{"guid": "6f34f702-f965-4eda-948f-8837925da500:add4b00a-4538-4d16-9d34-ede8bedd393e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016200961.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/6/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/6/2018 z 4. 12. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. decembra 2018, sp. zn. 4Sžfk/6/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1016200961.1", "identifikacne_cislo": "1016200961", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2018-12-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/add4b00a-4538-4d16-9d34-ede8bedd393e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200961.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200961.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200961.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/6/2018\n1016200961\n04. 12. 2018\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2018:1016200961.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Banská Bystrica, a.s.,\nso sídlom Kremnička 53, Banská Bystrica, IČO: 36 016 411, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.\nTomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21401522/003 v\nspojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov projektu č. 27110230308/Z02, obe zo dňa 25.\napríla 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/120/2016-33 zo dňa 7. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/120/2016-33 zo dňa 7. júna 2017 zamieta.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21401522/003 v\nspojení so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov projektu č. 27110230308/Z02, obe zo dňa\n25.04.2016.\n1.2 Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že v správnom súdnictve je právo na\nprístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej\nžaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva,\nže súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými\nsa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo\nktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom\nrozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní\nprocesne postupoval správny orgán podľa Správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu.\nPri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy\nje správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka\nzákladných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo\npríslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž\nvylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v\nprejednávanej veci nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov Európskej únie nemožno podradiť\n\npod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy SR, resp. Dohovorom o\nľudských právach a základných slobodách.\n1.3 Podľa názoru krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie\nslužby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej\nspráve a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže\nkontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.\nKrajský súd teda dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných\nprostriedkov ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože samé o sebe\nnepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.\n1.4 Krajský súd mal za to, že Správu o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov\nje nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore\nposkytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“), teda za výzvu\nna dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré\nsamé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených\nzáujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných\nnezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku\npriestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i Žiadosť sú vo svojej podstate len\nopatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu,\npretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka\npre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia vyzve na dobrovoľné vrátenie príspevku\nzačne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve.\nSpráva ani Žiadosť teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a\npovinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania\na vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je\npreto neprípustné.\n1.5 Podľa krajského súdu je nesporné, že v Správe o zistenej nezrovnalosti absentuje právne\nvynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu\nnezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť\nfinančné prostriedky. Správou o zistenej nezrovnalosti ani Žiadosťou o vrátenie finančného príspevku\nnebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym\ncharakterom. Z obsahu spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu\nprávoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o povinnosti vrátiť finančné prostriedky.\nOhľadom preskúmania žiadosti je nesporné, že touto písomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť\nvyplývajúcu z § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na\npredmet zákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako\nsprávneho orgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu.\n1.6 Záverom krajský súd uviedol, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie\nnepatrí medzi základné ľudské práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy\nSR a Dohovore o ochrane základných práv a ľudských slobôd, a preto prejednávanú vec nie je možné\nposudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Taktiež krajský súd poukázal na § 14 ods. 18 zákona č.