{"guid": "63072470-ad23-411f-beef-d9b5e5517efd:6c74ebc3-367b-4cae-a2bc-f6991595602d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1211218651.2", "spisova_znacka": "5Cdo/24/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/24/2018 z 11. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2018, sp. zn. 5Cdo/24/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1211218651.2", "identifikacne_cislo": "1211218651", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2018-12-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia", "Odmietajúce odvolanie", "Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c74ebc3-367b-4cae-a2bc-f6991595602d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1211218651.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1211218651.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1211218651.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/24/2018\n1211218651\n11. 12. 2018\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2018:1211218651.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej\na sudcov JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr.Danice Kočičkovej, v spore žalobcu SKI CENTRUM Banská Štiavnica, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Haburská 49/A, Bratislava, IČO: 36 050 440, zastúpeným\nAdvokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 21/A, za ktorú koná advokát\nJUDr. Michal Mišík, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19, IČO: 00 686 832, o zaplatenie 3 309 889,79\n€ s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 51 C/145/2011, o dovolaní\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. marca 2016 sp.zn. 10 Co/355/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalovanej v časti, ktorá smeruje proti výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. marca\n2016 sp.zn. 10 Co/355/2015, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 8. apríla\n2015 č.k. 51 C/145/2011-368 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 881 323,10 € a 14,75 %\núrok z omeškania ročne zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku z a m i e t a .\nVo zvyšnej časti rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 3. marca 2016 sp.zn. 10 Co/355/2015 z r u š\nu j e a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca žalobou doručenou súdu 29. júla 2011 sa voči žalovanej domáhal zaplatenia 3 309\n899,79 € [titulom 14,75 %-ného úroku z omeškania p.a. zo sumy 150 000 000 Sk (ako náhrady\nškody spôsobenej neposkytnutím nenávratného príspevku zo štrukturálnych fondov EÚ priznanej mu\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 23. októbra 2007 č.k. 6 C/178/2006-909) stanovenej k 30.\njúnu 2011 v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka]. Uznesením Okresného súdu Bratislava II\nvyhláseným na pojednávaní 8. apríla 2015 bola pripustená zmena žalobného petitu v znení: „Žalovaný je\npovinný uhradiť žalobcovi sumu 3 309 899,79 € s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy\n4 979 087,83 € (150 000 000 Sk) od 1. júla 2011 do zaplatenia. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi\nnáhradu trov konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“\n2. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 8. apríla 2015 č.k. 51\nC/145/2011-368 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (§\n142 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení vyslovil, že sa cíti byť viazaný vyslovenou kvalifikáciou základu\nuplatneného nároku vo veci náhrady škody, ktorú súdy judikovali tak, že sa jedná o zodpovednostný\nvzťah podľa Obchodného zákonníka (§ 1 ods. 1 a 2 v spojení s § 261 ods. 2, § 373 Obchodného\nzákonníka a § 424 Občianskeho zákonníka). Zdôraznil, že úroky z omeškania majú akcesorickú povahu\na musia sledovať právnu kvalifikáciu judikovanej istiny. Komplexná úprava úrokov z omeškania (ako\npríslušenstva pohľadávky) v Obchodnom zákonníku znamená, že všetky otázky s nimi súvisiace sa majú\n\nriešiť podľa jeho ustanovení; použitie Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v situáciách, ktoré nie\nsú upravené Obchodným zákonníkom (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Spornou medzi účastníkmi\nkonania bola splatnosť záväzku žalovanej zaplatiť žalobcovi judikovanú istinu 4 979 087,83 € (150 000\n000 Sk), ďalej len „náhrada škody“ a otázka (ne)premlčania úrokov z omeškania z nej vyplývajúca\nvzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanou. Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia,\ntýkajúce sa splatnosti v prípadoch, ak čas plnenia nie je dohodnutý v zmluve, určený právnym predpisom\nalebo určený v rozhodnutí, v takom prípade je nevyhnuté aplikovať ustanovenie § 563 Občianskeho\nzákonníka. V zmysle tohto je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.