{"guid": "e4c6ce98-2e17-4bc2-9346-e943555721f8:5e5bc8b0-cdf0-4e0b-8a35-0cf4a4768697", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1017201880.1", "spisova_znacka": "10Szak/3/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/3/2018 z 1. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2018, sp. zn. 10Szak/3/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1017201880.1", "identifikacne_cislo": "1017201880", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-02-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e5bc8b0-cdf0-4e0b-8a35-0cf4a4768697", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201880.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201880.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201880.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Szak/3/2018\n1017201880\n01. 02. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:1017201880.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v právnej veci\nsťažovateľa (pôv. žalobca): I. K., nar. XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu, štátna príslušnosť: X. X.\nrepublika, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, právne zastúpený:\nCentrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium\nPolicajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície\nBratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava,\no preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-262-026/2017-AV zo dňa 13.10.2017, o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n7Sa/91/2017-35 zo dňa 21. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Sa/91/2017-35 zo dňa\n21. novembra 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-262-026/2017-AV zo dňa\n13. októbra 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nariaďuje, aby bol I. K., nar. XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu,\nštátna príslušnosť: X. X. republika, t. č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, bezodkladne prepustený zo zaistenia.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-262-026/2017-AV zo dňa 13.10.2017 (ďalej na účely rozsudku len\n„preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte\ncudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej na účely rozsudku len „zákon č. 404/2011\nZ.z.“) rozhodol o zaistení sťažovateľa ako žiadateľa o udelenie azylu na účel zistenia skutočností, na\nktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak\nexistuje riziko jeho úteku tak, že zaistil sťažovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.02.2018\na umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej na účely rozsudku len\n„ÚPZC Medveďov“).\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že dňa 06.10.2017 bol sťažovateľ kontrolovaný\nna diaľničnom hraničnom prechode Čuňovo - Rajka v smere z územia Maďarska na územie Slovenskej\n\nrepubliky v osobnom motorovom vozidle. Sťažovateľ nepreukázal svoju totožnosť a oprávnenosť\npobytu na území Slovenskej republiky, nedisponoval žiadnym dokladom totožnosti. Následne bol dňa\n07.10.2017 v čase o 2.15 hod. podľa § 79 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. predvedený na Oddelenie\ncudzineckej polície Policajného zboru Bratislava. Dňa 07.10.2017 bolo so sťažovateľom začaté konanie\nvo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. na účel vrátenia sťažovateľa\npodľa Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii na spoločnej štátnej\nhranici. Dňa 11.10.2017 bola žalovanému doručená informácia od štátnych orgánov Maďarska, v ktorej je\nuvedené, že sťažovateľa v rámci readmisnej dohody neprevezmú. Sťažovateľ dňa 12.10.2017 požiadal\no udelenie azylu na území Slovenskej republiky.\n3. Na podklade uvedených skutočností žalovaný dňa 13.10.2017 začal správne konanie podľa § 88a\nods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z a vydal preskúmavané rozhodnutie. Dôvodil tým, že nakoľko\nsťažovateľ požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky až po jeho obmedzení na osobnej\nslobode, t.j. po preukázaní, že jeho pobyt je neoprávnený, jeho konanie jasne poukazuje na účelnosť\njeho žiadosti o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.\nSťažovateľ sa nachádzal na území viacerých bezpečných krajín, pričom o azyl požiadal až po jeho\nzadržaní. