{"guid": "cc8a78d4-3392-4f84-8ad4-f6f2e6727a4e:da283ad1-bf9e-4c8c-b48f-cef9501c9f1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1017200028.1", "spisova_znacka": "8Nds/2/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Nds/2/2018 z 28. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 8Nds/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1017200028.1", "identifikacne_cislo": "1017200028", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-85.odsek-3", "nazov": "§ 85 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-85.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-85"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da283ad1-bf9e-4c8c-b48f-cef9501c9f1c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1017200028.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017200028.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1017200028.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Nds/2/2018\n1017200028\n28. 06. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:1017200028.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nBajkalská 19/A, IČO: 31 347 037 , právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom v\nBratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Botanická 17, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu\na rozhodnutia žalovaného zo 4. novembra 2016, č. k. 3333/2016, vedenom na Krajskom súde v Nitre\npod sp. zn. 11S/140/2017, o návrhu žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti na Krajský súd v\nBratislave, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobcu na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v Nitre\npod sp. zn. 11S/140/2017 Krajskému súdu v Bratislave n e v y h o v u j e .\nodôvodnenie:\n1. Žalobca žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 9. januára 2017 sa domáhal preskúmania\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy zo 4. novembra 2016, č. k.\n3333/2016, ktorým Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky zmenila rozhodnutie\nRegionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra z 13. septembra 2016, č. k. 1704/2016.\n2. Krajský súd v Nitre prípisom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší\nsúd“) 15. mája 2018 predložil najvyššiemu súdu návrh žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\nna Krajský súd v Bratislave, ktorý bol obsiahnutý v žalobe žalobcu.\n3. Krajský súd v Nitre v uvedenom prípise skonštatoval, že v prejednávanej veci predkladá vec\nnajvyššiemu súdu za účelom rozhodnutia o návrhu žalobcu zo 4. januára 2017 a ďalej uviedol, že\npredmetná žaloba bola adresovaná a 9. januára 2017 i doručená Krajskému súdu v Bratislave, pričom\nžalobca v nej okrem iného uviedol, že na Krajskom súde v Bratislave prebiehajú ďalšie štyri konania (sp.\nzn. 5S 114/2016, sp. zn. 5S 212/2016, sp. zn. 2S 152/2016 a sp. zn. 2S 164/2016), ktoré sú skutkovo\ni právne obdobné s podanou žalobou v tejto veci.\n4. Ďalej krajský súd v Nitre skonštatoval, že z uvedeného dôvodu a z hľadiska vhodnosti, účelnosti,\nhospodárnosti a rýchlosti konania žalobca navrhol v zmysle ustanovenia § 10 Správneho súdneho\nporiadku v spojení s ustanovením § 13 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a s ustanovením § 85\nods. 3 Správneho súdneho poriadku, aby vo veci rozhodoval Krajsky súd v Bratislave, ktorý vo veci\nzačal vykonávať i procesné úkony (vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, vyzval žalovaný orgán\nverejnej správy na vyjadrenie sa k podanej žalobe, ktorej priznal i odkladný účinok) a po ich vykonaní\nuznesením zo 14. marca 2017, č. k. 5S 4/2017-112 postúpil vec Krajskému súdu v Nitre, bez toho aby\nbolo rozhodnuté o návrhu žalobcu v podanej žalobe zo 4. januára 2017 na prikázanie veci Krajskému\nsúdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti.\n\n5. Krajský súd v Nitre uviedol, že mu bola vec postúpená 24. apríla 2017, pričom bola nesprávne\nzapísaná do registra 23Sa (sudcovský register) a 29. septembra 2017 bola zapísaná do registra 11S\n(senátny register). Na základe výzvy Krajského súdu v Nitre zo 14. februára 2018 (ktorá bola doručená\nprávnemu zástupcovi žalobcu 24. februára 2018 podľa č. l. 167 v spise) žalobca 27. februára 2018\nzaplatil súdny poplatok z návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v sume 16,50 eur\npodľa položky 26 Sadzobníka súdnych poplatkov (II. poplatky za úkony súdov), ktorý je prílohou zákona\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.\n6. Ďalej Krajský súd v Nitre uviedol, že žalovaný orgán verejnej správy sa k návrhu žalobcu na prikázanie\nveci Krajskému súdu v Bratislave a k dôvodom tohto návrhu nevyjadril v súdom určenej lehote, pričom\nv oznámení Krajského súdu v Nitre z 15. marca 2018 bol poučený, že ak tak neurobí, bude sa\npredpokladať, že k podanému návrhu nemá námietky (§ 103 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).