaci jún 2016, nadväzne tiež na ustanovenie\n§ 395 ods. 3 CMP nemožno vo veci aplikovať ustanovenie § 63 CMP, podľa ktorého v odvolacom\n\nkonaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. V prejednávanej veci\nmohol otec len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (do 10. júna 2016) rozsah, v akom rozhodnutie\nnapáda, dôvody odvolania, meniť, dopĺňať (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolací súd je viazaný skutkovým\nstavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 213 ods. l O.s.p.); neboli splnené zákonné podmienky\npre postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 213 ods. 2 až 7 O.s.p. (súd prvej inštancie použil\nsprávne zákonné ustanovenie, na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel ku správnym\nskutkovým zisteniam, nebolo potrebné doplniť dokazovanie).\n3.3. Odvolací súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli\nnajavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Otec však v odvolaní včas podanom žiadnymi\nkonkrétnymi skutočnosťami nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie.\nNeuviedol, ktoré námietky mal na mysli, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, ktoré komentoval\nlen všeobecne. Neuviedol, v čom konkrétne nebola dodržaná rovnosť účastníkov konania, ktorými jeho\nnávrhmi sa súd nezaoberal v rovnakej miere ako s návrhmi matky, v čom súd uprednostnil návrh\nmatky na jeho úkor. Neuviedol, v akom časovom rozpätí, kde mal byť na dovolenke, aká choroba,\nkedy ho postihla, ktoré mu mali brániť v podrobnom vyjadrení, vôbec nenamietal výšku vyživovacej\npovinnosti, spôsob jej určenia; nežiadal poskytnúť lehotu na vyjadrenie sa k dôkazom. K dôvodom\nrozhodnutia súdu prvej inštancie dodal, že rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením\n§ 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení\n§ 212 ods. 3 O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, na ktoré by musel odvolací\nsúd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody odvolacieho súdu na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku by boli len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie.\nNadväzne na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd nedoručoval matke a procesnému\nopatrovníkovi odvolanie otca po uplynutí lehoty na podanie odvolania (t.j. doplnenie dôvodov odvolania\nz 27. septembra 2016), keďže nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Rozhodnutie o trovách\nodvolacieho konania odôvodnil § 52 CMP, § 2 ods. 1 CMP, § 378 ods. l CSP.\n4. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie odporca, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f/ CSP\nnamietajúc porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému podľa jeho názoru došlo znemožnením\nrealizácie jeho procesných práv, ku ktorým patrí právo byť riadne a včas oboznámený s návrhmi\nstrán, ako aj so všetkými dôkaznými prostriedkami a mať k dispozícii primeranú lehotu na vyjadrenie.\nPoukázal na to, že na pojednávaní 19. apríla 2016, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, súd mu doručil\nvyjadrenie a návrh na zmenu petitu navrhnutého matkou, pričom on doručil vyjadrenie k tomuto návrhu\nnavrhovateľky priamo na pojednávaní. Na tomto pojednávaní súd oboznámil čítaním dôkazy a to správy\nz Detského centra a MŠ, ZŠ J.A. Komenského, kolízny opatrovník oboznámil výsledky pohovoru s deťmi\na správu, ktoré založil do spisu pred pojednávaním 5. apríla 2016 a predniesol stanovisko a návrh,\nktoré sa odlišovali od predchádzajúcich návrhov bez toho, aby táto správa a obsah jeho návrhu boli\nodporcovi doručené. Po oboznámení listinných dôkazov a vyjadrení, ktoré predstavovali hlavný podklad\npre rozhodnutie súdu, súd dokazovanie ukončil bez toho, aby mu bolo umožnené k vykonaným dôkazom\nsa vyjadriť a tiež aj deťom, čo súd odôvodnil tým, že si je vedomý krátkosti času a nemožnosti vyjadrenia\nodporcu a detí, avšak konanie trvá príliš dlho, a preto je potrebné vo veci rozhodnúť. Dovolateľ tiež\nnamietal, že v konaní nebola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.,\nčo súd nezohľadnil. Vzhľadom na to, že vyjadrenie otca bolo súdu doručené na pojednávaní, na ktorom\nsúd aj rozhodol, z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že sa s námietkami otca nevyporiadal v\nodôvodnení, pričom vychádzal len z listín, ktoré obstaral súd alebo predložila navrhovateľka.