{"guid": "11761754-88fa-4bb9-a89b-91ed83f646c3:59c0bbc1-c3d8-4816-aff4-e1d61bb0fc84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016201599.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/53/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/53/2017 z 31. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2018, sp. zn. 5Sžfk/53/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016201599.1", "identifikacne_cislo": "1016201599", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2018-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59c0bbc1-c3d8-4816-aff4-e1d61bb0fc84", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201599.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201599.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201599.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/53/2017\n1016201599\n31. 05. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:1016201599.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa/žalobcu: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika\nv Košiciach, Šrobárova 2, Košice, IČO: 00 397 768, zastúpený: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o.,\nZoborská 13, Košice, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej\nrepubliky, Stromová 1, Bratislava, 2/ Výskumná agentúra, Hanulova 5/B, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500094/S01 z 1. júla 2016 a Žiadosti o vrátenie\nfinančných prostriedkov č. 26220120058/Z03 zo dňa 1. júla 2016, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 5S 168/2016-235, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k.\n5S 168/2016-235 zo 6. decembra 2016 z a m i e t a .\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nmieta.\n\nza\n\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. 5S 168/2016-235 zo 6. decembra 2016 rozhodol\ntak, že žalobu žalobcu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol a účastníkom konania\npodľa § 170 písm. a/ SSP nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2. Z obsahu súdneho spisu krajský súd zistil, že 1. júla 2010 uzatvoril žalobca so žalovaným v 1.\nrade, v zastúpení žalovaným v 2. rade, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nč. 060/2010/2.1/OPVaV na účely realizácie projektu: „Centrum excelentnosti pre výskum faktorov\novplyvňujúcich zdravie so zameraním na skupinu marginalizovaných a imunokompromitovaných osôb\n(CEMIO)“, kód ITMS: 26220120058.\n3. Na základe uvedenej zmluvy boli sťažovateľovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený\nv zmluve. Žalobca vykonal verejné obstarávanie na predmet zákazky „Spotrebný materiál pre\nbiomedicínsky výskum“ uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania v Úradnom\nvestníku EÚ č. 2012/S 223-367459 z 20. novembra 2012 a vo Vestníku verejného obstarávania č.\n221/2012 z 19. novembra 2012 pod značkou\n13859-MST. Následne bola vykonaná administratívna kontrola verejného obstarávania a opätovná\nadministratívna kontrola verejného obstarávania, v rámci ktorej boli zistené určité nezrovnalosti. Na\nzáklade Kontrolného zoznamu na identifikáciu porušenia zásad verejného obstarávania a Záznamu z\nadministratívnej kontroly verejného obstarávania vystavil žalovaný v 2. rade 01. júla 2016 list pre žalobcu,\nktorého súčasťou boli prílohy:\n- Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500094/S01 z 1. júla 2016,\n\n- Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220120058/Z03 z 1. júla 2016.\n4. Správny súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v správnom súdnictve je právo na prístup k\nsúdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby\ndeterminované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v\nzásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,\nmenia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo\ndotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce,\nako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne\npostupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (Správny poriadok)\nalebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia\nalebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté\nrozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu\nzaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a\nzákladných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho\norgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky\nz fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných\ndruhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách.\n5. Správny súd mal za to, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby\npo uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe\na výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa\nlen zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.\n6. Správny súd v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v\nrozsudkoch sp.zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012 a sp.zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016 dospel\nk názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako také\nnepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe nepredstavujú zásah do\npráv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.\n7. Podľa názoru správneho súdu Správu a Žiadosť je nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4\nzákona č. 528/2008 Z.z., teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o\nopatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie\nalebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo\nnedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a\nvytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach.\nSpráva i Žiadosť sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku\nnemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade\nnevyhovenia vyzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží\nmu povinnosť vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzve. Správa ani Žiadosť teda nie sú konečnými\nautoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so\nzisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov.\nIch súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné.\n8. Krajský súd považoval za nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť\nfinančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo\no sebe ešte nezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou ani Žiadosťou\nnebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym\ncharakterom. Z obsahu spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu\nprávoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov.\n9. Záverom správny súd uviedol, že s ohľadom na uvedený záver sa správny súd nezaoberal námietkami\nžalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až\nv prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v\npostupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym\ndopadom na právne postavenie žalobcu.\n\nII.\n10. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že\npre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. neboli v prejednávanej veci splnené zákonné\npodmienky. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby bez meritórneho prejednania veci súd odňal žalobcovi\nmožnosť konať pred súdom a svoje rozhodnutie založil v rozpore s ustálenou praxou kasačného súdu\nna nesprávnom právnom posúdení veci. Napadnuté uznesenie krajského súdu je podľa sťažovateľa\nnedostatočne odôvodnené, rozporné a nepreskúmateľné. Krajský súd svojím nesprávnym procesným\npostupom znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n11. Podľa jeho názoru, žalobou napadnuté rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie správneho\norgánu, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom konaní. Poukázal na judikatúru Krajského súdu\nv Bratislave, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcu sa definície a charakteru typov\nrozhodnutí správnych orgánov preskúmateľných súdom. Aj keď finančné vyčíslenie nezrovnalosti ešte\nsamo osebe nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky, nastupuje povinnosť žalobcu uhradiť sumu\nvo výške jeden a pol násobku žiadanej sumy, ak k úhrade nedôjde na základe žiadosti. Z uvedeného\ndôvodu napadnuté rozhodnutia správneho orgánu sú spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach\nalebo chránených záujmoch.\n12. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca kasačný súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vrátil\nvec Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Taktiež navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej\nsťažnosti odkladný účinok.\nIII.\n13. Žalovaný v 1. rade sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo 7. februára 2017, v ktorom\nuviedol, že uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 5S 168/2016-235 zo 6. decembra 2016 považuje\nza vecne správne. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol,\nže podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase vypracovania a odoslania Správy a Žiadosti\nje predčasné, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení\nfinančných prostriedkov podľa § 27a ods. 3, prípadne ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. Až na základe\nprávoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa § 27a citovaného predpisu bude žalobca\npovinný vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí a iba takéto rozhodnutie bude\nspôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.\nSprávou a Žiadosťou nebol žalobca/prijímateľ zaviazaný s konečnou platnosťou k vráteniu prostriedkov,\npričom Správa má len charakter informatívny a Žiadosť vydaná zo strany riadiaceho orgánu má len\n„dobrovoľný charakter“, pretože postup po neuhradení/nevrátení prostriedkov je exaktne vymedzený v\n§ 27a zákona č. 528/2008 Z.z.\n14. Žalovaný v 1. rade záverom poukázal na uznesenie ÚS SR, sp.zn. II. ÚS 219/2015, z odôvodnenia\nktorého vyplýva právny názor, podľa ktorého vzťah z titulu pridelenia NFP je vzťahom verejnoprávnym\nlen do momentu uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP, pričom okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí\nNFP nadobúda vzťah medzi jej účastníkmi súkromnoprávny charakter. Až v správnom konaní vedenom\npodľa § 27s zákona o pomoci a podpore, ktoré ešte nezačalo, bude žalovaný v 1. rade konať ako správny\norgán. Z uvedeného mal žalovaný v 1. rade za to, že napadnuté dokumenty sú súkromnoprávnej povahy\na nie sú preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.\n15. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v 1. rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu\npodľa § 461 SSP zamietol.\n16. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje\nza vecne správne. V danom prípade Správa ako aj Žiadosť nemôžu žiadnym spôsobom zasiahnuť do\nsubjektívnych práv žalobcu, pretože ide o výzvu na dobrovoľné vrátenie časti príspevku, ktorá nemá\nza následok založenie, zmenu alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností\nsťažovateľa. Podľa názoru žalovaného je evidentné, že Správy a Žiadosti sú vo svojej podstate\nlen opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach\nsťažovateľa, nie sú rozhodnutiami, a teda ich súdne preskúmanie je preto neprípustné. Žalovaný v 2.\nrade má za to, že krajský súd správne rozhodol, keď žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP.\n\nPovinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve môže uložiť iba správny orgán podľa §\n27a ods. 7 Zákona o pomoci a podpore, vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a\npodpore, a teda až toto rozhodnutie a jeho prípadný zásah do práv sťažovateľa môže byť predmetom\nsúdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.\n17. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v 2. rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa §\n461 SSP zamietol a aby nepriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa § 447 SSP.\nIV.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv kasačnej sťažnosti sťažovateľky (453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania\npodľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť.\n19. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že sťažovateľka sa žalobou\npodanou na krajskom súde 30. augusta 2016 domáhala preskúmania zákonnosti Správy o zistenej\nnezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.\n20. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n\n24. Podľa § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona\nnie sú preskúmateľné správnym súdom.\n25. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu, ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo. V rámci kasačného konania, kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej Správy\na Žiadosti. Kľúčovou bolo najmä právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu Správy o zistenej\nnezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré krajský súd zhodne so žalovanými\npovažovali za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský\nsúd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotožňuje.\n26. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu\npodliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a\npovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné\nrozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.\n27. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,\nže bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych\norgánov v správnom súdnictve.\n28. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,\nktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 SSP. Predmetné ustanovenie\nv písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\n29. Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci\na podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto\nzákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie\n§ 7 písm. h/ SSP. Kasačný súd ďalej uvádza nasledovné:\n30. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, a teda, že Správa a Žiadosť ako také\nnepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do\npráva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere odvolací súd poukazuje\nna opakované vyjadrenia žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade o predčasnom podaní žaloby v\nčase vypracovania a odoslania Správy a Žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné\nsprávne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore.\nPovinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe takého právoplatného rozhodnutia,\nktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa, a až vtedy bude preskúmateľné\nv rámci správneho súdnictva.\n31. Vychádzajúc z predmetných citovaných ustanovení má kasačný súd za to, že predmetnú Správu\na Žiadosť je možné považovať za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na\npostup upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore.\n32. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté\nfinančné prostriedky, následne žalovaný v 1. rade v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom\nktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní\nopravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať\nsúdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k\nprípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný\nv 1. rade vydaním rozhodnutia, a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo\ndo práv sťažovateľky. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (napr. sp.zn. 1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017, sp.zn. 1Sžf/95/2015 zo 14. februára 2017,\nsp.zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016).\n\n33. Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel\nkasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, a teda nie je\npreskúmateľné súdom.\n34. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nKasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že Správa\nani Žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľke závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do práv a\nprávom chránených záujmov tak, ako už vyššie konštatoval kasačný súd. Vo svetle uvedeného kasačný\nsúd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP\nv spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.\n35. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil predmetnú\nvec a neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167\nods. 1 SSP), a zároveň ich nepriznal ani žalovanému, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467\nods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP).\n37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/168/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}