\n7. S poukazom na uvedené skutočnosti, vyplývajúce z predkladaného súdneho spisu, Krajský súd v Nitre\nv zmysle ustanovenia § 85 ods. 4 veta druhá Správneho súdneho poriadku predložil vec na rozhodnutie o\nnávrhu žalobcu zo 04. januára 2017 na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti.\n8. Krajský súd v Nitre zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10Nds/11/2017 z 25. októbra 2017 a v konaní vedenom pod sp. zn. 6Nds/3/2017 z\n13. decembra 2017 (týka sa konania vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S 212/2016,\nktoré žalobca uvádza v podanej žalobe), v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o\nprikázaní veci Krajskému súdu v Bratislave, pričom uvedené konania sa týkali tých istých účastníkov\nkonania a tých istých dôvodov žalobcu na prikázanie veci.\n9. Podľa § 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej\ninštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu\nsúdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.\n10. Podľa § 85 ods. 4 veta druhá Správneho súdneho poriadku o prikázaní veci inému krajskému súdu\nrozhoduje najvyšší súd.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý rozhoduje o prikázaní veci inému krajskému súdu (§\n85 ods. 4 Správneho súdneho poriadku) prejednal návrh žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\nna Krajský súd v Bratislave a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené zákonné\npodmienky pre prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.\n12. Na úvod najvyšší súd konštatuje, že zásada perpetuatio fori zakotvená v § 9 ods. 1 veta druhá\nSprávneho súdneho poriadku môže predstavovať prekážku riadneho poskytnutia súdnej ochrany v\nsprávnom súdnictve a to najmä vtedy, ak by bolo vhodnejšie, aby vec prejednal a rozhodol iný ako\npríslušný súd alebo ak by inak príslušný správny súd vo veci nemohol (nebol schopný) konať. Na\nprekonanie uvedených prekážok slúži procesný inštitút prikázania veci (pozri Češka, Z. a kol. Občanské\nprávo procesní. 1. vydání. Praha: Panorama, 1989, s. 88). Prikázanie veci sa v procesnej teórii označuje\naj pojmom delegácia.\n13. Podstata prikázania veci (delegácie) spočíva v presune prejednávanej veci z príslušného súdu na iný\nsúd toho istého druhu. Delegácia tak predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 9 ods.\n1 veta prvá Správneho súdneho poriadku, podľa ktorej konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde,\nktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Prikázanie veci na prejednanie inému, než príslušnému\nsúdu, znamená vždy zmenu (presun) miestnej príslušnosti súdu, nikdy nie vecnej alebo funkčnej\npríslušnosti, tým menej právomoci súdu. Preto súd rozhoduje o prikázaní veci vždy inému súdu toho\nistého druhu, tej istej inštancie (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 1. augusta\n2011, sp. zn. 4Nd 192/2001).\n14. O prikázaní veci môže súd rozhodnúť v ktoromkoľvek štádiu konania po tom, čo bola určená miestna\npríslušnosť súdu. Delegácia prichádza do úvahy v správnom súdnictve v konaní pred krajským súdom a\nv konaní pred okresným súdom, nikdy nie v konaní pred kasačným súdom. Jej použitie nie je obmedzené\nna konania o určitej veci, preto možno tento inštitút využiť v každom správnom súdnom konaní, bez\nohľadu na to čo je jeho predmetom.\n\n15. Podľa dôvodov, ktoré k prikázaniu veci (delegácii) inému než miestne príslušnému súdu vedú,\nrozlišuje procesná teória delegáciu nutnú (propter necessitatem) a delegáciu vhodnú (propter utilitatem).\nSubdelegácia v Správnom súdnom poriadku nie je upravená.\n16. Delegácia vhodná, predstavuje mimoriadny procesný inštitút, preto k prikázaniu veci inému než\nmiestne príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti, by malo dochádzať len výnimočne a zo závažných\ndôvodov, keďže delegácia predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, podľa ktorej nikomu\nnemožno odňať zákonného sudcu a príslušnosť súdu stanovuje zákon. Dôvody pre odňatie veci\npríslušnému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti musia byť preto natoľko významné, aby dostatočným\nspôsobom odôvodňovali prelomenie citovaných ústavných princípov (pozri aj uznesenie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky z 27. augusta 2008, sp. zn. 29Nd 227/2008).\n17. Ďalej najvyšší súd uvádza, že podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nikoho\nnemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Podstatou práva na\nzákonného sudcu je, že príslušnosť súdu pre riešenie konkrétnej veci sa musí riadiť vopred stanovenými\npravidlami, a že podľa vopred stanovených pravidiel sa musí odohrávať aj pridelenie veci konkrétnemu\nsudcovi alebo senátu v rámci takto určeného súdu. Zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo\nzákladných záruk nezávislého a nestranného súdneho rozhodovania v právnom štáte a podmienku\nriadneho výkonu tej časti verejnej moci, ktorá bola súdom ústavne zverená. Dodržanie všeobecných\nzákonných podmienok určenia príslušnosti súdu je zárukou toho, že nedôjde k svojvoľnému určovaniu\npríslušnosti súdu, ktorého cieľom by mohlo byť ovplyvnenie výsledku súdneho rozhodovania (pozri aj\nnález Ústavného súdu Českej republiky z 12. marca 2009, sp. zn. III. ÚS 529/08).