{"guid": "644c8e4b-3f38-4802-ae1b-168bd5c07669:9870f062-dae4-4541-928c-763d8526a0ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016200958.2", "spisova_znacka": "1Sža/20/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/20/2016 z 19. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. novembra 2018, sp. zn. 1Sža/20/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1016200958.2", "identifikacne_cislo": "1016200958", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2018-11-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9870f062-dae4-4541-928c-763d8526a0ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200958.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200958.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200958.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/20/2016\n1016200958\n19. 11. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:1016200958.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov\nsenátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jany Hatalovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: T. V., nar.\nXX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Iránska islamská republika, v krajine pôvodu naposledy bytom Z.,\nW. Z., ulica A., B. P. XX, aktuálne miestom pobytu K. X, V., právne zastúpeného JUDr. Miroslavou\nMittelmannovou, advokátkou so sídlom Drotárska cesta 16, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o opravnom prostriedku,\no odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/13/2016-78 zo dňa 24.\naugusta 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/13/2016-78 zo dňa\n24. augusta 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-341-194/PO-Ž-2010 z 25.04.2016 z\nr u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 925,20 € titulom trov\nprávneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti\ntohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nOdporca rozhodnutím ČAS: MU-341-194/PO-Ž-2010 z 25.04.2016 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie“) navrhovateľovi podľa § 13 ods. 1 v spojení s § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona\nč. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zák. č. 480/2002 Z.z.“) neudelil azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Po posúdení\nžiadosti navrhovateľa uzavrel, že v krajine pôvodu navrhovateľ nečelil perzekúcii. Vzhľadom na výsledky\npreverovania navrhovateľových znalostí o kresťanstve, ako aj jeho aktivít vyhodnotil jeho tvrdenia o\nkonverzii na kresťanstvo za nevierohodné. Okrem iného poukázal na skutočnosť, že i napriek konverzii\nna kresťanskú vieru sa jeho duchovný život nijako nezmenil - ostal rovnaný ako pred prijatím sviatosti\nkrstu na Slovensku, teda že ako kresťan sa nespráva.\nPoukázal na skutočnosť, že navrhovateľom prezentovaný strach nie je objektívne odôvodnený.\nZdôraznil, že na základe vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu o\nnevieryhodnosti navrhovateľa a v tej súvislosti k záveru, že navrhovateľ v Iráne nekonvertoval na\nkresťanstvo.\n\nVýrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany odporca odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo\nzákonných predpokladov jej poskytnutia. Počas pobytu v Iráne navrhovateľ nevykonával žiadnu činnosť,\nza ktorú by mu v prípade návratu hrozilo vážne bezprávie, dôkazom čoho je skutočnosť, že pri jeho\nlegálnom vycestovaní z Iránu nemal žiadne problémy. Tiež skonštatoval, že ako to vyplýva zo správ o\nkrajine pôvodu, nespadá do tej skupiny konvertitov, ktorá by priťahovala pozornosť iránskych štátnych\norgánov. Odporca tiež dôvodil, že v Iráne neprebieha vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt.\nSvoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal.\nII.\nKonanie na krajskom súde\nProti preskúmavanému rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok, ktorým sa\ndomáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Alternatívne navrhol\nzrušenie napadnutého rozhodnutia s tým, aby mu súd udelil medzinárodnú ochranu formou azylu. Ďalej\nalternatívne navrhol, aby súd konanie prerušil a obrátil sa na Súdny dvor Európskej únie s predbežnou\notázkou vo veci výkladu článku 46 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z\n26.júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované\nznenie) (ďalej len „procedurálna smernica“).\nNamietal nesprávne právne posúdenie, rozpor zisteného stavu veci s obsahom spisu a\nnepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Vznesené\nnámietky odôvodňoval tiež citáciami častí výpovedí navrhovateľa, obsiahnutých vo vykonaných\npohovoroch s ním, ako aj citáciami častí správ o krajine pôvodu. S poukazom na ne uviedol, že\nodporca nesprávne vyhodnotil následky, spojené s odpadlíctvom navrhovateľa od islamskej viery a\nnáslednej konverzii na vieru kresťanskú. Na pojednávaní pred krajským súdom zástupkyňa navrhovateľa\nuviedla, že navrhovateľ v poslednom období navštevuje Cirkev bratskú a zúčastňuje sa jej bohoslužieb,\npoukázala tiež na stanovisko predstaviteľa tejto cirkvi F. W., ktoré je založené v spise odporcu.\nKrajský súd rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia preskúmavané rozhodnutie potvrdil.\nPovažoval ho za dostatočne odôvodnené s tým, že závery odporcu vychádzajú z náležite zisteného\nstavu veci. Dôvody, pre ktoré navrhovateľ požiadal o udelenie medzinárodnej ochrany, t. j. obava z trestu\nza cestovanie na falošný cestovný doklad a problémy pre nedodržiavanie náboženských (moslimských)\ntradícií, nepovažoval za opodstatnené.\nK obave navrhovateľa z návratu do krajiny pôvodu pre jeho konverziu ku kresťanstvu uviedol, že tento\ndôvod taktiež nepovažuje za opodstatnený a jeho tvrdenie v tomto smere za dôveryhodné. Poukázal\npritom na prvú navrhovateľovu žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany z 21.04.2009, kedy takýto\ndôvod neuviedol, s tým, že pokiaľ by sa naozaj obával prenasledovania v krajine pôvodu z tohto dôvodu,\nuviedol by ho aj v konaní o jeho prvej žiadosti. Vysvetlenie navrhovateľa, že tak neurobil pre obavy z\nIráncov žijúcich na Slovensku, ktorí by sa o jeho konverzii mohli dozvedieť, považoval za nelogické.\nPreto sa krajský súd stotožnil so záverom odporcu o nedôveryhodnosti navrhovateľa.\nZ výsledku vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ v krajine pôvodu na\nkresťanskú vieru neprestúpil, ale poukázal na praktizovanie kresťanskej viery navrhovateľom po\npríchode na územie Slovenskej republiky. Zdôraznil, že navrhovateľ prijal krst na území Slovenskej\nrepubliky 17.09.2011, pričom sa jednalo o tzv. podmienečnú sviatosť krstu, ktorá sa udeľuje v prípade\npochybností o tom, či daná osoba už bola v minulosti pokrstená alebo platne pokrstená a tieto\npochybnosti nie je možné rozptýliť. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval jeho vieru za neúprimnú a\ntvrdenie o konvertovaní pred príchodom na územie Slovenskej republiky vyhodnotil ako nedôveryhodné.