{"guid": "67157687-62a1-465f-9d92-26c096b843b1:5f7850ec-2bef-4424-9a06-b9fec5732e7d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1115219798.1", "spisova_znacka": "6Sžk/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/16/2017 z 18. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2018, sp. zn. 6Sžk/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1115219798.1", "identifikacne_cislo": "1115219798", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2018-04-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-62", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f7850ec-2bef-4424-9a06-b9fec5732e7d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1115219798.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1115219798.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1115219798.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/16/2017\n1115219798\n18. 04. 2018\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2018:1115219798.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa\nMilučkého a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci\nžalobkyne: B. I., bytom S. X., XXX XX S., proti sťažovateľovi: Slovenská advokátska komora, so sídlom\nKolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, zastúpenej JUDr. Evou Bušovou, advokátkou, so\nsídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej číslo:\n26/5/2015 z 15. mája 2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti právoplatnému rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, č. k. 1S/230/2015-66 zo 16. marca 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/230/2015-66 zo 16. marca 2017\nzamieta.\nII. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 1S/230/2015-66 zo dňa 16.03.2017\nzrušil rozhodnutie žalovanej a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pričom žalobkyni priznal náhradu\ntrov konania.\n2. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti a následného zrušenia\nrozhodnutia žalovanej číslo: 26/5/2015 z 15. mája 2015, ktorým žalovaná rozhodla o nezapísaní\nžalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou podľa\nust. § 71 ods. 2 písm. b), § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o advokácii“).\n3. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia po preskúmaní námietok žalobkyne uvedených v podanej\nžalobe dospel k záveru, že námietky žalobkyne odôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože\nžalovaná vo veci rozhodla na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie\nveci, a teda o nezapísaní žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov rozhodla predčasne.\n4. Konštatoval, že na to, aby osoba mohla byť zapísaná do zoznamu advokátov je nevyhnutné splnenie\nviacerých podmienok, pričom jednou z nich je aj podmienka dosiahnutého vzdelania v zmysle ust. § 62\nods. 1 písm. b) zákona o advokácii a to, že navrhovaná osoba získala vysokoškolské vzdelanie druhého\n\nstupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má\nuznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou v Slovenskej\nrepublike.\n5. Ďalej s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 53/2015 zo 16.\ndecembra 2015 dôvodil, že zákonodarcom ustanovená podmienka vzdelania v ustanovení § 62 ods.\n1 písm. a) zákona o advokácii je odôvodnená verejným záujmom na riadnom výkone spravodlivosti.\nIntenzita tohto verejného záujmu a jeho povaha spočívajúca v záujme poskytnutia účinnej ochrany\npráv a právom chránených záujmov tretích osôb prostredníctvom advokátov pri realizácii práva na\nsúdnu a inú právnu ochranu môže legitimovať paušálne obmedzenie prístupu k výkonu advokácie.\nPri skúmaní zákonodarcom zvoleného prostriedku obmedzenia základného práva na slobodnú voľbu\npovolania z pohľadu šetrnosti tohto prostriedku vo vzťahu k označeným základným právam je potrebné\npoukázať predovšetkým na skutočnosť, že voľba povolania je výsledkom aktivity iniciovanej slobodným\nrozhodnutím jednotlivca, t. j. sám jednotlivec v tomto prípade rozhoduje o tom, či sa v záujme dosiahnutia\nmožnosti výkonu advokácie je/nie je ochotný podriadiť zákonodarcom ustanoveným obmedzeniam,\nktoré sú podľa ústavného súdu s ohľadom na ich legitímny cieľ úplne akceptovateľné.