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že sťažovateľ sám uviedol, že jeho cieľovou krajinou\nnebola Slovenská republika ale Nemecká Spolková republika. Žalovaný konštatoval, že v prípade\nsťažovateľa je potrebné jeho zaistenie počas doby zisťovania skutočností, na ktorých je založená\njeho žiadosť o azyl ako aj preukázané riziko jeho úteku. O neuložení alternatívy zaistenia rozhodol\ns poukazom na vyjadrenie sťažovateľa v zápisnici č. PPZ-HCP-BA6-262-025/2017-AV kde uviedol,\nže nemá žiadne ubytovanie a nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou. V závere preskúmavaného\nrozhodnutia uviedol, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane\nľudských práv.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo\nveci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- žalovaný v konaní nedostatočne zistil skutkový stav veci.\n- napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n- rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.\n- z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré skutočnosti o sťažovateľovej žiadosti o azyl je potrebné\nzistiť.\n- dĺžka doby zaistenia je neprimerane dlhá a žalovaný ju neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi dôvodmi a\nžiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami prejednávanej veci.\n5. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:\n- žalovaný riadne zistil skutkový stav a v konaní bolo preukázané, že sťažovateľ vstúpil na územie\nSlovenskej republiky neoprávnene a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky bez víza alebo\npovolenia na pobyt, pričom poukázal na zápisnicu o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA-262-025/2017AV zo dňa 13.10.2017\n- existencia značného rizika úteku sťažovateľa je preukázaná z vyjadrení sťažovateľa, ako aj samotným\nkonaním sťažovateľa, ktorý bez oprávnenia vycestoval z iných krajín, nakoľko je predpoklad, že sa chce\ndostať na územie Nemeckej Spolkovej republiky, čo aj sám potvrdil.\n- zo zápisníc jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ nemá finančné prostriedky a nemá žiadne ubytovanie\nna Slovensku. V tejto súvislosti konštatoval, že sťažovateľ nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla\nbyť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 404/2011 Z.z.\n- žalovaný dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 07.02.2018, ktorá doba\nje nevyhnutná, počas trvania dôvodov podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. Lehota\nzaistenia je zákonná a oprávnená.\n\n- žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu\ndôveryhodnosti osoby sťažovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane sťažovateľa v\nsúvislosti s jeho zaistením.\n- odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné a obsahuje všetky zákonom požadované\nnáležitosti s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je\nzrejmé, akými úvahami sa žalovaný viedol pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami sťažovateľa.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n6. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- krajský súd nesprávne právne posúdil námietku sťažovateľa týkajúcu sa nedostatočného zistenia\nskutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a rozporu výroku rozhodnutia s\nodôvodnením, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sža/5/2015\nzo dňa 06.02.2015.\n- rozporom výroku preskúmavaného rozhodnutia (§ 88a ods. 1 písm. b)) s odôvodnením (§ 88a ods.\n1 písm. c)) sa súd nezaoberal a preto sťažovateľ mal za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a\nnásledne vec nesprávne právne posúdil.\n- s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 10Sza/4/2012 a rozhodnutie\nsp. zn. 1SZa/4/2015 uviedol, že dĺžka doby zaistenia nie je dostatočne odôvodnená.\n- existencia rizika úteku je nedostatočne preukázaná, rozhodnutie žalovaného je založené na\ndomnienkach nakoľko sa žalovaný dostatočne nezaoberal skutkovým stavom veci.\n8. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu mení tak, že rozhodnutie\nžalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nB)\n9. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa nepodal vyjadrenie.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle\n§ 462 ods. 2 S.s.p. potrebné zmeniť tak, že ruší preskúmavané rozhodnutie a vec žalovanému vracia\nna ďalšie konanie.\n11. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\n\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1. februára 2018\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel\nzistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia\nnebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa § 88a ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie\nazylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas\nzaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa\n§ 88 ods. 4.\nPodľa § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej na účely rozsudku len „Správny\nporiadok“), v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na\nrozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\núčastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n12. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného o zaistení sťažovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.\n13. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny\nvýber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.\n14. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n15. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu zistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.\n16. Námietku sťažovateľa týkajúcu sa rozporu výroku preskúmavaného rozhodnutia a jeho odôvodnenia,\na v súvislosti s tým nevysporiadanie sa s touto námietkou zo strany krajského súdu, považuje kasačný\nsúd za dôvodnú.\n17. Zo systematiky ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. vyplýva, že policajt je oprávnený\nzaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej\nzávažné prostriedky, pričom aplikácia ustanovení pod § 88a ods. 1 písm. b) prichádza do úvahy na\nprípady, keď zaistenie cudzinca, ktorý požiadal o azyl, je nutné na účel zistenia tých skutočností, na\nktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä\nak existuje riziko jeho úteku [b)].\n\n18. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj postup pri zaistení sťažovateľa oprel o ustanovenie § 88a ods.\n1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., bolo potrebné sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať preukázaním\nsplnenia podmienok vyplývajúcich z citovaného ustanovenia. Z obsahu predmetného ustanovenia je\nzrejmé, že účelom zaistenia v zmysle citovaného ustanovenia je zistenie skutočností, na ktorých je\nzaložená žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať.\n19. V rozpore s uvedeným však vyznieva konštatovanie žalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia (s.3)\nže „účastník konania požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky až po jeho obmedzení\nna osobnej slobode, t.j. po preukázaní, že jeho pobyt je neoprávnený. Konanie účastníka konania\njasne poukazuje na účelnosť jeho žiadosti o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť\njeho administratívne vyhostenie. Účastník konania sa nachádzal na území viacerých bezpečných krajín,\npričom o azyl požiadal až po jeho zadržaní. Taktiež o účelnosti tejto žiadosti ako aj o riziku úteku\npoukazuje aj skutočnosť, že účastník konania sám uviedol, že jeho cieľovou krajinou nebola Slovenská\nrepubliky ale Nemecká republika.“ Vzhľadom na uvedené preskúmavané rozhodnutie nepochybne\nvyvoláva pochybnosti o dostatočnom ustálení si predmetu konania zo strany správneho orgánu.\n20. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,\nktorých zistenie je potrebné v súvislosti s podanou žiadosťou o azyl. Preukázanie rizika úteku\nnepredstavuje samostatný účel zaistenia žiadateľa o azyl v zmysle § 88a ods. 1 písm. b) zákona\nč. 404/2011 Z.z. Okrem uvedeného treba pripomenúť, že konštatovanie žaovaného v odôvodnení\nrozhodnutia nasvedčuje inému účelu zaistenia -zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny, zaisteného\npodľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), a ktorý podal žiadosť o udelenie azylu, ak existuje dôvodné\npodozrenie, že podal žiadosť o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne\nvyhostenie v zmysle § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z.z., ktoré však v tomto prípade nebolo\nsprávnym orgánom aplikované ako zákonný dôvod zaistenia. V predmetnej veci ani aplikácia písm. c)\nneprichádza do úvahy, nakoľko sťažovateľ nebol zaistený v predchádzajúcom konaní podľa § 88 ods.\n1 písm. a) alebo písm. b) predmetného zákona.