Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/51/2017 z 10. 9. 2018 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2018, sp. zn. 3Sžfk/51/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016201611.1 Najvyšší súd | 3Sžfk/51/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:1016201611.1 | 2018-09-10 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/78dd25f2-6ec1-4c58-b432-050c0515b56a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201611.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžfk/51/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201611
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1016201611.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu): Slovenská technická
univerzita v Bratislave, Vazovova 5, Bratislava, IČO: 00 397 687, zastúpený: Advokátska kancelária
DVORECKÝ & PARTNERI s. r. o., so sídlom Grösslingova 50, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Výskumná
agentúra, so sídlom Hanulova 5/B, Bratislava, IČO: 31 819 494, 2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a
športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, IČO: 00 164 381, v konaní o preskúmanie
zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 01.07.2016 pod č. N21500135/S01 a Žiadosti
o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 01.07.2016 pod č. 26250120045/Z03 k projektu ITMS:
26250120045 zo dňa 24.05.2010, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v
Bratislave č. k. 5S/170/2016-170 zo dňa 6. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť Slovenskej technickej univerzity v Bratislave,
Vazovova 5, Bratislava, IČO: 00 397 687 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.
5S/170/2016-170 zo dňa 6. decembra 2016 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu žalobcu vo
veci preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti zo dňa 01.07.2016 pod č. N21500135/S01
(ďalej len „Správa“), Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 01.07.2016 pod č. 26250120045/
Z03 (ďalej len „Žiadosť“).

2. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.08.2016 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti Správy a Žiadosti. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzavretá zmluva
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 045/2010/5.1/OPVaV na realizáciu aktivít projektu
„II. etapa komplexnej modernizácie vzdelávacej hmotnej a informačno-komunikačnej infraštruktúry
pracovísk STU“. Na základe uvedenej zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku vyhlásil žalobca
verejné obstarávanie na nadlimitnú zákazku predmet zákazky „II. etapa modernizácie IKT, sietí a
prístrojovej techniky“. Žalobca nebol zo strany žalovaného v 1. rade ani žalovaného v 2. rade vôbec
upovedomený o tom, že ohľadom Projektu bola vykonaná administratívna kontrola a nebol oboznámený
s prípadnými zisteniami či závermi kontroly, ku ktorým by mohol zaujať stanovisko. Dňa 11.07.2016
bola žalobcovi doručená Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov
projektu č. 26250120045. Žalovaný v 1. rade v liste ukladá žalobcovi povinnosť vrátiť časť finančných
prostriedkov poskytnutých žalobcovi na základe zmluvy o NFP v lehote 50 kalendárnych dní odo dňa
doručenia listu z dôvodu podozrenia z nezrovnalosti. Konkrétna suma, ktorú žalovaný v 1. rade žiada
zaplatiť vyplýva z formulárov tvoriacich prílohy k listu, kde je v kolónkach celková výška nezrovnalosti
resp. zostávajúca suma, ktorá má byť vrátená uvedená suma 733.874,97 eur.



3. Krajský súd v Bratislave skôr ako podrobil danú vec mechanizmom prieskumu zisťoval, či v danom
prípade je daná právomoc krajského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci. Krajský súd dospel
k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť pre jej neprípustnosť, nakoľko smeruje proti aktu orgánu
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nemohol mať za následok ujmu na subjektívnych
právach žalobcu.

4. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 31.05.2010 došlo k uzavretiu Zmluvy
NFP medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a žalobcom na
projekt s názvom „II. etapa komplexnej modernizácie vzdelávacej hmotnej a informačno-komunikačnej
infraštruktúry pracovísk STU“ s označením ITMS 26250120045. Žalobca vyhlásil verejnú súťaž na
predmet zákazky „II. etapa modernizácie IKT, sietí a prístrojovej techniky“ podľa zákona č. 25/2006 Z. z.
a to uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania
č. 20/2011 pod zn. 00762-MUT dňa 29.01.2011. Žalovaný v 1. rade vykonal dňa 20.01.2015 opätovnú
administratívnu kontrolu uvedeného verejného obstarávania a dňa 20.01.2015 vystavil kontrolný zoznam
na identifikáciu porušenia zásad verejného obstarávania a stanovil finančnú korekciu vo výške 25%
zo sumy deklarovaných výdavkov týkajúcich sa uvedeného verejného obstarávania. Dňa 20.02.2015
vystavil žalovaný v 1. rade záznam z administratívnej kontroly vereného obstarávania a uviedol v ňom
zistené porušenia zákona č. 25/2006 Z .z. Dňa 01.07.2016 vystavil žalovaný v 1. rade správu o zistenej
nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26250120045 - „II. etapa komplexnej
modernizácie vzdelávacej hmotnej a informačno-komunikačnej infraštruktúry pracovísk STU“ a žiadosť
o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120045/Z03, ktoré boli doručené žalobcovi dňa 06.07.2016.
Dňa 01.08.2016 bol žalovanému v 1. rade doručený list žalobcu - Správa o zistenej nezrovnalosti a
Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26250120045 - vyjadrenie a žiadosť o ich zrušenie, v
ktorom oznámil okrem iného, že nesplní požiadavku žalovaného v 1. rade na vrátenie časti poskytnutého
nenávratného príspevku, nemá záujem o uzavretie dohody o splátkach/dohody o odklade plnenia a
žiada uvedenú správu a žiadosť v plnom rozsahu zrušiť.

5. Podľa názoru krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie
služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej
správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže
kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní.
Súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú
súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku, keďže nie sú
rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu
z dohľadových kompetencií žalovaného v 1. rade.

