{"guid": "957261fe-e8bd-4436-9587-55a7396f6bdd:7cf6db5c-e22a-4669-8d22-7a0ae3026da1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1115217780.1", "spisova_znacka": "10Asan/11/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/11/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. 10Asan/11/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1115217780.1", "identifikacne_cislo": "1115217780", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cf6db5c-e22a-4669-8d22-7a0ae3026da1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1115217780.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1115217780.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1115217780.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/11/2017\n1115217780\n19. 06. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:1115217780.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nIng. O. C., narodený dňa XX.XX.XXXX, C., proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Bratislava,\nOdbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BA-OOP1-2015/039956/BUS zo dňa 08.06.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/214/2015-56 zo dňa 02.02.2017,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Konanie na krajskom súde\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/, d/ zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OUBA-OOP1-2015/039956/BUS zo dňa 08.06.2015 v spojení s prvoinštančným rozhodnutím č. OU-BAOVVS2-2015/008019, Pr-2190/2014 Za.P12 zo dňa 27.02.2015 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu rov konania.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že sám správny orgán v\nprvostupňovom rozhodnutí v jeho odôvodnení konštatoval, že správny orgán pri posúdení dôkazov zistil,\nže skutkový stav veci je sporný a ani ústne pojednávanie o priestupku neviedlo k odstráneniu rozporov.\nNapriek tomuto konštatovaniu žalovaný ďalšie dokazovanie nevykonal.\n3. Podľa názoru súdu, aby konanie obvineného mohlo byť kvalifikované ako protiprávne, nestačí, aby\nsa žalobca subjektívne cítil byť dotknutý na cti. Podstatné je, aby konanie obvineného bolo objektívne,\nt. j. podľa všeobecnej verejnej mienky spôsobilé vyvolať zákonom predpokladaný následok - urážku na\ncti. To znamená, že musí ísť o také konanie, výrok, ktoré je objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti\ndotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť hanlivo. Nie je rozhodujúce, či\nskutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu.\n4. Krajský súd dodal, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorý zastavil\nkonanie o priestupku proti obvinenému žalobcovi z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná nie\nje priestupkom, pretože nebolo zistené, že zazneným výrokom došlo z objektívneho hľadiska ku\n\nškodlivému následku, k ublíženiu na cti navrhovateľa. Súd sa s vysloveným záverom žalovaného\nnestotožnil vzhľadom na obsah administratívneho spisu, a to výsledky vykonaného dokazovania.\n5. Podľa názoru krajského súdu, ak správny orgán sa bez relevantného zdôvodnenia priklonil v podstate\nk výpovedi obvineného z priestupku, ktorým odôvodnil skutkové zistenia, tak ako tomu bolo v prípade\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, keď nevyhodnotil dôkazy, z ktorých\nvyplýva opak, keď v prípade právnej veci žalobcu v rozhodnutiach nebolo zdôvodnené z akých dôvodov\nneprihliadol na výpovede svedkov, ktorí uvedený výrok podpredsedu predstavenstva chápali ako urážku\nna cti, potom je hodnotenie dôkazov v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.\n6. Krajský súd tak dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov a rovnakou vadou trpí aj druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu,\nktorého právny záver je založený zhodne s názorom prvostupňového orgánu na konštatovaní, že\nzazneným výrokom podpredsedu predstavenstva nedošlo z objektívneho hľadiska k ublíženiu na cti\nžalobcu. Takto vyhodnotený zistený skutkový stav v odôvodnení rozhodnutia, ktoré bolo dôvodom pre\nvydanie rozhodnutia o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia nekorešponduje\ns výsledkom vykonaného dokazovania, keď viacerí svedkovia vnímali napadnutý výrok ako urážku na\ncti, možno uzavrieť, že z objektívneho hľadiska, t. j. podľa všeobecnej verejnej mienky, bol spôsobilý\nvyvolať zákonom predpokladaný následok - urážku na cti žalobcu, a teda v zmysle zákonného rámca\nnedáva zrozumiteľný a presvedčivý podklad pre preskúmanie správnosti rozhodnutia.