{"guid": "ee146cd9-e85d-44c4-9958-52e5dd5e6517:0876970e-654c-4c0a-b49e-d529dd83155c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1017201621.1", "spisova_znacka": "2Usam/2/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Usam/2/2018 z 28. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2018, sp. zn. 2Usam/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1017201621.1", "identifikacne_cislo": "1017201621", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0876970e-654c-4c0a-b49e-d529dd83155c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201621.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201621.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201621.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Usam/2/2018\n1017201621\n28. 11. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:1017201621.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom\nVajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so\nsídlom Primaciálne nám. 1, P.O.BOX 192, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpený: White\n& Case s.r.o., so sídlom Hlavné nám. 5, 811 01 Bratislava, konajúca prostredníctvo, Mgr. Mareka\nStaroňa, advokáta a konateľa, o vyslovenie nesúhlasu Všeobecne záväzného nariadenia Hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 2/2017 zo dňa 30.03.2017 o zákaze umiestnenia herní na\núzemí Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy so zákonom, v konaní o kasačnej sťažnosti proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2018, č. k. 6S/156/2017-245, a o návrhu žalovaného\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2018, č. k. 6S/156/2017-245, z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením zo dňa 7.6.2018 č. k.\n6S/156/2017-245 vyslovil nesúlad Všeobecne záväzného nariadenia (ďalej len „VZN“) Hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislavy č. 2/2017 zo dňa 30.03.2017 o zákaze umiestnenia herní na území\nhlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, v celom jeho znení s ustanovením § 10 ods. 5 písm. d)\nv spojení s § 10 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a s z ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov.\n2. Žalovaný podal proti uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť a zároveň požiadal súd o priznanie\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti v súlade § 447 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len\n„SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaný odôvodnil nasledovne:\n3. Podľa § 367 ods. 2 SSP VZN stratilo účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia.\n4. Podľa § 367 ods. 3 SSP je žalovaný povinný do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia uviesť VZN do súladu so zákonom inak VZN po šiestich mesiacoch do\nnadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia stráca platnosť.\n5. Podľa § 151 ods. 2 SSP ak proti uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, je právoplatné doručením. Na\nrozdiel od pôvodného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), SSP nepozná riadny opravný\nprostriedok, ktorým by bolo možné automaticky odložiť právoplatnosť súdneho rozhodnutia, tak je súdne\nrozhodnutie právoplatné okamihom jeho riadneho doručenia všetkým účastníkom konania.\n\n6. Z ustanovenia § 367 SSP vyplýva, že platnosť všeobecne záväzného nariadenia zaniká po šiestich\nmesiacoch od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia, pričom neskoršie zrušenie prvostupňového\nrozhodnutia (t. j. rozhodnutie po šiestich mesiacoch od právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia)\nna základe kasačnej sťažnosti nie je spôsobilé navrátiť existenciu preskúmavaného nariadenia, ktoré\nbolo nezákonne zrušené prvostupňovým súdom. Uvedené je dôsledkom odobratia automatického\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže pôvodná úprava OSP (ako aj obdobná úprava vo vzťahu\nk nálezom Ústavného súdu pri preskúmavaní všeobecne záväzných právnych predpisov), viazala\nšesťmesačnú lehotu na konečné rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu ku ktorému už neexistuje\nriadny opravný prostriedok.\n7. Žalovaný má za to, že zákonodarca pri prijímaní SSP opomenul túto skutočnosť, keď prevzal úpravu\nkonania o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia obce so zákonom z OSP, podľa ktorého bolo\nmožné podať proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie, v lehote 15 dní od vydania rozhodnutia\nsúdu, ktorým došlo k pozastaveniu plynutia lehoty pre právoplatnosť rozhodnutia.\n8. Už samotnou stratou účinnosti VZN hrozí žalovanému závažná ujma v podobe nemožnosti odmietnuť\nsúhlas s umiestnením herní na území Bratislavy a s tým spojené narúšanie verejného poriadku a\nsúvisiace dopady na sociálne aspekty života v Bratislave.\n9. Ak kasačný súd neprizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok (vychádzajúc z toho, že Najvyšší súd\nSlovenskej republiky nerozhodne a nedoručí rozhodnutie vo veci v lehote šiestich mesiacoch odo dňa\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. do 28.12.2018), platnosť VZN zanikne dňa 28.12.2018.