{"guid": "b4e5aede-70e3-477a-b1fa-9d12cd2efcf0:66cdd01f-eea0-4149-8114-c2f263ef7224", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1017201125.1", "spisova_znacka": "1Sžak/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/1/2018 z 6. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. marca 2018, sp. zn. 1Sžak/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1017201125.1", "identifikacne_cislo": "1017201125", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2018-03-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66cdd01f-eea0-4149-8114-c2f263ef7224", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201125.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201125.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017201125.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžak/1/2018\n1017201125\n06. 03. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:1017201125.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa\n(pôv. žalobca): X. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Ukrajina, ukrajinský občiansky preukaz č.\nV. XXXXXX, posledný trvalý pobyt v zahraničí mesto E., H. Y. XXX, K. D., Ukrajina, t.č. Pobytový tábor\nv Rohovciach, Slovenská republika, t.č. na dlhodobej priepustke B. XXXX/X, XXX XX F., Slovenská\nrepublika, právne zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o\npreskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/4/2017-26 zo dňa 10. októbra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-54-9/2017-Ž zo dňa 22.05.2017 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.\") zamietol žiadosť\nsťažovateľa o udelenie azylu ako neprípustnú. Žiadosť o udelenie azylu bola podaná z dôvodu zlúčenia\nrodiny, nakoľko sťažovateľ 25 rokov žije so svojou priateľkou, ďalším dôvodom bola obava o život,\npretože členovia ukrajinského podsvetia sa sťažovateľovi vyhrážajú likvidáciou.\n2. Preskúmavané rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že sa jedná už o tretiu žiadosť sťažovateľa\no udelenie azylu, v predchádzajúcich správnych konaniach bolo už o jeho žiadostiach právoplatne\nrozhodnuté tak, že mu nebol udelený azyl a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana. Poukázal na to,\nže sťažovateľ súčasnú žiadosť zakladá na tých istých dôvodoch, ktoré už boli predmetom posudzovania\nv predchádzajúcich konaniach. Neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by preukazovali podstatnú\nzmenu skutkového stavu v tomto prípade a odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, a preto bola žiadosť\no udelenie azylu na území Slovenskej republiky zamietnutá ako neprípustná v zmysle § 11 ods. 1 písm.\nf) zák. č. 480/2002 Z.z.\nII.\nKonanie na Krajskom súde\n\n3. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu\nvo veci azylu podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\") s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav v prípade bezpečnostnej situácie v jeho krajine pôvodu;\n- v prípade jeho návratu existuje reálna a vysoká pravdepodobnosť, že bude stíhaný za vyhýbanie sa\npovinnosti nastúpiť do vojenskej služby a\n- z dôvodu pretrvávajúceho vojenského konfliktu nie je možné vysloviť úsudok, že pri jeho návrate mu\nnebude hroziť vážne bezprávie;\n4. Krajský súd v Bratislave v konaní podľa ust. § 207 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že sťažovateľovi nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov.\n5. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie z rôznych zdrojov, obsahovo sa viažuce\nna dôvody žiadosti o azyl, na ktoré sťažovateľ poukazoval. Z ich obsahu získal dostatok informácií,\npotrebných ku kvalifikovanému posúdeniu žiadosti o azyl. Sťažovateľ pochádza zo zakarpatskej časti\nUkrajiny, kde je bezpečnostná situácia stabilizovaná a od vydania rozhodnutia neprišlo k žiadnej zmene\nvšeobecnej bezpečnostnej situácie. Sťažovateľ počas ústneho pohovoru uviedol, že na Ukrajinu sa\nplánuje vrátiť niekedy v auguste 2017 za účelom vybavenia si cestovného dokladu.\n6. Sťažovateľ nepredložil žiadny povolávací rozkaz do armády, ktorý mu mal byť doručený. V jeho\nprípade boli všetky dôvody už v predchádzajúcom konaní preskúmané v rámci odvolacieho konania.\n7. Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej\npodstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma\nči sú splnené predpoklady na udelenie azylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba\nsplnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zák č. 480/2002 Z.z. V novom konaní o opakovanej\nžiadosti o azyl je podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne\nrozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže\nbyť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine\npôvodu žiadateľa. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich\nžiadostiach o azyl bolo právoplatne rozhodnuté.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n8. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n9. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže\n- žalovaný nesprávne právne posúdil skutkový stav veci, keďže nebral do úvahy zmenu okolností\nspočívajúcu v existencii vážneho bezprávia a krajský súd v konaní o správnej žalobe nebral do úvahy\ntieto argumenty;\n- žalovaný, ako ani krajský súd dostatočne nezohľadnili možnosť trestného stíhania sťažovateľa za\númyselné vyhýbanie sa povinnosti nastúpiť do vojenskej služby v prípade jeho návratu na Ukrajinu;\n- napriek tomu, že sťažovateľ nevie predložiť všetky dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a teda niektoré\nnie je možné objektívne posúdiť, súd sa má riadiť zásadou v pochybnostiach v prospech žiadateľa,\nkeďže ani žalovaný nevie dôveryhodne preukázať, že uvádzané tvrdenia nie sú pravdivé;\n- Ukrajinu v žiadnom prípade nie je možné považovať za bezpečnú krajinu návratu pre sťažovateľa;\n- sťažovateľ bol dlhodobo prenasledovaný ukrajinskou zločineckou skupinou, voči ktorej v minulosti\nako policajt zasahoval. Preto má v prípade návratu na Ukrajinu odôvodnenú obavu o svoj život, ktorá\nnebola „odporcom\" zohľadnená. Táto zločinecká skupina si sťažovateľa našla aj na Slovensku, pričom\nv súčasnosti nedochádza k prenasledovaniu sťažovateľa z toho dôvodu, že členom zločineckej skupiny\n\nbol udelený zákaz vstupu do Európskej Únie. V prípade návratu sťažovateľa na Ukrajinu však stále hrozí\nreálna hrozba jeho ďalšieho prenasledovania, a preto je obava sťažovateľa o jeho život stále dôvodná.\n10. Záverom navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nB)\n11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zo dňa 18.12.2017 stručne popísal priebeh\na výsledky konaní o predchádzajúcich žiadostiach sťažovateľa o udelenie azylu. Po posúdení dôvodov\njeho žiadosti dospel k záveru, že sťažovateľ zakladá svoju žiadosť na rovnakých dôvodoch, ktoré už\nboli predmetom posudzovania v predchádzajúcich konaniach. Išlo o problémy so skupinou Ukrajincov\nv krajine pôvodu ako aj na území Slovenskej republiky alebo jeho obava z povolania do ozbrojených\nsíl v prípade jeho návratu na Ukrajinu, či všeobecne nepriaznivej situácie z dôvodu vnútroštátneho\nozbrojeného konfliktu. Vzhľadom na to, že tieto skutočnosti boli v predchádzajúcich konaniach\nprávoplatne posúdené aj v rámci odvolacieho konania v I. a II. stupni, žalovaný preskúmavaným\nrozhodnutím zamietol žiadosť sťažovateľa ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002\nZ.z.\n12. K vážnemu bezpráviu, ktoré má hroziť sťažovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu, nakoľko by\nmohol byť trestne stíhaný za vyhýbanie sa nástupu na vojenskú službu uviedol, že mobilizácia sa týkala\nosôb do 50 rokov veku, čo nebol prípad sťažovateľa. Na túto skutočnosť poukázal už v rozhodnutí ČAS:\nMU-414-33/PO-Ž-2013 zo dňa 09.09.2014. Sťažovateľ nepredložil žiadny povolávací rozkaz, ktorý by\njeho tvrdenia potvrdzoval a pri pohovore dňa 16.12.2016 ako aj 04.04.2017 uvádzal, že ako náhle bude\nmať doklad, ktorý potvrdí jeho výpoveď, predloží ho. Na súdnom pojednávaní sťažovateľ mal uviesť,\nže ukrajinská armáda doručuje povolávací rozkaz len do vlastných rúk. V bode 37. zo zápisnice jeho\nvýpovede zo dňa 04.04.2017 uviedol, že mal byť údajne trestne stíhaný za nenastúpenie do armády,\nale že v júli 2017 bude tento skutok premlčaný a plánuje sa vrátiť na Ukrajinu, kde si chce vybaviť nové\ndoklady.\n13. K situácii na Zakarpatskej Rusi žalovaný uviedol, že táto je stabilizovaná a z tohto dôvodu\ntam sťažovateľovi nehrozí vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f) bod 3. zák. č. 480/2002 Z.z.\nSituáciu žalovaný posudzoval na základe aktuálnych informácií založených v spise pod č.p.: MUODZS-2017/0000011-02.