{"guid": "20ea8173-9134-49cc-a7dc-78056b81555e:504c31c7-8acc-475e-9337-08d129a06a55", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1099899761.1", "spisova_znacka": "5Obo/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/16/2017 z 22. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. 5Obo/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1099899761.1", "identifikacne_cislo": "1099899761", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2018-11-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmenky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/600/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 600/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/600/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/600-1991/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/600/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 600/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/600/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/600-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 ZZŠ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/191-1950/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1950/191#paragraf-16", "/SK/ZZ/1991/600#paragraf-5", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455", "/SK/ZZ/1991/600#paragraf-6", "/SK/ZZ/1950/191#paragraf-17", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/504c31c7-8acc-475e-9337-08d129a06a55", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1099899761.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1099899761.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1099899761.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/16/2017\n1099899761\n22. 11. 2018\nJUDr. Anna Marková\nECLI:SK:NSSR:2018:1099899761.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej\na členiek senátu JUDr. Andrei Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Jany Hullovej v právnej veci žalobcu:\nSTRODEN MANAGEMENT LIMITED, so sídlom 4 Afentrikas, Afentrika Court, Office 2, 6018 Larnaca,\nCyprus, č. HE 117 862, zastúpeného LAWS, s.r.o., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 729\n078, proti žalovanému: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/a, 825 11\nBratislava, IČO: 35 815 256, zastúpenému JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 25,\n040 01 Košice, za účasti zástupcu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Mgr. Richarda Dukesa, o\nzaplatenie 350 000 000,- Kč s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave z 21. júna 2017, č. k. 37Zm/415/1999-2911, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. júna 2017,\nč. k. 37Zm/415/1999-2911 p o t v r d z u j e .\nII. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. júna 2017, č. k.\n37Zm/415/1999-2911 zmenkový platobný rozkaz zo 17. mája 1999, č. k. 37Zm/415/1999-41 ponechal\nv platnosti v celom rozsahu s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej.\n2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na predchádzajúce rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolacieho\nsúdu a dovolacieho súdu. Taktiež poukázal na predchádzajúce dokazovanie vykonané na súde prvej\ninštancie, predovšetkým pokiaľ ide o rozsudok Krajského súdu v Ostrave č. k. 35T/4/2003-9554 z 26.\napríla 2012 a rozsudok Vrchného súdu v Olomouci č. k. 6To/48/2012-9638 z 13. decembra 2012, ako aj\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2To/4/2013 z 19. novembra 2013.\n3. Ďalej uviedol, že v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Obo/38/2014 z 30. marca 2015 doplnil dokazovanie v zmysle § 129 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) prečítaním obsahu zápisnice o výsluchu svedka D. J. z 25.\nnovembra 2004 v trestnej veci vraždy C., ďalej oboznámil s výpoveďou D. T. v trestnom konaní vedenom\nKrajským súdom v Ostrave pod sp. zn. 35T/4/2003, čítaním rozsudku Špecializovaného trestného súdu,\npracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-3T 14/2012 z 3. marca 2017 vo veci obžalovaného Ing. O.\nE., ďalej čítaním plných moci udelených Ing. E. U., SKP úpadcu Union banka a.s. „v likvidácii“ dňa\n26. júla 2004 JUDr. R. P. za účelom indosácie zmeniek opatrených na rubovej strane overovacou\ndoložkou notára č. 2614/98 zo 6. októbra 1998, č. 2613/98 zo dňa 6. októbra 1998, č. 2612/98 zo dňa\n6. októbra 1998, č. 2611/98 zo 6. októbra 1998 a č. 2610/98 zo 6. októbra 1998. Ďalšie dôkazy uvedené\nv zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/38/2014 z 30. marca 2015\n\na ani iné ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko právni zástupcovia obidvoch účastníkov vykonanie ďalších\ndôkazov nenavrhli a ohľadom dôkazov uvedených v zrušujúcom uznesení zhodne uviedli, že po uplynutí\ntakého dlhého obdobia nepovažujú za zmysluplné ani hospodárne ich vykonanie, výpovede by boli po\ntak dlhom čase skreslené a všetky podstatné rozhodnutia sú súčasťou spisu.\n4. K námietke žalovaného, týkajúcej sa neplatnosti vzniku zmenkovej obligácie z dôvodu nedostatku\ntradície, pričom žalovaný vyslovil názor, že táto námietka bola uplatnená riadne a včas a jej skutkové a\nprávne vymedzenie je jednoznačné, poukázal na záväzný právny názor dovolacieho súdu vyslovený v\nzrušujúcom uznesení č. k. MObdoV/8/2002-819 z 19. júna 2003, v ktorom dovolací súd konštatoval, že\nnemôže prihliadať a zaoberať sa inými námietkami než tými, ktoré sú obsahom podania žalovaného zo\ndňa 1. júna 1999 (č. l. 42 - 47 spisu), pretože aj pre dovolacie konanie platí tzv. koncentračná zásada\nvyplývajúca z ustanovenia § 175 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. Dovolací súd po posúdení obsahu námietok\nkonštatoval, že v tomto podaní žalovaný vôbec nenamietal, že by zo strany žalovaného nebolo došlo\nk uvedenému odovzdaniu zmeniek remitentovi SEZOOZ GROUP a.s., a teda nenamietal ani vecnú\nlegitimáciu žalobcu. Dovolací súd konštatoval ďalej, že žalovaný v týchto námietkach vôbec nenamietal\nani porušenie zákona č. 600/1992 Zb. Vychádzajúc aj z názoru dovolacieho súdu, súd prvej inštancie\nsa námietkou neplatnosti zmenkovej obligácie pre nedostatok tradície nezaoberal.\n5. K ďalšej námietke, a to nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu - spoločnosti STRODEN\nMANAGEMENT LIMITED tvrdiac jednak, že JUDr. P. konal na základe neplatnej plnej moci, keď neprijal\nzákonným spôsobom splnomocnenie od správkyne konkurznej podstaty za účelom indosácie zmeniek a\nďalej z dôvodu, že nekonal spoločne s Ing. S. Q. ako to vyžaduje ustanovenie § 31 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka uviedol, že sa s ňou nestotožnil. Prisvedčil, že je pravdou, že plnomocenstva udelené JUDr. P.\nneboli riadne zažurnalizované v spise, ale boli v origináli založené v trezore Krajského súdu v Bratislave\nspolu s prvopismi predmetných zmeniek. Toto administratívne pochybenie kancelárie súdu vyhodnotil,\nže je bez právneho významu z hľadiska existencie oprávnenia JUDr. P. indosovať predmetné zmenky\nv mene spoločnosti Union banka, a.s. „v likvidácii“. Vychádzajúc z jednotlivých plných moci udelených\n26. júla 2004 JUDr. P. správkyňou konkurznej podstaty spoločnosti Union banka, a.s. „v likvidácii“ mal\nsúd prvej inštancie za preukázané, že JUDr. P. bol oprávnený v mene tejto spoločnosti indosovať na\nsúčasného žalobcu zmenky opatrené na rubovej strane overovacou doložkou notára č. 2614/98 zo 6.\noktóbra 1998, č. 2613/98 zo 6. októbra 1998, č. 2612/98 zo dňa 6. októbra 1998, č. 2611/98 zo 6.\noktóbra 1998 a č. 2610/98 zo 6. októbra 1998, t. j. že bol oprávnený na súčasného žalobcu indosovať\npredmetné zmenky. Uviedol, že je pravdou, tak ako to namietal žalovaný, že jednotlivé plnomocenstva\nneobsahujú súhlas splnomocnenca, t. j. JUDr. P. s prevzatím zastúpenia, avšak stotožnil sa s názorom\nžalobcu, že v danom prípade právnym základom pre zastúpenie je dohoda o plnomocenstve, uzatvorená\nv zmysle § 23 Občianskeho zákonníka. Od dohody o plnomocenstve, zdôraznil, že je potrebné\nodlišovať samotné plnomocenstvo udelené v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka, ktoré predstavuje\njednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva na vedomie tretím osobám, že zvolený zástupca je ho\noprávnený zastupovať a v akom rozsahu. Samotné plnomocenstvo iba osvedčuje existenciu dohody o\nplnomocenstve, z ktorej vyplýva oprávnenie zástupcu zastupovať zastúpeného. Vzhľadom na uvedené\nsúd nepovažoval námietku žalovaného, že na plných mociach chýba súhlas splnomocnenca k prevzatiu\nzastúpenia, za právne významnú. Za dôvodnú nepovažoval súd prvej inštancie ani námietku žalovaného\nvyplývajúcu z tzv. kolektívneho plnomocenstva. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že\nustanovenie § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje prípad, keď v jednej plnej moci je uvedených\nniekoľko zástupcov, pričom rozsah ich oprávnení bude totožný. V takom prípade je na uzatvorenie\nplatného právneho úkonu potrebný spoločný prejav vôle všetkých zástupcov. V danom prípade nebolo\nudelené plnomocenstvo Ing. Q. a JUDr. P. spoločne v zmysle § 31 ods. 3, veta druhá Občianskeho\nzákonníka, ale boli im udelené dve samostatné plné moci týkajúce sa rozdielnych úkonov. Súd sa preto\nstotožnil s názorom žalobcu, že pre platné indosovanie zmeniek nebol potrebný spoločný prejav vôle\nobidvoch zástupcov teda Ing. Q. a JUDr. P.. V tejto súvislosti poukázal na názor vyslovený Najvyšším\nsúdom Českej republiky v rozsudku sp. zn. 29Odo/459/2005 z 22. augusta 2006 a uznesení sp. zn.\n29Cdo/2043/2008 z 24. februára 2010, s ktorými sa stotožnil a podľa ktorých dlžník zo zmenky nie je\noprávnený skúmať oprávnenie osôb, ktoré za indosanta zmenku podpísali. Namietať materiálnu vadu\npodpisu je oprávnený iba ten, za koho bol podpis vykonaný. Z uvedeného vyplýva, že i keby za indosanta\npodpísala zmenku neoprávnená osoba, nič to nemení na záväzku zmenkového dlžníka. So zreteľom\nna uvedené mal súd prvej inštancie existenciu aktívnej legitimácie súčasného žalobcu za bezpečne\npreukázanú.\n\n6. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na čl. I § 17 ods. 1 zákona č. 191/50 Zb., podľa ktorého ten, kto je\nžalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch\nk vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome\nna škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so\nspotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch\nk vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.\n7. V tejto súvislosti odvolací súd v zrušujúcom uznesení vytkol súdu prvej inštancie, že neprihliadol na\nzistenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v rozsudku sp. zn. 2To/4/2013 z 19. novembra\n2013, v ktorom bolo konštatované, že osoby konajúce za Union banku, a. s., pri krokoch súvisiacich\ns odkúpením zmenky disponovali vedomosťou o skutočnom účele súhrnu úkonov predchádzajúcich\nvystaveniu zmeniek a nasledujúcich po ňom, vrátane vytvárania vecne nepodloženého záväzku pre SPP.