\n18. Ustanovenie § 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku o delegácii vhodnej preto musí byť\nvykladané reštriktívne a k rozhodnutiu o delegácii vhodnej by mal súd pristúpiť len na základe\nvýnimočných okolností. Z uvedeného vyplýva, že súd pri rozhodovaní o delegácii vhodnej musí byť\npevne spútaný základnými zásadami správneho súdneho procesu (právo na spravodlivý proces) a vo\nsvojom rozhodovaní nepripúšťať voluntarizmus, naopak dôsledne prihliadať k mravným, sociálnym a\netickým stránkam delegácie (rovnako Jirsa, J., Trebatický, P., Korbel, F. a kol. Občanský soudní řízení.\nSoudcovský komentář. Kniha I. § 1-78g Občanského soudního řádu. 1. vydání. Praha: JUDr. Karel\nHavlíček, Havlíček Brain Team, 2014, s. 82). Ak preto existujú pochybnosti o vhodnosti prikázania veci\ninému správnemu súdu, musí vedúci princíp práva na zákonného sudcu a príslušný súd vždy prevážiť,\na súd nemôže návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti vyhovieť.\n19. Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci (delegáciu) inému než miestne príslušnému správnemu súdu\nmôžu byť v závislosti na predmete konania, účastníkoch konania či iných okolnostiach rôzne. Sú však\nnimi spravidla také okolnosti, ktoré umožňujú hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke\nspoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným správnym súdom. Vždy\nvšak záleží na individuálnych okolnostiach prejednávanej veci, ktoré súd pri svojom rozhodovaní musí\nzvážiť a prihliadnuť k nim. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky možno\nprihliadnuť najmä na mimoriadne pomery účastníka konania, ako sú pohlavie, vek, zdravotný stav,\nrodinné pomery a pod. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. decembra 2009, sp. zn. I.\nÚS 379/09). Obdobne, pomery účastníka konania, ktoré môžu byť dôvodom pre prikázanie veci z dôvodu\nvhodnosti, vidí aj Najvyšší správny súd Českej republiky najmä v okolnostiach sociálneho a zdravotného\ncharakteru, ktorými sú napríklad starostlivosť o dieťa alebo o bezmocnú osobu, tehotenstvo, zlý\nzdravotný stav alebo invalidita (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. decembra\n2016, sp. zn. 283/2016).\n20. Naopak dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nemôže byť nesúhlas s konkrétnym\npostupom príslušného súdu alebo predpoklad kladného rozhodnutia iným súdom (rovnako Horváth,\nE., Andrášiová, A. Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, s. r.\no., 2015, s. 97). Tiež skutočnosť, že miestne príslušný správny súd je viac zaťažený, či pomalší vo\nvybavovaní vecí, je síce objektívnou skutočnosťou, no nemôže byť dôvodom pre prikázanie veci inému\nsprávnemu súdu z dôvodu vhodnosti. Organizácia súdnictva a vyriešenie personálnych problémov v\nobsadení súdov je záležitosťou štátu, na ktorom je, aby súdnictvo organizoval tak, aby boli napĺňané\nprincípy práva na spravodlivý proces (nález Ústavného súdu Českej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn.\nIII. ÚS 2853/07). Ani samo priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na žiadosť podľa § 166 ods. 1\n\nSprávneho súdneho poriadku nie je dôvodom pre delegovanie veci na správny súd, v ktorom má žalobca\nbydlisko alebo sídlo (rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Nd 333/2007).\n21. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky, v zmysle ktorej bol dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti napríklad\ndlhodobo nepriaznivý stav žalobcu, ktorý zodpovedá plnej invalidite (uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky z 20. apríla 2006, sp. zn. Nad 11/2006), invalidita alebo ťažké zdravotné\npostihnutie žalobcu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. decembra 2016,\nsp. zn. 283/2016, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 22. mája 2018, sp. zn.\nNad 104/2018) taktiež to, že žalobca sa po podaní žaloby presťahoval viac ako 400 km od miestne\npríslušného správneho súdu a je nemajetný (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nzo 6. februára 2014, sp. zn. Nad 6/2014). S prihliadnutím na individuálne okolnosti danej veci videl\nNajvyšší správny súd Českej republiky skutočnosť, že žalobca a všetci navrhnutí svedkovia majú\nbydlisko v obvode súdu, na ktorý má byť vec delegovaná ako dôvod na prikázanie veci z dôvodu\nvhodnosti (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 17. septembra 2015, sp. zn. Nad\n225/2015).