Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/15/2017 z 27. 6. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 5Asan/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1 Najvyšší súd | 5Asan/15/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1 | 2018-06-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 3 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z., zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1ffbea4-965f-4429-97ba-2bbd1128c992 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Asan/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202571
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu
a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci
žalobcu: Kresťanskodemokratické hnutie, Bajkalská ul. č.25, Bratislava, IČO: 00586846, zastúpeného
advokátom: JUDr. Jozef Bolješik, PhD, Radlinského 50, Piešťany, proti sťažovateľovi (pôvodne
žalovanému): Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, Drieňová 22, Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2016/030286 z 13. septembra 2016,
konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku Krajského sudu v
Bratislave č.k. 1S/277/2016-42 z 22. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu č.k.
1S/277/2016-42 z 22. júna 2017 z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania na účet právneho
zástupcu žalobcu. O výške trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Bratislave po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd, alebo správny súd“)
podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ SSP napadnuté rozhodnutia, ako prvostupňové, tak aj
druhostupňové, zrušil. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. SVS-OVR2-2016/030286 z 13. septembra 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odboru volieb, referenda politických strán č. SVS-
OVR-2016/019249-003 z 11. júla 2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000,- € podľa
ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b/ zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani za nesplnenie povinnosti
podľa ustanovenia. § 3 ods. 5 zák. o volebnej kampani, nakoľko na osobitný účet žalobcu zriadený podľa
ustanovenia § 3 ods. 2 zák. o volebnej kampani boli vložené finančné prostriedky v hotovosti. O náhrade
trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči
žalovanému právo na úplnú náhradu vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca
mal vo veci plný úspech.

2. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že medzi účastníkmi skutočnosť, že na osobitný účet
žalobcu boli vložené finančné prostriedky v hotovosti dvakrát po 100,- €, a to 100,- € 23. novembra 2015
s uvedenou poznámkou: „Gerda Fodorová“ a 100,- € 1. decembra 2015 v sume 100,- € s uvedenou
poznámkou „dar JUDr. V. Z. ml.“ nebola sporná. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd
tiež zistil, že žalobcovi bola napadnutým rozhodnutím žalovaného uložená pokuta podľa ustanovenia



§ 19 ods. 2 písm. b/ zákona č. 181/2040 Z.z. o volebnej kampani vo výške 10 000,- € za nesplnenie
povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani, pretože žalobcovi boli na jeho osobitný platobný
účet vložené finančné prostriedky v hotovosti. Tento osobitný platobný účet žalobcu bol zriadený za
účelom realizácie volebnej kampane v roku 2016 v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o volebnej
kampani.

3. Podľa názoru správneho súdu z ustanovenia § 3 ods. 5 veta druhá zákona o volebnej kampani
pre politickú stranu vyplýva len povinnosť preukázať kto je vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné
prostriedky prevedené na účet politickej strany, teda žalobcu („Na požiadanie ministerstva vnútra musí
politická strana preukázať, kto je vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené“). Keďže
žalobcovi na jeho účet neboli prevedené žiadne finančné prostriedky z iného účtu, ale na jeho účet boli
vložené finančné prostriedky v hotovosti, žalobca nemal ani žiadnu povinnosť preukázať vlastníka tohto
účtu. Napriek uvedenému žalobca pôvod vkladateľa, resp. osobu darcu identifikoval a aj preukázal, čo
žalovanému bolo známe. Uvedené potvrdzuje aj výpis z osobitného účtu (čl. 6 a 15 výpisu z účtu, ktorý
je súčasťou administratívneho spisu) a napokon aj z vyhlásenia samotných darcov, ktoré boli priložené
k vyjadreniu žalobcu k začatiu konania o uložení pokuty správnym orgánom. Súd preto neprisvedčil
argumentácii žalovaného, že „pre posudzovanie toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu § 3 ods. 5
zákona o volebnej kampani je podstatné iba to, akým spôsobom boli finančné prostriedky na osobitný
účet vložené, bez ohľadu na to, za akým účelom“. Z vety prvej citovaného ustanovenia „Na osobitný účet
musia byť vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu“ podľa názoru krajského súdu pre
žalobcu nevyplýva žiadna povinnosť, pretože spôsob vkladu na osobitný účet žalobca nemôže žiadnym
spôsobom ovplyvniť a rovnako nemôže ani odmietnuť prijať takto vložené finančné prostriedky. Z
uvedeného dôvodu teda žalobca ako prijímateľ finančných prostriedkov nemôže niesť ani zodpovednosť
za spôsob vloženia finančných prostriedkov na tento osobitný účet. Žalobca nielen v odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu, ale aj v podanej žalobe tvrdil, že tieto finančné prostriedky vložili fyzické
osoby v hotovosti na osobitný účet nie za účelom úhrady nákladov na volebnú kampaň, ale tieto finančné
prostriedky boli darom pre politickú stranu.

