{"guid": "3879c400-4280-4695-91c8-26f809b820cf:cee5f3ed-51f8-440c-bcb0-e5bfed6ebfdc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1017201785.1", "spisova_znacka": "10Sžak/5/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžak/5/2018 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 10Sžak/5/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1017201785.1", "identifikacne_cislo": "1017201785", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cee5f3ed-51f8-440c-bcb0-e5bfed6ebfdc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201785.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201785.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201785.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžak/5/2018\n1017201785\n30. 05. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:1017201785.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD.,\nv právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): V. P., nar. XX.XX.XXXX v meste P., Sýrska arabská\nrepublika, štátnej príslušnosti Sýria, arabskej národnosti, posledný pobyt v krajine pôvodu mesto P.,\ntoho času bytom B., právne zastúpený: JUDr. Miroslava Mittelmannová, advokátka, Drotárska cesta\n16, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková\n6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-2-72/2016-Ž zo dňa\n5.9.2017, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 7SaZ/6/2017 - 46 zo dňa 16. januára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/6/2017 - 46 zo dňa\n16. januára 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. ČAS: MU-PO-2-72/2016-Ž zo dňa 5.\nseptembra 2017 v časti o neudelení azylu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-2-72/2016-Ž zo dňa 5.9.2017 (ďalej len “preskúmavané rozhodnutie”)\nžalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil sťažovateľovi azyl. Žalovaný opísal\npriebeh konania a zistený stav veci, podľa ktorého sťažovateľ do armády nebol povolaný, a teda\nnemôže ísť o reálnu hrozbu nasadenia do boja v prípade návratu do krajiny. Žalovaný vyhodnotil,\nže neexistuje príčinná súvislosť medzi sťažovateľovou obavou z nástupu do armády a skutočnosťou,\nže by do armády mal byť reálne povolaný. Po komplexnom vyhodnotení dôkazov žalovaný dospel\nk záveru, že dôvody jeho žiadosti nie sú dostačujúcimi pre udelenie azylu, nakoľko ich vyhodnotil v\nznačnej miere ako vykonštruované. Osobitne poukázal na nedôveryhodnosť osoby sťažovateľa, tiež na\nskutočnosť, že nepriaznivá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu sťažovateľa nemôže byť dôvodom na\nudelenie azylu. V zmysle odôvodnenia žalovaného, pri celkovej bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu\nsťažovateľa nemožno v prípade sťažovateľa vylúčiť reálnu hrozbu vážneho bezprávia, čo je dôvodom\npre poskytnutie doplnkovej ochrany, nie však pre udelenie azylu.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočností, že za účelom zdôvodnenia žiadosti sťažovateľa\nbol vykonaný vstupný a doplňujúci pohovor, na ktorom sťažovateľ uviedol, že prvým dôvodom jeho\nžiadosti je to, že v Sýrii nemá odklad vojenskej služby a túto nechce vykonať. Na základe uvedeného, by\n\nnemohol žiť v oblastiach kontrolovaných vládou. Vojenskú službu nechce vykonať, nakoľko sa obáva,\nže by musel narukovať priamo do bojových operácií a bol by nútený zabíjať. Druhým dôvodom bolo to,\nže v rozmedzí od marca 2011 do júla 2012 v meste P. sa zúčastňoval pokojných protestných akcií proti\nvláde. Pred začatím Ramadánu 2012, teda dva dni pred jeho začiatkom bol zadržaný bezpečnostnými\nsilami letectva. Bol zadržaný 30 dní a 2 dni pred koncom Ramadánu, bol prepustený. Uviedol, že počas\nzaistenia bol mučený a následne prepustený. Ďalej uviedol, že nevie posúdiť, či toto zadržanie má priamy\nsúvis s jeho účasťou na protestných akciách, alebo k jeho zaisteniu došlo v rámci bezpečnostných\nopatrení v súvislosti s atentátom v Damašku, ku ktorému došlo dva dni pred Ramadánom. Po prepustení\nžil v P. do marca 2014, kde pomáhal ľuďom. V priebehu tohto obdobia bol asi 5-krát kontrolovaný, žiadali\nod neho vojenskú knižku, ale vždy to „uplatil“. Počas jeho pobytu vo východnej časti P., ho zadržali osoby\nhlásiace sa k islamskému štátu. Svoj život „vymenil“ za technické zariadenie, ktoré používal pri práci.\nNásledne bol zo zadržania prepustený.\n3. Žalovaným boli zistené zásadné nezrovnalosti v jeho výpovedi, ktorých miera reálnosti je minimálna\na v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami vôbec neobstoja. Hodnovernosť dôvodov\nmenovaného bola spochybnená na základe týchto podstatných rozporov v jeho výpovedi, ktoré\nnedokázal ani opakovane vysvetliť. Zlá všeobecná situácia v mieste pobytu, t. j. v P., zo strany\nžalovaného bola vzatá do úvahy pri poskytovaní doplnkovej ochrany. Samotná zlá všeobecná situácia\nv krajine pôvodu nie je dôvodom na udelenie azylu. Pokiaľ by sťažovateľovi hrozilo nejaké neľudské\nzaobchádzanie alebo mučenie, z dôvodu nenastúpenia do vojenskej služby, táto situácia je riešená tým,\nže sťažovateľovi na území Slovenskej republiky bola poskytnutá doplnková ochrana. Inštitút doplnkovej\nochrany bol vytvorený práve pre prípady hroziaceho mučenia alebo neľudského zaobchádzania a na\ntieto sa aj využíva, v prípade sťažovateľa bola zo strany Slovenskej republiky pre neho poskytnutá\ndoplnková ochrana a samotný návrat do Sýrie mu v súčasnej situácii nehrozí. Žalovaný sťažovateľovi už\nposkytol medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, ktorá mu bola rozhodnutím migračného\núradu dňa 20.02.2017 predĺžená na dva roky, t. j. do 23.02.2019.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:\n5. K žalobnému bodu, v ktorom sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci:\n- podľa názoru súdu táto námietka nebola dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné\ninformácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané sťažovateľom. Z ich obsahu získal\ndostatok informácií, potrebných ku posúdeniu sťažovateľovej žiadosti o azyl\n- žalovaný vykonal so sťažovateľom dňa 12.04.2017 doplňujúci pohovor, v ktorom zopakoval\nrovnaké dôvody ako v predchádzajúcich konaniach. Dôvodom sťažovateľa na opustenie krajiny bola\ntá skutočnosť, že odmietal narukovať do armády a zúčastniť sa bojových operácií. Nikdy mu nebol\ndoručený povolávací rozkaz. Po zadržaní sťažovateľa bezpečnostnými zložkami na prelome júla a\naugusta bol po 30-dňoch prepustený, aj napriek tomu, že v jeho telefóne boli nájdené dôkazy o\njeho protištátnej činnosti. V tom období nemal sťažovateľ vybavený odklad nástupu na základnú\nvojenskú službu. Po začatí vnútroštátneho vojenského konfliktu bol štátnymi orgánmi prepustený a\nnebol odvedený do armády. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol podozrivý z protištátnej činnosti, nebol\nodvedený do armády, aj keď už v tom čase prebiehala v Sýrii občianska vojna a sťažovateľ nemal\nvybavený odklad nástupu na základnú vojenskú službu, neboli splnené podmienky na udelenie azylu\npodľa § 8 zákona o azyle. Preto nemožno prípad sťažovateľa subsumovať pod prenasledovanie z\ndôvodu príslušnosti k sociálnej skupine.\n- v prípade sťažovateľa nebolo preukázané, že by mu hrozil samotný nástup na vojenskú službu. Do\narmády nikdy nebol povolaný oficiálne. Existencia amnestií prezidenta Asada a prepustenie zadržaných,\nktorí sa nezapojili priamo do násilností, svedčia o tom, že Asadov režim nemá záujem o zadržiavanie\nľudí, ktorí nepáchajú násilnosti. V súčasnosti sťažovateľovi nehrozí žiadne trestné stíhanie. Jeho účasť\nna demonštráciách v rokoch 2011, 2012, nemôže predstavovať žiadne dôvody na prenasledovanie z\npolitických dôvodov zo strany štátu. Zlá situácia v P., bola vzatá do úvahy pri poskytovaní doplnkovej\nochrany.\n\n- zlá situácia v krajine pôvodu nie je dôvodom na udelenie azylu. Sťažovateľ nesplnil predpoklad pre\nudelenie azylu, tak ako to upravuje zákona o azyle a Ženevský dohovor.\n- žalovaný postupoval v súlade so zákonom o azyle. Súd mal za to, že sťažovateľ neuviedol také dôvody\nna udelenie azylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie.\n6. K žalobnému bodu, v ktorom namieta, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie\nveci:\n- podľa názoru súdu táto námietka nebola dôvodná. Sťažovateľ neuviedol také dôvody na udelenie\nazylu, ktoré by zakladali dôvod na jeho udelenie. Súd poukázal na to, že proti sťažovateľovi nebolo v\nkrajine pôvodu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý ani zadržaný, nemal žiadne problémy\nso štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo\ntrestu. Sťažovateľ nesplnil žiadnu z podmienok na udelenie azylu na Slovensku, ktoré sú uvedené v §\n8 a § 10 zákona o azyle.\n- sťažovateľovi nehrozí žiadna z foriem prenasledovania vymenovaných v § 2 zákona o azyle.\n- sťažovateľovi nehrozia v krajine pôvodu žiadne konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi\ndôvodmi. Jeho problémy sú všeobecného charakteru, teda hrozba neselektívneho násilia z dôvodu\npretrvávajúcej nestabilnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n7. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol len, že „účasť na demonštráciách v rokoch 2011 a\n2012, nemôže predstavovať žiadne dôvody na prenasledovanie z politických dôvodov zo strany štátu.“\nSťažovateľovi však nie je zrejmé na základe akej úvahy krajský súd dospel k takémuto právnemu názoru,\nnakoľko v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba akákoľvek právna argumentácia, ktorá by daný\nzáver potvrdzovala,\n- žalovaný sa mal predovšetkým zamerať na právne posúdenie toho, či angažovanie sa na\ndemonštráciách je možné podradiť pod jeden z piatich dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, resp.\nči tento dôvod sťažovateľa je možné podradiť konkrétne pod „politické dôvody“,\n- pod „pokojnými demonštráciami“ mal na mysli to, že on ako demonštrant a rovnako ostatní\ndemonštranti nevykonali a nepoužili žiadne ozbrojené útoky,\n- po začiatku ozbrojených bojov, bolo množstvo ľudí zadržaných a uväznených. Nie je preto\nvôbec nepravdepodobné, že sťažovateľ mohol byť náhle prepustený práve kvôli nedostatku kapacít.\nArgumentácia žalovaného, že „toto zadržanie sa však nedá v žiadnom prípade vyhodnotiť ako\nprenasledovanie z politických dôvodov“ je len subjektívnym záverom žalovaného bez uvedeného\nakéhokoľvek dôkazu, ktorý by takýto záver potvrdzoval,\n- žalovaný síce ďalej pripúšťa, že „správy rôznych organizácií hovoria o politicky motivovaných\nzadržaniach v tomto období, ale tieto nemali priebeh ako ho uvádza menovaný“, čím opätovne uviedol\nlen svoj subjektívny záver nepodložený žiadnym relevantným dôkazom alebo odkazom na zdroj, ktorý\nby takýto záver opodstatnil,\n- žalovaný selektívne pracuje s jednotlivými časťami výpovede sťažovateľa, lebo vo svojom tvrdení, že\n„od neho sa snažili iba zistiť či nemá informácie o povstalcoch a ak ich nezistili, tak bol prepustený“ už\nskutočnosť, že bol uväznený, ako aj to, že od neho získavali informácie o povstalcoch a dokonca, že bol\nnásledne prepustený považuje za fakty a pracuje s nimi ako so skutočnosťami, ktoré nastali,\n- angažovanie sa v demonštráciách proti režimu prezidenta Asada je možné podradiť pod politické\ndôvody,\n- svojou účasťou na demonštráciách, ktorú sťažovateľ deklaroval nielen svojim tvrdeniami, ale dokonca\naj predloženými videami, preukázal zastávanie opačných politických názorov a presvedčenia,\n- ani Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom rozsudku nevyslovil žiadnu pochybnosť\npokiaľ ide o účasť sťažovateľa na demonštráciách, ani nespochybnil žiadnu výpoveď sťažovateľa\ntýkajúcu sa jeho účasti na nich. Účasť na demonštráciách je zväčša žiadateľmi o azyl ťažko\n\npreukázateľná. V tomto prípade však sťažovateľ predložil dôkaz „video záznamy“, ktoré preukazujú jeho\nosobnú účasť na nich,\n- sťažovateľ uvádza svoj strach pred prenasledovaním zo strany štátneho režimu práve pre uplatňovanie\nsvojho politického práva - práva zhromažďovať sa - ktoré uplatňoval v krajine pôvodu tým, že sa osobne\nviac ako rok zúčastňoval demonštrácii proti režimu prezidenta Asada, a neskôr bol mučený a uväznený\nza účelom zistenia protivládnych aktivít a ľudí, ktorí boli do nich zapojení. Sťažovateľ poukázal na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 1 Azs 227/2017 zo dňa 24. 