\nĎalej dovolateľ poukázal na to, že odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní z 8. júna 2016 bez nariadenia\npojednávania dňa 28. septembra 2016 a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že skutočnosti, uvedené\nv podaní z 27. septembra 2016 nemôže zohľadniť pri rozhodovaní, že v odvolacom konaní nemožno\naplikovať ustanovenie § 63 CMP, t.j. že v odvolacom konaní nemožno uplatniť nové skutkové tvrdenia\na predkladať nové dôkazné návrhy. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenia rozsudku (bod 16.),\nkde uviedol, že vychádzal zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie\nodvolania a otec v odvolaní včas podanom nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej\ninštancie. Odvolací súd uviedol, že podanie z 27. septembra 2016 ani nedoručoval matke a procesnému\nopatrovníkovi, keďže jeho dôvody nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolateľ zdôraznil,\nže podľa súčasnej aj predchádzajúcej právnej úpravy je súd povinný v konaní vo veciach starostlivosti o\nmaloletých preskúmať rozhodnutie aj nad rozsah odvolacích dôvodov a skúmať najlepší záujem dieťaťa,\npreto ignorovanie jeho podania z 27. septembra 2016 odvolacím súdom predstavuje závažný zásah\ndo práv dovolateľa aj maloletých detí, ktoré majú právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Z\n\nodôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie aj odvolacieho súdu nevyplýva, prečo a ako súd zohľadnil\nnámietky otca ohľadom rozsahu osobnej starostlivosti, prečo sa stotožnil s návrhom matky, ktorý je v\nrozpore s tým ako funguje medzi nimi reálna prax; rozhodnutie predstavuje podstatné obmedzenie jeho\nrodičovských práv, pričom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd tiež nevyhodnotil rozpory medzi\nvyčíslením nákladov na deti a tabuľkou, ktorá obsahuje duplicitné a nadnesené výdavky na maloleté deti,\nsúd sa vyjadril k výdavkom len selektívne, v dôsledku čoho neexistuje relevantný podklad aj pre budúce\nkonania. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje vytvorenie právnej neistoty a priestoru\nsvojvôle aj do budúcnosti. Odvolací súd sa k jeho námietkam nevyjadril vôbec a prvoinštančný súd\nuznal iba dve konkrétne položky vyčíslenia nákladov, u ostatných konštatoval „čiastočne nadhodnotené\npoložky alebo sa o nich nezmienil vôbec. Rozhodnutia súdov nespĺňajú kritériá riadneho odôvodnenia\na postup pri vyhodnotení námietok dovolateľa predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Z\nuvedených dôvodov žiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n5. Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov\ndovolacieho konania. Poukázala na to, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.\nSkutočnosť, že podľa názoru dovolateľa sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal v odôvodnení\nrozhodnutia jeho argumentami a podaniami, v ktorých trval na tom, že striedavá osobná starostlivosť\nje optimálnou formou porozvodovej starostlivosti o maloleté deti, neznamená, že bolo porušené právo\nna riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Dôvodná nie je ani námietka odporcu, že sa nemal\nmožnosť riadne oboznámiť s vyjadreniami, ktoré súd oboznámil na ostatnom pojednávaní a že nemal\ndostatok času na prípravu pojednávania. Lehota na prípravu pojednávania mala a má „spravidla“\ncharakter poriadkovej lehoty, jej skrátenie v závislosti od charakteru pojednávanej veci môže síce viesť\nk porušeniu práva účastníka konať pred súdom, avšak v danej veci bol termín pojednávania určený\nuž pri predchádzajúcom pojednávaní (15. marca 2016), kde ho účastníci zobrali na vedomie a neboli\npredvolávaní. Ustanovenie § 115 ods. 2 O.s.p. sa nikdy nevzťahovalo na to, aby všetky listiny a dôkazy\nboli účastníkom doručované súdom minimálne 5 dní pred pojednávaním. Uvedená lehota sa primárne\nvzťahuje na vedomosť strany o termíne pojednávania a nie na vedomosť strany o listinách, ktoré sú\nobsahom súdneho spisu. Pokiaľ ide o jej návrh zmeny petitu z 15. apríla 2016, tento bol otcovi doručený\nešte pred pojednávaním, otec k nemu zaujal písomné stanovisko, ktoré predložil súdu a ostatným\núčastníkom konania priamo na pojednávaní. Na poslednom pojednávaní súd prvej inštancie v súlade\ns vtedy platným procesným predpisom vykonal listinné dôkazy ich prečítaním na pojednávaní, účastníci\nmali možnosť sa oboznámiť s obsahom listín. Naviac právna zástupkyňa odporcu nenamietala pred\npojednávaním, ani v rámci pojednávania, že by odporca nemal dostatok času na prípravu pojednávania\na nežiadala z tohto dôvodu pojednávanie odročiť. Nedôvodné