{"guid": "b906f57a-27b4-4227-89d2-9412807e4b3e:2d136869-8a26-4b66-87ff-e191d2d8add9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1018200224.1", "spisova_znacka": "1Sžak/11/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/11/2018 z 9. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. októbra 2018, sp. zn. 1Sžak/11/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1018200224.1", "identifikacne_cislo": "1018200224", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d136869-8a26-4b66-87ff-e191d2d8add9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1018200224.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1018200224.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1018200224.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/11/2018\n1018200224\n09. 10. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:1018200224.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora\nBelka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nsťažovateľa (pôv. žalobca): T. R., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Bulharskej republiky, OP bulharský,\nč. XXXXXXXXX naposledy bytom D. H.. Č.. XX, F., Bulharská republika, t.č. Pobytový tábor Rohovce,\nSlovenská republika, právne zastúpený: Mgr. Miroslav Kiša, advokát, so sídlom Miletičova 5A, 821\n08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková\n6, Bratislava, o správnej žalobe vo veciach azylu, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 8SaZ/1/2018-64 zo dňa 11. mája 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-176-12/2017-Ž zo dňa 22.01.2018 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") v zmysle § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") zamietol žiadosť\nsťažovateľa o udelenie azylu ako neprípustnú .\n2. Preskúmavané rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ je občanom členského štátu Európskej únie\n- Bulharskej republiky. Na základe výpovede sťažovateľa a všetkých dostupných informácií mal za to, že\nsťažovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť\nobáv z prenasledovania z dôvodov podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení\nutečencov (ďalej len „Ženevský dohovor\") a zák. č. 480/2002 Z.z.\n3. V zmysle § 11 ods. 1 písm. e) zák. č. 480/2002 Z.z. („ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie\nazylu ako neprípustnú, ak žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali\nskutočnosti uvedené v osobitnom predpise\" (t.j. Protokol (č. 29) o azyle pre štátnych príslušníkov\nčlenských štátov Európskej únie)) žalovaný posudzujúc možnosť aplikácie citovaného ustanovenia\ndospel k záveru, že v Bulharsku nedošlo k žiadnemu z prípadov uvedených v Protokole (č. 29) o\nazyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie. Bulharsko je členom Európskej únie\na je Slovenskou republikou považované za bezpečnú krajinu pôvodu. Bulharsko je právny štát, ktorý\nrešpektuje ľudské práva a slobody. Preto žalovaný konštatoval, že dôvody sťažovateľovej žiadosti možno\npovažovať za irelevantné. Vzhľadom na to žiadosť sťažovateľa nemožno pokladať za prípustnú.\n\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n4. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu\nvo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- žalovanému vytkol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu;\n- je síce občanom členského štátu Európskej únie, no je presvedčený, že sa v jeho prípade malo\naplikovať ustanovenie písm. d/ Protokolu (č. 29) o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov\nEurópskej únie;\n- poukázal na bod 12 dotazníka zo vstupného pohovoru, podľa ktorého bol do polovice roku 2007\ninvalidným dôchodcom, avšak po prehodnotení jeho zdravotného stavu mu bol dôchodok odňatý, štátne\norgány v Bulharsku sa ho pokúsili vyhlásiť za psychicky chorého, no žiadnemu vyšetreniu sa nepodrobil;\n- v roku 2006 bol políciou vysťahovaný z prenajatého bytu a odvtedy sa prakticky pohybuje ako osoba\nbez domova v Bulharsku a po zvyšku Európy;\n- v Bulharsku podal na ochranu svojich práv 15 žalôb;\n- o azyl žiadal z náboženských dôvodov, nakoľko dňa 06.10.2016 založil v Bratislave svoju cirkev s\nnázvom Bulharská kresťanská