\nSúd pri posudzovaní otázky, či Union banka, a. s., konala na škodu dlžníka teda žalovaného, neprihliadol\nna uvedené zistenie najvyššieho súdu, nakoľko sa stotožnil s názorom žalobcu, že svoje konštatovanie\npresvedčujúcim spôsobom neodôvodnil.\n8. Súd neprihliadol ani na závery Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uvedené\nv odôvodnení rozsudku sp. zn. BB-3T 14/2012 z 3. marca 2017, nakoľko rozsudok do dňa rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie nebol právoplatný a súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že sa trestný súd pri\nposudzovaní konania Union banky, a. s., na škodu osoby, ktorá je vystaviteľom zmeniek zaoberal\nokolnosťami prevyšujúcimi rámec trestného konania vo veci obžalovaného Ing. O. E..\n9. Samotná aktívna účasť osôb konajúcich za SPP na konštrukcií celého obchodu, skutočnosť, že\nSPP boli iniciátorom celého obchodu vylučuje podľa názoru súdu charakter konania na škodu SPP ako\nzmenkového dlžníka. Aktívna účasť osôb konajúcich za SPP bola preukázaná v predmetnom konaní a aj\nšpecializovaný trestný súd v odôvodnení rozsudku sp. zn. BB-3T 14/2012 z 3. marca 2017 konštatoval,\nže úmysel smerujúci k spôsobeniu škody SPP je jednoznačne potrebné konštatovať u osôb konajúcich\npri dotknutých úkonoch za SPP a SEZOOZ GROUP a.s.\n10. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo aj\nvo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalovaný, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno nepreukázal\nspôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť, že pôvodný žalobca Union banka konal na škodu\nžalovaného. Za dôkaz o konaní Union banky na škodu dlžníka nepovažoval súd výpoveď svedka S. W.,\nkeď vo viacerých výpovediach v prípravnom konaní, ako aj pred súdom, ako to vyplýva z odôvodnenia\nrozsudku Krajského súdu v Ostrave č. k. 35T/4/2003-9554 z 26. apríla 2012 vypovedal, že Union banka\no uzatváraní fiktívnych zmlúv nevedela, skutočnosť, že Union banka nevedela o uzatváraní fiktívnych\nzmlúv potvrdil svedok aj pred notárom JUDr. C. E. 28. marca 2000. Z obsahu ďalšej notárskej zápisnice\nz 8. novembra 1999 spísanej notárom JUDr. D. P. vyplýva, že S. W. potvrdil, že predmetom stretnutí\nbola ekonomická situácia SPP, možnosť odkúpenia zmeniek vystavených SPP, ich kvalita, odkúpenie,\nktoré sa napokon aj realizovalo. S. W. teda ani v tomto vyhlásení nepotvrdil, že by banka vedela o\nfiktívnych zmluvách. Uvedený svedok S. W. do zápisnice spísanej na Okresnom súde vo Vsetíne, ako\nsúde dožiadanom dňa 16. marca 2000 výslovne uviedol, že sa jednalo o zmluvy fiktívne, aby došlo\nk získaniu finančných prostriedkov od Union banky. Je pravdou, tak ako to konštatoval odvolací súd\nvo svojom zrušujúcom uznesení, že S. W. bol povinný pred dožiadaným súdom vypovedať pravdu a\nnič nezamlčovať avšak súd jeho výpoveď s prihliadnutím na tak závažné rozdiely v jeho tvrdeniach,\nkeď svedok W. sa vo veci vyjadril niekoľkokrát a nepotvrdil údaje z výsluchu pred dožiadaným súdom,\nnepovažoval za dôkaz preukazujúci spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť tvrdenia žalovaného,\nže Union banka pri nadobúdaní zmeniek konala na škodu dlžníka teda žalovaného. Konanie Union banky\nna škodu žalovaného podľa názoru súdu celkom bezpečným spôsobom nepotvrdil ani žiaden z ďalších v\nkonaní vypočutých svedkov. So zreteľom na uvedené, nepreukázanie nadobudnutia zmeniek na škodu\ndlžníka a čl. I § 17 zákona č. 191/50 Zb. nebol súd oprávnený zaoberať sa voči ďalšiemu majiteľovi\nzmeniek kauzálnymi námietkami žalovaného a preto, ponechal zmenkový platobný rozkaz Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 37Zm/415/1999-41 zo 17. mája 1999 v celom rozsahu v platnosti.\n11. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie\nžalovaného citujem: „Odvolateľ je toho právneho názoru, že predmetný rozsudok je nepreskúmateľný,\narbitrárny, nedávajúci odpoveď na uplatnené námietky žalovaným v priebehu súdneho pojednávania.\nTým sa stáva v celom rozsahu nezákonným zvlášť, keď súd jednotlivé dôkazy nevyhodnotil spravodlivo\n\na zákonne, ale povytrhával iba také tvrdenia žalobcu, ktoré súdu vyhovovali, pričom neprihliadol na\nuplatnené námietky žalovaného.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí, resp. v odôvodnení zašiel v nezákonnosti až tak ďaleko, že si\ndovolil hodnotiť rozhodovanie trestných súdov a vyhodnocovať ich rozhodnutia ako nepresvedčivé,\nneodôvodnené a stavia sa do úlohy odvolacej inštancie, aj keď mu táto úloha nepatrí (samozrejme\nv prospech žalobcu). Celé konanie vrátane rozsudku je preto potrebné považovať za nespravodlivý\nproces, ktorý vyznieva iba v prospech žalobcu, nezohľadňujúc práva žalovaného. K základným právam\núčastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných\ndôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené.\nV súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry z\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, NS SR z 12.5.2011 sp. zn. 8Sžo 122/2010 citujúc rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva poukázal na to, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku\nbola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť\npodľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu, avšak ak\nsúd v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany\nprednesenú žalobcom je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).\nSúdna prax ustálila, že arbitrárny rozsudok znamená ľubovoľný, javiaci sa ako ľubovoľný bez\nrozumnej opory, závislý len na individuálnom rozhodnutí nie na všeobecne platných dôvodov. Arbitrárne\nrozhodnutia súdov podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky znamenajú predovšetkým:\n- extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami,\n- interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, odklon od ustálenej judikatúry\nbez toho, aby boli dostatočne odôvodnené dôvody na základe, ktorých súd odmietol stabilizovanú\nvýkladovú prax,\n- nerešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami\nspravodlivosti (prepojatý formalizmus)\n-hodnotenie dôkazov vykonanej bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu, tak, že z nich\npri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy.\nÚstavný súd vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS. 247/2007, ktorý bol publikovaný v zbierke nálezov a\nuznesením ÚS SR v roku 2008 skonštatoval:\nVšeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný. To jeho\nrozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí\ndbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, čiže inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí\nrovnako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel boli pre širšiu právnickú ale aj laickú\nverejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú\nprávne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej inej\ninterpretácii nevyplývajú treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy\nSR, či článku 6 dohovoru o úprave ľudských práv a základných slobôd. Napadnutý rozsudok je natoľko\nrozporuplný, arbitrárny a svojvoľný, že ťažko odvolateľovi aj argumentovať svojimi námietkami, keďže\nsúd na tieto námietky nezaujal právny názor, ba dokonca nerešpektoval ani príkazy NS SR, ktoré boli\npre neho záväzné a boli vyslovené v zrušujúcom rozsudku NS SR sp. zn. 5 Obo 38/2014.\nVychádzajúc z uvedeného, odvolateľ je nútený v prvom rade zaujať iba odvolacie námietky ku\nkonštatovaniam súdu, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku a až tak znova poukázať na námietky,\nku ktorým prvostupňový súd nezaujal žiadny právny názor a následne zopakovať odpovede tak. ako\nto prikázal odvolací súd prvostupňovému súdu, ktorý na rozhodnutie súdu odvolacieho nereagoval a\nneposlúchol ho.\nK bodu 1. - nedostatok tradície\nSúd poukazuje na právny názor, ktorý bol vyslovený dovolacím súdom v rozhodnutí NS SR MObdo\nV/8/2002 -819 zo dňa 16.6.2003. Jedná sa o to, že prvostupňový súd tvrdí, že otázka nedostatku tradície\nzmeniek bola týmto právnym názorom dovolacieho súdu vyriešená a preto neprihliadol na námietky\nžalovaného na pojednávaniach v tomto konaní.\nNahliadnutím do predmetného rozsudku SR cit. sp. zn. konštatujem, že sa jednalo o zrušujúci rozsudok,\nktorým NS SR rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nNa str. 17 tohto rozsudku súd skonštatoval, že aj pre dovolacie konanie platí tzv. koncentračná zásada\nvyplývajúca z ustanovenia §175 ods. 1,2,3 OSP, čo znamená, že ani dovolací súd v zmysle §175 Ods. 3.\nuž nemôže prihliadať na námietky podané neskôr, t. j. nemôže prihliadať a zaoberať sa inými námietkami\nnež tými, ktoré sú obsahom podania Žalovaného zo dňa 1.6.1999, preto dovolací súd v danom konaní\nsa nemôže zaoberať aj množstvom iných otázok, ktoré účastníci konania uviedli vo svojich rozsiahlych\n\npodaniach. Ten istý záver ide aj pokiaľ ide o námietky uvedené v mimoriadnom dovolaní. Vzhľadom na\nto, že dovolací súd sa zaoberal iba tými námietkami, ktoré sú uvedené ako námietky v mimoriadnom\ndovolaní, ktoré sú zároveň uvedené ako námietky v uvedenom podaní žalovaného zo dňa 1.6.1999.\nMimoriadne dovolanie koncentračnú zásadu nerešpektovalo a prekročilo medze konania, ktoré sú dané\nrozsahom námietok uvedených v podaní z 1.6.1999. V tomto podaní žalovaný vôbec nenamieta, že by\nzo strany žalovaného nebolo došlo k riadnemu odovzdaniu zmeniek SEZOOZ GROUP, a. s. Vsetín,\na teda nenamieta ani vecnú legitimáciu žalobcu na čo správne poukazuje žalobca, preto rozsiahla\nargumentácia generálneho prokurátora ako aj žalovaného týkajúca sa tradície zmeniek medzi týmito\nsubjektami za toho procesného stavu je právne nerelevantná, keď naviac v tomto smere generálny\nprokurátor vychádza len s ním vykonaného hodnotenia dôkazov. V týchto námietkach žalovaného vôbec\nnie je namietané porušenie zákona č. 600/1992, preto dovolací súd nemohol zaujať stanovisko ani k\nnázoru generálneho prokurátora, týkajúceho sa prípadného porušenia tohto zákona.\nVychádzajúc z citácie predmetného rozhodnutia súdu je zrejmé, že súd v odôvodnení rozsudku\nrozhodnutia vytrhol iba časť citácie a ostatnú nechal nepovšimnutú. Je zrejmé, že týmto rozhodnutím\ndošlo k zrušeniu rozhodnutia NS SR s tým, že vo veci ďalej bolo konané a rozhodované.\nV spise sú založené námietky, ktoré boli podané krajskému súdu v Bratislave proti zmenkovému\nplatobnému rozkazu zo dňa 17.5.1999 sp. zn. 37 Zm 415/1999. Na strane 5 je uvedené:\nS námietkami a s abstraktným účinkom indosamentu úzko súvisí otázka poctivosti nadobudnutia\nzmenky. Podľa § 17 Zák. č. 191/1950 Zb. Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,\nktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ\npri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z toho vyplýva, že nadobúdateľ zmenky musí\nvedieť o námietkach, ktoré dlžník môže uplatniť voči predchodcovi nadobúdateľa a súčasne musí mať\númysel, hoci aj nepriamy spôsobiť dlžníkovi škodu. V danom prípade sa na základe výslovného znenia\nkúpnej zmluvy odovzdali zmenky zástupcovi navrhovateľa Ing. A. V., ktorý ich ihneď prevzal protokolom\no odovzdaní a prevzatí zmeniek odvolávajúcim sa na dohodu medzi navrhovateľom ako preberajúcim\na odporcom ako odovzdávajúcim z 29.9.1998. teda zo dňa keď bola uzavretá kúpna zmluva a zmluva\no budúcej zmluve. Ako dôkaz žalovaný v námietkach priložil protokol o odovzdaní a prevzatí zmeniek\npripojených vo fotokópií.