{"guid": "94541544-4e33-40e1-b0a4-8c70658b88b4:0033b593-2561-4f2d-85a3-e544caf4fb40", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1110219980.1", "spisova_znacka": "6Cdo/2/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/2/2018 z 18. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2018, sp. zn. 6Cdo/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1110219980.1", "identifikacne_cislo": "1110219980", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2018-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 429 ods. 2 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "nazov": "§ 432 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "nazov": "§ 219 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0033b593-2561-4f2d-85a3-e544caf4fb40", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1110219980.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1110219980.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1110219980.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/2/2018\n1110219980\n18. 12. 2018\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2018:1110219980.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. B., narodeného X. N. XXXX, bývajúceho v R.,\nR., proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nso sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom,\nvedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 16C/81/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave z 1. marca 2017, sp. zn. 6Co/435/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 18. apríla 2016 sp. zn.\n16C/81/2010 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal priznania nemajetkovej ujmy podľa zákona\nč. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Žalobca tvrdil, že nemajetková ujma mu bola spôsobená\npri výkone verejnej moci v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní,\npretože ich nečinnosťou došlo u neho, ako u osoby poškodenej trestným činom, k vyvolaniu stavu\nprávnej a vnútornej osobnej neistoty. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca\nnepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako jednej z podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu\nškody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa súdu prvej inštancie samotná skutočnosť, že v trestnom\nkonaní, v ktorom mal žalobca postavenie poškodeného, došlo k prieťahom, ktoré u žalobcu vyvolali stav\nprávnej neistoty, nezakladá nárok na nemajetkovú ujmu. Bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať\nkonkrétny následok, či už v pracovnom alebo súkromnom živote, spôsobený namietaným nesprávnym\núradným postupom orgánov činných v trestnom konaní. Z dôvodu, že tak žalobca neučinil, neuniesol\ndôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje. Súd prvej inštancie rozhodol preto tak ako je uvedené v úvode\ntohto bodu.\n2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský\nsúd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom tak, že ho ako vecne\nsprávny potvrdil a rozhodol o trovách konania. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že v\nspore bol síce preukázaný nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní, ale žalobcovi\nnapriek tomu nárok na nemajetkovú ujmu nevznikol. Žalobca, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno\nnepreukázal, že by mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu vznikla tak závažná ujma, že iba\nsamotné konštatovanie porušenia práva by nebolo dostatočným zadosťučinením. Nestotožnil sa s\ntvrdením žalobcu, že prieťahy v trestnom konaní samé o sebe odôvodňujú vznik nemajetkovej ujmy.\nExistencia nemajetkovej ujmy musí byť žalobcom tvrdená a preukázaná mimo akúkoľvek pochybnosť,\nčo sa v danom spore nestalo. Okresný súd dospel preto k správnemu záveru, že žalobca dôkazné\nbremeno v tomto smere neuniesol.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Dovolanie odôvodnil dovolacím\ndôvodom podľa § 431 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p. alebo Civilný\nsporový poriadok“) tvrdiac, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval\n\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§\n420 písm. f) C. s. p.]. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne.\nKonajúce súdy pochybili, keď nevykonali ním navrhované dôkazy. Odvolaciemu súdu ďalej vyčítal, že\nsa vôbec nezaoberal pochybením súdu prvej inštancie spočívajúcim v nezabezpečení jeho osobnej\núčasti na pojednávaní konanom 28. apríla 2014, čím došlo k znemožneniu jeho práva klásť svedkovi\notázky a ovplyvniť rozhodnutie vo svoj prospech. Za porušenie práva na spravodlivý proces považoval\naj nedoručenie vyjadrenia žalovanej z 26. októbra 2011. Odvolací súd podľa žalobcu nepostupoval\nsprávne, keď mu neoznámil elektronicky miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. V dovolaní uplatnil\naj dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p. tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. a) až c) C. s. p. Podľa\nžalobcu neprimeraná dĺžka trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený - obeť násilného\ntrestného činu, automaticky prezumuje vznik nemajetkovej ujmy. Ide tak o notorietu, ktorú dokazovať\nnetreba. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“)\nrozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie.\n4. Žalovaná k dovolaniu žalobcu uviedla, že konajúce súdy sa dostatočne, primerane a správne zaoberali\nargumentmi oboch strán sporu, rozhodnutia náležite odôvodnili a dospeli na základe vykonaného\ndokazovania k správnym právnym záverom. Navrhla preto dovolanie žalobcu odmietnuť.\n5. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), ktorá spĺňa podmienku vysokoškolského právnického vzdelania\ndruhého stupňa podľa § 429 ods. 2 písm. a) C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré spĺňa náležitosti stanovené\nzákonom (§ 428 C. s. p.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru,\nže dovolanie žalobcu je potrebné ako neprípustné odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§\n451 ods. 3 C. s. p.) uvádza nasledovné:\n6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\n7. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §\n420 a § 421 C. s. p. V preskúmavanej veci žalobca odôvodňoval prípustnosť dovolania podľa § 420\npísm. f) C. s. p. a podľa § 421 ods. 1 písm. a) až c) C. s. p.\n8. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť taký nesprávny\npostup súdu, ktorý sa prejavuje v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, vymykajúcich\nsa nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca. Podstatou tohto práva je zabezpečiť\nfyzickým a právnickým osobám možnosť domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní\npred ním využívať všetky právne inštitúty, ktoré im právny poriadok priznáva. V preskúmavanej veci\nžalobca vymedzil zmätočnostnú vadu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia tým, že odvolací súd\nnevykonal ním navrhované dôkazy, nezaoberal sa nedoručením vyjadrenia žalovanej žalobcovi a\nani nezabezpečením jeho osobnej účasti na pojednávaní uskutočnenom 28. apríla 2014, neoznámil\nžalobcovi elektronicky miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, ako aj tým, že rozsudok odvolacieho\nsúdu je nepreskúmateľný a arbitrárny.\n9. Pokiaľ žalobca tvrdí, že odvolací súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy v podobe svedeckých\nvýpovedí, najvyšší súd uvádza, že nevykonanie dôkazov nebolo podľa predchádzajúcej úpravy\npovažované za vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok - ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Strany boli povinné označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických\nosôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O. s. p.). O\ntom, ktoré z navrhovaných dôkazov (ale aj tých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, prípadne\nakým spôsobom, rozhodoval však súd. Obdobne to platí aj po prijatí novej právnej úpravy civilného\nsporového konania. Toto procesné oprávnenie žalobca v danej veci aj využil (nebolo mu odňaté). Súd\npreto svojím postupom žalobcu nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky\nsúdny poriadok a následne Civilný sporový poriadok priznával.\n10. K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a\narbitrárne, najvyšší súd predovšetkým pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej\nsúčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z\naspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť\nvšeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak)\n\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť\nv rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a\nrelevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr.\nIII. ÚS 107/07). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré\nsa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Treba zdôrazniť, že len výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje žiadne dôvody alebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť a súčasne aj\ndôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.\n11. Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia\nz medzí ustanovenia § 393 ods. 2 C. s. p., ktorým by došlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý\nproces.\n12. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, obsah\nodvolania žalobcu, skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci a právne závery,\nku ktorým dospel. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím\nsúdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom\nvytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, nevyplýva\njednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Žalobca preto nedôvodne argumentoval, že\nrozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený, arbitrárny; pričom za vadu konania v zmysle\n§ 420 písm. f) C. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv žalobcu.\n13. Dovolací súd považuje námietku žalobcu týkajúcu sa správnosti postupu odvolacieho súdu v\nsúvislosti s verejným vyhlásením rozsudku za neopodstatnenú. Z obsahu spisu je zrejmé, že predseda\nsenátu odvolacieho súdu dal 10. februára 2017 písomný pokyn oznámiť na úradnej tabuli súdu\nvyhlásenie rozhodnutia na 1. marec 2017 o 13.05 hod. v budove odvolacieho súdu č. dv. 62, že\ntoho istého dňa bolo vyhotovené oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia, že dňa 21.\nfebruára 2017 bolo toto oznámenie vyvesené na úradnej tabuli súdu, a že v zápisnici o verejnom\nvyhlásení rozsudku z 1. marca 2017 odvolací súd výslovne konštatoval splnenie podmienok pre\nverejné vyhlásenie rozsudku. Postup odvolacieho súdu bol preto v súlade s § 219 ods. 3 C. s. p.\nFaktická možnosť strany sporu dozvedieť sa o termíne verejného vyhlásenia rozsudku, z hľadiska\nzákonom predpísaného postupu pre verejné vyhlásenie rozhodnutia, nebola právne významná. K\ntomu dovolací súd poznamenáva, že odvolací súd nepochybil, keď o tomto termíne neupovedomil\nžalobcu elektronickými prostriedkami, pretože žalobca síce uviedol elektronickú adresu, ale v spise sa\nnenachádza žiadosť o doručovanie písomností elektronicky, čo je nevyhnutnou podmienkou takéhoto\ndoručovania.\n14. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovanej z 26. októbra\n2011 treba uviesť, že dotknuté vyjadrenie (č. l. 97 spisu) bolo žalobcovi riadne doručené 22. novembra\n2011, o čom svedčí doručenka založená v spise (č. l. 119 spisu). Na pojednávaní konanom 21. novembra\n2011 bol navyše žalobca s dotknutým vyjadrením oboznámený (pred jeho doručením). Námietka žalobcu\npreto neobstojí.\n15. Žalobca napokon odvolaciemu súdu vyčítal, že sa nezaoberal porušením povinnosti súdu prvej\ninštancie zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní konanom 28. apríla 2014, čím zmaril jeho možnosť\nklásť svedkovi vypočúvanému na danom pojednávaní otázky. K tejto námietke najvyšší súd uvádza, že\nju žalobca mal možnosť uplatniť už v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, čo však neurobil.\nDovolací súd na túto jeho námietku uvedenú až v dovolacom konaní preto neprihliadol. Najvyšší súd\nvšak dodáva, že žalobca mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, o čom svedčí pripojená\ndoručenka (č. l. 263 spisu). Skutočnosť, že žalobca bol vzatý do väzby mal súd preukázanú až 29. mája\n2014, po pojednávaní, a preto pochybiť nemohol.\n16. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že zo strany žalobcu nebol preukázaný nesprávny\nprocesný postup súdu, ktorým by bol vylúčený z uskutočňovania jemu patriacich procesných práv v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Najvyšší súd\npreto dovolanie žalobcu v tejto časti ako procesne neprípustné odmietol [§ 447 písm. c) C. s. p.].\n17. Dovolací súd následne pristúpil k preskúmaniu prípustnosti dovolania žalobcu, pokiaľ uplatnil ako\ndovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Žalobca\nprípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) až c) C. s. p.\n\n18. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n19. Podľa § 432 ods. 1 a ods. 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno odôvodniť\niba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n20. Vyššie spomenutý § 421 C. s. p. upravuje predpoklady prípustnosti dovolania, ak sa dovolanie\npodáva z dôvodu, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Pre všetky prípady\nvymenované pod písmenami a), b) a c) § 421 ods. 1 C. s. p. platí, že dovolanie je prípustné vtedy,\nak smeruje proti potvrdzujúcemu alebo zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak dovolateľom\nnastolená otázka je otázkou právnou (v žiadnom prípade sa nepripúšťa riešenie skutkových otázok) a\nak ide o takú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie je\nsplnený niektorý z týchto predpokladov prípustnosti, dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je prípustné. V takomto prípade je tu bez ďalšieho dôvod na odmietnutie dovolania; dovolací súd\nďalšie podmienky prípustnosti dovolania neskúma.\n21. Dovolací súd sa preto najskôr zaoberal vecou, či sú splnené tieto predpoklady prípustnosti dovolania,\na to najmä z hľadiska, či v prípade žalobcom nastolenej právnej otázky, ide o takú právnu otázku, od\nvyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.\n22. V preskúmavanej veci žalobca v dovolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom\nodvolacieho súdu, podľa ktorého je v danom prípade nevyhnutné v súlade s § 9 a § 17 zákona\nč. 514/2003 Z. z. preukázať vznik nemajetkovej ujmy u obete násilného trestného činu. Za právnu\notázku zásadného významu pre rozhodnutie odvolacieho súdu považoval otázku preukazovania vzniku\nnemajetkovej ujmy v prípade obetí trestných činov, u ktorých sa nemajetková ujma nepreukazuje ale\npriamo prezumuje. Z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (ani z rozsudku súdu prvej\ninštancie) ale nevyplýva, že by pre jeho rozhodnutie bolo podstatné riešenie tejto právnej otázky, a\nže by sa jej riešením zaoberal. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uviedol, že prieťahy\nv trestnom konaní, v ktorom žalobca vystupoval ako osoba poškodená, samé o sebe neznamenajú,\nže žalobcovi automaticky vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č.\n514/2003 Z. z. Súd prvej inštancie navyše dodal, že pokiaľ žalobca odôvodňuje nemajetkovú ujmu\nneprimeranou dĺžkou konania bez potreby jej preukázania, robí tak v inom kontexte ako súd prvej\ninštancie, ktorý postupuje podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Nosným (podstatným) dôvodom rozhodnutia\nodvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie) od ktorého záviselo priznanie nemajetkovej ujmy, bol\npreto záver o splnení podmienok podľa § 9 v spojení s § 17 zákona č. 514/2003 Z. z. v danom\nspore. Žalobcom formulovaná právna otázka nemá charakter takej právnej otázky, od vyriešenia ktorej\nby záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, keď žalobca spája zodpovednosť za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci s finančným odškodňovaním obetí násilných trestných činov podľa zákona č.\n274/2017 Z. z., ktorý nebol konajúcimi súdmi vôbec aplikovaný. Dovolací súd dospel preto k záveru,\nže nebol splnený jeden zo základných predpokladov prípustnosti dovolania vyplývajúci z ustanovenia\n§ 421 ods. 1 C. s. p.\n23. Dovolaciemu súdu potom neostávalo iné než dovolanie v tejto časti podľa § 447 písm. c) C. s. p.\nodmietnuť.\n24. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c) C. s. p.\n25. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. tak, že\nžalovanej ich náhradu nepriznal, keďže jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.\n26. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/435/2016", "guid": "a5c351d9-a417-48eb-9841-7969c4504ab8:47cb1833-4583-403c-89ac-f45ec8a609f3", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}