\n528/2008 Z. z., v zmysle ktorého sú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa\ndruhej časti zákona\nč. 528/2008 Z. z. vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. b/) SSP).\n2.\n2.1 Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal, aby Najvyšší\nsúd SR napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal\nza to, že uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ SSP.\n2.2 Žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutia je možné považovať za\nrozhodnutia preskúmateľné v správnom súdnictve. Žalobca nesúhlasil s tvrdením krajského súdu o tom,\nže Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov nebol zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov a\n\nže sa jedná len o písomnosť s informatívnym charakterom. Z označenia, ako aj z obsahu predmetnej\nžiadosti podľa žalobcu nepochybne vyplýva, že nejde len o písomnosť s informatívnym charakterom.\n2.3 Podľa žalobcu nemôže obstáť názor krajského súdu, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach,\npretože žalobca splnil v procese verejného obstarávania podmienky na to, aby mu poskytovateľ v\nsúlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, finančné prostriedky poskytol.\nSkutočnosť, že žalobca ako prijímateľ tieto podmienky splnil vyplýva aj z toho, že poskytovateľ\nvykonal v priebehu realizácie projektu, ako aj po skončení aktivít projektu, kontrolu procesu verejného\nobstarávania, aj finančného súladu s projektom. V prípade, že by poskytovateľ finančných prostriedkov\nzistil porušenie zákona o verejnom obstarávaní, v súlade s ustanovením článku 2, bod 8 Zmluvy o\nposkytnutí nenávratného finančného príspevku, bol by klient vyzvaný na vyhlásenie nového verejného\nobstarávania. Keďže k tomuto nedošlo, znamená to, že nedošlo k porušeniu zákona č. 25/2006 Z. z. o\nverejnom obstarávaní, resp. postupu a princípov verejného obstarávania.\n2.4 Žalobca mal za to, že predmetné rozhodnutia žalovaného jednoznačne zasahujú do práv a\npovinností tretích osôb, a to konkrétne tým, že konštatujú určité porušenie ustanovení zákona o verejnom\nobstarávaní v už skončenom a úspešne zrealizovanom projekte žalobcu. V tejto súvislosti trval žalobca\nna tom, že predmetné dokumenty podliehajú preskúmaniu zo strany správnych súdov. Žalobca sa opieral\no ustanovenie § 6 SSP a taktiež poukázal na § 7 SSP s konštatovaním, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného nepatrí k sporom taxatívne vymedzených v § 7 ods. a/ až h/ SSP, a teda správny súd je\npovinný ho preskúmať.\n2.5 Vecný rozsah vymedzuje konania pred správnym súdom tak, že rozhodnutiami správnych orgánov\nsa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,\nmenia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb priamo dotknuté. Vzhľadom na\nuvedené žalobca trval na tom, že predmetné rozhodnutia možno považovať za rozhodnutia správneho\norgánu, ktoré sú preskúmateľné súdom v správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim\nrozsudkom zo dňa sp. zn. 3Sžz 2/2008 zo dňa 26.02.2009 uvádza, že neurčitosť ustanovenia pripúšťa\npoužitie rôznych foriem a metód výkladu. Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011.\n2.6 Žalobca poukázal aj na princíp právnej istoty a v tejto súvislosti dal do pozornosti ustálenú\nrozhododvaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca mal za to, že riadiaci orgán proces\nverejného obstarávania odsúhlasil. Preto nie je na mieste, aby bol žalobca postihovaný za to, že\núdajne porušil zákon o verejnom obstarávaní, keď len postupoval tak, ako to schválil riadiaci orgán. Je\nzrejmé, že jednotlivé orgány štátnej správy nekonajú súladne, keď jeden štátny orgán proces verejného\nobstarávania odsúhlasí a druhý štátny orgán žalobcu sankcionuje za to, ako v procese verejného\nobstarávanie postupoval. Je vecou štátnych orgánov, aby zosúladili svoje postupy s tým, že nie je\nmožné, aby bol takýto postup štátnych orgánov na škodu žalobcu a aby bol žalobca za takýto postup\npostihovaný, resp. mu bolo vytýkané ako v procese verejného obstarávania postupoval. Takýto postup\nštátnych orgánov vytvára u žalobcu stav právnej neistoty, takýto postup štátnych orgánov je v rozpore\ns princípom právneho štátu a je výsledkom svojvôle štátnych orgánov.\n2.7 V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012, na ktoré poukazoval krajský\nsúd v napadnutom rozsudku, žalobca uviedol, že nesúhlasí so záverom, ktorý z neho vyvodzuje\nžalovaný. Podľa žalobcu práve naopak, z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/31/2011 a sp. zn.\n5Sžf/26/2012 vyplýva, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť a vrátenie finančného príspevku\npodliehajú prieskumu v správnom súdnictve.\n3.\n3.1 Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 26.10.2017, v\nktorom žiadal, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.\n3.2 Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných\nprostriedkov nie sú rozhodnutím. Predmetná správa neobsahuje autoritatívny výrok správneho orgánu,\nktorým zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo\n\nktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb priamo dotknuté. Správa o zistenej nezrovnalosti bola žalovaným vyhotovená v súlade s\nustanovením § 26 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho\nspoločenstva (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“) a informuje zákonom presne určené subjekty o\ntom, že žalovaný v rámci kontroly projektu zistil nezrovnalosť. Správa obsahuje informácie o tom, kto a\nkedy nezrovnalosť zistil, o akú nezrovnalosť ide, jej presný popis, výšku nezrovnalosti, ktoré všeobecne\nzáväzné predpisy boli porušené a pod. Správa o zistenej nezrovnalosti má vo vzťahu k ďalším subjektom,\nako aj k prijímateľovi len informačný a evidenčný charakter, nie je v žiadnom prípade dokumentom, ktorý\nby ukladal prijímateľovi povinnosť vrátiť finančný príspevok alebo ukladal nejakú sankciu.