{"guid": "1d3af5d2-1e22-4496-bfea-50a40adf6079:9f810767-49be-4ed4-8a7c-b2e3cb2ffeea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1098899749.1", "spisova_znacka": "4Obo/15/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/15/2017 z 25. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2018, sp. zn. 4Obo/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1098899749.1", "identifikacne_cislo": "1098899749", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Pepelová", "sudca_id": 428, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-pepelova-428", "datum_vydania": "2018-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "nazov": "§ 266 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-266.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-2", "nazov": "§ 92 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "nazov": "§ 92 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-92.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-92"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-266", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-92", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f810767-49be-4ed4-8a7c-b2e3cb2ffeea", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1098899749.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1098899749.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1098899749.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obo/15/2017\n1098899749\n25. 10. 2018\nJUDr. Viera Pepelová\nECLI:SK:NSSR:2018:1098899749.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v spore žalobcu: HIOX, s. r. o., so\nsídlom Klincová 37/C, 821 08 Bratislava, IČO: 35 946 709, zast. BADUCCI Legal, s. r. o., so sídlom\nMostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr.\nMartina Čižmárika, proti žalovanému: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s., so sídlom J. Jonáša 1, 843 02\nBratislava, IČO: 35 757 442, zast. advokátom Mgr. Marcelom Bakerom, so sídlom Hviezdoslavovo nám.\n17,\n811 02 Bratislava, o zaplatenie 104 228,91,-eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 62Cb/62/1998-698 z 8. júna 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 62Cb/62/1998-698 z\n8. júna 2017 p o t v r d z u j e.\nII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie rozsudkom, č. k. 62Cb/62/1998-698 z 8. júna 2017\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104 228,91,-eur s 18%-ným úrokom z omeškania\nod 15. apríla 1997 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (1. výrok). Druhým výrokom\nrozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania a tretím výrokom rozhodol o práve štátu na\nnáhradu trov konania voči žalovanému.\n2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací na\nzáklade odvolania žalovaného, uznesením č. k. 4Obo/29/2015-569, 4Obo/35/2015 z 29. januára 2016\nzrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 62Cb/62/l998-503 zo dňa 16. apríla 2015 o povinnosti\nžalovaného zaplatiť žalobcovi sumu\n104 228,91,-eur s 18%-ným úrokom z omeškania od 15. apríla 1997 do zaplatenia dlžnej sumy, súčasne\nzrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 62Cb/62/l998-506 zo dňa 23. apríla 2015 o uložení\npovinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu sumu 14 536,22,-eur ako\nnáhradu trov konania a právneho zastúpenia.\n3. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“,\n„NS SR“ alebo „najvyšší súd“) uviedol, že súd prvej inštancie\nsa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal predovšetkým s aktívnou legitimáciou žalobcu.\nTiež uviedol, že je nedostatočne odôvodnené splnenie predpokladov na náhradu škody. Poukázal na to,\nže súd vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti žalovaného argumentoval svedeckými výpoveďami,\nporušením zákona č. 126/1985 Zb., vyhlášky č. 82/1996 Z. z.,\nČSN 050601 a iných právnych noriem bez akéhokoľvek odôvodnenia, zhrnutia a vyhodnotenia výpovedí\nsvedkov. Úplne nedostatočne je odôvodnený záver súdu o ustálení výšky škody sumou 104 228,91,-\n\neur, pričom zo znaleckého posudku č. 2/2014 znalca doc. Ing. L., CSc. vyplýva záver o výške škody na\nhorizontálnej vyvrtávačke v čase jej poškodenia, t. j. dňa 9. novembra 1996 v sume 19 980,-eur bez DPH.\nNásledne z doplnenia znaleckého posudku č. 1 vypracovaného tým istým znalcom dňa 28. novembra\n2014 vyplýva záver\no výške škody v sume 43 920,-eur bez DPH, resp. v sume 27\n120,-eur bez DPH. Súd konštatoval len predloženie písomného vyjadrenia znalca k námietkam žalobcu\nbez akéhokoľvek odôvodnenia existencie škody. Zrušenie rozsudku súdu malo za následok aj zrušenie\nuznesenia o trovách konania a trov právneho zastúpenia.\n4. Súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie doplnil dokazovanie v zmysle záverov\nNajvyššieho súdu SR a na základe dokazovania vykonaného v priebehu celého konania - vypočutím\nsporových strán, znaleckým posudkom z odboru kriminalistiky, č. p.\nVKE-326/KEÚ-EXP-97 z 29. januára 1997, ČSN 05 0601, zákonom č. 126/1985 Zb., vyhláškou č.\n82/1996 Z. z., Príkazom pre vykonávanie prác s otvoreným ohňom zo 17. apríla 1979, znaleckým\nposudkom Ing. J. z 23. februára 1997, Zvodkou (bez uvedenia dátumu), Ohláškou požiaru z 9. novembra\n1996, vyjadrením k požiaru z Okresného úradu Bratislava IV, odbor požiarnej ochrany zo 4. decembra\n1996, Zmluvou o predaji podniku\nč. BN/02/98 z 31. augusta 1998, Dodatkom č. 2 Zmluvy o predaji podniku č. BN/02/98\nzo\n16. januára 1999, Zmluvou o postúpení pohľadávky z 15. februára 2008, faktúrami\nč.\n87070007, 8030037, 88070001, 880301163, 88070006, 88030783 spolu s dokladmi\no\nzaplatení jednotlivých faktúr, preberacím protokolom stroja WD 130A a zasielacím listom objednaného\ntovaru, Zmluvou o dielo zo 4. decembra 1996, Dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo\nz 13. augusta 1998, výpoveďami svedkov pána L., veliteľa hasičov Y., technika požiarnej ochrany\nžalovaného, pána K., znaleckým posudkom doc. Ing. L., CSc. č. 2/2014 z 8. júla 2014, dodatkom\nk znaleckému posudku, znaleckým posudkom č. 10/2017 Ing. R., listom pod označením: doplnenie\npodkladov k listu zo dňa 13. marca 1997 na uplatnenie úhrady škody a po takto vykonanom dokazovaní\nmal za preukázaný nasledovný skutkový stav:\n5. Žalobným návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 7. septembra 1998,\nsa pôvodný žalobca BAZ-NASKOM, a. s., Mlynské Nivy č. 51, Bratislava domáhal voči žalovanému v 1/\nrade Volkswagen Bratislava, spol. s r. o., J. Jonáša č. 1, Bratislava\na žalovanému v 2/ rade POTRUBIE KOŠICE, spoločnosť s ručením obmedzeným, Letná č. 45, Košice,\nzaplatenia sumy 3 140.000,-Sk, t. j. 104 228,91,-eur titulom náhrady škody s odôvodnením, podľa\nktorého žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade, sčasti spoločne a sčasti každý samostatne, porušili\nsvoje povinnosti a spôsobili vznik škody na majetku žalobcu. Žalobca je vlastníkom obrábacieho stroja\n- horizontálnej vyvrtávačky typ WD 130A,\nv. č. 0342, ktorý v čase vzniku škody dňa 9.\nnovembra 1996 bol umiestnený v lodi č. 5,\nhaly M-6 objektu v Devínskej Novej Vsi, ktorého vlastníkom je žalovaný v 1/ rade.\nK poškodeniu strojného zariadenia došlo požiarom, ktorý vznikol v dôsledku prác s otvoreným ohňom zváranie a rezanie elektrickým oblúkom a plameňom, pričom išlo o práce robené žalovaným v 2/ rade\npre žalovaného v l/rade. Požiarom dňa 9. novembra 1996 vznikla žalobcovi škoda na obrábacom stroji\nhorizontálnej vyvrtávačky typ WD 130A tým, že požiar spôsobil zničenie hydraulického zariadenia stroja,\nmazania, chladenia a elektroprívodu stroja, jeho povrchového náteru, t. j. poškodenie stroja v rozsahu\nvyžadujúcom opravu, ktorej odhadné náklady boli predpokladané vo výške 4 042 000,-Kč pri oprave\nstroja v ČR. Opatreniami žalobcu, a to vyhľadaním iného opravárenského závodu na území SR došlo k\nzníženiu ceny opravy a tým aj skutočnej škody na sumu 3 140 000,-Sk. Žalobca sa po požiari oboznámil\ns dostupnými dokladmi a právnymi predpismi, STN a informáciami a zistil, že žalovaný\nv\n1/ rade vydal príkaz na vykonávanie prác s otvoreným ohňom - zváranie a rezanie elektrickým oblúkom\na plameňom v hale MG, prízemie lode 6-10, na ústrednom kúrení v čase od 31. októbra 1996 do 30.\nnovembra 1996 pre žalovaného v 2/ rade tak, že bolo povinnosťou žalovaného\nv 2/ rade zváračské práce vykonávať pri zabezpečení požiarnej ochrany odstránením všetkého\nhorľavého materiálu a riadiť sa ČSN 05 601 „Bezpečnostné ustanovenie pre zváranie kovom“. Práce\nneboli vykonávané na prízemí, ale aj vo výške, v rozpore s príkazom a nedošlo\nk odstráneniu horľavého materiálu v okruhu 10m od miesta zvárania. Nedošlo k určeniu konkrétnej\npožiarnej hliadky, ani k zabezpečeniu kontroly miesta zvárania. Porušenie povinnosti u žalovaných v 1/\na 2/ rade bolo zistené vyšetrovaním policajných orgánov. Rozsah skutočnej škody, ktorú poškodením\nobrábacieho stroja WD 130A utrpel žalobca, predstavuje sumu 104 228,91,-eur. Žalovaný v 1/ a 2/ rade\nodmietli so žalobcom jednať, na jeho výzvy\n\no usporiadanie veci a zaplatenie nároku na náhradu škody neodpovedali a svoju zodpovednosť za\nškodu ignorovali. Vzhľadom na omeškanie so zaplatením vzniknutej škody je súčasťou nároku aj úrok\nz omeškania vo výške 18%.\n6. Uznesením, č. k. 62Cb/62/98-33 z 13. marca 2002 bolo konanie zastavené\npre\nnezaplatenie súdneho poplatku. Po odvolaní žalobcu bolo predmetné uznesenie zrušené uznesením, č.\nk. 62Cb/62/l998-42 z 24. júla 2002. Písomným vyjadrením zo dňa 5. augusta 2008 (správne malo znieť\n5. augusta 2002 - pozn. odvolacieho súd, viď č. l. 43), oznámil správca konkurznej podstaty úpadcu\nPotrubie Košice, JUDr. Zeleňák, že z dôvodu vyhlásenia konkurzu nesúhlasí s pokračovaním v konaní\nvoči úpadcovi. K predmetu sporu sa písomne vyjadrila aj právna zástupkyňa žalovaného v 1/ rade JUDr.