\n6. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal krajský súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa\nzískala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa absolvovaním študijného programu právo, v študijnom\nodbore právo na Vysokej škole v Sládkovičove a bol jej udelený Diplom č. X. dňa XX. W. F.. Tento doklad\nje vysokoškolským diplomom vydaným uznanou vysokou školou.\n7. Konštatoval, že zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií (ďalej len „zákon č.\n293/2007 Z. z.“) zmocňuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo školstva“) v ust. § 24 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a v ust. § 28 písm. c) na rozhodovanie o\nuznaní dokladov o vzdelaní podľa tohto zákona a jedine ministerstvo školstva je podľa názoru krajského\nsúdu oprávnený uznať doklad o právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.\n8. Ďalej krajský súd uviedol, že žalobkyňa disponuje dokladom o vzdelaní o udelení titulu Master of\nLaws vystavený na Tilburg Univerzity, Tilburg (Holandsko) dňa XX. W.. Tento doklad o vzdelaní o udelení\npredmetného titulu ministerstvo školstva rozhodnutím č. j.: 2015-10917/19813:1-15C0/RP 459 z 20.\napríla 2015 podľa ust. 2 písm. d), § 24 ods. 1 a § 28 písm. c) zákona č. 293/2007 Z. z. uznalo žalobkyni za\nrovnocenný diplomu získanému po ukončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v študijnom odbore\nprávo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, ktorý sa podľa § 62 ods. 1 písm. b)\nzákona o advokácii vyžaduje na výkon regulovaného povolania advokátskeho koncipienta v Slovenskej\nrepublike.\n9. Ďalej poukázal na vyjadrenie žalovanej, ktorá namietala, že v rozhodnutí z 20. apríla 2015 absentuje\nporovnanie rozsahu a obsahu vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo na\nprávnických fakultách vysokých škôl v Slovenskej republike s rozsahom a obsahom jednoročného štúdia,\nktoré žalobkyňa absolvovala na Tilburg Univerzity v Holandsku, a preto žalobkyňa nespĺňa podmienku\nzískania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa požadovaného zákonom o advokácii, čím nie je\nsplnená jedna z obligatórnych podmienok na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov.\n10. Krajský súd neprisvedčil tejto námietke žalovanej, pretože podľa krajského súdu bolo nesporne\npreukázané, že o uznaní dokladu o vzdelaní žalobkyne o udelení titulu Master of Laws vystavený\nna Tilburg Univerzity rozhodol oprávnený orgán v zmysle zákona o uznávaní odborných kvalifikácií\nrozhodnutím č. j.: 2015-10917/19813:1-15C0/RP 459 z 20. apríla 2015. Uvedené rozhodnutie je\nprávoplatné a pre všetkých záväzné, teda aj pre žalovanú.\n11. Podľa názoru krajského súdu, ak je žalovaná názoru, že žalobkyňa neovláda podstatné predmety\nvyučované na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike, môže v zmysle ust. § 62 ods. 1\npísm. b) zákona o advokácii od žalobkyne požadovať, aby pred skúšobným senátom komory preukázala,\nže je schopná aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky. Až v prípade, že žalovaná dospeje\nk záveru, že žalobkyňa neovláda tieto podstatné predmety, môže vydať negatívne rozhodnutie o jej\nnezapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov.\n\n12. Záverom krajský súd považoval námietky žalobkyne uvedené v žalobe za dôvodné, a preto postupom\npodľa ust. § 191 písm. e) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n13. Krajský súd ďalej inštruoval žalovanú, že v ďalšom konaní jej úlohou bude opätovne posúdiť žiadosť\nAdvokátskej kancelárie BBLegal s. r. o. o zápis žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov, pri\nktorej zohľadní aj právoplatné rozhodnutie ministerstva školstva, ktorým bol žalobkyni uznaný doklad o\nvzdelaní. Opakovane krajský súd zdôraznil, že nakoľko je žalobkyňa absolventkou zahraničnej vysokej\nškoly, žalovaná pred zápisom žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov môže v zmysle ust. §\n62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii od žalobkyne požadovať, aby pred skúšobným senátom komory\npreukázala, že je schopná aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky. Až na základe výsledkov\ntohto preskúšania pred skúšobným senátom Komory žalovaná podľa krajského súdu rozhodne o zápise\nžalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov.\n14. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku\ntak, že priznal žalobkyni voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, vzhľadom\nku skutočnosti, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne\nkrajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovanej\n15. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť sťažovateľka v postavení\nžalovanej z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle\nust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n16. Sťažovateľka v prvom rade poukázala na výlučnú právomoc Slovenskej advokátskej komory\npri posudzovaní otázky či uchádzač o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov splnil zákonnú\npodmienku vzdelania na prvom a druhom stupni s tým, že komora posudzuje splnenie podmienky\nvzdelania v oblasti právo.\n17. Ďalej dôvodila, že vo svojom rozhodnutí z 15. mája 2015 podrobne zdôvodnila, v čom vidí nesplnenie\npodmienky získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, ktoré je jednou z obligatórnych\npodmienok pre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov podľa § 62 zákona o advokácii a poukázala\nvo svojom rozhodnutí na ustanovenie § l1a ods. 1 zákona č. 293/2007 Z. z. so záverom, že rozhodnutie\nministerstva školstva z 20. apríla 2015 sa nijako nevysporiadalo s porovnaním rozsahu a obsahu\nvysokoškolského vzdelania, ktoré v zahraničí absolvovala žalobkyňa so vzdelaním, ktoré sa má v odbore\nprávo absolvovať v Slovenskej republike.\n18. Uviedla, že Master of Laws (LL.M.) sa považuje za medzinárodný vzdelávací program. Štúdium\npredstavuje príležitosť k prehĺbeniu odbornej kvalifikácie. Ide o formu profesijného vzdelávania s\ncieľom rozšíriť si znalosti v špecializovanej oblasti práva, prevažne obchodného, finančného alebo\nmedzinárodného. Uchádzači toto súkromné platené vzdelávanie v určitej oblasti práva absolvujú\nväčšinou po ukončení magisterského štúdia v odbore právo, keď majú záujem rozšíriť si znalosti v\nkonkrétnom právnom odvetví.\n19. Podľa názoru sťažovateľky pri uznávaní dokladov je jedným z kritérií porovnanie obsahu\nabsolvovaného vzdelávania v odbore právo na zahraničnej škole s obsahom dvojročného vzdelávania\nII. stupňa na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Konštatovala, že pri porovnávaní\nobsahu absolvovaného vzdelávania sa vychádza z opisov študijných programov, ktoré sú zverejnené\nAkreditačnou komisiou, poradným orgánom vlády a ich komparáciou s predkladaným obsahom\nvzdelania na uznávanie.\n20. Podľa študijného programu právo sú nosné témy viazané na disciplíny Občianske právo, Trestné\nprávo, Medzinárodné právo, Obchodné právo, Pracovné právo a Finančné právo. Žalobkyňa podľa\nsťažovateľky počas jednoročného štúdia na Tilburg University absolvovala predmety Zahraničné vzťahy\n\nEÚ - čo má zodpovedať disciplíne Medzinárodné právo, Európske súťažné právo - čo má zodpovedať\ndisciplíne Obchodné právo, Európske pracovné právo a sociálna politika - čo má zodpovedať disciplíne\nPracovné právo a Štátna pomoc a verejné obstarávanie, Právo vnútorného trhu má zodpovedať\ndisciplíne Finančné právo.\n21. Podľa sťažovateľky, žalobkyni tak zo vzdelávania na zahraničnej vzdelávacej ustanovizni absentuje\npredmet Trestné právo.\n22. S poukazom na svoje vyjadrenie k žalobe opätovne zdôraznila, že najmä pre absenciu výuky\npredmetu trestné právo v priebehu jednoročného štúdia na Tilburg University žalobkyňu do zoznamu\nadvokátskych koncipientov nezapísala. Konštatovala, že Slovenská advokátska komora u žiadateľa\no zápis do zoznamu advokátskych koncipientov vyžadovala absolvovanie disciplíny trestné právo v\npriebehu magisterského štúdia.