\nÚčastníci pri nároku o náhradu škody neuzavreli dohodu o jej splatnosti, žalovaná preto bola povinná\nplniť dlh prvý deň po tom, čo ju o plnenie požiadal veriteľ. Za výzvu na plnenie súd považoval doručenie\nžaloby dňa 7. marca 2007 v konaní vedenom pod sp.zn. 6 C/178/2004 Okresného súdu Bratislava II,\nžalovaná sa dostala do omeškania 8. marca 2007. Pri posudzovaní otázky premlčania vychádzal z\ntoho, že ak dôjde k premlčaniu hlavného záväzku, tento právny následok uplynutia času sa vzťahuje\naj na vedľajší záväzok (úroky z omeškania). Pripustenie výkladu, že úroky z omeškania sa premlčujú\nnezávisle na istine, by znamenalo, že v prípade nezaplatenia istiny by nikdy nedošlo k premlčaniu úrokov\nz omeškania, vznikla by tak kategória „nepremlčateľných práv“, v dôsledku ktorých by bol dlžník nútený\nsplatiť istinu napriek tomu, že už došlo k jej premlčaniu. Právo na úroky z omeškania si oprávnený\nsubjekt môže, ale i nemusí, uplatniť v súdnom konaní súčasne s istinou. Ak si oprávnený subjekt uplatní\nv konaní pred súdom iba právo na zaplatenie istiny tak, ako v tomto spore, plynutie premlčacej doby\nsa zastavuje len vo vzťahu k istine, zatiaľ čo premlčacia doba vzťahujúca sa k úrokom z omeškania\nbeží a môže aj uplynúť. Úroky z omeškania sa premlčujú najneskôr spolu s istinou, pre ich premlčanie\nplynie rovnaká doba od rovnakého dňa, ako plynie premlčacia doba pre istinu. Žalobca uplatnil právo na\núroky z omeškania (v súvislosti s náhradou škody, splatnou 7. marca 2007) v tomto spore na súde 29.\njúla 2011. Štvorročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka začala plynúť 8. marca\n2007 a uplynula 8. marca 2011. V dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania žalovanou nebolo\nmožné žalobcovi priznať právo na zaplatenie úrokov z omeškania, z uvedeného dôvodu súd žalobu v\ncelom rozsahu zamietol.\n3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 3. marca 2016 sp.zn. 10 Co/355/2015\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 309\n899,79 € a 14,75 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia,\nvšetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanú zaviazal na náhradu uplatnených trov konania.\n3.1. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu sú nesprávne závery súdu prvej inštancie o premlčaní\npráva žalobcu na úroky z omeškania uplatnené podanou žalobou. Za nesprávny označil najmä záver,\nže úroky z omeškania sa premlčujú ako celok (ako jediné právo) a štvorročná premlčacia doba začína\nplynúť dňom po splatnosti pohľadávky na náhradu škody (hlavného záväzku).\n3.2. Odvolací súd skonštatoval, že žalobca žalobou doručenou súdu 29. júla 2011 a jej zmenou\npripustenou 8. apríla 2015 navrhol zaviazať žalovanú na zaplatenie 3 309 889,79 € so 14,75 %\núrokom z omeškania zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia, titulom náhrady škody\nspôsobenej protiprávnym konaním žalovanej v procese poskytnutia nenávratného finančného príspevku,\nktorá bola žalobcovi prisúdená (rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 23. októbra 2007 č.k.\n6C/178/2006-909 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2012 sp.zn. 3\nCo/298/2011, právoplatným 2. marca 2012) vo výške 4 979 087,83 €. Zhodne so súdom prvej inštancie\nuviedol, že splatnosť judikovanej pohľadávky na náhradu škody (4 979 087,83 €) nastala 7. marca 2007\n(doručením žaloby v konaní Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 6C/178/2006).\n3.3. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu (stotožňujúceho sa s doterajšou judikatúrou Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, vyslovenou napr. v rozsudku z 18. augusta 2011 sp.zn. 2 Obdo 36/2010,\nrozsudku z 31. júla 2012 sp.zn. 2 Obdo 23/2012) právo na úrok z omeškania sa premlčuje za každý\ndeň omeškania samostatne. Začiatok plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania sa viaže ku\ndňu, kedy bola povinnosť porušená (§ 393 ods. 1 Obchodného zákonníka), t.j. v danom prípade 8.\nmarca 2007. Pri štvorročnej premlčacej dobe (§ 397 Obchodného zákonníka) možno úroky z omeškania\núspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby\nspätne (ostatné neskoršie úroky z omeškania sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej\npremlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné\nvznesenie námietky premlčania voči istine. Trvanie omeškania je potrebné chápať a vykladať ako\nkaždodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť dlh (záväzok). Žalovaná prisúdenú istinu žalobcovi\nešte neuhradila (a to ani v časti), je tak naďalej v omeškaní s plnením tohto záväzku, ktorý nie je\npremlčaný.