08.2017,\n- mohol byť kvôli účasti na protivládnych demonštráciách v Sýrii vládnym režimom vnímaný ako opozičný\nstúpenec a na základe toho mohol mať opodstatnenú obavu z prenasledovania z politických dôvodov.\nRovnako mohol byť sťažovateľ zadržaný a následne prepustený spôsobom, akým opisuje, keďže správy\no krajine pôvodu takéto zadržania vo veľkom počte dokumentujú,\n- neexistuje dôvod na spochybnenie výpovedí sťažovateľa v kontexte zhromaždených správ o krajine\npôvodu,\n- žalovaný však výpovede sťažovateľa nezohľadnil v kontexte dostupných správ a svoje závery o\nneudelení azylu založil na spochybňovaní sťažovateľovej výpovedi a bagatelizovaní ním uvádzaných\nobáv na základe ničím nepodložených domnienok,\n- názor krajského súdu, že sťažovateľova „účasť na demonštráciách v rokoch 2011 a 2012, nemôže\npredstavovať žiadne dôvody na prenasledovanie z politických dôvodov zo strany štátu“ považoval za\nnesprávny nielen z dôvodov vyššie uvedených, ale aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Poukázal\nv tomto smere na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn.\n1Sžak/18/2017 zo dňa 01.02.2018,\n- odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepresvedčivé a neposkytujúce dostatočne jasný, zrozumiteľný\na náležite odôvodnený výsledok rozhodovacej činnosti súdu,\n- obával sa toho, že by nástupom na vojenskú službu bol nútený dopúšťať sa trestných činov v rozpore\ns medzinárodným právom,\n- právny názor krajského súdu, pokiaľ ide o záver, že nebolo preukázané, že by sťažovateľovi hrozil\nnástup na vojenskú službu, a že do armády nebol povolaný, neobstojí, nakoľko informácie o krajine\npôvodu svedčia o opaku,\n- konštatovaním súdu, že neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle\npreto nemožno prípad sťažovateľa subsumovať pod prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sociálnej\nskupine vyvoláva veľké pochybnosti o tom, či súd hmotnoprávne porozumel obsahu prejednávanej veci,\n- sťažovateľ sa mal v septembri 2011 (od 20. júla a najneskôr do 21. septembra 2011 ako sa uvádza\nv jeho vojenskej knižke na str. 8) dostaviť na vojenskú správu v P. s potvrdením o návšteve školy.\nAvšak vzhľadom na svoju angažovanosť na demonštráciách sa neodvážil ísť na vojenskú správu predlžiť\nsi odklad. Vedel, že v tom čase už zadržiavali každého, kto včas nepožiadal o odklad a navyše sa\nzúčastňoval protestov proti vláde. Pravidelná účasť sťažovateľa na demonštráciách trvala jeden rok a\nštyri mesiace,\n- ak videl žalovaný doposiaľ nevysvetlené rozpory vo výpovediach sťažovateľa, mal možnosť v rámci\nnového konania tieto odstrániť v priebehu doplňujúceho pohovoru,\n- sťažovateľ v predchádzajúcom konaní pred správnym súdom uviedol, že pre televíziu pracoval krátko,\npričom vykonával aktivity súvisiace so softwarom a hardwarom potrebné na inštaláciu zariadení na\npriame prenosy. Táto stanica aktívne vysielala v oblastiach, ktoré nie sú pod kontrolou vládnych síl a\nobsahom vysielania bolo spravodajstvo. V konaní sťažovateľ predložil informácie, že AI Aan TV služby\nmajú zariadenia na produkciu a priamy prenos v oblastiach kontrolovaných Slobodnou sýrskou armádou,\nvrátane P., F., J. P. a turecko-sýrskej hranice. Taktiež žalovanému predložil internetové odkazy na\nvideozáznamy tejto televízie na internetovej databáze youtube. Taktiež žalovanému uviedol, že nevie,\nči táto pobočka vysielala po tomto incidente ďalej, pretože odišiel do Turecka. Ak sa jej podarilo obnoviť\nvysielanie, tak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybňoval,\n- žalovaný hodnotil žiadosť sťažovateľa povrchným spôsobom, pretože bez akejkoľvek opory v spisovom\nmateriáli výpovede sťažovateľa znedôveryhodňoval na základe vlastných ničím nepodložených hypotéz,\n- sťažovateľ má opodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov a z týchto dôvodov sa\nnechce a nemôže vrátiť do Sýrie. Informácie o krajine pôvodu potvrdzujú tvrdenia sťažovateľa. Rovnako\nmal za to, že mohol byť/by mohol byť prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Týmto\nzáverom nasvedčujú aj aktuálne správy pojednávajúce o situácii navrátilcov do Sýrie. Rovnako by\nsťažovateľ mohol byť v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n9. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu zmení tak, že rozhodnutie\nžalovaného sa v časti o neudelení azylu zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n\nB)\n10. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že\n- rozpormi vo výpovedi sťažovateľa sa žalovaný zaoberal v odôvodnení rozhodnutia ČAS: MUPO-2-72/2016-Ž. Menovaný hovoril o nenásilných protestoch, pričom na videách predložených\nsťažovateľom je počuť streľbu v pozadí,\n- rovnako sa nepotvrdilo, že vydal zariadenie pobočky televízie Al Aan Islamskému štátu, na základe\nčoho potom televízia Al Aan prestala vysielať,\n- rozporuplné je aj tvrdenie, že v Turecku mu bol vydaný doklad na meno jeho brata, a to pravdepodobne\nkvôli jazykovej bariére, ako uvádza sťažovateľ. Na tom doklade je však len meno a priezvisko a dátum\nnarodenia, miesto vydania (s. 37 spisu). Takéto odôvodnenie neobstojí, nakoľko turecký a arabský jazyk\nnie sú príbuzné jazyky, a pri vydávaní takýchto dokladov museli byť v Turecku tlmočníci, ktorí riešili\notázky presídlencov zo Sýrie,\n- vnútornú súvislosť medzi jeho zadržaním a protestmi nepotvrdil ani sám sťažovateľ. Na otázku, či mal\nkvôli protestom problémy, odpovedal sťažovateľ, že nejaké problémy mal, ale nevie či s tým súvisia,\nnakoľko pred jeho zadržaním prišlo aj k výbuchu pred Bezpečnostným úradom v Damašku (s. 62 spisu).