cirkev;\n- uviedol, že sa ho bulharská polícia snažila zabiť, zároveň poukázal na potvrdenie z bulharskej\nnemocnice o viacnásobnej zlomenine predlaktia z 12.11.2017 a ďalšie incidenty s políciou v krajine\npôvodu, resp. iných krajinách;\n- z uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pravdepodobne je osobou zdravotne postihnutou,\nktorá zostala bez príjmu a bez domova, je s ním ponižujúco zaobchádzané a nedokáže sa domôcť\nochrany svojich práv v Bulharsku;\n- jeho špecifickosť napĺňa znaky sociálnej skupiny,\n- jeho tvrdenia bolo potrebné vyhodnotiť tak, že je preukázateľne prenasledovaný z dôvodu svojej\npríslušnosti k sociálnej skupine;\n- dotazník sa nedotýka dôležitých otázok a faktov, ktoré uviedol vo svojom vyhlásení, je v ňom viacero\nchýb, na ktoré poukázal v osobitnom dokumente.\n5. Pre prípad pochybností súdu o možnosti aplikácie ust. písm. d) Protokolu (č. 29) o azyle navrhol,\naby podal na Súdny dvor Európskej únie návrh na konanie o prejudiciálnej otázke, ak odpoveď na danú\notázku už nie je judikovaná a táto by znela nasledovne:\n„1. Má sa písm. d) jediného článku protokolu (č. 24) o azyle v spojení s článkom 51 ods. 1 charty vykladať\nv tom zmysle, že ak občan členského štátu požiadal v inom členskom štáte o udelenie azylu, predstavuje\nto \"vykonávanie práva Únie\" zakladajúce uplatniteľnosť ustanovení charty na postup vnútroštátnych\norgánov, a to vzhľadom na skutočnosť, že členský štát je povinný o takejto žiadosti rozhodnúť aj v zmysle\nustanovení práva EÚ?\n2. Má sa písm. d) jediného článku protokolu o azyle v spojení s článkami 7, 18, 21 a 26 charty vykladať v\ntom zmysle, že neposkytnutie základnej zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia členským\nštátom svojmu občanovi, ktorý vplyvom svojho zdravotného postihnutia nie je schopný sa týchto svojich\npráv účinne domáhať, môže predstavovať porušenie práva občana EÚ na súkromný život podľa článku 7\ncharty vykladaného v rovnakom rozsahu ako článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, porušenie zákazu diskriminácie podľa článku 21 charty, prípadne porušenie práva na integráciu\nosôb so zdravotným postihnutím podľa článku 26 charty, ktoré v prípade, že sa takýto občan domáha\nudelenia azylu v inom členskom štáte EÚ, môžu odôvodňovať udelenie azylu, a to aj napriek tomu, že\nzmienený článok d) vychádza z domnienky zjavnej neopodstatnenosti žiadosti občana EÚ o azyl v inom\nčlenskom štáte EÚ?\n3. V prípade kladnej odpovede na otázku č. 2, majú byť osobitne zohľadnené a preskúmané tvrdenia\nžiadateľa o azyl o tom, že je prenasledovaný (bitie, ponižujúce zaobchádzanie), pre jeho zdravotné\npostihnutie (i keď on sám si to do spojitosti nedáva) predtým, ako bude jeho žiadosť o azyl zamietnutá\nako neprípustná alebo nedôvodná, a to osobitne vzhľadom na domnienku zjavnej neopodstatnenosti\npodľa písm. d) jediného článku protokolu o azyle?\n4. Má sa pojem \"členský štát\" uvedený v písm. d) jediného článku protokolu o azyle vykladať v\ntom zmysle, že orgánom oprávneným rozhodnúť o udelení azylu na základe tohto ustanovenia je aj\nvnútroštátny súd rozhodujúci o opravnom prostriedku (žalobe) proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak\n\ndospeje k záveru, že sú splnené všetky podmienky pre udelenie azylu, i keď vnútroštátna úprava súdu\ntúto právomoc nepriznáva?\"\n6. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:\n- v zistení skutkového stavu zo strany žalovaného nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov;\n- žalovanému nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov\nnevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce\nskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol\nlogický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť\nzistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 127 až § 129 S.s.p., alebo že by na zistený skutkový\nstav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil;\n- namietané nesprávne právne posúdenie nebolo súdom zistené;\n- krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu, obsahujúci súhrn informácií k súčasnej\npolitickej a bezpečnostnej situácii v Bulharsku, k situácii v oblasti dodržiavania