{"guid": "9a4f8593-ff0a-451e-a893-e0dd983b5490:8ee5887a-a1af-452a-bce2-db31c2758243", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016201687.1", "spisova_znacka": "8Sžk/22/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/22/2017 z 31. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. 8Sžk/22/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016201687.1", "identifikacne_cislo": "1016201687", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-3", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ee5887a-a1af-452a-bce2-db31c2758243", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201687.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201687.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201687.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/22/2017\n1016201687\n31. 05. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:1016201687.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z\nčleniek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: V. A., narodená\nXX.XX.XXXX, bytom v A., M. R. M. XXX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom v\nBratislave, Námestie slobody 12, o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného z 23.\njúna 2016, sp. zn. 9278/2016-PO-ZB, ev. č. 41098/2016, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne zo 07. júna 2017, č. k. 13S/46/2016-331, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a .\nIII. Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie správneho súdu\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo 07. júna 2017, č. k. 13S/46/2016-331\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie správneho súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Centra právnej pomoci z 23. júna\n2016, sp. zn. 9278/2016-PO-ZB, ev. č. 41098/2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej\nsprávy“), ktorým Centrum právnej pomoci zamietlo odvolanie žiadateľky (žalobkyne) a potvrdilo v celom\nrozsahu rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom z 19. mája 2016, sp. zn. 3N\n8 673/2016-KaZH, č. rz. 33 743/2016 (ďalej len „rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy),\nktorým Centrum právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom zastavilo podľa § 30 ods. 1 písm. e/\nSprávneho poriadku správne konanie vo veci žiadateľky (žalobkyne) o právnu pomoc. Správny súd\nžalovanému orgánu verejnej správy náhradu trov konania nepriznal.\n2. Správny súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v predmetnej veci zostalo medzi účastníkmi sporné,\nči právna vec, v ktorej mal by žalobkyni ustanovený advokát na jej zastupovanie, je vecou správneho\nsúdnictva a vzťahuje sa potom na poskytovanie právnej pomoci zákon č. 327/2005 Z. z. alebo vec\ntrestnoprávna, na ktorú tento zákon nedopadá.\n3. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na závery, ktoré vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí z 21. augusta 2013, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2014 pod číslom 70. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto\njudikáte konštatoval, že v rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno\n\nprokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do\nmoci súdnej, avšak s prihliadnutím na článok 149 Ústavy Slovenskej republiky, ako i na znenie právnej\nnormy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným\npostavením - sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z\nuvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že prokuratúru nie je možné považovať za\nsprávny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v ustanovení § 1 ods. 2 Správneho poriadku,\npodľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej\nsamosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, s\ntým záverom, že rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy vydávané v trestnom konaní nemožno\npovažovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych\nsúdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky uzavrel,\nže prokuratúra v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. plní úlohy stanovené v § 4 tohto zákona a v tomto\nprípade nie je na preskúmanie zákonnosti jej postupu a rozhodnutí daná právomoc súdu, ale právomoc\nprokuratúry.