{"guid": "683e6494-be0d-406c-a78b-71fb63fc69f5:9dfaef32-4862-4100-a794-87b0baa78390", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1116223723.1", "spisova_znacka": "4Cdo/136/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/136/2018 z 21. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2018, sp. zn. 4Cdo/136/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1116223723.1", "identifikacne_cislo": "1116223723", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Katarína Beniačová", "sudca_id": 220, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-katarina-beniacova-220", "datum_vydania": "2018-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-92.odsek-1", "nazov": "§ 92 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-92.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163.odsek-3", "nazov": "§ 163 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-163.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-163"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-2", "nazov": "§ 33 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-33.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-89", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-92", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-163", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9dfaef32-4862-4100-a794-87b0baa78390", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1116223723.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1116223723.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1116223723.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/136/2018\n1116223723\n21. 11. 2018\nMgr. Katarína Beniačová\nECLI:SK:NSSR:2018:1116223723.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú K., narodenú XX. októbra XXXX,\nbývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,\nso sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov - matky K., trvale bývajúcej v D., toho času bývajúcej\nv D. a otca X., bývajúceho I., zastúpený Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Ružová dolina 8, o udelenie súhlasu na vysťahovanie maloletej, vedenej na Okresnom súde\nBratislava I pod sp. zn. 3 P 212/2016, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7.\nnovembra 2017 sp. zn. 11 CoP 151/2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 25. novembra 2016, č. k. 3 P 212/2016-91 udelil matke súhlas s\nvysťahovaním maloletej K., nar. XX. októbra XXXX. (ďalej iba „maloletá), do Rakúskej republiky (výrok I.),\nvyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku (výrok II.) a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu\ntrov konania (výrok III.) Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 35 a § 43 ods. 1 zákona č.\n36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, vecne tým, že mal preukázané, že rodičia maloletej\nsa nezhodnú v otázke jej vysťahovania mimo územia Slovenskej republiky, preto je nutné, aby o nej\nrozhodol súd. Po vykonaní dokazovania mal preukázané, že matka maloletej má v Rakúsku vhodnú\npracovnú príležitosť, prostredníctvom ktorej aj naďalej bude schopná zabezpečovať potreby maloletej.\nNa základe výsluchu maloletej konštatoval, že maloletá je na vysťahovanie pripravená, prostredie do\nktorého sa má nasťahovať pozná, pretože s matkou často navštevuje Viedeň. Vychádzajúc z týchto\nskutočností dospel k záveru, že vysťahovaním maloletej nedôjde k žiadnemu neželanému zásahu do jej\npráv a právom chránených záujmov a matke súhlas na jej vysťahovanie udelil. Podľa ustanovenia § 233\nzákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“)\nvyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku, aby maloletá mohla začať v druhom polroku školského roka\n2016/2017 navštevovať školu v Rakúsku. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015\nZ.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.m.p.“)\n2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca rozsudkom zo 7. novembra 2017, sp. zn. 11 CoP 151/2017\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 C.s.p. a rozhodol, že žiaden z\núčastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,\nže námietky otca týkajúce sa porušenia jeho procesných práv postupom súdu prvej inštancie, tým, že\nvo veci udelenia súhlasu s vysťahovaním maloletej do zahraničia mal na pojednávaní 25. novembra\n2016, konal s Advokátskou kanceláriou Consiliaris, s. r. o., ako s právnym zástupcom otca, ktorý však\nplnomocenstvo na zastupovanie tejto kancelárií udelil až 9. januára 2017, sú nedôvodné. Poukázal na\nto, že návrh matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletej bol podaný v konaní vedenom pod sp.\nzn. 3 P 162/2015 o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletej do\n\njej starostlivosti a úprave práv a povinností rodičov k maloletej na čas do rozvodu manželstva rodičov.