ľudských práv, slobode\npohybu v krajine, cestovania do zahraničia, slobode emigrácie a repatriácie, postupe štátnych orgánov\nBulharska v prípade zamietnutých žiadateľov o azyl a či sa v Bulharsku nachádzajú špecializované\nkliniky na liečbu psychiatrických problémov;\n- sťažovateľa na základe jeho zdravotného postihnutia nemožno zaradiť do skupiny ľudí, ktorej\npríslušníci majú spoločnú vrodenú a nezameniteľnú charakteristiku, ktorej črty nemožno zmeniť, je\nvnímaná ako odlišná alebo jej charakteristika alebo presvedčenie sú závažné a nie je možné jej\npríslušníkov nútiť sa ich vzdať;\n- sťažovateľ, ktorý je pravdepodobne osobou zdravotne postihnutou, svoje prenasledovanie nijako\nnepreukázal;\n- prípady uvedené Protokolom (č. 29) nemožno v prípade sťažovateľa vziať do úvahy;\n- právny zástupca sťažovateľa, na podaní otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na konanie o\nprejudiciálnej otázke, nezotrval, dispozíciu s nimi ponechal na úvahe súdu, ktorý toto rozhodnutie z\nuvedeného dôvodu do výrokovej časti rozhodnutia nepojal a to aj z dôvodu, že návrh bol iba obsahom\nodôvodnenia žaloby nie jej výrokovej časti;\n- otázky, ktoré sťažovateľ navrhuje predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie, sú otázky, ktoré smerujú\nk zodpovedaniu ako uplatňovať vnútroštátne právo na zistený skutkový stav.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže\n- podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ č. C-411/10 zo dňa 21.12.2011 je prezumpcia dodržiavania\nzákladných práv Európskej únie jej členskými štátmi vyvrátiteľná, preto žalovanému muselo byť\nna základe zisteného skutkového stavu zrejmé, že sťažovateľ je osobou pravdepodobne zdravotne\npostihnutou, bezdomovcom, príslušníkom špecifickej sociálnej skupiny, ktorá tvrdí že je v krajine pôvodu\nprenasledovaná, a ktorej krajina pôvodu nedokáže zabezpečiť náležitú ochranu pred prenasledovaním\nv podobe primeranej zdravotnej a sociálnej starostlivosti;\n- žalovaný mal aplikovať písm. d) jediného článku Protokolu o azyle, nakoľko existuje závažné\npodozrenie, že krajina pôvodu nedokáže sťažovateľovi zabezpečiť základné ľudské práva garantované\nChartou;\n- prípady aplikácie písm. d) jediného článku Protokolu o azyle nie sú explicitne stanovené, avšak citované\nustanovenie sa má aplikovať ak nastali také podmienky v členskom štáte, ktoré negarantujú dodržiavanie\nzákladných ľudských práv uvedených v Charte;\n- s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-411/10 a C-353/16, ak iný členský štát v poskytovaní\nochrany zlyháva, potom je na mieste, aby žiadosť jeho občana o azyl nebola členským státom\nvyhodnotená ako neprípustná - naopak, v danom prípade sa dispozitívnosť sporného ustanovenia\nProtokolu o azyle mení na povinnosť preskúmať žiadosť z vecného hľadiska;\n\n- sťažovateľ ako osoba so zdravotným postihnutím napĺňa znaky sociálnej skupiny podľa § 19a písm.\ne) zák. č. 480/2002 Z.z.;\n- v preskúmavanom rozhodnutí sa nenachádzajú žalovaným označované dôkazy, odkazy na ne, a\nnemožno zistiť, o čo sa žalovaný opieral pri rozhodovaní o sťažovateľovej žiadosti, keď konštatoval, že\nBulharsko je bezpečný štát;\n- vzhľadom na odpovede na otázky č. 2 a 3 (týkajúce sa situácie v Bulharskej republike) konštatovanie\nžalovaného o bezpečnom a právnom štáte nekorešponduje z informáciami, ktoré boli týmto spôsobom\nzistené;\n- sťažovateľ netvrdil, že netrvá na svojom návrhu na podanie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na konanie o\nprejudiciálnych otázkach, ale uvedené ponechal na rozhodnutí súdu;\n- krajský súd sa mal vysporiadať s otázkami, ktoré mu sťažovateľ predložil, nakoľko tak neurobil,\npretrváva spor o tom, ako sa majú sporné ustanovenia vykladať, preto kasačný súd, ako súd posledného\nstupňa má povinnosť podať návrh na prejudiciálne konanie s otázkami znejúcimi tak, ako sú uvedené\nv bode 5 tohto rozhodnutia;\n- krajský súd nepredvolal sťažovateľa na pojednávanie aj napriek tomu, že v správnej žalobe žiadal o\nnariadenie pojednávania, za účelom vyjadrenia sa k veci;\n9. Záverom sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nAlternatívne navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu. Zároveň navrhol, aby\nkasačný súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu náhradu trov právneho zastúpenia.