\n4. Správny súd dodal, že v predmetnej právnej veci žiadala žalobkyňa právnu pomoc ohľadne\npreskúmania rozhodnutia Okresnej prokuratúry Nitra, ktoré bolo vydané vo veci podaného trestného\noznámenia žalobkyne o oznámení jej podozrenia, že v súvislosti s jej vylúčením z vysokoškolského\nštúdia bol spáchaný trestný čin. Prokuratúra v tejto veci rozhodovala podľa Trestného poriadku, pričom\nkonala ako orgán činný v trestnom konaní. Vykonávala teda úlohy v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 153/2001 Z. z.. V takomto prípade (ako bolo uvedené vyššie) nie je daná právomoc súdu\nna prieskum jej postupu a vydaného rozhodnutia. Ide o uplatnenie jej pôsobnosti v trestnom konaní a\nv tomto zmysle je právna vec, v ktorej žalobkyňa žiadala poskytnúť právnu pomoc trestnou vecou, tak\nako správne uzavrel žalovaný orgán verejnej správy. Ak potom žalovaný orgán verejnej správy ako aj\nCentrum právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom dospeli k záveru, že vzhľadom na trestnoprávny\ncharakter veci nie je daná ich pôsobnosť, tak vec správne právne posúdili a o veci rozhodli v súlade so\nzákonom. Závery žalovaného orgánu verejnej správy ohľadne trestnoprávneho charakteru veci pritom\nvychádzajú z obsahu administratívneho spisu, keď sama žalobkyňa predložila ku svojej žiadosti práve\nrozhodnutia Okresnej prokuratúry Nitra, ktoré boli vydané podľa Trestného poriadku a z nich je možné\nbez pochybností urobiť záver o tom, že konajúca prokuratúra bola pri tomto rozhodovaní v postavení\norgánu činného v trestnom konaní a nie orgánu verejnej správy, ktorý by rozhodoval v administratívnom\nkonaní. Vzhľadom na uvedené správny súd, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.\n5. Správny súd ďalej uviedol, že niektoré rozhodnutia a postup prokuratúry podliehajú súdnemu\nprieskumu v rámci správneho súdnictva. Ide napríklad o rozhodnutia, ktoré prokuratúra vydáva ako\npovinná osoba v prípadoch, keď postupuje podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám alebo tiež rozhodnutia, ktoré vydáva ako služobný úrad vo veciach služobného pomeru\nprokurátorov. V týchto prípadoch však nejde o rozhodnutia vydávané pri plnení úloh podľa § 4 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 153/2001 Z. z. tak ako je tomu v prejednávanej veci. Je však už súdnou praxou\nvyriešené, že v prípade, že prokuratúra koná ako orgán činný v trestnom konaní, nie je daná právomoc\nsúdu na preskúmavanie jej postupu a rozhodovania. V takomto prípade prokuratúra nevystupuje ako\norgán verejnej správy, ktorý koná v rámci administratívneho konania, ale (ako bolo uvedené vyššie) ako\norgán činný v trestnom konaní podľa Trestného poriadku.\n6. Žalobkyňa na pojednávaní, ktoré bolo vo veci vytýčené, namietala, že správny súd sa mal z úradnej\npovinnosti zaoberať tým, či nie je rozhodnutie, ktoré učinila predmetom súdneho prieskumu, ničotné.\nPoukázala pritom na skutočnosť, že podľa jej názoru je rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej\nsprávy vydané v tejto veci opatrené sfalšovaným podpisom. K uvedenému záveru došla prostým\nporovnaním podpisov vedúceho kancelárie Centra právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom na\nrôznych rozhodnutiach. Správny súd k uvedenému poznamenal, že rozhodnutie, ktoré je predmetom\nsúdneho prieskumu vydali zákonom stanovené orgány, v rámci svojej právomoci a pôsobnosti na\nzáklade účinného právneho predpisu. K otázke podpisu na rozhodnutí prvoinštančného orgánu verejnej\nsprávy, ktoré samo o sebe nie je predmetom súdneho prieskumu, správny súd uviedol, že je zrejmé, že\npred podpisom osoby, ktorá toto rozhodnutie podpísala, je skratka „v. z.“, ktorá znamená v zastúpení. Z\nuvedeného je zrejmé, že rozhodnutie podpísala osoba zastupujúca vedúceho kancelárie Centra právnej\npomoci, Kancelária Žiar nad Hronom. Z označenia osoby zodpovednej za správnosť, správny súd\ndôvodil, že išlo o Mgr. W., ktorá ako vyplynulo z administratívneho spisu (napr. z listiny „predloženie\n\nodvolania“), je jeho zástupkyňou. Správny súd nemal pochybnosť o oprávnení tejto osoby konať za\nvedúceho kancelárie Centra právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom. Námietku žalobkyne ohľadne\nničotnosti rozhodnutia z týchto dôvodov správny súd považoval za nedôvodnú.\n7. Žalovaný orgán verejnej správy bol v konaní úspešný a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní\npatrila náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, správny\nsúd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia správneho súdu.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobkyne\nNávrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\n8. Žalobkyňa (sťažovateľka) podala riadne a včas proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 07.\njúna 2017, č. k. 13S/46/2016-331 kasačnú sťažnosť (ďalej len „podaná kasačná sťažnosť“ a „kasačná\nsťažnosť žalobkyne“), v ktorej sa domáhala aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný\nsúd“) zrušil rozhodnutie správneho súdu a podľa povahy mu vrátil vec na ďalšie konanie alebo aby zmenil\nrozhodnutie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy. Žalobkyňa\nsa zároveň domáhala aby kasačný súd priznal podanej kasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n9. Na úvod sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti uviedla, že podáva kasačnú sťažnosť z dôvodov\npodľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Správneho súdneho poriadku.