\n22. Naopak nebol podľa Najvyššieho správneho súdu Českej republiky dôvodom na prikázanie veci\nz dôvodu vhodnosti sám o sebe trest odňatia slobody žalobcu, a to aj v prípade, ak sa jedná o trest\nodňatia slobody na doživotie (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 12. apríla\n2006, sp. zn. Nad 12/2006), sám o sebe vyšší vek žalobcu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky z 13. novembra 2014, sp. zn. Nad 430/2014), nespokojnosť žalobcu s postupom sudcu\nv konaní o prejednávanej veci (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 8. októbra\n2003, sp. zn. Nad 88/2003, zo 6. decembra 2012, sp. zn. Nad 103/2012), očakávanie žalobcu, že iný\nsprávny súd bude vo veci rozhodovať pre žalobcu priaznivejšie alebo rýchlejšie - fakticky prednostne\n(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 23. januára 2013, sp. zn. Nad 3/2013, zo\n7. februára 2013, sp. zn. Nad 5/2013, z 12. júna 2013, sp. zn. Nad 24/2013, z 27. novembra 2013, sp.\nzn. Nad 48/2013, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. novembra 2016, sp.\nzn. Nad 230/2016) to, že o veci má rozhodovať ten správny súd, ktorý je vo veci žalovaným orgánom\nverejnej správy (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. marca 2013, sp. zn. Nad\n97/2012) alebo to, že nepríslušný súd sa v minulosti zaoberal správnou žalobou žalobcu s obdobnou\nproblematikou (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. júna 2013, sp. zn. Nad\n25/2013). Taktiež skutočnosť spočívajúcu v rozhodovaní väčšieho množstva skutkovo obdobných vecí\n(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. apríla 2014, sp. zn. Nad 134/2014) či to,\nže právny zástupca žalobcu má sídlo mimo obvodu miestne príslušného súdu (uznesenie Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky z 30. marca 2017, sp. zn. Nad 115/2017) alebo to, že žalobca vzniesol\nnávrh na vypočutie svedkov, ktorí majú bydlisko mimo obvodu mieste príslušného súdu, Najvyšší\nsprávny súd Českej republiky nepovažoval za dôvody na prikázanie veci inému správnemu súdu z\ndôvodu vhodnosti (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 29. marca 2018, sp. zn.\nNad 42/2018).\n23. Problematikou delegácie vhodnej sa Najvyšší správny súdu Českej republiky zaoberal aj vo\nviacerých konaniach vo veciach azylu (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nz 1. marca 2005, sp. zn. Nad 19/2005, z 22. apríla 2004, sp. zn. Nad 138/2003, uznesenie Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky z 22. decembra 2004, sp. zn. Nad 167/2004, uznesenie Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky z 19. septembra 2012, sp. zn. Nad 65/2012, uznesenie Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky zo 14. novembra 2012, sp. zn. Nad 90/2012).\n24. Návrh na delegáciu vhodnú môže podať ktorýkoľvek účastník konania alebo prokurátor (§ 48\nSprávneho súdneho poriadku). Na rozdiel od Civilného sporového poriadku (§ 39 ods. 2) Správny súdny\nporiadok umožňuje podať návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti aj súdu. Tento návrh musí byť\nvždy odôvodnený uvedením skutočností, ktoré k delegácii vhodnej vedú. Taktiež musí byť súčasťou\nnávrhu návrh súdu, ktorému má byť vec prikázaná z dôvodu vhodnosti. Týmto návrhom však nie je\ndelegujúci súd viazaný.\n25. K návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti súd vždy vyzve účastníkov správneho súdneho\nkonania aby sa k nemu vyjadrili (Z I s. 504). Ich vyjadrenie k návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\ntreba chápať ako realizáciu ich procesného práva, ktoré má len konzultatívnu povahu a prikazujúci\n\nsúd nezaväzuje, aj ak by s delegáciou súhlasili, resp. nesúhlasili všetci účastníci správneho súdneho\nkonania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. augusta 2007, sp. zn. 25Nd 230/2007).\nVyjadrenia účastníkov správneho súdneho konania však majú nemalý význam pre správny súd, ktorý\nmusí pri rozhodovaní o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti prihliadať na vhodnosť tohto postupu i z\npohľadu pomerov ďalších účastníkov konania (Zahradníková, R. a kol. Civilní právo procesní. 1. vydání.\nPlzeň: Aleš Čeněk, 2013, s. 75). Delegácia totiž nesmie navodiť stav, ktorý by sa v pomeroch niektorého\nz účastníkov konania prejavil zásadne nepriaznivo; to platí i v správnom súdnom procese.\n26. O prikázaní veci z dôvodu vhodnosti rozhoduje súd uznesením (§ 147 ods. 1 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku). Toto uznesenie by malo vždy obsahovať riadne odôvodnenie a to z toho dôvodu,\naby bola vylúčená svojvôľa pri určovaní miestne príslušného správneho súdu, ktorá vedie k porušeniu\npráva na zákonného sudcu. Podľa najvyššieho súdu je preto nevyhnutné aby každé rozhodnutie\nsúdu, ktoré mení zákonom stanovenú a založenú miestnu príslušnosť súdu bolo preskúmateľným\nspôsobom odôvodnené (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. marca 2010, sp. zn. IV.