\n10. Priznanie odkladného účinku preto nie je v rozpore s verejným záujmom ale je práve nevyhnutné na\nzabezpečenie ochrany verejného záujmu. Priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti považoval\nza súladné s verejným záujmom, nakoľko priznaním odkladného účinku bude naďalej účinné VZN, za\nktorého vydanie sa podpísalo 126 000 občanov (98 000 platných podpisov). Za verejný záujem sa\npovažuje všeobecný záujem, ktorý je determinovaný určitým okruhom ľudí zvaným verejnosť. Verejnosť\nsa Petíciou sťažovala na umiestňovanie herní a žiadala zákaz hazardu na území Bratislavy. Právnym\nnásledkami napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma spočívajúca v tom, že umiestnenie prevádzok\nhazardu na území Bratislavy nie je možné zakázať a to aj napriek tomu, že za obmedzenie hazardu sa\nvyslovil bezprecedentný počet obyvateľov Bratislavy.\n11. V prípade, ak do 28.12.2018 nepríde k priznaniu odkladného účinku kasačnej sťažnosti,\nnebude neskoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky schopné zabezpečiť nápravu\nzávažnej ujmy, ktorá vznikne žalovanému ak aj obyvateľom Bratislavy. Rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky nebude spôsobilé obnoviť pôvodné VZN a zabezpečiť ochranu dotknutých záujmov\nžalovaného a obyvateľov Bratislavy. Bez odkladu vykonateľnosti by zrušenie napadnutého rozhodnutia\nbolo len formálnym napravením porušení práv žalovaného spôsobených napadnutým rozhodnutím a ako\ntaké by nemalo žiaden vplyv na už neplatné a neexistujúce VZN. Uvedené by predstavovalo závažnú\nujmu v podobe obmedzenia jeho práva na efektívnu a reálnu súdnu ochranu právom chránených\nzáujmov. Pri rozhodnutí po 28.12.2018, bude s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhnutné nanovo\nzahájiť proces petície, po ktorom bude musieť nasledovať nový legislatívny proces zo strany žalovaného\na Mestského zastupiteľstva.\n12. Z dôvodu závažnosti negatívnych dopadov na verejný záujem obyvateľov Bratislavy, ochrany\nverejného poriadku z dôvodu negatívnych dopadov hazardu, sú podľa žalovaného jednoznačne splnené\ndôvody na čo najskoršie priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zo strany Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.\n13. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval kasačnú sťažnosť žalovaného aj s návrhom\nna priznanie jej odkladného účinku za nedôvodnú a uznesenie správneho súdu č. k. 6S/156/2017-245\nzo 07.06.2018 je podľa žalobcu v celom rozsahu správne a zákonné.\n14. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nuznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom.\n\n15. Podľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie\nnemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej\nmoci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt\npodľa § 187 ods. 1 a 3.\n16. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n17. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti je upravený v § 446 a § 447 SSP s tým, že všeobecne platí\npravidlo, že pokiaľ SSP neustanoví inak, kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok. Výnimku predstavuje\npráve § 446 ods. 2 SSP, podľa ktorého kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti\nrozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti\ninému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,\nktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu\ndane, bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe,\nak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach\ntýkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, bola podaná proti rozhodnutiu krajského\nsúdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, bola podaná\nproti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach\nzaistenia a administratívneho vyhostenia. V ostatných prípadoch, v zmysle už zmieneného všeobecného\npravidla, kasačná sťažnosť odkladný účinok nemá, avšak sťažovateľ má možnosť procesným predpisom\npredpísaným postupom (§ 447 ods. 1 SSP) podať návrh na priznanie odkladného účinku. Možnosť\npodania tohto návrhu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Nakoľko návrh na priznanie odkladného\núčinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti\npodania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto\n„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie\nodkladného účinku.\n18. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu\ntoho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy\nako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto\n„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uvádza, že hrozba závažnej\nujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale\nmusí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej\nfyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442\nSSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným\norgánom verejnej správy o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná\nujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania\núčinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti\ns výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia krajského súdu.