\n14. Irelevantným je podľa žalovaného aj poukaz na to, že v minulosti bol sťažovateľ prenasledovaný\nzločineckou skupinou ako na území Ukrajiny, tak aj na území Slovenskej republiky. Podľa vyjadrení\nsťažovateľa s nimi neprišiel posledné štyri roky do žiadneho kontaktu. Tieto skutočnosti boli\nposudzované v predchádzajúcich konaniach, kde nebolo preukázané, že by mu v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie.\n15. Do zápisnice k podaniu vyhlásenia o udelenie azylu zo dňa 30.03.2017 sťažovateľ uviedol, že\nžiada o udelenie azylu z dôvodu zlúčenia rodiny, resp. že bol v minulosti prenasledovaný zločineckou\nskupinou. Neskôr uviedol, že sa obáva v prípade návratu do krajiny pôvodu potrestania pre nenastúpenie\ndo armády na základe povolávacieho rozkazu. Vzhľadom na to, že sťažovateľ založil svoju žiadosť\no udelenie azylu z rovnakých dôvodov, ktoré už boli predmetom posúdenia v správnom konaní a v\nodvolacom konaní v 1. a II. stupni, krajský súd podľa názoru žalovaného rozhodol správne, ak zamietol\nsprávnu žalobu proti preskúmavanému rozhodnutiu.\n16. Posudzovanie záujmu sťažovateľa naďalej žiť na území Slovenskej republiky s družkou, príp.\nrozhodovanie o ďalšom pobyte nespadá do vecnej príslušnosti žalovaného. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského\nsúdu.\nIII.\nPrávny názor kasačného súdu\n\n17. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.\no súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť (§ 461 S.s.p.).\n18. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 6. marca 2018 (§\n137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako\nneprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne\nrozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl,\nnepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia\nnedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu\nbola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.\n19. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n20. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\n21. Sťažovateľ požiadal prvýkrát o azyl vyhlásením zo dňa 04.09.2013, z dôvodu obavy z\nprenasledovania ľuďmi, s ktorými prišiel do styku na území Ukrajiny ako policajt. Rozhodnutím\nžalovaného zo dňa 26.09.2013 bola žiadosť sťažovateľa zamietnutá. Proti uvedenému rozhodnutiu\ntento podal opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom sp. zn. 9SaZ/67/2013\nrozhodnutie žalovaného potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1Sža/10/2014\nzmenil vyššie uvedené rozhodnutie krajského súdu tak, že zrušil rozhodnutie migračného úradu zo\ndňa 26.09.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-414-33/\nPO-Ž-2013 zo dňa 09.09.2014 sťažovateľovi neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Proti\nrozhodnutiu sťažovateľ podal opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý potvrdil toto\nrozhodnutie. Na následne podané odvolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.\n10Sža/15/20015 potvrdil rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu a zrušil ho v časti o\nneposkytnutí doplnkovej ochrany. Po doplnení dokazovania žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-414-54/\nPO-Ž-2013 zo dňa 16.12.2015 neposkytol sťažovateľovi doplnkovú ochranu. Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č.k. 9SaZ/3/2016-34 zo dňa 11.05.2016 rozhodnutie žalovaného potvrdil. Na základe\nnásledne podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č.k. 1Sža/185/2016-50 zo\ndňa 27.09.2016 potvrdil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť\ndňa 14.11.2016.\n22. Po preskúmaní opätovnej žiadosti sťažovateľa zo 07.12.2016, žalovaný rozhodnutím ČAS: MUPO-231-9/2016-Ž zo dňa 24.01.2017 zamietol žiadosť ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák.\nč. 480/2002 Z.z. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.2017.\n23. Sťažovateľ tretíkrát požiadal o udelenie azylu dňa 30.03.2017 z dôvodu z obavy pred členmi\nukrajinského podsvetia aj na Slovensku, a zlúčenia rodiny, nakoľko už 25 rokov žije so svojou priateľkou.\nĎalej uviedol, že mal byť trikrát ukrajinskou vládou vyzvaný, aby sa zapojil do bojov na východe Ukrajiny.\n\nNa základe týchto skutočností žalovaný o žiadosti rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, že\nžiadosť v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. zamietol ako neprípustnú.