\nPo jeho zadržaní bezpečnostnými zložkami bol následne prepustený, pričom nemal vybavený odklad\nna vojenskú službu a nemohol byť teda ani považovaný za odporcu režimu,\n- pokiaľ sa právna zástupkyňa odvoláva na stanovisko UNHCR (strana 10 kasačnej sťažnosti), je\npotrebné poznamenať, že predmetné stanovisko má odporúčací charakter. Okrem toho sa v súvislosti\ns posudzovaním oponentov v Sýrii nehovorí o nutnosti udelenia ochrany podľa Ženevského dohovoru\nz roku 1951 o právnom postavení utečencov, ale len o pravdepodobnosti. To súvisí aj s tým, že\nkaždá žiadosť o udelenie azylu je posudzovaná individuálne. Informácie o automatických odvodoch\nmužov v brannom veku z kontrolných stanovíšť do armády, ktoré uvádza na str. 15 správnej žaloby,\nnekorešpondujú s výpoveďou sťažovateľa,\n- z výpovede sťažovateľa nie je zrejmý ani časový nexus odchodu zo Sýrie a jeho údajným zadržaním a\nmučením sýrskymi orgánmi v roku 2012. Namiesto toho, aby Sýriu čo najskôr opustil, zdržiaval sa tam\nešte do marca 2014, vyše rok a pol, pričom sa vedome svojím pohybom medzi časťami P. vystavoval\nriziku kontrol na vojenských stanoviskách sýrskej armády, ktoré zriadila vláda. Potom, čo bol asi 5\nkrát zadržaný na týchto stanoviskách vojakmi sýrskej armády, vždy sa mu nejakým spôsobom podarilo\nvojakov uplatiť. Navyše z Turecka sa ešte 20 krát vrátil do Sýrie, ako uviedol v bode 31. výpovede (s.\n65 spisu), pričom dĺžka jeho pobytu v Sýrii bola 2 dni až týždeň,\n- nestotožnil sa s tvrdeniami sťažovateľa o tom, že bol prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 ods.\n1 zákona o azyle a zastával názor, že v jeho prípade nebola preukázaná reálna opodstatnenosť obáv\nz prenasledovania.\n11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné zmeniť tak,\nako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p.).\n13. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. mája 2018 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 2 písm. d) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo\nopakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych\nopatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6.konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody\ndomnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n14. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec, t. j. meritum\nsporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nto, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne\na zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho\nrozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory\nv doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n15. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady,\naké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom\nkonkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu\nprávnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na\nzistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze\nskutkového zistenia.\n16. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci odôvodňujúce\npotrebu zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a tento dôvod kasačnej sťažnosti preto považoval\nza dôvodný.\n17. Predmetom konania pred kasačným súdom bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá\nžaloba proti rozhodnutiu žalovaného o neudelení azylu sťažovateľovi. Z obsahu súdneho spisu vyplýva,\nže žalovaný rozhodnutím č. ČAS:MU-PO-2-37/2016-Ž zo dňa 04.04.2016 (ďalej len „predchádzajúce\nrozhodnutie žalovaného”) rozhodol tak, že sťažovateľovi neudelil azyl, ale poskytol mu doplnkovú\nochranu na dobu jedného roka. Žaloba o preskúmanie tohto rozhodnutia bola rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 9Saz/11/2016-58 zo dňa 10. augusta 2016 zamietnutá a na odvolanie sťažovateľa\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sža/19/2016 zo dňa 09.01.2017 (ďalej len\n„zrušujúci rozsudok”) zmenil uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že predchádzajúce\nrozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V\nzrušujúcom rozsudku súd uviedol, aby žalovaný v ďalšom konaní dal odpoveď na legitímnu otázku, či\nvyhýbanie sa vojenskej službe v krajine pôvodu sťažovateľa môže byť vnímané ako politická opozícia\nvoči vláde, a či v krajine pôvodu hrozí, že takéto osoby sú bezpečnostnými silami mučené a väznené\nbez riadneho obvinenia, či súdu, ako tvrdí sťažovateľ. Taktiež žalovanému súd vyčítal, že sa nezaoberal\npodmienkami udelených amnestií ako aj ich uplatňovaním v praxi. Súd konštatoval, že žalovaný preto\nv ďalšom konaní zaujme stanovisko k sťažovateľom tvrdenej obave, posúdi ju so situáciou v krajine\npôvodu aj v kontexte správ o krajine pôvodu, ktoré zistil žalovaný ako aj tých ktoré predložil sťažovateľ\n\na to najmä s ohľadom na skutočnosť, že vyhýbanie sa vojenskej službe sa môže považovať za výraz\npolitickej opozície voči vláde (prisudzované politické presvedčenie).\n18. Základom posúdenia vecnej správnosti rozsudku krajského súdu a v rámci toho aj zákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia bolo posúdenie, či sa žalovaný a následne aj krajský súd v ďalšom konaní\nriadili právnym názorom súdu, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom rozsudku a či napadnutý rozsudok\nvychádza zo správneho právneho posúdenia veci.\n19. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania\nazylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy\nSlovenskej republiky).\n20. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).\n21. Sťažovateľ založil svoju žiadosť o udelenie azylu na vyhýbaní sa nástupu do vojenskej služby,\núčasti na pokojných protestných akciách proti súčasnej vláde v krajine pôvodu a z týchto dôvodov\nplynúcich obáv z prenasledovania zo strany štátnej moci. Ďalej popísal pôsobenie pre televíznu stanicu\nAl-Aan TV, pričom z tohto dôvodu bol prepadnutý príslušníkmi ISIL, avšak po následnej dohode o\nposkytnutí informácií a zariadení televíznej stanice bol prepustený. Sťažovateľ uvádzal svoj strach pred\nprenasledovaním zo strany štátneho režimu práve pre uplatňovanie svojho politického práva - práva\nzhromažďovať sa - ktoré uplatňoval v krajine pôvodu tým, že sa osobne viac ako rok zúčastňoval\ndemonštrácii proti režimu prezidenta Asada, a neskôr bol mučený a uväznený za účelom zistenia\nprotivládnych aktivít a ľudí, ktorí boli do nich zapojení. Ako vyplýva zo zápisníc z výsluchov sťažovateľa\nzajali ho pri kontrole po tom, ako mu v mobile našli sms správu o tom, že oslava sa ruší, čo bol krycí\nnázov pre protesty, o čom bezpečnostné služby podľa tvrdení sťažovateľa vedeli. Sťažovateľ mohol byť\nkvôli účasti na protivládnych demonštráciách v Sýrii vládnym režimom vnímaný ako opozičný stúpenec\na na základe toho mohol mať opodstatnenú obavu z prenasledovania z politických dôvodov.\n22. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa posúdenia sťažovateľových obáv z prenasledovania z\ndôvodu politického presvedčenia kasačný súd uvádza, že pre posúdenie tejto otázky nemusí byť\npodstatným, či sťažovateľ bol politicky aktívnym. Žalovaný nemôže len na základe svojho subjektívneho\nnázoru dospieť k záveru, že sťažovateľovi nehrozí v krajine nebezpečenstvo pretože amnestie sa viac\nmenej dodržiavajú (pričom zo správ vôbec nevyplýva, či sú dodržiavané alebo nie) a že nie sú správy\no tom, že režim Asada má záujem stíhať osoby, ktoré sa zúčastňovali pokojných demonštrácií a pritom\npoukazovať na nedôveryhodnosť tvrdení sťažovateľa, ktorú však žalovaný nemá čím preukázať. Taktiež\ntvrdenie, že “možné je aj to, že mohol byť istým spôsobom mučený, takéto správanie mu však v prípade\nnávratu nehrozí” je nezmyselné a ničím nepodložené.\n23. Zo sťažovateľom predloženého úryvku zo správy UNHCR - Medzinárodná ochrana so zreteľom na\nľudí utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky (UK Home Office, Syrian Arab Republic, Country of Origin\nInformation /COI/ Report, 11. september 2013,[online], http://www.gov.uk/government/uploads/system/\nuploads/attachment_data/file/312738/Syrian_Arab_Republic_report_2013.pdf), ktorú tento založil do\nadministratívneho spisu (str. 97 administratívneho spisu) vyplýva, že UNHCR medzi profily osôb, ktorým\nhrozí prenasledovanie v Sýrii na prvom mieste zaradil o. i. osoby v opozícii proti vláde alebo domnelých\n\noponentov vlády, demonštrantov, aktivistov a iné osoby, ktoré sú vnímané ako sympatizujúce s opozíciou\nako aj osoby vyhýbajúce sa vojenskej službe a dezertérov. Spoločným menovateľom vyššie uvedených\nprofilov osôb je opozičná činnosť, resp. pripisované opozičné politické názory.\n24. S vyššie uvedenou správou sa žalovaný nezaoberal, aj napriek tomu, že mu to súd vyčítal už v\nzrušujúcom rozsudku, čo napokon, podľa názoru kasačného súdu viedlo k predčasným záverom o\nneopodstatnenosti obáv sťažovateľa z prenasledovania v krajine pôvodu. Pokiaľ žiadateľ o azyl má\npodobný profil ako osoby uvedené v Príručke UNHCR „Medzinárodná ochrana so zreteľom na ľudí\nutekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky“, t. j. účasťou na demonštráciách v trvaní viac ako 1 rok\nprejavoval svoje opozičné názory namierené proti režimu Asada, bol väznený a mučený, taktiež sa\nvyhýbal vojenskej službe práve z dôvodu nesúhlasu s režimom a nevôli podieľať na páchaní vojnových\nzločinov ako vojak sýrskej armády, správny orgán musí posudzovať' takého žiadatel'a o azyl z hľadiska\nspôsobilosti na poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forme azylu za jeho politické presvedčenie. K\nzohľadneniu týchto správ správny orgán preto zaväzuje priamo kvalifikačná smernica. Pokiaľ žalovaný\nnezohľadňoval závery uvedené v uvedenej príručke, nemohol dôsledne zistiť skutkový stav veci, čo\nnásledne viedlo k nesprávnym skutkovým i právnym záverom.\n25. Taktiež ako už uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku, a čím sa žalovaný\nvôbec nezaoberal, vyhýbanie sa vojenskej službe súviselo nielen so skutočnosťou, že sa sťažovateľ\nnechcel podieľať na páchaní vojnových zločinov ako vojak sýrskej armády, ale aj s jedným z dôvodov\nuvedených v § 8 zák. č. 480/2002 Z.z. a to s dôvodom zastávania politických názorov, konkrétne\njeho nesúhlasu s vládnucim režimom Bašára Assada. Kasačný súd poukazuje na to, že žalovaný\nsa napriek tomu, že mu to vyčítal Najvyšší súd už v zrušujúcom rozsudku, nezaoberal dostatočne\ntvrdením sťažovateľa, že jeho skutočné, ale aj pripisované politické presvedčenie, plynúce z vyhýbania\nsa výkonu vojenskej služby sú dostatočné dôvody na priznanie štatútu utečenca, preto existuje\njednoznačná súvislosť medzi dôvodmi prenasledovania (politické názory, náboženské presvedčenie) a\nprenasledovaním v súlade s článkom 1A Ženevského dohovoru v situácii ozbrojeného konfliktu v Sýrii.\nTaktiež v zrušujúcom rozsudku súd vyčítal žalovanému, že v preskúmavanom rozhodnutí odkazoval na\npublikácie UNHCR pričom žalovaný dospel k záveru, že prípadné tresty, ktoré sťažovateľovi v krajine\npôvodu hrozia by museli presahovať tresty, ktoré vnútroštátne právo ukladá za dezerciu. Žalovaný\nnapriek uvedenému túto formuláciu opätovne použil (str. 7 preskúmavaného rozhodnutia) bez toho aby\nsa vysporiadal s názorom Najvyššieho súdu SR.\n26. V danom prípade žalovaný opomenul, že sťažovateľove obavy z nastúpenia do vojenskej služby, tak\nako ich sám prezentoval, pramenia z účasti na vojenských operáciách, ktoré predpokladá ustanovenie\n§ 13 ods. 2 zákona o azyle ako dôvod pre neudelenie azylu a následne z perzekúcie zo strany štátu\nz dôvodu tzv. imputovaného politického presvedčenia. Napriek tomu žalovaný to opätovne uviedol\nvo svojom rozhodnutí (str. 7) pričom len skonštatoval, že nakoľko sťažovateľ podľa svojej výpovede\nopodstatnené obavy z dôvodov politických názorov nemá, možno tento dôvod úplne vylúčiť. Tento záver\nžalovaného je nedôvodný rovnako ako aj jeho záver, že nie sú jasné dôvody, pre ktoré sťažovateľ\nodmieta bojové akcie. Taktiež žalovaný na inom mieste uvádza (s. 4), že sťažovateľ nevyvíjal žiadnu\nčinnosť pre ktorú by mu hrozila perzekúcia zo strany polície, armády či iných zložiek štátu, čo je tiež v\nrozpore s výpoveďami sťažovateľa ako aj s obsahom správ a listín vzťahujúcich sa k situácii v Sýrii. Ako\nvyplýva z Dotazníka tak aj zo zápisnice z výsluchov (12.04.2017) ako aj zo zápisnice z pojednávania pred\nkrajským súdom sťažovateľ uvádzal už všetky vyššie uvedené dôvody ako aj to, že odmietal vykonávať\nvojenskú službu z dôvodu, že odmietal páchať zločiny ľudskosti a aj samotné demonštrácie a jeho\nnázory súviseli s nesúhlasom a odmietaním režimu Asada. Sťažovateľ sa snažil reagovať na skutočnosti\nuvádzané žalovaným v preskúmavanom rozhodnutí ešte aj na pojednávaní pred krajským súdom, čo\nvšak súd nevzal do úvahy.