\n23. Sťažovateľka uviedla, že vo veci rozhodoval oprávnený orgán, avšak toto rozhodnutie podľa\njej názoru nezodpovedá zákonným požiadavkám, a preto komora nemohla žalobkyňu do zoznamu\nadvokátskych koncipientov zapísať. K argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí žalovanej, t. j.\nže žiadateľ o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov neabsolvoval v magisterskom štúdiu nosný\npredmet trestné právo, krajský súd nevyjadril svoje stanovisko.\nIII.\nVyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti\n24. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalobkyňa vo svojom vyjadrení z 12. júna 2017.\n25. Vo vyjadrení uviedla, že argument sťažovateľky o absencii výuky Trestného práva je nedôvodný,\nnakoľko žalobkyňa vo svojom bakalárskom štúdiu na Vysokej škole v Sládkovičove výuku Trestného\npráva hmotného aj procesného absolvovala. Dôvodila, že nepodložená účelová argumentácia\nsťažovateľky, ktorá je v rozpore so samotným zákonom o advokácii sa netýka prejednávanej veci.\nArgumentácia žalovanej, ktorá poukazovala na ust. § 36 a § 41 Trestného poriadku taktiež podľa jej\nnázoru nesúvisí s právom na vykonávanie praxe advokátskeho koncipienta.\n26. Uviedla, že nakoľko sťažovateľka nie je kompetentným orgánom na interpretovanie zákona o\nadvokácii a na posudzovanie dokladov o získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, tým\npádom nie je kompetentným ani na posudzovanie obsahu vzdelania. V prípade, ak by sťažovateľka\nmala právo posudzovať obsah a kvalitu vysokoškolského vzdelania, muselo by to byť podľa jej názoru\nv zákone o advokácii výslovne uvedené. Zákon o advokácii však neuvádza žiadne iné predpoklady k\nzápisu koncipienta do zoznamu advokátskych koncipientov, okrem tých, ktoré vyplývajú z ust. § 62 ods.\n1 zákona o advokácii.\n27. Podmienky na zápis koncipienta do zoznamu advokátskych koncipientov vedeným sťažovateľkou\npodľa § 62 zákona o advokácii preukázateľne podľa jej názoru spĺňa, pričom poukázala na rozhodnutie\nministerstva školstva.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npostupom podľa § 492 ods. 1 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n29. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu.\n30. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu ako aj žalovanej zistil, že\nministerstvo školstva rozhodnutím č. j.: 2015-10917/19813:1-15C0/RP 459 z 20. apríla 2015 žalobkyni\nuznalo doklad o vzdelaní vydaný žalobkyni o udelení titulu Master of Laws (LL.M.) vystaveným na\nTilburg Univerzity, Tilburg (Holandsko) dňa 18. júla 2013, za rovnocenný diplomu získanému po\n\nukončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej\nškoly v Slovenskej republike, ktorý napĺňa podmienku vzdelania pre zápis do zoznamu advokátskych\nkoncipientov. Súčasne vo výroku rozhodnutia bolo uvedené, že od absolventa zahraničnej vysokej školy\nmôže predsedníctvo komory požadovať, aby preukázal pred skúšobným senátom komory, že je schopný\naplikovať právny poriadok Slovenskej republiky.\n31. Žalobkyňa absolvovala a získala vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa absolvovaním študijného\nprogramu právo, v študijnom odbore právo na Vysokej škole v Sládkovičove a bol jej udelený Diplom\nč. X. dňa XX. W..\n32. Advokátska kancelária BBLegal s. r. o. žiadosťou o zápis advokátskeho koncipienta z 23. apríla 2015\npožiadala o zapísanie žalobkyne do zoznamu advokátskych koncipientov. K žiadosti boli priložené aj\ndoklady, okrem iného aj spomínané rozhodnutie ministerstva školstva.\n33. Následne žalovaná rozhodnutím č. 26/5/2015 z 15. mája 2015 nezapísala žalobkyňu do zoznamu\nadvokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou komorou s odôvodnením, že žalobkyňa\nnespĺňa podmienku získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa požadovaného zákonom o\nadvokácii, čím nie je splnená jedna z obligatórnych podmienok na zápis do zoznamu advokátskych\nkoncipientov, konkrétne podmienka vzdelania.\nV.\nPrávne predpisy a právne názory Najvyššieho súdu SR\n34. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n35. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n37. Podľa 62 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii, komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov\nna návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti, spoločnosti s ručením\nobmedzeným, usadeného euroadvokáta alebo organizačnej zložky zahraničného združenia, ktorí sú\nzapísaní v príslušnom zozname vedenom komorou najmenej tri roky do 15 dní toho, kto získal\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej\nškoly v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný\nzahraničnou vysokou školou; od absolventa zahraničnej vysokej školy môže predsedníctvo komory\npožadovať, aby preukázal pred skúšobným senátom komory, že je schopný aplikovať právny poriadok\nSlovenskej republiky; ak žiadateľ získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v\ndruhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo; podrobnosti o\npreukazovaní schopnosti aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky určí predpis komory.\n38. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 293/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie príslušným orgánom\norgán, ktorý vydáva rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo rozhodnutie o uznaní odbornej\nkvalifikácie na účely výkonu príslušného regulovaného povolania v Slovenskej republike; príslušný orgán\nustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.\n39. Podľa § 2 písm. h) bod 2 zákona č. 293/2007 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie vysokoškolským\ndiplomom doklad o vzdelaní vydaný uznanou vysokou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa absolvovaním\n2a. študijného programu druhého stupňa, ktorého dĺžka štúdia spolu s prechádzajúcim absolvovaním\nštudijného programu prvého stupňa je najmenej štyri roky, alebo\n\n2b. študijného programu, ktorý predstavuje spojenie študijného programu prvého stupňa a študijného\nprogramu druhého stupňa, a ktorého dĺžka štúdia ako jedného celku je najmenej štyri roky.\n40. Podľa § 11a ods. 1 zákona č. 293/2007 Z. z., ak sa na výkon regulovaného povolania vyžaduje\nvysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, žiadateľ spĺňa ustanovené kvalifikačné predpoklady, ak je\ndržiteľom vysokoškolského diplomu podľa § 2 písm. h) druhého bodu, ktorý potvrdzuje, že\na) žiadateľ absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu a\nb) po porovnaní obsahu a rozsahu absolvovaného vzdelávania žiadateľa je aspoň rovnocenné obsahu\na rozsahu vzdelávania, ktoré sa vyžaduje v Slovenskej republike.\n41. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 293/2007 Z. z., príslušným orgánom na rozhodovanie o uznaní dokladu o\nvzdelaní je ministerstvo školstva, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ministerstvo školstva rozhodne\no uznaní dokladu o vzdelaní do dvoch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti podľa § 23.\n42. Podľa § 24 ods. 4 písm. a) zákona č. 293/2007 Z. z., príslušný orgán podľa odsekov 1 a rozhodne\no uznaní dokladu o vzdelaní alebo uznaní odbornej kvalifikácie.\n43. Podľa § 28 písm. c) zákona č. 293/2007 Z. z., Ministerstvo školstva rozhoduje o uznaní dokladov\no vzdelaní podľa tohto zákona.\n44. Predmetom kasačného konania je rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovanej číslo: 26/5/2015 z 15. mája 2015 o nezapísaní žalobkyne do zoznamu\nadvokátskych koncipientov vedených žalovanou. Dôvodom pre rozhodnutie žalovanej bolo nesplnenie\njednej z obligatórnych podmienok pre zápis do predmetného zoznamu, konkrétne podmienka vzdelania.\nSporným sa stalo posúdenie dokladu o udelení titulu Master of Laws (LL.M.), ktorý vydala zahraničná\nvysoká škola.