\nUrsíniová (listom z 12. septembra 2002 na č. l. 48 - pozn. odvolacieho súdu), v ktorom navrhla žalobu\nzamietnuť ako nedôvodnú a priznať žalovanému trovy konania.\n7. Uznesením, č. k. 62Cb/62/1998-143 zo dňa 18. apríla 2011 súd prvej inštancie pripustil, aby na strane\nžalobcu z konania vystúpila spoločnosť MG - NASKOM strojárska,\na. s. v likvidácii, IČO: 35 750 162 a na jej miesto vstúpil nový žalobca, spoločnosť\nM Faktoring - Naskom, s. r. o., IČO: 35 946 709. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.\nseptembra 2011. Z predmetného uznesenia vyplýva, že v priebehu konania došlo na strane (pôvodného)\nžalobcu k zmene obchodného mena z BAZ-NASKOM,\na. s. na BAZ - NASKOM strojárska, a. s., následne na BAZ - NASKOM strojárska, a. s. v likvidácii.\nDňa 14. januára 2005 nastala zmena z pôvodného žalobcu BAZ - NASKOM strojárska, a. s. na MG NASKOM strojárska, a. s. v likvidácii. Pôvodne žalovaným v 1/ rade bol vlastník haly M6 - Volkswagen\nBratislava, spol. s r. o., ktorý zanikol zlúčením\ns VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s.,\nktorá zaujala pozíciu terajšieho žalovaného v 1/ rade, keďže podľa Zmluvy o zlúčení zo 14. decembra\n1999 na tento subjekt prešli všetky práva\na povinnosti, všetky známe a neznáme záväzky, ktoré vznikli pôvodnému žalovanému v 1/ rade\nVolkswagen Bratislava, spol. s r. o.\n8. Písomným podaním, súdu prvej inštancie doručeným dňa 12. septembra 2011, správca konkurznej\npodstaty žalovaného v 2/ rade oznámil, že Krajský súd v Košiciach zrušil konkurz vyhlásený na úpadcu\nPOTRUBIE KOŠICE, spoločnosť s ručením obmedzeným\na JUDr. Vladimíra Zeleňáka zbavil funkcie správcu. V predmetnej veci súd zároveň obdržal písomnú\nžiadosť právnej zástupkyne žalovaného v 1/ rade o odročenie pojednávania o jeden mesiac, z dôvodu\npokusu o mimosúdne vyriešenie sporu. Súd zisťoval okolnosti poistnej udalosti z roku 1996 u ALLIANZ\n- Slovenská poisťovňa, a. s., odkiaľ mu bolo oznámené,\nže spis bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Slovenský národný archív, skartovaný.\n9. Na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 14. novembra 2013, súd prvej inštancie doplnil\ndokazovanie vypočutím svedkov, L., K.a Y.. Z dôvodu výmazu žalovaného v 2/ rade POTRUBIE KOŠICE,\nspoločnosť s ručením obmedzeným z obchodného registra, súd konanie voči žalovanému v 2/ rade\nzastavil. Vzhľadom k potrebe doplniť dokazovanie v predmetnej veci znaleckým posudkom,\nsúd ustanovil znalca doc. Ing. L., CSc., ktorý uznal, že žalobcovi škoda vznikla. Podľa názoru právneho\nzástupcu žalobcu však znalec pri stanovení výšky škody nepostupoval v súlade s vyhláškou č. 492/2004\nZ. z., preto výšku nesprávne stanovil. Dňa 1. septembra 2014 bola súdu predložená plná moc na\nzastupovanie žalovaného v 1/ rade Mgr. Marcelom Bakerom, nakoľko predošlej právnej zástupkyni bola\npozastavená advokátska činnosť. Na žiadosť súdu ustanovený znalec predložil písomné vyjadrenie k\nnámietkam žalobcu k znaleckému posudku č. 2/2014.\n10. Po zrušení prvoinštančného rozsudku zo 16. apríla 2015 Najvyšším súdom SR,\nsúd prvej inštancie v ďalšom konaní riešil v prvom rade otázku aktívnej legitimácie žalobcu a zistil, že v\nčase vzniku škody dňa 9. novembra 1996 bola vlastníkom obrábacieho stroja\n- horizontálnej vyvrtávačky WD 130A, v. č. 0342, spoločnosť BAZ-NASKOM, a. s., ktorá podala dňa 7.\nseptembra 1998 žalobu na súd. Dňa 31. augusta 1998 uzatvorila BAZ- NASKOM, a. s. so spoločnosťou\nBAZ - NASKOM strojárska, a. s., Bratislava Zmluvu o predaji časti podniku č. BN/02/98 (ďalej len\n„Zmluva“) a dňa 16. januára 1999 totožné zmluvné strany uzatvorili Dodatok č. 2 k predmetnej zmluve.\nDňa 15. februára 2008\nBAZ - NASKOM strojárska, a. s. v likvidácii uzatvorila Zmluvu o postúpení pohľadávky\n\nz nároku na náhradu škody vo výške 3 140 000,-Sk, ktorá vznikla poškodením horizontálnej vyvrtávačky,\ntyp WD 130/A, v. č. 0342, na spoločnosť M Faktoring - Naskom, s. r. o., Bratislava. Dňa 3. februára 2012\ndošlo k zmene obchodného mena spoločnosti M Faktoring\n- Naskom, s. r. o. na HIOX, s. r. o., ktorá v tomto konaní vystupuje ako žalobca.\n11. Súd prvej inštancie konštatoval, že síce v čase podania žaloby na súd\ndňa 7. septembra 1998 bola už podpísaná Zmluva o predaji časti podniku so spoločnosťou\nBAZ - NASKOM strojárska, a. s. (31. augusta 1998), avšak k predaju predmetnej pohľadávku došlo až\nDodatkom č. 2 dňa 16. septembra 1999. V čase podania žaloby bol teda žalobca\n- BAZ-NASKOM, a. s. v konaní aktívne legitimovaný. V Dodatku č. 2 v bode 5 je uvedené,\nže „s položkou inv. č. 42746, názov Stroj vyvrtávací WD 130 PD, BAZ - NASKOM strojárska, a. s. preberá\núčastníctvo v súdnom konaní, ktoré prebieha na Krajskom súde v Bratislave podľa žaloby zo dňa 15.\naugusta 1998 a ktorého účastníkmi sú: predávajúci na strane žalobcu\na Volkswagen, s. r. o. Bratislava a Potrubie Košice, s. r. o. na strane žalovaného. Predmetom súdneho\nsporu je nárok na náhradu škody“. Dodatok č. 2 k Zmluve o predaji časti podniku\nje potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), preto aj prejav vôle sa\nposudzuje podľa § 266 ObchZ. Poukázaním na § 266 ods. l, 2 ObchZ súd prvej inštancie konštatoval,\nže výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto\nstyku prikladá. Obchodný zákonník v tomto ustanovení ako rozhodujúce akcentuje iné kritérium ako\nObčiansky zákonník, a to význam vôle, ktorú uprednostňuje\npred jazykovým prejavom. Ide\ntu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho,\nčo má prvoradý význam. Dohodu o prebraní účastníctva v spore, kde je pohľadávka jasne špecifikovaná,\nje možné chápať jedine ako dohodu o prebratí (postúpení) predmetnej pohľadávky. Z Dodatku č. 2, bod\n5 teda jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán previesť\nz pôvodného žalobcu BAZ-NASKOM, a. s. na spoločnosť BAZ - NASKOM strojárska, a. s. predmetnú\npohľadávku, ktorej vlastníkom bola v čase prevodu BAZ-NASKOM, a. s. Súd teda ustálil, že k postúpeniu\npredmetnej pohľadávky došlo Dodatkom č. 2.\n12. K tvrdeniu žalovaného, že predmetný dodatok za spoločnosť BAZ - NASKOM strojárska, a. s.\npodpísal Ing. J. ako predseda predstavenstva a Ing. Y.\nako podpredseda predstavenstva a podľa výpisu z obchodného registra uvedené osoby boli ustanovené\ndo funkcie predsedu, resp. podpredsedu až dňa 17. júna 1999, preto z tohto dôvodu nemohla\nspoločnosť BAZ - NASKOM strojárska, a. s. dňa 16. januára 1999 konať prostredníctvom predsedu jej\npredstavenstva Ing. Q. a podpredsedu Ing. P., a teda nemohla dňa 16. januára 1999 uzatvoriť Dodatok\nč. 2, súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu. Za nesporné mal, že Dodatok č. 2 bol podpísaný dňa\n16. januára 1999.\nZa spoločnosť BAZ - NASKOM strojárska, a. s. ho podpisovali\nIng. J. a Ing. Y.. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti vyplýva, že v čase podpisu Dodatku č. 2 bol\nIng. Y. predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti\n(od 23. júla 1998\ndo 16. júna 1999), pričom konanie menom spoločnosti bolo upravené tak,\nže „Oprávnený zaväzovať a podpisovať v mene spoločnosti je predseda predstavenstva samostatne\nalebo dvaja členovia predstavenstva spoločne. Prevod nehnuteľností a technológií nad 1 000 000,-Sk\npodpisuje predseda a ďalší člen predstavenstva spoločne. Vedúci organizačných útvarov spoločnosti sú\noprávnení, ako orgány spoločnosti robiť právne úkony\na podpisovať iba v rozsahu stanovenom organizačnými predpismi. Iní zamestnanci a iné osoby môžu\npodpisovať za spoločnosť len na základe plnej moci udelenej predsedom predstavenstva. Podpisovanie\nza spoločnosť sa vykonáva tak, že k názvu spoločnosti, pri uvedení funkcie podpisujúci pripojí svoj\npodpis.“ Z toho mal súd prvej inštancie za zrejmé, že na platné uzatvorenie Dodatku č. 2 stačilo, aby\nDodatok č. 2 podpísal predseda spoločnosti samostatne, teda Ing. Y., čo sa aj stalo.\n13. Žalovaný, ohľadne právoplatného uznesenia, sp. zn. 62Cb/62/1998 zo dňa\n18.\napríla 2011, ktorým súd pripustil, aby na strane žalobcu z konania vystúpila spoločnosť BAZ - NASKOM\nstrojárska, a. s. v likvidácii a na jej miesto vstúpil nový žalobca, spoločnosť M Faktoring - NASKOM,\ns. r. o., uviedol, že uznesenie má účinky len čo do okruhu účastníkov tohto konania, avšak toto\nuznesenie nič neprejudikuje ohľadom otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s ktorou sa konajúci\nsúd musí vysporiadať v rámci konania o veci samej. Tiež poukázal na to, že pri zámene účastníkov sa\nvyžadoval súhlas všetkých doterajších účastníkov konania, ktorý však zo strany žalovaného udelený\nnebol. Poukázal na R 36/1999, podľa ktorého, ak súd o návrhu žalobcu na zámenu účastníka rozhodol\na zámenu pripustil, hmotnoprávne účinky začatia konania nastávajú dňom, kedy súdu došiel návrh na\n\nzámenu účastníka. Plynutie premlčacej lehoty sa preto prerušuje týmto dňom, nie dňom kedy bolo začaté\nkonanie s pôvodným okruhom účastníkov. Bez ohľadu na nenaplnenie procesných podmienok, najskôr\ndňom doručenia písomného návrhu na zmenu účastníkov konania v roku 2002, by, teoreticky, mohli\nnastať hmotnoprávne účinky začatia konania vo vzťahu\nk terajšiemu žalobcovi. V\ntom čase však už boli akékoľvek nároky voči žalovanému premlčané. Z opatrnosti žalovaný vzniesol aj\nnámietku premlčania.\n14. Súd prvej inštancie poukázal na § 470 ods. l, ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.\ns. p.