{"guid": "8a2423f6-eca8-4f00-a4e2-fbd5fa9da29c:cb377d36-4592-40a7-bd3b-717926e94900", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1017201881.1", "spisova_znacka": "1Szak/2/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/2/2018 z 30. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2018, sp. zn. 1Szak/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1017201881.1", "identifikacne_cislo": "1017201881", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-01-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb377d36-4592-40a7-bd3b-717926e94900", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201881.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201881.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201881.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Szak/2/2018\n1017201881\n30. 01. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:1017201881.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv.\nžalobca): B. U., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Afganská islamská republika, t.č. umiestnený\nv Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so\nsídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru Bratislava, so sídlom so sídlom Hrobákova 44, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia orgánu verejnej správy vo veciach zaistenia, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/85/2017-49 zo dňa 20. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Sa/85/2017-49 zo dňa\n20. novembra 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA6-272-008/2017-AV zo\ndňa 15. októbra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-272-008/2017-AV zo dňa 15. októbra 2017 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie\") rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.\") na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu\npodľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú\nkritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú\nochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom\nz členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie\") dňom 15.10.2017. Sťažovateľ bol umiestnený v\nÚtvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Žalovaný podľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z.\nstanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15.01.2018.\n2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že sťažovateľ bol kontrolovaný\nv motorovom vozidle s bulharským evidenčným číslom v blízkosti bývalého hraničného prechodu\nČunovo-Rajka dňa 14.10.2017 v čase o 23.05 hod. spolu s inými cudzincami. Sťažovateľ nepreukázal\noprávnenosť pobytu na území Slovenskej republiky, nedisponoval žiadnym dokladom totožnosti.\n\n3. Po vykonaní lustrácií v informačných systémoch Eurodac zistil, že sťažovateľ je žiadateľom o udelenie\nazylu v jednom z členských štátov, konkrétne na území Bulharskej republiky a Maďarska. Žalovaný dňa\n15.10.2017 začal konanie vo veci zaistenia sťažovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zák. č. 404/2011\nZ.z. na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu sťažovateľa podľa Dublinského nariadenia z\ndôvodu, že existuje značné riziko jeho úteku.\n4. Žalovaný uviedol, že sťažovateľ na území schengenského priestoru nemá udelený pobyt podľa zák. č.\n404/2011 Z.z., počas svojej cesty opakovane žiadal o udelenie azylu a po umiestnení do tábora nevyčkal\nna rozhodnutie vo veci a odišiel. Chcel sa dostať do Rakúskej republiky. Z jeho konania ako aj vyjadrení\njednoznačne vyplýva značné riziko jeho úteku. Žalovaný zistil, že sťažovateľ nespĺňa podmienky, za\nktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 404/2011 Z.z., nakoľko\nprípadným uložením uvedenej povinnosti by mohlo prísť k zmareniu sledovaného cieľa, a to návratu na\núzemie členského štátu, keďže Slovenská republika je v prípade sťažovateľa iba tranzitnou krajinou, na\nktorej území nechce zotrvať.