{"guid": "efa60599-ae34-498e-a9bf-ee1d8aa752f2:d3e29475-f31e-4d6b-adce-5d36089f4e98", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1017201698.1", "spisova_znacka": "10Szak/18/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Szak/18/2017 z 16. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2018, sp. zn. 10Szak/18/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1017201698.1", "identifikacne_cislo": "1017201698", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3e29475-f31e-4d6b-adce-5d36089f4e98", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201698.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201698.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201698.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Szak/18/2017\n1017201698\n16. 01. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:1017201698.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): C. S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iracká\nrepublika, bez dokladu totožnosti, zastúpeného: Liga za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova\n3, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru\nBratislava, Hrobákova 44, Bratislava, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného o zaistení č: PPZHCP-BA6-233-009/2017-AV zo dňa 21.09.2017, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Sa/83/2017-33 zo dňa 16. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6Sa/83/2017-33 zo dňa 16. októbra 2017 z a m i e t a .\n\nrozsudku\n\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-233-009/2017-AV zo dňa 21.09.2017 (ďalej na účely rozsudku len\n„preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č.\n404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) na účel zistenia tých skutočností,\nna ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať,\nnajmä ak existuje riziko jeho úteku a následne ho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nMedveďov, pričom stanovil dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21.11.2017.\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že sťažovateľ bol dňa 21.09.2017 v čase o\n15.00 hod. prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Následnou kontrolou\nvykonanou v zmysle § 75 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov bolo zistené, že sťažovateľ je na území\nSlovenskej republiky v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle považovaný za žiadateľa o azyl z dôvodu,\nže dňa 22.06.2017 na území Slovenskej republiky požiadal o azyl z dôvodu obavy o svoj život.\nPredmetná žiadosť je vedená na Migračnom úrade Ministerstva vnútra pod číslom MU-PO-86/2017Ž. Žalovaný uviedol, že sťažovateľ následne dňa 25.07.2017 svojvoľne opustil ubytovacie priestory\nMigračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z uvedeného dôvodu bolo predmetné\nkonanie zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle. Následne bol žalobca v rámci „Dublinského\ntransferu“ dňa 05.09.2017 vrátený na územie Slovenskej republiky z Rakúskej republiky. Z dôvodu,\nže sťažovateľ sa na území Slovenskej republiky považuje za žiadateľa o azyl na území Slovenskej\n\nrepubliky, bol dňa 21.09.2017 v čase o 15.00 hod. prepustený z Útvaru policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov, v ktorom bol umiestnený na účel výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení\nvedenom pod číslom PPZ-HCP-BA6-158-009/2017-AV a nakoľko sťažovateľ je považovaný za žiadateľa\no azyl na území Slovenskej republiky, jeho zaistenie na účel administratívneho vyhostenia nie je účelné.\n3. Žalovaný ďalej uviedol, že na základe uvedených skutočností je potrebné preskúmať žiadosť\nsťažovateľa o udelenie azylu, pričom na základe doterajšieho konania žalobcu na území Slovenskej\nrepubliky existuje riziko úteku sťažovateľa a tým ohrozenie riadneho konania a preskúmania predmetnej\nžiadosti. Na základe uvedených skutočností bol sťažovateľ dňa 21.09.2017 v čase o 15.00 hod.