{"guid": "a8443dbb-fd14-4e51-a2a6-aab78c4f0ea7:ed97a2fa-39c6-45e0-95b9-38bebaeffb54", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1018200769.1", "spisova_znacka": "1Szak/20/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/20/2018 z 26. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2018, sp. zn. 1Szak/20/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1018200769.1", "identifikacne_cislo": "1018200769", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-07-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed97a2fa-39c6-45e0-95b9-38bebaeffb54", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1018200769.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1018200769.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1018200769.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Szak/20/2018\n1018200769\n26. 07. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:1018200769.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa\n(pôv. žalobca): H. P., nar. XX.XX.XXXX štátna príslušnosť Pakistanská islamská republika, bez dokladu\ntotožnosti, t.č. pobytom Detský domov „Dlaň\", Kpt. Nálepku 396/5, 068 01 Medzilaborce, zastúpeného\nopatrovníkom: Mgr. U. W., Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, právne zastúpeného\nCentrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody 12, 810 05 Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej\npolície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru\nBanská Bystrica, Sládkovičova 25, Banská Bystrica, o správnej žalobe vo veciach zaistenia, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/51/2018-40 zo dňa 1. júna\n2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-15-012/2018-AV zo dňa 06.04.2018 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie\") rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a)\nbod 1 a písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.\") v konaní o administratívnom vyhostení\ns cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny podľa § 77 ods. 1, nakoľko existuje riziko jeho úteku,\na na účel výkonu administratívneho vyhostenia dňom 06.04.2018. Sťažovateľ bol umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalovaný podľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. stanovil\ndĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.10.2018. Vo výroku tiež poukázal na\nexistenciu rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica č. PPZ-HCPBB5-15-011/2018-AV zo dňa 04.06.2018 (správne zo dňa 06.04.2018), ktorým bol sťažovateľ podľa §\n82 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. administratívne vyhostený a bol mu uložený zákaz vstupu na\núzemie Slovenskej republiky na 1 rok.\n2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že sťažovateľ bol zadržaný dňa\n06.04.2018 pre podozrenie z neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky a naplnenie\ndôvodov administratívneho vyhostenia podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. Po jeho\npredvedení na správny orgán bolo voči nemu začaté konanie o administratívnom vyhostení podľa §\n\n77 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z.z. a bola s ním spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCPBB5-15-006/2018-AV. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že na\núzemí Slovenskej republiky nemá udelené povolenie na pobyt, nie je žiadateľom o udelenie azylu alebo\no poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky alebo v inom členskom štáte a nemá\nudelené vízum.\n3. Žalovaný skonštatoval, že bolo rozhodnuté o administratívnom vyhostení sťažovateľa, určení zákazu\nvstupu na územie Slovenskej republiky na jeden rok a lehota na vycestovanie z územia Slovenskej\nrepubliky sťažovateľovi nebola určená. S poukazom na ust. § 88 ods. 1 písm. a) bod. 1 zák. č. 404/2011\nZ.z. osvetlil riziko úteku. Uviedol, že sťažovateľ na území Slovenskej republiky nemá udelené povolenie\nna pobyt, je bez finančných prostriedkov a pri vydávaní rozhodnutia o zaistení sa opieral o dôkazné\nprostriedky, ktoré vyplývali najmä z informácií zo zápisnice o vyjadrení účastníka konania, z výsledkov\nlustrácie v informačných systémoch polície a dospel k záveru, že existuje reálne vysoké riziko a dôvodná\nobava, že sťažovateľ v prípade uloženia alternatívy zaistenia a prepustenia na slobodu ujde.