{"guid": "47c9c481-4bd6-412a-946d-9d1caff5e924:ab1a8f7e-8ef2-4ddd-b727-d35782a0cb3e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016201169.1", "spisova_znacka": "10Sžk/18/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/18/2018 z 10. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2018, sp. zn. 10Sžk/18/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1016201169.1", "identifikacne_cislo": "1016201169", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-12-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 386/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:3aa83e97-748a-4cf8-8118-82777c62b93c", "datum": "2021-06-29", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-42.odsek-2", "nazov": "§ 42 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-42.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab1a8f7e-8ef2-4ddd-b727-d35782a0cb3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201169.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201169.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016201169.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/18/2018\n1016201169\n10. 12. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:1016201169.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) ERS Holding, spol. s\nr.o., Šamorínska 10, 821 06 Bratislava, IČO: 35 702 982, zastúpená JUDr. Paulínou Ondrášikovou,\nPhD., advokátkou, Palisády 59, 811 06 Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu dopravy a výstavby\nSlovenskej republiky, odbor štátnej stavebnej správy, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, za\núčasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001,\nzastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 27909/2014/B625-SV/77360/Gal zo dňa 17. decembra 2014\nv spojení s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-BAOVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23. októbra 2014, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/146/2016-140 zo dňa 11. januára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nSťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S. s. p.“) žalobu ako oneskorenú\nodmietol.\n2. Zo žalobkyňou predložených listín a z administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že\nOkresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, ako prvoinštančný správny orgán, doručil\noznámenie o začatí územného konania o umiestnení líniovej stavby a územné rozhodnutie č. OU-BAOVBP-204/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014 o umiestnení stavby „Rýchlostná cesta R7 Bratislava Ketelec\n- Bratislava Prievoz“ formou verejnej vyhlášky. Rovnako postupoval aj žalovaný pri oznámení územného\nrozhodnutia č. 27909/2014/B-625-SV/77360/Gal zo dňa 17.12.2014. Takýto postup konajúcich orgánov\nverejnej správy je potrebné podľa názoru krajského súdu považovať za zákonný a správny. Krajský\nsúd zároveň poukázal na to, že obsahom verejnej vyhlášky v konaní o umiestnenie líniovej stavby\nnemusí byť nevyhnutne presné označenie všetkých účastníkov územného konania, preto samotná\nskutočnosť, že žalobkyňa nebola osobitne označená za osobu, ktorej sa ako účastníkovi konania\ndoručuje písomnosť verejnou vyhláškou neznamená, že jej v administratívnom konaní nebolo priznané\npostavenie účastníka konania a žiadnym spôsobom jej táto skutočnosť nebránila nahliadnuť do\nadministratívneho spisu, podávať v územnom konaní vyjadrenia, námietky, pripomienky, opravné\nprostriedky proti preskúmavaným rozhodnutiam alebo uplatňovať iné zákonom priznané práva.\n3. Pred krajským súdom neobstálo tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého nemohla mať vedomosť o\nuskutočnení územného konania, keďže v oznámení o jeho začatí verejnou vyhláškou absentovala\nakákoľvek zmienka o vymedzení územia prostredníctvom parcelných čísiel pozemkov, alebo výslovné\nurčenie žalobkyne ako účastníka konania. V tejto súvislosti správny súd poukázal na to, že v prípade\n\núzemných konaní o umiestnení líniových stavieb nie je obligatórnou náležitosťou návrhu na vydanie\núzemného rozhodnutia zoznam všetkých známych účastníkov konania, ani druhy a parcelné čísla\npozemkov podľa katastra nehnuteľností s uvedením vlastníckych alebo iných práv, ktorých sa územné\nrozhodnutie týka, ani parcelné čísla susedných pozemkov a susedných stavieb v zmysle § 3 ods. 1\na ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa\nvykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.). Podobne\nani obsah územného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby nemusí obsahovať druhy a parcelné\nčísla pozemkov podľa katastra nehnuteľností, na ktorý sa predmet územného rozhodnutia umiestňuje,\npostačuje opis územia (§ 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z. z.), ktorý v danom prípade\npreukázateľne bol súčasťou napadnutého rozhodnutia.