je tvrdenie odporcu, že nedodržaním\nlehoty na prípravu pojednávania súd porušil procesné podmienky konania, ktoré má skúmať ex offo,\npretože zachovanie lehoty na prípravu pojednávania nebolo procesnou podmienkou podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku. Skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania dovolateľ nevyužil svoje zákonné\nmožnosti a jeho odvolanie podané v zákonnej lehote len vo veľmi stručnej verzii, bez konkretizácie\ndôvodov a následne už v čase účinnosti novej právnej úpravy bolo s odstupom viac ako troch mesiacov\ndoplnené, toto nemôže odôvodňovať porušenie jeho práv. Nesprávny postup súdu nemožno odvodzovať\nod toho, že súd rozhodol deň po tom, čo otec doplnil svoje odvolanie. Na konanie otca a jeho procesné\núkony (podanie odvolania) súd nemá žiaden vplyv, povinnosťou súdu je iba účastníka konania správne\npoučiť o možnosti podania odvolania.\n6. Procesný opatrovník maloletých detí vyjadrenie k dovolaniu odporcu nepodal.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie odporcu je prípustné\naj dôvodné.\n8. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v tejto veci je\nod 1. júla 2016 upravené v CMP. Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP,\npodľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje\ninak. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje\n\ninak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolania\notca bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.\n9. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný\nprocesný kódex. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok,\nktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa\nnovej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v\nrámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad\nrozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013,\n6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\n10. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata),\nmusí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho\nkonania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už\nprávoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad\n(3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo 208/2014).\n11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.\n12. Odporca v danom prípade tvrdí, že napadnutý rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom došlo k\nprocesnej vade zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f/ CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12.1 Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu zmätočnosti uvedenú v § 420 písm. f/ CSP,\nsú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci\nprocesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou\npráva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie\nsúdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n12.2. Dovolateľ odôvodňuje vadu podľa § 420 písm. f/ CSP nedodržaním lehoty na prípravu konania\npodľa § 115 O.s.p. tým, že na súde prvej inštancie na pojednávaní dňa 19. apríla 2016, na ktorom\ndošlo aj k vyhláseniu rozsudku, predložil svoje vyjadrenie k zmene petitu navrhnutého matkou, pokiaľ\nide o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, ktorý bol jeho právnej zástupkyni doručený deň\npred pojednávaním, na tomto pojednávaní boli kolíznym opatrovníkom predložené vyjadrenie základnej\nškoly a detského centra, ktoré deti navštevujú, na ktoré nemal možnosť reagovať a tiež nemal vytvorený\ndostatočný priestor podať k takémuto stanovisku svoje vyjadrenie.\n12.3. Občiansky súdny poriadok priznával účastníkovi občianskeho súdneho konania procesné práva,\nktoré mu umožňovali dosiahnuť spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov (právo byť riadne\npredvolaný na pojednávanie vo veci samej (§ 115 ods. 1 O.s.p.), právo na dostatočnú prípravu na\npojednávanie (§ 115 ods. 2 O.s.p.), právo predniesť alebo doplniť svoje návrhy (§ 118 ods. 1 O.s.p.) a\nna záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu po právnej stránke veci.