4. V tejto súvislosti považoval krajský súd za potrebné uviesť, že aj sám žalovaný v odôvodnení svojho
rozhodnutia z 13. septembra 2016 konštatuje, že predmetná suma 200,- €, ktorá bola vložená na
osobitný účet v hotovosti je darom pre žalobcu, o čom svedčí citácia z rozhodnutia žalovaného:
- ods. 9 a 10, str. 3: „ak sa politická strana chcela vyhnúť uloženiu pokuty, mala postupovať podľa § 24
ods. 2 zákona o politických stranách, ktorý sa vzťahuje na finančné prostriedky vedené na osobitnom
účte a finančné prostriedky darcom vrátiť. .... V niektorých prípadoch tak politické hnutie aj skutočne
urobilo a darcom vrátilo finančné prostriedky v celkovej výške 7 224 eur, avšak v dvoch prípadoch, a to
v prípade sumy 100,- € vloženej ... pani Q. J. a sumy 100,- € v uloženej ... JUDr. V. Z., si politické hnutie
finančné prostriedky na účte ponechalo a uvedeným osobám ich nevrátilo“ a
- ods. 11 str. 5: „... politické hnutie darcom v súlade so zákonom vrátilo finančné prostriedky v celkovej
výške 7 224,- € a nevrátilo finančné prostriedky iba v celkovej sume 200,- € ...“

5. Žalovaný dokonca aj vo vyjadrení k žalobe zo 7. januára 2017 (str. 2 ods. 11) uvádza, že „...
štátna komisia uvádza, že darcovia predmetných darov síce pri uskutočňovaní vkladov v hotovosti na
transparentný účet žalobcu pravdepodobne boli bankou legitimovaní svojimi občianskymi preukazmi...“.
Z uvedenej citácie podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že aj sám žalovaný považoval vkladateľov
finančných prostriedkov za darcov.

6. Správny súd preto s poukazom na uvedenú citáciu konštatoval, že nevrátením finančných prostriedkov
darcom v celkovej sume 200,- € nedošlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona vo volebnej kampani
tak, ako konštatuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Ak bol žalovaný názoru, že žalobca tým, že
nevrátil 200,- € darcom, ktorí ich zaslali na osobitný účet žalobcu, resp. ich nepoukázal na príjmový účet
štátneho rozpočtu, porušil svoju povinnosť, mal postupovať v zmysle ustanovenia § 31 ods. 5 v spojitosti
s ustanovením § 24 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach.

7. Z uvedeného dôvodu správny súd konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil keď
nevrátenie finančných prostriedkov žalobcu darcom peňazí vyhodnotil ako porušenie povinností podľa
§ 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani, pretože podľa názoru krajského súdu sa jednoznačne jednalo o
porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach.



8. Žalobca v podanej žalobe namietal aj skutočnosť, že žalovaný správny orgán nedostatočne zistil
skutkový stav veci s poukazom na tvrdenie, v správnom konaní žalobca namietal, že vložené finančné
prostriedky neboli určené na úhradu volebnej kampane, ale boli dar od darcov pre žalobcu. Súd sa s
touto námietkou žalobcu nestotožnil, pretože aj s poukazom na vyššie uvedenú citáciu z napadnutého
rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalovaný sám predmetné vložené finančné prostriedky vo výške
200 eur považoval za dar, ktorý nebol vrátený darcovi, resp. darcom, a preto je nesporné, že skutkový
stav bol zistený dostatočne a správne.

