{"guid": "2886dca4-7572-4bb4-b29a-1fc97764ead1:55860a2b-48c7-4db2-8d42-1a675dd85bdf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016201624.1", "spisova_znacka": "6Sžk/8/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/8/2017 z 21. 2. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2018, sp. zn. 6Sžk/8/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016201624.1", "identifikacne_cislo": "1016201624", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2018-02-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-447.odsek-2", "nazov": "§ 447 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-447.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-188", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55860a2b-48c7-4db2-8d42-1a675dd85bdf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201624.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201624.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201624.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/8/2017\n1016201624\n21. 02. 2018\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2018:1016201624.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ústav materiálového výskumu Slovenskej\nakadémie vied, Watsonova 47, 040 01 Košice - Sever, IČO: 00 166 804, zastúpený: Sýkora - advokátska\nkancelária s. r. o., Zoborská 13, 040 01 Košice, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa\nJUDr. Mateja Sýkoru, proti žalovaným: 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, 2. Výskumná agentúra, so sídlom Hanulova 5/\nB, 841 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/S01\nprojektu 26220220105 z 01.07.2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220105/\nZ02 z 01.07.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/188/2016-282 zo 7. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m\ni e t a.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením odmietol\nžalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s.\np.“) o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/S01 z 01.07.2016 (ďalej\naj „Správa“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220105/Z02 z 01.07.2016 (ďalej\naj „Žiadosť“) projektu 26220220105 s názvom „Progresívna technológia prípravy mikrokompozitných\nmateriálov pre elektrotechniku“, kód ITMS 2622020105. Zároveň krajský súd o trovách konania rozhodol\ntak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 20.10.2010 došlo k uzatvoreniu\nZmluvy o nenávratnom finančnom príspevku č. 119/2010/2.2/OPVaV (ďalej len „Zmluva o NFP“) medzi\nMinisterstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a žalobcom na projekt s názvom\n„Progresívna technológia prípravy mikrokompozitných materiálov pre elektrotechniku“. Partner žalobcu\nv projekte - Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach za účelom uskutočnenia dodávok tovaru v rámci\nrealizácie projektu vyhlásil verejné obstarávanie s predmetom obstarávania „Spotrebný materiál pre biomedicínsky výskum“. Dňa 08.07.2016 bola žalobcovi doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť\no vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220105, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v\n\nzmysle podanej žaloby. Predtým ako súd podrobil prejednávanú vec meritórnemu prieskumu zisťoval,\nči v danom prípade je vôbec daná právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.\n3. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného\nrozhodnutia orgánu verejnej správy na základy žaloby determinované princípom generálnej klauzuly\ns negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia\nalebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických, alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté okrem tých, ktoré zákon výslovne\nz prieskumu vylučuje (§ 7 S. s. p.).\n4. Podľa názoru krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie\nslužby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej\nspráve a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže\nkontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona č. 343/2015 Z. z. o\nverejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o verejnom obstarávaní“).\n5. Krajský súd mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní\nnepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže nie sú rozhodnutím\nsprávneho orgánu v zmysle S. s. p. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje len jednu z\ndohľadových kompetencií žalovaného.\n6. Krajský súd poukázal na právny názor vyslovený v uzneseniach Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 08.06.2016, v ktorých Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha\nsúdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a\nprávom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o zistenej nezrovnalosti je\nmožné považovať podľa názoru krajského súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako\ndotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu\nv správnom súdnictve nepodlieha.