“), § 92 ods. l, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a uviedol, že podkladom\nzmeny účastníka je návrh na zmenu strany v spore podaný žalobcom alebo osobou, na ktorú boli práva\nalebo povinnosti, o ktorých sa koná, prevedené alebo\nna koho prešli, súhlas nového\nžalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh podá sám vstupujúci žalobca) a preukázanie, že po začatí konania\nnastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností,\no ktoré v konaní ide, teda o ktorých sa ako o predmete konania vedie spor. Súd skúma, či táto právna\nskutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, o ktorú v konaní\nide. Otázkou, či tvrdené právo alebo povinnosť, ktoré mali byť prevedené existujú, alebo či naozaj boli\nprevedené na iný subjekt,\nsa súd zaoberá v rozhodnutí o veci samej. Na zmenu účastníkov musia byť teda splnené nasledovné\npredpoklady: 1./ právna skutočnosť nastala až po začatí konania, 2./ účinkom právnej skutočnosti\nspravidla podľa hmotného práva (smrti, zániku právnickej osoby, právneho úkonu) musí byť prechod\n(univerzálne sukcesia, ako je to pri dedení alebo zániku právnickej spoločnosti s nástupcom) alebo\nprevod (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, kúpna zmluva) práv alebo povinností, ktoré sú\npredmetom ochrany v konaní, 3./ návrh účastníka na zmenu účastníka, na ktorého prešli alebo boli\nprevedené práva či povinnosti, o ktorých sa koná, ktorej podstata je v tom, že namiesto pôvodného\núčastníka sa stáva účastníkom iná osoba, 4./ súhlas nového žalobcu, 5./ uznesenie súdu o vyhovení\nnávrhu, t. j. o pripustení zmeny účastníka.\n15. Samotný návrh na zmenu účastníkov bol podaný spoločnosťou M Faktoring\n- Naskom, s. r. o., t. j. spoločnosťou, na ktorú boli práva vyplývajúce z predmetnej pohľadávky postúpené,\nčo bolo v súlade § 92 ods. 1 a 2 O. s. p. Súhlas žalovaného sa v tomto prípade nevyžadoval. Nakoľko bolo\npreukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť a ten, na koho boli tieto práva prevedené,\npodal návrh na zmenu účastníkov na strane žalobcu\n(čo bolo v súlade s § 92 ods. 2 O. s. p.), súd vyhodnotil uznesenie, č. k. 62Cb/62/98-143 zo dňa 18.\napríla 2011 o zmene účastníkov za platné a účinné. Súd poukázal aj na tú skutočnosť,\nže žalovaný proti označenému uzneseniu nepodal odvolanie, v dôsledku čoho sa toto dňa\nl5.\nseptembra 2011 stalo právoplatné.\n16. Na základe uvedeného súd konštatoval, že pôvodný žalobca BAZ-NASKOM, a. s. bol aktívne\nlegitimovaný na podanie žaloby (nakoľko v čase podania žaloby bol vlastníkom predmetnej pohľadávky),\nDodatok č. 2 bol platne uzatvorený a ním bol rozšírený predmet predaja časti podniku o predmetnú\npohľadávku. Zmluvou o postúpení pohľadávky bola pohľadávka platne postúpená od vlastníka\npohľadávky MG - NASKOM strojárska, a. s.\nv likvidácii na M Faktoring - NASKOM,\ns. r. o. (teraz HIOX, s. r. o.).\n17. Vo vzťahu k námietke premlčania súd prvej inštancie posudzoval, či vzťah účastníkov konania\nvyplývajúci zo žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody\nmá charakter obchodnoprávneho vzťahu podľa § 261 ods. 1 ObchZ. Podľa názoru súdu\nnie každá škoda, pri ktorej dôjde k poškodeniu majetku podnikateľa bez ďalšieho (automaticky, priamo)\nzakladá záväzkový vzťah, ktorý spĺňa definíciu (podmienku) § 261 ods. 1 ObchZ\na na ktorý je preto nutné aplikovať právny režim Obchodného zákonníka. Pre posúdenie aplikácie\nObchodného zákonníka, vrátane posúdenia premlčania podľa Obchodného zákonníka, nestačí len\nsplnenie podmienky statusu podnikateľa. To znamená, že nie je postačujúce, aby poškodený, ako aj\nškodcovia mali charakter podnikateľov. Ďalšou podstatnou podmienkou, ktorej splnenie sa súčasne\nvyžaduje je, že už pri vzniku záväzku musí byť\nbez pochybností zrejmé, že ide o záväzok vzniknutý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, čím sa\nrozumie: 1./ vzájomná činnosť účastníkov smerujúca k ich podnikateľskej činnosti\n(t. j. prípad zmluvného záväzkového vzťahu), 2./ okolnosť, keď konaním jedného\n\nz podnikateľov došlo k zásahu do podnikateľskej činnosti druhého podnikateľa porušením povinnosti\npodľa ustanovení Obchodného zákonníka (t. j. prípad podľa § 757 ObchZ).\n18. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci záväzkový vzťah medzi žalobcom\na žalovanými v momente vzniku škody nespĺňa definíciu § 261 a nasl. ObchZ, a preto ho nemožno\nposudzovať podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka. Súd mal za nesporné,\nže v čase vzniku škody medzi žalobcom a žalovanými nebol žiadny zmluvný záväzkový vzťah, nakoľko\nžalobca nepreukázal písomné uzatvorenie nájomnej zmluvy, čo bolo podmienkou\njej platnosti v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Ku\nškode došlo na vyvrtávačke WD 130A v dôsledku porušenia § 415 (generálna prevencia) a nasl. OZ,\nako aj § 6,1 3, 14 písm. b/ zákona č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane, vyhlášky č. 82/1996, STN 05060.\n19. V čase vzniku škody, s prihliadnutím na všetky okolnosti, preto nemožno vyvodiť, že išlo o vzťah\núčastníkov konania týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Len skutočnosť,\nže žalovaný ako podnikateľ spôsobil porušením svojich povinností škodu na majetku iného podnikateľa\n(žalobcu), nespĺňa zákonnú dikciu § 261 ods. 1 ObchZ. Žalovaný preto vo vzťahu k žalobcovi nemohol\nporušiť žiadnu svoju povinnosť zo zmluvného záväzkového vzťahu podľa § 373 ObchZ. Taktiež nebola\npreukázaná skutočnosť, že by žalovaní porušili inú povinnosť ustanovenú im Obchodným zákonníkom (§\n757 ObchZ), ktorá by umožňovala aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka pre posúdenie náhrady\nškody ale i premlčania. Preto právny vzťah účastníkov konania zo zodpovednosti za škodu možno\nposudzovať len podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, a to v hmotnoprávnom posúdení\nškody, ale aj pokiaľ ide\no úpravu premlčania tohto nároku. Ustanovenie § 106 OZ je osobitným ustanovením vo vzťahu k\nvšeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia. Zákon tu navyše rozlišuje medzi\ndvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je to tzv. subjektívna premlčacia doba\n(§ 106 ods. 1 OZ) a tzv. objektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 2 OZ). Ich začiatok je stanovený\nsamostatne. Kým objektívna premlčacia doba plynie\nod tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o\ntom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu,\njeho začiatku i konca a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí\nbez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Základná objektívna premlčacia doba je trojročná. Uplatní sa len\npri škode na veciach, ak ide len o škodu, ktorá nebola spôsobená úmyselne\n(škoda spôsobená z nedbanlivosti). Ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k\nvšetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu\nk ustanoveniam § 420 a nasl. OZ, ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho zákonníka,\nktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov. Pre vzťah objektívnej\na subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže\nskončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou.\n20. V prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti dňa 9. novembra 1996 a žaloba bola doručená na\nsúd 7. septembra 1998, t. j. v zákonnej trojročnej premlčacej lehote\nv zmysle § 106 ods.\n2 OZ. K tvrdeniu žalovaného, že návrh na zmenu účastníka konania\nbol doručený súdu v roku 2002, preto na premlčaní nároku trvá, súd poukázal na § 111 OZ, podľa ktorého\nzmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty. Podľa § 112 OZ, ak\nveriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a v začatom konaní\nsa riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí\ni v prípade zámeny účastníkov v zmysle § 92 ods. 2, 3 O. s. p. Nakoľko pôvodný žalobca podal\nžalobu v premlčacej lehote podľa § 106 OZ, čím prestala premlčacia doba plynúť, predaj časti podniku\nZmluvou o predaji podniku, uzatvorenie Dodatku č. 2, ako aj postúpenie pohľadávky, nemá vplyv na\nplynutie premlčacej lehoty. Na základe uvedeného prvoinštančný súd konštatoval, že nárok žalobcu bol\nuplatnený na súde včas a nie je premlčaný.\n21. Ďalej sa súd zaoberal otázkou, podľa akých ustanovení je potrebné posudzovať nárok na náhradu\nškody. Za nesporné mal, že obrábací stroj - horizontálna vyvrtávačka typ\nWD 130A, v. č. 0342, bol v čase vzniku škody dňa 9. novembra 1996 umiestnený v lodi č. 5, haly M-6\nobjektu v Devínskej Novej Vsi, ktorého vlastníkom je žalovaný. Na pojednávaní\ndňa 4. mája 2017 právny zástupca žalobcu na otázku súdu, na základe akých právnych skutočností\nbola vyvrtávacia súprava umiestnená v priestoroch žalovaného, uviedol, že súčasný areál Volkswagen\n\nSlovakia bol pôvodne majetkom pôvodného žalobcu BAZ-NASKOM, a. s. Následne v čase, keď\nprechádzal Volkswagen na Slovensko, boli rozhodnutím vlády Slovenskej republiky vyňaté všetky\naktíva (hnuteľné a nehnuteľné veci) a boli vložené do spoločnosti žalovaného, okrem hnuteľných\nveci využívaných žalobcom na podnikateľskú činnosť (vrátane vyvrtávacej súpravy). Vtedy došlo aj k\nuzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalovaným\na pôvodným žalobcom BAZ-NASKOM, a. s. Právny nástupca pôvodného žalobcu, spoločnosť BAZ\n- NASKOM, a. s., Strojárska 26, ďalej podnikal v priestoroch žalovaného na základe ústnej dohody\ns tým, že svoje podnikanie ukončí predbežne k r. 1999. Na otázku súdu, kto teda medzi účastníkmi\nuzatvoril ústnu dohodu, právny zástupca uviedol, že túto dohodu uzatvorili štatutári. O tom, že bola\nuzatvorená ústna dohoda, svedčí aj vzájomná komunikácia medzi stranami z roku 1997. Právny\nzástupca žalovaného uviedol, že napriek tomu, že po tak dlhom čase nemá k dispozícii písomnú nájomnú\nzmluvu, súhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že ústna dohoda o používaní výrobnej haly\npravdepodobne bola. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že medzi sporovými stranami bola uzatvorená\nústna dohoda o prenájme haly ako nebytového priestoru. Na prenájom nebytových priestorov sa však\nvzťahuje zákon\nč. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, kde podľa § 3 ods. 3 zmluva musí mať\npísomnú formu. Z uvedeného vyplýva, že medzi sporovými stranami nebolo preukázané uzatvorenie\npísomnej zmluvy o prenájme haly č. 5 M-6 objektu v Devínskej Novej Vsi.\nSúd prvej inštancie na základe uvedeného vyvodil, že žalobca mal vyvrtávačku umiestnenú\nv areáli žalovaného bez platnej nájomnej zmluvy. Záväzkový vzťah medzi žalobcom\na žalovaným v momente vzniku škody z dôvodu absencie písomnej nájomnej zmluvy nespĺňal definíciu\n§ 261 a nasl. ObchZ, preto ho nemožno posudzovať podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka. Na\ndaný prípad sa preto vzťahuje ust. § 415 OZ, t. j. prevenčná povinnosť. Toto ustanovenie sa vzťahuje tak\nna fyzické, ako aj právnické osoby. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa § 415 OZ je právnou\npovinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok vznik všeobecnej\nobčianskoprávnej povinnosti podľa § 420 OZ. Prevenčná povinnosť, ktorú zákon v § 415 OZ ukladá\nkaždému, znamená, že každý je povinný zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho\nvzhľadom na konkrétne časové a miestne situácie rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť\nalebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd. Ak si niektorý účastník neplní svoju prevenčnú\npovinnosť vyplývajúcu z § 415 OZ, treba vyvodiť, že si neplní svoju právnu povinnosť, a teda koná\nprotiprávne. Princíp náhrady škody a princíp prevencie patrí medzi hlavné zásady občianskeho práva.\n22. Poukázaním na § 420 ods. l, 2, 3 OZ súd prvej inštancie konštatoval, že všeobecná občianskoprávna\nprevencia podľa § 415 OZ je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a\nmá za následok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 OZ. V zmysle všeobecnej\nobčianskoprávnej úpravy podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto škodu nezavinil. Táto zodpovednosť je subjektívnou\nzodpovednosťou\nza zavinený protiprávny úkon, ktorá je založená na princípe predpokladaného (prezumovaného)\nzavinenia. Zodpovednosť za škodu podľa Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej\nzodpovednosti. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Občianskeho\nzákonníka je: 1./ preukázanie porušenia právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2./ vznik škody, 3./\npríčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, 4./ zavinenie toho, kto\nškodu spôsobil. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy,\nak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných\npredpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať (v danom prípade vyhl.\nč. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane, vyhl. č. 82/1996 Z. z., STN 05 0601), zo zmlúv alebo iných právnych\núkonov, prípadne i z porušenia § 415 OZ. Poukázaním na rozsudok NS SR\nR 21/1992, súd prvej inštancie uviedol, že zavinenie má charakter subjektívny a môže byť úmyselné\nalebo nedbanlivostné. Občiansko-právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie\npredpokladá. Tento predpoklad sa vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné. Občiansky zákonník však\numožňuje zbaviť sa zodpovednosti, pričom škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých\nmožno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo\nmožné od neho objektívne požadovať. Z ustanovenia ods. 3 vyplýva, že zodpovednosť podľa § 420\nnemá povahu objektívnej zodpovednosti, ale zodpovednosti všeobecnej. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť,\ntáto musí byť bezpečne preukázaná. Vzťah medzi príčinou a jej následkom (škodou) musí byť bezpečne\npreukázaný a bezprostredný. Časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti\n\na skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama o sebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná\nsúvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.\n23. Vo vzťahu ku škode súd prvej inštancie poukázaním na § 442 ods. l OZ uviedol,\nže škodou sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v\npeniazoch a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí.\nNáhrada škody má plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu ujmy, nie\nvšak viac. Pokiaľ ide o preukázanie porušenia právnej povinnosti ako prvého predpokladu náhrady\nškody, mal prvoinštančný súd za nesporné, že obrábací stroj - horizontálna vyvrtávačka typ WD 130A,\nv. č. 0342, sa v čase vzniku škody nachádzal v lodi č. 5 haly M6, v objekte v Devínskej Novej Vsi. Podľa\nzáverov znaleckého posudku z odboru kriminalistiky, č. p. VKE-236/KEU-EXP-97 z 29. januára 1997\nvyplýva,\nže dňa 8. novembra 1996 v popoludňajších hodinách boli v hale M6 nad žeriavovou dráhou,\nv priestoroch nad predmetným obrábacím strojom, vykonané zváračské práce, ktoré mali byť ukončené\nokolo 18.00 hod. Príčinou požiaru bolo vznietenie drevených pilín nasiaknutých hlavne hydraulickým\nolejom TB-32, pravdepodobne od horúceho konca elektródy použitej\npri zváračských prácach vykonávaných nad poškodeným strojom. V znaleckom posudku bolo\nkonštatované, že došlo k porušeniu STN 05 0601 „Bezpečnostné ustanovenia pre zváranie kovov\n- prevádzka“, kde sa pri zváraní jednalo o prácu so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru, preto\nbolo potrebné vykonať opatrenia podľa čl. 3.6.2.1., podľa ktorého pri zvýšenom nebezpečenstve sa\nsmie zvárať len na písomný príkaz a po vykonaní v ňom nariadených doplňujúcich bezpečnostných\nopatrení, čl. 3.6.2.2., podľa ktorého za vystavenie písomného príkazu a za vykonanie nariadených\ndoplňujúcich opatrení zodpovedá splnomocnený pracovník, čl. 3.6.3.1. (správne malo znieť 3.6.6.1),\npodľa ktorého vzniku požiaru alebo výbuchu v miestach zvárania a v priľahlých priestoroch sa musí\nzabrániť odstránením horľavín a výbušných látok alebo prikrytím horľavín nehorľavou látkou a čl.\n3.6.6.4., podľa ktorého miesto zvárania a priľahlé priestory musia byť z hľadiska nebezpečenstva požiaru\nalebo výbuchu i znečistenia ovzdušia kontrolované a/počas práce a pri jej prerušení, b/ po skončení\nzvárania alebo rezania počas chladnutia zvaru alebo materiálu nevyhnutný čas, najmenej\n8 hodín.\n24. Súd na základe záverov znaleckého posudku z odboru kriminalistiky a vykonaného dokazovania\ndospel k názoru, že žalovaný porušil STN 05 0601, a to v bode 3.6.6.4.,\nkeď nepreukázal, že zabezpečil kontrolu priestoru umiestnenia vyvrtávačky ani počas zvárania, ani po\nskončení zvárania na nevyhnutný čas, najmenej však 8 hodín. Podľa názoru súdu, tvrdenie žalovaného,\nže práce boli ukončené dňa 8. novembra 1996 o 14:30 hod., vyvracia uznesenie Okresného úradu\nvyšetrovania PZ v Bratislave ČVS:OUV-68/98 zo dňa 29. januára 1997, kde je uvedené, že zváranie\nbolo dňa 8. novembra 1996 ukončené cca o 17:00 hod.,\nako i znalecký posudok z odboru kriminalistiky, č. p. VKE-236/KEÚ-EXP-97 zo dňa\n29. januára 1997, z ktorého vyplýva, že dňa 8. novembra 1996 v popoludňajších hodinách boli v hale\nM6 nad žeriavovou dráhou, v priestoroch nad predmetným obrábacím strojom, vykonané zváračské\npráce, ktoré mali byť ukončené okolo 18:00 hod. K výpovedi svedkov pánov R., H., S. (technik požiarnej\nochrany), Veseliča (zvárač), súd dodal, že z ich výpovedí nevyplýva dodržanie povinnosti žalovaného\nvykonať kontrolu najmenej 8 hodín\npo ukončení zvárania. Svedok pán H. vo svojej výpovedi uviedol, že na podlahe videl zvyšok oleja\nv žľabe, nedopalky a piliny. Rovnako aj pán R. na mieste zapálenia našiel elektródy, olej a ohorky s\ntým, že miesto nebolo prikryté nehorľavým materiálom. Tieto výpovede mohol žalovaný vyvrátiť jedine\ntým, že by predložil záznam o vykonaní kontroly najmenej 8 hodín po skončení zvárania. Žalovaný\nvšak nepreukázal, kedy konkrétne boli zváračské práce ukončené a tiež nepreukázal kedy uskutočnil\npo ukončení zvárania kontrolu. Uskutočnenie kontroly požiarnou hliadkou o 23:00 hod., ktorá nezistila\nžiadne závady, žalovaný preukazoval Zvodkou (č. l. 56 spisu), v ktorej však nie je uvedený dátum\nuskutočnenia kontroly, ani kto kontrolu vykonal. Tento dôkaz preto súd vyhodnotil za nevierohodný.\n25. Súd prvej inštancie vzhliadol porušenie STN 05 0601 žalovaným aj v bode 3.6.2.1, podľa ktorého pri\nzvýšenom nebezpečenstve sa smie zvárať len na písomný príkaz\na po vykonaní v ňom nariadených doplňujúcich bezpečnostných opatrení. Súd mal za nesporné, že\npodľa príkazu pre vykonávanie prác s otvoreným ohňom (č. l. 15), ktorý vydal žalovaný, boli pracovníci\n\npovinní odstrániť všetok horľavý materiál v okruhu 10m. Nesplnenie tejto povinnosti vyplýva jednak zo\nzáverov znaleckého posudku z odboru kriminalistiky,\nako aj z výpovede svedkov pána H. a R..\n26. Súd prvej inštancie konštatoval ďalej porušenie vyhlášky č. 126/1985 Zb.\no požiarnej\nochrane žalovaným, najmä § 6, § 7 ods. 1 a § 12 ods. 1 písm. c/, pričom žalovaný splnenie povinností\nvyplývajúcich z citovaných ustanovení nepreukázal.\n27. Podľa názoru prvoinštančného súdu došlo aj k porušeniu vyhlášky č. 82/1996\nZ. z., ktorou\nsa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane v oblasti\nprevencie, najmä 4 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. a/ až d/, § 11 písm. a/, b/, ods. 2 písm. a/, b/, § 12\nods. 1, ods. 2, § 14 písm. a/, § 15 ods. 1, 4, 5, § 23 ods. 1, § 28 ods. 1.