{"guid": "dca5e889-0799-48c3-83ca-29cf51476d0d:ee6c6e36-0a68-40a4-991c-a03f5e2656b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1", "spisova_znacka": "5Asan/15/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/15/2017 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 5Asan/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1", "identifikacne_cislo": "1016202571", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/181/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 181/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/181-2014/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/181", "nazov": "zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/181", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/181-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/85", "nazov": "zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/85-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2014/181#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee6c6e36-0a68-40a4-991c-a03f5e2656b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/15/2017\n1016202571\n28. 06. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:1016202571.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu\na členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci\nžalobcu: Kresťanskodemokratické hnutie, Bajkalská ul. č.25, Bratislava, IČO: 00586846, zastúpeného\nadvokátom: JUDr. Jozef Bolješik, PhD, Radlinského 50, Piešťany, proti sťažovateľovi (pôvodne\nžalovanému): Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, Drieňová 22, Bratislava\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2016/030286 z 13. septembra 2016,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku Krajského sudu v\nBratislave č.k. 1S/277/2016-42 z 22. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu č.k.\n1S/277/2016-42 z 22. júna 2017 z a m i e t a .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov kasačného konania na účet právneho\nzástupcu žalobcu. O výške trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Bratislave po právoplatnosti\nrozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd, alebo správny súd“)\npodľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c/ SSP napadnuté rozhodnutia, ako prvostupňové, tak aj\ndruhostupňové, zrušil. Žalobca sa žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. SVS-OVR2-2016/030286 z 13. septembra 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odboru volieb, referenda politických strán č. SVSOVR-2016/019249-003 z 11. júla 2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10 000,- € podľa\nustanovenia § 19 ods. 2 písm. b/ zákona č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani za nesplnenie povinnosti\npodľa ustanovenia. § 3 ods. 5 zák. o volebnej kampani, nakoľko na osobitný účet žalobcu zriadený podľa\nustanovenia § 3 ods. 2 zák. o volebnej kampani boli vložené finančné prostriedky v hotovosti. O náhrade\ntrov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi, voči\nžalovanému právo na úplnú náhradu vynaložených trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca\nmal vo veci plný úspech.\n2. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že medzi účastníkmi skutočnosť, že na osobitný účet\nžalobcu boli vložené finančné prostriedky v hotovosti dvakrát po 100,- €, a to 100,- € 23. novembra 2015\ns uvedenou poznámkou: „Gerda Fodorová“ a 100,- € 1. decembra 2015 v sume 100,- € s uvedenou\npoznámkou „dar JUDr. V. Z. ml.“ nebola sporná. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd\ntiež zistil, že žalobcovi bola napadnutým rozhodnutím žalovaného uložená pokuta podľa ustanovenia\n\n§ 19 ods. 2 písm. b/ zákona č. 181/2040 Z.z. o volebnej kampani vo výške 10 000,- € za nesplnenie\npovinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani, pretože žalobcovi boli na jeho osobitný platobný\núčet vložené finančné prostriedky v hotovosti. Tento osobitný platobný účet žalobcu bol zriadený za\núčelom realizácie volebnej kampane v roku 2016 v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o volebnej\nkampani.