9. Keďže žalovaný s ohľadom na riadne zistený skutkový stav veci vec nesprávne právne posúdil, do
úvahy nepripadalo ani rozhodnutie správneho súdu o zmene druhu alebo výšky sankcie, ktorá bola
žalobcovi uložená napadnutým rozhodnutím a ani rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie podľa
ustanovenia § 198 ods. 1 SSP. Takéto rozhodnutie by pripadalo do úvahy vtedy, ak by správny súd
konštatoval, že správny orgán správne vec právne posúdil, keď uznal žalobcu vinného z porušenia
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona vo volebnej kampani, čo v preskúmavanej veci nenastalo. Z uvedeného
dôvodu nepovažoval krajský súd za dôvodné zaoberať sa ďalšou námietkou žalobcu, že žalovaný
nedostatočne pri správnej úvahe zohľadnil skutkový stav a nedostatočne uviedol, prečo neprihliadol
na ustanovenia zákona o politických stranách, ako aj na ustanovenie § 19 ods. 12 zákona o volebnej
kampani.

II.

10. Sťažovateľ podal voči rozsudku správneho súdu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa
§ 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. SSP. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd nesprávne
interpretoval § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani a tiež, že nesprávne aplikoval § 31 ods. 5 zákona
o politických stranách na zistený skutkový stav a preto navrhol aby kasačný súd rozhodnutie krajského
súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

11. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením krajského súdu, v bode 40. napádaného rozsudku,
podľa názoru sťažovateľa majiteľ osobitného účtu zodpovedá za finančné prostriedky na ňom vedené.
Táto zodpovednosť žalobcu vyplýva aj z toho, že § 3 zákona o volebnej kampani upravuje výlučne
povinnosti politických strán pri financovaní ich volebnej kampane, ako aj z toho, že za porušenie
ustanovenia § 3 zákona o volebnej kampani, vrátane ods. 5 tohto paragrafu, je uložená sankcia politickej
strane, a to podľa § 19 ods. 2 písm. b/ zákona o volebnej kampani.

12. Politická strana podľa sťažovateľa môže usmerniť svojich darcov, aby svoje dary poukazovali na
jej osobný účet výlučne prevodom z účtu, tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani.
Žalobca teda mal možnosť ovplyvniť spôsob vkladu na jeho osobitný účet, a ak naň boli poukázané
prostriedky iným, ako zákonným spôsobom, žalobca bol povinný postupovať podľa § 3 ods. 2 zákona
o volebnej kampani v spojení s § 24 ods. 3 zákona o politických stranách. Sťažovateľ mal za to, že
žalobca mal aj možnosť okrem ovplyvnenia vkladu, aj odmietnuť prijať finančné prostriedky vložené v
hotovosti, a to postupom podľa § 18 ods. 1 zákona o volebnej kampani. Podľa sťažovateľa mal žalobca
dokonca povinnosť odmietnuť prijať finančné prostriedky vložené v rozpore s § 3 ods. 5 zákona o
volebnej kampani, a to podľa § 3 ods. 2 druhej vety zákona o volebnej kampani v spojení s § 24 ods. 3
zákona o politických stranách. O vedomosti žalobcu o povinnosti finančné prostriedky vrátiť má svedčiť
aj skutočnosť, že v prípade vkladu hotovosti v sume 7 224,- € žalobca tieto prostriedky odmietol prijať
a darcom ich z osobitného účtu vrátil.

13. Sťažovateľ dal opätovne do pozornosti, že zámer darcov pri poskytnutí finančných prostriedkov na
osobitný účet nie je možné brať do úvahy. Jedinou zákonnou podmienkou je vklad prevodom z iného
účtu, v prípade akejkoľvek inej formy vkladu, je politická strana povinná postupovať podľa ustanovenia
§ 3 ods. 2 zákona o volebnej kampani v spojení s § 24 ods. 2 zákona o politických stranách.