\n28. K tvrdeniu žalovaného, že práce vykonávané podľa Príkazu pre vykonávanie prác s otvoreným\nohňom v hale M6 neboli určené ako miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom (§ 4 vyhlášky č.\n82/1996 Z. z.), ale ako činnosti spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a v tomto prípade\nopatrenia, ktoré je potrebné vykonať upravuje § 5 vyhlášky č. 82/1996 Z. z., súd poukázal na § 1 ods.\n1 písm. b/ vyhlášky č. 82/1996 Z. z., podľa ktorého za činnosti spojené so zvýšeným nebezpečenstvom\nvzniku požiaru\nsa považujú najmä zváranie a rezanie elektrickým oblúkom, odporom alebo plameňom\nna miestach s možnosťou vzniku požiaru. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, d/ citovanej vyhlášky,\nna účely tejto vyhlášky sa za miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom považujú najmä\npriestory pracoviska, v ktorých sa používajú, spracúvajú alebo skladujú za bežných prevádzkových\npodmienok pevné horľavé látky, ktoré svojou veľkosťou, formou, množstvom alebo podmienkami\nuloženia môžu podstatne zvyšovať intenzitu a šírenie požiaru..\nZ uvedeného vyplýva, že žalovaný mal v zmysle § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky miesto zvárania označiť\npríslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi a mal pre miesto zvárania spracovať požiarny poriadok\npracoviska a zriadiť požiarnu hliadku pracoviska. Žalovaný splnenie vyhláškou určených povinností však\nnepreukázal.\n29. Súd na pojednávaní dňa 30. novembra 2016 upozornil sporové strany, že pokiaľ ide o dodržanie\nvyhlášky č. 126/1985 Zb., ako aj vyhlášky č. 82/1996 Zb., neboli predložené doklady, a to požiarna\nsmernica, požiarny poriadok, doklad o zriadení požiarnej hliadky, všeobecne záväzný právny predpis,\nkde sú určené lehoty na vykonanie kontroly stavu zabezpečenia požiarnej ochrany, prípadne písomný\npokyn na zabezpečenie požiarnej kontroly pri činnosti, ktorá je spojená so zvýšeným nebezpečenstvom\nvzniku požiaru, doklad o tom,\nže bola vykonaná kontrola bezprostredne po odchode pracovníkov z pracoviska a ďalšie kontroly v\nčase určenom štatutárnym orgánom právnickej osoby, požiarna kniha, ktorá je určená na záznam o\ndôležitých skutočnostiach, najmä o požiarnych hliadkach. Žalovaný žiaden z uvedených dokladov, ktorý\nby preukazoval splnenie si zákonných povinností nepredložil.\nZ toho súd vyvodil záver, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že bol spracovaný\npožiarny poriadok pracoviska, bola zriadená požiarna hliadka pracoviska, miesto so zvýšeným\npožiarnym nebezpečenstvom bolo označené príslušnými zákazmi a príkazmi, neskontroloval dodržanie\npodmienok, ktoré stanovil v „príkaze na vykonávanie prác\ns otvoreným ohňom“, a to, že práce boli vykonané vo výške a nie na prízemí (čo bolo v rozpore s\npríkazom), že došlo k odstráneniu horľavého materiálu v okruhu 10m od miesta zvárania,\nže došlo k zabezpečeniu kontroly miesta zvárania a jeho okolia počas práce, najmä po jej skončení,\na to najmenej po dobu 8 hodín, že boli určení pracovníci na zabezpečenie požiarnej ochrany mimo\npracovného času. Nebolo ďalej preukázané, že žalovaný vykonal kontrolu bezprostredne po odchode\npracovníkov a ďalšie kontroly v čase určenom štatutárnym orgánom, nebolo preukázané zriadenie\nfunkcie technika požiarnej ochrany, ako i určenie osoby zodpovednej za plnenie opatrení požiarnej\nochrany, nebola zriadená požiarna kniha\nani ohlasovňa požiarov. Žalovaný síce vydal príkaz pre vykonávanie prác s otvoreným ohňom, podľa\nktorého mal byť v okruhu 10m odstránený horľavý materiál a pred začiatkom prác upovedomiť požiarny\nútvar, ale na preukázanie dodržania tohto príkazu nepredložil žiaden dôkaz. Tým žalovaný porušil svoju\ngenerálnu prevenciu vyplývajúcu mu z § 415 OZ.\n\n30. Vo vzťahu k názoru žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 16. marca 2017, podľa ktorého pri veci nie\nnovej, príp. opotrebovanej, je potrebné pri stanovení výšky spôsobenej škody prihliadnuť na obvyklú\ncenu veci v čase jej poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na\nopravu veci musí byť odpočítaná suma zodpovedajúca prípadnému zhodnoteniu veci jej opravou oproti\npôvodnému stavu (nie vždy k nemu musí dôjsť, záleží na spôsobe a rozsahu vykonania opravy), súd\npo zmene zákonného sudcu\na po pojednávaní dňa 30. novembra 2016 zmenil právny názor na výšku škody, ktorý v zmysle § 181\nods. 2 druhá veta C. s. p. listom zo dňa 7. februára 2017 oznámil stranám v spore.\nSúd v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd\nSR“), sp. zn. IÚS 231/2016 zo dňa 23. novembra 2016, podľa ktorého\nak všeobecný súd vo viacerých konaniach obdobnú či rovnakú problematiku odlišne právne posúdi,\nneznamená to, že každá odlišnosť je porušením základného práva v rovine ústavnoprávnej, a teda by\nmala viesť k zrušeniu jedného z týchto rozhodnutí. Podľa názoru súdu škoda, ktorá nastala na strane\nžalobcu z titulu nákladov na vykonanú opravu (ktorá žalobcovi bola škodovou udalosťou vnútená), je\nskutočnou škodou, vzniknutou vynaložením nákladov na opravu, aby horizontálna vyvrtávačka WD\n130A bola užívania a prevádzky schopná tak, ako tomu bolo pred požiarom. Pokiaľ oprava smerovala\nk uvedeniu poškodeného stroja do pôvodného stavu pred požiarom, nemohlo mať na výšku škody\nvplyv zhodnotenie veci jej opravou oproti pôvodnému stavu ani amortizácia stroja. Od žalobcu nemožno\nspravodlivo požadovať, aby ako poškodený zabezpečoval opravu iným spôsobom\nnež použitím nových náhradných dielov, ktoré smerovali k odstráneniu následkov škodovej udalosti.\nNáhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu ujmy.\nSprávanie žalobcu len viedlo k tomu, aby obnovil činnosť vyvrtávačky\na k vynaloženiu nákladov na opravu bol donútený výlučne požiarom, k čomu nemuselo dôjsť, ak by si\nžalovaný plnil spoje povinnosti v zmysle generálnej prevencie.\n31. Škoda spôsobená žalobcovi vo výške 104 228,91,-eur (3 140 000,-Sk) predstavuje skutočnú\nškodu, t. j. vynaložené finančné prostriedky na uvedenie stroja do predošlého stavu. Výšku škody\nžalobca preukázal Zmluvou o dielo zo dňa 4. decembra 1997, uzavretou medzi pôvodným žalobcom a\nspoločnosťou ZTS TEES VOS, a. s. (č. l. 184 spisu), kde v čl. VI\nv bodoch 2/, 3/, 4/ je uvedená špecifikácia realizovaných prác z dôvodu náhrady časti poškodenej\nvyvrtávačky. V čl. III. sú uvedené aj náklady na opravu časti stroja potrebné k obnove stroja zničenej\npožiarom, a to vo výške 3 140 000,-Sk. Skutočnosť, že na celom stroji bola uskutočnená aj generálna\noprava vo výške 1 310 000,-Sk, nič nemení na tom, že žalobca výšku nákladov na výmenu častí\npoškodených požiarom preukázal. Žalobca výšku škody preukázal aj uhradenými faktúrami č. 87070007,\n88030037, 88070001, 88030163, 88070006, 88030783 a dokladmi o zaplatení faktúr (č. l. 189 - 208\nspisu), ako aj preberacím protokolom stroja WD 130A (č. l. 252 spisu). V tejto súvislosti sa súd stotožnil\ns názorom žalobcu,\nže ak by sa nezohľadnilo vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov\nžalobcu na opravu poškodeného stroja, bolo by to v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá pri\nrozhodovaní všeobecných súdov kladie dôraz na princíp riadneho\na spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (obdobne i rozsudok Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28. marca 2013).\n32. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za jednoznačne preukázanú\naj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, vyplývajúcej zo všeobecnej prevenčnej\npovinnosti podľa § 415 OZ, z predpisov požiarnej ochrany podľa zákona\nč. 126/1985 Zb., vyhlášky č. 82/1996 Z. z., ČSN 05 0601. Bolo preukázané, že bez porušenia právnych\npovinností žalovaného by škoda nebola nastala.\n33. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v sporovom konaní v zmysle Civilného sporového poriadku\núčinného od 1. júla 2016 sú strany sporu povinné označiť dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení.\nDôkazná povinnosť v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že\niniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne\nna stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie\nnepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať\nzo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.\n\n34. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach tak, ako to prikazuje\n§ 191 C. s. p. Súd dal odpoveď len na tie otázky sporových strán, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. K znaleckému posudku a k jeho\ndoplneniu znalcom doc. Ing. L., CSc. súd dodal, že znalec bol v konaní ustanovený na základe návrhu\nžalovaného (č. l. 281 spisu). Vzhľadom na zmenu právneho názoru súdu na výšku škody, je tento\nposudok bezpredmetný.\n35. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že boli splnené všetky\npredpoklady pre zodpovednosť žalovaného na náhradu škody v súlade s § 415 OZ v spojení s § 420\nOZ, preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle §\n517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.\n36. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 a 262 C. s. p.\na žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania z dôvodu jeho úspechu v konaní s tým,\nže náhrada trov konania predstavuje náhradu pred konaním súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho\nsúdu. Súd zároveň priznal štátu právo na náhradu trov konania voči žalovanému. Ide o vyplatenie\nznalečného znalcovi doc. Ing. L., CSc. vo výške 1 158,86,-eur na základe uznesenia Krajského súdu v\nBratislave, č. k. 62Cb/62/l998-316 zo dňa\n8. júla 2014. Poukázaním na § 262 ods. 2 C. s. p. prvoinštančný súd uviedol, že o výške náhrady trov\nkonania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n37. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom jeho\nrozsahu žalovaný (č. l. 713 - 721), dôvodiac odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. (súd\nprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým\nzisteniam), zároveň podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci).\n\n38. Vo vzťahu k údajnému prevodu/postúpeniu pohľadávky žalovaný namietol,\nže prvoinštančný súd nesprávne ustálil, že terajšiemu žalobcovi prislúcha sporná pohľadávka\n(t. j. nárok voči žalovanému na náhradu škody). Žalovaný je toho názoru, že k prevodu nároku na náhradu\nškody z pôvodného žalobcu BAZ-NASKOM, a. s. (IČO: 31 398 286) na spoločnosť BAZ - NASKOM\nstrojárska, a. s. (IČO: 35 750 162) na základe Dodatku č. 2 Zmluvy o predaji časti podniku nedošlo,\ntakže nemohlo dôjsť ani k následnému postúpeniu pohľadávky\nna terajšieho žalobcu. Pokiaľ totiž spoločnosť BAZ - NASKOM strojárska, a. s. nenadobudla\nod pôvodného žalobcu pohľadávku, nemohla ju následne postúpiť terajšiemu žalobcovi, nakoľko takéto\npostúpenie predstavuje absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 2 OZ. Terajší žalobca preto\nnemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný tvrdí, že Dodatok\nč. 2 nebol platne uzavretý, nakoľko ho v mene spoločnosti BAZ - NASKOM strojárska, a. s.\ndňa 16. januára 1999 uzatváral Ing. J. ako predseda predstavenstva a Ing. Y. ako podpredseda\npredstavenstva. Uvedené osoby však boli do obchodného registra zapísané ako predseda, resp.\npodpredseda predstavenstva až dňa 17. júna 1999. Žalovaný poukázal\nna znenie vtedy účinného § 13 ods. 2 ObchZ, podľa ktorého mal zápis štatutárneho orgánu\ndo obchodného registra konštitutívne účinky. Poukázal na komentár B. Jablonku k príslušnému\nustanoveniu, § 13 ods. 2 českého Obchodného zákonníka (v znení účinnom do 30. júna 1996) a\nrozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „Najvyšší súd ČR“), sp. zn. 29Cd/4038/2009 z\n31. mája 2011 ohľadom konštitutívneho účinku zápisu štatutárneho orgánu do obchodného registra a\nvyslovil názor, že pri posudzovaní konania štatutárneho orgánu\nje potrebné rozlišovať, v mene ktorej právnickej osoby daná fyzická osoba koná, akým spôsobom koná\na v akej funkcii. Konkrétne v prejednávanej veci je potrebné posúdiť, akým spôsobom predstavenstvo\nspoločnosti BAZ - NASKOM strojárska, a. s. dňa 16. januára 1999 konalo pri uzatváraní Dodatku č. 2\na ktorý člen predstavenstva konal v ktorej funkcii.\nZ (konštitutívneho) zápisu v obchodnom registri je zrejmé, že od 23. júla 1998 do 16. júna 1999 bol\npredsedom predstavenstva spoločnosti BAZ - NASKOM strojárska, a. s. Ing. Y. ktorý bol oprávnený\n\nkonať v mene spoločnosti samostatne, pričom podpisovanie za spoločnosť sa vykonávalo tak, že k\nnázvu spoločnosti, pri uvedení funkcie, podpisujúci pripojil svoj podpis (odhliadnuc od ďalších spôsobov\nkonania spoločnosti zapísaných v obchodnom registri, ktoré nie sú v prejednávanej veci smerodajné).\nV súlade s uvedeným spôsobom konania uzatvoril dňa 31. augusta 1998 Ing. Y. ako predseda\npredstavenstva v mene spoločnosti\nBAZ - NASKOM strojárska, a. s. Zmluvu o predaji časti podniku. V úvode zmluvy bol uvedený spôsob\nkonania v mene spoločnosti BAZ - NASKOM strojárska, a. s., ktorý sa uplatnil\npri uzatvorení tejto zmluvy, o čom žalovaný doložil príslušný výňatok zo Zmluvy o predaji časti podniku.\nNásledne dňa 16. januára 1999 uzatvorila spoločnosť BAZ - NASKOM strojárska, a. s. k Zmluve o predaji\nčasti podniku Dodatok č. 2, kedy konal v mene spoločnosti Ing. J. ako predseda jej predstavenstva a\nIng. Y. ako podpredseda\njej predstavenstva. V úvode Dodatku č. 2 bol opísaný spôsob konania v mene spoločnosti\nBAZ - NASKOM strojárska, a. s., ktorý sa uplatnil pri uzatváraní Dodatku č. 2, o čom žalovaný doložil\npríslušný výňatok. S uvedeným spôsobom konania korešpondoval aj spôsob, akým\nIng. Q. a Ing. P. predmetný Dodatok č. 2 v mene spoločnosti BAZ - NASKOM strojárska, a. s. podpísali.\nŽalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že - vyplývajúc z údajov v obchodnom registri - Ing. Ján\nKučera bol zapísaný ako predseda predstavenstva spoločnosti BAZ - NASKOM strojárska, a. s. a Ing. Y.\nako podpredseda predstavenstva, až dňa 17. júna 1999. Zároveň bol v obchodnom registri od 17. júna\n1999 zmenený aj spôsob podpisovania v mene spoločnosti, podľa ktorého v mene spoločnosti podpisujú\npredseda\na podpredseda predstavenstva spoločne. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že pri uzatváraní\nDodatku č. 2 dňa 16. januára 1999 konala spoločnosť BAZ - NASKOM strojárska,\na. s. takým spôsobom, ktorý bol ako spôsob jej konania zapísaný do obchodného registra\naž dňa 17. júna 1999. Nakoľko zápis spôsobu konania podľa § 13 ods. 2 vtedy účinného Obchodného\nzákonníka mal konštitutívne účinky, nemohla spoločnosť BAZ - NASKOM strojárska, a. s. dňa 16. januára\n1999 platne uzatvoriť Dodatok č. 2, keď konala spôsobom zapísaným do obchodného registra až dňa\n17. júna 1999. Na uvedenej skutočnosti podľa žalovaného nemôže nič zmeniť okolnosť, že Dodatok\nč. 2 podpísal „aj“ Ing. Y., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva spoločnosti BAZ - NASKOM\nstrojárska, a. s.\na mal samostatné podpisové oprávnenie. Podľa žalovaného ide len o zhodu okolností, nie však o faktický\nspôsob, akým spoločnosť BAZ - NASKOM strojárska, a. s. pri uzatváraní Dodatku\nč. 2 konala. Žalovaný namietol záver prvoinštančného súdu v bode 38 napadnutého rozsudku, ktorý\npovažuje za nesprávny, majúc za to, že súd zjednodušujúcim spôsobom zredukoval otázku spôsobu\nkonania v mene spoločnosti BAZ - NASKOM strojárska, a. s. na izolovanú okolnosť podpisu Ing. Y. bez\ntoho, aby reflektoval faktický spôsob konania spoločnosti v príslušných súvislostiach, ktoré vyplývajú z\nkontextu Dodatku č. 2, ako aj\nz príslušných zápisov v obchodnom registri. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí,\nže spoločnosť BAZ - NASKOM strojárska, a. s. nenadobudla od pôvodného žalobcu spornú pohľadávku,\ntakže ju nemohla následne ani postúpiť terajšiemu žalobcovi, preto terajší žalobca nemá v tomto konaní\naktívnu vecnú legitimáciu.\n\n39. V ďalšej časti dovolania žalovaný prvoinštančnému súdu vo vzťahu k posúdeniu obsahu Dodatku č. 2\nZmluvy o predaji časti podniku vytkol, že hoci pri interpretácii obsahu jeho bodu 5 poukázal na výkladové\npravidlá podľa § 266 ods. 1 a 2 ObchZ, nešpecifikoval, ktorým z uvedených výkladových pravidiel sa\nkonkrétne riadil. V bode 5 dodatku sa strany dohodli na „prebraní účastníctva v súdnom konaní“, ktoré\nspojili s „položkou inv. č. 42746, názov: Stroj vyvrtávací WD 130 PD“, t. j. spojili ho s vlastníctvom stroja,\npričom tento stroj\naj presne špecifikovali (jeho inventarizačným číslom a názvom). Rovnako strany v dohode\no\n„prebraní účastníctva v súdnom konaní“ špecifikovali aj predmetné súdne konanie (dátumom podania\nžaloby, označením účastníkov a vymedzením predmetu sporu). Žalovaný považuje\nza chybný záver prvoinštančného súdu, ktorý v rozsudku uviedol, že v bode 5 Dodatku č. 2 bola\n„pohľadávka jasne špecifikovaná“. Tento záver súdu je podľa žalovaného v rozpore\nso skutkovým stavom, nakoľko v bode 5 Dodatku č. 2 sa „nárok na náhradu škody“ uvádza výlučne ako\n„predmet súdneho sporu“. Tvrdí, že strany sa v bode 5 nedohodli na prevode\n\nči postúpení pohľadávky, nielen z dôvodu, že v texte sa prevod či postúpenie pohľadávky nikde\nnespomínajú, ale najmä preto, lebo „prebranie účastníctva v súdnom konaní“ strany výslovne spojili s\nvlastníctvom stroja. Navyše aj z kontextu celého Dodatku č. 2 vyplýva, že si strany\nv bode 5 prevod pohľadávky nedohodli; kým v tomto bode žiadnu pohľadávku nespomínajú, tak v\nbode 1 a 3 sa o „pohľadávkach“ hovorí s tým, že prílohu Dodatku č. 2 tvorí špecifikácia predmetných\n„pohľadávok“.\n40. Žalovaný uviedol, že u právneho úkonu urobeného v písomnej forme je právne významná len vôľa\núčastníka vyjadrená v písomnom texte; zámery účastníka nevyjadrené\nv písomnom texte\nalebo odlišné od zámerov v ňom zachytených sú právne bezvýznamné\nbez ohľadu na to, na základe čoho k nezachyteniu tvrdeného prejavu vôle do písomného právneho\núkonu došlo. Vo vzťahu k výkladu, resp. aplikácii ust. § 35 ods. 2 OZ žalovaný poukázal na komentár k\nObčianskemu zákonníku (Fekete, I.: Občiansky zákonník,\nVeľký komentár, Eurokódex), zároveň na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22Cdo/684/2006 z\n23. marca 2006, 26Odo/159/2006 z 24. júla 2007, 23Cdo/1470/2012\nz 13. mája 2013), ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Obo/66/2002, 1Cdo/109/2004,\n4Cdo/9/2008, 4Cdo/119/2011) a vyslovil, že podľa jeho názoru\nv prejednávanej veci nemožno obsah bodu 5 Dodatku č. 2 vykladať v rozpore s jeho jazykovým znením.\nNakoľko v predmetnom bode 5 sa strany dohodli na „prebraní účastníctva v súdnom konaní“, ktoré\nvýslovne spojili s „položkou inv. č. 42746, názov: Stroj vyvrtávací WD 130 PD“, nevidí nijaký priestor\nna taký výklad, podľa ktorého by táto dohoda mala predstavovať prevod či postúpenie pohľadávky.\nNositeľom pohľadávky zostal podľa názoru žalovaného pôvodný žalobca, preto terajšiemu žalobcovi\naktívna vecná legitimácia v konaní neprislúcha.\n41. Žalovaný v ďalšom nesúhlasí so záverom prvoinštančného súdu o porušení jeho povinností, majúc\nza to, že v prejednávanej veci predložil relevantné a dostatočné dôkazy ohľadom plnenia svojich\npovinností v oblasti požiarnej ochrany.