{"guid": "f67a8888-b88c-4f56-806b-284bf101a3b2:7488aa28-8935-4838-8822-996dcc278bcc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016201661.1", "spisova_znacka": "3Sžk/23/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/23/2017 z 24. 10. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 3Sžk/23/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016201661.1", "identifikacne_cislo": "1016201661", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7488aa28-8935-4838-8822-996dcc278bcc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201661.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201661.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201661.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/23/2017\n1016201661\n24. 10. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:1016201661.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nsudkýň JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. v právnej veci pôvodného žalobcu:\nPRIVAT INVEST - investovanie do nehnuteľností, a.s., IČO: 35 871 032, Seberiniho 1, Bratislava,\nprávne zastúpený: BADUCCI Legal, s.r.o., IČO: 35 872 900, Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému 1/\n(sťažovateľ 1/): Okresná prokuratúra Bratislava I, Kvetná 13, Bratislava, a žalovanému 2/ (sťažovateľ 2/):\nKrajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu žalovaných 1/ a 2/\norgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a kasačnej sťažnosti sťažovateľa\n2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 194/2016-40 zo dňa 23.11.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/194/2016-40 zo dňa\n23.11.2016 z r u š u j e a konanie o žalobe proti inému zásahu žalovaného z a s t a v u j e.\nÚčastníkom konania náhradu trov konania pred krajským súdom a trov kasačného konania n e p r i\nz n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave určil, že postup žalovaného 1/ Okresná prokuratúra\nBratislava I, Kvetná 13, Bratislava a žalovaného 2/ Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47,\nBratislava v období od 11.11.2010 do 15.07.2015 v konaní o trestnej veci na základe trestného\noznámenia žalobcu pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov, ktorých sa mal dopustiť\nIng. Dušan Blattner ako štatutárny zástupca žalobcu, ktoré boli vedené pod číslami: ČVS: KRP-159/\nOEK-Ba-2010, ČVS ORP-271/OEK-B1-2011, ČVS: ORP-794/OEK-B1-2012 a ČVS: ORP-768/4-VYSB1-2014 bol nezákonný. Súčasne uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov\nkonania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.\n2. Krajský súd pri skúmaní procesných podmienok konania (bod 37 odôvodnenia) dospel k záveru, že\nje nepochybné, že prokuratúra je štátnym orgánom (§ 2 zákona č. 153/2001 Z.z.) a ako orgán chrániaci\npráva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu plní úlohy v oblasti verejnej\nsprávy. Pri svojom postupe a rozhodovaní sa nepochybne dotýka práv a právom chránených záujmov\n(právnej sféry) fyzických osôb a právnických osôb. Krajský súd zastáva názor, že na účely SSP nie je\nmožné prokuratúru vyňať spod právomoci správneho súdu a v danom prípade v konaní o žalobe proti\ninému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 a nasl. SSP je daná jej pasívna legitimácia.\n3. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že trestné konanie, nad ktorým dohľad viedla Okresná\nprokuratúra Bratislava I a následne Krajská prokuratúra Bratislava trvalo nielen neprimerane dlho\nako objektívne meraný časový úsek, ale je zrejmé, že uvedená neprimeraná dĺžka konania bola\nspôsobená neodbornými postupmi a nedostatočne zodpovedným prístupom zo strany dozorujúcich\nprokuratúr, chybným posúdením procesných a hmotnoprávnych ustanovení trestnoprávnych kódexov,\nčo niekoľkokrát konštatovala a žalovaným vytýkala Generálna prokuratúra SR v rámci interných pokynov\na stanovísk k správam o stave konania.