\n21. Uvedená argumentácia predstavujúca odklon od (v konaní) relevantných dôvodov, na základe\nktorých bol sťažovateľ v danom prípade zaistený (ktoré však v rozhodnutí absentujú), len nasvedčuje\nzáveru o zmätočnosti a z toho vyplývajúcej nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia. Takéto\npochybenie nemalo ujsť pozornosti krajského súdu, ktorý mal na túto vadu prihliadnuť a riadne\nsa vysporiadať s námietkou sťažovateľa v žalobe v súvislosti s nesúladom výroku rozhodnutia a\njeho odôvodnenia, pretože uvedená vada mala nepochybne vplyv na zákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia.\n22. Vychádzajúc z uvedeného, nemala teda v záujme presvedčivosti rozhodnutia žalovaného o zaistení\nv jeho odôvodnení absentovať zmienka o takých skutočnostiach, ktoré by naplnenie citovaného\nzákonného účelu zaistenia dostatočne zrozumiteľne odôvodňovali, napríklad na základe čoho vyvstala\npotreba zisťovania skutočností týkajúcich sa jeho žiadosti o azyl, či išlo o súčinnosť s migračným úradom,\nprípadne na aké skutočnosti malo byť zisťovanie vykonané, resp. aké úkony si takéto zisťovanie ešte\nvyžiada (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. februára 2015, sp. zn. 1 Sža 5/2015).\n23. Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z., okrem\niného, vyplýva, že žiadateľa o udelenie azylu možno zaistiť, ak na dosiahnutie účelu nie je možné\nvyužiť iné menej závažné prostriedky. Okrem toho, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje zdôvodnenie\npotreby zisťovania konkrétnych skutočností, na ktorých je založená žiadosť sťažovateľa o azyl, žalovaný\nsa pri skúmaní možnosti využitia menej závažných opatrení, v rámci ktorých by v prípade navrhovateľa\nako žiadateľa o azyl prichádzalo do úvahy v zmysle zákona č. 404/2011 Z.z. [§ 23 ods. 3 písm. c),\nresp. § 23a ods. 1 zákona č. 48/2002 Zb.] zdržiavanie sa v azylovom zariadení bez možnosti udelenia\npriepustky, týmto nezaoberal, resp. z odôvodnenia jeho rozhodnutia to nevyplýva.\n24. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia\nnemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením\nžalovaného, a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp.\nabsentujúce argumenty žalovaného nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť\nžalovaný, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto\n\naktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie\nsprávneho orgánu v agende vymedzenej zákonom č. 404/2011 Z.z.\n25. V súvislosti s namietaným rizikom úteku kasačný súd poznamenáva, že z ustanovenia § 88 ods. 2\nzákona č. 404/2011 Z.z. vyplýva, že rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav,\nkeď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej\nkrajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá povolený pobyt\npodľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n26. Najvyšší súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že pod pojmom riziko úteku je\npotrebné rozumieť samotné podozrenie z existencie rizika úteku. Preto niekedy pre záver o existencii\nrizika úteku (§ 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z.) postačí zistenie, že je pravdepodobné, že príslušná\nzákonom predvídaná skutková podstata bola naplnená. Môže to tak byť však iba v prípade, že takáto\neventualita je najpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že na základe dostupných údajov\nsa javia byť významne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce vysvetlenia.\n27. Žalovaný v rozhodnutí konštatoval preukázanie rizika úteku, avšak dôvodil iba vyššie citovanými\nskutočnosťami a teda poukazoval na účelovosť podanej žiadosti a na nevôľu sťažovateľa zostať na\núzemí Slovenskej republiky, nakoľko chce žiť v Nemecku, čo podľa názoru kasačného súd nie je\ndostatočné, vzhľadom na mimoriadnosť inštitútu zaistenia.\n28. V súvislosti s posudzovaním existencie rizika úteku kasačný súd poukazuje na svoju ustálenú\nrozhodovaciu prax, napr. v rozsudku sp.zn. 1Sza/16/2016 zo dňa 11.08.2016, podľa ktorej „Pri\nposudzovaní existencie rizika úteku a vyplývajúcej potreby zaistenia sa musí zohľadniť odmietnutie\nvstupu na hranici, existencia záznamu v SIS, chýbajúce doklady, chýbajúce miesto bydliska, absencia\nspolupráce a ďalšie relevantné náznaky/kritériá. Avšak aj v prípade prítomnosti uvedených indikátorov,\ntieto neodôvodňujú nevyhnutne opatrenie zaistenia per se. Vyššie uvedený zoznam kritérií by sa mal\nvziať do úvahy ako prvok pri celkovom posudzovaní jednotlivej situácie. Často kombinácia niekoľkých\nz vyššie uvedených kritérií poskytne základ pre oprávnený predpoklad „rizika úteku“. Vyžaduje sa\nindividuálne posúdenie každého prípadu, pričom dôležitým faktorom môže byť práve správanie zaistenej\nosoby v čase od vstupu na územie niektorého z členských štátov Európskej únie.