\npredvedený na najbližší útvar a to Útvar policajného zaistenia Medveďov za účelom ďalšieho\nslužobného riešenia. V zápisnici PPZ-HCP-BA6-233-006/2017-AV zo dňa 21.09.2017 o podaní\nvyjadrenia sťažovateľ uviedol, že dňa 21.07.2017 odišiel na základe priepustky z tábora z Opatovskej\nNovej Vsi, autobusom šiel do Bratislavy a odtiaľ vlakom do Viedne. Následne si kúpil lístok do Passau.\nPočas cesty vlakom bol následne kontrolovaný hliadkou polície v Passau, ktorá ho dňa 23.07.2017 vrátila\ndo Rakúska. Sťažovateľ bol následne 40 dní v tábore a potom bol vrátený na Slovensko. Sťažovateľ\nďalej uviedol, že cestoval do Nemecka, chcel ísť za príbuznými, za rodinou. Peniaze na cestu mu poslal\ndo tábora otec, bolo to 200 eur, za ktoré si kúpil mobilný telefón a ostalo mu 100 eur, za ktoré si chcel\nkúpiť cestovný lístok do Nemecka, kam chcel ísť len na návštevu a potom sa chcel vrátiť na Slovensko,\nlebo vedel, že ho na Slovensko vrátia. Myslel si, že keď má na Slovensku odtlačky, tak môže ísť do\nktorejkoľvek krajiny. Ďalej uviedol, že v domovskom, štáte mu hrozí smrť. Uviedol, že nemá žiadne\nfinančné prostriedky a nemá na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. K jeho možnosti\nvyjadrenia sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne návrhu na jeho doplnenie sa sťažovateľ\nviac ku konaniu nechcel vyjadriť.\n4. Žalovaný uviedol, že tvrdenia sťažovateľa týkajúce sa jeho účelu cesty mimo územia Slovenskej\nrepubliky sú účelové a zavádzajúce, nakoľko sťažovateľ po umiestnení do pobytového tábora na území\nSlovenskej republiky je poučený o režime ubytovania a vychádzok mimo týchto táborov a za týmto\núčelom je vydaná krátkodobá priepustka. Žalovaný ďalej uviedol, že sťažovateľovi boli vydané tri\nkrátkodobé priepustky, na ktorých je vyznačená ich platnosť, pričom na dve tieto priepustky sa sťažovateľ\nvrátil a tretiu už nerešpektoval a opustil územie Slovenskej republiky.\n5. Žalovaný poukázal na to, že sťažovateľ tvrdí, že mu jeho otec zaslal 200 eur, pričom za 100 eur si\nkúpil mobilný telefón a za ostatných 100 eur si kúpil cestovný lístok za otcom, resp. rodinou a v tejto\nsúvislosti uviedol, že považuje za nepravdepodobné, že cieľom tejto cesty sťažovateľa je návšteva rodiny\na následne návrat na územie Slovenskej republiky, nakoľko sťažovateľ využíval krátkodobé priepustky\na teda si bol vedomý, na čo tieto priepustky slúžia a ak sa chcel stretnúť s jeho rodinou, mohla jeho\nrodina, prípadne otec ho navštíviť na území Slovenskej republiky a z toho dôvodu je možné tieto tvrdenia\nžalobcu považovať za zavádzajúce a nepravdivé.\n6. Žalovaný ďalej poukázal na to, že sťažovateľ dňa 22.06.2017 požiadal na území Slovenskej republiky\no azyl z dôvodu obavy o svoj život, pričom tak urobil počas toho, ako mal na území Slovenskej republiky\nneoprávnený pobyt a teda nemal potrebné oprávnenia na zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky.\nZ tohto dôvodu bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky\nčíslo PPZ-HCP-BA6-158-009/2017-AV zo dňa 07.06.2017, ktorým bol sťažovateľovi uložený zákaz\nvstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu 5 rokov. Žalovaný\nuviedol, že žalobca nezotrval na území Slovenskej republiky do doby posúdenia jeho žiadosti o udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky a územie Slovenskej republiky opustil, na základe čoho bolo\nkonanie o jeho žiadosti podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle zastavené.\n7. Žalovaný uviedol, že na základe uvedených skutočností v prípade sťažovateľa existuje riziko úteku,\nkeďže sťažovateľ bez potrebného oprávnenia opustil územie Slovenskej republiky a hrozí mu zákaz\nvstupu na 5 rokov, takže v prípade sťažovateľa je potrebné, aby bol k dispozícii Migračnému úradu\nMinisterstva vnútra ako príslušnému orgánu vo veci žiadosti o azyl, ktorý tak bude môcť so žalobcom\nviesť riadne konania v predmetnej veci a po vykonaní všetkých potrebných úkonov so sťažovateľom\nbude môcť vykonať riadne dokazovania a zákonne rozhodnúť a do tejto doby je potrebná dispozícia\nžalobcu pre potreby Migračného úradu.