\n5. Dĺžku doby zaistenia stanovil v súlade s § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z., do 15.01.2018, počas\nktorej žalovaný vykoná všetky úkony potrebné na odovzdanie sťažovateľa na územie zodpovedného\nčlenského štátu. V danom prípade pôjde hlavne o zabezpečenie akceptácie prevzatia zo strany\nzodpovedného členského štátu, ako aj samotnú prípravu prevozu, jeho technické, materiálne a\npersonálne zabezpečenie, pričom po celý čas zaistenia žalovaný bude postupovať v súlade s\nustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. a samotnú dĺžku doby, nutnú na reálny výkon\nprevozu sťažovateľa nie je možné presne určiť. Z tohto dôvodu dĺžka doby zaistenia závisí od množstva\npodstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej\nrepubliky a zodpovednými členskými štátmi ako aj vybavenie všetkých potrebných náležitostí na riadne\ndodržanie postupu, ktoré upravujú medzinárodné dohody, ktorými sú obe krajiny signátormi, prípadne\niné nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemožno predbežne určiť.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.\") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci;\n- napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;\n- preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné;\n- žalovaný nešpecifikoval štát, do ktorého má byť sťažovateľ vrátený ako ani to, ako skúmal bezpečnosť\ndanej krajiny;\n- žalovaný nedostatočne odôvodnil existenciu značného rizika úteku;\n- preskúmavané rozhodnutie trpí v časti skúmania a vyhodnotenia možností uloženia miernejších\ndonucovacích opatrení voči zaisteniu vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a\n- žalovaný dĺžku doby zaistenia neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a konkrétnymi skutkovými\nokolnosťami prejednávanej veci.\n7. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:\n- Bulharsko nie je krajinou, v ktorej je indikované neľudské či ponižujúce zaobchádzanie so žiadateľmi\no udelenie azylu;\n- existencia značného rizika úteku sťažovateľa je preukázaná z jeho vyjadrení ako aj jeho konaním,\nkeďže nelegálne vstúpil na územie Slovenskej pričom v iných členských krajinách žiadal o udelenie\nmedzinárodnej ochrany a chce sa dostať na územie Rakúskej republiky;\n- zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ nemá finančné prostriedky ani ubytovanie na území\nSlovenskej republiky, preto sťažovateľ nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená\npovinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 404/2011 Z.z.;\n- žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15.01.2018 podľa\n§ 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z., pričom počas tejto doby bude zabezpečená akceptácia zo strany\nzodpovedného štátu a a príprava realizácie prevozu.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n8. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n9. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže krajský súd:\n- nesprávne právne posúdil žalobnú námietku sťažovateľa, týkajúcu sa krajiny, do ktorej má byť\nsťažovateľ vrátený ako aj otázku bezpečnosti danej krajiny;\n- pri preskúmavaní rozhodnutia nedostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne\nposúdil;\n- dĺžka doby zaistenia nie je dostatočne odôvodnená a z tohto dôvodu je preskúmavané rozhodnutie\nnepreskúmateľné.\n10. Ani z preskúmavaného rozhodnutia, ani z napadnutého rozsudku nie je jasné, ktorá z krajiny\nEurópskej únie je krajinou, s ktorou žalovaný rokuje o prevzatí alebo prijatí späť. Sťažovateľ síce požiadal\no udelenie azylu v Bulharskej republike a v Gréckej republike avšak v preskúmavanom rozhodnutí nie\nje špecifikovaný žiadny štát, do ktorého má byť odovzdaný, sťažovateľ je v neistote.\n11. Vzhľadom na nestanovenie zodpovednej krajiny, s ktorou žalovaný rokuje, nemohla byť ani správne\nposúdená otázka bezpečnosti takejto krajiny. Ďalej sťažovateľ vo vzťahu k povinnosti skúmať otázku\nbezpečnosti krajiny do ktorej má vyť odovzdaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 10Szak/5/2017 zo dňa 22.05.2017.\n12. V súvislosti nedostatočným odôvodnením dĺžky doby zaistenia poukázal na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10SZa/4/2012 a sp. zn. 1SZa/4/2015.\n13. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nB)\n14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa na výzvu krajského súdu nevyjadril.