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 38/2014 zo dňa 30.3.2015 uložil okrem iného\nkonajúcemu súdu (str. 25 uznesenia NS SR, sp. zn. 5 Obo 38/2014 zo dňa 30.3.2015), aby skúmal otázku\npriameho, či nepriameho úmyslu Union banky, a. s. pri prvej indosácii, prečo vlastne k tejto indosácii\nv krátkom čase po vystavení zmeniek došlo, prečo boli zmenky ešte pred indosáciou po ich vystavení\nodovzdané Union banke, a. s. a či v čase prvej indosácie zmeniek mala Union banka, a. s. vedomosť\no námietkach žalovaného proti vystaveným zmenkám.\nJe zrejmé, že konajúci súd sa nevysporiadal s uplatnenými námietkami, tieto si iba prispôsobil a\nvyhodnotil ich jednoznačne iba v prospech žalobcu, a to do takej miery, že rozhodnutie NS SR sp. zn.\nMObdo 5/8/2002 necitoval správne a úplne.\nMedzitým vo veci rozhodoval NS SR v ďalších svojich rozhodnutiach a prikázal aj v poslednom citovanom\nrozhodnutí sp. zn. 5 Obo 38/2014 zo dňa 30.3.2015, aby sa vysporiadal aj s otázkou z akého dôvodu\nboli zmenky odovzdané ešte pred indosáciou Union banke, a.s..\nSúd neustále tvrdí, že otázka nedostatku tradície nebola uplatnená v námietkach žalovaného a preto na\nňu vychádzajúc zo zásady koncentrácie konania nemožno prihliadať (námietky zo dňa 1.6.1999).\nJe zrejmé, že samotné námietky zo dňa 1.6.1999 proti zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa\n17.5.1999 sp. zn. 37 Zm 415/1999 obsahujú túto námietku, tak ako ju opakovane citujem v dôvodoch\nodvolania.\nJe pravdou, že podľa § 226 OSP - ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\nSúdna prax i judikatúra súdov ustálila, že prvostupňový súd nebude viazaný právnym názorom\nodvolacieho súdu vysloveným v zrušovacom uznesení, v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa\ndôjde na základe vykonaného dokazovania k takej zmene skutkového stavu, z ktorého vychádzal\nodvolací súd pri vyslovovaní svojho právneho názoru, že právny názor odvolacieho súdu už popri\ntakomto skutkovom stave nemôže obstáť.\nNavyše už samotný odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. 5 Obo 38/2014 zo dňa 30.3.2015,\ntak ako som na to poukázala, uložil prvostupňovému súdu opakovane sa s otázkou tradície zmeniek\nzaoberať.\nŽalovaný, preto na pojednávaniach po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu na túto námietku\nopakovane poukázal a zaujal k tomu aj právny názor v záverečnom vyjadrení, ktoré si dovolím\n\nopakovane citovať, pretože prvostupňový súd sa s touto otázkou nevysporiadal, čím neuposlúchol ani\npokyn NS SR.\nPredovšetkým poukazujem na tieto dôkazy:\n1) námietka neplatnosti vzniku zmenkovej obligácie z dôvodu nedostatku tradície, ktorá bola uplatnená\nna strane 5 námietok, a to takto : „V danom prípade sa na základe výslovného znenia kúpnej zmluvy\nodovzdali zmenky zástupcovi Union Banky Ing. A. V., ktorý ich ihneď prevzal protokolom o odovzdaní\na prevzatí zmeniek odvolávajúcim sa na dohodu medzi žalobcu ako preberajúcim a žalovaným ako\nodovzdávajúcim z 29.9.1998, teda dňa, keď bola uzavretá kúpna zmluva o budúcej zmluve“. Na\nstrane 3 námietok v nadväznosti na to SEZOOZ GROUP, a.s previedol zmenky indosamentom na\nrad UNION BANKY už 6.10.1990, ktorý sa stal ich majiteľom ich odovzdaním a prevzatím. Takýto\npostup nepovažuje žalovaný za postup v súlade so zákonom, lebo dostáva dlžníka do neprimerane\nnepriaznivého postavenia. Námietka. Bola uplatnená riadne a jej skutkové a právne vymedzenie je\njednoznačné.\nNamietame preto absolútnu neplatnosť vzniku zmenkovej obligácie z dôvodu nedostatku tradície.\nAbsolútna neplatnosť je odôvodnená nasledovne:\n- zákon č. 600/1992 Z. z. platný v rozhodnom čase, pre vznik zmenkového záväzku sa vyžaduje okrem\nvyhotovenia zmenky aj jej odovzdanie prvému majiteľovi, t. j. tradícia. Pri nedodržaní tohto postupu, t. j.\npri nedostatku tradície zmenkový záväzok nemôže vzniknúť. Ide totiž o právny úkon. ktorý je v rozpore so\nzákonom, Taký úkon je neplatný podľa § 39 OZ. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej\npovinnosti v každom štádiu konania, a to bez ohľadu na to, či bola namietaná alebo nie.\nTento právny názor už vyslovil aj dovolací súd, z ktorého je zrejmé, že sa nemožno domáhať zmenkového\nzáväzku, ktorý vznikol na základe právnych úkonov, ktoré trpia vadami, a v dôsledku ktorých je tento\nprávny úkon absolútne neplatný. Poukazujem pritom na tieto dôkazy:\n- protokol o odovzdaní a prevzatí zmeniek, kde je vyslovene uvedené: „Na základe dohody medzi\npreberajúcim a odovzdávajúcim zo dňa 29.9.1998 (teda jeden deň po podpise zmeniek) týmto\nodovzdávajúci, teda SPP odovzdáva a preberajúci Union banka a.s. preberá nasledovné listinné cenné\npapiere, a to vlastné zmenky s termínom vystavenia 28.9.1998.\n- ďalej poukazujem na zápis č. 35 z roku 1998 z mimoriadneho zasadnutia predstavenstva Union banky.\na.s. konaného 22.9.1998, kde v programe je uvedené odkúp zmeniek SPP vo výške 350.000.000,Kč. t.zn., že už 22.9.1998 bolo plánovane nadobudnutie zmeniek, ktoré ešte neboli ani podpísané, čo\nje v súlade s výpoveďou S. W. dňa 16.3.2000, kedy on sám uviedol, že celý postup v súvislosti so\nzmenkami vymyslelo kolégium v zložení C., V., W. a E. a bolo dohodnuté aj to, že zmenky sa dajú\nodpredať Union Banke. Táto výpoveď je v súlade aj s výpoveďou ďalších svedkov, ale podstatné je to,\nže samotný W. uviedol, že on nikdy zmenky nevlastnil, pretože on ich mal k dispozícií iba vtedy, keď\nich podpisoval, pretože okamžite boli odovzdane Union banke, ktorá ich prevzala. Konkrétne uviedol:\n„Zmenky mi boli prinesené pracovníkom Union banky, ja som zmenky vzadu podpísal a nechal som ich\npotvrdiť Notárskym zápisom“. Takisto uviedol, že zmenky boli prinesené do Union banky ešte týždeň\npred vystavením zmeniek, nakoľko na zmenkách bola zistená určitá závada, a preto boli zmenky vrátené\ns tým, že bolo povedané, že závady na zmenkách budú odstránené.\nTáto výpoveď svedka W. je v súlade aj so zápisom zjednania úverového výboru obchodného úseku\nkonaného dňa 21.9.1998, kedy ešte pred samotným podpisom zmeniek dňa 28.9.1998 už úverový výbor\nprejednával odkúp zmeniek SPP. V samotnej kúpnej zmluve zo dňa 29.9.1998, ktorá bola uzavretá\nmedzi SEZOOZ GROUP a SPP je uvedené, že bod 2: „Tieto zmenky boli odovzdané financujúcej banke\npredávajúceho Union banke, a.s. dňa 29.9.1998 do rúk Ing. V.. Samotná výpoveď Ing. V. ako aj výpoveď\nD. T. je v súlade so zistenými skutočnosťami a je absolútne zrejmé, že nedošlo k odovzdaniu zmeniek\njeho prvému majiteľovi, a to SEZOOZ GROUP, ale tieto zmenky okamžite prevzala UNION BANKA, a.s.\nBola to pravé Union banka. a.s., ktorá kontrolovala zmenky ešte pred ich popisom, vedela o fiktívnosti\nkúpnych zmlúv a následne všetkých dodatkov k týmto zmluvám a zmenky boli indosované na Union\nbanku a.s., v čase keď už ich sama prevzala.\nTieto listinné dôkazy, ktoré sú založené v spise, ako aj výpovede jednotlivých svedkov jednoznačne\nsvedčia, že došlo k porušeniu zákona č. 600/1992 Z.z., teda jedná sa o nedostatok tradície, a tým je\ncelý právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou.\nPoukazujem pritom na rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 29.5.2007, sp. zn. 5Cmo 90/2007, v\nzmysle ktorého v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu musí súd prihliadnuť z\núradnej povinnosti k absolútnej neplatnosti právnych úkonov i bez toho, aby sa žalovaný dovolával len\npokiaľ sú okolností, na ktorých sa má táto neplatnosť zakladať skutkovo vymedzená vo včas podaných\nnámietkach. V podaných námietkach je vyslovene uvedené: \"V danom prípade sa na základe výslovného\n\nznenia kúpnej zmluvy odovzdali zmenky zástupcovi UNION Banky, lng. A. V., ktorý ich ihneď prevzal\nprotokolom o odovzdaní a prevzatí zmeniek odvolávajúcim...\nVychádzajúc z uvedeného je zrejme, že právna úprava vydávania zmeniek sa teda viaže na dve na seba\nčasovo nadväzujúce právne skutočnosti, a to je splnenie všetkých zákonnom požadovaných právnych\nnáležitosti vydania zmenky a splnenie podmienky, že sa zmenka stala zákonom ustanoveným spôsobom\nmajetkom prvého nadobúdateľa (reminenta).\nV súlade s § 5 ods. 1 Zákona č. 600/1992 Z.z. sa teda vyžaduje tzv. vlastnícke nadobudnutie zmenky ako\nlistiny jej prvým majiteľom (Kovařík, Z: Směnka a šek v České republice, 4. vydanie, Praha C.H.BECK\n2001. str. 69). Preto ani na zmenkovoprávny prevod zmenky nestačí púhy indosament. Indosament musí\nbyť doplnený odovzdaním a prevzatím zmenky medzi indosantom a indosatárom (R. Chalupa, Zákon\nsmeňečný a šekový - komentář, I. díl, Linda Praha a. s., 1996, str. 110). Ak sa tradícia vyžaduje pri\nindosamente, tak tým viac je potrebné pri nadobudnutí vlastníctva k nej vo vzťahu k remitentovi. Bez\nodovzdania zmenky do rúk reminenta je nadobudnutie vlastníctva k nej nemysliteľné. Bez nej nemôže\nremitent vykonávať zmenkové práva, lebo nemá vo vlastníctve hmotný substrát obsahujúci tieto pravá\na inak k hnuteľnej veci, ktorou tento substrát nesporne je, vlastníctvo nemôže nadobudnúť.\nNedodržanie zákonného postupu pri vydávaní zmenky a jej neodovzdanie remitentovi má za následok,\nže zmenka nebola vydaná ako cenný papier, z právneho hľadiska teda neexistuje, a to napriek tomu, ak\nby formálne spĺňala všetky náležitosti ustanovené zákonom (Dedič, J., Štenglová, I.:. Zákon o cenných\npapírech Komentár I., vydání Praha 1997, s.2l-24).\nDôkazy:\nkúpna zmluva medzi SEZOOZ GROUP a SPP z 29.9.1998\nProtokol o odovzdaní a prevzatí zmeniek z toho istého dňa, zmenky prevzal zástupca Union Banky,\nlng. A. V.. Plnomocenstvo však na odovzdanie zmeniek od spoločnosti SEZOOZ GROUP tato osoba\nnemala, lebo šlo o zabezpečovacie zmenky, čo vyplýva jednoznačne z uvedenej kúpnej zmluvy. Postup\nUNION banky potom, čo prevzala zabezpečovacie zmenky do úschovy a predložila ich na indosáciu\n6.10.1998 nemá opodstatnenie a jednoznačne svedčí o ich zneužití.\nPoukazujem pritom aj na výpoveď svedkov S. W., ktorú výpoveď súd riadne oboznámil a je založená\nna čl. 2687 - 2688, kedy tento svedok dňa 12.10.2000 v konaní OVVS-524/10-2000, OÚV-170-2000\nvypovedal: „Na otázku vyšetrovateľa, či som bol prítomní pri odovzdávaní zmeniek vystavených v SPP\nv prospech SEZOOZ GROUP, ktoré boli následne odpredané Union banke uvádzam, že tomuto jsem\npřítomen nebyl, vím ale že Union Banka skutečne prevzala uvedené směnkv, jednalo se o pět kusú\nsměnek, každá na částku 70.000.000,- Kč.