\n10. Následne sťažovateľka poukázala na odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu a zrekapitulovala\npriebeh správneho konania spolu s citáciou viacerých dotknutých ustanovení právnych predpisov. Podľa\nsťažovateľky z ňou uvedeného vyplýva, že nežiadala o pomoc v trestnoprávnej veci, ale o pomoc vo\nveci konania pred súdom v správnom súdnictve, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 327/2005 Z. z.. Ďalej\nsťažovateľka uviedla, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú prokurátor a policajt a nie Okresná\nprokuratúra v Nitre.\n11. Sťažovateľka rovnako zotrvala na tom, že podpis na rozhodnutí prvoinštančného orgánu verejnej\nsprávy bol sfalšovaný, pričom pri sfalšovanom podpise nie je uvedená skratka „v. z.“.\n12. V podanej kasačnej sťažnosti ďalej sťažovateľka namietala, že správny súd nezohľadnil rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013, sp. zn. 2Sžo/28/2012, ktoré mu sťažovateľka\npredložila v konaní a odklonil sa tým od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.\n13. Sťažovateľka v podanej kasačnej sťažnosti namietala aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia\nsprávneho súdu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného orgánu verejnej správy ku kasačnej sťažnosti\n14. K podanej kasačnej sťažnosti sa žalovaný orgán verejnej správy nevyjadril.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ Správneho súdneho poriadku\nv spojení s § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola\npodaná riadne a včas (§ 443 Správneho súdneho poriadku a § 444 Správneho súdneho poriadku),\noprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 Správneho súdneho poriadku), smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 Správneho súdneho poriadku), kasačná\nsťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a § 57 Správneho\nsúdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 Správneho súdneho poriadku, § 441 Správneho súdneho\n\nporiadku a § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa § 455 Správneho súdneho poriadku\nbez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk) podľa § 137 ods.\n4 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, po neverejnej\nporade senátu (§ 137 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 452 ods. 1 Správneho súdneho\nporiadku) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.\n16. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nCentra právnej pomoci z 23. júna 2016, sp. zn. 9278/2016-PO-ZB, ev. č. 41098/2016, ktorým Centrum\nprávnej pomoci zamietlo odvolanie žiadateľky (žalobkyne) a potvrdilo v celom rozsahu rozhodnutie\nCentra právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom z 19. mája 2016, sp. zn. 3N 8 673/2016-KaZH, č.\nrz. 33 743/2016, ktorým Centrum právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom zastavilo podľa § 30 ods.\n1 písm. e/ Správneho poriadku správne konanie vo veci žiadateľky (žalobkyne) o právnu pomoc.\n17. Na úvod kasačný súd uvádza, že pri hľadaní odpovede na otázku, či právny akt, proti\nktorému smeruje žaloba na preskúmanie jeho zákonnosti v správnom súdnictve, podlieha súdnemu\npreskúmavaniu, musí správny súd vychádzať predovšetkým zo všeobecných ustanovení Správneho\nsúdneho poriadku (druhej hlavy, prvej časti).\nPodľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú\nna základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a\niných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a\nrozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\nPodľa § 7 Správneho súdneho poriadku Správne súdy nepreskúmavajú\na/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n18. Z citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku je zrejmé, že pre vymedzenie právomoci\nsúdov v správnom súdnictve je rozhodujúce zistenie, či sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti\nprávneho aktu verejnej správy. Kľúčovým pojmom je preto samotný pojem verejná správa. Podľa\nkasačného súdu je účelné vychádzať z definície pojmu verejná správa, F. S., ktorá vychádza zo známej\nMotesquieovej definície deľby štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Odpočtom moci súdnej\na zákonodarnej dospejeme k materiálnemu vymedzeniu pojmu verejnej správy ako súhrnu zvyškových\nštátnych činností, ako aj k formálnemu vymedzeniu pojmu verejná správa ako činnosť takých orgánov\nštátu alebo verejnej moci, ktoré nie sú ani zákonodarnými zbormi, ani súdmi.\n19. Podľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom\nchránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Z článku 151 Ústavy Slovenskej republiky potom\n\nvyplýva, že podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii\nprokuratúry ustanoví zákon.