\n\n4. Krajský súd zhrnul, že nemal pochybnosti o tom, že predmetné počínanie si oboch žalovaných\nnespĺňalo kritéria riadneho procesného postupu a spôsobovalo prieťahy v konaní poškodzujúce žalobcu\nako poškodeného v trestnom konaní. Súd v zhode s názorom žalobcu konštatuje, že prieťahy v\nkonaní vznikli predovšetkým v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci\na nerešpektovaním právneho názoru vyjadreného Generálnou prokuratúrou SR v jej písomnostiach\nadresovaných žalovaným, v dôsledku čoho vyšetrovateľ PZ postupoval nesprávne, keď trestné\noznámenie najskôr odmietol, potom trestné stíhanie dvakrát zastavil. Nesprávny úradný postup\nžalovaného 1/ spočíval v tom, že pri výkone dozoru v predmetnej trestnej veci príslušný prokurátor\nnajprv zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci, následne dvakrát\nzamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania. Nesprávny\núradný postup žalovaného 2/ spočíval vo vybavovaní podnetov žalobcu v rozpore so zákonom v dvoch\nprípadoch, ako to konštatovala Generálna prokuratúra SR. Krajský súd poukázal na ust. § 209 ods. 2\nTrestného poriadku, podľa ktorého vyšetrovanie obzvlášť závažných trestných činov je potrebné skončiť\ndo 6 mesiacov vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do 4 mesiacov. Ide o poriadkovú lehotu, v\nrámci ktorej by spravidla malo dôjsť ku skončeniu vyšetrovania, avšak zákonom ustanovená približná\nlehota bola prekonaná niekoľkonásobne, a to práve z dôvodov na strane vyšetrovateľa PZ a žalovaným.\nS ohľadom na uvedené krajský súd považoval žalobu z hľadiska jej žalobných námietok za dôvodnú\na určil, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný, ako je v súlade s § 263 SSP\nuvedené vo výroku napadnutého uznesenia.\n5. Proti tomuto uzneseniu podali sťažovateľ 1/ a sťažovateľ 2/ v zákonnej lehote samostatné kasačné\nsťažnosti. Sťažovateľ 1/ namietal neprávne právne posúdenie veci krajským súdom (§ 440 ods. 1\npísm. g/ SSP) s tým, že krajský súd ho nesprávne vyhodnotil ako orgán verejnej správy v zmysle\nust. § 4 SSP. Dôvodil, že postavenie prokuratúry je vymedzené v ôsmej hlave Ústavy Slovenskej\nrepubliky v čl. 149 až 151. Ústava Slovenskej republiky nezaraďuje prokuratúru ani medzi orgány\nvýkonnej moci, ani medzi orgány súdnej, či zákonodarnej moci. Vyčleňuje ju do osobitnej ôsmej hlavy\nÚstavy SR. Prokuratúra tvorí samostatnú sústavu orgánov. Je štátnym mocenským orgánom, ktorý\nfunguje v rámci trojdelenia štátnej moci, ktorý však nemožno bez výhrad zaradiť do žiadnej z troch\nsústav orgánov štátnej moci. Nemá zákonodarnú ani súdnu ani výkonnú právomoc. Zákon č. 153/2001\nZ.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ani iné právne predpisy s výnimkou prokurátora\nv trestnom konaní nedávajú prokurátorovi právomoc vydávať akékoľvek rozhodnutia, ktoré by boli\nspôsobilé zasiahnuť do práv a povinností fyzických a právnických osôb. Zákonom určené prostriedky\nprokurátorského dozoru v trestnom konaní prokurátor realizuje vo vzťahu k orgánom činným v trestnom\nkonaní (policajtom) výlučne prostredníctvom Trestného poriadku. Tak isto prokurátor ako orgán činný\nv trestnom konaní je zmocnený vydávať rozhodnutia v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom.\nProkurátor je teda oprávnený vydávať rozhodnutia upravujúce priebeh trestného konania a rozhodnutia\nmeritórnej povahy v trestnom predsúdnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že prokuratúra nie je orgánom\nverejnej správy, ktorého postup (vrátane nečinnosti) alebo iný zásah, by mohol byť preskúmaný podľa\npríslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku v správnom súdnictve a to s poukazom na ústavné\npostavenie prokuratúry, ako aj s poukazom na absenciu zákonom zvereného rozhodovania o právach\na povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\n6. Sťažovateľ 1/ tvrdil, že konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, upravené v štvrtej\nčasti druhej hlave Správneho súdneho poriadku slúži na ochranu žalobcu pred iným zásahom orgánu\nverejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Žalobca\nsa môže domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak\npočas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa § 252 ods. 1 SSP a rozhodnutie správneho súdu\nje dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Základným predpokladom na to, aby súd\nmohol žalobu prejednať je to, že musí ísť o iný zásah orgánu verejnej správy. V zmysle § 4 Správneho\nsúdneho poriadku sú orgánmi verejnej správy orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy,\nako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon\nzveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\nProkuratúra však pri výkone pôsobnosti v trestnom konaní nevystupuje v postavení orgánu verejnej\nsprávy, pretože nemá oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v\noblasti verejnej správy v zmysle § 4 Správneho súdneho poriadku. Preto žalobcom namietaný iný zásah\nv rámci trestného konania nemožno považovať za iný zásah orgánu verejnej správy.\n7. Sťažovateľ 1/ poukazoval na to, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.\n20C 266/2015 sa týka náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý upravuje zodpovednosť\nštátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Vychádzajúc z ustanovenia\n§ 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom\n\nverejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak\nškodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní\nalebo správnom konaní. Z uvedeného je teda zrejmé, že na rozdiel od konania o žalobe proti inému\nzásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 Správneho súdneho poriadku sa konanie podľa zákona č.\n514/2003 Z.z. vzťahuje aj na postup orgánov verejnej moci v rámci trestného konania, a preto Generálna\nprokuratúra SR zastupujúca štát v predmetnej veci nemala dôvod poukazovať na nedostatok pasívnej\nlegitimácie. Okresná prokuratúra Bratislava I teda nemá pasívnu legitimáciu byť účastníkom konania o\nžalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 Správneho súdneho poriadku. Navrhoval,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Sťažovateľ 2/ vo svojej kasačnej sťažnosti uviedol, že práva a povinnosti prokurátora v trestnom\nkonaní pred začatím trestného stíhania, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom upravuje Trestný\nporiadok. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, orgány činné v trestnom konaní sú\nprokurátor a policajt. S poukazom na uvedené bolo napadnuté uznesenie podľa sťažovateľa 2/ vydané\nnesprávne, pretože vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve na rozhodnutie, a krajský\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n9. Prokurátor, ako aj policajt sú v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok\norgánmi činnými v trestnom konaní a trestné konanie je konanie podľa Trestného poriadku (§10 ods.\n15 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok). Krajský súd svoju právomoc na rozhodnutie, ako aj\nprocesné postavenie žalovaných v prvom a druhom rade neodôvodnil žiadnym relevantným a právne\nakceptovateľným dôvodom. Odôvodnenie uznesenia krajského súdu postráda logickú argumentáciu, na\nzáklade ktorej rozhodol, že je príslušný na rozhodnutie vo veci, ako aj argumentáciu, na základe ktorej\ndospel k presvedčeniu, že žalovaní v prvom a druhom rade majú pasívnu legitimáciu byť účastníkmi\nkonania v danej veci. Odôvodnenie uznesenia v tomto smere nie je presvedčivé.\n10. Spornou otázkou nebola skutočnosť, či mohlo byť, resp. bolo žalobcovi odopreté právo na\nspravodlivý súd. Žalobca sa domáha v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na\nOkresnom súde Bratislava I sp. zn. 20C 266/2015 proti Slovenskej republike v zast. Generálnou\nprokuratúrou Slovenskej republiky náhrady škody, avšak zatiaľ sa mu nepodarilo preukázať nesprávny\núradný postup (konanie doposiaľ nie je skončené), a preto sa podaním predmetnej žaloby podľa\nSprávneho súdneho poriadku snaží dosiahnuť rozhodnutie požadované v petite. Krajský súd nesprávne\nposúdil ochranu žalobcu, ktorý sa jej domáha na inom súde a teda k porušeniu jeho práv na spravodlivý\nsúd nemohlo a ani nemôže dôjsť.