\n\n3.4. Odvolací súd uzavrel, že k omeškaniu žalovanej so zaplatením istiny (4 979 087,83 €) došlo 8.\nmarca 2007, žalobca si uplatnil úroky z omeškania z tejto istiny žalobou doručenou súdu 29. júla 2011\n(v sume 3 309 899,79 €, vyčíslených k 30. júnu 2011). K premlčaniu úrokov z omeškania nedošlo za\nobdobie od 29. júla 2007 do podania žaloby na súde (29. júla 2011), z uvedeného dôvodu podľa § 220\nO.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovel.\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie s tým, že odvolací súd jej odňal\nmožnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), v konaní došlo k inej\nvade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý\nrozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odňatie\nmožnosti konať pred súdom podľa dovolateľky spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia s\nodkazom na citovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské\npráva. Ďalej súdom vyčítala, že sa nevysporiadali s tým, za aké obdobie si žalobca podanou žalobou\nuplatnil úroky z omeškania; súdy túto okolnosť interpretujú rozdielne (súd prvej inštancie v rozhodnutí\nuvádzal dobu od 5. decembra 2006 do 30. júna 2011, odvolací súd túto dobu vymedzil od 29. júla 2007\ndo 29. júla 2011). Výška úrokov z omeškania je závislá od diskontnej sadzby ECB, ktorá sa v čase mení,\núroky z omeškania by tak boli nižšie. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci dovolateľka uviedla,\nže nesúhlasí s právnym záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého úroky z omeškania sa premlčujú za\nkaždý deň samostatne. Premlčacia doba pre úroky z omeškania začína plynúť dňom nasledujúcim po\nsplatnosti istiny (pohľadávky na náhradu škody), v takom prípade došlo k premlčaniu úrokov z omeškania\na premlčané právo nemôže byť v súdnom konaní priznané (odkaz na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nČeskej republiky sp.zn. 21 Cdo 3173/2000, sp.zn. 21 Cdo 691/2006). Z uvedených dôvodov navrhla,\naby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a žalobu zamietol, alternatívne ho zrušil\nspolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu a v jeho doplňujúcom stanovisku uviedol, že sa nestotožňuje s\nnázorom žalovanej, podľa ktorej úroky z omeškania sa premlčujú ako celok, lebo sa tým opomína, že ide\no opakujúce sa plnenie. Za správny označuje názor vyplývajúci z konštantnej judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (po dlhú dobu jednoznačne ustálenej a zhodne judikovanej vo viacerých\nprípadoch - viď. rozsudok z 18. augusta 2011 sp.zn. 2 Obdo 36/2010, rozsudok z 31. júla 2012 sp.zn. 2\nObdo 23/2012, sp.zn. 4 Obdo 319/1999), že právo na úrok z omeškania vzniká a premlčuje sa za každý\ndeň samostatne. Poznamenal, že úloha najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní, ako mimoriadnom\nopravnom prostriedku, uprednostňuje a stavia do popredia význam jednotnosti rozhodovacej praxe,\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí a reálneho naplnenia princípu právnej istoty. Otázka premlčania\núrokov z omeškania je v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu stabilizovaná. Pokiaľ ide o námietku\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutí žalobca tu poukazuje na závery zjednocujúceho stanoviska\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky pod R 2/2016. Z uvedených hľadísk navrhol, aby dovolací súd\ndovolanie žalovanej zamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania.\n6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z.\n(ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá\nC.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.)\npo zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so\nzákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.)\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné iba\nčiastočne.\n8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody\nprípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p a dôvody prípustnosti proti uzneseniu\nvymedzoval § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní\ndošlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p.\ndovolanie bolo prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého\nstupňa.\n\n9. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým zmenil napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 309 899,79 € a 14,75 % úrok\nz omeškania ročne zo sumy 4 979 087,83 € od 1. júla 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\n10. Dovolateľ namietal, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keďže sa nestotožnil s právnymi závermi odvolacieho súdu\nv otázke premlčania úrokov z omeškania.