\nÚS 2488/09). Súd v rozhodnutí musí predovšetkým presvedčivo uviesť, na základe akých skutočností\nboli konkrétne podmienky pre delegovanie veci naplnené, respektíve nenaplnené. Potreba dôsledného\na kvalitného odôvodnenia rozhodnutia o delegácii vystupuje do popredia tým viac v prípadoch, keď\nniektorý z účastníkov správneho súdneho konania s prikázaním veci nesúhlasí. Súd v tomto prípade\nmusí v odôvodnení rozhodnutia venovať zvláštnu pozornosť a dôkladne reagovať na všetky relevantné\nnámietky (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky zo 17. októbra 2017, sp. zn. IV. ÚS 2672/17).\n27. Úlohou najvyššieho súdu v tejto veci je posúdiť, či sú dané dôvody pre výnimočné použitie inštitútu\nvhodnej delegácie a rozhodnúť, či by konanie na Krajskom súde v Bratislave bolo z komplexného\npohľadu na vec hospodárnejšie, rýchlejšie a spoľahlivejšie než na miestne príslušnom Krajskom súde\nv Nitre.\n28. Na úvod najvyšší súd uvádza, že procesný postup Krajského súdu v Bratislave v danej veci bol\nsprávny a to s poukazom na skutočnosť, že o prikázaní veci inému než miestne príslušnému správnemu\nsúdu môže rozhodnúť najvyšší súd len vtedy, ak už bola vyriešená otázka, ktorý správny súd je miestne\npríslušný (rovnako uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 29. mája 2012, sp. zn.\nNad 27/2012). Krajský súd v Bratislave preto nemohol návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\npredložiť priamo najvyššiemu súdu. Mohol len dospieť k záveru, že je miestne príslušným správnym\nsúdom v danej veci a vec si ponechať (v tomto prípade by návrh žalobcu na prikázanie veci z dôvodu\nvhodnosti bol bezpredmetným) alebo k záveru, že nie je miestne príslušným správnym súdom a vec\npostúpiť miestne príslušnému Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd v Nitre mal následne možnosť vec\npreložiť najvyššiemu súdu v zmysle § 18 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ak by nesúhlasil so svojou\nmiestnou príslušnosťou. O túto možnosť by najvyšší súd Krajský súd v Nitre neprávom pripravil, ak by\nnávrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti bol predložený na rozhodnutie priamo Krajským súdom\nv Bratislave a najvyšší súd by o tomto návrhu rozhodol. Pokiaľ by najvyšší súd považoval prípadný\nnesúhlas Krajského súdu v Nitre za dôvodný, mohol by určiť, že miestne príslušným správnym súdom\nna prejednanie veci je Krajský súd v Bratislave a rozhodovanie o delegácii vhodnej v prejdenávanej\nveci by sa stalo bezpredmetným (rovnako uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z\n9. septembra 2012, sp. zn. Nad 51/2012).\n29. Len miestne príslušný správny súd je oprávnený predložiť (podať) návrh na prikázanie veci z dôvodu\nvhodnosti, tento návrh prípadne odôvodniť a dodržať zákonný postup podľa § 85 ods. 3 Správneho\nsúdneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania majú právo vyjadriť sa k tomu, ktorému správnemu\nsúdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania. O prikázaní veci\nmôže najvyšší súd rozhodnúť len v prípade, ak je návrh (podnet) na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\npredložený miestne príslušným súdom, tak ako to bolo v prejednávanej veci, keď návrh na prikázanie\nveci z dôvodu vhodnosti predložil najvyššiemu súdu miestne príslušný Krajský súd v Nitre (tiež uznesenie\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. apríla 2014, sp. zn. Nad 137/2014).\n30. Žalobca v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti uvádza ako dôvody pre delegáciu veci na\nKrajský súdu v Bratislave to, že v súčasnosti medzi žalobcom a žalovaným orgánom verejnej správy\nprebiehajú na Krajskom súde v Bratislave ďalšie štyri konania (sp. zn. 5S 114/2016, sp. zn. 5S 212/2016,\nsp. zn. 2S 152/2016, sp. zn. 2S 164/2016), ktoré sú skutkovo a právne obdobné s prípadom, ktorý\nžalobca popisuje v žalobe v prejednávanej veci. S poukazom na sídlo oboch účastníkov konania v\n\nBratislave by prejednaním veci na Krajskom súde v Bratislave podľa žalobcu v súlade so zásadou\nhospodárnosti konania taktiež došlo k zníženiu nákladov spojených s uvedeným konaním (napr. k\nzníženiu nákladov na cestovné). Zároveň by sa zabránilo podľa žalobcu tomu, aby v rovnakom type\nkonaní s obdobným skutkovým a právnym stavom vznikli pri rozhodovaní nedôvodné rozdiely, ktoré by\nboli zapríčinené tým, že by o veci rozhodol iný krajský súdu.\n31. Žalovaný orgán verejnej správy sa k návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti do dnešného\ndňa nevyjadril.