\n7. Krajský súd považoval za nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti\nvrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti\na jeho popisu sama o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou\nani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s\ninformatívnym charakterom. Ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia,\nresp. správneho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. Predmetnou\nSprávou boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje\nzákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“) a preto ju možno považovať za podkladové\nrozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona o\npomoci a podpore. Ohľadom preskúmania Žiadosti je nesporné, že touto písomnosťou žalovaný využil\nzákonnú možnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore, a keďže zistil\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti\nposkytnutého príspevku na predmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu\npôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť\nsúdnemu prieskumu.\n8. S ohľadom na uvedený záver sa krajský súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti\nkontrolných zistení uvedených v predmetnej Správe, pretože podľa názoru krajského súdu tieto je možné\npreskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení\nzákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia\ns priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.\n9. Záverom krajský súd uviedol, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie,\nktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáha, nepatrí medzi základné ľudské práva a slobody,\nktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky a v Dohovore o ochrane\n\nzákladných práv a ľudských slobôd a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež krajský súd poukázal na ust. § 14 ods. 18 zákona o pomoci a\npodpore, v zmysle ktorého sú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej\nčasti tohto zákona vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. h) S. s. p.).\n10. Krajský súd na základe uvedených skutočností skonštatoval, že neboli naplnené všetky podmienky\nna preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba smeruje proti\naktu orgánu verejnej správy vydanému v správnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach žalobcu, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy (Správa) a\npreto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. b), e) S. s. p. v spojení s § 97 S. s. p. a § 98 ods.\n1 písm. g) S. s. p. žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.\n11. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) S. s. p. tak, že žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.\nII.\nKasačná sťažnosť\n12. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v postavení sťažovateľa prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu v zákonom ustanovenej lehote kasačnú sťažnosť a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že\nkrajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1\npísm. f) S. s. p.), z dôvodu, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.\n1 písm. g) S. s. p.), z dôvodu, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440\nods. 1 písm. h) S. s. p.) a z dôvodu, že jeho podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j)\nS. s. p). Zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n13. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm.\ng) S. s. p. neboli v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby\nbez meritórneho prejednania veci krajský súd odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a svoje\nrozhodnutie založil v rozpore s ustálenou praxou kasačného súdu na nesprávnom právnom posúdení\nveci. Argumentácia krajského súdu je založená na výklade, podľa ktorého spôsobilým predmetom\npreskúmavania v správnom súdnictve nemôže byť Správa ani Žiadosť, na základe ktorých bola\nprijímateľovi nenávratného finančného príspevku z fondov Európskeho spoločenstva uložená povinnosť\nvrátiť poskytnutý príspevok na predmet zákazky, z dôvodu zisteného porušenia pravidiel a postupov\nverejného obstarávania.\n14. Sťažovateľ ďalej uviedol, že závery krajského súdu, na základe ktorých žalobu o preskúmanie\nzákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančného príspevku odmietol, nemôžu\nobstáť. Podľa sťažovateľa Správou o zistenej nezrovnalosti, Žiadosťou o vrátenie finančného príspevku,\nako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, bol sťažovateľ priamo ukrátený na svojich právach,\nresp., že týmito správnymi aktami žalovaného 2., boli práva a právom chránené záujmy sťažovateľa\npriamo dotknuté. Sťažovateľ vyjadril názor, že z ust. § 27a ods. 3 a 5 zákona o pomoci a podpore\nje zrejmé, že ak riadiaci orgán bezvýsledne vyzval prijímateľa na vrátenie poskytnutého finančného\npríspevku alebo jeho časti a boli zistené porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania\ns možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania, riadiaci orgán je povinný ex offo a bez\nmožnosti použitia akejkoľvek úvahy či moderácie rozhodnúť o vrátení až 1,5 násobku sumy uvedenej v\npredchádzajúcej výzve na vrátenie finančného príspevku, t. j. o vrátení až 150 % sumy korekcie uvedenej\nvo výzve na vrátenie finančného príspevku alebo jeho časti.