\n27. Právna zástupkyňa sťažovateľa do spisu založila viaceré rozhodnutia nemeckého súdu, týkajúce sa\nosôb zo Sýrie v obdobnom postavení ako sťažovateľ, pričom žalovaný v rozhodnutí síce poukazoval\nna rozhodovaciu činnosť v Nemecku avšak bez príkladov konkrétnych konaní a vyvodil z toho záver,\nže rovnako aj v Nemecku osobám v postavení sťažovateľa z dôvodu vyhýbania sa vojenskej službe\nposkytnú len doplnkovú ochranu. Žalovaný poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sža 18/2008 zo dňa 14.08.2008 a v súvislosti s ním uviedol, že odmietnutie nástupu k výkonu základnej\nvojenskej služby nie je spojené s reálne prejaveným politickým presvedčením a sťažovateľ nikdy reálne\nneuviedol úradom prečo nechce nastúpiť, ale volil formu korupcie a úplatkov.\n\n28. K tomu kasačný súd poznamenáva, že v určitých situáciách nie je potrebné, aby ohrozená osoba\naktívne prejavovala svoje politické názory (verejne, výslovne), ale už samotná neochota spolupracovať\ns pôvodcami prenasledovania môže byť (konsenzuálnym) vyjadrením politických názorov. Ako vyplýva\naj z dokumentu, ktorý si dal vypracovať žalovaný k predloženým otázkam, konkrétne z odpovedí na\notázky č. 1 a 2., podplácanie bolo možné, sťažovateľ sa kontrolným stanovištiam sa snažil vyhýbať,\navšak viackrát bol zadržaný a volil formu úplatku, ktorá nemusela byť o príslušníkov armády, ktorý ho\nkontrolovali vždy úspešná, nakoľko ak by uvideli jeho vojenskú knižku, obával sa, že by hneď musel\nnarukovať od armády. Ak by sa im rovno pri kontrole priznal, že nejde bojovať, pretože nechce páchať\nzločiny proti ľudskosti a je proti režimu Assada, určite by ho pokojne nenechali odísť, preto sú tvrdenia\nžalovaného nereálne. Z dokumentu, v ktorom sú vypracované otázky predložené žalovaným vyplýva,\nže sýrski muži vo veku od 18 do 42 rokov podliehajú inšpekčnému procesu čo spôsobuje, že ich životy a\npráca sa stávajú rukojemníkmi mnohých zložitých podmienok, ktoré sa môžu meniť od nepríjemných po\nkatastrofálne. V rodnom meste žil neustále v strachu pred tým, že by bol odvedený do armády prípadne\nopätovne zatknutý a mučený ako to vyplýva z jeho výpovedí, preto sa aj odsťahoval z domu, do inej\nčasti P., kde sa jeho pobyt postupne tiež stal neznesiteľný, nakoľko sa dostal do konfliktu z príslušníkmi\nz IS kvôli práci v televízii Al Aan TV a taktiež z viacerých zdrojov mal informácie, že ozbrojené sily už\nmajú informácie o jeho osobe a jeho protivládnej činnosti. Preto nie je dôvodné tvrdenie žalovaného,\nže jeho pobyt sa nikdy nedostal do štádia, že by bol neznesiteľný, a že by mu hrozili situácie, ktorých\nsa obával. V prípade sťažovateľa existuje ako subjektívny, tak aj objektívny prvok odôvodňujúci obavu\nz reálnej hrozby prenasledovania.\n29. Taktiež žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí (str. 6) poukazoval na viaceré rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky s konštatovaním, že vyhýbanie sa vojenskej službe bez ďalších\nšpecifických dôvodov nie je dôvodovom na udelenie azylu. Rozsudky, na ktoré žalovaný poukazoval,\nsa týkajú žiadateľov o azyl, ktorý nechceli bojovať vo vojne bez spojenia s politickým presvedčením (či\nuž reálnym alebo imputovaným), alebo s nesúhlasom s režimom v krajine a jeho prejavovaním. Taktiež\nišlo o žiadateľov, z ktorých jeden odišiel z krajiny pôvodu legálne, ďalší opakovane utiekol z územia\nSlovenskej republiky a v tretej veci išlo o osobu, ktorá podala žiadosť o azyl aj v Nemecku a teda nešlo\no obdobné veci aj s poukazom na to, že žiadatelia nemali v krajine pôvodu žiadne problémy.\n30. Pokiaľ žiadateľ o azyl poukazuje na informácie o krajine pôvodu, ktoré preukazujú, že v krajine\npôvodu v prípade nenastúpenia na vojenskú službu takéto osoby môžu čeliť nehumánnym trestom,\nje povinnosťou správneho orgánu posúdiť, či mu hrozia zákonné, správne, policajné alebo súdne\nopatrenia, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutie\nsúdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimerané alebo\ndiskriminačné trestné stíhanie a teda posúdil' tieto okolnosti z pohľadu ustanovenia § 2 d) bod 1-4\nzákona o azyle, najmä či sa jedná o perzekúciu v zmysle zákona o azyle napĺňajúcu pojmové znaky\nprenasledovania definovaného v ustanovení § 2 d) bod 1-4 zákona(m. m. 1Sža/48/2014 13.01.2015).\n31. Pokiaľ žalovaný podporil svoje závery v preskúmavanom rozhodnutí tvrdením, že „bolo navyše\npreukázané, že menovaný nebol do armády povolaný a ani nepreukázal, že by mu povolanie\nbezprostredne hrozilo“, takéto konštatovanie nie je udržateľné, čo vyplýva aj z právneho názoru súdu\nvyslovenom v zrušujúcom rozsudku, čo však v preskúmavanom rozhodnutí ostalo bez povšimnutia.\nSprávy o krajine pôvodu sťažovateľa informujú o tzv. kontrolných stanovištiach, kde dochádza k\nzatýkaniu mladých mužov, ktorí dosiahli odvodový vek a nebolo im udelené povolenie odkladu služby V\nprípade takejto kontroly, pokiaľ muž odvodového veku podľa údajov vyznačených vo vojenskej knižke\nnemá splnenú vojenskú službu, resp. nemá povolený odklad vojenskej služby, môže byť okamžite\nzatknutý.\n32. Taktiež je nesprávny právny názor krajského súdu, ktorý považoval za správne preskúmavané\nrozhodnutie a v rozsudku iba v dvoch bodoch, kde uviedol vlastný právny názor, konštatoval, že prípad\nsťažovateľa nemožno subsumovať pod prenasledovanie z dôvodu príslušnosti k sociálnej skupine\nTaktiež uviedol, že účasť na demonštráciách nemôže predstavovať žiadne dôvody na prenasledovanie\nz politických dôvodov zo strany štátu. Úplne rozporuplne so zisteným skutkovým stavom vyznieva aj\ntvrdenie krajského súdu pod bodom 8., kde uviedol, že sťažovateľ nemal problémy so štátnymi orgánmi,\nnebol vystavený mučeniu, nebol väznený ani zadržaný a dospel k záveru, že sťažovateľovi nehrozia\nžiadne konkrétne problémy súvisiace s individuálnymi dôvodmi. Pojem „sociálna skupina” definuje § 19a\nods. 4 písm. e) nasledovne: skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny\n\nzdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú\ncharakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba\nby nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od\nokolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej\ncharakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy\npovažované za trestné podľa osobitného predpisu. Pred prijatím novely zákona o azyle, ktorá pojem\n„sociálna skupina” zaviedla, sa Najvyšší súd Slovenskej republiky pokúsil o definíciu v rozsudku sp.