\n7. V ďalšom krajský súd vyjadril názor, že tým, že bolo konanie o priestupku zastavené, napriek\nskutočnosti, že na vyššie zistený skutkový stav, ktorý ako aj sám správny orgán konštatoval napriek\ndokazovaniu zostal sporným, aplikoval citované ustanovenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\n(ďalej len „zákon o priestupkoch“), vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne posúdenie\nsprávneho orgánu vyplýva aj z jeho konštatácie, že nebolo zistené, že zazneným výrokom obvineného\ndošlo z objektívneho hľadiska ku škodlivému následku - ublíženiu na cti, pretože ako už bolo súdom\nuvedené, nie je rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného\nkonania spôsobiť takú ujmu, to znamená, že musí ísť o také konanie, ústny výrok, ktorý je objektívne\nspôsobilý privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť\nhanlivo, urážlivo.\n8. Zároveň poukázal na vybavenie sťažnosti žalobcu - oznámenie žalovaného o výsledku prešetrenia\nsťažnosti zo dňa 17.06.2015, v ktorej sám okresný úrad konštatoval, že na základe zistených skutočností\nvyhodnotil sťažnosť žalobcu ako opodstatnenú a konštatoval, že sťažnosť obsahovala aj námietky\nžalobcu, ktoré mali byť postúpené správnemu orgánu, ktorý v tom čase vo veci priestupku ešte\nnerozhodol, aby sa s nimi vysporiadal v zmysle osobitného predpisu alebo zákona o správnom poriadku.\n9. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru o nezákonnosti žalobou\nnapadnutých rozhodnutí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj pre nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia správnych orgánov pre nedostatok dôvodov a preto rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. c/,\nd S. s. p. tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Dodal, že v ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a\nrozhodne v súlade s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia,\nktorým je správny orgán v zmysle § 191 ods. 6 S. s. p. v ďalšom konaní viazaný.\nII. Konanie na kasačnom súde\nA/\n10. Rozsudok v celom rozsahu napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ S.s.p., pretože krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n11. Právne posúdenie veci krajského súdu, o ktoré sa opiera rozsudok a na základe ktorého rozhodol, že\nnapadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, považoval\nsťažovateľ za nesprávne, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia chýba akákoľvek právna úvaha, na základe\nktorej krajský súd dospel k ním uvedenému výkladu objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku\npodľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch.\n\n12. Podľa názoru sťažovateľa na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku podľa §\n49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch nestačí iba skutočnosť, že konanie obvineného je objektívne\nspôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť\nhanlivo a nie je rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme tak, ako to posúdil krajský súd. V prípade,\nak by takýmto konaním, ktoré by bolo objektívne spôsobilé spôsobiť takúto ujmu, ale v skutočnosti\nby ju v reálnom svete objektívne nespôsobilo, by bolo možné takéto konanie vzhľadom na chýbajúci\nnásledok posúdiť iba nanajvýš ako pokus, nie však ako dokonaný priestupok. Zákon o priestupkoch však\nneumožňuje uznať páchateľa vinného z priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch\nspáchaného v štádiu pokusu.\n13. Podľa názoru sťažovateľa na to, aby bolo možné použiť výklad objektívnej stránky skutkovej podstaty\ndaného priestupku aplikovaný krajským súdom by objektívna stránka skutkovej podstaty uvedeného\npriestupku mala znieť tak, že priestupku sa dopustí ten, kto iného urazí alebo vydá na posmech, prípadne\nten, kto ohrozí česť iného tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. V takomto prípade, na naplnenie\nobjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto priestupku by stačila skutočnosť, že konanie obvineného je\nobjektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda\nnebolo by rozhodujúce, či k takejto ujme skutočne aj došlo.\n14. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ vyjadril, že v konaní o priestupku bol v rozsahu\ndostatočnom pre vydanie rozhodnutia zistený skutkový stav veci, a teda objasnené všetky okolnosti\ndôležité pre posúdenie veci a následne na základe takto zisteného skutkového stavu veci vydané\nrozhodnutie o zastavení konania podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch bolo vecne správne\na vydané v súlade so zákonom o priestupkoch, správnym poriadkom ako aj ostatnými všeobecne\nzáväznými predpismi.\n15. Vzhľadom na vyššie navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nB/\n16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 19.05.2017, v ktorom uviedol, že\nsťažovateľ sa mýlil, keď v kasačnej sťažnosti uviedol „či nejaký výrok, alebo čin je alebo nie je urážka,\nzávisí ako na jednaní a úmysle napádajúceho, tak ako aj vnímaní napádaného.\" Mal za to, že uvedená\nnesprávna úvaha je v priamom rozpore s § 3 a 4 zákona o priestupkoch, ktoré nepripúšťajú špekulácie\no jednaní a úmysle napádajúceho.