\n11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n12. Predmetom konania je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny 4.979.087,83 EUR (150\n000.000Sk), ktorá bola právoplatne priznaná v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava\nII pod sp.zn. 6C 178/2006. Súd nárok právne kvalifikoval ako nárok na náhradu škody spôsobenej\nprotiprávnym konaním žalovaného v ich obchodnoprávnom vzťahu s odkazom na § 1 ods. 1, 2 v\nspojitosti s § 261 ods. 2, § 273 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 424 Občianskeho zákonníka.\nPrávna kvalifikácia nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z judikovanej istiny musí sledovať jej\nprávnu kvalifikáciu, keďže úrok z omeškania pre svoju akcesorickú povahu je právnym osudom istiny\nbezvýhradne podmienený.\n12.1. Odvolací súd v napadnutom rozsudku, zhodne so súdom prvej inštancie, z tejto právnej kvalifikácie\nvychádzal, konštatoval že predmetom konania je pohľadávka obchodnoprávneho charakteru a na danú\nvec aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Nesprávnu aplikáciu Obchodného zákonníka na\ndanú vec nenamietal v dovolaní ani dovolateľ. Ten rozporoval iba nesprávnu interpretáciu ustanovenia\n§ 391 a nasl. Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu úrokov z omeškania.\n13. Obchodný zákonník obsahuje úpravu úrokov z omeškania, ako aj premlčania, preto je úprava v\nObchodnom zákonníku na obchodno-záväzkové vzťahy výlučná. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa\ninterpretáciou ustanovení týkajúcich sa práva na úrok z omeškania a jeho premlčania vyplývajúceho z\nobchodnoprávnych vzťahov zaoberal. V rozsudku z 18. augusta 2011 sp.zn. 2 Obdo 36/2010 vyslovil, že\nprávo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť\nuplatnené za celé obdobie omeškania. Uvedenému výkladu svedčí aj znenie ust. § 391 ods. 1 Obch. zák.\n<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>, podľa ktorého pri právach vymáhateľných\nna súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon\nneustanovuje niečo iné. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do\nomeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na úrok z omeškania,\nako aj za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok\nna zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka\nsplniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok\nnezanikne najneskôr v deň jeho splatností, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká\nprávo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť\npremlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Porušením\nsvojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní dlžník vytvára pre seba každý deň\nnovú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné\nchápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok (obdobne aj v\nrozsudku z 31. júla 2012 sp.zn. 2 Obdo 23/2012) .\n13.1. Vec prejednávajúci senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedospel k inému názoru na\ninterpretáciu danej právnej problematiky, preto niet dôvodu na postup podľa § 48 ods.1 CSP.\n13.2. Senát sa stotožňuje s vyššie uvedeným názorom a na jeho podporu poukazuje aj na ďalšie právne\nnázory vyjadrené v odbornej spisbe.\n13.3.1. „Obchodnoprávne úroky z omeškania sa premlčujú samostatne, vždy vo vzťahu ku každej\njednotlivej splátke úroku z omeškania v štvorročnej premlčacej dobe nezávislej od istiny“ Števček, M.\nGrausová, K.: Premlčanie úrokov z omeškania, Bulletin slovenskej advokácie 2010, č.12, str. 22.\n\n13.3.2.“Postupné premlčanie úrokov z omeškania je výsledkom určitej rovnováhy medzi záujmami\ndlžníka a veriteľa. Na jednej strane chráni dlžníka pred hromadením nárokov, na druhej strane umožňuje\nveriteľovi úspešne sa domáhať úrokov z omeškania aj v prípade, ak sa iné, skôr vzniknuté úroky už\npremlčali. Jednorazovým premlčaním by sa však bez racionálneho dôvodu zohľadňovali len záujmy\ndlžníka“ Hlušák,M: Premlčanie úrokov z omeškania, Súkromné právo 2018, č. 4 str.158.\n14. Nedôvodná je aj námietka dovolateľa spočívajúca v tom, že žalobcovi bolo priznané právo na úroky\nz omeškania bez ohľadu na premlčanie, čo znamená existenciu nepremlčateľnosti jeho práva.\n14.1. Právo na úroky z omeškania sa radí medzi zodpovednostné (sekundárne ) práva, ktoré sú právami\nsamostatnými a právne vzťahy, ktorých obsah takého práva tvoria, sú odlišné od primárnych vzťahov.