\nB)\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 08.08.2018 označil námietku o porušení, resp.\nneaplikovaní Charty základných práv EÚ, bez konkretizácie a argumentácie za vágne tvrdenie.\n11. Vyvrátiteľnosť predpokladu dodržiavania ľudských práv v členskom štáte EÚ žalovaný považoval\nza nespornú. Tiež túto situáciu predpokladá Protokol o azyle, pričom dotknutú právnu normu následne\nžalovaný citoval. Nestotožnil sa s názorom sťažovateľa, že žalovaný mal bez akýchkoľvek pochybností\nrozhodnúť, že žiadosť sťažovateľa nevyhodnotí ako neprípustnú. Pri posudzovaní sťažovateľovho\nprípadu žalovaný nevyhodnotil hrozby, ktoré uvádzal, ako reálne. A vzhľadom na absenciu ďalších\npredpokladov z Protokolu o azyle ako aj z vykonaných dôkazov v správnom konaní nebolo zrejmé, že\nby členský štát bezpochyby zlyhával v ochrane základných práv svojich občanov.\n12. Argumentáciu týkajúcu sa zaradenia sťažovateľa do sociálnej skupiny s odkazom na nedávnu\nhistóriu (nacistické Nemecko, v ktorom boli duševne choré osoby považované za sociálnu skupinu)\nžalovaný považoval za nevhodne použitú analógiu a v súčasnosti nie je dôvod vychádzať z používania\ndefinície sociálna skupina z daného obdobia a štátu. Argumentáciu sťažovateľa k jeho zaradeniu do\nsociálnej skupiny žalovaný nepovažoval za dôvodnú.\n13. Napriek v správnej žalobe oznámenej vôle sťažovateľa vyjadriť sa pred súdom, dôkaz vypočutia\núčastníka konania nenavrhol. Rovnako na pojednávaní konanom dňa 11.05.2018 právny zástupca nijako\nneinicioval vykonanie tohto dôkazu a k neúčasti svojho sťažovateľa sa vôbec nevyjadril.\n14. K návrhu na predloženie otázok Súdnemu dvoru EÚ poukázal na stanovisko k správnej žalobe.\nŽalovaný trval na tom, že písm. d) jediného článku Protokolu o azyle je dispozitívne ustanovenie,\nktoré neukladá povinnosť členského štátu udeliť azyl žiadateľovi z členského štátu EÚ. Otázky č. 2 3 nekorešpondujú s faktickou a právnou situáciou sťažovateľa. K otázke č. 4 uviedol, že na Súdnom\ndvore EÚ sú vedené konania, ktoré sa zaoberajú možnosťou rozhodovania o medzinárodnej ochrane\npriamo vnútroštátnym súdom, v ktorých doposiaľ ešte nebolo rozhodnuté. Čo sa týka prípadu C-585/16,\nv tomto bolo vydané rozhodnutie, z ktorého možno vyvodiť záver, že takéto oprávnenie súdu z práva\nEÚ nevyplýva. Vzhľadom k tomu, že to žalovaný nepovažuje za potrebné navrhol, aby kasačný súd\nnepodal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ v znení otázok zostavených\nprávnym zástupcom sťažovateľa.\n15. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIII.\n\nPrávny názor kasačného súdu\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť (§ 461 S.s.p.).\n17. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 9. októbra 2018\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 11 ods. 1 písm. e) zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako\nneprípustnú, ak žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali skutočnosti\nuvedené v osobitnom predpise.\n18. Osobitným predpisom, uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení, je Protokol (č.24) o azyle pre\nštátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie (tiež „Protokol o azyle\"), pripojený k Zmluve o\nEurópskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie.\nPodľa jediného článku Protokolu o azyle berúc do úvahy úroveň ochrany základných práv a slobôd\nčlenskými štátmi Európskej únie, považujú sa členské štáty sa bezpečné krajiny pôvodu vo vzájomných\nvzťahoch pri všetkých právnych a praktických dôvodoch týkajúcich sa záležitostí azylu. Podľa toho je\nmožné brať do úvahy, resp. pokladať za prípustnú žiadosť o azyl podanú štátnym príslušníkom členského\nštátu iba v nasledovných prípadoch:\na) ak členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom pokračuje po nadobudnutí platnosti\nAmsterdamskej zmluvy, využívajúc ustanovenia článku 15 Dohovoru na ochranu základných ľudských\npráv a slobôd, v prijímaní opatrení zbavujúcich ho na svojom území záväzkov podľa tohto dohovoru;\nb) ak bol iniciovaný postup uvedený v článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a pokiaľ Rada prípadne\nEurópska rada vo vzťahu k nemu príjme rozhodnutie s ohľadom na členský štát, ktorého je žiadateľ\nštátnym príslušníkom;\nc) ak Rada prijala rozhodnutie v súlade s článkom 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii s ohľadom na členský\nštát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom, alebo ak Európska rada prijala rozhodnutie v súlade s\nčlánkom 7 ods. 2 uvedenej zmluvy s ohľadom na členský štát, ktorého je žiadateľ štátnym príslušníkom;\nd) ak by sa tak členský štát rozhodol jednostranne vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného\nčlenského štátu; v tom prípade musí byť Rada bezprostredne informovaná; žiadosť bude vybavovaná\nna základe predpokladu, že je zjavne neodôvodnená bez toho, aby súčasne akýmkoľvek spôsobom,\npodľa okolností prípadu, ovplyvňovala rozhodovaciu právomoc členského štátu.\n19. Článok 15 Dohovoru na ochranu základných ľudských práv a slobôd rieši otázky odstúpenia zmluvnej\nstrany Dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd od tohto dohovoru. Podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o\nEurópskej únii na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu\nalebo Komisie môže Rada štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Európskeho\nparlamentu rozhodnúť, že existuje jasné riziko závažného porušenia princípov uvedených v článku 6\nods. 1 niektorým členským štátom a adresovať tomuto štátu vhodné odporúčania. Pred prijatím takéhoto\nrozhodnutia Rada vypočuje príslušný členský štát a v súlade s tým istým postupom môže vyzvať\nnezávislé osoby, aby v primeranej lehote predložili správu o situácii v príslušnom členskom štáte.\n20. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zák. č. 480/2002 Z.z.\nUdelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených\nv ustanovení § 8 zák. č. 480/2002 Z.z., t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané\nopodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,\nz dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine,\n\nprenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo\nnechce vrátiť do tohto štátu.\n21. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n22. Z administratívneho spisu je zjavné, že žalovaný vykonal v konaní dokazovanie procesne\nlegálnymi dôkazmi, a to výsluchom sťažovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (zameraných na\nsúčasnú politickú a bezpečnostnú situáciu, stav v oblasti dodržiavania ľudských práv, slobodu pohybu,\nzaobchádzanie s neúspešnými žiadateľmi o azyl a pod.), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú\nsituáciu v krajine pôvodu.\n23. Sťažovateľ v priebehu konania uvádzal, že v Bulharsku ale aj v iných krajinách Európy je\nprenasledovaný kvôli náboženskému, etickému a politickému presvedčeniu, má obavy o svoje zdravie\na život, lebo ho chcú zabiť (najmä bulharská polícia). Za účelom zdôvodnenia žiadosti bol s ním\ndňa 18.12.2017 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol že je zakladateľom a najvyšším\npredstaviteľom Bulharskej kresťanskej cirkvi, ktorú založil dňa 06.10.2016 v Bratislave a zároveň sa sám\nvymenoval za najvyššieho monarchu tejto cirkvi, je najvyšším predstaviteľom a svetovým lídrom fašizmu\nvo svete a v Bulharsku, jediným monarchom a štátnou hlavou Spojenej Európy, nielen Bulharska,\nautorom kozmického práva, napísal ústavu ľudstva a v matematike objavil nové číslice, od roku 1995 až\ndo 01.06.2007 bol invalidný dôchodca, nakoľko sa ho pokúšali zabiť plynom, kto a kde uviesť nevie, dňa\n12.11.2017 ho chcela bulharská polícia zabiť v prístrešku, v ktorom nocoval, preto sa rozhodol odísť na\núzemie Slovenskej republiky. Myslí si, že ho teraz bulharská polícia hľadá v lese v blízkosti Bratislavy.\nJe elektronicky monitorovaný, ale nevie uviesť čo to znamená, o azyl žiadal v jedenástich členských\nštátoch Európy s tým, že štáty porušili zákon a azyl mu nebol udelený ani v jednom z nich. Uviedol, že na\núzemí Slovenskej republiky sa zdržiaval od marca 2015, v máji 2017 sa vrátil do krajiny pôvodu vybaviť\nsi predĺženie cestovného dokladu, dňa 30.11.2017 sa opäť vrátil. Uviedol, že v krajine pôvodu nikdy\nvoči nemu nebolo vedené trestné konanie, nebol trestne stíhaný, bol predsedom Bulharskej robotníckej\nstrany.