\n17. Dodal, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priznal, že krajský súd správne vyvodil, že výrok\nobvineného pôsobil urážlivo prípadne zosmiešňujúco, ale nevysvetľuje prečo napriek tomu dva razy\nrozhodol, že sa nejedná o urážku, keď:\n- predmetný výrok ako urážku chápali minimálne dvaja pracovníci policajného zboru, ktorí podali podnet\nna začatie konania o priestupku;\n- predmetný výrok ako urážku chápal svedok Ing. C.;\n- predmetný výrok ako urážku chápal navrhovateľ;\n- predmetný výrok ako urážku chápala manželka navrhovateľa;\n- odvolací orgán uznal, že svedok Mgr. T. výrok chápal ako nadávku, avšak odvolací orgán už nepripustil,\nže práve aj nadávkami dochádza k urážaniu;\n- svedok Ing. J. na otázku, či výrok pôsobil urážlivo alebo zosmiešňujúco neodpovedal, že nie, ale\nodpovedal „ťažko sa k tomu vyjadriť...“, čím podľa žalobcu pripustil, že išlo o urážku a zosmiešnenie;\n- svedkyňa Ing. C. na otázku či predmetný výrok na ňu pôsobil urážlivo alebo zosmiešňujúco odpovedala\n„nebola som ani prekvapená, vzhľadom na tie spory...\" čo žalobca vyhodnotil, tak, že urážlivosť a\nzosmiešňovanie ju ani neprekvapili.\n18. Všetky vyjadrenia svedkov podľa názoru žalobcu sťažovateľ vysvetlil ako dôkaz toho, že v danom\nprípade sa nejedná o urážku.\n19. V ďalšom žalobca poukázal na to, že sťažovateľ sa nezaoberal, ani nevysvetlil svoje pochybenia\nkeď nereagoval na jeho rôzne podnety, ktoré bližšie uviedol.\nIII. Právny názor NS SR\n\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 19. júna 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie sťažovateľa\nv spojení s prvoinštančným správnym rozhodnutím, ktorým sa zastavilo konanie o priestupku, a preto\nprimárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie sťažovateľa a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým,\nže ho urazí alebo vydá na posmech.\nPodľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona priestupkoch, správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v\nňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.\nPodľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa\nna konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správny\norgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady\npre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.\nPodľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n22. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu sťažovateľa zistil, že žalobca podaním zo dňa\n04.09.2014 označeným ako „Žiadosť“ poukázal na porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a/ zákona o\npriestupkoch pánom E. C. (ďalej aj ako „obvinený“), za ktoré žiadal uloženie pokuty v najvyššej možnej\nmiere a povinnosť ospravedlniť sa. Listom zo dňa 09.09.2014 orgán verejnej správy prvej inštancie\nna základe podnetu žalobcu požiadal OR PZ Bratislava I o vykonanie objasňovania priestupku. Dňa\n21.11.2014 bol orgánu verejnej správy prvej inštancie predložený priestupkový spis OR PZ Bratislava\nI, ktorého súčasťou je aj Správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 10.11.2014, ktorá bola\npredložená ako podnet pre začatie konania o priestupku. Dňa 27.02.2015 vydal orgán verejnej správy\nprvej inštancie rozhodnutie č. OU-BA-OVVS2-2015/008019, Pr-2190/2014 Za.P12, ktorým zastavil\nkonanie o priestupku proti obvinenému pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa\n19.06.2014 v presne nezistenom čase v Bratislave v Petržalke, v budove Technopolu na Zhromaždení\ndelegátov SBD mal nazvať žalobcu „zmijou v ľudskej koži“, čím mal žalobcu uraziť a vydať na posmech,\n\npretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Súčasne žalobcu zaviazal uhradiť trovy konania\nv paušálnej sume 16 eur. V odôvodnení rozhodnutia konajúci orgán uviedol, že na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že je naďalej sporným, či dňa 19.06.2014 na zhromaždení delegátov SBD\nBA I obvinený adresoval žalobcovi slová „zmija v ľudskej koži“, alebo „diabol v ľudskej koži“ alebo „pán\nC. podľa môjho názoru, ste diabol v ľudskej koži“. V ďalšom dodal, že na zhromaždení delegátov SBD\nBA I dňa 19.06.2014 žalobca bol častým diskutérom, kde poukazoval na rôzne skutočnosti, čo nakoniec\nviedlo podľa obvineného až k vyhrotenej situácii, keďže obvinený posledné výroky žalobcu vnímal ako\nútok voči osobe p. E., a preto pod vplyvom emócií adresoval predmetný výrok žalobcovi, pričom uvedený\nvýrok podľa názoru orgánu verejnej správy nebol adresovaný s cieľom ublížiť žalobcovi na cti a v konaní\no priestupku taktiež nebolo zistené, že zazneným výrokom obvineného došlo z objektívneho hľadiska\nku škodlivému následku (k ublíženiu na cti žalobcu), nakoľko tieto skutočnosti svedkovia navrhnutí\núčastníkmi konania nepotvrdili, a preto konajúci orgán dospel k záveru, že v danom prípade neboli\nnaplnené všetky znaky posudzovaného priestupku.