{"guid": "cf91ced1-94cc-4c14-9571-b0ae41d9f69e:81a3787c-c8ed-470a-af27-6f83d2a287e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1111244830.1", "spisova_znacka": "8Cdo/62/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/62/2018 z 27. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 8Cdo/62/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1111244830.1", "identifikacne_cislo": "1111244830", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81a3787c-c8ed-470a-af27-6f83d2a287e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244830.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244830.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1111244830.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/62/2018\n1111244830\n27. 09. 2018\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2018:1111244830.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne W. bývajúcej v Z., zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, v mene ktorej koná\nako konateľ advokát JUDr. Daniel Futej, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Národná\nbanka Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody vo výške 15 395,86\n€ s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14 C 208/2011, o dovolaní\nžalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2016 sp. zn. 4 Co 427/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 8. decembra 2014 č. k. 14 C 208/2011-416 návrh\nžalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267\nZmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol; žalobu vo veci samej zamietol; žalovanej náhradu trov\nkonania nepriznal. Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v prejednávanej veci\nnebola preukázaná podmienka nesprávneho úradného postupu, ako jedna z podmienok pre úspešné\nuplatňovanie práva na náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.\n2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne z 28. septembra 2016 sp. zn. 4 Co 427/2015\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (zamietajúcej vec samu ako aj v časti náhrady trov\nkonania) potvrdil; napadnuté uznesenie z 13. marca 2015, č. k. 14 C 208/2011-452, ktorým bol žalobkyni\nuložený poplatok za odvolanie, potvrdil; žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho\nkonania. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou (§ 387 ods. 1 C.s.p.)\nmajúc predovšetkým za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neporušení povinností\nžalovanej pri výkone verejnej moci, resp. o nepreukázaní porušenia takejto povinnosti.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. V dovolaní uviedla, že\nbolo porušené jej právo na spravodlivý súdny proces nepreskúmateľnosťou rozsudku odvolacieho\nsúdu. Odvolací súd podľa jej názoru neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou,\nkeď judikatúru, ktorú považoval za vhodnú, citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, resp.\nani nespomenul. Podľa žalobkyne rozhodnutie odvolacieho súdu nevychádza z objektívneho a\nkomplexného posúdenia rozhodujúcich skutočností a je založené na nesprávnych skutkových a\nprávnych zisteniach, pretože vychádzajú z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ktoré je\nneúplné. Žalobkyňa najmä poukázala na skutočnosť, že odvolací súd a aj súd prvej inštancie pri svojom\nrozhodovaní nezohľadnili, resp. nevyhodnotili správne ňou navrhnuté dôkazy, a to správu správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE o stave konkurzu a\njej výpoveď v konaní sp. zn. 7 C 206/2011, z ktorých jednoznačne vyplýva, že aktuálny stav konkurzu je\n\ntaký, že objektívne vylučuje možnosť žalobcu ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu sp. zn. 3 K 95/2010.\nŽalobkyňa navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie.\n4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že podľa jej názoru rozsudok odvolacieho súdu vychádza z\nnáležite zisteného stavu veci a aj zo správneho právneho posúdenia. Preto navrhla dovolanie žalobkyne\nodmietnuť, resp. zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421\nC.s.p.\n7. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. V zmysle § 421 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n9. Podľa § 428 C.s.p. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\n10. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).\n11. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené\npodmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.\n12. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne:\nv ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená\nlehota na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení §\n424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.\n13. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) oprávnená osoba,\nzastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané\n(§ 424 C.s.p.). Dovolaním žalobkyňa napáda rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým potvrdil ako\nvecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej.\n14. Toto dovolanie žalobkyne posúdil dovolací súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) a dospel k\nzáveru, že žalobkyňa uplatnila dva dovolacie dôvody.\n\n15. Dovolací súd v prvom rade posudzoval prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľkou z § 420\npísm. f/ C.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je z uvedeného dôvodu prípustné a je potrebné ho\nodmietnuť.\n16. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva\npatrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických\na právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním\nvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý\nsúdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s\njej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne\nzáväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k\nspôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu\nhodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).\n17. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných\ndo 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor)\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na\nkonaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo\n6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne\njeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda\nrozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť\nžalobou uplatneného nároku.\n18. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v\ncivilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho\nodôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je\nvysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013).\n19. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.\n20. V súvislosti s námietkou žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné\npoukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3.\ndecembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho\nporiadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.\n21. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v\npreskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na\ndaný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka\nsa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec\nžiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za\nnásledok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n22. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho (dovolaním napadnutého) rozsudku\nrozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. a rozsiahlo sa\nvysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobkyne (č. l. 12 až 19). Za neopodstatnenú dovolací\nsúd preto považuje námietku žalobkyne, ktorou spochybňuje predvídateľnosť rozhodovania súdu\nopomenutím pre ňu priaznivej judikatúry, čo vylučuje možnosť objektívneho preskúmania pravdivosti\njej tvrdení. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým\nnesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala\n\nsvoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces,\nv prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav,\nktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory\nvysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím\nsúdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom\nvytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové\nzistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa\npo obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolateľka preto nedôvodne\nargumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; pričom za vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f/ C.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom. Dovolanie v tejto časti preto bolo potrebné odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 447 písm.\nc/ C.s.p.\n23. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne nie je podľa § 420 písm. f/ C.s.p. prípustné, najvyššiemu\nsúdu neostávalo iné, ako ho podľa § 477 písm. c/ C.s.p. odmietnuť.\n24. Vychádzajúc z právneho názoru o prípustnosti kumulácie dovolacích dôvodov vysloveného v\nrozhodnutí 1 VCdo 1/2018, ktorým bol s analogickým použitím zásady lex posterior derogat legi\npriori prekonaný opačný právny názor vyslovený v rozhodnutí 1 VCdo 2/2017, pristúpil najvyšší súd k\nposúdeniu prípustnosti dovolania vyvodzovanej žalobkyňou z § 421 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že\naj v tejto časti ho je potrebné odmietnuť.\n25. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci predpokladá\nvymedzenie, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Právnym posúdením\nje činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá\nvedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši\nprávne otázky. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.\nj. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú\nprávnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť\nprávneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového\nstavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej\ninterpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav. Takáto argumentácia v dovolaní\nžalobkyne absentuje.\n25.1. Žalobkyňa v dovolaní síce formálne označila za dovolací dôvod ustanovenie § 421 ods. 1\nC.s.p., vychádzajúc z obsahu dovolania v skutočnosti vyčítala odvolaciemu súdu nesprávne zistenie\nskutkového stavu veci. Napr. na strane 2 dovolania v piatom odseku uviedla, že „rozhodnutie odvolacieho\nsúdu je založené na nesprávnych skutkových a právnych zisteniach, nakoľko tieto zistenia vychádzajú\nz vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ktoré je neúplné“. Ak je v dovolaní namietané\nnesprávne právne posúdenie veci odôvodnené tým, že skutkové zistenia a z nich vyplývajúci skutkový\nzáver sú chybné, teda že skutkový stav, z ktorého vychádzal odvolací súd, nemá oporu vo vykonanom\ndokazovaní, nie je z obsahového hľadiska splnená zákonná náležitosť dovolania vyplývajúca z § 428\nC.s.p., a to jeho odôvodnenie dovolacími dôvodmi. V tomto ustanovení sa totiž za jednu z náležitostí\ndovolania považuje aj uvedenie toho, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie\ndôvody). Civilný sporový poriadok pritom v ustanoveniach § 420 a § 421 rozlišuje dva druhy dovolacích\ndôvodov. V prvom prípade (§ 420 C.s.p.) sa jedná o dovolanie podané z dôvodu existencie tzv.\nzmätočných vád a v druhom prípade (§ 421 C.s.p.) sa jedná o dôvod dovolania spojený s právnym\nposúdením veci. Nesprávne či nedostatočné zistenie skutkového stavu ako dovolací dôvod C.s.p.\nnepozná.\n25.2. V predmetnej veci v súvislosti s právnym záverom odvolacieho súdu, pre ktorý bola žaloba\nzamietnutá, t. j. že nebolo preukázané, že by žalovaná riadne nevykonávala dohľad nad dohliadanými\nsubjektmi, dovolateľka v dovolaní výslovne uviedla, že z predložených listín dôkazov vyplýva opak.\nTo znamená, že namietala skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci\nskutkový záver, z ktorého vychádzal odvolací súd. Rovnako aj v prípade námietky voči ďalšiemu záveru\n\nodvolacieho súdu, že žalobu bolo potrebné zamietnuť aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody môže byť\núspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v\nkonkurznom konaní, výslovne uviedla, že odvolací súd v súvislosti s týmto záverom nevyhodnotil správne\nním navrhnuté dôkazy. Nesprávne zistenie skutkového stavu však, ako už bolo uvedené vyššie, nie je\npodľa C.s.p. dovolacím dôvodom. Dovolací súd ani nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery\nodvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 Cs.p.).\nTáto viazanosť zisteným skutkovým stavom je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti\nprávneho posúdenia veci, pretože podstatou právneho posúdenia veci je aplikácia práva na zistený\nskutkový stav.\n25.3. V súvislosti s právnym záverom odvolacieho súdu, že nárok na náhradu škody môže byť\núspešne uplatnený proti štátu iba vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi v\nkonkurznom konaní, dovolací súd uzatvára nasledovné. Dovolateľka síce nastolila túto konkrétnu právnu\notázku v dovolaní, nešlo však o právnu otázku, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (to\nzáviselo od záveru o nepreukázaní prvého základného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu, a\nto predpokladu nesprávneho úradného postupu; neexistencia škody bola uvedená len ako argument\nnavyše). V dôsledku toho, pokiaľ ide o túto otázku, nebol splnený predpoklad prípustnosti dovolania\nvyplývajúci z § 421 ods. 1 C.s.p.\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie vyvodzované žalobkyňou z § 421 ods. 1 C.s.p.\nodmietol podľa § 447 písm. d/ a f/ C.s.p.\n27. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej\nich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila\nžalobkyňa (§ 256 ods. 1 C.s.p.), žalovanej žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli.\n28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Co/427/2015", "guid": "7382d30b-0b2e-41c5-8ef4-b105a5974aa4:eb82e1fa-a890-4be4-b1fe-edaa38712b5b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}