{"guid": "a3b6cd99-29ba-48a1-8328-a65e88026e99:6512fa64-9ae3-45ae-9bff-108a85a7384c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016201744.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/17/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 7Sžsk/17/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1016201744.1", "identifikacne_cislo": "1016201744", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6512fa64-9ae3-45ae-9bff-108a85a7384c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201744.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201744.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201744.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/17/2018\n1016201744\n30. 05. 2018\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2018:1016201744.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. L. L., narodený XX. augusta XXXX, bytom\nv R. R., E. č. XX, právne zast.: JUDr. Beatricou Babačovou, advokátkou so sídlom v Šamoríne, Hlavná\nč. 43, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č.\n8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného z 28. júna 2016, č.: SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP a z\n26. januára 2017, č.: SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2017, č. k. 24S/138/2016-66, o návrhu žalovaného na priznanie\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 2017, č. k. 24S/138/2016-66, z a\nmieta.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 21. septembra\n2017, č. k. 24S/138/2016-66, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutia žalovaného z 28. júna\n2016, č.: SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP a z 26. januára 2017, č.: SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n2. Rozhodnutím z 28. júna 2016, č.: SEĽUZ-4-35-2/2016-OdSP, žalovaný ako odvolací správny orgán\npostupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 9. marca 2016, č. VÚSZ-65301025401607VD/2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 143aa ods. 1 v spojení s § 143ab ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm. a/\nzákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) priznaný od 1. apríla 2015\nvýsluhový dôchodok vo výške 1.331,02 eur mesačne. Zároveň týmto rozhodnutím bol žalobcovi od 1.\napríla 2015 podľa § 68 ods. 1, 3 zákona č. 328/2002 Z. z. výsluhový dôchodok zvýšený na sumu 1.334,66\neur mesačne.\n3. Rozhodnutím z 26. januára 2017, č.: SEĽUZ-4-92-2/2016-OdSP, žalovaný ako odvolací správny\norgán postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 18. októbra 2016, č.\nVÚSZ-65301025401607-O-2/2016, ktorým bolo žalobcovi podľa § 143z ods. 1 a § 143ac ods. 1 písm.\na/ zákona č. 328/2002 Z. z. s použitím § 33 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. priznané\nodchodné vo výške 26.620,33 eur. Zároveň týmto rozhodnutím Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia\npodľa § 143z ods. 1 v spojení s § 36 zákona č. 328/2002 Z. z. rozhodol, že priznané odchodné sa zníži\no sumy odchodného vyplatené pri predchádzajúcich skončeniach služobného pomeru, v dôsledku čoho\nsa žalobcovi malo vyplatiť odchodné v celkovej výške 11.504,15 eur.\n\n4. Žalovaný proti rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť.\n5. V priebehu kasačného konania žalovaný podaním z 21. septembra 2017, doručeným cestou krajského\nsúdu tunajšiemu súdu dňa 23. marca 2018, požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nUviedol, že i napriek tomu, že sa žalobca žalobou nedomáhal voči žalovanému plnenia, ani rozsudok\nz 21. septembra 2017 vo svojej výrokovej časti neukladá žalovanému povinnosť plniť alebo konať,\ndôsledkom zrušenia napadnutých rozhodnutí by bolo začatie nového správneho konania a v konečnom\ndôsledku aj možnosť vydania rozhodnutia, ktoré by ukladalo povinnosť uhradiť žalobcovi doplatok na\nvýsluhovom dôchodku a odchodnom, pričom podľa názoru žalovaného a ním uvádzané dôvody kasačnej\nsťažnosti, je reálny predpoklad, že rozsudok krajského súdu bude kasačným súdom zrušený. V prípade\ntejto skutočnosti, ktorej realizácia je priamo závislá od nadobudnutia vykonateľnosti rozsudku z 21.\nseptembra 2017, a teda aj zrušenia rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu\naž do konečného rozhodnutia v predmetnej veci tak, že žaloba žalobcu bude zamietnutá, by bolo voči\nžalovanému zjavne nespravodlivé na čas do nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti konečného\nrozhodnutia žalobcovi prepočítať a prípadne vyplácať vyšší výsluhový dôchodok a doplatiť odchodné,\npričom je takmer isté, že spätné vymáhanie neoprávnene vyplatenej časti výsluhového dôchodku alebo\nodchodného od žalobcu by bolo spojené s určitými finančnými výdavkami zo strany žalovaného, ktoré by\nsa javili z tohto pohľadu ako nadbytočné, a zároveň je pravdepodobné, že vrátenie takto neoprávnene\nvyplatenej časti výsluhového dôchodku a odchodného by nebolo zo strany žalobcu realizované na\ndobrovoľnej báze. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby bol v zmysle § 447 ods. 1 SSP kasačnej\nsťažnosti priznaný odkladný účinok, pretože je splnená zákonom stanovená podmienka, a to že právnymi\nnásledkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu by hrozila závažná ujma a priznanie odkladného\núčinku nie je v rozpore s verejným záujmom.\n6. Podľa § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nuznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s\nverejným záujmom.\nPodľa § 447 ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe\nrozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o\nkasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie\nnemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej\nmoci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt\npodľa § 187 ods. 1 a 3.\nPodľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.\n7. Odkladný účinok kasačnej sťažnosti je upravený v § 446 a § 447 SSP s tým, že všeobecne platí\npravidlo, že pokiaľ Správny súdny poriadok neustanoví inak, kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok.\nVýnimku predstavuje práve § 446 ods. 2 SSP, podľa ktorého kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak\nbola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo\nžalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej\nsprávy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu\nsprávcu dane, bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o\nsprávnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol\nvo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, bola podaná proti rozhodnutiu\nkrajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, bola\npodaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach\nzaistenia a administratívneho vyhostenia. V ostatných prípadoch, v zmysle už zmieneného všeobecného\npravidla, kasačná sťažnosť odkladný účinok nemá, avšak sťažovateľ má možnosť procesným predpisom\npredpísaným postupom (§ 447 ods. 1 SSP) podať návrh na priznanie odkladného účinku. Možnosť\npodania tohto návrhu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Nakoľko návrh na priznanie odkladného\núčinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti\npodania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto\n„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie\nodkladného účinku.\n\n8. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu\ntoho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy\nako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto\n„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše\npriama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.\nMusí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej\nosoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania\nnávrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu\nzávažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie\npre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo\nhrozil, alebo už nastal.\n9. Najvyšší súd uvádza, že v predmetnej veci návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\npodal žalovaný správny orgán. Na tomto mieste je potrebné ďalej uviesť, že inštitút odkladného\núčinku má primárne poskytovať ochranu žalobcovi pred výkonom napadnutého rozhodnutia, avšak\nv záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania v konaní pred správnym súdom nie je\nmožné „obrať“ o túto možnosť aj samotný správny orgán (§ 5 ods. 9 SSP). Hrozba závažnej ujmy\nvšak na strane správneho orgánu bude menej častá, ako hrozba závažnej ujmy na strane žalobcu,\nprípadne ďalších osôb už vyššie zmienených (napríklad uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky zo 16. júla 2015, č. k. 7 Ads 182/2015-25). Vznik takto chápanej ujmy musí byť v príčinnej\nsúvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia krajského súdu. Zatiaľ, čo\nžalobca bude spravidla spájať ujmu so svojimi subjektívnymi právami, žalovaný správny orgán tieto\nsubjektívne práva nemá. Úlohou správneho orgánu je v správnom súdnom konaní hájiť zákonnosť\nním vydaného rozhodnutia. Uvedené však neznamená, že správnym orgánom podanému návrhu na\npriznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nebude možné za žiadnych okolností vyhovieť; pôjde\nvšak o výnimočné prípady, kedy odloženie účinkov rozhodnutia krajského súdu bude podmienené\nochranou dôležitého verejného záujmu. Za ohrozenie dôležitého záujmu je možné aj v zmysle uznesenia\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Ans 3/2006 považovať\nnapríklad navrátenie vodičského oprávnenia duševne chorej osobe, vystavenie zbrojného preukazu\nnebezpečnému recidivistovi, alebo udelenie povolenia k obchodu s vojenským materiálom zločinnému\npodniku.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalovaného na odkladný\núčinok kasačnej sťažnosti, a to aj vo svetle vyššie uvedeného, dospel k záveru, že nie je daný zákonný\ndôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Žalovaný priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti odôvodňuje predovšetkým tým, že dôsledkom zrušenia napadnutých rozhodnutí\nby bolo začatie nového správneho konania a v konečnom dôsledku aj možnosť vydania rozhodnutia,\nktoré by ukladalo povinnosť uhradiť žalobcovi doplatok na výsluhovom dôchodku a odchodnom. V tejto\nsúvislosti najvyšší súd uvádza, že hrozba existencie dvoch rozhodnutí v tej istej veci (aj protichodných)\nnemôže pre žalovaného bez ďalšieho predstavovať vznik závažnej ujmy. V prípade, ak by sa považovala\nhrozba existencie dvoch odlišných rozhodnutí sama o sebe za ujmu, potom by muselo byť každej žiadosti\nsprávneho orgánu o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vyhovené, pričom za relevantnú\nskutočnosť by v takom prípade postačovalo iba zrušenie rozhodnutia krajským súdom. Existenciu dvoch\nrozhodnutí v totožnej veci je síce možné hodnotiť ako negatívny jav, avšak jedná sa o dôsledok povahy\nkasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku. Pokiaľ by správne orgány nemali byť\nviazané právoplatnými rozhodnutiami krajských súdov, potom by musel aj sám zákonodarca pristúpiť\nku zmene koncepcie kasačnej sťažnosti ako opravného prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam\nkrajských súdov. Závažnú ujmu tiež nemôže predstavovať ani následné priznanie a vyplatenie jednej z\ndávok výsluhového zabezpečenia (tu výsluhový dôchodok a odchodné). Tieto náklady sú totiž súčasťou\nnákladov štátneho rozpočtu, pričom vzhľadom na jeho rozsah a obsah je i prípadné vyplatenie neprávom\npriznanej dávky ujmou skôr zanedbateľnou ako závažnou.\n11. Vzhľadom na vyššie uvedené, najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaným správnym orgánom\nuvádzané dôvody v návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé privodiť\nžalovanému závažnú ujmu predpokladanú procesným predpisom. Žalovaný nepreukázal, že by mu v\ndôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozila závažná ujma. Najvyšší súd preto s\n\npoukazom na § 447 ods. 2 veta posledná SSP v spojení s § 188 SSP návrh žalovaného na priznanie\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.\n12. Taktiež vzhľadom na nesplnenie už prvej z podmienok stanovených vo vyššie citovanom ustanovení\n§ 447 ods. 1 SSP, najvyšší súd sa nezaoberal tým, či priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nnebude v rozpore s verejným záujmom.\n13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP v\nspojení s § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}