\n\n8. Žalovaný poukázal na to, že sťažovateľ počas jeho žiadosti po udelenie azylu bol umiestnený vo\nvoľnom tábore v Opatovskej Novej Vsi, ktorý nedovolene opustil. Na základe týchto skutočností je\npreukázané, že na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť menej závažné prostriedky ako\nje zaistenie sťažovateľa, nakoľko existuje riziko, že opätovným umiestnením do obdobného tábora\nMigračného úradu sťažovateľ ujde a tým znemožní posúdenie a zistenie skutočností na základe ktorých\nsa zakladá jeho žiadosť o udelenie azylu. Žalovaný uviedol, že s poukazom na osobu sťažovateľa a na\nskutočnosť, že v jeho prípade existuje riziko jeho úteku v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov\nbolo potrebné postupovať podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a v prípade žalobcu\nvyužiť inštitút zaistenia podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov, pričom v prípade využitia oprávnenie\npodľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov by vznikla vysoká miera ohrozenia účelu zaistenia, nakoľko\nsťažovateľ nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a nemá na území Slovenskej republiky\nzabezpečené ubytovanie. Žalovaný uviedol, že dobu dĺžky zaistenia stanovil v súlade s § 88a ods. 2\nzákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, počas trvania dôvodov podľa § 88a ods. 1\npísm. b) zákona o pobyte cudzincov, ktorú však predbežne ohraničil najviac do 21.11.2017 po dôkladnom\nvyhodnotení osoby žalobcu ako aj zákonnej lehoty, do ktorej je Migračný úrad Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky povinný zabezpečiť všetky potrebné podklady pre rozhodnutie vo veci žalobcu o\nudelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom po celý čas zaistenia žalovaný bude postupovať v\nsúlade s ustanovením § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný v závere rozhodnutia\nkonštatoval, že predmetné zaistenie je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru o\nľudských právach a základných slobodách.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n9. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu o zaistení na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veci\nzaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\n- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a\ndošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n10. Sťažovateľ namietal najmä:\n- nesprávny postup žalovaného pri jeho prepustení zo zaistenia a následnom novom konaní o zaistení\nsťažovateľa ako žiadateľa o azyl v priestoroch Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov\nako aj v odňatí prístupu k právnej pomoci v konaní o zaistenie, uviedol, že dňa 21.09.2017 žalovaný\nnariadil jeho prepustenie z dôvodu, že zaistenie žalobcu na účel administratívneho vyhostenia nie je\núčelné a k jeho prepusteniu dňa 21.09.2017 fakticky nedošlo,\n- poukazoval na to, že príslušníci žalovaného sa dostavili za sťažovateľom priamo do Útvaru policajného\nzaistenia pre cudzincov Medveďov a konali s ním priamo v zaistení, z čoho je zrejmé, že ešte pred\nzačatím konania a výsluchom sťažovateľa boli rozhodnutí ho opätovne zaistiť,\n- namietal, že pri spisovaní dotazníka nemal k dispozícii ani právneho zástupcu, ani tlmočníka, a teda\nnemohol bez pochybností, či si týmto postupom nepriťaží, riadne vyplniť dotazník, pričom povinnosťou\nsprávneho orgánu žalovaného bolo zabezpečiť sťažovateľovi prítomnosť právneho zástupcu, resp.\ntlmočníka či dokonca oboch tak, aby mohol dotazník vyplniť,\n- poukazoval tiež na to, že žalovaný nevykonal žiaden adekvátny úkon na zabezpečenie faktického\npráva sťažovateľa na jeho zastúpenie zvoleným zástupcom v konaní, mal sa so zvoleným zástupcom\nsťažovateľa spojiť a oznámiť mu rozhodnutie sťažovateľa zvoliť si ho za svojho zástupcu,\n- namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké ďalšie skutočnosti momentálne migračný\npotrebuje vo vzťahu k sťažovateľovi zisťovať, na ktorých je založená jeho žiadosť o azyl a ktoré by\ninak nebolo možné ako jeho zaistením získať, či šlo o súčinnosť s migračným úradom, prípadne na aké\n\nskutočnosti malo byť zisťovanie vykonané., resp. aké úkony si takého zisťovanie ešte vyžiada, už aj\nvzhľadom na to, že potom, ako požiadal o azyl už dňa 22.09.2014 absolvoval vstupný pohovor.,\n- sťažovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nariadiť bezodkladné prepustenie zo zaistenia.