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle\n§ 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že ruší preskúmavané rozhodnutie a vec žalovanému vracia\nna ďalšie konanie.\n16. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. januára 2018\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n17. V predmetnej veci žalovaný rozhodol o zaistení sťažovateľa podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm.\nc) zák. č. 404/2011 Z.z. na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Dublinského\nnariadenia dňom 15.10.2017. Žalovaný podľa § 88 ods. 4 zák. č. 404/2011 Z.z. stanovil dĺžku doby\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 15.01.2018.\n\n18. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ po vydaní preskúmavaného rozhodnutia\na po prevezení do ÚPZC Medveďov dňa 23.10.2017 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky. S poukazom na ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov tak vyplýva, že žiadateľ o azyl je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdržiavať\nsa na území Slovenskej republiky. V danom prípade tak došlo k zmene skutkových okolností prípadu\nsťažovateľa a žalovaný mal povinnosť sa s týmito novými skutočnosťami zaoberať a v prípade, že sa\nrozhodol ponechať sťažovateľa v zaistení (pôvodne za účelom zabezpečenia prípravy alebo výkonu\njeho prevozu podľa Dublinského nariadenia) aj po podaní žiadosti o azyl, mal žalovaný vydať nové\nrozhodnutie o zaistení žiadateľa o azyl, v ktorom by bol presne špecifikovaný dôvod zaistenia, resp.\nponechania v zaistení cudzinca v zmysle § 88a zák. č. 404/2011 Z.z. a článku 8 ods. 3 Smernice č.\n2013/33/EÚ, čo však žalovaný neurobil.\n19. Vo svetle uvedeného poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Sza/6/2013 zo dňa 24.09.2013: „Ak zaistený cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu,\nspravidla to bude mať za následok ukončenie zaistenia podľa čl. 15 Návratovej smernice č. 2008/115/\nES, ako konštatoval Súdny dvor Európskej únie vo veci A/rslan/, a policajný útvar bude povinný\ncudzinca bez zbytočného odkladu zo zaistenia prepustiť; dôvody pre pôvodné zaistenie cudzinca tak\nautomaticky pominú. Ak však policajný útvar dospeje k záveru, že žiadosť cudzinca o medzinárodnú\nochranu je účelová, podaná iba za účelom pozdržať, či dokonca zmariť výkon rozhodnutia o vyhostení\ncudzinca, môže znova rozhodnúť podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, že dôvody\npredchádzajúceho zaistenia trvajú, napriek tomu, že cudzinec požiadal o medzinárodnú ochranu.\nV takomto rozhodnutí policajný útvar vyloží, aké konkrétne dôvody ospravedlňujú trvanie zaistenia\ncudzinca po podaní žiadosti o medzinárodnú ochranu.\"\n20. Takej situácii, kedy štátny príslušník tretej krajiny, zaistený podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zák. č.\n404/2011 Z.z. požiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky a účel jeho zaistenia aj naďalej\ntrvá, zodpovedá aplikácia ust. § 88a ods. 1 písm. e) zák. č. 404/2011 Z.z., t.j. zaistenie žiadateľa o\nudelenie azylu z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c).\n21. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nestanovenie členského štátu Európskej únie vo\nvýroku preskúmavaného rozhodnutia, resp. v jeho odôvodnení a zároveň z toho plynúce nesprávne\nposúdenie otázky bezpečnosti takejto krajiny, resp. absenciu takéhoto posúdenia. Vo vzťahu k tomuto\nsťažnostnému bodu kasačný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru vo veciach zaistenia\ncudzincov (napr. 1SZa/7/2016) a dodáva, že žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení\npovinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení\na či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými\nprávnymi predpismi. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného\nzásahu do jeho osobnej slobody, spočívajúceho v jeho umiestnení do útvaru policajného zaistenia.\n22. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia,\nuvedenej v § 90 ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. Preto pokiaľ rozhodnutie o zaistení na účel\nzabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia nie je odôvodnené aj z\ntohto, vyššie spomínaného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda\nnepreskúmateľné.