\n4. Žalovaný poznamenal, že pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia sa zaoberal aj tým, či bude\nmožné vykonať administratívne vyhostenie, teda či bude naplnený účel zaistenia. Poukázal na ust. § 90\nods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z., podľa ktorého potrebné opatrenia a úkony na výkon vyhostenia účastníka\nkonania je povinné vykonať zariadenie, v tomto prípade Útvar policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, ktorý na základe značných skúseností súvisiacich s vykonávaním potrebných opatrení a\núkonov na výkon vyhostenia štátnych príslušníkov Pakistanskej islamskej republiky v súvislosti s dĺžkou\nnávratovej procedúry, odporučil správnemu orgánu zaistiť cudzinca na 6 mesiacov ak spolupracuje a\nna šesť mesiacov ak nespolupracuje a nemá doklad. Podotkol, že sťažovateľov zdravotný stav je podľa\njeho vyjadrenia dobrý.\n5. Sťažovateľovi bola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k postupu žalovaného pred vydaním\npreskúmavaného rozhodnutia, k jeho podkladom a spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich\ndoplnenie v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok\"), bol vyzvaný, aby sa vyjadril v zápisnici o podaní vysvetlenia č. PPZHCP-BB5-15-006/2018-AV zo dňa 06.04.2018, bol mu predložený kompletný spisový materiál tvoriaci\npodklady pre vydanie rozhodnutia o zaistení, pričom sťažovateľ uviedol, že k predmetnému konaniu\nnemá viac čo dodať, nežiadal jeho doplnenie alebo zmenu.\n6. Žalovaný uviedol, že sa zaoberal aj rešpektovaním práva na súkromný a rodinný život podľa čl. 8\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\"), pričom zistil,\nže sťažovateľ nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu a rozhodnutie je preto v súlade aj s\nDohovorom.\n7. S poukazom na vyjadrenia sťažovateľa v zápisnici o podaní vysvetlenia a všetky dôkazy mal za\npreukázané, že sťažovateľ nespĺňa zákonné podmienky pre uloženie alternatív zaistenia.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n8. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveciach zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm.\ne/ S.s.p.):\n- žalovaný nesprávne právne posúdil, nedostatočne preskúmal a odôvodnil riziko úteku vo vzťahu k\naplikácii menej prísnych donucovacích opatrení;\n- žalovaný nedostatočne odôvodnil dĺžku zaistenia, ktorú sťažovateľ označil za neprimerane dlhú a\nneodôvodnenú.\n9. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.), konštatujúc včasnosť podania správnej žaloby zistil, že jej nebolo možné vyhovieť\nnajmä z týchto dôvodov:\n- krajský súd nezistil, že by preskúmavané rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci;\n\n- presnú dobu zaistenia nie je možné predbežne presne určiť, nakoľko závisí od množstva podstatných\nfaktorov;\n- z výpovede sťažovateľa vyplynulo, že v lete v roku 2017 opustil domovskú krajinu, s cieľom dostať sa\nza bratom do Španielska ako aj priebeh tejto cesty;\n- v danej veci existuje vykonateľné rozhodnutie zo dňa 06.04.2018 č. PPZ-HCP-BB5-15-011/2018-AV o\nadministratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a členských štátov\nEurópskej únie na dobu 1 roka;\n- žalovaný v súvislosti s dĺžkou návratovej procedúry (podľa odporúčania Útvaru policajného zaistenia\nMedveďov) zaistil sťažovateľa, ktorý nespolupracoval a bol bez dokladu totožnosti, na čas 6 mesiacov,\nteda na čas nevyhnutne potrebný do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko\nbolo nevyhnutné pristúpiť k lustráciám a následnému zisťovaniu jeho totožnosti, zaslaniu žiadosti o\nvystavenie náhradného cestovného dokladu, pričom stanovená doba sa môže skrátiť;\n- poukázal na neistotu sťažovateľa v otázke jeho žiadosti o azyl v Srbsku a žiadosť o udelenie azylu na\núzemí Slovenskej, pričom ide o skutočnosti podporujúce správnosť lehoty zaistenia\n- sťažovateľ sa napriek prebiehajúcemu azylovému konaniu v Srbsku ďalej presúval do iných krajín z\nčoho napokon vyplýva aj existencia značného rizika úteku v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011\nZ.z.\n- z výpovede sťažovateľa nevyplynuli dôvody, ktoré by mohli dať základ pre aplikáciu miernejších\ndonucovacích opatrení zo strany žalovaného.