\n24. Zamietnutie žiadosti ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. e) zák. č. 480/2002 Z.z. nie\nje rozhodnutím posudzujúcim dôvodnosť žiadosti o medzinárodnú ochranu z vecného hľadiska, ale\nkonštatujúcim ne/naplnenie predpokladov uvedených v osobitnom predpise, ktorým je Protokol č. 24\no azyle pre občanov štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie. Sťažovateľ je občanom\nčlenského štátu Európskej únie, pričom v konaní nebolo preukázané splnenie žiadnej z podmienok,\nuvedených v jedinom článku citovaného Protokolu. Pokiaľ ide o podmienku pod písm. d) jediného\nčlánku Protokolu č. 24, táto predstavuje možnosť členských štátov Európskej únie, v prípade ak nastane\nsituácia, keď sa bude oprávnene uchádzať o medzinárodnú ochranu občan iného členského štátu,\npristúpiť k (meritórnemu) preskúmaniu dôvodov žiadosti o udelenie azylu. Avšak z tejto právnej úpravy\nv žiadnom prípade nevyplýva nárokovateľnosť jej aplikácie. Podľa kasačného súdu, z formulácie „ak by sa tak členský štát rozhodol jednostranne vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného\nčlenského štátu\" je nepochybné, že rozhodnutie o aplikácii písm. d) jediného článku Protokolu o azyle\nbolo ponechané na posúdenie členským štátom Európskej únie. Pokiaľ teda nenastala žiadna zo\nskutočností uvedených v Protokole o azyle, žalovaný správne zamietol sťažovateľovu žiadosť o azyl\nako neprípustnú.\n25. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa, v ktorých tento napáda závery žalovaného o tom, že Bulharsko\nje právny a bezpečný štát, kasačný súd upriamuje pozornosť na znenie jediného článku Protokolu\no azyle, podľa ktorého „Berúc do úvahy úroveň ochrany základných práv a slobôd členskými štátmi\nEurópskej únie, považujú sa členské štáty sa bezpečné krajiny pôvodu vo vzájomných vzťahoch pri\nvšetkých právnych a praktických dôvodoch týkajúcich sa záležitostí azylu...\". V zmysle tohto ustanovenia\nje nesporné, že členské štáty Európskej únie sa vzájomne považujú za bezpečné krajiny pôvodu. Preto\npokiaľ v konaní nebolo spochybnené stanovisko štátu vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného\nčlenského štátu, nie je namieste spochybňovať záver žalovaného v predmetnej veci..\n26. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\n\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zák. č. 480/2002\nZ.z. alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o\nazyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.\nPodľa § 108 ods. 1 S.s.p. ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie,\npredvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je\núčastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi.\nÚčastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná\nprítomnosť nevyhnutná.\n27. Vo vzťahu k nedoručeniu predvolania na pojednávanie zo dňa 11.05.2018 krajským súdom kasačný\nsúd pripomína, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, pokiaľ je účastník konania v konaní\nzastúpený zástupcom na celé konanie, správny súd má povinnosť predvolať tohto zástupcu. Účastník\nkonania sa aj napriek tomu predvolá v tom prípade, ak je potrebné, aby ho správny súd vyslúchol,\nalebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná. Je pritom na úvahe správneho súdu, či považuje\nvýsluch sťažovateľa za potrebný. Takému postupu napokon neodporuje ani právna úprava, obsiahnutá v\nustanovení § 215 S.s.p. Kasačný súd sa nestotožnil ani so závermi sťažovateľa ohľadom znemožnenia\nkonať pred súdom z dôvodu jazykovej bariéry a nemožnosti zabezpečiť si tlmočníka na pojednávanie,\nnakoľko podľa § 54 ods. 1 S.s.p. je jeho právom konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Bolo\nby povinnosťou súdu, v prípade účasti sťažovateľa na pojednávaní, uznesením pribrať do konania\ntlmočníka. Sťažovateľ sa na pojednávanie dňa 11.05.2018 nedostavil, pričom nedoručenie predvolania\nzastúpenému účastníkovi konania (za predpokladu, že bol riadne predvolaný jeho právny zástupca)\ntomuto neznemožňuje zúčastniť sa pojednávania.