14. Právny úkon darovania je dvojstranným právnym úkonom, zavŕšeným až prijatím daru a politická
strana ako obdarovaný, nie je v postavení pasívneho adresáta tohto právneho úkonu. Skutočnosť, že boli
finančné prostriedky na osobitný účet politickej strany vložené, ešte neznamená, že ich strana aj prijala,
má totiž možnosť ich odmietnuť a vrátiť, resp. poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu. Keďže si
predmetné dary žalobca na svojom osobitnom účte ponechal, mal sťažovateľ za to, že ich žalobca prijal.



15. Výklad § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani zvolený krajským súdom odporuje nielen
účelu uvedeného ustanovenia, ktorým je zabezpečiť aby všetky vklady finančných prostriedkov na
osobitný účet politickej strany boli uskutočňované výlučne formou bezhotovostnej platobnej operácie,
ale absolútne odporuje aj samotnému účelu zákona o volebnej kampani, ktorým je zabezpečenie
transparentnosti financovania volebnej kampane kandidujúcich subjektov. So záverom súdu, že
žalobcovi z predmetného ustanovenia nevyplýva žiadna povinnosť, keďže na jeho osobitný účet boli
finančné prostriedky vložené v hotovosti, sa sťažovateľ v žiadnom prípade nemohol stotožniť.

16. Ďalej uviedol sťažovateľ, že krajský súd nesprávne aplikoval § 31 ods. 5 zákona o politických
stranách na zistený skutkový stav, a teda vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že: „Ak bol
žalovaný názoru, že žalobca tým, že nevrátil 200,- € darcom, ktorí ich zaslali na osobitný účet žalobcu,
resp. ich nepoukázal na príjmový účet štátneho rozpočtu, porušil svoju povinnosť, mal postupovať v
zmysle ustanovenia § 31 ods. 5 v spojitosti s ustanovením § 24 ods. 2 zákona o politických stranách.
Nesprávne posúdenie veci vychádzalo z toho, že krajský súd neopodstatnene rozlišoval medzi pojmami
„darca“ a „vkladateľ finančných prostriedkov“, medzi pojmami „dar“ a „finančné prostriedky“ a medzi
pojmami „dar pre politickú stranu“ a „finančné prostriedky na úhradu nákladov na volebnú kampaň“.
S týmto rozlišovaním sťažovateľ nesúhlasil, keďže bez ohľadu na to, na aký účet alebo za akým
účelom niekto poskytne politickej strane finančné prostriedky bez toho, aby ich musela vrátiť, ide o
dar a poskytovateľ takých finančných prostriedkov je darca. Aj samotný zákon o politických stranách aj
ustanovenia zákona o volebnej kampani považujú vkladateľa finančných prostriedkov za darcu.

17. Osobitný transparentný účet, zriadený podľa § 3 zákona o volebnej kampani je určený výlučne na
sústreďovanie finančných prostriedkov na volebnú kampaň a na úhradu nákladov na ňu vyložených,
preto sťažovateľ nesúhlasil so záverom súdu, že predmetné fyzické osoby vložili finančné prostriedky na
osobitný účet žalobcu nie za účelom úhrady nákladov na jeho volebnú kampaň, ale ako dar pre žalobcu,
na základe čoho krajský súd konštatoval, že sťažovateľ mal žalobcovi uložiť sankciu podľa zákona o
politických stranách a nie podľa zákona o volebnej kampani. Tým, že žalobca si prostriedky na osobitnom
účte ponechal a nevrátil ich, následne z tohto účtu hradil náklady na svoju volebnú kampaň podľa
sťažovateľa konkludentne akceptoval predmetné finančné prostriedky ako dary na úhradu nákladov na
volebnú kampaň tým, že ich nevrátil.