\n20. Skutočnosť, že Ústava Slovenskej republiky zaradila štátny orgán - prokuratúru do samostatnej\nôsmej hlavy, nasvedčuje tomu, že tento orgán nie je orgánom verejnej správy. Predtým platný zákon\no prokuratúre (zákon č. 314/1996 Zb.), ani v súčasnosti platný zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre\nnezveruje prokurátorom právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb\nv oblasti verejnej správy. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že prokuratúru nemožno považovať\nza orgán verejnej správy v zmysle legálnej definície obsiahnutej v Správnom poriadku, a že rozhodnutia\nprokurátora sú preto vylúčené z právomoci súdov v správnom súdnictve. To však neznamená, že by\nrozhodnutia prokurátora boli absolútne nepreskúmateľné. Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ako aj\nTrestný poriadok upravujú procesný postup pri ich preskúmavaní (cestou nadriadenej prokuratúry).\n21. Kasačný súd z predloženého administratívneho spisu zo Žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo\n16. mája 2016 zistil, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci „Konanie pred súdom\nv správnom súdnictve. Žaloba na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia. Návrh na odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia.“ V podaní Doplňujúce informácie pre Centrum právnej pomoci zo 16. mája\n2016 žalobkyňa uviedla napadnuté rozhodnutia okresného prokurátora v Nitre a to uznesenie z 13.\nnovembra 2015, 1Pn 1288/15/4403-12, uznesenie z 21. marca 2016, 1Pn 1288/15/4403-29 a uznesenie\nz 28. apríla 2016, 1Pn 212/16/4403-12, ktoré boli vydané vo veci podaného trestného oznámenia\nžalobkyne o oznámení jej podozrenia, že v súvislosti s jej vylúčením z vysokoškolského štúdia bol\nspáchaný trestný čin.\n22. Z uvedeného podľa kasačného súdu jednoznačne vyplýva, že právomoc iného orgánu ako\nsprávneho súdu je daná charakterom týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v trestnom konaní. Z toho\ndôvodu, keďže sa jedná o rozhodnutia v trestnom konaní, ako i s prihliadnutím na obsah písomných\npodaní žalobkyne, ktorými žiadala žalobkyňa o poskytnutie právnej pomoci vo veci „Konanie pred súdom\nv správnom súdnictve. Žaloba na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia. Návrh na odklad\nvykonateľnosti rozhodnutia.“ orgány verejnej správy správne ustálili, že sa jedná o trestnoprávnu vec,\nna ktorú sa zákon č. 327/2005 Z. z. nevzťahuje.\n23. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že orgánmi činnými v trestnom konaní sú v zmysle § 10 ods.\n1 Trestného poriadku len prokurátor a policajt, kasačný súd uvádza, že všetky tri vyššie spomínané\nrozhodnutia vydali okresní prokurátori Okresnej prokuratúry v Nitre, o čom svedčí jednak text záhlavia\ntýchto rozhodnutí („prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra v trestnej veci....“) ako aj podpis okresných\nprokurátorov na uvedených rozhodnutiach. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodnutia boli\nvydané pod hlavičkou Okresnej prokuratúry Nitra. Ak by tieto rozhodnutia boli vydané Okresnou\nprokuratúrou Nitra, tak by museli byť vydané prokurátorom, ktorý stojí na čele Okresnej prokuratúry Nitra\n(§ 43 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.), a ktorý riadi činnosť Okresnej prokuratúry Nitra, a ním by aj\nmuseli byť podpísané.\n24. Po preštudovaní obsahu administratívneho a súdneho spisu, s prihliadnutím na uvedené námietky\nsťažovateľky, neostávalo kasačnému súdu nič iné ako skonštatovať, že sťažovateľka žiadala o\nposkytnutie právnej pomoci v trestnoprávnej veci, na ktorú sa zákon č. 327/2005 Z. z. v zmysle\nustanovenia § 3 ods. 1 a contrario zákona č. 327/2005 Z. z. nevzťahuje, a preto bol zákonný postup a\nrozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol o tom, že správne konanie vo veci\nposkytnutia právnej pomoci sťažovateľke zastavil.\n25. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že podpis na rozhodnutí prvoinštančného orgánu verejnej správy\nbol sfalšovaný, pričom pri sfalšovanom podpise nie je uvedená skratka „v. z.“, kasačný súd uvádza,\nže sa plne stotožňuje s odôvodnením tejto námietky žalobkyne správnym súdom, a že z podpisu na\nprvopise rozhodnutia prvoinštančného orgánu verejnej správy je jasne viditeľné, že pred samotným\npodpisom konajúcej osoby je rukou napísaná skratka „v. z.“. Uvedená námietka žalobkyne je preto podľa\nkasačného súdu nedôvodná.