\n24. Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité uviesť, že žiadosť o azyl bola žalovaným\nzamietnutá podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia\nvyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná, ak ide o opakovanú žiadosť o\nudelenie azylu, v konaní o azyle sa už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne\nneopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa\nzrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z tohto ustanovenia je zrejmé,\nže žalovaný mal povinnosť v prípade zistenia, že sú splnené vyššie uvedené podmienky takúto\nžiadosť zamietnuť. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že o predchádzajúcich\nžiadostiach sťažovateľa o azyl bolo právoplatné rozhodnuté rozhodnutím ČAS: MU-414-33/PO-Ž-2013\nzo dňa 09.09.2014 o neudelení azylu, následne rozhodnutím ČAS: MU-414-54/PO-Ž-2013 zo dňa\n16.12.2015 o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutím ČAS: MU-PO-231-9/2016-Ž zo dňa\n24.01.2017 o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z.\n25. V tomto prípade teda nebolo potrebné posudzovať, či žiadateľ spĺňa podmienky na udelenie azylu\nalebo poskytnutie doplnkovej ochrany, ale bolo potrebné posúdiť to, či ide o opakovanú žiadosť o\nudelenie azylu, podanú z rovnakých dôvodov akými sťažovateľ dôvodil aj svoje predchádzajúce žiadosti,\na či sa od právoplatného rozhodnutia o predošlej žiadosti skutkový stav podstatne nezmenil.\n26. Žiadosť o udelenie azylu zo dňa 30.03.2017 bola podaná z dôvodu zlúčenia rodiny, nakoľko\nsťažovateľ 25 rokov žije so svojou priateľkou, ktorá má na území Slovenskej republike legálny pobyt,\nďalším dôvodom bola obava o život, pretože členovia ukrajinského podsvetia sa sťažovateľovi vyhrážajú\nlikvidáciou. V dotazníku zo dňa 04.04.2017 tieto dôvody doplnil tak, že o udelenie azylu žiada aj z\ndôvodu, že bol v krajine pôvodu opakovane vyzvaný, aby nastúpil do armády, o čom rovnako ako v\npredchádzajúcich konaniach nemal žiaden dôkaz. Ďalej uviedol, že so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu\nnemal nikdy problémy, neobáva sa toho, že nenastúpil do bojov na východe krajiny a plánuje vycestovať\ndo krajiny pôvodu a požiadať o vydanie nových dokladov. Rovnako uviedol, že mal byť údajne trestne\nstíhaný za nenastúpenie do armády.\n27. V súvislosti s podstatnou zmenou skutkových okolností je potrebné uviesť, že nie každá\nzmena skutkového stavu spôsobuje, že vec treba posudzovať opätovne, musí ísť o podstatnú\nzmenu skutkových okolností. Podstatná zmena skutkového stavu je taká, ktorá môže mať vplyv na\nzákonnosť alebo správnosť predchádzajúceho rozhodnutia a samotného azylového konania. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu žalovaného, ako aj spisu krajského\nsúdu zistil, že žalovaný pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo, opätovne\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu sťažovateľa, tvrdenia sťažovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver.\n28. K problematike odmietnutia nástupu na vojenskú službu sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku\nsp. zn. 8Sža/18/2008 zo dňa 14.08.2008 tak, že „povolávanie vlastných občanov k výkonu vojenskej\nslužby hoci aj spôsobmi, ktoré občanovi neumožnia možnosť výberu náhradnej služby, poprípade i\nvnútorné zákonodarstvo štátu porušujúcimi, samo osebe bez pristúpenia ďalších skutočností, nie je ešte\nprenasledovaním z dôvodu rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo\npre politické presvedčenie. Odmietnutie nástupu k výkonu základnej vojenskej služby , ktorá je v krajine\npôvodu povinná, nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod pre udelenie azylu, zvlášť, keď takéto\nodmietnutie nie je spojené s reálne prejaveným politickým presvedčením alebo náboženstvom.