\n19. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku\nprávoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,\nkedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola\nkonkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu\nhospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (pozri rozhodnutie\nKrajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011.)\n20. Najvyšší súd uvádza, že v predmetnej veci návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\npodal orgán verejnej správy. Na tomto mieste je potrebné ďalej uviesť, že inštitút odkladného účinku má\nprimárne poskytovať ochranu žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania,\nosoby zúčastnenej na konaní pred výkonom napadnutého rozhodnutia, avšak v záujme zachovania\nzásady rovnosti účastníkov konania v konaní pred správnym súdom nie je možné „obrať“ o túto možnosť\naj samotný orgán verejnej správy (§ 5 ods. 9 SSP). Hrozba závažnej ujmy však na strane orgánu verejnej\nsprávy bude menej častá, ako hrozba závažnej ujmy na strane žalobcu, prípadne ďalších osôb už vyššie\n\nzmienených (napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 16. júla 2015, č. k. 7\nAds 182/2015-25). Vznik takto chápanej ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym\nnásledkom plynúcim z rozhodnutia krajského súdu. Zatiaľ, čo žalujúca fyzická, právnická osoba, ďalší\núčastník konania, osoba zúčastnená na konaní, bude spravidla spájať ujmu so svojimi subjektívnymi\nprávami, žalovaný orgán verejnej správy (t. j. v danom prípade orgán územnej samosprávy - mesto), tieto\nsubjektívne práva nemá. Úlohou orgánu verejnej správy je v správnom súdnom konaní hájiť zákonnosť\nním vydaného rozhodnutia. Uvedené však neznamená, že podanému návrhu orgánom verejnej správy\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebude možné za žiadnych okolností vyhovieť; pôjde\nvšak o výnimočné prípady, kedy odloženie účinkov rozhodnutia krajského súdu bude podmienené okrem\nhrozby závažnej ujmy aj ochranou dôležitého verejného záujmu. Za ohrozenie dôležitého záujmu je\nmožné aj v zmysle uznesenia rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.\n2Ans 3/2006 považovať napríklad navrátenie vodičského oprávnenia duševne chorej osobe, vystavenie\nzbrojného preukazu nebezpečnému recidivistovi, alebo udelenie povolenia k obchodu s vojenským\nmateriálom zločinnému podniku.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalovaného na odkladný\núčinok kasačnej sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného, dospel k záveru, že nie je daný zákonný\ndôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\n22. Hrozba závažnej ujmy nemôže spočívať v tom, že ak dôjde k rozhodnutiu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky po 28.12.2018 bude to predstavovať pre žalovaného závažnú ujmu v podobe\nobmedzenia jeho práva na efektívnu a reálnu ochranu právom chránených záujmov nakoľko po tomto\ndátume (ak nepríde do 28.12.2018 k priznaniu odkladného účinku kasačnej sťažnosti), v dôsledku\nuvedeného bude potrebné z najväčšou pravdepodobnosťou nevyhnutne nanovo zahájiť proces petície,\npo ktorom bude musieť nasledovať nový legislatívny proces zo strany žalovaného a Mestského\nzastupiteľstva.\n23. Závažnú ujmu s poukazom na vyššie uvedené nemôže predstavovať bez ďalšieho ani žalovaným\ntvrdená nemožnosť odmietnuť súhlas s umiestnením herní na území Bratislavy a tým spojené narúšanie\nverejného poriadku a súvisiace dopady na sociálne aspekty života v Bratislave.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že žalovaným uvedené skutočnosti možno\nhodnotiť ako negatívny jav, nie však ako hrozbu závažnej ujmy spojenú nastolením nezákonného stavu.\nJedná sa o dôsledok povahy kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku. Pokiaľ by\norgány verejnej správy nemali byť v týchto veciach viazané právoplatnými rozhodnutiami krajských\nsúdov, potom by musel aj sám zákonodarca pristúpiť ku zmene koncepcie kasačnej sťažnosti ako\nopravného prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov.\n25. Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že orgánom\nverejnej správy uvádzané dôvody v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie\nsú spôsobilé privodiť žalovanému závažnú ujmu predpokladanú procesným predpisom. Žalovaný\nnepreukázal, že by mu v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozila závažná\nujma. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto s poukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení\ns § 188 SSP návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.\n26. Taktiež vzhľadom na nesplnenie už prvej z podmienok stanovených vo vyššie citovanom ustanovení\n§ 447 ods. 1 SSP, najvyšší súd sa nezaoberal tým, či priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nnebude v rozpore s verejným záujmom.\n27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP v\nspojení s § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/156/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}