\nMatka rozšírila (zmenila) tento návrh aj o návrh na udelenie súhlasu na vysťahovanie maloletej do\nRakúskej republiky. V uvedenom konaní otca na základe plnomocenstva z 11. marca 2016 zastupovala\nAdvokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., ktorú okrem iného splnomocnil na zastupovanie vo všetkých\núkonoch súvisiacich s presadzovaním jeho práv v súdnom konaní o úprave výkonu rodičovských práv\na povinností k maloletej do rozvodu a vo veci predbežného opatrenia, ako aj na všetky úkony s tým\nsúvisiace. Tejto advokátskej kancelárií súd prvej inštancie zaslal zmenený návrh matky a vyzval ju,\naby sa k nemu, ako právny zástupca otca, vyjadrila. Na pojednávaní konanom 11. novembra 2016, súd\nprvej inštancie návrh na udelenie súhlasu na vysťahovanie maloletej do zahraničia vylúčil na samostatné\nkonanie. Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., ako právny zástupca otca nenamietala, že otca v\ntejto veci nezastupuje a zobrala na vedomie termín pojednávania v tejto veci určený na 25. novembra\n2016, neprítomného otca zastupovala, vyjadrovala sa v jeho mene k veci. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu, otec bol v konaní riadne zastúpený, advokátska kancelária bola oprávnená za neho konať na\nzáklade splnomocnenia zo dňa 11. marca 2016. Odvolanie otca vyhodnotil ako účelové, snažiace sa\nzmariť konanie, závery súdu prvej inštancie považoval za správne a v celom rozsahu sa stotožnil s\nobsahom jeho rozsudku. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 420\npísm. f/ C.s.p. tvrdiac, že nesprávnym procesným postupom mu súd znemožnil, aby uskutočňoval jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako, ako\nv odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, aj v dovolaní namietal, že v konaní o udelení súhlasu\nna vysťahovanie maloletej do zahraničia nebol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie riadne právne\nzastúpený. Poukázal na to, že nepriamo túto skutočnosť potvrdil aj súd prvej inštancie na pojednávaní\n25. novembra 2016, keď žiadal od jeho právneho zástupcu plnomocenstvo na zastupovanie jeho osoby v\npredmetnom konaní. Ten uviedol, že si nebol vedomý potreby nového splnomocnenia, a že ho dodatočne\nsúdu predloží. Súd prvej inštancie však napriek uvedenému nedostatku pojednávanie otvoril a po\nvykonanom dokazovaní návrhu matky vyhovel. Dovolateľ ďalej uviedol, že ak by aj pripustil, že jeho\nprávny zástupca konal na základe splnomocnenia z 11. marca 2016, jeho konanie nemohlo vyvolať\nžiadne účinky, lebo konal podľa splnomocnenia vo veci, ktorej predmetom bola úpravy výkonu práv a\npovinností k maloletej na čas do rozvodu a nie udeleniu súhlasu s vysťahovaním maloletej. Navrhol,\naby dovolací súd uznesenie (správne rozsudok - pozn. dovolacieho súdu) Krajského súdu v Bratislave\npod č.k. 11 CoP 151/2017 podľa § 449 C.s.p. zrušil.\n4. Matka vo vyjadrení k dovolaniu otca uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom odvolacieho\nsúdu, podľa ktorého otec udelil plnú moc Advokátskej kancelárii Consiliaris, s. r. o. riadne, poverená\nkancelária v jeho mene uskutočňovala všetky procesné úkony súvisiace s konaním o udelení súhlasu\ns vysťahovaním maloletej a preto nebolo potrebné vyhotovenie ďalšej plnej moci. Poukázala na to, že\notec v odvolaní, ani v dovolaní nenamietal, že by táto advokátska kancelária postupovala v rozpore s\njeho procesnými právami, že by o prebiehajúcom konaní nevedel alebo, že by advokátska kancelária\nnesprávne tlmočila jeho názory a postoje, prípadne konala v ich rozpore. Navrhla, aby dovolací súd\ndovolanie otca ako nedôvodné zamietol.\n5. Kolízny opatrovník maloletej sa dovolaniu otca nevyjadril.\n6. Otec v replike k vyjadreniu matky zopakoval všetky argumenty, ktoré spomenul v dovolaní, na základe\nktorých považoval podané dovolanie za opodstatnené. Okrem toho, uviedol, že súd prvej inštancie\nnepostupoval podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 3 C.s.p., keď v prejednávanej veci rozhodol skôr, než by\nodstránil procesný nedostatok podmienky konania a to doplnenie riadnej plnej moci na jeho zastupovanie\nAdvokátskou kanceláriou Consiliaris, s. r. o.\n7. Od 1. júla 2016 sa konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých riadia ustanoveniami zákona\nCivilného mimosporového poriadku. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú\nustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Právna úprava v Civilnom\nmimosporovom poriadku týkajúca sa prípustnosti dovolania v civilných mimosporových konaniach (§\n76 C.m.p.) sa však nevzťahuje na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 až §\n122 C.m.p.), preto bolo potrebné posudzovať prípustnosť dovolania otca podľa ustanovení Civilného\nsporového poriadku.\n\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podal v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 C.s.p.), zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§\n443 C.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\na dospel k záveru, že dovolanie otca treba odmietnuť.\n9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých\nobčianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred\nobčianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo\n132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 92/2012), dovolanie\nnie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným\ndovolacím súdom) ako tretia inštancia, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto\nmimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p.