\n45. Podľa názoru kasačného súdu sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými\nnámietkami, ktoré sťažovateľka (žalovaná) namietala v súdnom konaní. V tomto smere kasačný súd\npoukazuje na skutkové a právne argumenty a závery krajského súdu, s ktorými sa stotožňuje, a preto\nnebude opakovať pre účastníkov konania známe skutočnosti. Pre doplnenie uvádza nasledovné dôvody:\n46. Pri posudzovaní splnenia podmienky vzdelania, žalovaná posúdila doklad o vzdelaní o udelení\ntitulu Master of Laws (LL.M.) vystavený na Tilburg University, Tilburg (Holandsko), ktorý nepovažovala\nza dostatočný. Rozhodnutie ministerstva školstva o uznaní predmetného dokladu považovala\nza nesprávne, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia absentovalo porovnanie obsahu a rozsahu\nvysokoškolského vzdelania, ktoré žalobkyňa absolvovala v zahraničí so vzdelaním, ktoré možno\nabsolvovať v Slovenskej republike s tým, že dĺžka štúdia v Holandsku v porovnaní s porovnateľnou\nštandardnou dĺžkou vysokoškolského štúdia prebiehajúceho na právnických fakultách na Slovensku je\npolovičná. Žalovaná namietala najmä absenciu trestného práva.\n47. Kasačný súd konštatuje, že žalovaná nenamietala právomoc ministerstva školstva rozhodovať o\nuznaní dokladov o vzdelaní, namietala obsah a rozsah absolvovaného štúdia v zahraničí s tým, že podľa\njej názoru absentovalo štúdium trestného práva hmotného a procesného. Obsahom súdneho spisu\nje príloha k vyjadreniu žalobkyne z 12. januára 2017, ktorú tvorí Dodatok k diplomu č. X z XX. W. o\nabsolvovaní vysokoškolského právnického vzdelania v študijnom odbore právo v prvom bakalárskom\nstupni so zoznamom študovaných predmetov a dosiahnutým prospechom. Z uvedeného zoznamu\nvyplýva, že žalobkyňa absolvovala predmety Trestné právo I. hmotné, Trestné právo II. hmotné a Trestné\nprávo III. procesné.\n48. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že žalobkyňa absolvovala predmet trestné\nprávo hmotné aj procesné, čím neobstojí ani hlavná námietka žalovanej. Zaoberať sa ďalej obsahom a\nrozsahom vzdelania patrí do právomoci ministerstva školstva rovnako ako uznávanie dokladov vydaných\nzahraničnými vysokými školami, čo nenamietala ani žalovaná. Tak ako správne uviedol krajský súd a\nvychádzal pritom z výroku rozhodnutia ministerstva školstva, od absolventa zahraničnej vysokej školy\nmôže predsedníctvo komory požadovať, aby preukázal pred skúšobným senátom komory, že je schopný\naplikovať právny poriadok Slovenskej republiky, k čomu komora doposiaľ nepristúpila.\n\n49. Námietka žalovanej, že právnické štúdium titulu Master of Laws zvyknú absolvovať až absolventi\ndruhého stupňa vysokoškolského právnického vzdelania v odbore právo, je v tomto smere irelevantná,\nnakoľko toto nie je podmienkou pre zahraničné štúdium končiace sa titulom LL.M. Rovnako sa javí ako\nnepodstatná dĺžka štúdia, keďže v zmysle ust. § 2 písm. h) bod 2, 2a zákona č. 293/2007 Z. z., sa\nvysokoškolským diplomom rozumie doklad o vzdelaní vydaný uznanou vysokou školou, ktorý potvrdzuje,\nže jeho držiteľ získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa absolvovaním študijného programu\ndruhého stupňa, ktorého dĺžka štúdia spolu s prechádzajúcim absolvovaním študijného programu prvého\nstupňa je najmenej štyri roky, čo žalobkyňa spĺňa.\n50. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení, Najvyšší súd Slovenskej republiky\ndospel k záveru, že v postupe a rozhodovaní žalovanej boli zistené porušenia zákona o advokácii,\npričom zároveň neboli sťažovateľkou vznesené iné námietky, ktoré by spochybnili vecnú správnosť\nrozsudku krajského súdu a ktorými by sa už nezaoberal krajský súd, preto súd kasačnú sťažnosť podľa\nustanovenia § 461 SSP vo výroku I. zamietol.\n51. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo výroku II. tak, že\nžalobkyňa, ktorá mala v kasačnom konaní plný úspech má nárok na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1\nSSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP). O výške trov konania rozhodne krajský súd po právoplatnosti\ntohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 175 ods. 2 SSP).\n52. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/230/2015", "guid": "458145fe-7e40-402e-8b21-af030cfe0ad6:9f203d23-8ed4-42ce-a33e-2129085ad365", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fd046554-daea-4ba1-8998-c1a5ded708d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.53.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 53/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 53/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.53.2015.1"}], "citovane_v": []}