\nPoukazujem aj na výpoveď svedka A. V., ktorý bol vypočutý v tomto konaní pred súdom dňa 25.10.1999,\npričom tento pred súdom vypovedal takto: „Na príkaz predstavenstva prišiel dňa 29.9.1998 do sídla\nSPP v Bratislave po zmenky, kde ho vo svojej kancelárii prijal p. E. a odovzdal mu zmenky, ktoré boli\npodpísané Ing. Duckým. Súčasne mu predložil aj protokol o odovzdaní a prevzatí zmeniek, ktorý bol\ntaktiež podpísaný Ing. Duckým. Pán E. za SPP nič nepodpisoval. Po podpísaní protokolu a prevzatí\nzmeniek zo sídla SPP odišiel. Pri uvedenom stretnutí, boli samí s Ing. E.. Tieto zmenky on prevzal v\npodstate ako kuriér a v banke ich uložil do trezoru a čakal, kedy bude realizovaná indosácia zmeniek\nna banku. Zmluva o úschove spísaná nebola. Pravdepodobne na príkaz predstavenstva on osobne dňa\n6.10.1998 odniesol uvedené zmenky do Vsetína do sídla firmy SEZOOZ k p. W. a tento pred notárom\nvystavil na zmenkách indosament a súčasne podpísal pred notárkou aj zmluvu o prevode zmeniek. On\nosobne si overil, že dňa 7.10.1998 boli na účet SEZOOZ-u prevedené finančné prostriedky za eskont\nzmeniek. Svedok na pojednávaní ešte uviedol, že dňa 29.9.1998 sa on osobne nestretol s Ing. W.,\npôvodne mali ísť do SPP spolu, ale pán W. mu telefonoval, že je v Prahe a on po prevzatí zmeniek ho\ntelefonicky informoval, že tieto zmenky prevzal z SPP.\nŽalovanému nie je zrejmé z akého dôvodu konajúci súd tieto námietky neakceptoval, neprihliadal na\nnich a vysporiadal sa iba puhým konštatovaním, ktoré je v rozpore so samotným listinným dôkazom, a\nto námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu zo dňa 1.6.1999. ktorý dôkaz, ako keby pre súd\nneexistoval.\nOdvolateľ, preto ma právo na odpoveď, prečo súd neakceptuje uplatnenú námietku na nedostatok\ntradície v uvedených námietkach a svoje nezákonné a nespravodlivé rozhodnutie sa snaží zakryť\niným rozhodnutím súdu, ktoré už je prekonané inými rozhodnutiami NS SR, ktoré prvostupňový súd\nnerešpektuje a naopak neriadi sa ustanovením § 226 OSP.\nOdvolateľ ako žalovaný požaduje, aby súdy v rámci spravodlivého súdneho konania na túto otázku\nposkytli odpoveď, tak ako sa o to pokúsil odvolací súd vo svojom poslednom rozhodnutí, čo však\nprvostupňový sud nerešpektoval.\nK bodu 2. - nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.\n\nNestotožňujeme sa s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý cituje rozhodnutia českých súdov,\npritom opomína rozhodnutia NS SR, ktoré boli zverejnené a publikované v zbierke rozhodnutí, tak\nako som na to poukázala na pojednávaní. Za rozhodnutia NS SR, a to dovolacieho senátu, sp. zn.\n7 Cdo 6/2013 zo dňa 14.5.2014 vyplýva tento právny názor dovolacieho senátu: „Účelom zastúpenia\nje umožniť, aby z rôznych dôvodov robil právne úkony za zastúpeného jeho zástupca. Právny vzťah\nzastúpenia vzniká na základe dohody o zastúpení. Dohoda o zastúpení je dvojstranný právny úkon\nmedzi zástupcom a zastúpeným, ktorým sa zakladá právny vzťah zastúpenia a spravidla určuje aj obsah\ntohto právneho vzťahu. Plnomocenstvo je jednostranný úkon zastúpeného, ktorý preukazuje existenciu\nprávneho vzťahu zastúpenia, oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného a tiež rozsah zastúpenia.\nPokiaľ plnomocenstvo preukazuje oprávnenie zástupcu robiť len určité úkony, ide o tzv. jednoduché\nplnomocenstvo. Plnomocenstvo, ktoré preukazuje oprávnenie zástupcu konať za zastúpeného v celom\nkonaní je tzv. procesné plnomocenstvo“.\nZ uvedeného vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah a vôľa\nplnomocenstvo prijať, inak je plnomocenstvo neplatné.\nZo žiadneho ustanovenia občianskeho zákonníka, aby plnomocenstvo, ktoré bolo udelené niekoľkým\nsplnomocencom bolo udelené na jednej listine. Z obsahu listín, ktoré sú priložené v spise je úplne jasné\na zrejmé, že súd oboznámil na pojednávaní dňa 31.5.2017 plnú moc udelenú Ing. E. U., Ing. S. Q. zo\ndňa 20.7.2004. Z obsahu tejto plnej moci je úplne zrejmé, že tento splnomocnenec, ktorý splnomocnenie\nriadne prijal mal konať spoločne s JUDr. P. tak, ako si to vyžaduje ust. § 31 ods. 3 OZ. Súdu je zrejmé,\nže bol to práve Ing. Q., ktorý bol oprávnený vykonávať úkony súvisiace s predmetnou kauzou. Rozsah\njeho splnomocnenia je presne špecifikovaný a z neho je zrejmé, že mal konať ako splnomocnenec\nsprávcu konkurznej podstaty Ing. E. U. (/iv/ všetky ďalšie právne úkony voči postupníkovi, či tretím\nosobám spojených s vysporiadaním postúpených pohľadávok), pričom toto plnomocenstvo sa týkalo\nvšetkých úkonov súvisiacich s výkonom práv a plnením povinností splnomocniteľa ako postupiteľa z\nrámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi splnomocniteľom a spoločnosťou žalobcu,\nteda STRODEN MANAGEMENT LIMITED.\nPrávna teória ustálila, že splnomocnenie možno udeliť buď jednému splnomocnencovi alebo niekoľkým\nsplnomocnencom spoločne. Ide o tzv. kolektívne plnomocenstvo. Splnomocniteľ môže na základe\nvýslovného prejavu vôle v plnomocenstve uviesť, že každý zo splnomocnencov je oprávnený v prípade\nkolektívneho plnomocenstva konať samostatne. V takomto prípade je však potrebné uviesť rozsah\nsamostatného oprávnenia konať každého z nich osobitne. V situácii, keď na základe kolektívneho\nplnomocenstva rozsah splnomocnenia má právny úkon zhodný alebo sa bude sčasti prekrývať. V takom\nprípade zo zákona platí, že všetci splnomocnenci musia konať spoločne, t.j. musia urobiť obsahovo\nzhodný prejav vôle. Až takéto spoločné konanie splnomocnencov má právne následky zastúpenia.\nNa uzavretie platného právneho úkonu je v takom prípade potrebný spoločný prejav vôle všetkých\nzástupcov zastúpeného (Imrich Fekete - Občiansky zákonník , Veľký komentár, I. diel, Eurokódex, rok\nvydania 2011, Bratislava str. 216).\nToto je ďalší dôvod neplatnosti právneho úkonu indosácie zmeniek zo dňa 29.7.2004, a tým ďalší dôvod\nnedostatku aktívnej legitimácie na vedenie tohto súdneho sporu žalobcom. Súd sa vôbec nevysporiadal\ns otázkou a neposkytol odpoveď na otázku v tom smere, že iba platná zmluva o postúpení pohľadávky\nmôže mať za následok zmenu veriteľa. Žalovaný požaduje odpoveď, prečo sa prvostupňový súd\nnevysporiadal s otázkou, ktorá bola namietnutá v konaní, a to je otázka predloženia listinného dokladu\no postúpení pohľadávky medzi Union bankou a terajším žalobcom.\nK bodu 3. - Otázka posúdenia konania osôb za UB pri krokoch súvisiacich s odkúpením zmenky, či tieto\ndisponovali vedomosťou o skutočnom účele súhrnom úkonov predchádzajúcich vystavením zmeniek a\nnasledujúcich po ňom vrátane vytvárania vecne nepodloženého záväzku pre SPP.\nOdvolateľ v tomto smere si dovolí poukázať na úplne nesprávny, nezákonný, arbitrárny názor\nprvostupňového súdu, ktorý nemá akúkoľvek oporu vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s\nustanoveniami OSP, Tr. por., ako aj zákona o sudcoch.\nPrvostupňový súd si nemôže dovoliť hodnotiť rozsudok špecializovaného súdu v Banskej Bystrici, a to\ndo takej miery, že vyslovuje právny názor, ktorý mu nepatrí tým, že sám svojvoľne skonštatuje, že súd\npri posudzovaní otázky, či UB konala na škodu dlžníka, teda žalovaného neprihliadol na zistenie NS SR,\nnakoľko sa stotožnil s názorom žalobcu, že presvedčujúcim spôsobom neodôvodnil.\nŽalovaný takýto názor nemôže akceptovať, keď konajúci súd sa stotožní s názorom žalobcu nevedno\nz akých dôvodov a nerešpektuje právny názor, resp. rozsudok trestného súdu, ktorý je na úrovni\nprvostupňového súdu, ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie a svoje názory zhrnul v tomto rozsudku.\nAk by prvostupňový súd spravodlivo rozhodoval, takýto právny názor žalobcu by v žiadnom prípade\nakceptovať nemohol.\n\nSúd pri svojom rozhodovaní úplne zanedbal § 7 Tr. por., posudzovanie predbežných otázok, podľa\nktorého orgány činné v trestnom konaní a súd samostatne posudzujú predbežné otázky, ktoré sa\nv konaní vyskytnú; ak je v takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v\ntrestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím viazané ak nejde o posúdenie viny.\nV tomto smere opakovane poukazujem na to, že súd absolútne žalovanému neposkytol odpoveď na\ntieto uplatnené námietky, a to, že:\nNezanedbateľnou skutočnosťou, ktorá vyplýva aj z trestných rozsudkov je tá skutočnosť, že Ing. E.\nako osoba, ktorá celý obchod iniciovala bola, v predchádzajúcom období zamestnancom Union\nbanky. V tomto smere poukazujem na právne závery rozsudku NS SR sp. zn. 2To 4/2013 i následne\nna rozsudok Špecializovaného súdu v Banskej Bystrici. Je pravdou, že rozsudok NS SR sp. zn. 2To\n4/2013 bol zrušený, ale iba pre procesnú chybu, pričom z obsahu tohto rozsudku, teda z výsledkov\nvykonaného dokazovania jednoznačne vyplynuli závery, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie súdu v\ntomto konaní. Predovšetkým poukazujem na záver súdu, že skutočne Union banka konala na škodu\nosoby, ktorá je vystaviteľom zmeniek, pričom vedomostná zložka nie je prvkom zavinenia len vo forme\npriameho alebo nepriameho úmyslu, ale aj vo forme vedomej nedbanlivosti, pri ktorej konajúca osoba\nvie, že môže relevantný následok spôsobiť, ale bez primeraných dôvodov sa spolieha, že sa tak nestane.\nNahliadnutím do obsahu trestného spisu som zistila, že v spise je založený listinný doklad, z ktorého\nje zrejmé, že tak Ing. E. ako aj Ing. C. prekročili svoju právomoc, pretože na vystavenie zmeniek\nnemali právomoc, pretože o tomto úkone nebolo informované Ministerstvo hospodárstva a samotná\núčtovná operácia nebola zachytená v účtovníctve. Ďalej v spise sa nachádza doklad o tom, že SPP,\na.s. neobdržalo žiadne protiplnenie a preplatením zmeniek by mu bola spôsobená škoda vo výške\n440.300.000 Sk, nedošlo iba v dôsledku vzdoru SPP. Práve naopak je zrejmé, že tak Ing. C. ako aj Ing.\nE. konali v koordinácií so W., C., V. a T., teda Union bankou v koordinácii s nimi a podľa ich pokynov. R.\nW. z prijatých peňažných prostriedkov poukázal 300.000.000,- Kč na účet IMC Burzovní za nakúpené\nakcie Chemapolu, čo preukazuje protiprávne konanie na škodu SPP, a to spoločným konaním Ing. E.,\nW., C. spolu s Union Bankou,\nNajvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zaujal správny právny názor, že súd nemôže vychádzať z\nrozhodnutí českých sudov, ktorými boli oslobodené osoby, ktoré sa na transakciách podieľali a naopak,\nneakceptovať rozsudky súdov, ktoré skonštatovali na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania,\nktoré je vlastné iba orgánom činným v trestnom konaní, konanie na škodu dlžníka, v neprospech SPP.\nSúdu som preukázala, že ani oslobodzujúci rozsudok v trestnom konaní neznamená, že škoda\nspôsobená nebola a že podozrivé osoby sa nedopustili konania, ktoré spôsobilo škodu poškodeného, a\nto už či úmyselne alebo z nedbanlivosti (Nález US, ktorý bol predložený súdu). Súd si zrejme neuvedomil\ntú skutočnosť, že obvinený v trestnom konaní, a to sa týka tak C., V., či W. môžu vypovedať aj nepravdivo,\npretože to je ich súčasť obhajoby a za to nemôžu byť postihnutí. Práve naopak, ak napríklad S. W., či\nC. vypovedali občianskoprávnom konaní, ich výpoveď je postihnutá sankciou nepravdivej odpovede.\nZároveň poukazujeme na skutočnosť, že podľa § 135 veta tretia OSP: „Ďalej je súd viazaný rozhodnutím\npríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný\npodľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku\nspoločnosti a o zápise základného imania: 33b) sud však nie je viazaný rozhodnutím blokovom konaní“.