\n23. Napokon, pokiaľ žalovaný neuviedol krajinu do ktorej má byť sťažovateľ odovzdaný, pričom v\nrozhodnutí iba poukázal na predchádzajúce podanie žiadosti o udelenie azylu na území Bulharskej\nrepubliky a Maďarska, takúto skutočnosť kasačný súd považoval za nedostatok preskúmavaného\nrozhodnutia.\n24. V tejto súvislosti musí kasačný súd poukázať na čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ktorý má v zmysle\nčl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, podľa ktorého\nmožno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o\nzákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na\núzemie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné,\nmusí byť efektívne a účelné.\n\n25. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí\nbyť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky\nmusia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení\nosobnej slobody jednotlivca (v prejednávanej veci sťažovateľa).\n26. Podľa kasačného súdu je v zmysle vyššie citovanej judikatúry povinnosťou krajského súdu preveriť,\nči žalovaný skúmal účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo\nfaktické prekážky alebo či účel zaistenia naďalej trvá (§ 90 ods. 1 písm. d/ zák. č. 404/2011 Z.z.).\n27. Predovšetkým musí kasačný súd zdôrazniť, že žalovaný pred vydaním preskúmavaného\nrozhodnutia, ale aj v priebehu súdneho konania o prieskume uvedeného rozhodnutia mal preverovať, či\nkompetentné orgány proces podľa Dublinského nariadenia začali a aké úkony sa v tejto veci vykonali,\npretože od časovej postupnosti závisel samotný účel zaistenia, nakoľko jeho reálnosť (realizovateľnosť\núčelu) je vždy nevyhnutnou podmienkou zákonnosti zaistenia.\n28. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalovaný dňa 15.10.2017 požiadal Dublinské\nstredisko o „preskúmanie podmienok pre začatie a následné začatie konania ktoré ustanovuje kritériá\na mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti podanej štátnym\npríslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov ktorého cieľom bude prevoz cudzinca na\núzemie zodpovedného štátu\". Súčasťou tohto podania je aj zoznam ďalších štátnych príslušníkov\ntretích krajín a informácia o tom, že ide o žiadateľov o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území\niných členských štátov. Z administratívneho spisu žalovaného však nevyplýva akýkoľvek ďalší dôkaz\no komunikácii žalovaného s Dublinským strediskom ohľadom splnenia podmienok pre začatie konania\npodľa Dublinského nariadenia, resp. o komunikácii s (konkrétnym) dožiadaným členským štátom.\n29. Zároveň obsah administratívneho spisu, odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia ako aj absencia\nvyjadrenia žalovaného ku kasačnej sťažnosti napovedá o nedostatočne individuálnom prístupe\nžalovaného k posúdeniu predmetného prípadu. Z obsahu súdneho spisu (č.l. 38) síce vyplynulo, že\ndňa 20.10.2017 (zrejme omylom uvedené 2014) bola zaslaná informácia o začatí konania Dublinským\nstrediskom, avšak z tejto žiadne ďalšie informácie nevyplývajú. Aj napriek tomu, že v zmysle § 450\nods. 3 S.s.p., ak žalovaný nepredloží svoje stanovisko ku kasačnej sťažnosti, bude sa konať bez\ntohto stanoviska, v danom prípade (pokiaľ ide o pozbavenie osobnej slobody) vyjadrenie žalovaného\nk správnej žalobe ako aj ku kasačnej sťažnosti môžu predstavovať zdroj aktuálnych informácií o jeho\nďalšom postupe vo veci zaistenia.\n30. Za takto neštandardnej situácie sú na mieste pochybnosti o dodržaní postupu podľa § 90 ods.\n2 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z. ako aj podľa príslušných ustanovení Dublinského nariadenia, čo je\nz pohľadu kasačného súdu dostatočným dôvodom pre vyslovenie záveru o nepreukázaní účelnosti\nzaistenia sťažovateľa a teda aj o nezákonnosti pozbavenia jeho osobnej slobody.\n31. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu sťažovateľa, týkajúceho sa neposúdenia otázky bezpečnosti\nv zodpovednom členskom štáte Európskej únie, kasačný súd odkazuje na svoje predchádzajúce\nrozhodnutia (m.m. sp.zn. 1 Sža/31/2014), v ktorých zdôraznil nutnosť aktuálnych relevantných správ\no podmienkach v krajine, do ktorej má byť štátny príslušník tretej krajiny odovzdaný, ako aj\nschopnosti daného štátu prevziať takúto osobu. Na základe vedomostí o takýchto skutočnostiach\npotom žalovaný v súlade s princípom individuálneho prístupu pri rozhodovaní o zaistení cudzinca\nposúdi, či je dosiahnutie účelu zaistenia aspoň potenciálne možné. Pokiaľ sťažovateľ poukázal\nna Správu Európskej rady pre utečencov a azylantov týkajúcu sa podmienok azylového konania\nza roky 2015 a 2016 obsahujúcu informácie o zhoršujúcich sa podmienkach žiadateľov o azyl v\nBulharsku, v dôsledku čoho sú vystavení neľudskému zaobchádzaniu (č.l. 42 spisu), bolo potrebné\nsa týmito informáciami zo strany žalovaného resp. preskúmavacieho súdu zaoberať, posúdiť ich\nrelevanciu vo vzťahu k predmetnej veci a zaujať k nim stanovisko. V tejto súvislosti kasačný súd\npoukazuje aj na dostupné správy o pozastavení transferov v systéme Dublin III. do Bulharska na\nzáklade rozhodnutí súdov v Belgicku, Nemecku, Holandsku, Taliansku, Francúzsku a Švajčiarsku\nv roku 2016 a 2017, viď AIDA- Asylum Information Database, Country Report : Bulgaria 2016\n<http://www.asylumineurope.org/sites/default/files/report-download/aidabg2016update.pdf>, <https://\nwww.ecre.org/ecthr-ruling-reflects-harsh-detention-conditions-for-asylum-seekers-in-bulgaria/>, EDAL\n- European Database of Asylum Law <http://www.asylumlawdatabase.eu/en/content/italy-council-\n\nstate-suspends-dublin-transfer-bulgaria-due-deficiencies-bulgarian-asylum>,\nktoré\nnenasvedčujú\nkonštatovaniu krajského súdu o bezproblémových podmienkach žiadateľov o azyl v Bulharsku (bod 30.\nrozsudku), preto aj tento sťažnostný bod bolo potrebné považovať za dôvodný.\n32. Napokon krajský súd dospel k nesprávnym záverom aj čo sa týka súdneho prieskumu rozhodnutí\nsprávnych orgánov vo veciach zaistenia podľa štvrtej hlavy tretej časti S.s.p., pokiaľ v bode 25.\nnapadnutého rozsudku uviedol: „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci\nskutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia a podstatným pre posúdenie veci,\nči boli dané dôvody zaistenia vrátane jeho dĺžky, zakotvené v ust. § 88 ods.1 pís. cl ZoPC alebo dôvody\npre možnosť aplikácie alternatívnych opatrení vo vzťahu k zaisteniu.\".\nPodľa § 206 ods. 4 S.s.p. pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase\nvydania jeho rozhodnutia.\n33. Takáto právna úprava má v uvedenom zmysle pre právne postavenie cudzinca zásadný význam\na súčasne výrazne zvyšuje nároky na správny súd, ktorý musí preskúmať napadnuté rozhodnutie a\npostup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, ale aj prípadné zmeny, ktoré po vydaní rozhodnutia na strane\ncudzinca vznikli. V predmetnom konaní bola takouto skutočnosťou sťažovateľom podaná žiadosť o\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom krajský súd mal túto, v zmysle vyššie uvedených\nzáverov, zohľadniť.\nV\n34. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď preskúmavané rozhodnutie potvrdil. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie trpí\nvadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za\npotrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. platí, že ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského\nsúdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n35. O bezodkladnom prepustení sťažovateľa kasačný súd nerozhodol, nakoľko zistil, že tento sa v čase\nrozhodovania o podanej kasačnej sťažnosti nachádzal v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov na základe nového rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. e) zák. č. 404/2011\nZ.z. (teda podľa iného zákonného dôvodu ako v prejednávanej právnej veci), ktoré nebolo predmetom\npreskúmania v tomto konaní.\n36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\ntrovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p.\n(teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského\nsúdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sa/85/2017", "guid": "94830b27-fa1e-4a74-ac20-d14307dc8e33:44ec8ccb-7455-420b-ab12-b8d21eb95aec", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}