\n15. Sťažovateľ uviedol, že Žiadosť ako aj Správa, na základe ktorých mu bola uložená korekcia podľa\n§ 27a ods. 1, resp. § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore, spočívajúca v povinnosti vrátiť finančnú\nhodnotu časti poskytnutého finančného príspevku v sume 1.740,41 € ako 25 % korekciu z hodnoty\nvýdavkov verejného obstarávania, sú preto nepochybne individuálnymi správnymi aktmi - rozhodnutiami,\nresp. opatreniami, ktoré bezprostredne zasiahli do jeho práv a právom chránených záujmov. Na ich\nzáklade môže byť ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Uvedené správne akty\n\nmôžu mať za následok vznik ujmy na jeho subjektívnych právach. Uvedené správne akty ukladajú\nsťažovateľovi povinnosť vrátiť časť nenávratného finančného príspevku (ďalej len „NFP“) v rozpore s\nprávoplatným rozhodnutím o schválení NFP a Zmluvou o poskytnutí NFP, čím neoprávnene zasahujú\ndo jeho nadobudnutých práv a jeho ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia\ndaného nároku, najmä pokiaľ ide o jeho právo na poskytnutie NFP. Neoprávneným uložením korekcie\n(opravy) vo výške 25 % z hodnoty výdavkov predmetného verejného obstarávania, bola sťažovateľovi\nčasť priznaného NFP jednostranne zrušená (odňatá). Tieto správne akty sa sťažovateľa bezprostredne\ndotýkajú a zasahujú do jeho práv a právom chránených záujmov a vo vzťahu k nemu majú autoritatívnu\npovahu, navyše podľa jeho názoru osobitné predpisy, najmä zákon o podpore a pomoci v § 27a s\nnimi spája právne účinky. Podľa sťažovateľa je jeho právo týmito správnymi aktmi priamo dotknuté tiež\ntým, že v prípade, ak sťažovateľ ako prijímateľ na ich základe nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho\nčasť, riadiaci orgán v zmysle § 27a ods. 3 resp. § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore obligatórne\nrozhodne o vrátení až jeden a pol násobku sumy uvedenej v týchto správnych aktoch - takéto právoplatné\nrozhodnutie by bolo exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné začať exekučné konanie\nvoči sťažovateľovi. Predmetné správne akty zasahujú podľa sťažovateľa do jeho nadobudnutých práv a\njeho ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku, najmä pokiaľ ide\no jeho právo na poskytnutie NFP v zmysle zákona o pomoci a podpore. Ich dôsledkom je zrušenie a\nvrátenie časti právoplatne priznaného NFP a možný postih v prípade, ak sťažovateľ k vráteniu finančných\nprostriedkov nepristúpi.\n\n16. Sťažovateľ mal za to, že Správa a Žiadosť podliehajú prieskumu v rámci súdneho konania, pretože\nsa priamo dotýkajú jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa sťažovateľa ide o správne akty\nvydané orgánom verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú jeho práva, právom chránené\nzáujmy a povinnosti. Týmito správnymi aktami boli podľa sťažovateľa dotknuté jeho základné práva,\nktorých preskúmanie súdom nemôže byť podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR v podmienkach materiálneho\nprávneho štátu vylúčené (k tomu porov. tiež ÚS ČR Pl. ÚS 12/2014).\n17. Sťažovateľ zároveň považoval za nevyhnutné, aby najvyšší súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný\núčinok v zmysle § 447 ods. 1 S. s. p. V prípade nepriznania odkladného účinku tejto kasačnej sťažnosti\nmôže dôjsť k nenapraviteľným následkom nielen vo vzťahu k sťažovateľovi, ale tiež vo vzťahu k\nzamestnancom sťažovateľa pôsobiaceho ako subjekt vo verejnom záujme.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného 1.\n18. Žalovaný 1. sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v písomnom vyjadrení z 1. marca 2017, v ktorom\nuviedol, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave považuje za vecne správne. Stotožnil sa\ns odôvodnením krajského súdu, že napadnuté rozhodnutia nezasahujú do práv a právom chránených\nzáujmov žalobcu a jedná sa o akty orgánov verejnej správy, ktoré nemohli mať za následok ujmu\nna subjektívnych právach žalobcu - sťažovateľa, ide len o písomnosti s informatívnym charakterom.\nKontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadných kompetencií žalovaného. Ďalej\nmal za to, že Správa ani Žiadosť nie sú preskúmateľné správnym súdom, pretože v danom štádiu\nriešenia nezrovnalosti nijakým z uvedených spôsobov nemôžu reálne zasiahnuť do práv a oprávnených\nzáujmov žalobcu a ani spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach, právne postavenie žalobcu sa v\nich dôsledku nemení a napadnuté rozhodnutia slúžia len ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných.\n19. Žalovaný 1. vo svojom vyjadrení uviedol, že podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase\nvypracovania a odoslania Správy a Žiadosti bolo predčasné, pretože ku dňu podania žaloby neexistovalo\nprávoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci\na podpore. Konečným rozhodnutím je až rozhodnutie podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore,\nktoré je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa proti ktorému bude možné uplatniť riadny\nopravný prostriedok, alebo v prípade potreby preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia súdom.\n20. Žalovaný 1. poukázal aj na to, že keby súd zrušil napadnuté opatrenia, žalovaní v súlade so zákonom\no pomoci a podpore musia vzniknutú nezrovnalosť riešiť a na základe dostupných zistení v tejto fáze\n\nriešenia nezrovnalostí, opäť vystaviť Správu a Žiadosť, proti ktorej žalobca - sťažovateľ bude môcť opäť\npodať žalobu o preskúmanie zákonnosti. Týmto spôsobom sa znemožní žalovaným v danej veci konať\na vzniknutú nezrovnalosť riešiť v zmysle zákona o pomoci a podpore. V štádiu vypracovania Správy a\nŽiadosti sa vychádzalo z prvotných informácií, ktoré mali žalovaní k dispozícii, Správa a Žiadosť slúžia\nako podklad pre ďalšie konanie a nie je vylúčené, že v ďalších fázach vysporiadania nezrovnalosti sa\nvýška korekcie upraví na základe vývoja monitorovania nezrovnalosti, pričom záverom môže byt' aj to, že\nk porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania napr. nedošlo, resp. neboli správne posúdené\na správne konanie nebude začaté, prípadne bude zastavené v zmysle § 30 ods. 1 Správneho poriadku,\nprípadne výška korekcie bude upravená.\n21. K žiadosti sťažovateľa o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaný 1. uviedol, že\nneboli splnené podmienky vzniku závažnej ujmy, pretože okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí nie\nje možný. Dôsledkom výkonu napadnutých rozhodnutí je len začatie správneho konania, ktoré v čase\npodania žaloby začaté nebolo. Žalovaný 1. z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd nepriznal\nkasačnej sťažnosti odkladný účinok v zmysle § 447 S. s. p. a aby kasačnú sťažnosť zamietol v súlade\ns § 461 S. s. p.\nIV.\nVyjadrenie žalovaného 2.\n22. Žalovaný 2. sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v písomnom vyjadrení z 27. februára 2017, v ktorom\nnavrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol, nakoľko napadnuté uznesenie krajského súdu\npovažuje za vecne správne a tiež zastáva názor, že samotné rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené\na nebolo vzájomne rozporné. Žalovaný 2. nesúhlasil s tvrdením sťažovateľa, že predmetné uznesenie\nje nepreskúmateľné a nestotožnil sa s názorom sťažovateľa, že mu súd znemožnil uskutočniť jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n23. Podľa žalovaného 2. Sťažnosť ani Žiadosť nie sú preskúmateľné súdom, nakoľko nejde o\nrozhodnutia konečné. Správa a v nej určená korekcia spolu so Žiadosťou sú len spôsobom ako sa\nmožno mimosúdne v danej veci dohodnúť. Samotné správne konanie je vedené až po uplynutí 50 dňovej\nlehoty na dobrovoľné plnenie, pred Osobitnou komisiou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu\nSlovenskej republiky a sťažovateľ je oprávnený v tomto konaní uplatniť všetky obranné prostriedky, ktoré\nmu zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)\nponúka.\n24. Žalovaný 2. uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením krajského súdu, nakoľko Správa neobsahuje\nexplicitné a autoritatívne stanovenie korekcie v prípade, ak sťažovateľ neuhradí sumu uvedenú v Žiadosti\nnezakladá, to jej vynútiteľnosť. V takom prípade, bude celá vec postúpená na správne konanie pred\nOsobitnú komisiu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre správne\nkonanie v oblasti pomoci a podpory poskytovanej z Európskeho spoločenstva. V prípade začatia\nsprávneho konania bude sťažovateľ riadne upovedomený o jeho začatí a bude vyzvaný na vyjadrenie\npred vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 3, 5, 7 zákona o pomoci a podpore. Sťažovateľ bude mať\nk dispozícii taktiež opravné prostriedky v rámci správneho konania. Žalovaný 2. konštatoval, že ak sa\nv rámci správneho konania nepotvrdia zistenia uvedené v Správe a Žiadosti, resp. bude vyvodený\niný dôsledok. Z uvedeného vyplýva, že napadnutá Správa a Žiadosť majú len predbežný charakter a\nnemôžu zasahovať do práv a právom chránených záujmov, nakoľko tento zásah spôsobí až rozhodnutie\npodľa § 27a ods. 3, 5, 7 zákona o pomoci a podpore.