{"guid": "a17290a5-ecfe-4b37-a491-dc6ec7e890be:a6909f80-6eef-4f0b-9d44-df4b9a3ec626", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1312219607.1", "spisova_znacka": "1Obdo/44/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/44/2016 z 17. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. januára 2018, sp. zn. 1Obdo/44/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1312219607.1", "identifikacne_cislo": "1312219607", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2018-01-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6909f80-6eef-4f0b-9d44-df4b9a3ec626", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1312219607.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1312219607.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1312219607.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/44/2016\n1312219607\n17. 01. 2018\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2018:1312219607.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ivan Kahanec - Softouch, Narcisová 52,\nBratislava, IČO: 46 387 099 zast. IUGIS LEGAL s.r.o., Čsl. Brigády 1615/12 Liptovský Mikuláš, proti\nžalovanému: Mediadom s.r.o. Seberíniho 1, Bratislava-Ružinov, o 771,43 Eur s príslušenstvom, vedenej\nna Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 22Cb/29/2013 o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 8Cob/207/2013-224 zo 14. decembra 2015, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 11. júla 2013 č. k. 22Cb/29/2013-129 uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 771,43 Eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne od 15.\naugusta 2012 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 46,-Eur za súdny poplatok a náhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 785,66 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho\nzástupcu žalobcu. Súčasne rozhodol o vzájomnom návrhu žalovaného tak, že uložil žalobcovi povinnosť\nzaplatiť žalovanému sumu 1.785,71 Eur s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne od 22.9.2012 do\nzaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku vzájomný návrh zamietol. Žalovanému\nuložil povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastočnú náhradu trov konania za vzájomný návrh v sume 570,89\nEur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku\nsúd prvej inštancie uviedol, že nárok žalobcu mal za preukázaný existenciou účastníkmi uzatvorenej\nzmluvy o spolupráci zo dňa 1. októbra 2011. Konštatoval, že žalobcom požadovaná odmena zodpovedá\núčastníkmi dohodnutej odmene podľa čl. III zmluvy o spolupráci za obdobie od 1. júla 2012 do 15. júla\n2012 t. j. za obdobie 9 pracovných dní. V súvislosti so vzájomným návrhom žalovaného, ktorým si uplatnil\nprávo na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu zo strany žalobcu,\nbez uvedenia dôvodu a v rozpore so zmluvou o spolupráci zo dňa 1. októbra 2011, súd prvej inštancie sa\nzaoberal otázkou ukončenia zmluvy o spolupráci a vyslovil záver, že žalobca porušil zmluvnú povinnosť,\nkeď neodpracoval 30 dní, nakoľko dôvod odstúpenia od zmluvy neuviedol a nebolo preukázané závažné\nporušenie zmluvných podmienok protistranou. Posudzujúc prejav vôle účastníkov podľa § 266 ods. 1, 2,\n3, 4 Obch. zák. vyslovil záver, že účastníci fakticky a konkludentne ukončili zmluvu o spolupráci s tým,\nže mala byť akceptovaná výpovedná lehota 30 dní. So zreteľom na uvedené priznal žalovanému právo\nna náhradu škody iba v sume 1.785,71 Eur, ktorá zodpovedá 30 dňovej výpovednej lehote a vo zvyšku\nvzájomný návrh zamietol. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 142\nods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal náhradu všetkých ním vynaložených\ntrov. O náhrade trov konania o vzájomnom návrhu rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 OSP a úspech\nžalobcu v rozsahu 38 %, v rozsahu ktorom mu priznal náhradu účelne vynaložených trov.\n2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k.\n8Cob/207/2013-224 zo 14. decembra 2015 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a\n\nvec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prejednanie veci nad rozsah odvolania odôvodnil\nodvolací súd ustanovením § 212 ods. 1 a 2 OSP. Konštatoval, že ak žalovaný v rámci vzájomného\nnávrhu uplatneného podľa § 98 OSP uplatnil aj svoju pohľadávku na započítanie, mal súd prvej inštancie\ntúto skutočnosť zohľadniť aj vo výroku rozsudku, žalobu zamietnuť v rozsahu žalovaným uplatneného\nnároku na započítanie, v časti vzájomnému návrhu vyhovieť a v časti ho zamietnuť. Súd prvej inštancie\nsa uvedenou zásadou neriadil a preto ponechanie prvej, odvolaním nenapadnutej výrokovej vety bez\nzmeny, by malo za následok nesprávne rozhodnutie. Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvej\ninštancie, že účastníci konaním fakticky a konkludentne ukončili zmluvu o spolupráci s tým, že mala\nbyť akceptovaná výpovedná lehota 30 dní. Vyslovil názor, že zmluva mohla zaniknúť len podľa čl. IV\nbodu 2, čo sa však nestalo. Poukázal na čl. VIII bod 5 zmluvy, podľa ktorého zmluvu možno meniť alebo\ndopĺňať len na základe dohody oboch zmluvných strán formou písomných dodatkov. Ďalej súd tiež\nkonštatoval, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi zmluvy nedošlo ani odoslaním e-mailu\no ukončení spolupráce žalovanému, nakoľko žalobca nepostupoval podľa čl. VI bodu 3 zmluvy a preto\nuzavrel, že zmluva zostala až do uplynutia doby, na ktorú bola uzatvorená, t. j. do 31. októbra 2013\nplatná. So zreteľom na uvedený právny názor odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne v zmysle\n§ 373 Obch. zák. skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vznik práva žalovaného na náhradu\nškody. Súhlasne so žalobcom sa nestotožnil s vyčíslením náhrady škody na strane žalovaného podľa\nprepočtu z dohodnutej odmeny 1.500,- Eur, keďže prípadná škoda predstavuje čiastku, ktorú žalovaný\núčelne vynaložil na to, aby v čase nečinnosti žalobcu zabezpečil riadne fungovanie svojej firmy a preto za\nnesprávny označil postup súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z dohody o odmene uzatvorenej medzi\nžalobcom a žalovaným.\n3. Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca navrhujúc uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 8Cob/207/2013-224 zo 14. decembra 2015 zrušiť. Dovolanie odôvodnil dovolacími dôvodmi v zmysle §\n237 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ OSP. Namietal, že odvolací súd napadnutým\nuznesením zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a to aj napriek tomu, že prvý výrok\nrozsudku žiadny z účastníkov odvolaním nenapadol. Poukázal na to, že odvolací súd síce citoval\npríslušné ustanovenie § 212 OSP, avšak neuviedol presne, na základe ktorého konkrétneho ustanovenia\n§ 212 OSP sa rozhodol neprihliadať na rozsah odvolania. Vytýkal odvolaciemu súdu, že ak mal za\nto, že rozsahom odvolania žalobcu nie je viazaný, mal uviesť konkrétne, ktoré písmeno ustanovenia §\n212 ods. 2 písm. a/ až d/ OSP aplikuje a vysvetliť prečo. Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) vyslovil názor,\nže v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 212 ods. 2 OSP, keď\nvýrok č. I a výrok č. II rozsudku nepredstavujú dva na sebe závislé výroky, ale dva samostatné nároky s\nodlišným skutkovým základom. Konštatoval, že uvedeným postupom odvolací súd zásadným spôsobom\nzasiahol do práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorý rešpektuje princíp legitímnych očakávaní a\nprávnej istoty, ako aj práva žalobcu ako účastníka konania na účinnú súdnu ochranu. Za nedostatočné a\nnepreskúmateľné označil aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti, týkajúcej\nsa vzájomného návrhu. Súdu prvej inštancie vytýkal, že v rozsudku nezdôvodnil, v čom spočívala výška\npriznanej škody, porušenie akej povinnosti nastalo a v čom videl príčinnú súvislosť medzi porušením\npovinnosti žalobcu a údajnou škodou vo výške 1.785,71 Eur. Za nesprávny označil aj záver súdu prvej\ninštancie, že výška škody v rozsahu 1.785,71 Eur je riadne vyšpecifikovaná a zdokladovaná, nakoľko\nnevyplýva z vykonaného dokazovania. Ďalej tiež namietal, že nie je zrejmé, na základe čoho dospel\nodvolací súd k záveru, že zmluva uzatvorená účastníkmi konania zostala platná až do uplynutia doby,\nna ktorú bola uzatvorená, t. j. do 31. októbra 2013. Záver odvolacieho súdu označil za nelogický a\nneopierajúci sa o vykonané dokazovanie súdu prvej inštancie. Vytýkal odvolaciemu súdu, že neprihliadol\nna skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval a s jeho argumentáciou sa vôbec nevyporiadal. Uzavrel, že\nrozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj súdu odvolacieho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n4. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.\n5. Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie bolo osobne podané dňa 11. marca 2016. Dňa 1. júla\n2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.S.P.“), ktorý v\nustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako\nsúd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa na ňom začalo do\n30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo\n\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné\nnapadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\n7. Z ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,\nktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom\nk tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (t. j. za účinnosti OSP), dovolací súd v zmysle\nustanovenia § 470 ods. 2 CSP prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236 a nasl. OSP, teda podľa\nprocesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď bolo dovolanie podané.\n8. Podľa § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,\npokiaľ to zákon pripúšťa.\n9. V predmetnej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom a odvolací súd na základe odvolania\nžalobcu rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd preto\nskúmal, či sú splnené podmienky stanovené Občianskym súdnym poriadkom osobitne pre prípad, že\ndovolanie smeruje proti zrušujúcemu uzneseniu.\n10. Podľa § 237 ods. 1 OSP dovolanie možno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu za\npredpokladu, že tu existujú dôvody uvedené pod písmenom a/ až g/. Dovolateľ prípustnosť dovolania\nodôvodnil tým, že mu bola v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ CSP odňatá možnosť konať pred súdom, a\nto nedostatočným a preto nepreskúmateľným odôvodnením uznesenia, vydaného odvolacím súdom.