\n32. Najvyšší súd uvádza, že stanovenie § 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, predstavuje právnu\nnormu, ktorá explicitne nedefinuje, za akých podmienok súd rozhodne o prikázaní veci z dôvodu\nvhodnosti na iný správny súd. Uvedené ustanovenie je možné preto považovať za právnu normu s\nrelatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je\nurčená priamo právnym predpisom, a ktorá tak ponecháva správnemu súdu, aby podľa vlastnej úvahy v\nkaždom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného\nokruhu konkrétnych okolností. Zákon síce ponechal najvyššiemu súdu širokú možnosť uváženia, avšak\ntáto úvaha musí vždy zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí byť logickým vyústením\nriadneho hodnotenia skutkových zistení.\n33. Najvyšší súd dôvody, ktoré uviedol žalobca v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\nna Krajský súd v Bratislave, posudzoval podľa svojej vlastnej úvahy každý jednotlivo ako aj všetky\nvo vzájomnej súvislosti, pričom vzal do úvahy najmä to, že pri posudzovaní splnenia zákonných\npredpokladov na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti sa spravidla jedná o kombináciu niekoľkých\nrozhodných skutočností, ktorým súd musí priradiť konkrétnu mieru relevancie a učiniť záver o tom, či tieto\npodmienky sú spôsobilé privodiť hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a\ndôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným správnym súdom.\n34. Najvyšší súd uvádza, že sama skutočnosť, že sídlo, bydlisko alebo miesto podnikania účastníkov\nsprávneho súdneho konania sa nachádza mimo obvodu miestne príslušného súdu, nie je natoľko\nvýnimočná, aby v nej bolo možné vidieť dôvod pre prikázanie veci, najmä ak nie je súdu zrejmé, že\núčastník konania sa nemôže pre nejaké závažné dôvody dostaviť na prejednanie veci na miestne\npríslušný súd (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. júna 2014, sp. zn. 25Nd 192/2014).\nTo platí i v prípade faktického sídla, bydliska alebo miesta podnikania účastníkov správneho súdneho\nkonania.\n35. Tiež skutočnosť, že medzi miestom sídla, bydliska alebo miesta podnikania účastníkov správneho\nsúdneho konania a miestom sídla miestne príslušného správneho súdu existuje väčšia vzdialenosť,\nalebo je cesta k miestne príslušnému správnemu súdu spojená s nákladmi na dopravu, nie je bez\nďalšieho dôvodom pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, hoci zaiste ovplyvňuje výšku\ncestovných nákladov účastníkov správneho súdneho konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky z 10. januára 2012, sp. zn. 4Nd 405/2011 a sp. zn. 4Nd 319/2011, Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky zo 16. septembra 2013, sp. zn. 32Nd 192/2013).\n36. Ak žalobca v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti stroho tvrdí, že sídlo žalobcu a\nsídlo žalovaného orgánu verejnej správy sa nachádzajú mimo územného obvodu miestne príslušného\nKrajského súdu v Nitre ale v Bratislave, teda v územnom obvode Krajského súdu v Bratislave, čo ovplyvní\naj výšku cestových nákladov účastníkov správneho súdneho konania, s poukazom na vyššie uvedené\nnajvyšší súd dospel k názoru, že tento dôvod nie je natoľko závažný, aby odôvodňoval prikázanie veci\nKrajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti, keď naviac žalobca v podanej žalobe a žalovaný\nsprávny orgán vo vyjadrení k podanej žalobe zhodne vyjadrili súhlas s tým, aby krajský súd rozhodol\nvo veci bez nariadenia pojednávania. Za tohto stavu sa najvyššiemu súdu javia návrh žalobcu a jeho\nzdôvodnenie ako nelogické (aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, senátu Správneho\nkolégia z 30. októbra 2013, sp. zn. 6Nds/6/2013).\n37. Relevanciu nemožno priznať ani skutočnosti, že právny zástupca žalobcu má sídlo v Bratislave, teda\nv územnom obvode Krajského súdu v Bratislave, keďže situácia, kedy má právny zástupca žalobcu sídlo\nv obvode iného než miestne príslušného súdu je v správnom súdnom konaní celkom obvyklá. Ak by súd\npripustil delegáciu z tohto dôvodu, umožnil by žalobcom v správnom súdnictve, aby si spoločne s voľbou\n\nsvojho právneho zástupcu volili podľa svojej ľubovôle aj miestne príslušný súd, čo by podľa súdu viedlo\nk neakceptovateľnému prelomeniu ústavného princípu zákonného sudcu a to aj s ohľadom na právo\nžalovaného orgánu verejnej správy na zákonného sudcu (pozri aj uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky z 30. marca 2017, sp. zn. Nad 115/2017). Naviac, najvyšší súd zo súdneho spisu\nzistil, že žalobcu zastupuje advokátske spoločenstvo s viacerými advokátmi, z čoho možno vyvodiť,\nže na prípadných úkonoch v jednotlivých veciach, ktoré žalobca uvádza ako obdobné veci, sa nemusí\nnutne zúčastňovať ten istý advokát, ale bude mať k dispozícii aj ďalších substitútov s patričnou znalosťou\nkonkrétnej veci (obdobne nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. I. ÚS 959/17).\n38. Rovnako v danej veci podľa najvyššieho súdu nemožno prihliadnuť ani na skutočnosť, spočívajúcu\nv tom, že žalobca vystupuje vo viacerých typovo obdobných konaniach so žalovaným orgánom verejnej\nsprávy na Krajskom súde v Bratislave (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.