\n42. Vo vzťahu k povinnosti vyplývajúcej z STN 05 0601, bod 3.6.6.4, podľa ktorého musí byť miesto\nzvárania a priľahlé priestory kontrolované počas práce a po skončení zvárania nevyhnutný čas, najmenej\nvšak 8 hodín, žalovaný uviedol, že ukončenie zvárania bolo potrebné hlásiť na požiarnom útvare a miesto\nzvárania bolo kontrolované po dobu 8 hodín. Ako dôkazy v tomto smere predložil Príkaz na vykonávanie\nprác s otvoreným ohňom (č. l. 15), zvodku\n(č. l. 56) a argumentoval výsluchom svedkov p. R. a p. H. v zápisnici\nzo 14.11.2013 (č. l. 255 a nasl.). Vo vzťahu k zvodke, na ktorú súd prvej inštancie neprihliadol z dôvodu\njej nevierohodnosti, pretože v nej „nie je uvedený dátum uskutočnenia kontroly\na ani údaj, kto kontrolu vykonal“, žalovaný tvrdí, že chýbajúci dátum podľa neho predloženú zvodku\nnemôže ako dôkaz diskvalifikovať, keďže z jej obsahu je zrejmé, že sa týka rozhodného času, t. j. noci\nz 8. na 9. novembra 1996, kedy došlo o 03:15 k požiaru, ktorý bol o 03:23 likvidovaný hasiacou látkou\nC02 4x30 (ako vyplýva aj z hlásenia o zásahu na č. l. 57).\nPo likvidácii požiaru o 03:43 bola udalosť nahlásená vyšetrovateľovi mestského požiarneho zboru (MPZ)\n(ako vyplýva aj z Vyjadrenia k požiaru ppor. N. zo dňa 4. decembra 1996\nna č. l. 71). Na kontrole sa zúčastnil p. R., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že si pamätá\n„...vrátnika p. Q., ktorý nás púšťal po zváraní do BAZ-ky na kontrolu.\nV čase kontroly cca o 22:30 bola vykonaná kontrola po zváraní a zistilo sa, že tam nebolo žiadne\nzadymenie. My sme tam boli 8 hodín po zváraní a všetko bolo čisté.“ P. H.sa vyjadril obdobne v zmysle\n„Mám informáciu, že naši ľudia kontrolovali aj BAZ-kársku časť.“\n43. K záveru prvoinštančného súdu o porušení STN 05 0601 tým, že podľa bodu 3.6.6.1 neboli v\nmiestach zvárania odstránené horľavé látky, žalovaný uviedol,\nže v príslušnom Príkaze pre vykonávanie prác s otvoreným ohňom (č. l. 15) nariadil odstrániť všetok\nhorľavý materiál v okruhu 10 metrov. Tvrdí, že ustanovenie bodu 3.6.6.1 umožňuje zabrániť vzniku\npožiaru aj prikrytím horľavín nehorľavou látkou, pričom zvárač p. L.\nvo svojom písomnom stanovisku\nuviedol, že pri zváraní „použil azbestovú plachtu“ (č. l. 56).\n44. K záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní plnenia povinností žalovaným podľa zákona č.\n126/1985 Zb. o požiarnej ochrane a podľa vyhlášky č. 82/1996 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia zákona o požiarnej ochrane v oblasti prevencie, žalovaný vyslovil názor, že z vykonaného\n\ndokazovania v predmetnej veci nijakým spôsobom nevyplynulo, že by miesto požiaru bolo miestom so\nzvýšeným požiarnym nebezpečenstvom. Uviedol, že práce vykonávané podľa Príkazu pre vykonávanie\nprác s otvoreným ohňom\nv hale M6 predstavovali činnosti spojené so zvýšeným\nnebezpečenstvom vzniku požiaru.\nPodľa § 1 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 82/1996 Z. z. sa za činnosti spojené so zvýšeným nebezpečenstvom\nvzniku požiaru považujú zváranie a rezanie elektrickým oblúkom, odporom alebo plameňom na miestach\ns možnosťou vzniku požiaru. Opatrenia, ktoré je potrebné vykonať pri týchto činnostiach, upravuje ust.\n§ 5 citovanej vyhlášky. Žalovaný má za to,\nže preukázal plnenie uvedených povinností v oblasti požiarnej ochrany a v tejto súvislosti poukázal\nna vydaný písomný Príkaz pre vykonávanie prác s otvoreným ohňom (č. l. 15), ktorým žalovaný určil\npodmienky požiarnej bezpečnosti a zabezpečil zriadenie požiarnej hliadky\nz členov závodného požiarneho útvaru, ktorý bolo potrebné pred začatím zváracích prác upovedomiť\nna tel. čísle 2211.\n45. Vo vzťahu k nedoloženiu dokumentácie (požiarnej smernice, požiarneho poriadku, požiarnej knihy\na pod.), ktoré žalovanému vytkol súd prvej inštancie, sa žalovaný bráni tvrdením, že po 20-ich rokoch\nich nebolo možné dohľadať. V tejto súvislosti však poukázal\nna svedeckú výpoveď p. S., ktorý bol technikom požiarnej ochrany žalovaného (v zápisnici zo 14.\nnovembra 2013 na č. l. 255 a nasl.), v ktorej uviedol, že „Pre náš konkrétny objekt máme smernicu 03 a\nneskôr bol pokyn, konkretizujúci činnosť, organizačný pokyn č. 16. Podstatná bola smernica 03. ... určite\nexistoval protipožiarny poriadok, na ktorý bola napojená BAZ.\nNaša dokumentácia je kontrolovaná štátnou správou a musí korešpondovať s vyhláškou.\nNa konkrétne zváranie, konkrétne rozhodnutia boli prijaté požiarno-poplachové smernice.“\n46. Žalovaný v ďalšej časti odvolania namietol súdom prvej inštancie vyhodnotenú existenciu príčinnej\nsúvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody ako jednej\nzo zákonných požiadaviek\nvzniku zodpovednosti za škodu. Poukázal na znalecký posudok\nz 29. januára 1997, vypracovaný\nKriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru, podľa ktorého za predpokladu, že sa inými\ndôkaznými prostriedkami (svedecky) vylúči prípadný pohyb nepovolaných osôb v priestore umiestnenia\npoškodeného kovoobrábacieho stroja v čase 2-9 hodín pred spozorovaním predmetného požiaru, sa ako\npríčina vzniku požiaru stanovuje vznietenie drevených pilín nasiaknutých hlavne hydraulickým olejom\npravdepodobne od horúceho konca elektródy použitej pri zváračských prácach. Žalovaný\nvo\nvzťahu k znaleckému posudku uviedol, že v noci z 8. novembra na 9. novembra 1996\nsa v priestore umiestnenia poškodeného kovoobrábacieho stroja nachádzali dve osoby,\no ktorých žalobca pôvodne nevedel. Poukázal svedecké výpovede p. R. a p. H., ktorí na pojednávaní\ndňa 14. novembra 2013 (č. l. 255 a nasl.) potvrdili, že v čase požiaru\nsa v priestore umiestnenia poškodeného kovoobrábacieho stroja zdržiavali dvaja pracovníci žalobcu,\npotvrdili tiež, že v okolí zhoreného stroja sa nachádzali cigaretové ohorky, pričom tieto mohli pochádzať\njedine od zamestnancov žalobcu a prirodzene mohli byť príčinou vzniku požiaru. Za nepravdepodobnú\nžalovaný považuje príčinnú súvislosť medzi zváracími prácami a vznikom požiaru aj z časového\nhľadiska. Tvrdí, že k požiaru došlo dňa 9. novembra 1996\no 03:15 hod., kým zváracie práce boli ukončené 8. novembra 1996 v poobedných hodinách. Zvárač p.\nL. vo svojom písomnom stanovisku ku škode (č. l. 55) ako čas ukončenia zváracích prác uviedol 14:30\nhod., kým v znaleckom posudku zo dňa 29. januára 1997, vypracovaným Kriminalistickým a expertíznym\nústavom Policajného zboru, sa uvádza čas 18:00. Tvrdí, že ak by sa vychádzalo z času ukončenia\nzvárania o 18:00 hod., došlo k požiaru po viac ako 9 hodinách od skončenia zvárania, pričom príslušná\nSTN 05 0601 v bode 3.6.6.4 stanovovala dobu kontroly po zváraní na „najmenej 8 hodín“.\n47. Žalovaný v ďalšom nesúhlasí s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého „pokiaľ oprava\nsmerovala k uvedeniu poškodeného stroja do pôvodného stavu pred požiarom, nemohlo mať na výšku\nškody vplyv zhodnotenie veci jej opravou oproti pôvodnému stavu,\nani amortizácia stroja.“ Vo vzťahu k právnemu posúdeniu výšky škody na opotrebovanej veci, žalovaný\ncitoval z komentára k § 443 OZ od I. Feketeho, súčasne vyslovil, že určenie výšky škody je v\nprejednávanej veci otázkou odbornou a na jej ustálenie je potrebné posúdenie znalcom, pričom znalci\nsú pri výpočte výšky škody na strojových zariadeniach povinní postupovať podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku (príloha č. 4, bod 3 časti\nB.6), ktorá neumožňuje znalcom stotožňovať výšku škody na strojovom zariadení s nákladmi na jeho\nopravu. Poukázaním\n\nna bod č. 2 časti B. 6 vyhlášky uviedol, že pri určovaní výšky škody znalci zohľadňujú prípadné\nzhodnotenie zariadenia jeho opravou oproti pôvodnému stavu. Žalovaný poukázal ďalej\nna rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/200/2011, nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. 2221/07,\nvyjadrenie žalobcu z 8. januára 2014, súkromný znalecký posudok Ing. O., vyjadrenie znalca Ing. X. a\nposudok znalca Ing. H..\n48. Na základe vyššie uvedených tvrdení žalovaný odvolaciemu súdu navrhol,\naby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Súčasne si uplatnil nárok\nna náhradu trov celého konania.\n49. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa\n8. septembra\n2017, súdu prvej inštancie doručeným dňa 12. septembra 2017 (č. l. 741 - 745),\nv ktorom navrhol napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť, majúc za to, že súd prvej\ninštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému stavu a vec správne\nprávne posúdil. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania.\n50. Vyjadrenie žalobcu z 8. septembra 2017 bolo v zmysle § 374 ods. 1 C. s. p. doručené žalovanému\n(odvolateľovi), ktorý k nemu zaslal podanie s vyjadrením\nz 25. septembra 2017 (č.\nl. 749 - 751), v ktorom zotrval na odvolacom návrhu, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu\nzmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.\n51. Postupujúc podľa § 374 ods. 2 C. s. p., súd prvej inštancie zaslal vyššie označené vyjadrenie\nžalovaného žalobcovi, ktorý písomným podaním zo dňa 6. októbra 2017 (č. l. 759\n- 762) opakovane navrhol potvrdenie prvoinštančného rozsudku. Predmetné vyjadrenie\nsúd zaslal na vedomie žalovanému (§ 374 ods. 3 C. s. p.; č. l. 766).\n52. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 470 ods. 4 C. s. p.),\npo zistení, že\nodvolanie podala strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté - žalovaný (§ 359 C. s. p.), včas (§\n362 ods. 1 prvá veta C. s. p.), proti rozsudku, proti ktorému zákon podanie tohto opravného prostriedku\nnevylučuje (§ 355 ods. 1 C. s. p.), prejednal odvolanie v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 379 a 380 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (keďže nebolo potrebné zopakovať alebo\ndoplniť dokazovanie a nevyžadoval\nto dôležitý verejný záujem; § 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je\ndôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. Postupujúc\npodľa § 219 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 378 ods. 1 C. s. p., odvolací súd potvrdzujúci rozsudok verejne\nvyhlásil s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil spôsobom zakotveným v ust.