18. Záverom sťažovateľ uviedol, že zákon o volebnej kampani je k zákonu o politickej kampani v
postavení lex specialis. Úprava týkajúca sa vedenia finančných prostriedkov na osobitnom účte v
čase volebnej kampane má prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v zákone o politických
stranách, ktorý upravuje všeobecnú úpravu prijímania darov politickými stranami. Sankcie podľa zákona
o volebnej kampani sú nastavené prísnejšie, ako sankcie podľa zákona o politických stranách z dôvodu,
že účelom zakotvenia inštitútu osobitného (transparentného) účtu do zákona o volebnej kampani bolo,
aby bolo voličovi v relevantnom období, teda v čase vodenia volebnej kampane z údajov o darcoch na
transparentnom účte nepochybne zrejmé, kto bol darcom politickej strany, čo je možné zabezpečiť iba
prevodom finančných prostriedkov z účtu na účet. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj politické strany,
nielen ostatné kandidujúce subjekty majú byť sankcionované podľa zákona o volebnej kampani a nie
podľa zákona o politických stranách.

III.

19. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol žalobca, že rozsudok krajského súdu
považuje za vecne správny, sťažovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ako tie, čo už odzneli
pred správnym orgánom a následne pred krajským súdom, tvrdenia sťažovateľa považoval žalobca za
nedôvodné a preto navrhol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.

20. Krajský súd podľa žalobcu vo svojom rozsudku správne aplikuje ustanovenie § 3 ods. 5 druhá
veta zákona o volebnej kampani, z ktorého vyplýva pre politickú stranu len povinnosť preukázať kto je
vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené na účet politickej strán. Keďže žalobcovi
neboli na jeho účet prevedené z iného účtu žiadne finančné prostriedky, ale boli vložené finančné
prostriedky v hotovosti, preto žalobca nemal ani žiadnu povinnosť preukázať vlastníka tohto účtu.
Napriek tomu žalobca preukázal pôvod vkladateľov. Uvedené potvrdil aj výpis z osobitného účtu, ako
aj vyhlásenia samotných darcov.



IV.

21. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej
sťažnosti v zmysle ustanovenia § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§
455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že
žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 28. novembra 2016 domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2016/030286 zo dňa 13. septembra 2016.

23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

27. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.

28. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

29. Podľa 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
1S/277/2016-42 z 22. júna 2017, ktorým správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a preto primárne
v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj
napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
31. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. SVS-
OVR2-2016/030286 z 13. septembra 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odboru volieb, referenda politických strán č. SVS-
OVR-2016/019249-003 z 11. júla 2016. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške
10 000,- € za nesplnenie povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani, podľa ktorého musia
byť na osobitný platobný účet vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu, nakoľko na
osobitný platobný účet žalobcu zriadený v nadväaznosti na § 3 ods. 2 zákona o volebnej kampani na
úhradu nákladov na volebnú kampaň v súvislosti s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky v
roku 2016, boli vložené finančné prostriedky v hotovosti.

32. Podľa § 3 ods. 2 zákona o volebnej kampani, Na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická
strana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte (ďalej len „osobitný účet“)
vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) podľa odseku 3. Na finančné
prostriedky vedené na osobitnom účte sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.



33. Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou sú ustanovenia § 22 až § 24 zákona č.
85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o politických stranách“).

34. Podľa § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani, Na osobitný účet musia byť vložené finančné
prostriedky výlučne prevodom z iného účtu. Na požiadame ministerstva vnútra musí politická strana
preukázať, kto je vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené.

35. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ zákona o volebnej kampani, Ministerstvo vnútra uloží politickej strane
pokutu od 10 000,- € do 100 000,- €, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3, 5 alebo 6.

36. Podľa § 19 ods. 12 zákona o volebnej kampani, pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške sa
prihliada na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu.

37. Podľa § 24 ods. 2 zákona o politických stranách, Strana môže prijať peňažný dar, len ak bol
poukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu z účtu nie je preukázané, kto je
darcom peňažného daru, strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote do 30 dní na účet, z ktorého
bol finančný dar poukázaný. Ak takýto účet neexistuje, strana je povinná túto skutočnosť bezodkladne
oznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a peňažný dar
poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu. Taký peňažný dar sa považuje za príjem štátneho
rozpočtu. Ministerstvo financií oznámi bezodkladne strane údaje potrebné na poukázanie peňažného
daru.