6. Krajský súd v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa
29.11.2012 a sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 dospel k názoru, že Správa a Žiadosť ako také
nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práva právom
chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správu o výsledku kontroly je možné považovať podľa
názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu
a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha. Na
základe uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že neboli splnené podmienky na preskúmanie
napadnutých opatrení v rámci správneho súdnictva, a preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) S. s. p.
odmietol.

7. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že
napadnutým uznesením krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že súd rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe a žalobu
nezákonne odmietol.

8. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu o tom, že stanovená finančná korekcia nie je ujmou na
subjektívnych právach žalobcu, nakoľko toto tvrdenie nevychádza z ustanovení Zákona o eurofondoch.
Uvedená skutočnosť - povinnosť žalobcu zaplatiť finančnú korekciu stanovenú žalovaným v 1. rade
v Žiadosti bola zo strany krajského súdu nesprávne právne posúdená ako správa, v ktorej absentuje
právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Zo znenia zákona o eurofondoch
vyplýva, že Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov správny orgán ukladá prijímateľovi povinnosť
vrátiť finančné prostriedky, v prípade porušenia uvedenej povinnosti správny orgán rozhodne o uložení



sankcie vo výške jeden a pol násobku finančných prostriedkov uvedených v Žiadosti. Sťažovateľ pritom
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.02.2013 sp. zn. 5Sži/20/2012, ktoré sa
vyjadruje k forme rozhodnutí, ktoré môžu byť predmetom súdneho prieskumu pričom uvádza, že nimi
môžu byť aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti.

9. Sťažovateľ poukázal na to, že prax Najvyššieho súdu SR považuje za súdne preskúmateľné všetky
rozhodnutia správnych orgánov, ktorými dochádza k zásahu do práv a povinností účastníka správneho
konania. Za preskúmateľné považuje aj tie rozhodnutia správnych orgánov, ktoré nie sú formálne
označené ako rozhodnutia a nemajú všetky náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku. Od tejto
rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sa podľa sťažovateľa krajský súd odchýlil a teda nezákonne
rozhodol o odmietnutí žaloby.

10. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ zastáva názor, že napadnuté Správa a Žiadosť sú
rozhodnutia orgánu verejnej správy podliehajúce súdnemu prieskumu v zmysle ustanovenia § 6 S. s.
p., nakoľko nimi bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.

11. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 S. s. p. uznesenie krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že krajský súd
sa riadne vysporiadal s predmetom konania keď uviedol, že Správa a Žiadosť ako také nepodliehajú
súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práva alebo právom
chránených záujmov sťažovateľa, že je nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o
povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a
jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky. Správa
a Žiadosť podľa žalovaného v 1. rade majú len predbežný charakter a nemôžu zasahovať do práv a
právom chránených záujmov, nakoľko tento zásah spôsobí až rozhodnutie podľa § 27a ods. 3, 5, 7
zákona č. 528/2008 Z. z.

13. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v 1. rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu
podľa § 461 S. s. p. zamietol.

14. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že preskúmanie napadnutých
rozhodnutí prostredníctvom správneho súdnictva podľa jeho názoru prípustné nie je, a to podľa § 7 písm.
e/ S. s. p., ktorý ustanovuje, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V tejto fáze riešenia nezrovnalosti sa jedná
len o informatívnu fázu a bez ďalších nasledujúcich úkonov potrebných na doriešenie nezrovnalosti
nemôžu napadnuté rozhodnutia nijakým z uvedených spôsobov reálne zasiahnuť do práv a oprávnených
záujmov žalobcu a ani mu spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach, právne postavenie žalobcu sa
v ich dôsledku nemení a napadnuté rozhodnutia slúžia len ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných.
Žalobca v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti nečelí právnej povinnosti vrátiť časť NFP, pretože správne
konanie, v ktorom má byť o tejto povinnosti rozhodnuté začaté nebolo a či ho bude možné začať závisí
od toho, či budú splnené všetky podmienky v zmysle § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho
poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP. Kasačný súd konštatuje, že k
právnej otázke, ktorá je predmetom konania prijalo Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na podklade
Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo dňa 14.02.2017, na zasadnutí dňa 28.06.2018
právnu vetu judikovaného rozhodnutia č. 11: „Ak správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme
výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a
podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, nemohol
správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka
výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti
na základe zistených (iba tvrdených) skutočností“.



16. Kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom, že správa o nezrovnalosti je iba podkladom pre ďalšie
administratívne konanie, ktoré v čase vyhotovenia správy a zaslania výzvy nie je ešte začaté. Tieto akty
preto samy o sebe nepredstavujú ujmu na právach, ktorú je nevyhnutné správnemu súdu osvedčiť ako
procesnú podmienku prípustnosti súdneho prieskumu zákonnosti. Ako konfliktným sa javí iba skutočnosť
o potencionálnom vyrubení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa § 27a ods. 5 zák. č.
528/2005 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení účinnom
v roku 2016, v prípade jej dobrovoľného nevrátenia. Toto ustanovenie „odrádza“ prijímateľov príspevku
od namietania zistených nezrovnalostí. Naznačuje i rozpor so zásadou správneho trestania zákaz
reformatio in peius, pretože priamo zvyšuje sankciu len v dôsledku dobrovoľného nezaplatenia. Kasačný
súd konštatuje, že uvedené otázky možno preskúmať až na základe rozhodnutia, prípadne podať návrh
Ústavnému súdu na začatie konania o súlade právnych predpisov by bolo možné až v štádiu konania,
kedy toto ustanovenie by bolo voči sťažovateľovi realizované.

17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa a § 467 ods. 1 SSP v spojení s §
167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 a 2 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal nárok na náhradu trov kasačného
konania, keďže v konaní nebol úspešný. Žalovaným 1/ a 2/ trovy konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.