\nOtázku, či nepreskúmateľnosťou rozhodnutia dochádza k odňatiu možností účastníka konať pred súdom\n(§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) riešil najvyšší súd v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 3. decembra 2015, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov\nSR 1/2016. Najvyšší súd v stanovisku konštatoval, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a\nv záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.\nDovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie.\nDovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012,\n2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi\nobčianskeho súdneho konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva právny poriadok.\nNie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v občianskom súdnom konaní je ale procesnou vadou (vadou\nprocedúry prejednávania veci), prípadne procesnou vadou dosahujúcou až takú intenzitu, ktorú považuje\nza relevantnú ustanovenie § 237 ods. 1 OSP. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou\npísomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorá má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho\na z akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril žalovaný, a vysvetliť, ktoré skutočnosti\npovažoval súd za (ne)preukázané, z ktorých dôkazov (ne)vychádza, akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§ 157 ods. 2 OSP). Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne\nodôvodnené, patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť\ntransparentnosť, legitimitu, a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. To však bez ďalšieho neznamená, že nedostatočné\n(nepreskúmateľné) odôvodnenie rozhodnutia predstavuje dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania\nproti nemu smerujúceho. To čo súd zaradí do písomného vyhotovenia rozhodnutia a akým spôsobom,\nalebo v akom rozsahu odôvodní svoje skutkové a právne závery, je však - v rámci limitov daných\nplatnou právnou úpravou - výlučne iba vecou súdu. Účastník - ale opäť iba v rámci limitov daných\nprávnou úpravou prípustnosti opravných prostriedkov - samozrejme, nie je zbavený možnosti brániť\nsa tomu, čo v rozhodnutí súdu považuje za nesprávne, nespravodlivé a nezodpovedajúce zákonu.\nTým však samozrejme, nie sú dotknuté právne dôsledky, ktoré s jeho procesnou obranou spája\nObčiansky súdny poriadok, konkrétne to, či dovolateľom vytýkaná okolnosť (nepreskúmateľnosť) je\nspôsobilá založiť prípustnosť jeho mimoriadneho opravného prostriedku. Skutočnosť, že súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil nedostatočne, preto bez ďalšieho neodníma účastníkovi konania možnosť konať\npred súdom. Najvyšší súd v stanovisku vyslovil názor, že účastníkovi konania by bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom iba takým písomným vyhotovením rozhodnutia, ktoré by neobsahovalo ani len\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Najvyšší súd vo svojom stanovisku\npoukázal ďalej na závery vyjadrené v rozhodnutiach ESĽP, podľa ktorých však o takýto výnimočný\nprípad môže ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vykazuje vady „najzákladnejšej\n\ndôležitosti pre súdny systém“ alebo „vady zásadnej hrubej a podstatnej povahy“, prípadne ak sa\nzrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“. So zreteľom na uvedené\nnajvyšší súd vo svojom stanovisku konštatoval, že len v takomto výnimočnom prípade môže uvedená\nokolnosť zakladať prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, lebo len takto charakterizovaný\nnedostatok odôvodnenia rozhodnutia môže intenzitou svojich právnych dôsledkov prekročiť rámec tzv.\ninej vady uvedenej v ustanovení § 242 ods. 1 OSP. V prejednávanej právnej veci však dovolací súd\nnepovažoval odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia za majúce tak závažné nedostatky, že\nvady odôvodnenia dosahujú takú intenzitu aby v súlade so závermi najvyššieho súdu vyjadrenými v\nuvedenom stanovisku prekračovali rámec tzv. inej vady a zakladali prípustnosť dovolania podľa § 237\nods. 1 písm. f/ OSP. Z dikcie zákona však vyplýva, že rozdiel v porovnaní s dôvodmi zmätočnosti (§\n237 OSP) je v tom, že samotná existencia vád v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ OSP nepostačuje\nna založenie prípustnosti dovolania a je spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak sú splnené\npodmienky prípustnosti dovolania vymedzené v ustanovení § 238 alebo § 239 OSP, skutočnosť, ktorá\nvšak v prejednávanej právnej veci preukázaná nebola.\n11. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že v odôvodnení zrušujúceho uznesenia neuviedol a\nneodôvodnil svoj postup, prečo neprihliadal na rozsah odvolania žalobcu a namietal, že ak odvolací\nsúd mal za to, že rozsahom odvolania žalobcu nie je viazaný, mal konkrétne uviesť, ktoré písmeno\nustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ až d/ OSP aplikuje a vysvetliť prečo, čo sa však nestalo. Z uvedených\ndôvodov mal za to, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ OSP,\nktoré spôsobuje tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K uvedenému dovolací súd uvádza, že i\nkeď odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia nie je celkom precízne, neprekračuje hranice zrozumiteľnosti.\nOdvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia odcitoval medzi iným ustanovenie § 212 ods. 2 písm.\nb/ OSP, podľa ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď od rozhodnutia\no napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý. Odvolací súd sa zaoberal\nvzájomným návrhom žalovaného v zmysle § 98 OSP a správnosťou jednotlivých výrokov rozsudku súdu\nprvej inštancie - vzhľadom na posúdenie časti prejavu žalovaného odvolacím súdom ako uplatnenia\nvzájomnej pohľadávky na započítanie a vplyvom takéhoto posúdenia prejavu žalovaného na správnosť\njednotlivých výrokov súdu prvej inštancie - keď odvolací súd výslovne konštatoval, že ak súd dospeje\nk názoru, že uplatnený vzájomný návrh žalovaného spĺňa podmienky hmotného práva na započítanie,\nprejaví sa to v rozhodnutí súdu v tom zmysle, že pôvodná pohľadávka žalobcu vo svojej celkovej výške\nzanikne a navyše bude žalobca zaviazaný zaplatiť sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi pohľadávkou\nžalobcu a pohľadávkou žalovaného. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd\nvytkol súdu prvej inštancie, že sa uvedenou zásadou neriadil, preto ponechanie výroku I. bez zmeny by\nmalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na uvedené sa dovolací súd nestotožnil\ns námietkou dovolateľa, že odvolací súd neodôvodnil svoj postup neprihliadať na rozsah odvolania a\npreskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu a dospel k záveru, že prípustnosť dovolania\nv zmysle žalobcom uvádzaného § 237 ods. 1 písm. f/ OSP z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušujúceho\nuznesenia nie je daná.\n12. Žalobca dovolanie ďalej odôvodnil nesprávnym vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania,\nnedostatočným zistením skutkového stavu a nevykonaním všetkých žalobcom navrhnutých dôkazov.\nDovolací súd poukazuje na to, že judikatúra najvyššieho súdu už dávnejšie dospela k záveru, že k\nodňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia dokazovania\n(viď R 42/1993, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu napr. sp. zn. 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011,\n3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/104/2010, 7Cdo/248/2012). Konštantne sa tiež\nuvádza, že k procesnej vade tejto povahy nevedie ani to, keď súd nevykonal všetky navrhované\ndôkazy (viď R 125/1999, R 6/2000). Najvyšší súd stabilne judikuje, že posúdenie návrhu na vykonanie\ndokazovania a úvaha, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120\nods. 1 OSP), a nie účastníkov konania (viď napr. sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/212/2012,\n4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011). Pravidelne sa tiež v rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu uvádza, že možnosť konať pred súdom sa účastníkovi neodníma ani vtedy, keď\nsúd vec z hľadiska hmotnoprávneho nesprávne právne posúdi (viď R 54/2012 a tiež napr. sp. zn.\n1Cdo/62/2010, 3Cdo/53/2011, 7Cdo/26/2010). So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd k záveru,\nže prípustnosť dovolania v zmysle žalobcom uvádzaného § 237 ods. 1 písm. f/ OSP ani z týchto ďalších\nžalobcom uvádzaných dôvodov nie je daná. Navyše dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť,\nže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutým uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, pričom mu uložil povinnosť doplniť dokazovanie v naznačenom smere a\nna základe výsledkov doplneného dokazovania vec opätovne právne posúdiť. Keďže dovolanie smeruje\n\nproti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesenia uvedené v ust. § 239\nods. 1 a 2 OSP, dovolanie proti nemu nie je prípustné.\n13. Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil aj ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ OSP s tým, že\nkonanie na odvolacom súde, ako aj súde prvej inštancie, je postihnuté vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a dôvodil aj nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods.\n2 písm. c/ OSP. K uvedenému dovolací súd uvádza, že iná vada konania v zmysle ust. § 241 ods. 2\npísm. b/ OSP a nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP predstavujú\nsíce relevantné dovolacie dôvody, ktoré je však možné úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom\ndovolaní, avšak tieto dovolacie dôvody nezakladajú prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 OSP.\nPokiaľ dovolanie nie je procesne prípustné, ako je tomu v posudzovanom prípade, dovolací súd sa\nnemôže zaoberať dovolateľom uplatnenými dovolacími dôvodmi v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a\npísm. c/ OSP.\n14. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, nakoľko smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie procesne prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).\n15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd\nprvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}