\n3. Podľa názoru správneho súdu z ustanovenia § 3 ods. 5 veta druhá zákona o volebnej kampani\npre politickú stranu vyplýva len povinnosť preukázať kto je vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné\nprostriedky prevedené na účet politickej strany, teda žalobcu („Na požiadanie ministerstva vnútra musí\npolitická strana preukázať, kto je vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené“). Keďže\nžalobcovi na jeho účet neboli prevedené žiadne finančné prostriedky z iného účtu, ale na jeho účet boli\nvložené finančné prostriedky v hotovosti, žalobca nemal ani žiadnu povinnosť preukázať vlastníka tohto\núčtu. Napriek uvedenému žalobca pôvod vkladateľa, resp. osobu darcu identifikoval a aj preukázal, čo\nžalovanému bolo známe. Uvedené potvrdzuje aj výpis z osobitného účtu (čl. 6 a 15 výpisu z účtu, ktorý\nje súčasťou administratívneho spisu) a napokon aj z vyhlásenia samotných darcov, ktoré boli priložené\nk vyjadreniu žalobcu k začatiu konania o uložení pokuty správnym orgánom. Súd preto neprisvedčil\nargumentácii žalovaného, že „pre posudzovanie toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu § 3 ods. 5\nzákona o volebnej kampani je podstatné iba to, akým spôsobom boli finančné prostriedky na osobitný\núčet vložené, bez ohľadu na to, za akým účelom“. Z vety prvej citovaného ustanovenia „Na osobitný účet\nmusia byť vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu“ podľa názoru krajského súdu pre\nžalobcu nevyplýva žiadna povinnosť, pretože spôsob vkladu na osobitný účet žalobca nemôže žiadnym\nspôsobom ovplyvniť a rovnako nemôže ani odmietnuť prijať takto vložené finančné prostriedky. Z\nuvedeného dôvodu teda žalobca ako prijímateľ finančných prostriedkov nemôže niesť ani zodpovednosť\nza spôsob vloženia finančných prostriedkov na tento osobitný účet. Žalobca nielen v odvolaní voči\nprvostupňovému rozhodnutiu, ale aj v podanej žalobe tvrdil, že tieto finančné prostriedky vložili fyzické\nosoby v hotovosti na osobitný účet nie za účelom úhrady nákladov na volebnú kampaň, ale tieto finančné\nprostriedky boli darom pre politickú stranu.\n4. V tejto súvislosti považoval krajský súd za potrebné uviesť, že aj sám žalovaný v odôvodnení svojho\nrozhodnutia z 13. septembra 2016 konštatuje, že predmetná suma 200,- €, ktorá bola vložená na\nosobitný účet v hotovosti je darom pre žalobcu, o čom svedčí citácia z rozhodnutia žalovaného:\n- ods. 9 a 10, str. 3: „ak sa politická strana chcela vyhnúť uloženiu pokuty, mala postupovať podľa § 24\nods. 2 zákona o politických stranách, ktorý sa vzťahuje na finančné prostriedky vedené na osobitnom\núčte a finančné prostriedky darcom vrátiť. .... V niektorých prípadoch tak politické hnutie aj skutočne\nurobilo a darcom vrátilo finančné prostriedky v celkovej výške 7 224 eur, avšak v dvoch prípadoch, a to\nv prípade sumy 100,- € vloženej ... pani Q. J. a sumy 100,- € v uloženej ... JUDr. V. Z., si politické hnutie\nfinančné prostriedky na účte ponechalo a uvedeným osobám ich nevrátilo“ a\n- ods. 11 str. 5: „... politické hnutie darcom v súlade so zákonom vrátilo finančné prostriedky v celkovej\nvýške 7 224,- € a nevrátilo finančné prostriedky iba v celkovej sume 200,- € ...“\n5. Žalovaný dokonca aj vo vyjadrení k žalobe zo 7. januára 2017 (str. 2 ods. 11) uvádza, že „...\nštátna komisia uvádza, že darcovia predmetných darov síce pri uskutočňovaní vkladov v hotovosti na\ntransparentný účet žalobcu pravdepodobne boli bankou legitimovaní svojimi občianskymi preukazmi...“.\nZ uvedenej citácie podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že aj sám žalovaný považoval vkladateľov\nfinančných prostriedkov za darcov.\n6. Správny súd preto s poukazom na uvedenú citáciu konštatoval, že nevrátením finančných prostriedkov\ndarcom v celkovej sume 200,- € nedošlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 5 zákona vo volebnej kampani\ntak, ako konštatuje žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Ak bol žalovaný názoru, že žalobca tým, že\nnevrátil 200,- € darcom, ktorí ich zaslali na osobitný účet žalobcu, resp. ich nepoukázal na príjmový účet\nštátneho rozpočtu, porušil svoju povinnosť, mal postupovať v zmysle ustanovenia § 31 ods. 5 v spojitosti\ns ustanovením § 24 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach.\n7. Z uvedeného dôvodu správny súd konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil keď\nnevrátenie finančných prostriedkov žalobcu darcom peňazí vyhodnotil ako porušenie povinností podľa\n§ 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani, pretože podľa názoru krajského súdu sa jednoznačne jednalo o\nporušenie povinnosti podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach.\n\n8. Žalobca v podanej žalobe namietal aj skutočnosť, že žalovaný správny orgán nedostatočne zistil\nskutkový stav veci s poukazom na tvrdenie, v správnom konaní žalobca namietal, že vložené finančné\nprostriedky neboli určené na úhradu volebnej kampane, ale boli dar od darcov pre žalobcu. Súd sa s\ntouto námietkou žalobcu nestotožnil, pretože aj s poukazom na vyššie uvedenú citáciu z napadnutého\nrozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalovaný sám predmetné vložené finančné prostriedky vo výške\n200 eur považoval za dar, ktorý nebol vrátený darcovi, resp. darcom, a preto je nesporné, že skutkový\nstav bol zistený dostatočne a správne.\n9. Keďže žalovaný s ohľadom na riadne zistený skutkový stav veci vec nesprávne právne posúdil, do\núvahy nepripadalo ani rozhodnutie správneho súdu o zmene druhu alebo výšky sankcie, ktorá bola\nžalobcovi uložená napadnutým rozhodnutím a ani rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie podľa\nustanovenia § 198 ods. 1 SSP. Takéto rozhodnutie by pripadalo do úvahy vtedy, ak by správny súd\nkonštatoval, že správny orgán správne vec právne posúdil, keď uznal žalobcu vinného z porušenia\nustanovenia § 3 ods. 5 zákona vo volebnej kampani, čo v preskúmavanej veci nenastalo. Z uvedeného\ndôvodu nepovažoval krajský súd za dôvodné zaoberať sa ďalšou námietkou žalobcu, že žalovaný\nnedostatočne pri správnej úvahe zohľadnil skutkový stav a nedostatočne uviedol, prečo neprihliadol\nna ustanovenia zákona o politických stranách, ako aj na ustanovenie § 19 ods. 12 zákona o volebnej\nkampani.\nII.\n10. Sťažovateľ podal voči rozsudku správneho súdu riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. SSP. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd nesprávne\ninterpretoval § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani a tiež, že nesprávne aplikoval § 31 ods. 5 zákona\no politických stranách na zistený skutkový stav a preto navrhol aby kasačný súd rozhodnutie krajského\nsúdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n11. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením krajského súdu, v bode 40. napádaného rozsudku,\npodľa názoru sťažovateľa majiteľ osobitného účtu zodpovedá za finančné prostriedky na ňom vedené.\nTáto zodpovednosť žalobcu vyplýva aj z toho, že § 3 zákona o volebnej kampani upravuje výlučne\npovinnosti politických strán pri financovaní ich volebnej kampane, ako aj z toho, že za porušenie\nustanovenia § 3 zákona o volebnej kampani, vrátane ods. 5 tohto paragrafu, je uložená sankcia politickej\nstrane, a to podľa § 19 ods. 2 písm. b/ zákona o volebnej kampani.\n12. Politická strana podľa sťažovateľa môže usmerniť svojich darcov, aby svoje dary poukazovali na\njej osobný účet výlučne prevodom z účtu, tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani.\nŽalobca teda mal možnosť ovplyvniť spôsob vkladu na jeho osobitný účet, a ak naň boli poukázané\nprostriedky iným, ako zákonným spôsobom, žalobca bol povinný postupovať podľa § 3 ods. 2 zákona\no volebnej kampani v spojení s § 24 ods. 3 zákona o politických stranách. Sťažovateľ mal za to, že\nžalobca mal aj možnosť okrem ovplyvnenia vkladu, aj odmietnuť prijať finančné prostriedky vložené v\nhotovosti, a to postupom podľa § 18 ods. 1 zákona o volebnej kampani. Podľa sťažovateľa mal žalobca\ndokonca povinnosť odmietnuť prijať finančné prostriedky vložené v rozpore s § 3 ods. 5 zákona o\nvolebnej kampani, a to podľa § 3 ods. 2 druhej vety zákona o volebnej kampani v spojení s § 24 ods. 3\nzákona o politických stranách. O vedomosti žalobcu o povinnosti finančné prostriedky vrátiť má svedčiť\naj skutočnosť, že v prípade vkladu hotovosti v sume 7 224,- € žalobca tieto prostriedky odmietol prijať\na darcom ich z osobitného účtu vrátil.\n13. Sťažovateľ dal opätovne do pozornosti, že zámer darcov pri poskytnutí finančných prostriedkov na\nosobitný účet nie je možné brať do úvahy. Jedinou zákonnou podmienkou je vklad prevodom z iného\núčtu, v prípade akejkoľvek inej formy vkladu, je politická strana povinná postupovať podľa ustanovenia\n§ 3 ods. 2 zákona o volebnej kampani v spojení s § 24 ods. 2 zákona o politických stranách.