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa, vyjadrenie odporcu\nVo včas podanom odvolaní navrhovateľ najmä poukázal na predchádzajúce konania o jeho žiadostiach\no udelenie azylu. Namietal, že v poslednom predchádzajúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 10 Sža/32/2015 zo dňa 26.08.2016 bolo uvedené, že odporca dôsledne nerešpektoval\nprávny názor najvyššieho súdu vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Sža/16/2014 z 12.8.2014, v ktorom mu súd\nuložil dôkladne vyhodnotiť, či navrhovateľove konvertovanie nezakladá niektorý z dôvodov na udelenie\n\nazylu, prípadne poskytnutia doplnkovej ochrany, a to na základe všetkých zistených skutočností, nielen\ntých, ktoré sú v jeho neprospech.\nPripomenul, že z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 10 Sža/32/2015 zo dňa 26.08.2016 najmä vyplynulo,\nže:\n- navrhovateľove znalosti o kresťanstve sa do určitej miery prehlbovali;\n- aj bežní veriaci mávajú značné medzery vo vedomostiach o svojom náboženstve, a nikto o nich\nnepochybuje, že ide o kresťanov;\n- viera nie je merateľná počtom návštev kostolov, ide hlavne o vnútorné presvedčenie;\n- nie je jasné, ako si môže byť odporca istý tým, že v krajine pôvodu sa o navrhovateľovom konvertovaní\nnemôžu štátne orgány dozvedieť;\n- z výpovedí je zrejmé, že navrhovateľa možno považovať za odpadlíka od islamu, čo má rovnaké\nnásledky ako konvertovanie (fotokópia predvolania na súd z 26.10.2007 v krajine pôvodu );\n- ak žiadateľ tvrdí, že bol pokrstený už v krajine pôvodu a nemal k dispozícii svoj krstný list, bol na území\nSR podmienečne pokrstený, pričom tento krst sa považuje za platný, až do doby pokial' sa nepreukáže\nplatnosť predchádzajúceho krstu a podmienkou krstu bolo overenie znalostí a vedomostí o viere, čo\nodporca nevyvrátil, musí pri posudzovaní žiadosti vychádzať z takejto výpovede a považovať ju za\nnespochybnenú;\n- odporca sa má zamerať najmä na posúdenie života navrhovateľa pred konverziou, samotnú konverziu,\nzhodnotenie konverzie navrhovateľom, jeho znalosti nového náboženstva a jeho náboženskú aktivitu;\n- odporca posudzoval žiadateľovu konverziu len formálne, bez toho, aby sa pokúsil zistiť jeho vnútorné\npresvedčenie, náboženskú identitu, spôsob života a ďalšie aspekty;\n- odporca sa nevyrovnal s obavami navrhovateľa z prenasledovania za konverziu v spojení s hrozbou\nstíhania za nemanželský vzťah;\nPodľa jeho názoru výsledkom posledného azylového konania nie je rozhodnutie, ktoré by vecne a právne\nskúmalo kľúčové otázky, dôkazy a informácie o krajine pôvodu týkajúce sa tohto prípadu, odporca aj\nkrajský súd odôvodnili svoje rozhodnutia subjektívnymi závermi, domnienkami a predpokladmi, pričom\nodporca dostatočne nevyhodnotil podstatu žiadosti navrhovatel'a - odpadlíctvo od viery.\nPodľa právnej zástupkyne navrhovateľa relevantný skutkový stav vo veci navrhovatel'ovej žiadosti o azyl\nje možné datovať rokom 2006. V tomto roku bol zastavený príslušníkmi tajnej iránskej polície Basij a\nkvôli vyhrnutým rukávom (viac ako bolo povolené) ho porezali žiletkou. Koncom roku 2006 navrhovatel'\nnedodržal pravidlá Ramadánu a bol za fajčenie a jedenie na ulici zadržaný náboženskou políciou a\nnásledne bol umiestnený do väzby \"Sayed Ali Khan\" v meste Z., z ktorej ho po zaplatení kaucie prepustili.\nBol mu uložený trest 30 rán bičom, ale keďže bol v tej dobe maloletý, trest mu nakoniec odpustili.\nNavrhovatel' mal od mladého veku problémy s náboženskou políciou za nedodržiavanie moslimských\ntradícii. Keďže býval v oblasti, v ktorej žili prevažne arménski kresťania, často s nimi a s ich spôsobom\nživota, prichádzal do kontaktu. Od augusta 2007 začal pravidelne navštevovať v Z. na námestí V.