\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená,\nže ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nprípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (napr. IV.\nÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (por. § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom\ndôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je procesnou povinnosťou dovolateľa\nvysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom\ndovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku\nspomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v\ndovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n12. V ustanovení § 420 C.s.p. je upravená prípustnosť dovolania z dôvodu existencie vád zmätočnosti.\nVady zmätočnosti predstavujú v zákone taxatívne vymedzené prípady, ktoré predstavujú vážne procesné\nnedostatky, pre existenciu ktorých je potrebné rozhodnutie zrušiť bez ohľadu na to, či táto procesná\nvada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver\no prípustnosti dovolania v zmysle § 420 C.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania\ntvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver)\ndovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n13. Pre naplnenie dôvodu dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. je nevyhnutné kumulatívne splnenie\ntroch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný\npostup znemožnil účastníkovi konania realizovať jemu patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita\ntohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n14. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Za porušenie práva na spravodlivý\nproces možno považovať taký postup súdu, ktorým sa znemožnila, odňala alebo sťažila realizácia tých\nprocesných práv, ktoré účastníkovi civilného súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom\nzabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, čím bola zmarená možnosť\njeho aktívnej účasti na konaní.\n\n15. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní,\nktorý je v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. V tomto\nzmysle sa pod postupom súdu myslí nielen postup senátu a predsedu senátu (sudcu), ale aj úkony iných\npracovníkov súdu, pokiaľ sa tento nesprávny postup následne prejavil v nesprávnom rozhodnutí súdu\ntak, že súd nesprávny postup vyhodnotí ako porušenie práva na spravodlivý proces.\n16. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že matka návrhom z 26. novembra 2015 žiadala o\nnariadenie predbežného opatrenia vo veci zverenia maloletej do jej starostlivosti a domáhala sa úpravy\nvýkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a určenia povinnosti otca platiť výživné na čas do\nrozvodu jej manželstva s otcom maloletej. Konanie o tomto návrhu bolo vedené na súde prvej inštancie\npod sp. zn. 3 P 162/2015. Následne, pred nariadením prvého pojednávania v predmetnej veci, matka\nnávrhom doručeným 1. júna 2016 zmenila svoj pôvodný návrh tak, že okrem zverenia maloletej do svojej\nstarostlivosti a uloženia povinnosti otcovi platiť výživné, žiadala aby súd udelil súhlas na vysťahovanie\nmaloletej do Rakúska. V súdenej veci sp. zn. 3 P 162/2015 bol otec právne zastúpený Advokátskou\nkanceláriou Consiliaris, s. r. o., so sídlom v Bratislave na základe splnomocnenia zo dňa 11. marca 2016.\nNávrh matky na zmenu jej pôvodného návrhu bol tomuto právnemu zástupcovi otca doručený 13. apríla\n2016. Prvé pojednávanie vo veci na súde prvej inštancie sa konalo 27. júna 2016, ďalšie dňa 24. októbra\n2016. Na žiadnom z týchto pojednávaní sa otec nezúčastnil, prítomný bol jeho právny zástupca, ktorému\nsúd prvej inštancie v uznesení o odročení pojednávania z 24. októbra 2016 na 11. novembra 2016 uložil\npovinnosť, aby do spisu doložil stanovisko k návrhu matky na udelenie súhlasu súdu s vysťahovaním\nmaloletej do Rakúska. Na pojednávaní konanom 11. novembra 2016, ktorého sa otec nezúčastnil a\nbol na ňom prítomný len jeho právny zástupca, súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým rozhodol\no vylúčení návrhu matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletej do Rakúska na samostatné\nkonanie. Konštatoval, že neúčasťou otca došlo k zmareniu možnosti rozhodnúť na tomto pojednávaní o\npredmetom návrhu, preto rozhodol o jeho vylúčení na samostatné konanie, ktoré začalo byť následne na\nsúde prvej inštancie vedené pod sp. zn. 3 P 212/2016. V tejto veci bolo nariadené pojednávanie na 25.\nnovembra 2016, na ktoré sa neustanovil otec, ale zástupca Advokátskej kancelárie Consiliaris, s. r. o. Ten\nbol vyzvaný súdom na predloženie plnej moci, ktorou na pojednávaní nedisponoval, uviedol, že si nebol\nvedomý nutnosti nového splnomocnenia a že ho dodatočne súdu doručí. Súd prvej inštancie na tomto\npojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým návrhu matky vyhovel. Otec následne predložil plnomocenstvo z\n9. januára 2017, ktorým splnomocnil Advokátsku kanceláriu Consiliaris, s. r. o., so sídlom v Bratislave,\nRužová dolina 8 na zastupovanie jeho osoby v konaní o udelení súhlasu s vysťahovaním maloletej do\nRakúska.