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n10. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n11. Sťažovateľ v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že krajský súd nesprávne právne\nposúdil jeho žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rizika úteku sťažovateľa.\nPoukázal na závery kasačného súdu uvedené v rozsudkoch pod sp. zn. 1Szak/6/2018, 1 SZa/16/2016,\n10Szak/3/2018. Uviedol, že len samotný cieľ cesty sťažovateľa neodôvodňuje záver, že ujde alebo sa\nbude skrývať.\n12. Krajský súd sa s dostatočnou starostlivosťou nevenoval argumentom sťažovateľa týkajúcim\nsa nedostatočného odôvodnenia rizika úteku sťažovateľa v preskúmavanom rozhodnutí. Žalovaný\nsa odôvodnením rizika úteku dostatočne nezaoberal, čo malo za následok nepreskúmateľnosť\npreskúmavaného rozhodnutia.\n13. Záverom uviedol, že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne ju nesprávne\nprávne posúdil. Preto navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný\nsúd nepriznal náhradu trov konania účastníkom.\nB)\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 06.07.2018 poukázal na stanovisko k správnej\nžalobe zo dňa 21.05.2018. Žalovaný bral do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa daného prípadu\na podľa dôkazov a zistených okolností dospel k záveru, že skutočne môže dôjsť k naplneniu účelu\nzaistenia. V dobe po jeho zaistení, na základe praktických skúseností žalovaného s osobami s obdobným\nprofilom existoval reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon administratívneho vyhostenia.\n15. Vyhodnocujúc existenciu rizika úteku žalovaný vychádzal najmä z okolností, za ktorých bol\nsťažovateľ zaistený, nemožnosti zistiť jeho totožnosť, spôsobu akým sa dostal na územie Slovenskej\nrepubliky, neoprávnenosti jeho pobytu na území Slovenskej republiky, vyjadrení sťažovateľa a absencie\nfinančných prostriedkov.\n16. Za účelom zdôvodnenia žiadosti o udelenie azylu sťažovateľ uviedol, že dátum jeho narodenia je\nXX.XX.XXXX a teda je maloletou osobou. Na základe znaleckého posudku, vypracovaného Inštitútom\nforenzných medicínskych expertíz, s.r.o., Boženy Němcovej 8, Bratislava, bolo zistené, že sťažovateľ je\n\ns veľmi vysokou pravdepodobnosťou mladší ako 18 rokov a jeho vek sa pohybuje v intervale 16 až 17\nrokov. Dňa 31.05.2018 bol do zariadenia doručený originál dokumentu, ktorý potvrdzuje vek a totožnosť\nsťažovateľa. Z tohto dôvodu bol sťažovateľ dňa 01.06.2018 prepustený zo zaistenia, bol mu ustanovený\nopatrovník a bol dopravený do zariadenia pre maloletých Detský domov „Dlaň\", Kpt. Nálepku 396/5,\n068 01 Medzilaborce. Od 13.06.2018 má sťažovateľ ustanoveného opatrovníka- Mgr. U. W., ÚPSVaR\nStropkov.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n18. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. júla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n19. V predmetnej veci žalovaný rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a/\nbod 1 a ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z. Podľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z.\nstanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 06.10.2018.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 404/2011 Z.z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny v konaní o administratívnom vyhostení s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny\npodľa § 77 ods. 1, ak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej\nkrajiny a účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.\nPodľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zák. č. 404/2011 Z.z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť\nzaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas\ntohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas\nzaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.\nPodľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z., policajný útvar, ktorý koná vo veci\nadministratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť\npovinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n20. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti vytýkal krajskému súdu nesprávne právne posúdenie\nžalobnej námietky týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia existencie rizika úteku v jeho prípade. Tiež\nnamietal, že krajský súd sa s dostatočnou starostlivosťou nevenoval týmto argumentom sťažovateľa a\npreskúmavané rozhodnutie je pre namietaný nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľné.\n21. V súvislosti s namietaným rizikom úteku kasačný súd poznamenáva, že z ustanovenia § 88 ods. 2\nzák. č. 404/2011 Z.z. vyplýva, že rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď\nna základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny\nujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá povolený pobyt podľa\ntohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n22. Pod pojmom riziko úteku je potrebné rozumieť samotné podozrenie z existencie rizika úteku. Preto\nniekedy pre záver o existencii rizika úteku (§88 ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z.) postačí zistenie, že je\npravdepodobné, že príslušná zákonom predvídaná skutková podstata bola naplnená. Môže to tak byť\n\nvšak iba v prípade, že takáto eventualita je najpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že\nna základe dostupných údajov sa javia byť významne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce\nvysvetlenia.\n23. V súvislosti s posudzovaním existencie rizika úteku kasačný súd poukazuje na svoju ustálenú\nrozhodovaciu prax, napr. v rozsudku sp.zn. 1Sza/16/2016 zo dňa 11.08.2016, podľa ktorej „Pri\nposudzovaní existencie rizika úteku a vyplývajúcej potreby zaistenia sa musí zohľadniť odmietnutie\nvstupu na hranici, existencia záznamu v SIS, chýbajúce doklady, chýbajúce miesto bydliska, absencia\nspolupráce a ďalšie relevantné náznaky/kritériá. Avšak aj v prípade prítomnosti uvedených indikátorov,\ntieto neodôvodňujú nevyhnutne opatrenie zaistenia per se. Vyššie uvedený zoznam kritérií by sa mal\nvziať do úvahy ako prvok pri celkovom posudzovaní jednotlivej situácie. Často kombinácia niekoľkých\nz vyššie uvedených kritérií poskytne základ pre oprávnený predpoklad „rizika úteku\". Vyžaduje sa\nindividuálne posúdenie každého prípadu, pričom dôležitým faktorom môže byť práve správanie zaistenej\nosoby v čase od vstupu na územie niektorého z členských štátov Európskej únie.\" Napokon ani pôvodný\ncieľ cesty sťažovateľa do iných krajín Európskej únie bez ďalšieho nepredstavuje dostatočný predpoklad\nexistencie rizika úteku (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/8/2016\nzo dňa 30.03.2016, sp. zn. 10Szak/3/2017 zo dňa 09.02.2017).\n24. Z rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že vychádzal najmä z okolností, za ktorých bol sťažovateľ\nzaistený, absencie cestovného dokladu, existencie rozhodnutia o administratívnom vyhostení,\nneoprávnenosti jeho pobytu na území Slovenskej republiky, vyjadrení sťažovateľa v zápisnici a absencie\nfinančných prostriedkov. Tiež z absencie cestovného dokladu vyplynula potreba zabezpečiť jeho vydanie\nna účely administratívneho vyhostenia, pričom žalovaný vychádzal z praktických skúseností Útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov Medveďov so zabezpečením administratívneho vyhostenia osôb s\nobdobným profilom.\n25. Zo záverov preskúmavaného rozhodnutia nemožno vyvodiť, že by žalovaný ustálil existenciu\nrizika úteku výlučne z informácie o cieľovej krajine sťažovateľa (Španielsko). Naopak z obsahu\npreskúmavaného rozhodnutia vyplývajú viaceré dôvody, na základe ktorých žalovaný odôvodnil potrebu\nzaistenia sťažovateľa i keď odkazom na informácie zo zápisnice o vyjadrení žalobcu a výsledkov\nlustrácie a výsledkov lustrácie v informačných systémoch polície nachádzajúcich sa v spise (čo možno\ndôvodne vytknúť ako formálny nedostatok) nespôsobujúci však v danom prípade, pri zachovaní princípu\nindividuálneho prístupu v rozhodovaní, objektívnu nepreskúmateľnosť samotného rozhodnutia.\n26. V súvislosti s tým, je potrebné pripomenúť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu\nnemožno odvodzovať od subjektívnej predstavy sťažovateľa o tom, ako podrobne by malo byť\nrozhodnutie správneho orgánu odôvodnené, ale musí ísť o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu ani s prihliadnutím k obsahu spisu resp. úkonom účastníka.