38. Podľa § 31 ods. 5 zákona o politických stranách, Štátna komisia uloží strane pokutu v sume
dvojnásobku príjmu z daru alebo z iného bezodplatného plnenia, ak strana prijala dar alebo iné
bezodplatné plnenie v rozpore s týmto zákonom.

39. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

40. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

41. V súvislosti so sťažnostným bodom týkajúcim sa nesprávneho interpretovania § 3 ods. 5 zákona
o volebnej kampani a teda, že žalobca zodpovedá za finančné prostriedky vedené na osobitnom účte,
uvádza kasačný súd, že žalobca svojich sympatizantov, členov resp. darcov mal naozaj možnosť
usmerniť a ich aj usmernil. Je však treba priznať, že pri veľkom množstve darcov a s prihliadnutím
na skutočnosť, že parlamentné voľby v roku 2016 boli prvými voľbami, ktoré sa spravovali novými
ustanoveniami zákona o volebnej kampani a to konkrétne podmienkou viesť v súvislosti s volebnou
kampaňou tzv. transparentný účet a povinnosťou poukazovať na tento účet finančné prostriedky
len prostredníctvom bezhotovostného bankového prevodu, nemohol žalobca zamedziť tomu, aby
nedochádzalo k vkladaniu finančných darov, resp. finančných prostriedkov na osobitný účet, keď
darcovia nerozlišovali medzi viacerými účtami. Nie je preto opomenuteľné, že k pochybeniam zo strany
darcov prirodzene dochádzalo. Na druhej strane, však vo viacerých prípadoch, si bol žalobca vedomí
zákonnej povinnosti, že takto vložené finančné prostriedky musí v zmysle § 24 ods. 2 zákona o politických
stranách a politických hnutiach vrátiť a k tejto náprave aj pristúpil.

42. V súvislosti s vyššie uvedeným, v tomto smere možno bezpochyby súhlasiť so závermi správneho
súdu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože sa v tomto prípade jednoznačne jedná o
porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach
a nie o porušenie povinností v zmysle § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani.

43. Sťažovateľ správne uviedol, že nepochybnú identifikáciu osoby, ktorá finančne podporila politickú
stranu možno docieliť iba pri bezhotovostných prevodoch. K § 3 ods. 5, druhá veta zákona o volebnej
kampani, treba uviesť, že vzhľadom na to, že žalobca preukázal, kto sú darcovia, má kasačný súd za



to, že postup žalobcu by odporoval účelu uvedeného zákonného ustanovenia len v tom prípade, ak by
bolo možné preukázateľne spochybniť osoby darcov, k čomu však nedošlo. Nemožno však opomenúť
zámer a cieľ sledovaný zákonom, ktorým bolo predchádzať nelegálnemu financovaniu predvolebných
kampaní a tým stransparentniť systém financovania politických strán. Žalobca sledovaný cieľ naplnil,
keď uviedol na svojej internetovej stránke výšku darov a zároveň aj identifikoval samotných darcov.

44. K sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal, že správny súd neopodstatnene rozlišoval medzi
pojmami „darca“ a „vkladateľ finančných prostriedkov“, medzi pojmami „dar“ a „finančné prostriedky“
a medzi pojmami „dar pre politickú stranu“ a „finančné prostriedky na úhradu nákladov na volebnú
kampaň“, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, kasačný súd uvádza, že so
sťažovateľom nesúhlasí, pretože toto rozlišovanie nemá žiaden dopad na právne posúdenie veci.

45. Záverom sa kasačný súd opätovne prikláňa k názoru správneho súdu, že sťažovateľ nepochybne
riadne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď nevrátenie finančných prostriedkov
darcom vyhodnotil ako porušenie povinností podľa § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani.

46. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by
mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

47. Kasačný súd poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky sťažovateľa vznesené v
kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods.
2 a nasledujúce SSP.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.