\n11. S poukazom na skutočnosť, že krajský súd konal a rozhodoval vo veci, v ktorej nebola daná\njeho právomoc na rozhodovanie a následne rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci, sťažovateľ 2/ navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec krajskému súd na ďalšie konanie,\nprípadne konanie zastaviť.\n12. Pôvodný žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.03.2017 ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ uviedol, že sa\nv celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím. Navrhoval, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť\nzamietol ako nedôvodnú.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nmedziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP a napadnuté uznesenie krajského\nsúdu podľa § 462 ods. 1 O.s.p. zrušil a konanie zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky\nkonania.\n14. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že tvrdený nezákonný zásah mal nastať v trestných konaniach,\nv procesných postupoch, ktoré sa spravujú ustanoveniami zákona č. 301/2006 Z.z. Trestný poriadok\nv znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa § 1 Tr. por. Trestný poriadok upravuje postup orgánov\nčinných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa\nzákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a\nprávnických osôb. Žalobca výslovne v žalobe, s. 3 uviedol, že nezákonný postup vznikol nesprávnym\núradným postupom v trestnej veci stíhaného Ing. Dušana Blattnera pre trestný čin porušovania zákazu\nkonkurencie podľa § 244 ods. 1, 2 Tr. por., a to vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva policajného\nzboru Bratislava v konaní vedenom pod ČVS ORP-0794/OEK-B1-2012, ďalej Okresnou prokuratúrou\nv Bratislave I v konaní sp. zn. 3 Pv 224/12/1101 a Krajskou prokuratúrou Bratislava v konaní sp. zn. 1\nKpt 1026/12/1100, resp. pod spisovnými značkami, ktoré boli predmetnej trestnej veci pridelené skôr v\npriebehu konania. Kasačný súd konštatuje, že v konaniach podľa Trestného poriadku orgány prokuratúry\nmajú postavenie orgánu činného v trestnom konaní a nie orgánu verejnej správy. Senát najvyššieho súdu\n\npoukazuje na prejudikatúru rozsudok 3 Sžz/2/2009 zo dňa 26.11.2009, uverejnený v ASPI JUD „Ak koná\npríslušník policajného zboru v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, jeho procesný\npostup sa spravuje Trestným poriadkom, a preto i vady v jeho procesnom postupe (vrátane excesov)\nmožno preskúmať iba podľa Trestného poriadku a nie v správnom súdnictve v konaní o ochrane pred\nnezákonným zásahom orgánu verejnej správy“.\n15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri\nplnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo\npovinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej\nsprávy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n17. Najvyšší súd konštatuje, že vady procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní (vrátane\nprieťahov v konaní) nemožno vyhodnotiť ako skutočnosti, ktoré nastali v postupe pri plnení úloh v oblasti\nverejnej správy.\n18. Prieťahy v trestnom konaní vedeného orgánmi činnými v trestnom konaní podľa zák. č. 301/2005\nZ.z. Trestný poriadok možno hodnotiť ako exces v procesnom postupe, na prejednanie ktorého nie je\ndaná právomoc správneho súdu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.\n19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a § 467 ods. 1 SSP v spojení s §\n167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 a 2 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov kasačného\nkonania, keďže v konaní nebol úspešný. Žalovaným 1/ a 2/ trovy konania nevznikli.\n20. Kasačný súd nerozhodol o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže\nnapadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a konanie zastavil.\n21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPrieťahy v trestnom konaní vedeného orgánmi činnými v trestnom konaní podľa zák. č. 301/2005 Z.z.\nTrestný poriadok možno hodnotiť ako exces v procesnom postupe, na prejednanie ktorého nie je daná\nprávomoc správneho súdu podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/194/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}