\nmarca 2015, sp. zn. 25Nd 70/2015). Uvedená skutočnosť podľa najvyššieho súdu nie je podkladom\npre racionálny záver, že by týmto postupom bolo dosiahnuté hospodárnejšie, rýchlejšie či po skutkovej\nstránke spoľahlivejšie prejednanie veci než na Krajskom súde v Nitre. Presvedčenie žalobcu o tom,\nže prejednanie vecí na totožnom súde zabezpečí jednotnosť rozhodovania v obdobných skutkových\na právnych otázkach je len subjektívnym očakávaním žalobcu, bez konkrétneho odôvodnenia či\nfaktických argumentov a nemôže byť okolnosťou, ktorá odôvodňuje prikázanie veci inému súdu z dôvodu\nvhodnosti (rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 20. septembra 2017, sp. zn.\n26Nd 340/2017). Naviac, Správny súdny poriadok zakotvuje dostatočné mechanizmy ako predchádzať\nnejednotnému rozhodovaniu správnych súdov alebo nejednotnosť rozhodovania správnych súdov\nnaprávať (napr. § 20 Správneho súdneho poriadku - sledovanie a vyhodnocovanie právoplatných\nrozhodnutí správnych súdov najvyšším súdom, prijímanie stanovísk k rozhodovacej činnosti správnych\nsúdov najvyšším súdom, § 22 Správneho súdneho poriadku - rozhodovanie o kasačných sťažnostiach\nvo veľkom senáte).\n39. Ďalej najvyšší súd zdôrazňuje, že miestna príslušnosť v správnom súdnictve sa vo všeobecnosti\nspravuje sídlom prvoinštančného orgánu verejnej správy, teda miestne príslušným súdom je v zmysle §\n13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy,\nktorý rozhodol v prvom stupni. Pri rozhodovaní o delegácii je vždy vhodné, aby sa správny súd náležite\nvysporiadal aj s dôvodmi úpravy miestnej príslušnosti. Pritom je však treba mať vždy na zreteli, že\nmiestna príslušnosť správneho súdu, ktorý má vec prejednať predstavuje zásadu základnú, a prípadná\ndelegácia príslušnosti inému správnemu súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú je potrebné vykladať\nvždy zužujúco.\n40. Z dôvodovej správy k Správnemu súdnemu poriadku, jej Osobitnej časti, k § 13, vyplýva, že uvedená\nkoncepcia miestnej príslušnosti v správnom súdnictve bola zákonodarcom zvolená z dôvodu procesnej\nekonómie, s cieľom prispieť k zrýchleniu správnych súdnych konaní rovnomernejším rozložením nápadu\nagend na všetky krajské súdy. Prikázanie prejednávanej veci z dôvodu vhodnosti bez závažných\ndôvodov, by preto bolo popretím úmyslu zákonodarcu, na ktorom vybudoval miestnu príslušnosť v\nsprávnom súdnictve.\n41. Napokon, podľa najvyššieho súdu, by ani z hľadiska procesnej ekonómie, resp. hospodárnosti,\nktorou dôvodí svoj návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti žalobca, delegácia v uvedenej veci\nnepredstavovala žiadny prínos, keďže rozhodnutie vo veci by sa nestalo procesne jednoduchším ani\nmenej náročnejším. V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti aj to, že pojem hospodárnosti\nkonania nie je možné vzťahovať len k trovám konania, ktoré vzniknú účastníkom konania, ale je potrebné\nnaň nahliadať z pohľadu celého konania a predovšetkým ho vykladať v úzkej súvislosti s pojmom rýchlosť\nkonania, ako aj inými dôležitými dôvodmi pre delegáciu vhodnú (viď uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky z 2. februára 2014, sp. zn. Nad 66/2014).\n42. Je síce pravdou, že Krajský súd v Bratislave sa už oboznámil s vecou samou a vykonal aj základné\núkony v konaní a prejednaním veci pred Krajským súdom v Nitre by sa predĺžil čas rozhodovania o\noboznámenie sa s vecou Krajským súdom v Nitre, avšak tento stav bol spôsobený žalobcovým konaním\nv rozpore s platným a účinným procesným právom, keď podal vedome žalobu na miestne nepríslušný\nsúd, hoci kritériá určenia miestnej príslušnosti Správny súdny poriadok pre danú vec jasne stanovuje.\nSvojim vedomý konaním (contra legem) sa tak žalobca snažil docieliť založenie miestnej príslušnosti\nsprávneho súdu, ktorý by vec inak nemohlo prejedať a rozhodnúť. Tento postup žalobcu nezodpovedá\n\nzmyslu a účelu ustanovenia § 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ale naopak predstavuje procesnú\nobštrukciu, ktorá nepožíva právnu ochranu (R ČR 13/2013).\n43. Okolnosti, ktoré žalobca uviedol v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu\nv Bratislave, v podstate spočívajú v strohom konštatovaní, že sídlo žalobcu a sídlo žalovaného orgánu\nverejnej správy sa nachádzajú v Bratislave, teda v obvode Krajského súdu v Bratislave. Navyše, že\nžalobca vystupuje vo viacerých typovo obdobných konaniach so žalovaným orgánom verejnej správy\nna Krajskom súde v Bratislave a prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v Bratislave tak\nzabezpečí jednotnosť rozhodovania v obdobných veciach. Táto argumentácia, podľa názoru najvyššieho\nsúdu, nemá natoľko mimoriadnu a vážnu povahu, aby odôvodňovala výnimku z ústavnej požiadavky,\npodľa ktorej, nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Na uvedenom nemení nič ani\nskutočnosť, že žalovaný orgán verejnej správy neprejavil nesúhlas s prikázaním veci Krajskému súdu\nv Bratislave.