\n27. Pokiaľ ide o vytýkaný nedostatok napadnutého rozsudku, vyplývajúci zo skutočnosti, že sa krajský\nsúd s dostatočnou starostlivosťou nevenoval argumentom sťažovateľa o nepreskúmateľnosti záverov\nžalovaného o existencii rizika úteku a tiež že krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav veci\na následne ju nesprávne právne posúdil (podľa obsahu kasačnej sťažnosti sťažovateľ tieto vady\nvytýkal rovnako len vo vzťahu k posúdeniu existencie rizika úteku), kasačný súd poukazuje na obsah\nodôvodnenia napadnutého rozsudku (najmä v jeho bodoch č. 34, 38, 40 a 44). Z obsahu napadnutého\nrozsudku mal kasačný súd za preukázané, že krajský súd vychádzal zo skutočností, vyplývajúcich z\nadministratívneho spisu, ktoré v zmysle vyššie uvedených záverov kasačný súd uznal za dostatočné,\npre uvedenie záveru o existencii rizika úteku. Kasačný súd zároveň poukazuje na to, že sťažovateľ v\npodanej kasačnej sťažnosti, vytýkané pochybenia krajského súdu nepodložil žiadnymi skutočnosťami a\ndôkazmi. Preto nepovažoval za dôvodnú námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci.\n28. Napokon z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že sa krajský súd spomínanou námietkou\nzaoberal, pričom opísal históriu príchodu sťažovateľa na územie Slovenskej republiky, jeho konanie\nspočívajúce v požiadaní o udelenie azylu v Srbsku, kde nevyčkal na rozhodnutie o žiadosti, uviedol,\nktorá krajina je jeho cieľom (Španielsko) a na základe takéhoto správania následne ustálil záver o\nexistencii rizika úteku. S uvedeným názorom sa stotožnil aj kasačný súd, ktorý vo svojej rozhodovacej\npraxi mnohokrát poukázal na správanie sa štátneho príslušníka tretej krajiny v minulosti, ako významný\nprvok pre vyvodenie záveru, že pravdepodobne nebude konať v súlade s právom a bude sa vyhýbať\n\nnávratu. Takáto skutočnosť môže viesť k odôvodneniu predpokladu existencie rizika úteku a pokiaľ na\nňu krajský súd v napadnutom rozsudku poukazuje, nemožno mu nič vytknúť. Kasačný súd sa nemohol\nstotožniť ani s ostatnými, sťažovateľom namietanými nedostatkami rozsudku, nakoľko v aplikačnom\npostupe krajského súdu nezistil nedostatky právneho posúdenia existencie rizika úteku a jeho závery\npovažoval za dostatočne presvedčivé. Preto kasačný súd považoval sťažovateľom uplatnený dôvod\nkasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. za neopodstatnený.\n29. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nv zmysle ktorej všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka\nna spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Skutočnosť, že sťažovateľ sa s\nprávnym názorom všeobecných súdov nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\ntento právny názor svojím vlastným (II. ÚS 134/09, I. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016).\nV\n30. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\nPodľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie\nje dôvodná.\n31. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak,\nže sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sa/51/2018", "guid": "b3448b69-1583-47a2-bb24-aeb4c65950ea:77e9fed7-7bf0-454e-b30e-08565c9adb5e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecb8a838-380c-4f8a-b3b0-ba055cfed50f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 465/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 465/2016 z 7. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.465.2016.1"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "e4c6ce98-2e17-4bc2-9346-e943555721f8:5e5bc8b0-cdf0-4e0b-8a35-0cf4a4768697", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1017201880.1", "spisova_znacka": "10Szak/3/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/3/2018 z 1. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-01", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201880.1"}, {"guid": "19b8634f-4800-4864-af3d-d3b6dd93a119:97b0a381-ef1c-4d36-9edd-2d995978899f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1016202540.1", "spisova_znacka": "10Szak/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/3/2017 z 9. 2. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1016202540.1"}, {"guid": "fd0a339a-9a49-485c-9cac-07cda516d760:b6db94ab-dc71-4ea3-866b-de591f27673c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1016201197.1", "spisova_znacka": "1SZa/16/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/16/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1016201197.1"}], "citovane_v": []}