\nPre účely nášho vyjadrenia je rozhodujúce, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že civilný súd je\nviazaný len rozhodnutím trestného súdu, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal (t.j. odsudzujúcim\nrozsudkom trestného súdu). Z uvedeného môžeme logickým výkladom a contrario vyvodiť, že ostatnými\nrozhodnutiami trestného súdu okrem odsudzujúceho rozsudku civilný súd nie je viazaný (obdobne T., J.:\nC., L: E., M.:Občanský soudní řád, Komentář 5. vydaní, Praha: C.H.Beck, 2001 s. 408 a nasl.: Bajcura,\nA., a kol. Občiansky súdny poriadok, I. diel Komentár. Bratislava 1996, str. 214). K rovnakému záveru\ndošla aj staršia (R 22/1979) a novšia judikatúra. Podľa rozsudku NS ČR zo dňa 15.4.1999, sp. zn.\n21Cdo 2368/98 (In: Soudní rozhledy č. 8/1999, s 246 a. nasl.) súd nie je v civilnom konaní viazaný\noslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní. Na základe hodnotenia dôkazov, v zmysle §\n132 OSP môže civilný súd dospieť k záveru, že skutok, pre ktorý bol účastník civilného konania trestne\nstíhaný, v ktorom spočíva jeho protiprávne konanie, sa stal; napriek tomu, že v trestnom konaní bol\nvyvodený záver, že tento skutok nebol preukázaný.\nK bodu 4. - Aktívna účasť osôb konajúcich za SPP bola preukázaná v predmetnom konaní aj\nšpecializovaným trestným súdom, že úmysel smerujúci k spôsobeniu škody SPP vyplýva aj z konania\nsamotného SPP. Súčasne sud skonštatoval, že výpoveď svedka S. W. je pre súd nevieryhodná a\nvieryhodná je výpoveď iba pred notárkou JUDr. C. E. ako aj pred notárom JUDr. D. P..\n\nOdvolateľ chce poukázať na to, že je pre neho nevysvetliteľné v rozpore so všetkými vykonanými\ndôkazmi a dokonca aj so všetkými rozhodnutiami NS SR toto tvrdenie súdu, keď opakovane NS SR\nvo všetkých svojich rozhodnutiach poukazuje na to, že súd nemôže hodnotiť výpoveď svedka W. ako\nnevieryhodnú výpoveď práve pred okresným súdom vo Vsetine. To teda znamená, že prvostupňový súd\npoukazuje na to, že pre neho je záväzný právny názor, ktorý bol vyslovený v rozhodnutí NS SR sp. zn.\nM Obdo V 8/2002 zo dňa 19.6.2003 (aj keď ho nesprávne cituje a nesprávne preberá právny názor tohto\nsúdu) a na druhej strane neakceptuje právne názory súdov, ohľadne výpovede svedkov S. W. ako aj\nďalších svedkov, ktorí boli vo veci vypočutí.\nSúd vôbec nezaujal právny názor k týmto námietkam žalovaného:\npoukazujem na to, že nemožno sa domáhať zmenkového záväzku, ktoré mu slúžilo na základe právneho\njednania neplatného (Sb. n. s. 2354., Rovnako Czel. 704 a Sb. n. s. 14.615). Súdy vyriešili otázku\nneplatnosti zmlúv a úkonov na ne nadväzujúcich, a preto záväzok z neplatnej zmluvy nenadobudne\nplatnosť, ak sa utvrdí skriptúrnou obligáciou. Neplatnosť zmluvy musí si súd všímať z úradnej moci.\nTáto neplatnosť sa prenáša tiež na skriptúrnu obligáciu, pokiaľ ide o zmenkový právny pomer medzi\npôvodnými zmluvnými stranami.\nJe preukázané v konaní pred súdom, že Union banka, konala vedome na ujmu dlžníka. Tento záver\nje preukázaný jednak listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov. Je zrejmé tak ako to tvrdí W., že\nUnion banka v snahe získať pre seba majetkový prospech vymyslela celý tento podvodný obchod, o\nčom svedčia listinné dôkazy, keďže ešte pred podpísaním samotných zmeniek sa aktívne angažovala\nprostredníctvom svojich zamestnancov na správnosti a platnosti vyhotovenia zmeniek, aby tieto nemali\nchybu. Tieto zmenky ešte pred ich podpisom si nechala priniesť do svojho sídla, o čom svedčí výpoveď\nC., prekontrolovala ich, pričom dobre vedela, že žiadna kauza sa k týmto zmenkám neviaže, jedná\nsa o čistý podvod, pretože žiadne technologické zariadenie sa nemalo financovať ani odkupovať,\nsama aktívne konala pri prevzatí zmeniek a S. W. iba poslúžil na to, aby boli indosované na jeho\nspoločnosť SEZOOZ GROUP, a.s., aby následne SPP ako žalovaný už nemohol činiť kauzálne námietky.\nV skutočnosti však S. W. tak ako vypovedal a nič na tom nemení ani jeho zmena výpovede, vystupoval\nako sprostredkovateľ a nikdy ani predmetné zmenky neprevzal.\nAko vyplýva z čl. I. § 17 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1960 Zb. v tomto konaní je potrebne\npreukázať zo strany žalovaného vedomosť o námietkach v čase nadobudnutia zmenky a úmysel\nnadobúdateľa zmenky konať na škodu dlžníka. V konaní bolo preukázané, že Union banka, a.s., sa od\nzačiatku zúčastňovala na tvorbe scenára, vedela, že splnením zmenkového záväzku si žalovaný musí\nškodu uplatňovať proti málo solventnej spoločnosti SG so značnými nákladmi, neistým úspechom a\nďalekým časovým horizontom, že odporca na základe dohodnutého scenára bude platiť spoločnosti SG,\nčo sa aj stalo 4.12.1998 vo výške 10.000.000 USD, ale navrhovateľ odporcu na prevod ani neupozornil\n(čo mal urobiť aspoň formou vyžiadania si uznania záväzku) hoci mal zmenky v úschove. Navrhovateľ\ntakisto vedel, že kúpna zmluva z. 29.9.1998 a ostatné nadväzné dokumenty sú simulované a vedel tak o\nvšetkých námietkach odporcu voči spoločností SG. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ\nkonal vedome na škodu odporcu.\nNajnepresvedčivejšou skutočnosťou je, že žalobca vyplatil a poukázal dohodnutú kúpnu cenu viac ako\n324.000.000,- Kč. teda dodržal kúpnu zmluvu o prevode zmeniek a spôsobil žalovanému prospech\na nie škodu, ide o prekvapujúce a zavádzajúce tvrdenie. Aký prospech mohol žalobca prevodom\nzmeniek na seba za zisk spôsobiť žalovanému zostáva skutočne v rovine jeho ničím nepodloženého\nvykonštruovaného tvrdenia bez, akéhokoľvek dôkazu, dokonca v rozpore so všetkými zisteniami\norgánov činných v trestnom konaní. Je potrebné uviesť, že indosáciou zmeniek sa žalobca zaradil\nmedzi veriteľov, ktorí majú špekulatívne snahy zhoršiť postavenie zmenkového dlžníka tým, že zmenku\nindosovali za účelom navodenia abstraktného účinku indosamentu (R. Chalupa. Zákon směnečný a\nšekový - komentář, I. Díl - směnkv, Linde Praha a.s., 1996, str. 165).\nAk žalobca tvrdí, že nikdy nemal záujem zbaviť prvého majiteľa, teda SEZOOZ Group uplatnenia\nnámietok voči žalovanému, ide o absurdné a nezmyselné tvrdenia. Ust. čl. I § 17 Zákona č. 191/1950 Z.z.\njasne hovorí o zodpovednosti majiteľa pri nadobúdaní zmenky za jeho vedome konanie na škodu dlžníka\na nie na škodu predchádzajúceho majiteľa zmenky. Podľa tohto ustanovenia ide o uplatňovanie námietok\nzo strany dlžníka (v danom prípade žalovaného) a nie zo strany predchádzajúceho majiteľa (v danom\nprípade SEZOOZ Group). Preto žalobca nemôže proti žalovanému. Svojim tvrdením stavia žalobca\nzmysel citovaného ustanovenia naopak, a súčasne sa snaží zastrieť svoj pravý úmysel, ktorým bolo\nzbaviť možnosti uplatnenia námietok práve žalovaného. A to je odpoveď na otázku NS SR v poslednom\nrozhodnutí, prečo tak rýchlo po podpísaní zmeniek došlo k indosácii zmeniek zo SEZOOZ GROUP na\nUnion Banku.\n\nŽalovaný poukazuje súdu na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý sám priznáva, že\nvyplatil ..Partnerskej organizácii“ žalovaného v Českej republike, teda SEZOOZ Group značnú sumu\npre potreby a zámery žalovaného.\nLepší dôkaz o vedomosti a účasti na príprave scenára celej transakcie už poskytnúť nemohol. Tým\npriznaním aj sám žalobca potvrdil pravdivosť svedeckých výpovedí O. E. (str. 9 zápisnice z pojednávania\nz 25.10.1999) a S. W. (ad 7 protokolu zo 16.3.2000, spísaného na Okresnom súde vo Vsetíne o jeho\núčasti na celej transakcii). Z uvedeného vyplýva, že Union banka vedela aj to, že finančné prostriedky\nsa mali poskytnúť žalovanému bez indosácie zmeniek, ktoré sa mali podľa výslovného znenia kúpnej\nzmluvy z 29.9.1998 uložiť v Union banke do úschovy. To potvrdzuje aj skutočnosť, že zástupca Union\nbanky zmenky skutočne prevzal, a to na základe dohody, ktorá bola uzavretá v ten istý deň ako kúpna\nzmluva, t.j. 29.9.1998 (protokol o odovzdaní a prevzatí zmeniek). Aj tieto skutočnosti dokazujú, že\nžalobca konal vedome na škodu žalovaného.\nPokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný koná voči nemu škodlivo „keď po zinkasovaní dohodnutého objemu\nfinančných prostriedkov namieta platnosť zmeniek a snaží sa dosiahnuť zrušenie platobného rozkazu,\ntak zabúda, že je to práve žalovaný, voči ktorému sa škodlivo postupovalo za účasti Union banky\npodľa ním vymysleného scenára, a preto je jeho zodpovednosť podľa čl. I § 17 Zákona č. 191/1950\nZ.z. jednoznačne daná. Postup žalovaného nie je škodlivým konaním, ale uplatnením práva proti\ntakému konaniu. Navyše podľa čl. I § 17 Zákona č. 191/1950 Z.z. prichádza do úvahy len škodlivosť\nnadobúdateľa zmenky.\nV súlade s § 17 Zákona č. 191/1950 Z.z. je rozhodujúca vedomosť žalobcu o námietkach v čase prevodu\nzmeniek a jeho konanie na škodu dlžníka. V danom prípade sa jedná o vedomosť Union banky. Dátum\nvystavenia zmlúv, ktoré sú jednou z príčin uplatnenia námietok je nerozhodný. Navyše príčiny námietok\nmuseli vzniknúť pred prevodom zmenky, lebo podľa citovaného ustanovenia ide o námietky, ktoré sa\nzakladajú na vlastných vzťahoch toho, kto je žalovaný zo zmenky, k vystaviteľovi alebo predchádzajúcim\nmajiteľom zmenky. Nový majiteľ tieto námietky vyvolá práve tým. že o nich vie a koná na škodu dlžníka.\nČo sa týka škody, žalovaný opakovane upozorňuje, že neobdržal žiadne plnenie od Union banky ani od\nsúčasného žalobcu a pokiaľ išlo a nejaké plnenie, boli to plnenia v súvislosti, s inými transakciami, ktoré\nholi uzavreté medzi vtedajším generálnym riaditeľom Ing. C. a S. W. (poukazujem pritom na výpoveď S.\nW. zo dňa 12.10.2000 čl. 2687, kde uviedol, že pokiaľ hovoril o zmluve medzi SPP a SEZOOZ Group\ntak táto zmluva sa týkala iných finančných transakcií).\nZ uvedeného je teda zrejmé, že Union banka nadobudla zabezpečovacie zmenky zmenkovým\nspôsobom a pri ich nadobúdaní konala vedome na škodu dlžníka. Abstraktnosť zmenkovej pohľadávky,\nktorú UNION banka nadobudla sa však nematerializovala, dlžníkovi, teda žalovanému, teda voči\nnadobúdateľovi zostávajú zachované i po osamostatnení zmenky všetky námietky, ktoré mohol uplatniť\nvoči prevodcovi zmenky (R. Chalupa, Osamostatnení zaistení směnky, Právni radce 7/2000 str. 19).\nIba pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že zabezpečovaná pohľadávka, keby bola platná, by plnením\nzanikla, a tým by zanikol aj dôvod zmenky (Uznesenie Vrchního soudu v Praze z 12.5.1998, sp. zn.\n5Cmo 14/1997).\nJe teda zrejmé, že kúpna zmluva z 20.9.1998 a ďalšie nadväzné dokumenty sú simulované, a tým\nabsolútne neplatné tak, ako to ustálil aj NS SR. Zmenky boli simulované a vydané, na základe neplatných\nprávnych úkonov. Osamostatnené prevedenie zmeniek žalovaného bolo protiprávne a v rozpore s\ndohodnutým postupom. Union banka konala vedome na škodu dlžníka, a preto že išlo v ďalšej indosácii\nna terajšieho žalobcu iba o obyčajnú cesiu, žalovanému ostali všetky námietky voči Union banke, ktoré\nmal voči SEZOOZ GROUP, a. s.