\n23. O podanom odvolaní rozhodol sťažovateľ napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OOP1-2015/039956/\nBUS zo dňa 08.06.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvoinštančné správne\nrozhodnutie dôvodiac, že dané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Sťažovateľ mal za to, že\ndokazovaním vykonaným prvoinštančným orgánom verejnej správy sa nepodarilo preukázať, že bola\nnaplnená objektívna stránka priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.\na/ zákona o priestupkoch, teda že v príčinnej súvislosti s tým, že obvinený dňa 19.06.2014 v presne\nnezistenom čase v Bratislave v Petržalke v budove Technopolu na Zhromaždení delegátov SBD nazval\nžalobcu „zmijou v ľudskej koži“, bolo navrhovateľovi ublížené na cti v objektívnom zmysle, teda že došlo k\nzníženiu hodnotenia spoločensko-morálneho stavu a požívaní všeobecnej vážnosti žalobcu vo vnímaní\niných osôb v spoločnosti. Preto sa stotožnil s názorom orgánu verejnej správy prvej inštancie, ktorý\nkonanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch\nzastavil podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie\nje priestupkom. Záverom konštatoval, že prvoinštančný orgán verejnej správy zistil spoľahlivo skutkový\nstav, a tak mohol vydať rozhodnutie bez akýchkoľvek pochybností o skutkovom stave, a to v súlade so\nzákonom.\n24. O žalobe na preskúmanie rozhodnutia sťažovateľa rozhodol krajský súd kasačnou sťažnosťou\nnapadnutým rozsudkom tak, že zrušil rozhodnutie sťažovateľa ako aj orgánu verejnej správy prvej\ninštancie a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie s odôvodnením, že rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy oboch inštancií sú nezákonné, nakoľko sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov s tým, že\nsprávny súd zároveň konštatoval nesprávne právne posúdenie veci.\n25. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti však vyjadril názor, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, v konaní o priestupku bol v rozsahu dostatočnom pre vydanie rozhodnutie\nzistený skutkový stav veci, boli objasnené všetky okolnosti dôležité pre posúdenie veci, preto rozhodnutie\no zastavení konania bolo vecne správne a vydané v súlade so zákonom.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu\nsťažovateľa konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská, preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu.\n27. Kasačný súd vo vzťahu k priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu dáva do pozornosti, že\nnarušenie občianskeho spolunažívania je postihované len vtedy, ak dôjde ku konaniu určitej intenzity,\nktoré možno zaradiť pod niektorú zo skutkových podstát uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 zákona\no priestupkoch. Jedným zo spôsobov ochrany občianskeho spolunažívania, konkrétne občianskej cti\na ľudskej dôstojnosti, je ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého\nsa priestupku dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Platí, že\nčesť človeka predstavuje významnú hodnotu, ktorá sa posudzuje podľa mravných kritérií príslušnej\nspoločnosti. Rozlišuje sa česť v zmysle objektívnom, t. j. vážnosť, ktorú človek požíva v predstave iných\nľudí a v zmysle subjektívnom, t. j. vedomie vlastnej hodnoty.\n28. Hlavnou podmienkou na naplnenie skutkovej podstaty tohto priestupku je skutočnosť, že inému bolo\nublížené na cti. Vždy však záleží na posúdení, či sa konaním, ktoré môže byť uskutočnené ústnym\n\nalebo písomným výrokom, vyobrazením, posunkom, pomocou nejakého technického zariadenia a pod.,\npostihnutá osoba sa cíti urazená, a či je daný výrok spôsobilý ju uraziť a vydať na posmech (zosmiešniť).\nNie je rozhodujúce, či bol výrok prednesený na verejnosti alebo v súkromí, pred postihnutou osobou\nalebo kýmkoľvek iným a rozhodujúci je motív konania, ktorý smeruje k vydaniu napadnutej osoby na\nposmech. Formy útoku sú formulované taxatívne (ich výpočet je konečný) a páchateľ musí inú osobu\nuraziť alebo vydať na posmech pričom správny orgán musí v konkrétnych prípadoch dokazovať, že\nspôsob urážky či vydania na posmech boli objektívne, t. j. podľa všeobecne verejnej mienky spôsobilé\nublížiť inému na cti a nestačí len subjektívny pocit osoby dotknutej na cti.\n29. V súvislosti s povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci kasačný\nsúd uvádza, že táto povinnosť správnemu orgánu vyplýva zo Správneho poriadku s tým, že úplnosť\nzistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú\nvec rozhodujúci význam. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočnosti, ktoré boli\npodkladom pre rozhodnutie. Rovnako by sa mal správny orgán v odôvodnení vyrovnať aj s otázkou,\nprečo nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol účastník konania. Presnosť zistenia znamená, že skutkové\nzistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne\ninterpretované, ani skreslené či už vedome, alebo nevedome.\n30. K uvedenému považuje kasačný súd za dôležité dodať, že zisťovanie podkladov pre rozhodnutie patrí\nk ťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces\nurčitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia\nako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný\nstav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie\nsa správny orgán spravidla obmedzí na posúdenie predložených podkladov a ich podradenie pod\nskutkovú podstatu príslušnej právnej normy. To, samozrejme, nevylučuje, ak to vyžaduje povaha veci\nalebo ustanovuje osobitný právny predpis, aby správny orgán nariadil aj ústne pojednávanie.\n31. V prejednávanej veci sa tak kasačný súd stotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože dospel k záveru, že rozhodnutia orgánov verejnej správy\noboch inštancií sú nezákonné, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania v administratívnom\nkonaní nebolo preukázané a naďalej ostalo sporným, či konanie obvineného skutočne nenaplnilo znaky\npriestupku proti občianskemu spolunažívaniu tak, ako to konštatovali oba orgány verejnej správy.\n32. Kasačný súd pri formulovaní právneho záveru vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že sám\norgán verejnej správy prvej inštancie konštatoval, že „na základe vykonaného dokazovania dospel k\nzáveru, že j naďalej sporným, či dňa 19.06.2014 na zhromaždení delegátov SBD BA I E. C. adresoval\nnavrhovateľovi Ing. O. C. slová „zmija v ľudskej koži“, alebo „diabol v ľudskej koži“ alebo „pán C. podľa\nmôjho názoru, ste diabol v ľudskej koži“. Napriek uvedenému nepristúpil prvoinštančný orgán verejnej\nsprávy k odstráneniu rozporov, naopak ustálil, že „v danom prípade neboli naplnené všetky znaky\nposudzovaného priestupku“.\n33. Obdobne postupoval aj sťažovateľ, ktorý bez toho, aby vyhodnotil dôkazy preukazujúce opak resp.\nbez toho, aby uviedol dôvody, pre ktoré neprihliadol na výpovede svedkov tvrdiace opak uviedol,\nže dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že bola naplnená objektívna stránka priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu, čím postihol preskúmavané rozhodnutie deficitom nepreskúmateľnosti.\n34. V súvislosti s uvedeným dáva kasačný súd do pozornosti, že ak bol zistený skutkový stav v priebehu\nobjasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, potom úlohou správnych\norgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením\nvykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú\ndostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Úloha správneho súdu pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa potom v zásade\nobmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä\nkvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho\nkonania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému\nsprávny orgán dospel.\n\n35. Kasačný súd sa vzhľadom na uvedené stotožnil so záverom krajského súdu, že v danej veci nebol\nnáležite zistený skutkový stav veci a konajúce orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach náležite\nnevyhodnotili vykonané dôkazy. Dôkazy nimi vykonané nepotvrdili, že zo strany obvineného nedošlo ku\nkonaniu, ktorým by tento naplnil skutkovú podstatu priestupku uvedeného v § 49 ods. 1 písm. a/ zákona\no priestupkoch, navyše správne orgány nepostupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku,\nkeď pri posudzovaní konania obvineného nielenže nevzali do úvahy dôkazy v neprospech obvineného,\nale dokonca svoje rozhodnutia postavili v zásade len na jeho výpovedi.\n36. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym\nspisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi\nprijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie sťažovateľa v spojení\ns prvoinštančným rozhodnutím je v rozpore so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou\ndôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými\nsa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje (viď vyššie).\n37. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s.\np. a analogicky podľa § 168 S. s. p.). a rovnako aj žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania\nnepriznal, lebo mu žiadne nevznikli (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.)\n39. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "07bac2de-21d7-4d20-8112-581c4af2795f:602cf5be-5ca1-499a-a7da-837cb12eeeea", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7018200378.4", "spisova_znacka": "9Sa/10/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Sa/10/2018 z 6. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7018200378.4"}]}