\n3.3 Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov je samostatný dokument, ktorý nie je súčasťou Správy\no zistenej nezrovnalosti. Každý z uvedených dokumentov bol vyhotovený z iného titulu. Žiadosťou o\nvrátenie finančných prostriedkov uplatnil žalovaný ako poskytovateľ, t. j. ako zmluvná strana, svoje právo\nvyplývajúce z riadne uzavretej Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Z uvedeného\nje zrejmé, že žalovaný v tomto prípade nekonal ako správny orgán a nezačal správne konanie, ktoré by\nukončil vydaním rozhodnutia a uložením vynútiteľnej povinnosti žalobcovi. Žiadosť o vrátenie finančného\npríspevku je výzva jednej zmluvnej strany doručená druhej zmluvnej strane, aby si splnila svoje záväzky\nz riadne uzatvorenej zmluvy.\n3.4 Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov neboli vydané v\nsprávnom konaní. Nenávratný finančný príspevok bol žalobcovi poskytnutý v súlade s ustanoveniami\nzákona o pomoci a podpore. Medzi žalobcom a žalovaným uzavretím Zmluvy o poskytnutí nenávratného\nfinančného príspevku nevznikol vzťah, na základe ktorého by mohlo prebehnúť správne konanie, v\nktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch\nalebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Správne konanie ohľadom nezrovnalosti\nuvedenej v Správe o zistenej nezrovnalosti môže začať až príslušná správa finančnej kontroly po splnení\nzákonných podmienok. Zistenie a oznámenie nezrovnalosti je v poradí štvrtou a piatou fázou v celkovom\nprocese vývoja nezrovnalosti. Prípadné správne konanie - po potvrdení existencie nezrovnalosti a\nnásledné autoritatívne rozhodnutie, ktoré môže zasiahnuť do sféry žalobcu, nasleduje až po týchto\nfázach.\n3.5 Žalovaný pri vypracovaní dokumentu Správa o zistenej nezrovnalosti postupoval v zmysle\nustanovení § 26 zákona o pomoci a podpore a pri vypracovaní dokumentu Žiadosť o vrátenie finančných\nprostriedkov v zmysle ustanovení Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Ani v jednom\nprípade žalovaný nekonal ako správny orgán. Žalovaný ako poskytovateľ nenávratného finančného\npríspevku, v prípade, že sa potvrdí porušenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nzo strany prijímateľa, postupuje v súlade s dohodnutými podmienkami v zmluve, t. j. má možnosť v súlade\ns článkom 9, ods. 2 Všeobecne záväzných podmienok k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného\npríspevku, od zmluvy odstúpiť. Žalovaný teda aj v takomto prípade nepostupuje ako správny orgán, ale\nako zmluvná strana. Žalobca by mal v takomto prípade možnosť brániť sa voči odstúpeniu od Zmluvy o\nposkytnutí nenávratného finančného príspevku napadnutím platnosti takéhoto odstúpenia.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach\nsťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná\nsťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o\nuznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 445 SSP\nnenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n4.2 Na prvom mieste najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt. j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\nsúd nie je oprávnený zasahovať do tejto procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka\n\nkonania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto\nzvoleného prostriedku nápravy.\n4.3 Niet sporu o tom, že predmetom súdneho preskúmania môžu byť i také individuálne správne akty\norgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti rozhodnutia, avšak len za predpokladu,\nže sa nimi právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných\nprostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia práva a povinnosti účastníka administratívneho konania alebo\nsa ich priamo dotýkajú.\n4.4 Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti už v minulosti riešil otázku právomoci správneho súdu\nvykonať súdny prieskum napadnutých správnych aktov (správy a žiadosti podľa zákona o pomoci a\npodpore, pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie\npodporujúce názor žalobcu o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov (sp. zn.\n5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016). Je však treba povedať, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré je skôr\nvýnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto\nsúdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke v\nnapr. v uznesení zo dňa 8. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci:\n„V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s\nMinisterstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to podľa § 15 ods. 1 zákona o pomoci a\npodpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený\nv predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo\nživotného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo v\nnadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a\npodpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou\nSprávy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej\nčasti. Predmetnú správu je možné považovať podľa názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona.\nNajvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov\nz fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv\na slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane\nzákladných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré\nby korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno\nposudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“\n4.5 Na uvedené právne závery nadviazal Najvyšší súd SR i napr. v uznesení sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo\ndňa 14.02.2017, keď za podobných skutkových a právnych okolností konštatoval:\n„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a\nv preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z. z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z. z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\n\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z. z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku\n(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5 násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z. z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.“\n4.6 Na aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť, že boli vyslovené v procesnom\nprostredí zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„O.s.p.“), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený v časti týkajúcej sa správneho súdnictva\nSprávnym súdnym poriadkom. Ten totiž rovnako stanovuje neprípustnosť súdneho preskúmania\nrozhodnutí predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka\nkonania (§ 7 ods. 1 písm. e/ SSP).\n4.7 Konajúci senát sa stotožňuje s citovanými právnymi názormi najvyššieho súdu (§ 464 ods. 1 SSP),\npričom poukazuje na nutnosť dodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej\nrepubliky), t. j. že v obdobných veciach je možné sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a právny základ\npre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená kontinuita\nprávnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.\n4.8 Podľa § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore, ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nna predmet zákazky.\n4.9 Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore, ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na\nzáklade výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.\n4.10 Podľa § 27a ods. 3 zákona o pomoci a podpore, ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol\nnásobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo\njeho časti na predmet zákazky, ak\na/ bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, alebo\nb/ bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo\nalebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa\npísmena a/.\n4.11 Podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore, ak bola na základe podnetu podľa osobitného\npredpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v\nprotokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá\npokuta podľa odseku 3 písm. a/, a ak riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán\nmôže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky;\nustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije.\n\n4.12 Podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo\njeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy\nuvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na\npredmet zákazky.\n4.13 Keďže žalobca bol postupom, ktorý stanovuje zákon o pomoci a podpore pre prípad zistenia\nnezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, nedošlo\nešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej\nsféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné\nprostriedky.\n4.14 Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej navýšenie v\nprípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe správy\na žiadosti, ktorými bol žalobca vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenie\nje totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez\nktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zákona o pomoci a podpore k uplatneniu rozhodovacích\nkompetencií riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona, v ktorom\n(za predpokladu, že k nemu dôjde) bude môcť žalobca uplatniť všetky procesné práva účastníka konania,\nvrátane administratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto konania právoplatné\nrozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bude žalobca považovať za nezákonné, bude oprávnený\npodrobiť toto rozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym súdom, ktorý na podklade jeho žalobných\nnámietok preskúma zákonnosť procesu, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných došlo k vzniku\nnezrovnalosti.\n4.15 Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že napadnuté\nsprávne akty sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach\nžalobcu, za vecne správne. Keďže správna žaloba voči takýmto rozhodnutiam alebo opatreniam orgánov\nverejnej správy je podľa § 7 ods. 1 písm. e/ SSP neprípustná, postupoval krajský súd v súlade so\nzákonom, keď žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.\n4.16 Po preskúmaní uznesenia krajského súdu v medziach sťažnostných bodov dospel Najvyšší súd\nSR k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 461 SSP zamietol.\n5.\n5.1 O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol\núspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi v zásade neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/120/2016", "guid": "b3dc60ca-620f-4461-842b-89a975637c5a:9b1368e1-610c-4cc6-b774-a0f0da9d54af", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}