\n17. Podľa § 89 ods. 1 C.s.p. strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.\nZvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n18. Podľa § 92 ods. 1 C.s.p. zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na\ncelé konanie, alebo len na určité úkony.\n19. Podľa § 163 ods. 3 C.s.p. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd\nurobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie\nvydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,\nsúd konanie zastaví.\n20. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka veta prvá ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje\noprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto\nkonania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu\nschváli.\n21. Každá zo strán sporu, v prípade mimosporového konania účastník konania (§ 2 ods. 2 C.m.p.)\nsa môže dať v konaní pred súdom zastupovať (§ 89 ods. 1 C.s.p.). Ide o prejav realizácie základného\npráva na právnu pomoc v konaní pred súdmi vyplývajúceho z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nObsahová stránka zastúpenia je upravená v hmotnom práve, civilný sporový poriadok obsahuje\nustanovenia týkajúce sa zastúpenia potrebné pre účely „procesu“. Okrem toho, že zastúpenie vzniká\nna základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu, vzniká aj na základe dohody o plnej moci.\nZastúpenie na základe plnej moci ako právny vzťah medzi zástupcom a zastúpeným vzniká zmluvou,\n\nktorú zákon nazýva „dohoda o plnomocenstve“ (§ 23 Občianskeho zákonníka). Dohoda o plnomocenstve\nje dvojstranný právny úkon medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je však len jednostranný\núkon zastúpeného (osvedčenie) určený predovšetkým na preukázanie existencie vzťahu zastúpenia a\nrozsahu zastúpenia tretím subjektom.\n22. Aj procesné zastúpenie vzniká dohodou o plnomocenstve, civilný sporový poriadok vyžaduje,\naby splnomocnenie bolo udelené písomne, je však potrebné rozlišovať udelenie splnomocnenia od\njeho preukázania. V zásade sa vyžaduje, aby zástupca preukázal splnomocnenie pri jeho prvom\nprocesnom úkone. Písomné splnomocnenie predstavuje procesnú podmienku konania v zmysle § 161\nC.s.p. Absencia riadneho splnomocnenia je vždy odstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky,\nktorý od súdu vyžaduje uskutočnenie vhodných opatrení podľa § 161 ods. 3 C.s.p. Skoršia judikatúra\nsúdov, ktorej závery sú použiteľné aj pri aktuálnej právnej úprave pripustila, aby zástupca preukázal\noprávnenie zastupovať účastníka (stranu sporu) aj dodatočne. V tejto súvislosti možno dať do pozornosti\nrozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod R 12/1985, ktorého\nprávna veta znie: „Jestliže ten, kdo vystupoval v občanském soudním řízení jako zástupce účastníka,\naniž se prokázal plnou mocí, předloží dodatečně ve lhůtě určené soudem plnou moc, je tím uvedený\nnedostatek zhojen a byly tak schváleny i ty úkony učiněné v řízení zástupcem účastníka, k nimž došlo\npřed podpisem plné moci.“\n23. Možno prisvedčiť dovolateľovi, že ak súd prvej inštancie na pojednávaní 25. novembra 2016 žiadal\nAdvokátsku kanceláriu Consiliaris, s. r. o., aby predložila splnomocnenie na zastupovanie jeho osoby\nv konaní o udelení súhlasu s vysťahovaním maloletej, jeho postup sa mohol javiť ako odstraňovanie\nnedostatku procesnej podmienky konania a do času jej odstránenia nemal vo veci meritórne rozhodnúť\n(§ 163 ods. 3 C.s.p.). Avšak týmto postupom súdu prvej inštancie otcovi ako účastníkovi konania nebolo\nznemožnené realizovať jemu patriace procesné práva. Advokátska kancelária v konaní pred súdom\nprvej inštancie sa v mene otca zúčastňovala pojednávaní, plnila výzvy súdu, preberala súdne zásielky\na vecne sa vyjadrovala k predmetu konania. Otec advokátskej kancelárii dodatočne splnomocnenie na\nzastupovanie udelil, kancelária v jeho mene podala riadne odvolanie, v ktorom nenamietal správnosť\nprocesných úkonov, ktoré kancelária v jeho mene pred súdom prvej inštancie vykonala, ani netvrdil\nabsenciu takýchto úkonov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ustanovenia § 33 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka a citovanej právnej vety rozhodnutia R 12/1985 dovolací súd uzatvára, že dovolateľ\nneopodstatnene tvrdí, že súdy nižších inštancií mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby\nuskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a z týchto dôvodov dospel k záveru, že dovolanie otca maloletej proti rozsudku krajského súdu\nnie je podľa § 420 písm. f/ C.s.p. prípustné, preto ho ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti\nktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).\n24. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá C.s.p.).\n25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11CoP/151/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}