\n11. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:\n- k námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok\ndôvodov, uviedol, že žalovaný riadne zistil skutkový stav veci, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia\nžalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. na účel zistenia tých\nskutočností, na ktorých je založená žiadosť žalobcu o azyl, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať,\npričom existuje riziko úteku žalobcu, žalovaný skúmal možnosť uloženia menej závažného prostriedku\nako zaistenie. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA6-233-006/2017-AV zo dňa 21.09.2017\nvyplýva, že sťažovateľ nevedel preukázať reálny dôkaz o finančných prostriedkov a uviedol, že nemá\nžiadne finančné prostriedky a nemá zabezpečené žiadne ubytovanie na Slovensku. Nakoľko sťažovateľ\nnedisponuje s finančnými prostriedkami, je nesporné, že nepreukázal splnenie podmienok týkajúcich sa\ndostatočných finančných prostriedkov a ani zabezpečenia ubytovania na území Slovenskej republiky,\nnie sú splnené predpoklady pre uplatnenie možnosti alternatívy zaistenia v zmysle § 89 ods. 1 zákona\no pobyte cudzincov,\n- z konania sťažovateľa , ktorý bez oprávnenia opustil územie Slovenskej republiky a hrozí mu zákaz\nvstupu na 5 rokov vyplýva, že existuje riziko jeho úteku, čo v konečnom dôsledku ohrozí konanie vo\nveci udelenia azylu,\n- dĺžku zaistenia a to do 21.11.2017 žalovaný stanovil podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov na\nčas nevyhnutne potrebný, krajský súd uviedol, že počas celej doby zaistenia bude žalovaný postupovať\nv zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. a skúmať, či trvá účel zaistenia,\n- k námietke sťažovateľa, že k prepusteniu sťažovateľa fakticky nedošlo, krajský súd uviedol, že z\nobsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol prepustený dňa 21.09.2017 z útvaru\npolicajného zaistenia pre cudzincov o 15,00 hod,\n- k námietke, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným krajský súd\nuviedol, že sa jednalo jednoznačne o nové konanie vo veci zaistenia sťažovateľa, k úkonom v tomto\nkonaní bol riadne prizvaný tlmočník a ako vyplýva zo zápisnice o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCPBA6-233-006/2017-AV zo dňa 21.09.2017 sťažovateľ uviedol, že rozumel prítomnému tlmočníkovi\na porozumel poučeniu a má splnomocnenú osobu na zastupovanie Moniku Chaloupkovú, ktorú\nsplnomocnil na podanie odvolania voči vydanému rozhodnutiu v tomto konaní. Splnomocnenej osobe\nbolo dané právo pred vydaním rozhodnutí o zaistení nahliadnuť do celého spisového materiálu a v\nzmysle splnomocnenia zo dňa 22.09.2017 podala správnu žalobu.\n- k námietke, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci krajský súd uviedol, že žalovaný správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto\nobjektívne posúdil, najmä z pohľadu dôveryhodnosti osoby sťažovateľa a posudzoval aj relevantnosť\ndôvodov na strane sťažovateľa v súvislosti so zaistením tejto osoby, poukázal na to, že povinnosť zistiť\nskutkový stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu\ndôvodov, ktoré sťažovateľ v priebehu správneho konania uviedol,\n12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo je plne v súlade so zákonom o pobyte\ncudzincov, ako aj so Správnym poriadkom. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia riadne zistil skutkový\nstav (v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku), odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné\na obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 47 Správneho poriadku), s uvedením skutočností,\nktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, z rozhodnutia je zrejmé akými úvahami sa žalovaný viedol\npri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval a tiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami sťažovateľa , a preto podľa § 190 SSP žalobu\nzamietol.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n13. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n14. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že krajský súd:\n- nesprávne právne posúdil predmetnú právnu vec, odklonil sa od ustálenej judikatúry kasačného súdu a\nnedostatočne odôvodnil námietky nedostatočného zistenia skutočností viažucich sa na aplikáciu dôvodu\nzaistenia sťažovateľa,\n- nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, ale aj odmietnutie ochrany zo strany správneho súdu, t.\nj. odmietnutie prístupu k spravodlivosti, keď krajský súd sa:\n- nedostatočne zaoberal námietkou, že z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé aké ďalšie skutočnosti\nmigračný úrad potrebuje vo vzťahu k sťažovateľovi zisťovať, na ktorých je založená jeho žiadosť o azyl,\na ktoré by inak ako sťažovateľovým zaistením nebolo možné získať,\n- nedostatočne zaoberal námietkou, že žalovaný neuviedol konkrétne na základe čoho vyvstala potreba\nzisťovania skutočností týkajúcich sa sťažovateľovej žiadosti o azyl, ktorou by bolo možné odôvodniť\npozbavenie osobnej slobody sťažovateľa,\n- nedostatočne zaoberal námietkou, že v odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,\n15. Sťažovateľ ďalej namietal: že v jeho prípade nedošlo k faktickému prepusteniu zo zaistenia, napriek\ntomu, že pominul dôvod jeho zaistenia, a v konečnom dôsledku tento dôvod tam nebol už od počiatku.\nSvedčí o tom nielen výpoveď sťažovateľa, ale aj obsah administratívneho spisu, kde sa dňa 02.10.2017,\nkedy mu bolo umožnené nahliadnuť do spisu na oddelení žalovaného, nenachádzal žiadny príkaz na\nprepustenie sťažovateľa, ktorým by bolo možné po právnej stránke považovať jeho zaistenie za účelom\nvýkonu vyhostenia za ukončené.\n- navyše z konania žalovaného, ktorý sa dostavil za sťažovateľom priamo do ÚPZC Medveďov a\ntam s ním konal, možno vyvodiť záver, že žalovaný mal v úmysle opätovne zaistiť sťažovateľa ešte\npred samotným začatím konania a vykonaním výsluchu sťažovateľa a za týmto účelom tam uskutočnil\ncestu, takýto postup žalovaného bol neakceptovateľný, odporoval zásade právnej istoty, čl. 5 a čl. 13\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv,\n- namietal porušenie práva sťažovateľa na účinný prístup k právnej pomoci v konaní o zaistení,\n- namietal, že v novom konaní o zaistení bolo sťažovateľovi odňaté právo na právnu pomoc, pretože\nžalovaný mal vedomosť o zvolenom právnom zástupcovi sťažovateľa, a napriek tomu nevyvinul\nžiadnu snahu sa so zvoleným zástupcom skontaktovať a ho informovať o úkonoch, ktoré plánoval so\nsťažovateľom dňa 21.09.2017 vykonať,\n- týmto postupom žalovaného, nebolo umožnené sťažovateľovi neznalému jazyka ani právnych\npomerov v najkritickejšej situácii aktívnym spôsobom využiť svoje procesné oprávnenie na zastupovanie\nzvoleným právnym zástupcom, do spisu totižto poverená právna zástupkyňa nahliadla až dňa\n02.10.2017, t. j. 4 dni po podaní správnej žaloby (28.09.2017) a 11 dní po vydaní napadnutého\nrozhodnutia o zaistení (21.09.2017),\n- na základe uvedených dôvodov žiadal najvyšší súd, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného sa v celom rozsahu zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n\nB)\n16. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril, na základe dopytu najvyššieho súdu mu zaslal príkaz\nna prepustenie sťažovateľa z ÚPZ Medveďov zo dňa 16.11.2017 s dátumom prepustenia 21.11.2017 a\ndoklad na prepravu žiadateľa o udelenia azylu do ZT Humenné zo dňa 20.11.2017.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npostupom podľa § 492 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku je potrebné zamietnuť. Rozhodol bez\nnariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 16.1.2017\n(§ 137 ods. 2 S.s.p.).\nPodľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie\nazylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel\nzistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia\nnebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie\nstav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník\ntretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený\npobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\nPodľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený\nna čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.\nPodľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar je povinný skúmať po celý čas\nzaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nŠtátny orgán nemôže zasahovať do výkonu tohto práva okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom\na nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,\nhospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo\nmorálky alebo ochrany práv a slobôd iných (ods. 2).\n18. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačného konania bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým tento zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal ochrany jeho práv proti\n\nrozhodnutiu žalovaného, ktorým došlo k zaisteniu sťažovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona\no pobyte cudzincov, preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti najvyšší súd ako súd kasačný\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu a tým aj zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\n19. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n20. Kasačný súd námietku sťažovateľa, že krajský súd nesprávne právne posúdil predmetnú právnu vec,\nodklonil sa od ustálenej judikatúry kasačného súdu a nedostatočne odôvodnil námietky nedostatočného\nzistenia skutočností viažucich sa na aplikáciu dôvodu zaistenia sťažovateľa vyhodnotil za nedôvodnú.\n21. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na\nzásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny\nvýber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu.\n22. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a\nriadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu\nprekážku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s\nčl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu\nprekážku.\n23. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n24. Sťažovateľ neuviedol, v čom konkrétne mal krajský súd pochybiť pri tvrdení, že vec nesprávne právne\nposúdil. Ak preskúmanie rozhodnutia súdu v rámci uplatnenej avšak ničím odôvodnenej námietky vôbec\nnesignalizuje možnosť porušenia hmotného alebo procesného práva sťažovateľa, reálnosť ktorej by\nbolo potrebné preskúmať v rámci konania o kasačnej sťažnosti, kasačný súd takúto námietku nemôže\nvyhodnotiť ako dôvodnú.\n25. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nto, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou\nrozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.\n26. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ako ani odklon od\nustálenej rozhodovacej praxe.\n27. Sťažovateľ sa nestotožnil s posúdením ako žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, tak aj\nkrajského súdu v rozsudku, a namietal, že nedošlo k jeho faktickému prepusteniu. Takáto námietka\nneobstojí, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 21.09.2017 bol sťažovateľ v čase\no 15.00 hod. fyzicky prepustený z ÚPZ Medveďov a následne bol kontrolovaný hliadkou OCP PZ BA za\núčelom oprávnenosti pobytu. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že sťažovateľ požiadal na území SR o\nudelenie azylu. Následne bol predvedený na najbližší útvar policajného zaistenia, kde prebehla lustrácia\ncudzinca v IS PZ-INBO, POLDAT, CLK, ECU- neg., MIGRA EURODAC - poz., Sťažovateľovi bol dňa\n\n21.09.2017 ustanovený tlmočník. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 21.09.2017 vyplýva, že\nsťažovateľ uviedol, že tlmočníkovi plynule rozumie a porozumel poučeniu, ktoré mu poskytol žalovaný\nvrátane toho, že v správnom konaní sa môže ako účastník konania dať zastupovať advokátom alebo\niným zástupcom, ktorého si zvolí.\n28. Sťažovateľ na otázku, či má splnomocneného zástupcu , ktorý ho môže zastupovať a ktorého by\nchcel prizvať do konania uviedol, že má zástupkyňu Moniku Chaloupekovú a splnomocňuje ju na podanie\nodvolania voči rozhodnutiu vydanému v tomto konaní.