\n§ 219 ods. 3 C. s. p.\n53. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi v nich uvedenými stotožňuje v\ncelom rozsahu a na zdôraznenie ich správnosti (§ 387 ods. 2 C. s. p.), reagujúc na odvolacie námietky\nžalovaného, uvádza nasledovné.\n54. Predmetom sporu je nárok uplatnený pôvodným žalobcom BAZ-NASKOM, a. s., IČO: 31 398 286,\nvoči dvom žalovaným - VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a. s.,\nIČO: 17 311 772 a POTRUBIE KOŠICE, spol. s r. o., IČO: 17 085 764, titulom náhrady škody vo výške\n104 228,91,-eur (pôvodne 3 140 000,-Sk) s úrokom z omeškania vo výške 18% ročne od 15. apríla 1997\ndo zaplatenia, za poškodenie obrábacieho stroja žalobcu - horizontálnej vŕtačky typ WD 130A, ktorý bol\nv čase vzniku škody (9. novembra 1996) umiestnený v lodi\nč. 5 haly M6, v objekte v Devínskej Novej Vsi. K poškodeniu došlo požiarom vzniknutým v dôsledku\nprác s otvoreným ohňom - zváraním a rezaním elektrickým oblúkom a plameňom, pričom išlo o práce\nrobené na základe príkazu žalovaného v 1/ rade žalovaným v 2/ rade, voči ktorému bolo konanie\nuznesením prvoinštančného súdu, č. k. 62Cb/62/1998-279 zo 17. januára 2014, podľa § 107 ods.\n4 O. s. p., zastavené. Uznesením odvolacieho súdu, č. k. 4Obo/29/215-569 z 29. januára 2016\nbol (pôvodný) rozsudok súdu prvej inštancie, č. k. 62Cb/62/1998-503 zo 16. apríla 2015 zrušený z\ndôvodu nevysporiadania sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu a nedostatočného odôvodnenia\npredpokladov na náhradu škody. Odvolací súd má\n\nza to, že súd prvej inštancie dokazovanie v intenciách Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po vrátení\nveci na ďalšie konanie doplnil.\n55. Žalovaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu odvodzuje prioritne z tvrdenej neplatnosti\nDodatku č. 2, uzatvoreného 16. januára 1999, k Zmluve o predaji časti podniku č. BN/02/98 z 31. augusta\n1998. Túto neplatnosť podľa jeho názoru spôsobuje\ntá okolnosť, že predmetný dodatok v mene spoločnosti BAZ - NASKOM strojárska, a. s.\ndňa 16. januára 1999 uzatvoril Ing. J. ako predseda predstavenstva a Ing. Y. ako podpredseda\npredstavenstva, hoci uvedené osoby boli do príslušného obchodného registra zapísané ako predseda a\npodpredseda predstavenstva až dňa 17. júna 1999. Keďže menovaná spoločnosť spornú pohľadávku od\npôvodného žalobcu v dôsledku uvedeného nenadobudla, nemohla ju ani postúpiť terajšiemu žalobcovi.\n56. Odvolací súd má za to, že s uvedeným argumentom žalovaného sa vysporiadal súd prvej inštancie\nv dostatočnom rozsahu a vecne správne, keď s poukazom na úpravu konania menom spoločnosti v\ndotknutom období uzavrel, že v čase podpisu dodatku postačovalo\nna jeho platné uzatvorenie, aby dohodu o postúpení pohľadávky (obsiahnutú v Dodatku č. 2), podpísal\npredseda predstavenstva spoločnosti samostatne, t. j. Ing. Y., čo sa aj stalo.\n57. Rovnako nedôvodná je námietka žalovaného o nesprávnosti záveru prvoinštančného súdu, podľa\nktorého dohoda v Dodatku č. 2 predstavuje dohodu o prebratí (postúpení) žalovanej pohľadávky.\nOdvolací súd sa s argumentáciou súdu prvej inštancie o tom, že úmyslom zmluvných strán bolo\nuskutočniť prevod žalovanej (nezameniteľne identifikovanej) pohľadávky zo spoločnosti BAZ-NASKOM,\na. s. (pôvodného žalobcu)\nna BAZ - NASKOM strojárska, a. s., posudzujúc prejav ich vôle podľa\n§ 266 ods. 1 ObchZ, stotožňuje v celom rozsahu a poukazuje naň. Rovnako ako súd prvej inštancie,\naj odvolací súd poukazuje na uznesenie, č. k. 62Cb/62/98-143 z 18. apríla 2011, ktorým prvoinštančný\nsúd pripustil zmenu účastníka na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpil súčasný\nžalobca a ktorým bolo preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne\npredpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná (§ 92 ods. 2, 3 O. s.\np.). Proti predmetnému uzneseniu sa žalovaný v lehote na podanie riadneho opravného prostriedku\nneodvolal, v dôsledku ktorej skutočnosti nadobudlo toto rozhodnutie právoplatnosť (dňom 15. septembra\n2011) a nie je namieste v súčasnom štádiu konania o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo\nveci samej argumentovať skutkovou či právnou nenáležitosťou tejto parciálnej, právoplatne vyriešenej\notázky.\n58. Taktiež námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že v prejednávanej veci predložil relevantné a\ndostatočné dôkazy ohľadne splnenia svojich povinností v oblasti požiarnej ochrany, nemá opodstatnenie\nvo vykonanom dokazovaní. Naopak, súd prvej inštancie mal vykonanými dôkazmi - v rozsudku\nvyhodnotenými svedeckými výpoveďami (postupujúc tak v intenciách odvolacieho súdu v jeho\npredchádzajúcom uznesení z 29. januára 2016)\na znaleckými posudkami, v dostatočnom rozsahu preukázané porušenie ustanovení vyhlášky\nč. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane, vyhlášky č. 82/1996 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nzákona SNR o požiarnej ochrane v oblasti prevencie, STN 05 0601, ako aj generálnej prevenčnej\npovinnosti žalovaného podľa § 415 OZ. Napriek upozorneniu prvoinštančného súdu, adresovanému\nsporovým stranám na pojednávaní konanom\ndňa 30. novembra 2016, žalovaný doklady preukazujúce splnenie si zákonných povinností nepredložil,\nv dôsledku ktorej okolnosti neuniesol dôkazné bremeno.\n59. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom prvoinštančného súdu o existencii príčinnej súvislosti\nmedzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a za nedôvodnú vyhodnotil jeho námietku,\nspočívajúcu v tvrdení o nepravdepodobnosti tohto predpokladu\nna úspešné uplatnenie\nnároku na náhradu škody. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ by si žalovaný plnil\nsvoje povinnosti, vyplývajúce mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré mal zachovávať\na generálnej prevencie, k vzniku škody nemuselo dôjsť. Právny predchodca žalobcu (jeho pracovník\nobsluhujúci stroj WD 130 A PD, výrobné číslo 0342, rok výroby 1976, inventárne číslo 4-2746,\nnachádzajúci sa v lodi č. 5A, haly M6) už dňa 8. novembra 1996 cca o 11:00 hod. likvidoval v zárodku\npožiar, o čom bezodkladne informoval energetika p. X., ktorý v spolupráci s pracovníkom žalovaného,\nIng. Q., upozornil vedúceho skupiny pracovníkov externej firmy (ktorá okolnosť vyplýva z oznámenia\n\nprávneho predchodcu žalobcu adresovanému žalovanému dňa 11. novembra 1996 (č. l. 212). Napriek\nuvedenému žalovaný opatrenia na zabránenie vzniku požiaru neprijal\n(hoci, pokiaľ by tak bol urobil, k požiaru, ani škode dôjsť nemuselo).\n60. Odvolací súd za dôvodnú nepovažuje ani námietku žalovaného ohľadne postupu prvoinštančného\nsúdu pri určení výšky škody, ktorý žalobcovi priznal škodu v (žalobou uplatnenej) plnej výške 104\n228,91,-eur, predstavujúcej finančné prostriedky na uvedenie stroja do pôvodného stavu pred požiarom.\nOdvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi priznal náhradu škody vo\nvýške skutočne vynaložených a preukázaných nákladov na opravu stroja, príčinou poškodenia ktorého\nbol požiar spôsobený žalovaným v dôsledku nesplnenia si povinností v zmysle generálnej prevencie.\n61. Sumarizujúc vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie\nv potrebnom a dostatočnom rozsahu, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia a následne vec\nsprávne právne posúdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto žalovaným uplatnené odvolacie dôvody\nvyhodnotil ako neopodstatnené a odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu, stotožňujúc\nsa s jeho správnosťou, podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.\n62. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1,\n§ 255 ods. 1\na § 262 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd\npriznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania\nrozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2\nC. s. p.).\n63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej je podľa § 420 C. s. p. prípustné\ndovolanie, ak;\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva\nv\nčase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a/ a b/ (§ 422 ods. 1\nC. s. p.).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\n\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 C. s. p.).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak\nkonania vstúpil (§ 426 C. s. p.).\n\ndo\n\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC. s. p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov\nsa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha [dovolací návrh\n(§ 428 C. s. p.)].\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná,\nmá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona, zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane\npred diskrimináciou alebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 C. s. p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.\n1, 2 C. s. p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv\nnesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 1, 2 C. s. p.).\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania\nprvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\n\npred súdom\n\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "62Cb/62/1998", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}