\n44. Na záver najvyšší súd uvádza, že Krajský súd v Nitre poukázal aj na dve rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky - uznesenie z 25. októbra 2017, sp. zn. 10Nds/11/2017 a uznesenie z 13.\ndecembra 2017, sp. zn. 6Nds/3/2017, v ktorých podľa Krajského súdu v Nitre rozhodoval Najvyšší súd\nSlovenskej republiky o prikázaní veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti, pričom uvedené\nkonania sa týkali tých istých účastníkov konania a tých istých dôvodov žalobcu na prikázanie veci z\ndôvodu vhodnosti s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v oboch prípadoch vec prikázal Krajskému\nsúdu v Bratislave.\n45. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017, sp. zn.\n10Nds/11/2017 najvyšší súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takmer totožných\ntvrdení žalobcu v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti len stroho skonštatoval, že z okolností\nuvedených žalobcom vyplýva, že prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave je v záujme zabezpečenia\nhospodárnosti konania i jeho zrýchlenia a to bez toho, aby svoj právny názor bližšie zdôvodnil, hoci\nsvojím rozhodnutím zmenil zákonom stanovenú miestnu príslušnosť správneho súdu a prelomil tým\nzákladnú zásadu správneho súdneho procesu - právo na zákonného sudcu a súd.\n46. Najvyšší súd v uznesení z 13. decembra 2017, sp. zn. 6Nds/3/2017, rovnako, pri takmer totožných\ntvrdeniach žalobcu v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti ako v prejednávanej veci, vyvodil,\nže sú splnené dôvody na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti a to predovšetkým so zreteľom na to, že\nsídlom oboch účastníkov konania je Bratislava, s prikázaním veci súhlasil aj žalovaný orgán verejnej\nsprávy a na Krajskom súde v Bratislave sú vedené ďalšie konania medzi tými istými účastníkmi konania\nv obdobnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že\nKrajský súd v Bratislave predtým, ako postúpil vec vykonal v prejednávanej veci procesné úkony, čím\ntaktiež nesporne došlo k založeniu jeho miestnej príslušnosti.\n47. Najvyšší súd dodáva, že pre určenie miestnej príslušnosti v správnom súdnictve sú v zmysle § 9 ods.\n1 veta druhá Správneho súdneho poriadku rozhodujúce okolnosti v dobe začatia konania. Konanie sa v\nsprávnom súdnictve začína doručením žaloby (návrhu) súdu (§ 31 ods. 1 Správneho súdneho poriadku).\nAk preto súd skúma miestnu príslušnosť, musí ju posudzovať vždy spätne ku dňu začatia konania a\npre prípadné rozhodnutie o miestnej príslušnosti platí, že rozhodujúci je vždy stav konania, kedy bolo\nkonanie začaté.\n48. Miestna príslušnosť takto určená trvá až do skončenia konania. Tým sa vyjadruje zásada perpetuatio\nfori, alebo zásada trvania súdnej príslušnosti, ktorá znamená, že súdna príslušnosť raz určená trvá až do\nskončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, ktoré sú rozhodné pre určenie príslušnosti\n(tiež uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 10. októbra 2007, sp. zn. Nad 13/2007).\n49. Uvedené tvrdenie je navyše v rozpore s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorej výzva správneho súdu žalovanému orgánu verejnej správy na vyjadrenie sa k\nsprávnej žalobe, výzva na zaplatenie súdneho poplatku či priznanie odkladného účinku správnej žaloby\nnie sú úkony správneho súdu, ktorými môže dôjsť k zmene zákonom stanovenej miestnej príslušnosti\nsprávneho súdu (R 7/2018).\n\n50. Na základe uvedeného, podľa najvyššieho súdu, v posudzovanom prípade také závažné a\nvýnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu z\ndôvodu vhodnosti, nie sú dané, preto najvyšší súd podľa § 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku návrh\nžalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v Bratislave zamietol, majúc na zreteli,\nže ak by rozhodol o delegácii veci na iný správny súd, bez toho aby na to boli splnené podmienky podľa\n§ 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, porušil by tým ústavne zaručené právo zakotvené v článku 36\nListiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje inštitucionálnu záruku práva na spravodlivý proces\n(nález Ústavného súdu Českej republiky zo 7. októbra 1996, sp. zn. IV. ÚS 222/96).\n51. Pre úplnosť súd uvádza, že toto rozhodnutie nebráni v opätovnom podaní návrhu (podnetu) na\nprikázanie veci z dôvodu vhodnosti, ak sa zmení procesná situácia, či nastanú nové závažné okolnosti\nodôvodňujúce tento postup. Opakované podanie žiadosti na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\nza totožných procesných a skutkových okolností však predstavuje prekážku veci rozhodnutej (pozri\nuznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. augusta 2005, sp. zn. 21Nd 127/2005).\n52. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}