\n29. Z obsahu zápisnice nevyplynulo, že by sťažovateľ trval na jej prítomnosti počas výsluchu, naopak\nuviedol, že ju splnomocňuje na podanie odvolania voči rozhodnutiu vydanému v tomto konaní.\n30. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že sťažovateľ splnomocnil za svojho zástupcu\ndňa 22.09.2017 Ligu za ľudské práva v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zaistení zo dňa\n21.09.2019 ako aj pred kasačným súdom. Splnomocnenie sťažovateľ podpísal v ÚPZ Medveďov dňa\n22.09.2017. Dňa 22.09.2017 Liga za ľudské práva poverila Mgr. Moniku Chaloupekovú zastupovaním\nsťažovateľa, a to na spísanie žaloby, nahliadnutie do spisu a zastupovanie na krajskom súde. Dňa\n27.09.2017 bola žalovanému doručená žiadosť Ligy za ľudské práva o nahliadnutie do spisu , a to\nnajneskôr dňa 04.10.2017. Dňa 29.09.2017o 15.05 Mgr. Monika Chaloupeková nahliadla do spisu\nsťažovateľa, o čom svedčí záznam z nahliadnutia do spisu.\nDňa 29.9. 2017 bola na Oddelení cudzineckej polície podaná zástupcom sťažovateľa Ligou za ľudské\npráva žaloba proti rozhodnutiu o zaistení sťažovateľa, datovaná dňom 28.9.2017.\n31. Z vyššie zistených skutočností mal teda najvyšší súd za preukázané, že sťažovateľovi bol\nustanovený tlmočník do jazyka, ktorému bez problémov porozumel, bol poučený o možnosti zvoliť si\nzástupcu, ktorého aj označil a s ktorým žalovaný riadne komunikoval, sťažovateľ netrval na prítomnosti\nzástupcu počas jeho výsluchu, výslovne uviedol, že zástupkyňu splnomocňuje na podanie odvolania\nvoči rozhodnutiu vydanému v tomto konaní. Žalovaný umožnil nahliadnuť splnomocnenému zástupcovi\ndo spisu a oboznámiť sa so všetkým podkladmi rozhodnutia, čo zástupca sťažovateľa aj využil nielen\nnahliadnutím do spisu, ale aj podaním žaloby voči rozhodnutiu o zaistení. Napokon tvrdenie zástupkyne\nsťažovateľa, že právna zástupkyňa nahliadla do spisu až dňa 02.10.2017, t. j. 4 dni po podaní správnej\nžaloby (28.09.2017) a 11 dní po vydaní napadnutého rozhodnutia o zaistení (21.09.2017), sa neukázalo\nako pravdivé.\n32. Naopak žalovaný vyhovel požiadavke splnomocnenej zástupkyni, ktorá žiadala nahliadnuť do\nspisu najneskôr dňa 04.10.2017, napokon do spisu nahliadla dňa 29.09.2017, teda v deň, kedy bola\nžalovanému doručená žaloba.\n33. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd vyhodnotil námietky sťažovateľa ohľadne porušenie jeho práva\nna účinný prístup k právnej pomoci a tlmočenie v konaní o zaistení za nedôvodné.\n34. Najvyšší súd sa ďalej zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu, ktorému\nvyčítal, že sa dostatočne nezaoberal námietkami spočívajúcimi v tom, že z rozhodnutia žalovaného\nnie je zrejmé aké ďalšie skutočnosti migračný úrad potrebuje vo vzťahu k sťažovateľovi zisťovať, na\nktorých je založená jeho žiadosť o azyl, a ktoré by inak ako sťažovateľovým zaistením nebolo možné\nzískať a námietkou, že v odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť, ktoré skutočnosti\nboli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.\n35. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto\nsúdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n\n36. Z tohto pohľadu nemožno krajskému súdu čo do rozsahu a spôsobu reakcie na podstatné námietky\nsťažovateľovej argumentácie nič vytknúť. Krajský súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami\nsťažovateľa uplatnenými v žalobe, žiadna z nich neostala otvorená alebo nezodpovedaná.\n37. Dôvodom zaistenia sťažovateľa ako žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zákona o\npobyte cudzincov ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bolo potreba mať sťažovateľa k\ndispozícii Migračnému úradu ako príslušnému správnemu orgánu vo veci žiadosti o azyl na vykonania\nvšetkých potrebných úkonov, vykonanie dokazovania a rozhodnutie o jeho žiadosti za situácie,\nže sťažovateľ, ktorý dňa 22.06.2017 podal žiadosť o udelenie azylu, následne po podaní žiadosti\n25.07.2017 opustil ubytovacie priestory Migračného úradu. Z uvedeného žalovaný vyvodil existenciu\nrizika úteku sťažovateľa, a to s poukazom na jeho predchádzajúce správanie- opustenie pobytového\nzariadenia.