\n14. Právny úkon darovania je dvojstranným právnym úkonom, zavŕšeným až prijatím daru a politická\nstrana ako obdarovaný, nie je v postavení pasívneho adresáta tohto právneho úkonu. Skutočnosť, že boli\nfinančné prostriedky na osobitný účet politickej strany vložené, ešte neznamená, že ich strana aj prijala,\nmá totiž možnosť ich odmietnuť a vrátiť, resp. poukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu. Keďže si\npredmetné dary žalobca na svojom osobitnom účte ponechal, mal sťažovateľ za to, že ich žalobca prijal.\n\n15. Výklad § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani zvolený krajským súdom odporuje nielen\núčelu uvedeného ustanovenia, ktorým je zabezpečiť aby všetky vklady finančných prostriedkov na\nosobitný účet politickej strany boli uskutočňované výlučne formou bezhotovostnej platobnej operácie,\nale absolútne odporuje aj samotnému účelu zákona o volebnej kampani, ktorým je zabezpečenie\ntransparentnosti financovania volebnej kampane kandidujúcich subjektov. So záverom súdu, že\nžalobcovi z predmetného ustanovenia nevyplýva žiadna povinnosť, keďže na jeho osobitný účet boli\nfinančné prostriedky vložené v hotovosti, sa sťažovateľ v žiadnom prípade nemohol stotožniť.\n16. Ďalej uviedol sťažovateľ, že krajský súd nesprávne aplikoval § 31 ods. 5 zákona o politických\nstranách na zistený skutkový stav, a teda vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že: „Ak bol\nžalovaný názoru, že žalobca tým, že nevrátil 200,- € darcom, ktorí ich zaslali na osobitný účet žalobcu,\nresp. ich nepoukázal na príjmový účet štátneho rozpočtu, porušil svoju povinnosť, mal postupovať v\nzmysle ustanovenia § 31 ods. 5 v spojitosti s ustanovením § 24 ods. 2 zákona o politických stranách.\nNesprávne posúdenie veci vychádzalo z toho, že krajský súd neopodstatnene rozlišoval medzi pojmami\n„darca“ a „vkladateľ finančných prostriedkov“, medzi pojmami „dar“ a „finančné prostriedky“ a medzi\npojmami „dar pre politickú stranu“ a „finančné prostriedky na úhradu nákladov na volebnú kampaň“.\nS týmto rozlišovaním sťažovateľ nesúhlasil, keďže bez ohľadu na to, na aký účet alebo za akým\núčelom niekto poskytne politickej strane finančné prostriedky bez toho, aby ich musela vrátiť, ide o\ndar a poskytovateľ takých finančných prostriedkov je darca. Aj samotný zákon o politických stranách aj\nustanovenia zákona o volebnej kampani považujú vkladateľa finančných prostriedkov za darcu.\n17. Osobitný transparentný účet, zriadený podľa § 3 zákona o volebnej kampani je určený výlučne na\nsústreďovanie finančných prostriedkov na volebnú kampaň a na úhradu nákladov na ňu vyložených,\npreto sťažovateľ nesúhlasil so záverom súdu, že predmetné fyzické osoby vložili finančné prostriedky na\nosobitný účet žalobcu nie za účelom úhrady nákladov na jeho volebnú kampaň, ale ako dar pre žalobcu,\nna základe čoho krajský súd konštatoval, že sťažovateľ mal žalobcovi uložiť sankciu podľa zákona o\npolitických stranách a nie podľa zákona o volebnej kampani. Tým, že žalobca si prostriedky na osobitnom\núčte ponechal a nevrátil ich, následne z tohto účtu hradil náklady na svoju volebnú kampaň podľa\nsťažovateľa konkludentne akceptoval predmetné finančné prostriedky ako dary na úhradu nákladov na\nvolebnú kampaň tým, že ich nevrátil.\n18. Záverom sťažovateľ uviedol, že zákon o volebnej kampani je k zákonu o politickej kampani v\npostavení lex specialis. Úprava týkajúca sa vedenia finančných prostriedkov na osobitnom účte v\nčase volebnej kampane má prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v zákone o politických\nstranách, ktorý upravuje všeobecnú úpravu prijímania darov politickými stranami. Sankcie podľa zákona\no volebnej kampani sú nastavené prísnejšie, ako sankcie podľa zákona o politických stranách z dôvodu,\nže účelom zakotvenia inštitútu osobitného (transparentného) účtu do zákona o volebnej kampani bolo,\naby bolo voličovi v relevantnom období, teda v čase vodenia volebnej kampane z údajov o darcoch na\ntransparentnom účte nepochybne zrejmé, kto bol darcom politickej strany, čo je možné zabezpečiť iba\nprevodom finančných prostriedkov z účtu na účet. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aj politické strany,\nnielen ostatné kandidujúce subjekty majú byť sankcionované podľa zákona o volebnej kampani a nie\npodľa zákona o politických stranách.\nIII.\n19. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol žalobca, že rozsudok krajského súdu\npovažuje za vecne správny, sťažovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ako tie, čo už odzneli\npred správnym orgánom a následne pred krajským súdom, tvrdenia sťažovateľa považoval žalobca za\nnedôvodné a preto navrhol kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.\n20. Krajský súd podľa žalobcu vo svojom rozsudku správne aplikuje ustanovenie § 3 ods. 5 druhá\nveta zákona o volebnej kampani, z ktorého vyplýva pre politickú stranu len povinnosť preukázať kto je\nvlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené na účet politickej strán. Keďže žalobcovi\nneboli na jeho účet prevedené z iného účtu žiadne finančné prostriedky, ale boli vložené finančné\nprostriedky v hotovosti, preto žalobca nemal ani žiadnu povinnosť preukázať vlastníka tohto účtu.\nNapriek tomu žalobca preukázal pôvod vkladateľov. Uvedené potvrdil aj výpis z osobitného účtu, ako\naj vyhlásenia samotných darcov.\n\nIV.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle ustanovenia § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že\nžalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 28. novembra 2016 domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2016/030286 zo dňa 13. septembra 2016.\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n25. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n26. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského\nsúdu.\n27. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od\nrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.\n28. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n29. Podľa 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n30. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.\n1S/277/2016-42 z 22. júna 2017, ktorým správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj\nprvostupňového správneho orgánu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a preto primárne\nv medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n31. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. SVSOVR2-2016/030286 z 13. septembra 2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odboru volieb, referenda politických strán č. SVSOVR-2016/019249-003 z 11. júla 2016. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške\n10 000,- € za nesplnenie povinnosti podľa § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani, podľa ktorého musia\nbyť na osobitný platobný účet vložené finančné prostriedky výlučne prevodom z iného účtu, nakoľko na\nosobitný platobný účet žalobcu zriadený v nadväaznosti na § 3 ods. 2 zákona o volebnej kampani na\núhradu nákladov na volebnú kampaň v súvislosti s voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky v\nroku 2016, boli vložené finančné prostriedky v hotovosti.\n32. Podľa § 3 ods. 2 zákona o volebnej kampani, Na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická\nstrana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte (ďalej len „osobitný účet“)\nvedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) podľa odseku 3. Na finančné\nprostriedky vedené na osobitnom účte sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.\n\n33. Osobitným predpisom v zmysle poznámky pod čiarou sú ustanovenia § 22 až § 24 zákona č.\n85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no politických stranách“).\n34. Podľa § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani, Na osobitný účet musia byť vložené finančné\nprostriedky výlučne prevodom z iného účtu. Na požiadame ministerstva vnútra musí politická strana\npreukázať, kto je vlastníkom účtu, z ktorého boli finančné prostriedky prevedené.\n35. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ zákona o volebnej kampani, Ministerstvo vnútra uloží politickej strane\npokutu od 10 000,- € do 100 000,- €, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3, 5 alebo 6.\n36. Podľa § 19 ods. 12 zákona o volebnej kampani, pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške sa\nprihliada na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu.\n37. Podľa § 24 ods. 2 zákona o politických stranách, Strana môže prijať peňažný dar, len ak bol\npoukázaný formou bezhotovostnej platobnej operácie. Ak z výpisu z účtu nie je preukázané, kto je\ndarcom peňažného daru, strana je povinná tento peňažný dar vrátiť v lehote do 30 dní na účet, z ktorého\nbol finančný dar poukázaný. Ak takýto účet neexistuje, strana je povinná túto skutočnosť bezodkladne\noznámiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a peňažný dar\npoukázať na príjmový účet štátneho rozpočtu. Taký peňažný dar sa považuje za príjem štátneho\nrozpočtu. Ministerstvo financií oznámi bezodkladne strane údaje potrebné na poukázanie peňažného\ndaru.