\n12.4. Zo spisu vyplýva, že termín pojednávania účastníci zobrali na vedomie pri odročení\npredchádzajúceho pojednávania, teda termín pojednávania bol účastníkom vopred známy. Z obsahu\nzápisnice o pojednávaní na súde prvej inštancie z 19. apríla 2016 vyplýva, že na tomto pojednávaní\nsúd doručil účastníkom návrh na zmenu petitu podaný matkou, vyjadrenie otca, ktoré predložil na\npojednávaní, ktoré boli súdom oboznámené. Procesný opatrovník predložil správy z Detského centra,\nktoré navštevuje mal. V. a zo základnej školy, ktorú navštevuje mal. Q., predniesol svoj návrh. Právny\n\nzástupca navrhovateľky aj právna zástupkyňa odporcu, ktorí boli osobne na tomto pojednávaní prítomní,\nnemali k oboznámeniu uvedených písomných podaní žiadne pripomienky. Po poučení súdom podľa §\n120 ods. 4 O.s.p. bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a na záver právni zástupcovia účastníkov\nsa vyjadrili k veci a predniesli svoje záverečné návrhy.\n12.5. Dovolací súd, vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní, po posúdení priebehu pojednávania\ndospel k záveru, že procesným postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu princípu\nkontradiktórnosti. Súd prvej inštancie za osobnej účasti právnych zástupcov oboch účastníkov oboznámil\npísomné vyjadrenie účastníkov aj procesného opatrovníka (čo potvrdil odporca aj v odvolaní aj dovolaní),\nmal teda toto vyjadrenie - zmenu návrhu v zmysle vyššie uvedeného „k dispozícii“ a pri prednese\nsvojej právnej zástupkyne mal možnosť na pojednávaní zaujať stanovisko aj k tomuto návrhu aj k\nďalším oboznámeným podaniam. Z uvedených dôvodov nebolo preto možné prisvedčiť odporcovi, že\nby procesným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. g/ CSP.\n13. Odporca ďalej procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP vyvodzuje z procesného postupu\nsúdu, ktorý sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami uvedenými v dodatku k odvolaniu, t.j.\nv podaní doručenom odvolaciemu súdu z 27. septembra 2016 ešte pred jeho rozhodnutím, ktoré je\nsúčasťou jeho odvolania a ktoré nesprávne odvolací súd považoval za odvolanie podané po uplynutí\nodvolacej lehoty a nezaujal aj k týmto doplneným dôvodom vo svojom rozhodnutí žiadne stanovisko.\nVzhľadom na predmetnú dovolaciu argumentáciu bolo v preskúmavanom prípade potrebné posúdiť,\nči odporca opodstatnene odvolaciemu súdu vytýka, že nesprávnym procesným postupom, konkrétne\nneprihliadnutím k odôvodneniu jeho včas podaného odvolania spolu s jeho dodatkom, znemožnili\nodporcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n13.1. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci odporca v odvolaní zo 7. júna 2016 podanom\nv zákonnej lehote v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. (podané na poštovú prepravu 8. júna 2016, viď\nč.l. 85 spisu, ďalej len „odvolanie z 8. júna 2016“) uviedol, proti ktorému rozsudku okresného súdu\nsmeruje, čo žiada, z akých dôvodov podáva odvolanie (§ 205 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ O.s.p. s tým, že\nbližšie odôvodnenie doručí súdu „do konca júna a to z dôvodu čerpania dovolenky a dlhšie trvajúcej\nchoroby počas plynutia odvolacej doby“. Doplnenie odvolania (č.l. 100a spisu) doručil krajskému súdu\nosobne 27. septembra 2016. Odvolací súd rozhodol vo veci 28. septembra 2016 tak, že napadnutý\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým\ndeťom na čas po rozvode manželstva potvrdil. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že\nsa zaoberal iba „včas podaným odvolaním otca“ (tak ho označil v bode 18. odôvodnenia), za ktoré\npovažoval odvolanie z 8. júna 2016, pričom v odôvodnení vytýkal odvolateľovi, že v tomto odvolaní\nžiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nenamietal vecnú a právnu nesprávnosť napadnutého rozsudku,\nneuviedol aké námietky mal na mysli, s ktorými sa súd prvej inštancie nevyporiadal, v čom nebola\ndodržaná rovnosť účastníkov konania, s ktorými jeho návrhmi sa súd nezaoberal v rovnakej miere ako s\nnávrhmi matky, v čom súd uprednostnil návrh matky na jeho úkor, neuviedol, v akom časovom rozpätí,\nkde mal byť na dovolenke, aká choroba ho postihla, ktorá mu bránila v podrobnom vyjadrení a vôbec\nnenamietal výšku vyživovacej povinnosti, spôsob jeho určenia, nežiadal poskytnúť lehotu na vyjadrenie\nk dôkazom (viď bod 16. odôvodnenia). Podanie, ktoré odporca označil ako „doplnenie odvolania“ (č.l.\n100a spisu) odvolací súd kvalifikoval ako odvolanie podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania,\nktoré nemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, z ktorého dôvodu ho ani nedoručoval matke a\nprocesnému opatrovníkovi (bod 18. odôvodnenia).\n13.2. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k\nnaplneniu vady vyplývajúcej z § 420 písm. f/ CSP. Táto vada spočíva v nesprávnom procesnom postupe\nodvolacieho súdu, ktorý neprihliadol na dodatok odvolania, resp. konkretizáciu dôvodov včas podaného\nodvolania odporcu (podanie odporcu z 27. septembra 2016) za účinnosti O.s.p., ale toto doplnenie\ndôvodov odvolania nesprávne posúdil ako „odvolanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania, ktoré\nnemalo vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu“ (pozn. dovolacieho súdu- pokiaľ odvolací súd považoval\ntoto podanie z 27. septembra 2016 za odvolanie, podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, bol\npovinný o ňom rozhodnúť).\n\n13.3. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo\nvšeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp\nje jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej\nstrane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane. Koncept spravodlivého\nsúdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany\nmusia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj\nzoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a\nvyjadriť aj ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje aj\nna odvolacie konania.\n13.4. Dovolací súd zastáva názor, že odvolací súd procesne nesprávne posúdil podanie odporcu z 27.\nseptembra 2016 ako „druhé odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie“, ktorým ale v skutočnosti\ndovolateľ iba bližšie konkretizoval dôvody svojho odvolania, konkrétne uvedené v odvolaní z 8. júna\n2016. Za nesprávny podľa názoru dovolacieho súdu preto treba označiť jeho záver, že podanie odporcu\nz 27. septembra 2016 je oneskorene podaným odvolaním, na ktoré z tohto dôvodu nebolo potrebné pri\nrozhodovaní prihliadať a doručiť ho aj ostatným účastníkom konania.\n13.5. Dovolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 209 ods. 1 O.s.p., v ktorom bol upravený postup\nsúdu prvého stupňa pri absencii náležitostí odvolania podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., ktoré sa ale nepoužije\nvo veciach podľa § 120 ods. 2 O.s.p., (v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu), v ktorých sa súd\nprvého stupňa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda, ako správne uvádzal\naj odvolací súd. Nemožno súdu prvej inštancie preto vytknúť, že odvolateľa nevyzval na doplnenie\nnáležitostí jeho odvolania, pokiaľ mu bol zrejmý rozsah odvolania, v akom napáda rozsudok súdu prvej\ninštancie. V tejto veci to však pre odvolateľa ale znamenalo, že súd prvej inštancie bez predchádzajúcej\nvýzvy na doplnenie dôvodov odvolania, môže vec bezodkladne predložiť po uplynutí odvolacej lehoty\nodvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Zároveň táto situácia nebránila odvolateľovi, aby svoje\n„stručné“ odvolanie aj bez výzvy súdu doplnil o podrobnejšie zdôvodnenie uplatnených odvolacích\ndôvodov uvedených konkrétne v odvolaní, a to aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, a to do\nrozhodnutia súdu o odvolaní. Žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nevylučovalo takúto\nmožnosť odvolateľa aj bez výzvy súdu bližšie rozviesť dôvody jeho odvolania. Ak odvolateľ doplnil\ndôvody svojho odvolania (podľa názoru odvolacieho súdu bolo odvolanie nedostatočne odôvodnené,\nčo mu konkrétne vytýkal aj v odôvodnení rozhodnutia) do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd\nbol povinný preskúmať ho v celom rozsahu a prihliadať pri rozhodovaní aj na tieto doplnené dôvody\nodvolania v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 212 ods.\n1 O.s.p., ktoré upravovalo viazanosť odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania, s výnimkou\nkonaní uvedených v ods. 2 písm. a/ a d/ tohto ustanovenia. Avšak aj v týchto konaniach bol viazaný\ndôvodmi odvolania, konkretizovanými v podaní z 27. septembra 2016, čo odôvodňuje záver, že odvolací\nsúd bol povinný zaoberať sa uplatnenými dôvodmi odvolania komplexne po ich doplnení a s týmito sa\nv odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru,\nže uvedeným procesným postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f/ CSP.\n14. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odporca opodstatnene namieta,\nže odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/\nCSP). Predmetná procesná vada zakladá nielen prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, ale aj\njeho dôvodnosť, preto dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP)\na vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n15. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n16. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20CoP/102/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}