\n4. Z uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva, že s ohľadom na zákonom zakotvený režim\ndoručovania územných rozhodnutí o umiestnení líniových stavieb, povinné náležitosti jednotlivých\npísomností a rozhodnutí správnych orgánov, ako aj na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, žalobkyňa\nbola považovaná za účastníka konania, ktorá si však mala sama „strážiť“ svoje práva a právom chránené\nzáujmy a primerane tomu prispôsobiť svoju procesnú aktivitu v súvislosti s namietaným územným\nkonaním. Skutočnosť, že žalobkyňa svoje práva účastníka územného konania nevyužila, nemožno\npripísať pochybeniu konajúcich orgánov verejnej správy. Zo zistení krajského súdu z administratívneho\nspisu vyplynulo, že žalovaný aj prvoinštančný správny orgán postupovali pri oznamovaní napadnutých\nrozhodnutí v súlade so zákonom, a preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobkyne o tom, že jej\nnebolo doručené rozhodnutie orgánu verejnej správy, hoci sa s ňou ako s účastníkom administratívneho\nkonania malo konať. Na základe vyššie uvedeného teda dospel krajský súd k záveru, že žalobkyni nie\nje v konaní pred správnym súdom možné priznať postavenie opomenutého účastníka administratívneho\nkonania tak, ako to upravuje § 179 S.s.p., so všetkými, tomuto postaveniu prináležiacimi oprávneniami.\n5. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil námietku žalobkyne ohľadom nedoručenia napadnutého\nrozhodnutia za nedôvodnú, postupoval správny súd pri hodnotení splnenia procesných podmienok\nkonania, konkrétne podmienky včasnosti podania správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 S.s.p., podľa\nktorého musí právnická osoba podať správnu žalobu v lehote dvoch mesiacov od oznámenia\nnapadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava,\nodboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-BA-OVBP2-2014/75043/ZAD zo dňa 23.10.2014, bolo\npreukázateľne doručené verejnou vyhláškou podľa § 42 ods. 2 Stavebného zákona, ktorá bola vyvesená\ndňa 23.10.2014, zvesená bola dňa 10.11.2014. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo taktiež\npreukázateľne doručené verejnou vyhláškou podľa rovnakého zákonného ustanovenia, vyvesením\npo dobu 15 dní na úradnej tabuli žalovaného a zverejnením na webovom sídle žalovaného, pričom\nposledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Verejná vyhláška bola vyvesená dňa 17.12.2014, zvesená\nbola dňa 02.01.2015. V tomto prípade je teda dňom oznámenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\ndeň 02.01.2015. Lehota na podanie správnej žaloby proti tomuto rozhodnutiu plynula do 02.03.2015.\nSprávna žaloba v konaní vedenom pod sp. zn. 1S/146/2016 však bola doručená krajskému súdu až dňa\n30.06.2016, tzn. po márnom uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu\nžalovaného. Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatoval, že správna žaloba nebola podaná\nv zákonnej lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy žalobkyni, a preto\nkrajský súd žalobu ako oneskorene podanú odmietol.\n6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z\núčastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.\n7. Žalobkyňa podala proti uzneseniu krajského súdu kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov nesprávneho\nprávneho posúdenia veci krajským súdom a z dôvodu nezákonného odmietnutia žaloby. Sťažovateľka\ntrvá na svojom stanovisku, teda že nebola účastníkom územného konania hoci mala byť a že napadnuté\nrozhodnutia správnych orgánov jej mali byť doručené. Tiež namietala záver krajského súdu, podľa\nktorého žaloba bola podaná po lehote, pretože z dôvodu riadneho nedoručenia rozhodnutí správnych\norgánov žalobkyni nemožno aplikovať § 181 S.s.p.\nZ uvedených dôvodov navrhla kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že s dôvodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti\nnesúhlasí, uznesenie krajského súdu považuje za zákonné a v plnom rozsahu sa stotožnil s jeho\nodôvodnením, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.\n9. Ďalší účastník vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že kasačná sťažnosť je neopodstatnená\na nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu ako aj rozhodnutí správnych\norgánov, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nPodľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je\nstavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu.\nPodľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o\nstavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,\nktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám\nvrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\nPodľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v\nodôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj\núzemného konania o využití územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho\núzemia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad\noznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich\npobyt nie sú známi.\nPodľa § 42 ods. 1 Stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením\npísomného vyhotovenia.\nPodľa § 42 ods. 2 Stavebného zákona verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení\nlíniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým\npočtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka\nrozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v\nmieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.\nPodľa § 139 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä\ndiaľnice, cesty a miestne komunikácie.\n11. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým odmietol žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala, aby krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie\nprvoinštančného správneho orgánu a zároveň, aby bola správnym orgánom uložená povinnosť doručiť\nžalobkyni prvoinštančné rozhodnutie správneho orgánu, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo.\n12. V predmetnej veci ide územné konanie o umiestnení líniovej stavby podľa § 139 ods. 3 písm. b)\nStavebného zákona. Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní\nzačatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným a stavebným konaním\n(ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie verejnou vyhláškou podľa § 36\nods. 4, § 61 ods. 4 Stavebného zákona a § 26 Správneho poriadku). Stavebný úrad oznamuje začatie\núzemného konania o umiestnení líniovej stavby účastníkom územného konania verejnou vyhláškou\n(§ 36 ods. 4 Stavebného zákona). Táto právna úprava zakotvená v § 36 ods. 4 Stavebného zákona\nje špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 36 ods. 1 Stavebného zákona\n(„stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom\na nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním“). V tomto prípade sa použije\n\nzásada lex specialis derogat legi generali, t.j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný\nzákon alebo ustanovenie. Preto začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby stavebný\núrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk podľa § 34\nods. 1 a § 61 ods. 1 Stavebného zákona. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje\nštandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou\norgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou\nzabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo\nsubjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku\nabsencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL. ÚS 22/06 z 1. októbra 2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo\n125/2009 z 21. januára 2010).\n13. Po preskúmaní veci sa kasačný súd stotožnil s názorom krajského súdu, podľa ktorého\nžaloba sťažovateľky bola podaná oneskorene. Zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, má kasačný súd za preukázané, že prvoinštančné rozhodnutie bolo\npreukázateľne doručené verejnou vyhláškou podľa § 42 ods. 2 Stavebného zákona, ktorá bola vyvesená\ndňa 23.10.2014, zvesená bola dňa 10.11.2014. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo taktiež\npreukázateľne doručené verejnou vyhláškou podľa rovnakého zákonného ustanovenia, vyvesením\npo dobu 15 dní na úradnej tabuli žalovaného a zverejnením na webovom sídle žalovaného, pričom\nposledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Verejná vyhláška bola vyvesená dňa 17.12.2014, zvesená\nbola dňa 02.01.2015. V danom prípade je tak dňom oznámenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\ndeň 02.01.2015. Lehota na podanie správnej žaloby proti tomuto rozhodnutiu plynula do 02.03.2015.\nSprávna žaloba sťažovateľky však bola doručená krajskému súdu až dňa 30.06.2016, tzn. po márnom\nuplynutí lehoty na podanie správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Na tomto mieste\nkasačný súd dáva do pozornosti zásadu platnú už v rímskom práve „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa\nktorej práva patria len bdelým, čo znamená, že práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu\na výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou\na predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva\nbránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,\nosobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. Podľa\nnázoru kasačného súdu sťažovateľka bola považovaná za účastníka konania, ktorá si však mala sama\n„strážiť“ svoje práva a právom chránené záujmy a primerane tomu prispôsobiť svoju procesnú aktivitu\nv súvislosti s namietaným územným konaním. Skutočnosť, že sťažovateľka svoje práva účastníka\núzemného konania nevyužila, nemožno pripísať pochybeniu konajúcich správnych orgánov.\n14. K žiadosti sťažovateľky o doručenie rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu kasačný súd\nuvádza, že tejto žiadosti nie je možné vyhovieť a poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Sžp 20/2011 zo dňa 14. decembra 2011, podľa ktorého „Ak stavebný úrad doručuje písomnosti verejnou\nvyhláškou (§ 36 ods. 4, § 61 ods. 4 SZ) je vylúčené, aby niektorým účastníkom konania bolo rozhodnutie\ndoručované do vlastných rúk podľa § 24 správneho poriadku. V takom prípade doručenie písomného\nvyhotovenia písomnosti do vlastných rúk niektorým účastníkom nemá právny účinok doručenia. Právny\núčinok doručenia nastáva až pätnástym dňom od vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli (§ 69 ods. 2\nSZ).“\n15. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n16. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S. s. p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 386/2021", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:3aa83e97-748a-4cf8-8118-82777c62b93c", "datum": "2021-06-29", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/146/2016", "guid": "3116d8fb-f649-471b-9a03-e610c50554e5:dffeb3ff-3297-4ba2-837e-bcfe3ab2baf0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}], "citovane_v": []}