\nPrávo na úroky z omeškania je teda samostatným právom, premlčujú sa samostatne, vždy vo vzťahu\nk jednotlivej dennej splátke úroku z omeškania. V danej veci však treba zdôrazniť, že žalobca včas\nzažaloval istinu, táto mu bola právoplatne priznaná, teda veriteľ má stále nárok na priznanú istinu (až\ndo úplného zaplatenia judikovanej istiny). Úroky z omeškania by aj naďalej mali plniť motivačnú funkciu\na veriteľovi by mali poskytovať náhradu za to, že dlžník neoprávnene zadržiava istinu.\n15. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ neopodstatnene namieta dovolací\ndôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.\n16. Dovolateľ tiež namietal, že súdy nižších stupňov sa nevyporiadali s uvedením lehoty, z ktorej mali\nbyť vypočítané úroky z omeškania, a preto je nepreskúmateľné.\n17. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra\n2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nzakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne,\nkeď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/\nObčianskeho súdneho poriadku.“ Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016. Len v mimoriadnych a ojedinelých\nprípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/\nO.s.p., a to napríklad ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec\nžiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou\npovahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za\núčelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok\nz roku 2003) a napravenia vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej\nčistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).\n18. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné\nstanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil,\nže by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje zreteľné vysvetlenie dôvodov, na ktorých\nodvolací súd založil svoje rozhodnutie. Zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre\nodôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny\nnázor než súd bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/\nO.s.p. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom\nprípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany\nsporu. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\n19. Žalobou doručenou súdu 29. júla 2011 si žalobca uplatnil nárok na priznanie úroku z omeškania vo\nvýške 14,75 percent ročne zo sumy 4.979.087,83 EUR (150.000.000Sk) vo výške 3.309.889,79 EUR za\nobdobie od 5. decembra 2006 do 30. júna 2011. Žalobca podaním (doručeným súdu 17. januára 2013)\nžiadal rozšíriť žalobu o úroky z omeškania zo sumy 4:979.087,83 EUR (150.000.000Sk) vo výške 14,75\n% za obdobie od 1. júla 2011 do zaplatenia. Súd uvedenú zmenu pripustil uznesením z 8. apríla 2015.\n19.1. Odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozsudku uviedol, že splatnosť judikovanej pohľadávky na\nnáhradu škody (4 979 087,83 €) nastala 7. marca 2007 (doručením žaloby v konaní Okresného súdu\nBratislava II sp.zn. 6C/178/2006). Začiatok plynutia premlčacej doby pri úrokoch z omeškania viazal\n\nku dňu, kedy bola povinnosť porušená, t.j. ku dňu 8. marca 2007 a s ohľadom na vznesenú námietku\npremlčania vyslovil, že nárok za obdobie od 29. júla 2007 nie je premlčaný.\n19.2. Námietka dovolateľa, že súdy neuviedli lehotu, z ktorej mali byť vypočítané úroky z omeškania,\nje preto nedôvodná.\n20. Následne dovolací súd skúmal, či rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí inou vadou konania v zmysle\n§ 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.\n21. Dovolací súd zistil, že odvolací súd nezohľadnil a nevykonal úpravu celkového úroku z omeškania\nza obdobie od 5. decembra 2006 do 28. júla 2007. V období od 5. decembra 2006 do 7. marca 2007\nžalovaný nebol v omeškaní, pretože v tomto období nastala splatnosť judikovanej pohľadávky a nárok za\nobdobie od 8. marca 2007 do 28. júla 2007 je vzhľadom na vznesenú námietku premlčania premlčaný.\nOdvolací súd vyhovením žalobe v plnom rozsahu, bez zohľadnenia nenárokovateľnej časti a premlčanej\nčasti nároku zaťažil svoj rozsudok inou vadou, ku ktorej dovolací súd musel prihliadnuť aj z úradnej moci,\npretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n22. Vytknutá vada sa však netýka zvyšnej časti žalovaného nároku, t.j. úrokov omeškania vo výške\n14,75 percent zo sumy 4.979.087,83 EUR za obdobie od 29. júla 2007 do 30. júna 2011, ktorý činí sumu\n2 881 323,10 EUR.\n23. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že dovolací súd dovolanie v časti týkajúcej sa sumy 2 881\n323,10 EUR zamietol ako nedôvodné (§ 448CSP) a vo zvyšnej časti rozsudok odvolacieho súdu zrušil\na vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods.1 CSP).\n24. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 CSP).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Co/355/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}