\nzn. 4Sžo KS 60/2006 zo dňa 27.02.2007, keď judikoval, že sociálna skupina v zmysle § 8 zákona o\nazyle je skupinou osôb podobného spoločenského pôvodu alebo postavenia, spoločenských zvyklostí\na obyčajov, poprípade zhodnej sexuálnej orientácie, ktorá je pre inakosť v menšine. Z uvedeného je\nzrejmé, že v prípade sťažovateľa nejde o obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k sociálnej\nskupine ako mylne uviedol krajský súd, ale z obavy pred prenasledovaním z dôvodu zastávania\npolitických názorov, čo zjavne krajský súd nerozlišoval.\n33. Kasačný súd poznamenáva, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú\núlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn.\n1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie\nsvojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je\nnaopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Rovnako nie je povinnosťou\nžiadateľa o azyl svoje obavy z prenasledovania podradiť pod konkrétny dôvod v zmysle zákona o azyle.\nTo je úlohou posúdenia správneho orgánu.\n34. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukazuje na to, že hodnovernosť dôvodov sťažovateľa\nbola spochybnená na základe podstatných rozporov v jeho výpovedi, ktoré sťažovateľ nedokázal ani\nopakovane vysvetliť. V doplňujúcom pohovore vykonanom so sťažovateľom po zrušení rozhodnutia\nžalovaného mal žalovaný možnosť v rámci nového konania tieto rozpory odstrániť v priebehu pohovoru.\nDoplňujúci pohovor so sťažovateľom bol však zameraný na otázky súvisiace s odmietaním nástupu\nna a výkonu vojenskej služby v Sýrii sťažovateľom. Otázky, ktorými by chcel žalovaný odstrániť\nvytýkané rozpory, počas predmetného pohovoru nepadli. Taktiež žalovaný ako aj krajský súd uviedli, že\nsťažovateľ pri pohovoroch zopakoval rovnaké dôvody svojej žiadosti a že jeho výpovede sú vnútorne\nkonzistentné. Aj podľa názoru kasačného súdu výpoveď sťažovateľa po celú dobu správneho konania\nbola konzistentná a vnútorne bez rozporov, sťažovateľ vo výpovediach nevybočil z rámca dôvodov pre\nktoré žiadala udeliť azyl, jeho tvrdenia sú zrozumiteľné a zhodné.\n35. Žalovaný nedôveryhodnosť výpovede sťažovateľa založil na tom, že záujem režimu prezidenta\nAsada o jeho osobu, ktorá nevyvíjala prakticky žiadnu politickú činnosť je nereálna. Uvedené tvrdenie\nžalovaný nepodložil žiadnymi reálnymi dôkazmi a preto ide o subjektívny názor žalovaného bez opory\nv relevantných dôkazoch. Opätovne kasačný súd poukazuje na to, že sa sťažovateľ viac ako rok\nzúčastňoval protivládnych demonštrácií o čom predložil aj videá, pričom uviedol, že on a ostatní\ndemonštranti nepoužili žiadne ozbrojené útoky. Bol aj väznený a mučený za účelom zistenia informácií\no protivládnych aktivitách a ľuďoch s nimi súvisiacimi. Z dokumentu, obsahujúceho odpovede na\notázky predložené žalovaným vyplýva, že tak ako uviedol sťažovateľ, zo začiatku išlo o demonštrácie\nnenásilné, až následne keď sa zmenili na násilné od júla 2012 už sa ich nezúčastňoval. Taktiež\nžalovanému predložil videá z demonštrácií, pričom streľba ktorú počuť v pozadí je streľbou zo strany\npríslušníkov ozbrojených zložiek Asadovho režimu s cieľom tieto demonštrácie potlačiť. Rovnako\nžalovaný uviedol, že je nereálne, že zadržaná osoba bola po 30. dňoch prepustená. V odpovedi\nna otázku č. 6, ktorú si dal žalovaný vypracovať a na ktorú vypracovala odpoveď aj predchádzajúca\nprávna zástupkyňa sťažovateľa, sú zadokumentované mnohé prípady svojvoľného zatýkania väznenia,\nmučenia aj demonštrantov na rôznu dobu zo strany vlády, pričom sú tam údaje o preplnenosti väzníc\na zlých podmienkach čo opäť potvrdzuje tvrdenia sťažovateľa.\n36. V súvislosti s pobočkou televízie Al AAn Tv v dotazníku žiadateľa o azyl zo dňa 14.01.2016 sťažovateľ\nuviedol, že robil inštaláciu zariadení na priame prenosy, pričom opisoval zmocnenie sa techniky televízie\nvýmenou za jeho život zo strany IS, a dodal, že prevzal nie len techniku ale aj sídlo televízie a on odišiel\ndo Turecka. Z odpovede na otázku k tejto televízii, ktorú si dal vypracovať žalovaný vyplýva, že má\n\nsídlo v Spojených arabských emirátoch, avšak má prenosové a produkčné zariadenia aj v oblastiach\nkontrolovaných Slobodnou sýrskou armádou vrátane P. a ide o pro opozičnú televíziu. Sťažovateľ nikdy\nv konaní neuviedol, že by táto televízna stanica nesídlila v Spojených arabských emirátoch a nevysielala\naj iný obsah ako samotné spravodajstvo. V konaní predložil informácie, že AI Aan TV služby majú\nzariadenia na produkciu a priamy prenos v oblastiach kontrolovaných Slobodnou sýrskou armádou,\nvrátane P. F., J., P. a turecko-sýrskej hranice. Taktiež žalovanému predložil internetové odkazy na\nvideozáznamy tejto televízie na internetovej databáze youtube. Z obsahu týchto záznamov je zrejmé, že\nsa jedná hlavne o pokrývanie denného vojenského a politického vývoja v krajine v oblastiach pod správou\nopozície. Sťažovateľ sa vyjadroval len vo vzťahu k pobočke tejto televízie, ktorá sa nachádzala vo\nvýchodnej časti P. a k obsahu jej vysielania. Ako dôkaz doložil v konaní pred súdom fotografie priestorov\npobočky televízie AI Aan vo východnej časti P. a zariadení, ktoré slúžili na zaznamenávanie a prenos.\nTaktiež žalovanému v Zápisnici z pohovoru so žiadateľom o azyl zo dňa 23.03.2016 upresnil, že nevie,\nči táto pobočka vysielala po tomto incidente ďalej, pretože odišiel do Turecka. Ak sa jej podarilo obnoviť\nvysielanie, tak túto skutočnosť sťažovateľ žiadnym spôsobom nespochybňoval.\n37. Čo sa týka spochybňovania dôveryhodnosti sťažovateľa zo strany žalovaného s poukazom na\nvystupovanie pod cudzou identitou v Turecku, sťažovateľ v predmetnom dotazníku poukázal na to,\nže nešlo o identitu cudzej osoby ale o cestovný doklad jeho brata, ktorý mal pri sebe a z dôvodu\njazykovej bariéry a podoby s bratom bol tureckou políciou zaregistrovaný pod jeho identitou, pričom toto\nvysvetlenie žalovaný sám uviedol v preskúmavanom rozhodnutí.