\nV konečnom dôsledku poukazujem na listinný doklad, ktorý je založený v spise a podpísaný\npredchádzajúcim právnym zástupcom tak Union banky ako aj terajšieho žalobcu, v ktorom sám konanie\nUnion banky ako podvodné označil, konkrétne:\n- dňa 14.1.2008 pán právny zástupca už v postavení STRODEN MANAGEMENT LIMITED uviedol: „Ani\nmy, teda STRODEN MANAGEMENT LIMITED sme sa nestali právnym nástupcom Union banky, a.s. a\nnemáme nič spoločné s podvodným konaním Union banky so svojim zmluvným partnerom, ktorého si\nsám vybral a s ktorým uzatváral rôzne zmluvy, aj kauzálne zmluvy k predchádzajúcim zmenkám. To teda\nsvedči o tom, že samotný právny zástupca UNION BANKY a.s. potvrdil skutočnosť podvodného konania\nUnion banky a.s. na škodu dlžníka a že prevod zo SEZOOZ GROUP na Union banku bol vykonaný\nso snahou dosiahnuť abstraktný účinok rubopisu, a to za účelom sťaženia procesného postavenia\nvystaviteľa. čo je konaním na škodu žalovaného.\nV záverečnom návrhu som pripojila časť vyjadrenia pána právneho zástupcu, ktoré je založené v spise\nna čl. 1404, pretože konajúci súd toto jeho vyjadrenie v zrušenom rozsudku vyhodnotil jednoznačne v\njeho prospech. Tomu tak nie, pretože JUDr. Blaha bol právnym zástupcom Union banky od roku 2002,\n\no čom svedčí založená plná moc v spise a neskôr sa stal aj právnym zástupcom terajšieho žalobcu.\nV tomto vyjadrení predsa sám priznáva, že STRODEN MANAGEMENT nie je právnym nástupcom\nUNION BANKY a nemá nič spoločné s podvodným konaním žalovaného, teda SPP so svojim zmluvným\npartnerom, pričom z tohto vyjadrenia je jasné, že sa jedná o Union banku (ktorej právnym nástupcom\nsa terajší žalobca nestal a nie je právnym nástupcom ani SEZOOZ Group).\nEšte pre úplnosť treba doplniť, že Union banka a.s. vyplatila SPP a.s. dlžnú finančnú sumu. Žalovaný\nnepredložil o tejto skutočnosti žiaden doklad, pretože takýto doklad predložiť ani nemohol, lebo v\nskutočnosti ani neexistuje. Práve z listinných dôkazov ako aj všetkých ostatných je zrejmé, že Union\nbanka plnila SEZOOZ GROUP a toto bolo preukázané aj v trestnom konaní, kedy na to súdy pri svojom\nrozhodovaní poukázali. V skutočnosti Union Banka donútila W. ako svojho sprostredkovateľa, aby\nodkúpil od nej za uvedenú sumu bezcenné akcie B. ako aj bezcenné akcie TOKO banky. V tomto smere\npoukazujem aj na výpoveď Mgr. D. T., ktorú súd oboznámil s tým, že toto tvrdenie potvrdzuje vo svojej\nvýpovedi, keď uvádza, že „Celý obchod bol viazaný podmienkou odkúpenia akcií B. a ďalej uvádza, že\npokiaľ hovoril o zmenkách Toko banky a o ich nepredajnosti a o tom, že nikto iný než W. by tieto akcie\nnekúpil, tak je to pravda, nemá dôvod o tom pochybovať. Tento obchod bol dohodnutý za zavretými\ndverami a Toko banka bol skutočne problém, resp. jej akcie, pretože tie zmenky v tej dobe odmietli\nplatiť, pretože boli v nútenej správe. Priznal, že podmienkou na vyplatenie bolo to, že to boli spojené\nproblémy s akciami B. ako aj so zmenkami Toko banky. Takýmto postupom sa Union banka zbavila\nnepredajných akcií. Tvrdili sme a preukázali sme, že SPP od UNION banky ani od SEZOOZ GROUP\nneobdržala žiadne plnenie a žalobca toto tvrdenie okrem vlastného tvrdenia to ničím nepreukázal, lebo\nto preukázať ani nemohol.\nZhrnúc preto rozpor, ktorý uviedol súd, treba uzavrieť konanie na škodu dlžníka ako úmyselné konanie,\nktoré vyplýva z týchto záverov:... osoby konajúce za UB pri krokoch súvisiacich s odkúpením zmenky, a\nto v súčinnosti s obžalovaným R. W. /V., R., C./ pri tomto konaní disponovali vedomosťou o skutočnom\núčele súhrnu úkonov, predchádzajúcich vystaveniu zmeniek a nasledujúcich po ňom...\n- Vyjadrenie ČNB akcentuje, že sa jedna o eskontný úver, čo potvrdzuje evidencia tohto prípadu vedená\nv účtovníctve UB ako ...“Krátkodobé úvery klientom na obchodné pohľadávky...“ čomu zodpovedá i údaj\nv „Zmluve o prevode zmenky“, ktorá ukladá svojmu klientovi /SG/ povinnosť zasielania výkazov\nvýsledkov hospodárenia, a to nielen vystaviteľa zmenky, ale aj svoje a to až do úplného zaplatenia /\núhrady/ zmenkovej sumy. Pozn. Uvedené podklady sú zažurnalizované v spise...\n- Existuje jasná vedomosť - personálne sprostredkovaná pracovníkmi UB o obchodnom vzťahu\neskontného úveru.\n- Uvedené konanie UB je vedomým konaním na škodu osoby, ktorá je vystaviteľom zmeniek, pričom\nnemuselo ísť ani o úmysel, postačuje - v súlade s názorom NS - aj o formu vedomej nedbanlivosti,\npri ktorej konajúca osoba vie, že môže byť relevantný následok /škodu/ spôsobiť, ale bez primeraných\ndôvodov sa spolieha, že sa tak nestane.\n- Neobstojí téza, že existujú akési indície ďalších transferov, ktoré mali za následok získanie protiplnenia\nzmeniek na strane SPP. Žiadne takéto protiplnenia neexistujú okrem zmeniek.\n- Tomu, že doposiaľ škoda SPP nevznikla, zabránilo len právne vzdorovanie vedenia SPP po roku 1998,\nktoré doposiaľ úspešne vzdorovalo splneniu takéhoto záväzku.\nPredmetný spor trvá už 18 rokov, pričom odvolacie súdy, či už v rámci odvolaní a dovolaní rozhodujú\ntak, že na uplatnené odvolacie dôvody záväzné právne názory, ktoré však prvostupňový súd opakovane\nnerešpektuje. Žalovaný je v dlhodobej právnej neistote, pričom rozhodovanie prvostupňového súdu je\ntak ako som uviedla opakovane nespravodlivé, porušujúce elementárne zásady spravodlivého procesu\ni rovnosti zbraní v súdnom konaní. Terajší rozsudok je toho učebnicovým príkladom. Je preto nutné, aby\nodvolací súd vydal meritórne rozhodnutie, pretože sú na to splnené podmienky.“ Koniec citácie.\n12. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že zmenkový platobný rozkaz\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 37Zm/415/1999-41 z 15. mája 1999 zruší a súčasne zruší aj výrok o\nnáhrade trov konania. Žiadal priznať trovy konania tak, ako budú vyčíslené.\n13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že odvolanie žalovaného nespĺňa zákonné\nnáležitosti riadneho odvolania v zmysle ustanovenia § 205 O. s. p., nakoľko neobsahuje označenie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda a neobsahuje označenie odvolacích\ndôvodov v zmysle § 205 ods. 2 O. s. p., zdôraznil, že akoukoľvek opravou, či doplnením odvolania by\ndošlo k rozšíreniu odvolacích dôvodov, čo je v rozpore so zákonom. K hmotnoprávnej stránke odvolania\nuviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, považuje ho za adekvátne a správne,\nreagujúce na všetky námietky žalovaného v konaní.\n\n14. Čo sa týka údajného nerešpektovaná príkazov Najvyššieho sudu Slovenskej republiky žalobca tvrdí,\nže uvedené vyjadrenie žalovaného vyhodnotil ako snahu „vykonštruovať“ odvolací dôvod. Ďalej uviedol,\nže so žalovaným naznačenými príkazmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rámci posledného\nzrušujúceho rozhodnutia sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal. Krajský súd v Bratislave\nako prvoinštančný súd sa priamo na pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, ktorých nevykonanie\nbolo v zrušujúcom rozhodnutí vytknuté. Vysporiadal sa tiež s aktívnou legitimáciou žalobcu. Podotkol, že\nna vykonaní niektorých dôkazov (napr. pripojenie kompletných trestných spisov) netrval sám žalovaný.\nNaopak, žalovaný na pojednávaní dňa 17. mája 2017 do zápisnice uviedol, že cit.: „...nenavrhuje\nďalšie doplnenie dokazovania. Po uplynutí 20 rokov od začatia konania nepovažuje za zmysluplné, ani\nhospodárne, ani dopočutie svedka W., ktoré by podľa jej názoru viedlo k zbytočnému predĺženiu konania\na jeho výpoveď by po tak dlhom čase bola skreslená.“ Týmto svojim vyjadrením sa žalovaný v plnom\nrozsahu vzdal práva dovolávať sa údajného nerešpektovania príkazov Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Žalovaný mal opakovane procesnú možnosť ovplyvniť rozsah vykonaného dokazovania\npričom tak neurobil, naopak, svojimi jednoznačnými úkonmi sa postavil proti ich vykonaniu. Bol prítomný\nna pojednávaniach a vedel v akom rozsahu sa dokazovanie vykonáva, mal možnosť namietať a trvať na\nvykonaní ďalších dôkazov, vykonal však opak. Krajský sud v Bratislave navyše záväzné právne názory\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky nerozporoval, práve naopak, uviedol ich v odôvodnení rozsudku\na žiadnym svojim vyjadrením v rámci odôvodnenia rozsudku sa nedostal do rozporu s týmito právnymi\nnázormi. Skutočnosť, že žalovaný má dojem, že „príkazom“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nktorý Krajský súd v Bratislave údajne nerešpektoval bolo, aby vydal v konaní iné rozhodnutie nie je\nodvolacím dôvodom.\n15. Ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave je pri svojom rozhodovaní viazaný len výrokom trestného\nrozhodnutia. Krajský súd v Bratislave nezanedbal ustanovenie § 7 zákona č. 301/2005 Z. z., Trestný\nporiadok a vôbec nepopieral, že v právomoci Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici\nbolo pre účely svojho trestného konania posudzovanie predbežnej otázky. To však v žiadnom prípade\nneznamená, že Krajský súd v Bratislave sa s týmto posúdením má aj stotožniť. V napadnutom rozsudku\nje uvedené, že súd považuje konštatovanie trestného súdu za nepresvedčivo odôvodnené. Žalobca\npritom podotkol, že v rámci odôvodnenia trestného rozhodnutia ide len o konštatáciu a nie odôvodnenie\nv pravom zmysle slova.\n16. Poukázal na to, že žalovaný na jednej strane vyslovil svoj názor, že výrok oslobodzujúceho rozsudku\n(vo vzťahu k zamestnancom Union banky, a.s.) nie je pre súd záväzný a na druhej strane očakáva od toho\nistého súdu, aby sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením iného rozhodnutia trestného súdu. Žalovaný si\ntak sám vzájomne protirečí, pričom interpretuje a snaží sa prezentovať ustanovenia právnych predpisov\ntak, aby navodil dojem, že Krajský sud v Bratislave rozhodol v rozpore so svojimi právnymi povinnosťami\npri prihliadaní na iné rozhodnutia.\n17. Polemiku o viazanosti a neviazanosti civilného súdu rozsudkami trestných súdov uzavrel tak, že pri\nposúdení otázky, či Union banka, a.s., resp. osoby konajúce v jej mene mali vedomosť alebo nie, Krajský\nsúd v Bratislave nebol viazaný žiadnym právny názorom, resp. žiadnym vyjadrením trestného súdu.\nMohol tie ako „dôkazy“ jedine zohľadniť, resp. preštudovať a v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov\njednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti samostatne vyhodnotiť. Pri samotnom vyhodnocovaní dôkazov\nsúd nebol, v súlade s právnymi predpismi, viazaný žiadnym právnym názorom a žiadnym výrokom a\nuž vôbec nie konštatáciou v rámci odôvodnenia trestného súdu. Námietky žalovaného, ktoré v celom\nrozsahu napádajú len spôsob posúdenia a vyhodnotenia niektorých vyjadrení v rámci odôvodnenia\nneprávoplatných rozhodnutí v trestnom konaní na účely preukázania vedomosti Union banky, a.s., sú\nprávne nepodložené a založené jedine na subjektívnom posudzovaní žalovaného a preto tieto námietky\nzaložené na subjektívnom vnímaní žalovaného ako odvolací dôvod neobstoja, a preto navrhol napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.\n18. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 26. septembra 2017, v ktorom uviedol citujem:\n„Žalobca tvrdí, že odvolanie nespĺňa zákonné náležitosti, pretože obsahuje na prvej strane len spisovú\nznačku právnej veci označených účastníkov konania a tvrdí, že za odvolanie je možno považovať len\ntaké odvolanie, ktoré obsahuje označenie, formy rozhodnutia súdu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie,\nčíslo konania a dátum, kedy bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Nahliadnutím do predloženého\nodvolania žalovaného, ktoré aj bolo súdu predložené a doručené zistí súd, že odvolanie bolo podané proti\n\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 37Zm/415/1999-2911, IČS: 1099899761 zo dňa 21. júna\n2017, ktorý bol žalovanému doručený 7. augusta 2017. Tým je splnená zákonná náležitosť odvolania\npodľa § 205 ods. 1 O. s. p., ktorý stanovuje, že v odvolaní treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje. Je absolútne právne irelevantné, či rozhodnutie je označené na prvej strane, druhej strane\nalebo ktorejkoľvek strane podaného odvolania. Dôležité je to, že je označené rozhodnutie, proti ktorému\núčastník konania podáva odvolanie.“\n19. K vyjadreniu žalovaného z 26. septembra 2017 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný vo\nvyjadrení zmätočne uvádza a odkazuje na splnenie všetkých formálnych náležitostí podaného odvolania\nv zmysle § 205 ods. 1 O. s. p. Žalovaný tvrdí, že nahliadnutím do predloženého odvolania zistil, že\npodané odvolanie (resp. podanie označené ako odvolanie) spĺňa všetky náležitosti vyžadované § 205\nods. 1 O. s. p. Žalovaný ďalej uvádza cit.: „Dôležité je to, že je označené rozhodnutie, proti ktorému\núčastník konania podáva odvolanie.“ Ďalej žalovaný odkazuje na stranu 2 podaného odvolania a uvádza,\nže cit.: „Vychádzajúc z uvedeného ušlo zrejme pozornosti žalobcu, že odvolanie podané žalovanou\nstranou spĺňa všetky náležitosti tak ako si to vyžaduje ust. § 205 ods. 1, 2 O. s. p.“ K uvedeným tvrdeniam\nžalovaného uviedol, že podanie adresované Krajskému súdu v Bratislave označené ako odvolanie a\npodané dňa 21. augusta 2017 neobsahuje stranu č. 2. Podanie bolo advokátskej kancelárii doručené bez\nstrany, na ktorú žalovaný teraz odkazuje a bez údajov, na ktoré žalovaný vo vyjadrení odkazuje. Z dôvodu\nopatrnosti samozrejme právny zástupca žalobcu ešte pred podaním svojho vyjadrenia z 8. septembra\n2017 preveril najprv telefonicky a následne aj nahliadnutím do súdneho spisu na Krajskom súde v\nBratislave, či náhodou v súdnom spise nie je uložená verzia tohto odvolania, ktorá by spĺňala všetky\nnáležitosti riadneho odvolania v zmysle § 205 O. s. p. Pri týchto procesných úkonoch právny zástupca\nžalobcu zistil, že súdny spis taktiež neobsahuje verziu odvolania, ktorá by obsahovala označenie, proti\nktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a označenie odvolacieho dôvodu v zmysle\n§ 205 ods. 2 O. s. p.\n20. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil podanie žalovaného, označené ako odvolanie, nespĺňajúce\nformálne náležitosti vyžadované na odvolanie v súlade s § 205 O. s. p.\n21. Právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení zo 7. augusta 2018 uviedla, citujem: „V kópii odvolania,\nktoré bolo doručené súdu, o čom svedčí doručenka, je jasne uvedené, proti ktorému rozsudku je\nodvolanie podané. Opakované námietky p. právneho zástupcu žalobcu ohľadne nesplnenia náležitosti\nodvolania tak, ako to má na zreteli ust. § 205 ods. 1 O. s. p. neobstoja.“\n22. Ďalej uviedla, že pokiaľ v závere odvolania uviedla, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor\nodvolacieho súdu, tak tým chcela konkrétne poukázať, na ktoré právne závery odvolacieho súdu sud\nnebral ohľad a nerešpektoval ich, nenavrhovala tým určite opakovanú výpoveď svedka W.. Zdôraznila,\nže Union banka, a.s. vedela, že finančné prostriedky sa mali poskytnúť žalobcovi bez indosácie zmeniek,\nktoré sa mali podľa výslovného znenia kúpnej zmluvy z 29. septembra 1998 uložiť v Union banke, a.s.\ndo úschovy. Vyplýva to zo skutočnosti, že zástupca Union banky, a.s. zmenky skutočne prevzal, a to na\nzáklade dohody, ktorá bola uzavretá v ten istý deň ako kúpna zmluva, t. j. 29. septembra 1998 (protokol o\nodovzdaní a prevzatí zmeniek). Podľa žalovaného tieto skutočnosti dokazujú, že žalobca konal vedome\nna škodu žalovaného, v tejto súvislosti poukázala na časť odvolania).\n23. Podaním zo 16. novembra 2018 žalovaný oznámil odvolaciemu súdu, že po nahliadnutí do spisu\nzistil, že v súdnom spise sa nachádza podané odvolanie, ktoré bolo doručené súdu 21. augusta 2017 v\ndvoch vyhotoveniach, ktoré je číslované súdom iba na prvých stranách, aj keď je tlačené obojstranne.\nDoručené odvolanie obsahovalo 18 strán, bolo riadne očíslované od strany 1 po stranu 18. V spise je\nodvolanie vyhotovené právnym zástupcom žalovaného očíslované iba na predných stranách, pričom\nprvá strana má číslo 1, nasleduje číslo 3 a na opačnej strane listu označeným zástupcom žalovaného\nako číslo 2, kde je napísaná časť odvolacích dôvodov, táto sa tam nenachádza, je tam čistý biely\nlist a pokračuje až stranou číslo 3. Z uvedeného žalovaný usúdil, že došlo k manipulácii s písomným\nvyhotovením odvolania, o čom svedčí fotokópia vyhotovenia odvolania, ktorá sa nachádza v spise\nKrajského súdu v Bratislave (č. l. 2920). Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie mal postupom\npodľa § 209 ods. 1 O. s. p. vyzvať žalovaného, ak by mal za to, že odvolanie nespĺňa náležitosti podľa\n§ 205 ods. 1 O. s. p., aby chýbajúce náležitosti doplnil. Keďže sa tak nestalo, dospel k záveru, že došlo\nk neoprávnenej manipulácii so spisom, a preto podal trestné oznámenie generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti.\n\n24. Podaním z 21. novembra 2018 podľa ustanovenia § 93 ods. 2 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.\nz. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) (zrejme ide o preklep, správne podľa písm. a/ pozn. odvolacieho súdu), vstúpil do konania prokurátor Generálnej prokuratúry SR s odôvodnením,\nže mu bolo doručené dňa 20. novembra 2018 trestné oznámenie, z ktorého vyplýva podozrenie z\nmožnej nezákonnej manipulácie so súdnym spisom. Žalovaný absenciu kompletného odvolania zistil\npri nahliadnutí do súdneho spisu 15. novembra 2018. Súčasne navrhol odložiť vyhlásenie rozsudku\nnariadeného na 22. novembra 2018 a umožniť mu nahliadnuť do súdneho spisu a vyjadriť sa k veci.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“), ako súd odvolací prejednal vec v\nmedziach ust. § 379 C. s. p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia pojednávania a za\nrešpektovania ustanovenia § 219 ods. 1 a 3 C. s. p. verejným vyhlásením rozsudku, na ktorom rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p.\n26. K procesnému postupu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý prejednal odvolanie žalovaného\nbez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 219 ods. 1 a 3 C. s. p. uvádza: miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na\nwebovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením, čím boli splnené podmienky k verejnému\nvyhláseniu rozsudku najvyšším súdom.\n27. Deň pred vyhlásením rozhodnutia bolo do spisu doložené oznámenie, že žalovaný má podozrenie\nz neoprávnenej manipulácie so spisom, ktoré má spočívať v tom, že chýba druhá strana odvolania a\nspis nie je riadne zažurnalizovaný. Zároveň bol oznámený vstup prokurátora Generálnej prokuratúry SR\ndo konania. Uvedené tvrdenie žalovaného však nemá vnútornú logiku, keďže podľa jeho tvrdení má\nchýbať druhá strana obojstranne vytlačeného listu, ktorý je na prvej strane riadne opatrený podpisom a\npečiatkou právnej zástupkyne žalovaného, pričom druhá strana totožného listu je prázdna (t. j. nemohla\nsa fyzicky stratiť, jednoducho absentuje tam text, ktorý však nemohol zo spisu zmiznúť akoukoľvek\n„manipuláciou“). Samotné odvolanie po označení strán a veci pokračuje bodom č. 1 odvolacích námietok\na má 18 strán obojstranne vytlačeného textu.\n28. Odvolací súd poznamenáva, že v priebehu odvolacieho konania boli obe strany niekoľkokrát\nnahliadať do spisu a z ich podaní, a to: vyjadrenia žalobcu z 8. septembra 2017 (č. l. 2935), z reakcie\nžalovaného z 26. septembra 2017 (č. l. 2944), ako aj ďalšieho vyjadrenia žalobcu z 25. mája 2018\n(č. l. 2951), bolo obom stranám sporu zrejmé, že odvolanie citujem: „neobsahuje stranu č. 2“. Až do\noznámenia, že vo veci bude odvolací súd rozhodovať, nebol obsah spisu nijako spochybňovaný, nebola\ntvrdená žiadna manipulácia. Dokonca samotná strana žalovaného sa vo vzťahu k svojmu odvolaniu\na jeho náležitostiam, ktoré boli predmetom repliky žalobcu spochybňujúceho dôvodnosť odvolania,\npodaniami z 26. septembra 2017 a 7. augusta 2018 vyjadrila tak, že:\n„Nahliadnutím do predloženého odvolania žalovaného, ktoré bolo súdu predložené a doručené zistí súd,\nže odvolanie bolo podané proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 37Zm/415/1999-2911,\nIČS:1099899761 zo dňa 21. júna 2017, ktorý bol žalovanému doručený 7. augusta 2017. ...\nNámietky žalobcu o nesplnení náležitosti a dôvodov odvolania žalovaným, preto navrhujem, aby súd\npovažoval za neopodstatnené v rozpore so samotným ust. § 205 ods. 1 a 3 O. s. p.“ (vyjadrenie\nžalovaného z 26. septembra 2017).\n„V kópii odvolania, ktoré bolo doručené súdu, o čom svedčí doručenka, je jasne uvedené, proti ktorému\nrozsudku je odvolanie podané. Opakované námietky právneho zástupcu žalobcu ohľadne nesplnenia\nnáležitosti odvolania tak, ako má na zreteli ust. § 205 ods. 1 O. s. p. neobstoja.“ (vyjadrenie žalovaného\nzo 7. augusta 2018).\n29. Odvolací súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že samotný žalovaný nedoložil do spisu\ndo rozhodnutia odvolacieho súdu ním tvrdený chýbajúci text, ani netvrdil nič iné, ako to, že odvolanie\nmá riadne náležitosti, ktoré tak aj odvolací súd vyhodnotil. Forma podania (odvolania) je plne v\nkompetencii strany sporu a prípadné nedostatky idú na vrub strany sporu a nie súdu. Zdôrazňujeme,\nže len absencia označenia veci a paragrafov označujúcich odvolacie dôvody nemôžu byť dôvodom\nodmietnutia spravodlivosti, a preto odvolací súd vec riadne prejednal. Len na okraj odvolací súd uvádza,\nže žurnalizácia spisu nie je po stranách, ako sa domnieva právna zástupkyňa žalovaného, ale vždy sa\nčíslujú listy, čo skúsený advokát musí vedieť.\n\n30. Pokiaľ ide o vec samu na úvod odvolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 25.