\n25. Žalovaný 2. ďalej konštatoval, že ak sťažovateľ dobrovoľne nesplní čo je uvedené v Žiadosti,\nžalovaný 2. postúpi vec na správne konanie, čo však nezakladá predpoklad na automatické navýšenie\nkorekcie. Správne konanie prebieha v súlade so správnym poriadkom, pričom sťažovateľovi je zaslané\noznámenie o začatí správneho konania a má právo sa vyjadrovať a predkladať dôkazy, taktiež má\nprávo podávať opravné prostriedky. Zákon o pomoci a podpore v § 27a ods. 3 ustanovuje: „Ak bolo na\nzáklade podnetu podľa odseku 2 (podnet posiela žalovaný na riadiaci orgán, po vypršaní 50 dňovej\nlehoty na dobrovoľné plnenie) zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci\norgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve...“. To znamená, že ak v\n\nsprávnom konaní riadiaci orgán zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, tak až\npotom rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve, najviac však do výšky 100\npercent poskytnutého príspevku.\n26. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že Správa ani Žiadosť neobsahujú právne vynútiteľný nárok,\nneviažu sťažovateľa k vráteniu finančných prostriedkov, obsahujú dôležité informácie pre monitorovanie\nvývoja nezrovnalosti a ich riešenie, ktoré sa povinne predkladajú príslušným orgánom Európskej únie.\nUž z názvu a obsahových náležitostí vymedzených v § 26 ods. 10 zákona o pomoci a podpore je\npreukázateľné, že ide o dokument ktorý má informačný charakter, nie je právne vynútiteľný, a je v ňom\nnezrovnalosť iba \"zdokumentovaná\". Žalovaný 2. vystavil Správu a Žiadosť v zmysle zákona o pomoci a\npodpore a ostatných záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky a Európskej únie upravujúcich\nčerpanie prostriedkov z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, čím si plnil svoje zákonné\npovinnosti.\n27. Žalovaný 2. zdôraznil, že Správa a Žiadosť neukladajú sťažovateľovi povinnosť vrátiť časť\nnenávratného finančného príspevku v rozpore s právoplatným rozhodnutím o schválení nenávratného\nfinančného príspevku a Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Žalovaný 2. pri\nvystavovaní Správy a Žiadosti konal v súlade so právnymi predpismi EÚ a SR upravujúcimi danú\nproblematiku a na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a jej neoddeliteľnej\nprílohy Všeobecných zmluvných podmienok.\n28. Žalovaný 2. uviedol, že vzniknutú nezrovnalosť je možné vymáhať, len ak bola prijímateľovi zaslaná\nvýzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Ak takáto výzva nebola zaslaná, nebolo\nby možné vymáhať predmetnú nezrovnalosť podľa postupu uvedeného v § 27a zákona o pomoci a\npodpore. Ak by aj konajúci súd posúdil Žiadosť ako súkromnoprávny úkon, ktorým žalovaný 2. žiadal\nsťažovateľa o vrátenie finančných prostriedkov z dôvodu porušenia jeho zmluvnej povinnosti, následne\nvzniká povinnosť žalovanému 1. na zaslanie výzvy podľa § 27 ods. 1 resp. 4 zákona o pomoci a podpore,\naby mohla byť sťažovateľovi riadne v správnom konaní uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky.\nŽalovaný 2. mal za to, že aj keby žalovaný 1. zaslal predmetnú výzvu v zmysle § 27 ods. 1 resp. 4\nzákona o pomoci a podpore sťažovateľovi podľa vyššie uvedeného postupu, sťažovateľ by podal žalobu\naj voči predmetnej výzve žalovaného 1. Týmto postupom by nielenže boli neustále napádané obligatórne\nprocesné postupy žalovaného 1. a žalovaného 2., ktorí konajú len v zmysle ustanovení zákona o\npomoci a podpore a ktorí Žiadosťou žiadnym spôsobom nezasahujú do práv a právom chránených\nzáujmov sťažovateľa, ale dokonca by sa stala predmetná nezrovnalosť nevymáhateľná, nakoľko by\nneboli splnené základné náležitosti na začatie správneho konania podľa § 27 ods. 3 resp. 5 zákona o\npomoci a podpore.\n29. Žalovaný 2. konštatoval, že ani v prípade Správy a Žiadosti do dnešného dňa neprišlo k vydaniu\nsprávneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov, nakoľko nie je oprávnený rozhodovať v\nsprávnom konaní podľa § 27a zákona o pomoci a podpore, čo preukazuje aj splnomocnenie žalovaného\n2. ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh Ministerstva školstva, vedy,\nvýskumu a športu Slovenskej republiky ako riadiaceho orgánu pre Operačný program Výskum a vývoj v\nznení jeho dodatkov (ďalej len „splnomocnenie“). Podľa článku 3 ods. 12 splnomocnenia žalovaný 2. plní\nvšetky úlohy v zmysle zákona o pomoci a podpore, pokiaľ si riadiaci orgán nevymedzil niektoré úlohy len\ndo svojej pôsobnosti (v tomto splnomocnení, alebo v inom právnom úkone riadiaceho orgánu v písomnej\nforme). Nakoľko žalovaný 1. ako riadiaci orgán vydal „Príkaz ministra č. 81/2015, ktorým sa zriaďuje\nOsobitná komisia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre správne\nkonanie v oblasti pomoci a podpory poskytovanej z Európskeho spoločenstva a vydáva Rokovací\nporiadok Osobitnej komisie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky“, týmto\njednoznačne vymedzil rozhodovanie v správnom konaní podľa § 27a ods. 3 a 5 zákona o pomoci\na podpore len do svojej kompetencie. Žalovaný 2. na základe uvedeného teda ani nie je oprávnený\nrozhodovať o uložení povinnosti sťažovateľovi na vrátenie finančných prostriedkov.