\n28. V súvislosti s návrhom právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie návrhu Súdnemu dvoru\nEurópskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu EÚ kasačný súd\nuvádza, že rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v\nkonkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený\nobsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.\n29. Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu komunitárneho\npráva, je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka\nkomunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu\nrelevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej\nkompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie\no otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) musí mať\nbezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje\npo stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne\nneopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potencionálne zodpovedanie\nmusí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle,\nže táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.\n30. Podľa názoru kasačného súdu výklad jediného článku Protokolu o azyle (najmä so zameraním\nna písmeno d/ tohto článku) nebol sporný. Z jeho znenia nepochybne vyplynula možnosť, v bližšie\nneurčených situáciách pokladať za prípustnú žiadosť o azyl podanú štátnym príslušníkom členského\nštátu. Z uvedeného ustanovenia vyplýva jediné kritérium pre posúdenie žiadosti ako prípustnej, a to\nprípad, ak by sa tak členský štát rozhodol jednostranne vo vzťahu k žiadosti štátneho príslušníka iného\nčlenského štátu.\n31. Otázkou, ktorou sa sťažovateľ domáhal výkladu o tom, či môže v záujme rýchlosti konania o udelení\nazylu rozhodnúť aj správny súd, sa už Súdny dvor Európskej únie zaoberal v rozsudku z 25. júla 2018,\nAlheto, C-585/16, EU:C:2018:584, najmä bod 148 a 149 : „148. Preto aj keď účelom smernice 2013/32\nnie je zaviesť spoločnú normu, pokiaľ ide o právomoc prijať nové rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú\nochranu po zrušení pôvodného rozhodnutia, z jej cieľa zabezpečiť čo najrýchlejšie vybavenie žiadostí\ntakejto povahy, z povinnosti zabezpečiť potrebný účinok jej článku 46 ods. 3, ako aj z potreby zabezpečiť\núčinnosť opravného prostriedku v zmysle článku 47 Charty, vyplýva, že každý členský štát viazaný\n\ntouto smernicou musí upraviť svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby sa po zrušení pôvodného\nrozhodnutia a v prípade vrátenia veci kvázi súdnemu alebo správnemu orgánu podľa článku 2 písm. f)\ntejto smernice v krátkom čase prijalo nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade s posúdením obsiahnutým\nv rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o danom zrušení.\n149. Z toho vyplýva, že na šiestu otázku treba\nodpovedať tak, že článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty sa má vykladať v\ntom zmysle, že nezavádza spoločné procesné normy, pokiaľ ide o právomoc prijímať nové rozhodnutie\no žiadosti o medzinárodnú ochranu po tom, čo súd rozhodujúci o opravnom prostriedku zrušil pôvodné\nrozhodnutie o tejto žiadosti. Potreba zabezpečiť potrebný účinok článku 46 ods. 3 tejto smernice a zaručiť\núčinný opravný prostriedok v súlade s článkom 47 Charty však vyžaduje, aby sa v prípade vrátenia\nveci kvázi súdnemu alebo správnemu orgánu podľa článku 2 písm. f) uvedenej smernice v krátkom\nčase prijalo nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade s posúdením obsiahnutým v rozsudku, ktorým bolo\nrozhodnuté o danom zrušení.\"\n32. Podľa kasačného súdu je potrebné riadiť sa takýmto záverom aj v prípade aplikácie Protokolu č. 24\no azyle pre občanov štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie, a teda úlohou správneho\nsúdu je preskúmať, či boli splnené všetky podmienky pre zamietnutie žiadosti o azyl ako neprípustnej.\nV.\n33. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\n34. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\ntak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8SaZ/1/2018", "guid": "55487dc1-1c18-4012-8162-54097fefb8d1:e34a7d24-2c04-4121-bf59-bded147093ea", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}