\n38. Z ustanovenia § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že rizikom úteku štátneho príslušníka\ntretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať,\nže štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď\nzistiť, nemá povolený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako\ntri roky\n39. Najvyšší súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že pod pojmom riziko úteku je potrebné\nrozumieť samotné podozrenie z existencie rizika úteku. Pritom posudzovanie existencie hrozby úteku\ncudzinca je nutne vždy úvahou pravdepodobnostnou, založenou v určitej miere na odhade. Preto\nniekedy pre záver o existencii rizika úteku (§ 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov) postačí zistenie, že\nje pravdepodobné, že príslušná zákonom predvídaná skutková podstata bola naplnená. Môže to tak byť\nvšak iba v prípade, že takáto eventualita je najpravdepodobnejším vysvetlením skutkových zistení a že\nna základe dostupných údajov sa javia byť významne pravdepodobnejšie ako iné do úvahy pripadajúce\nvysvetlenia.\n40. Pokiaľ teda správny orgán na základe vyhodnotenia predchádzajúceho správania sťažovateľa,\nopustenia pobytového zariadenia a úteku do inej krajiny vyhodnotil takéto správanie sa sťažovateľa ako\nexistenciu rizika úteku, takejto úvahe správneho orgánu nemožno nič vytknúť.\n41. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2014, sp. zn. 1Sža 23/2014 vyplýva, že riziko úteku\npodľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, je potrebné vždy v konaní o zaistení cudzinca posúdiť\nindividuálne. Záver o riziku úteku nemožno odôvodňovať zovšeobecnením predošlého správania sa\niných cudzích štátnych príslušníkov.\n42. Je nepochybné, že žalovaný v danom prípade posudzoval existenciu rizika úteku sťažovateľa\nindividuálne, neodvolával sa na predošlé správania sa iných cudzích štátnych príslušníkov, naopak\npoukazoval na konkrétne správanie sa sťažovateľa, ktoré aj podľa najvyššieho súdu mohlo indikovať\ntakýto predpoklad správania sa sťažovateľa v budúcnosti.\n43. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že si je vedomý mimoriadnosti inštitútu\nzaistenia a vo svojej judikatúre zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie\nosobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca, ktorý\nmôže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen zákonom o pobyte cudzincov, ale\npredovšetkým ústavným poriadkom.\n44. Zaistenie cudzinca ako vyplýva z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10Sza/8/2016 zo dňa\n30.03.2016 znamená obmedzenie alebo v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia\ndokonca zbavenie jeho slobody. Ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv\njednotlivca. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných\nnielen zákonom o pobyte cudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR.\n45. Podľa názoru kasačného súdu úspešnosť námietok voči rozhodnutiu o zaistení môže obstáť jedine\nv prípade, ak sťažovateľ svojimi námietkami spochybní zákonnosť rozhodnosť o jeho zaistení, inými\nslovami ak preukáže, že neboli splnené podmienky jeho zaistenia v danom prípade podľa § 88 a ods.1\npísm. b/ zákona o pobyte cudzincov, čo sa však v danom prípade sťažovateľovi nepodarilo.\n\n46. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom žalovaného a rozhodol,\nže preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov\nsťažovateľa, tento jeho názor považoval aj kasačný súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.\nSkutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského\nsúdu neboli zistené v konaní o kasačnej sťažnosti. Tieto boli obdobné ako námietky, ktoré sťažovateľ\nnamietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vyporiadal. Z uvedených\ndôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú\nzamietol.\n47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd v zmysle ustanovenia § 467 ods. 1 a 2\nS.s.p. v spojení s ustanovením § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\n48. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.)\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}