\n26. Podľa žalobkyne nemal ďalej správny súd zohľadniť rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 27. februára 2013, sp. zn. 2Sžo/28/2012, ktoré mu sťažovateľka predložila v konaní, čím sa\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n\n27. Z obsahu potvrdzujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013,\nsp. zn. 2Sžo/28/2012 kasačný súd zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky sa plne stotožnil s\nnázorom krajského súdu v prejednávanej veci, keď podľa názoru krajského súdu „nepochybnosť“ je\nkritériom, ktoré musí byť splnené aj pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 8 zákona o\nposkytovaní právnej pomoci. Táto nepochybnosť musí vyplývať z jednoznačných skutočností daných\nzákonom, a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných, predpokladajúcich ďalšie dokazovanie. Preto\nzákon o poskytovaní právnej pomoci príkladmo uvádza, na aké skutočnosti má odporca pri posudzovaní\nzrejmej bezúspešnosti prihliadať, a to uvedením takých skutočností ako je preklúzia práva, premlčanie,\nneschopnosť označenia dôkazov na preukázanie tvrdení žiadateľa. K záveru o zrejmej bezúspešnosti\nsporu možno dospieť tiež v prípadoch preukázaných prekážok vedenia konania ako napr. nedostatku\nprávnej subjektivity účastníkov konania, nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, litispedencie,\nrei iudicata, uplynutia lehoty na podanie opravných prostriedkov a neprípustnosť opravných prostriedkov\n(riadnych, mimoriadnych, tiež žalôb a odvolaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku), a\npodobne.\n28. Pojem „zrejmá“ bezúspešnosť sporu podľa názoru krajského súdu potom znamená nepochybná,\nistá bezúspešnosť. Zákon o poskytovaní právnej pomoci nepredpokladaná len bezúspešnosť sporu, ale\npredpokladá jeho zrejmú bezúspešnosť, t. j. musí sa jednať o nepochybnú, takmer istú bezúspešnosť\nsporu. O takýto prípad sa nemôže jednať vtedy, keď rozhodnutie o budúcom spore závisí od dokazovania\na vyhodnotenia vykonaných dôkazov za účelom ustálenia skutkového stavu veci, ktorý sa stane\npodkladom právneho posúdenia veci. Zrejmú bezúspešnosť nemožno konštatovať ani v prípadoch, kde\nrozhodnutie súd vydáva na náklade uváženia. Rozhodovaním orgánu verejnej správy nemôže ísť o\nprejudikovanie práva pri posudzovaní určitého sporu.\n29. Ani táto námietka žalobkyne nie je podľa kasačného súdu dôvodná, keď orgány verejnej správy v\nadministratívnom konaní, neposudzovali zrejmú bezúspešnosť sporu ale to, či vec, s ktorou sa obrátila\nžalobkyňa na prvoinštančný orgán verejnej správy je vecou správneho súdnictva alebo trestnoprávnou\nvecou, na ktorú sa zákon č. 327/2005 Z. z. v zmysle § 3 nevzťahuje.\n30. K nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia správneho súdu, namietaného žalobkyňou, odvolací\nsúd uvádza, že ju rovnako nepovažuje za dôvodnú, nakoľko ako už bolo mnohokrát judikované, že v\nodôvodnení rozhodnutia je potrebné objasniť len skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam.\nV tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (sp. zn. IV. ÚS\n112/05, sp. zn. I. ÚS 117/05).\n31. Kasačný súd preto dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch\ninštancií postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si\nzadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav\na aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver,\na preto správny súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľky zamietol.\n32. Na základe uvedeného sa kasačný súd stotožnil so záverom správneho súdu, že rozhodnutie\nžalovaného orgánu verejnej správy je v súlade so zákonom a ani námietky sťažovateľky uvádzané\nv podanej kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu neboli spôsobilé spochybniť závery,\nku ktorým správny súd dospel a dostatočne presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho\nrozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani kasačný súd, preto kasačnú\nsťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol podľa ustanovenia § 461 Správneho súdneho poriadku.\n33. Vzhľadom na obsah rozhodnutia kasačného súdu o podanej kasačnej sťažnosti (jej zamietnutie\npre nedôvodnosť) rozhodol kasačný súd o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku podanej\nkasačnej sťažnosti tak, že ho zamietol podľa § 188 Správneho súdneho poriadku v spojení s\nustanovením § 447 ods. 2 in fine Správneho súdneho poriadku, keď neboli podľa kasačného súdu dané\n\ndôvody podľa § 185 písm. a/ a písm. b/ Správneho súdneho poriadku pre priznanie odkladného účinku\npodanej kasačnej sťažnosti.\nV.\nTrovy kasačného konania\n34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni (sťažovateľke),\nktorá nemala v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal\n(§ 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 167 ods. 1 a contrario Správneho súdneho\nporiadku).\n35. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania\nnepriznal, keď žalovaný orgán verejnej správy si tento nárok neuplatnil, navyše jeho priznanie\nžalovanému orgánu verejnej správy nemožno ani spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku v spojení s § 168 Správneho súdneho poriadku).\n36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/46/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}