\n38. V súvislosti s odkladom vojenskej služby opakovane uviedol, že nakoľko sa v tom čase zúčastňoval\ndemonštrácií, bál sa ísť na vojenskú správu požiadať o predĺženie odkladu z dôvodu obavy, že ho pre\nprotivládne demonštrácie zaistia. Sťažovateľ tvrdil, že mu hrozí trest a trestné stíhanie za to, že sa vyhýba\nnástupu na vojenskú službu, pričom poukázal na dostupné správy o krajine pôvodu, ktoré preukazujú,\nže takéto osoby čelia väzneniu v zlých podmienkach, sú mučení a často krát zmiznú. Zároveň poukázal\nna informácie, v zmysle ktorých osoby, ktoré čelia vyššie uvedeným opatreniam zo strany štátu, často\nnemajú prístup k súdnej ochrane, resp. čakajú na proces pred súdnym orgánom aj šesť mesiacov v zlých\npodmienkach. Tvrdenia sťažovateľa že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pretože nebol schopný\nvysvetliť prečo si odklad nevybavil (str. 8) sú taktiež v rozpore s obsahom administratívneho spisu a\nvýpoveďami sťažovateľa.\n39. Kasačný súd uvádza, že špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany platí rovnako zásada,\nže pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa\no medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno\npredpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo\nby vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory,\nsprávanie atď ...dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo\nby v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť,\na to v prospech žiadateľa o azyl (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015)\n40. Vo svetle uvedeného kasačný súd konštatuje, že v prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej\nochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu\nv zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti\nkonfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v krajine pôvodu žiadateľa. Kasačný súd\nmá za to, že sťažovateľ aj keď hneď pri vstupnom pohovore neuviedol všetky podrobnosti prípadu,\ntieto postupne konkretizoval pričom tvrdenia sťažovateľa majú svoju vnútornú logiku, neprotirečia si a\nkorešpondujú so situáciou v krajine pôvodu. Argumentáciu žalovaného o nedôveryhodnosti sťažovateľa\naj vzhľadom na vyššie uvedené považuje súd za neúnosnú. Súd dáva do pozornosti, že pokiaľ sa\nžiadateľ o azyl teda po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie,\njeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a za súladnú s\ndostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takejto výpovede vychádzať tak ako je\nto aj v predmetnej veci.\n41. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sža 4/2012 zo dňa 28.02.2012, v\nktorom uviedol, že „posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového\nhodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp.\n\nvierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi\ninformáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť\nlen niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa,\nale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná...“ pretože argumentáciu o\nnedôveryhodnosti je možné použiť len za situácie kedy by i ďalšie okolnosti svedčili o tom. že\nsťažovateľom tvrdené skutkové okolnosti nie sú pravdivé a to sa v danom prípade nepreukázalo.\nKasačný súd sa nestotožnil s vyhodnotením osoby sťažovateľa ako nedôveryhodnej a dospel k záveru,\nže je potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného o neudelení\nazylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n42. Záverom kasačný súd dáva do pozornosti, že zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť\nsubsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú\nochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o\nazyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto\ninštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny\npôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie\ninštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery\nurčujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať(rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn.1Sža/72/2010 zo dňa 14.09.2010).\n43. Vzhľadom na uvedené žalovaný pochybil, keď v preskúmavanom rozhodnutí na poslednej strane\nuvádza „Rovnako ak by teda menovanému hrozilo nejaké neľudské zaobchádzanie alebo mučenie\nz dôvodu nenastúpenia vojenskej služby, tak toto je riešené tým, že menovanému bola na území SR\nposkytnutá doplnková ochrana.” Taktiež žalovaný konštatoval, že sťažovateľ má poskytnutú doplnkovú\nochranu a reálny návrat do Sýrie mu hrozí až o skončení vojenského konfliktu, kedy sa už nebude\nmusieť obávať účasti vo vojenských akciách a ani toho že by bol nútený páchať vojnové zločiny. Zjavne\nsi žalovaný pomýlil účel doplnkovej ochrany nakoľko nastupuje až subsidiárne v prípade, ak neboli u\nžiadateľa o azyl preukázané dôvody na udelenie azylu, ktoré sa skúmajú primárne a nie naopak. Inštitút\nazylu sa poskytuje z vážnych dôvodov, ktoré nasvedčujú tomu, že nepriaznivá situácia žiadateľa sa ani\nv budúcnosti nezmení a preto treba jeho situáciu riešiť komplexne a nastálo. V prípade poskytovania\ndoplnkovej ochrany ide o situácie, ktoré môžu mať len dočasný charakter a z toho dôvodu je stanovená\nlehota. Z uvedeného dôvodu sa žalovaný mal riadne zaoberať informáciami v administratívnom spise a\nto aj v súvislosti so správami predložených právnou zástupkyňou sťažovateľa, vo vzťahu k tomu čo sa\ndeje s navrátilcami, vrátane neúspešných žiadateľov o azyl, keď sa vrátia do Sýrie.\nV.\n44. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a\nsprávnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu\npredchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n45. V ďalšom konaní žalovaný, viazaný právnym názorom kasačného súdu opätovne vo veci rozhodne s\ntým, že sa riadne vysporiada s informáciami vo vzťahu ku krajine pôvodu sťažovateľa a aktuálnej situácii\nv Sýrii, ako aj s vyššie vyčítanými skutočnosťami a na základe zistených skutočností vec správne\nprávne posúdi.\nPodľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\nnárok na náhradu trov konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k §\n467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením\nkrajského súdu.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7SaZ/6/2017", "guid": "434f5f83-1075-4cd7-9ce4-754205cab509:059dde99-6132-4de1-b082-502305b21197", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}