\njúla 2018, sp. zn. 3Obdo/23/2018, ktoré bolo obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa\n10. októbra 2018 prijaté ako judikát na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky. V zmysle uvedeného uznesenia konanie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu\nprvej inštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, nie je konaním\no zmenkovom platobnom rozkaze, a preto sa naň nevzťahuje použitie Občianskeho súdneho poriadku\ntak, ako to upravuje prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 C. s. p. Odvolanie proti rozsudku prvej\ninštancie, ktorým rozhodol o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, podané po 30. júni\n2016, musí obsahovať náležitosti uvedené v ustanovení § 363 C. s. p. a musí sa opierať o odvolacie\ndôvody upravené v § 365 C. s. p. Odvolací súd je povinný posudzovať prípustnosť podaného dovolania\npodľa § 355 a nasl. C. s. p. a rozhodnutie odvolacieho súdu musí byť vydané v súlade s jednotlivými\nustanoveniami C. s. p.\n31. V zmysle citovaného rozhodnutia odvolací súd vec prejednal v súlade s príslušnými ustanoveniami\nC. s. p. V súvislosti s podaným odvolaním žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že\nsám odvolateľ určuje popri všeobecných náležitostiach podania aj rozsah, v akom napáda rozhodnutie\na z akých dôvodov (§ 363 C. s. p.). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je možné napadnúť len z dôvodov,\nktoré sú taxatívne uvedené v ust. § 365 C. s. p. Odvolateľ zákonom stanovený dôvod musí identifikovať,\nt. j. musí uviesť, v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.\n32. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného Najvyšší súd SR vyhodnotil, že žalovaný napáda\nnesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie v otázke aktívnej legitimácie žalobcu, nedostatku\ntradície v zmysle ust. § 6 zákona č. 600/1992 Z. z. a v otázke konania Union Banky, a.s. na škodu\ndlžníka (§ 17 ZŠZ).\n33. K námietke nesprávneho právneho posúdenia aktívnej legitimácie terajšieho žalobcu odvolací súd\npoukazuje na závery súdu prvej inštancie, ktoré vyhodnotil ako vecne správne, jasné, zrozumiteľné\na vyčerpávajúce a odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje a v celom rozsahu si ich osvojuje. Z\nobsahu zápisnice z pojednávania, konaného 31. mája 2017 (č. l. 2871) vyplýva, že súd prvej inštancie\nna pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním plných mocí udelených Ing. Michaelou Huserovou,\nsprávkyňou konkurznej podstaty úpadcu Union banky, a.s. v likvidácii JUDr. R. P. 26. júla 2004,\nodkazujúcich na konkrétne zmenky, opatrené na rubopise overovacou doložkou. Samotná skutočnosť,\nže uvedené plnomocenstvá boli uložené v trezore Krajského súdu v Bratislave spolu s originálmi\nzmeniek, a preto neboli zažurnalizované v spise, nemá vplyv na platnosť plných mocí.\n34. V zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 ZŠZ, ten, kto má zmenku (držiteľ zmenky), platí za\noprávneného majiteľa, ak sa legitimuje nepretržitým radom rubopisov. V zmysle citovaného ustanovenia\nprostredníctvom rubopisu sa nový majiteľ zmenky legitimuje, že je riadnym vlastníkom zmenky. Avšak na\nto, aby bola zmenka indosovaná, túto vôľu musí vyjadriť za vlastníka zmeniek človek, ktorý je oprávnený\njej menom konať. V prejednávanej veci Ing. E. U., ako správkyňa konkurznej podstaty dovtedajšieho\nvlastníka zmeniek, v plných mociach prejavila vôľu predmetné zmenky indosovať na rad STRODEN\nMANAGEMENT LIMITED a na tento úkon udelila v zmysle ust. § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka\nplnú moc JUDr. R. P.. JUDr. R. P. preto bol oprávnený v mene vlastníka zmeniek Union banky, a.s.\ntieto indosovať na súčasného vlastníka, t. j. súčasného žalobcu. Je potrebné zdôrazniť, že indosáciu\npredmetných zmeniek Union Banka, a.s. v likvidácii, ničím nespochybnila, je teda zrejmé, že s ňou\nsúhlasila. Legitimácia terajšieho majiteľa zmeniek je daná nepretržitým radom rubopisov. Rubopis je\npodpísaný menom, na ktoré znie plná moc vystavená správkyňou konkurznej podstaty majiteľa, na\nktorého znel predchádzajúci vyplnený rubopis. Legitimácia terajšieho žalobcu ako oprávneného majiteľa\nzmeniek je daná v súlade s ust. § 16 ods. 1 ZŠZ. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď so\nspoločnosťou STRODEN MANAGEMENT LIMITED konal ako s novým účastníkom na strane žalobcu\na svoje rozhodnutie v tomto smere vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia nedostatku tradície v zmysle ust. § 5 zákona č. 600/1992\nZ. z.\n35. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na záväzný právny názor dovolacieho senátu Najvyššieho\nsúdu SR, vyslovený v uznesení z 19. júna 2003, sp. zn. MObdoV/8/2002, o koncentračnej zásade\nvyplývajúcej z ust. § 175 ods. 1, 2 a 3 O. s. p., ktorá znamená citujem: „že ani dovolací súd nemôže\nprihliadať na námietky podané neskôr, teda nemôže prihliadať a zaoberať sa inými námietkami,\n\nnež tými, ktoré sú obsahom podania žalovaného z 1. júna 1999 (č. l. 42-47). V tomto podaní\nžalovaný vôbec nenamieta, že by zo strany žalovaného nebolo došlo k riadnemu odovzdaniu zmeniek\nremitentovi SEZOOZ GROUP, a.s. Vsetín. Preto rozsiahla argumentácia generálneho prokurátora, ako\naj žalovaného, týkajúca sa odovzdania (tradície) zmeniek medzi týmito subjektami za tohto procesného\nstavu, je právne irelevantná,“ koniec citácie.\n36. Podľa ustanovenia § 455 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho\nsúdu. Právny názor vyslovený dovolacím súdom v rozhodnutí z 19. júna 2003, sp. zn. MObdoV/8/2002\nk námietke nedostatku tradície bol pre súdy nižších stupňov, a to súd prvej inštancie a odvolací súd\nzáväzný a pri rozhodovaní z neho vychádzali. Vzhľadom na uvedený záväzný právny názor vyslovený\ndovolacím súdom, súd prvej inštancie nepochybil, keď na námietku nedostatku tradície neprihliadol.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia konania indosatára, t. j. Union banky, a.s. v likvidácii, na\nškodu dlžníka (§ 17 ZŠZ).\n37. Podľa ustanovenia § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa\nzakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri\nnadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť\nzo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa\nzakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.\n38. Pri skúmaní vedomého konania na škodu dlžníka musí byť preukázané kumulatívne splnenie dvoch\npredpokladov, a to: a) úmysel nadobúdateľa zmenky poškodiť dlžníka a b) vedomosť nadobúdateľa\nzmenky o námietkach, ktoré sa uskutočnením prevodu stanú neuplatniteľnými.\n39. Súd prvej inštancie potom, ako mu bola vec vrátená uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 30. marca 2015, sp. zn. 5Obo/38/2014, v intenciách tohto zrušujúceho rozhodnutia doplnil\ndokazovanie na pojednávaní 17. mája 2017 (č. l. 2899) oboznámením s rozsudkom Špecializovaného\ntrestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 3. marca 2017, sp. zn. BB-3T 14/2012, oboznámením so\nzápisnicou o výsluchu svedka D. J. z 25. novembra 2004 v trestnej veci vraždy Ing. C. a s výpoveďou\nsvedka Mgr. D. T. v trestnom konaní vedenom pred Krajským súdom v Ostrave pod sp. zn. 35T/4/2003.\n40. Žalovanému sa v priebehu veľmi rozsiahleho dokazovania nepodarilo dokázať, že Union banka, a.s.\nmala vedomosť o skutočných úmysloch žalovaného a SEZOOZ GROUP, a.s. podpísať kúpnu zmluvu len\nformálne. Skôr sa preukázal opak, že bol to práve žalovaný, ktorý chcel presvedčiť Union banku, a.s. o\nkorektnosti a dôvodnosti vystavenia predmetných zmeniek. V priebehu rozsiahleho dokazovania bolo do\nspisu doložených viac rozhodnutí vydaných v trestnom konaní jednak voči zástupcom Union banky, a.s.\na jednak voči zástupcom SPP a SEZOOZ GROUP, v ktorých sa jednoznačne konštatuje, že iniciátorom\nuzavretia kúpnej zmluvy, ako aj vystavenia predmetných zmeniek boli: Ing. D. C., Ing. E. a S. W..\n41. Vykonaným dokazovaním sa jednoznačne preukázalo, že Union banka, a.s. nekonala na škodu\nžalovaného, ale naopak bol to žalovaný, ktorý ako dlžník konal na škodu Union banky, a.s.. Bol to\nžalovaný, ktorý po prevode zmeniek na Union banku, a.s. odstúpil od kúpnej zmluvy a zrušil tým\nzabezpečenú pohľadávku, čo pravdepodobne plánoval už pri uzatváraní kúpnej zmluvy, a to spoločným\nkonaním so SEZOOZ GROUP. Je potrebné zdôrazniť, že bol to práve žalovaný, ktorý sa aktívne podielal\nna tomto konaní s cieľom získať od Union banky, a.s. peňažné prostriedky predaním zmeniek. Napokon\nv trestnom konaní Ing. E. priznal, že celú túto obchodnú operáciu vymysleli s Ing. C., ktorý zmluvy\na zmenky bez rektadoložky, čím umožnil ich prevod, podpísal. Vedomé konanie na škodu dlžníka\npredpokladá neúčasť dlžníka pri nadobúdaní zmeniek, ktorým prevodom má byť tento dlžník (žalovaný)\npoškodený. Žalovaný, konajúci svojim štatutárnym orgánom, tak prevod sám vymyslel a dokonca sa ho\naktívne zúčastnil. Napokon aj podstatou námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu je tvrdenie\nžalovaného, že dôvodom vystavenia zmeniek bola snaha získať za tieto zmenky v českej banke - Union\nbanke, a.s., peňažné prostriedky. Získanie peňažných prostriedkov za zmenky nevyhnutne predpokladá\nprevod týchto zmeniek na financujúcu banku. Vzhľadom na uvedené, úmysel pôvodného žalobcu pri\nprevode zmeniek vedome konať na škodu dlžníka preukázaný nebol, preto žalovaný neúspešne vzniesol\nnámietky, ktoré sa zakladajú na jeho osobných vzťahoch k prvému majiteľovi, t. j. SEZOOZ GROUP,\ntieto námietky sa stali neuplatniteľnými.\n\n42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie je vecne správny, čím bola splnená podmienka na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie\npodľa § 387 ods. 1 C. s. p.\n43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods.1 C. s.\np. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný\nžalobca, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\nplnom rozsahu. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd\nprvej inštancie.\n44. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. C. s.\np.). Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.\n2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže\npodať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v\nlehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané\nvčas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.\n2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ\nmusí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť\nspísané advokátom (§ 429 ods. 1).\nPovinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa\n(§ 429 ods. 2 C. s. p.).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s.\np.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "37Zm/415/1999", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "441e6756-9fd0-4838-9aad-83b280fd6822:a86a9cd8-5b00-4794-b9cd-45401a237ae2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6212000091.1", "spisova_znacka": "2To/4/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/4/2013 z 23. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-01-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6212000091.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dcfb8fd8-738c-45eb-8de2-5c440fb8c1a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.562.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 562/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 562/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.562.2020.1"}]}