\n38. Podľa § 31 ods. 5 zákona o politických stranách, Štátna komisia uloží strane pokutu v sume\ndvojnásobku príjmu z daru alebo z iného bezodplatného plnenia, ak strana prijala dar alebo iné\nbezodplatné plnenie v rozpore s týmto zákonom.\n39. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n40. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).\n41. V súvislosti so sťažnostným bodom týkajúcim sa nesprávneho interpretovania § 3 ods. 5 zákona\no volebnej kampani a teda, že žalobca zodpovedá za finančné prostriedky vedené na osobitnom účte,\nuvádza kasačný súd, že žalobca svojich sympatizantov, členov resp. darcov mal naozaj možnosť\nusmerniť a ich aj usmernil. Je však treba priznať, že pri veľkom množstve darcov a s prihliadnutím\nna skutočnosť, že parlamentné voľby v roku 2016 boli prvými voľbami, ktoré sa spravovali novými\nustanoveniami zákona o volebnej kampani a to konkrétne podmienkou viesť v súvislosti s volebnou\nkampaňou tzv. transparentný účet a povinnosťou poukazovať na tento účet finančné prostriedky\nlen prostredníctvom bezhotovostného bankového prevodu, nemohol žalobca zamedziť tomu, aby\nnedochádzalo k vkladaniu finančných darov, resp. finančných prostriedkov na osobitný účet, keď\ndarcovia nerozlišovali medzi viacerými účtami. Nie je preto opomenuteľné, že k pochybeniam zo strany\ndarcov prirodzene dochádzalo. Na druhej strane, však vo viacerých prípadoch, si bol žalobca vedomí\nzákonnej povinnosti, že takto vložené finančné prostriedky musí v zmysle § 24 ods. 2 zákona o politických\nstranách a politických hnutiach vrátiť a k tejto náprave aj pristúpil.\n42. V súvislosti s vyššie uvedeným, v tomto smere možno bezpochyby súhlasiť so závermi správneho\nsúdu, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, pretože sa v tomto prípade jednoznačne jedná o\nporušenie povinnosti podľa ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o politických stranách a politických hnutiach\na nie o porušenie povinností v zmysle § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani.\n43. Sťažovateľ správne uviedol, že nepochybnú identifikáciu osoby, ktorá finančne podporila politickú\nstranu možno docieliť iba pri bezhotovostných prevodoch. K § 3 ods. 5, druhá veta zákona o volebnej\nkampani, treba uviesť, že vzhľadom na to, že žalobca preukázal, kto sú darcovia, má kasačný súd za\n\nto, že postup žalobcu by odporoval účelu uvedeného zákonného ustanovenia len v tom prípade, ak by\nbolo možné preukázateľne spochybniť osoby darcov, k čomu však nedošlo. Nemožno však opomenúť\nzámer a cieľ sledovaný zákonom, ktorým bolo predchádzať nelegálnemu financovaniu predvolebných\nkampaní a tým stransparentniť systém financovania politických strán. Žalobca sledovaný cieľ naplnil,\nkeď uviedol na svojej internetovej stránke výšku darov a zároveň aj identifikoval samotných darcov.\n44. K sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal, že správny súd neopodstatnene rozlišoval medzi\npojmami „darca“ a „vkladateľ finančných prostriedkov“, medzi pojmami „dar“ a „finančné prostriedky“\na medzi pojmami „dar pre politickú stranu“ a „finančné prostriedky na úhradu nákladov na volebnú\nkampaň“, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, kasačný súd uvádza, že so\nsťažovateľom nesúhlasí, pretože toto rozlišovanie nemá žiaden dopad na právne posúdenie veci.\n45. Záverom sa kasačný súd opätovne prikláňa k názoru správneho súdu, že sťažovateľ nepochybne\nriadne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď nevrátenie finančných prostriedkov\ndarcom vyhodnotil ako porušenie povinností podľa § 3 ods. 5 zákona o volebnej kampani.\n46. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by\nmohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n47. Kasačný súd poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky sťažovateľa vznesené v\nkasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n48. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd samostatným uznesením v súlade s § 175 ods.\n2 a nasledujúce SSP.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/277/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}