\n30. Žalovaný 2. mal za to, že odkladu vykonateľnosti Správy spolu so Žiadosťou nemožno vyhovieť,\npretože sťažovateľ jednoznačne nepreukázal, že by korekciou vo výške 25 %, resp. Žiadosťou hrozila\n„závažná ujma“, a teda ujma, ktorú by vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva malo dôjsť,\njeho trvaniu a dôsledkom, považoval za ujmu značnú. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2. zastával názor,\nže nie je prípustné rozhodovať o odklade vykonateľnosti aj v prípade, keď sa síce skúma zákonnosť\n\nrozhodnutia správneho orgánu, ale toto rozhodnutie nezakladá možnosť exekučného (civilného alebo\nsprávneho) vynútenia uloženej povinnosti alebo priamo nezakladá právo, ktoré vykonáva vo svoj\nprospech sám účastník správneho konania. Žalovaný 2. poukázal na skutočnosť, že ani Správa,\nani Žiadosť nezakladajú možnosť exekučného (civilného alebo správneho) konania nakoľko nie sú\nmateriálne vykonateľné, ale ide o akty predbežnej povahy, nemajúce žiadny dopad na práva a právom\nchránené záujmy sťažovateľa, nakoľko nejde o konečné rozhodnutia, keďže takým je až rozhodnutie\npodľa § 27a ods. 3, 5, 7, zákona o pomoci a podpore, ktoré je preskúmateľné súdom po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov.\n31. Žalovaný 2. sa stotožnil s uznesením Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodol správne, a preto\nnavrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. zamietol.\nV.\nPrávna úprava, právne názory kasačného súdu\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 <. SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv kasačnej sťažnosti sťažovateľa (453 ods. 1 a ods. 2 S. s. p.) postupom bez nariadenia pojednávania\npodľa § 455 S. s. p. a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je\npotrebné ju zamietnuť.\n33. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že sťažovateľ sa žalobou\ndoručenou na krajský súd 02. septembra 2016 domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej\nnezrovnalosti č. N21500104/S01 projektu č. 26220220105 z 01. júla 2016 a Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26220220105/Z02 z 01. júla 2016.\n34. V prejednávanej veci uzatvoril sťažovateľ Zmluvu o NFP č. 119/2010/2.2/OPVaV s Ministerstvom\nškolstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, v zastúpení Výskumnou agentúrou, a to\npodľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci a podpore, na realizáciu aktivít projektu 26220220105 s názvom\n„Progresívna technológia prípravy mikrokompozitných materiálov pre elektrotechniku“. Partner žalobcu\nv projekte - Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach za účelom uskutočnenia dodávok tovaru v rámci\nrealizácie projektu vyhlásil verejné obstarávanie s predmetom obstarávania „ Spotrebný materiál pre\nbio-medicínsky výskum“. Dňa 08.07.2016 bola žalobcovi doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a\nŽiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220105, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci\na podpore vo svojej druhej časti.\n35. Podľa § 2 ods. 1 S. s. p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n36. Podľa § 2 ods. 2 S. s. p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n37. Podľa § 6 ods. 1 S. s. p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n38. Podľa § 7 S. s. p., správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\n\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n39. Podľa § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti\nzákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.\n40. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej Správy\na Žiadosti. Rozhodujúcou otázkou sa pre kasačný súd stalo právne posúdenie možnosti súdneho\nprieskumu Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/S01 z 01. júla 2016 a Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26220220105/Z02 z 01. júla 2016, ktoré krajský súd zhodne so žalovanými\npovažoval za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský\nsúd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho uznesenia stotožnil.\n41. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu\npodliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a\npovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné\nrozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.\n42. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola\nukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach\nžalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo\noprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho\npredpisu.\n43. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,\nže bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych\norgánov v správnom súdnictve.\n44. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmavaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,\nktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 S. s. p. Predmetné ustanovenie\nv písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\n45. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti\nzákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie\nposkytnutých finančných prostriedkov na realizáciu aktivít projektu: Progresívna technológia prípravy\nmikrokompozitných materiálov pre elektrotechniku“.\n\n46. Najvyšší súd dáva do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore,\nz ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie\nsú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie § 7 písm.\nh) S. s. p.\n47. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že Správa a Žiadosť ako také\nnepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do\npráva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere odvolací súd poukazuje\nna vyjadrenia žalovaných o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania Správy\na Žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistovalo právoplatné správne rozhodnutie o vrátení\nfinančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Povinnosť sťažovateľa vrátiť\nfinančné prostriedky vznikne až na základe tohto právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé\nzasiahnuť do jeho subjektívnych práv a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.\n48. Predmetnú Správu a Žiadosť je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za\npodkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného\nzákona.\n49. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti sťažovateľ nevráti poskytnuté\nfinančné prostriedky, následne žalovaný 2. v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého\nbude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného\nprostriedku v zmysle správneho poriadku podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom a ktoré bude\naj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy\nuvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný 2. vydaním rozhodnutia a až toto rozhodnutie môže\nbyť následne preskúmavané správnym súdom, či nezasiahlo do práv sťažovateľa. Uvedený záver je\npodporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo\n14. februára 2017, sp. zn. 1Sžf/95/2015 zo 14. februára 2017, sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016).\n50. K uvedenej sťažnosti žalovaní uviedli, že pri vypracovaní Správy a Žiadosti vychádzali z prvotných\ninformácií, a preto nie je vylúčené, že v rámci správneho konania sa výška korekcie upraví, alebo\nbude vyvodený iný relevantný dôsledok. Samotní žalovaní tvrdia, že Správa a Žiadosť sú podkladmi\npre vydanie správneho rozhodnutia, nie sú samé osebe rozhodnutiami, informujú o výške korekcie a\nďalších zisteniach. Najvyšší súd dodáva, že prv než sa začne správne konanie, kde sa bude preukazovať\nporušenie zákona o verejnom obstarávaní postupom podľa správneho poriadku, je potrebné, aby\nprijímateľ finančného príspevku bol vyzvaný na jeho vrátenie v súvislosti so zistenou korekciou Žiadosťou\na aby mu bola oznámená táto korekcia a až následne je možné začať správne konanie, ak prijímateľ\nnevráti tento príspevok. Zákon teda sám vyžaduje, aby bola najskôr prijímateľovi doručená Žiadosť a\nSpráva, lebo bez tohto postupu nie je možné začať správne konanie. Zároveň zo samotnej Správy\npritom vyplýva, že vznikli neoprávnené výdavky porušením ustanovenia § 9 ods. 2 a § 32 ods. 6 zákona\no verejnom obstarávaní, t. j. je konštatované porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania.\n51. V tomto smere sa právna úprava nezmenila ani po novele zákona č. 93/2017 Z. z., kde sa naďalej\nvyžaduje vydanie Správy a Žiadosti pred samotným začatím správneho konania.\n52. Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel\nkasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia nespadajú do právomoci súdov, resp. nie sú\npreskúmateľné súdom.\n53. Pokiaľ sa sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti, kasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti odkladný účinok neprizná, vzhľadom k tomu, že\nspráva ani žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľovi závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť\ndo práv a právom chránených záujmov tak, ako už konštatoval vyššie. Vo svetle uvedeného kasačný\nsúd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S. s.\np. v spojení s ustanovením § 188 S. s. p. zamietol.\n54. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd skonštatoval, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal, pričom nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho krajský súd správne právne\n\nposúdil predmetnú vec a neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť\npodľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n55. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa §\n167 ods. 1 S. s. p.) a žalovaným ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1\nS. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n56. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}