\"\n29. Napokon v krajinách, kde je zavedená povinná vojenská služba, je vyhýbanie sa plneniu tejto služby\nčastokrát vystavené trestnému stíhaniu podľa platných zákonov. Bez ohľadu na povinnú alebo nepovinnú\nvojenskú službu, je dezercia zakaždým považovaná za trestný čin. Tresty za tento čin sú v rôznych\nkrajinách rôzne a udelenie trestu sa obvykle nepovažuje za druh perzekúcie. Strach z perzekúcie\na potrestania za dezerciu alebo vyhýbanie sa vojenskej službe ešte samo o sebe nepredstavuje\nopodstatnené obavy z perzekúcie v zmysle jej definície. Na druhej strane nemôže byť žiadateľ vylúčený\nz možnosti statusu utečenca iba preto, že je zbehom. Osoba môže byť okrem toho, že je zbeh, alebo sa\nvyhýba nastúpeniu vojenskej služby, aj utečencom. Avšak osoba zjavne nie je utečencom, ak jediným\ndôvodom pre zbehnutie alebo vyhnutie sa vojenskej službe je nechuť k vojenskému výcviku alebo strach\nz boja.\n\n30. V spise žalovaného sa taktiež nachádzajú aktuálne informácie o krajine pôvodu sťažovateľa\npochádzajúce z rôznych zdrojov zamerané najmä na situáciu v regióne pôvodu sťažovateľa a prípadnú\nmobilizáciu. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalovaný riadne vykonal\ndokazovanie aj pri posudzovaní predchádzajúcich žiadostí sťažovateľa o azyl. Správny je aj záver o\ntom, že k podstatnej zmene skutkových okolností v krajine pôvodu od právoplatnosti predchádzajúceho\nrozhodnutia o sťažovateľovej žiadosti nedošlo. Pokiaľ ide o sťažnostné body, v ktorých sťažovateľ\nupriamoval pozornosť na nenastúpenie do vojenskej služby, hrozbu trestného stíhania za takýto skutok\nako aj konflikt prebiehajúci na východe krajiny pôvodu, kasačný súd uvádza, že o aktuálnej žiadosti\nsťažovateľa rozhodol žalovaný postupom podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002 Z.z. dôvodne.\n31. Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej ide o rozhodovanie, ktorým sa\nneposudzuje žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma či sú splnené predpoklady na udelenie\nazylu, resp. poskytnutia doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v §\n11 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z. Z tohto ustanovenia vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne\nako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní\no azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje\nsa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od\nprávoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej\nžiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne\nrozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže\nbyť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine\npôvodu žiadateľa.\n32. V súvislosti s podmienkou absencie podstatnej zmeny skutkového stavu žalovaný správne v\npreskúmavanom rozhodnutí poukázal na právny názor tunajšieho súdu v rozhodnutí pod sp.zn.\n10Sža/62/2011 zo dňa 15.02.2012, ktorého sa kasačný súd aj naďalej pridržiava, a podľa ktorého „Pre\nskúmanie či sa skutkový stav zmenil alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o takýchto\nskutočnostiach v novo podanej žiadosti o azyl. Pokiaľ žiadateľ o azyl uvádza tie isté skutočnosti ako v\npredchádzajúcom azylovom konaní, nemožno od správneho orgánu žiadať, aby vykonal dokazovanie\nna žiadateľom neuplatnené a netvrdené skutočnosti (informácie o krajine pôvodu).\"\n33. V predmetnej veci bolo nepochybné, že sťažovateľ o azyl požiadal z tých istých dôvodov už v\nminulosti, pričom o žiadostiach bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím ČAS: MU-414-33/PO-Ž-2013\nzo dňa 09.09.2014 o neudelení azylu, následne rozhodnutím ČAS: MU-414-54/PO-Ž-2013 zo dňa\n16.12.2015 o neposkytnutí doplnkovej ochrany a napokon aj rozhodnutím ČAS: MU-PO-231-9/2016-Ž\nzo dňa 24.01.2017 o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. f) zák. č. 480/2002\nZ.z. Zároveň kasačný súd konštatuje, že dôvody v žiadosti o udelenie azylu, ktoré sťažovateľ uvádza\nnepredstavujú podstatnú zmenu skutkového stavu. Napokon odmietnutím, resp. vyhýbaním sa nastúpiť\ndo vojenskej služby sa žalovaný zaoberal už v právoplatnom rozhodnutí ČAS: MU-414-33/PO-Ž-2013\nzo dňa 09.09.2014 o neudelení azylu.\n34. V súlade s vyššie uvedenými závermi o procesnom charaktere rozhodovania žalovaného podľa §\n11 ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z. nepovažoval kasačný súd za dôvodný ani sťažnostný bod, v ktorom\nsťažovateľ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k prípadnej\nhrozbe vážneho bezprávia.\n\nV.\n35. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\n36. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\ntak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania nepriznal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}