“ Napokon ani pôvodný\ncieľ cesty sťažovateľa do iných krajín Európskej únie bez ďalšieho nepredstavuje dostatočný predpoklad\nexistencie rizika úteku (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sza/8/2016\nzo dňa 30.03.2016, sp. zn. 10Szak/3/2017 zo dňa 09.02.2017).\n29. Námietku nedostatočného odôvodnenia dĺžky lehoty zaistenia vyhodnotil kasačný súd rovnako za\ndôvodnú.\n30. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že dĺžku zaistenia žalovaný určil najviac do\n07.02.2018, čo sú skoro štyri mesiace obmedzenia osobnej slobody zaisteného cudzinca, pričom dôvodil\nlen tým, že „zaistenie je potrebné počas doby zisťovania skutočností na ktorých je založená jeho žiadosť\no azyl ako je aj jasne preukázané riziko jeho úteku.....dobu zaistenia stanovil po dôkladnom vyhodnotení\nosoby sťažovateľa“.\n31. Vzhľadom na uvedené žalovaný opätovne v súvislosti s dĺžkou lehoty zaistenia odkazuje na potrebu\nzistenia skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o azyl ako aj na osobu sťažovateľa, čo však\nopätovne bližšie nekonkretizuje a neodôvodňuje. Dĺžka lehoty zaistenia v trvaní skoro štyroch mesiacov\nje podľa názoru kasačného súdu neodôvodnená a neprimeraná aj vzhľadom na to, že v konaní o žiadosti\no azyl má Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinnosť rozhodnúť, v prípade zamietnutia žiadosti\nako zjavne neopodstatnenej, v lehote 60 dní. Po tejto lehote žiadosť o udelenie azylu nemôže byť\nzamietnutá ako zjavne neopodstatnená a teda prichádza do úvahy už iba udelenie azylu.\n32. V tejto súvislosti kasačný súd udáva, že správny orgán je povinný zdôvodniť, prečo je potrebná práve\nstanovená dĺžka zaistenia. Správny orgán je totiž v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či\nzaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o\nzaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi.\n\n33. Podľa názoru kasačného súdu lehotu zaistenia je potrebné určiť presne a výstižne. Z formulácie\nzákona, že cudzinec môže byť zaistený „na čas nevyhnutne potrebný“, je tiež potrebné vyvodiť, že\ndĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená existujúcimi skutočnosťami v konkrétnom prípade,\nktoré odôvodňujú takýto čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Žalovaný je povinný odôvodniť\ndĺžku doby zaistenia, najmä tiež pokiaľ využije maximálnu dobu zaistenia, v danom prípade až na 12\nmesiacov. Takéto pochybenie je podstatnou vadou ovplyvňujúcou zákonnosť rozhodnutia ako celku,\npretože doba zaistenia je esenciálnou zložkou inštitútu zaistenia (rozsudok Mestského súdu v Prahe sp.\nzn. 7AA/50/2011 zo dňa 14. marca 2011).\n34. Kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že si je vedomý mimoriadnosti inštitútu zaistenia a vo\nsvojej judikatúre zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody\nčloveka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný\nlen za podmienok prísne vymedzených nielen zákonom č. 404/2011 Z.z., ale predovšetkým ústavným\nporiadkom.\nV.\n35. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami,\nktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale považoval za potrebné\nrozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozsudku.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p., ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n36. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného kasačný súd rozhodol o bezodkladnom\nprepustení sťažovateľa zo zaistenia v zmysle čl. 15 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely\nnávratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len\n„návratová smernica“), ako aj čl. 5 ods. 4 Dohovoru, ktoré zakotvujú povinnosť nariadiť prepustenie\nosoby, ktorej zaistenie bolo nezákonné.\n37. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru v citovanom znení každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo\niným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti\njeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s\nustanovením § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, ich náhradu\nnepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil.\n39. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}