\nkatolícky kostol M., kde sa tajne stretával s miestnym duchovným. Následne v auguste 2007 konvertoval\nna kresťanstvo, čím nasledoval svojho brata, ktorý tak urobil už v roku 2005. O konvertovaní na\nkresťanstvo vedeli navrhovatel'ovi rodičia a jeho vtedajšia priateľka. Kostol navštevoval aj spoločne so\nsvojim bratom. Brat približne 4 mesiace po navrhovatel'ovom konvertovaní opustil Irán, pretože niektorí\njeho kamaráti sa dozvedeli, že konvertoval na kresťanstvo a začal sa obávať problémov, ak by sa o tom\ndozvedela polícia. Problémy s náboženskou políciou mal navrhovateľ aj po konvertovaní kvôli rodine\nsvojej priatel'ky. So súhlasom jej mamy, ju navštívil doma. S návštevou však nesúhlasili priateľkin otec a\nbrat. Brat ho zbil a zavolal na neho políciu. Navrhovateľ bol asi na 20 dní umiestnený do väzby. Následne\nsa konalo súdne pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil aj navrhovateľov a priateľkin otec. Pojednávanie\nskončilo vyslovením jeho neviny.\nPre uvedené problémy jeho otec rozhodol o tom, že bude najlepšie, ak odíde do Európy. Po odchode do\nThajska, dostali jeho rodičia predvolanie, aby sa dostavil na políciu za účelom vyšetrovania. Jeho bývalá\npriateľka zmenila výpoved' a začala tvrdiť, že s ňou mal pomer a oznámila polícii jeho konvertovanie na\nkresťanstvo, čím sa štátne iránske orgány dozvedeli o tom, že je odpadlíkom od islamu, a že konvertoval\nna kresťanstvo.\n\nNavrhovatel' uviedol v opravnom prostriedku, že jeho primárnym dôvodom, pre ktorý žiada Slovenskú\nrepubliku o udelenie azylu je konvertovanie z islamu na kresťanstvo v spojitosti s odpadlíctvom od\nislamskej viery.\nNajvyšší súd v rozsudku sp. zn. 10Sža/32/2015 uviedol, že pre úplne posúdenie konverzie ku\nkresťanstvu by sa mal správny orgán v ďalšom zamerať najmä na: posúdenie života žiadatel'a\npred konverziou, samotnú konverziu, zhodnotenie konverzie žiadatel'om, žiadatel'ove znalosti nového\nnáboženstva, náboženskú aktivitu žiadatel'a.\n1. Posúdenie života žiadateľa pred konverziou\nOdporcovi unikol dôležitý kontext a to, že konverzii navrhovateľa predchádzalo jeho odpadnutie od\nislamskej viery. Všetky aktivity a udalosti, ktoré sú v tomto prípade uvádzané pod spoločným názvom\n\"porušovanie moslimských tradícií\", a ku ktorým došlo pred konverziou, boli základom pre neskoršie\nnavrhovateľove odpadnutie od viery. Dôležité je pochopenie navrhovateľa z pohľadu, že k týmto\nporušeniam prišlo, keď bol mladistvým. Jeho dospievanie malo prejav rebélie voči režimu a náboženstvu.\nKonvertovanie na kresťanstvo bolo rozhodnutím mladistvého chlapca a nie dospelého muža, na čo je\npotrebné prihliadať.\nNavrhovateľ mal za to, že odporca sa nedostatočne zaoberal posúdením jeho života pred konverziou,\na preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmatel'né pre nedostatok dôvodov a rovnako je zistenie\nskutkového stavu, z ktorého vychádzalo v rozpore s obsahom spisov.\nKrajský súd sa prvým okruhom otázok vo svojom rozsudku nezaoberal.\n2. Posúdenie samotnej konverzie\nOdporca vyhodnotil odpovede navrhovateľa v jeho neprospech, keď uviedol, že jeho tvrdenia o konverzii\nv Iráne, rovnako ako motív konvertovania sú nevierohodné. Krst na Slovensku označil ako účelový,\npričom navrhovateľ nerobí nič v súlade s novým vierovyznaním.\nPorovnaním života navrhovateľa v krajine pôvodu a na Slovensku je možné uviesť, že vedie pokojný\nkaždodenný život. V tejto časti sa odporca nedostatočne zaoberal posúdením veci, najmä pokiaľ ide o\nsamotnú konverziu. Preto je preskúmavané rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov a rovnako je zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie v rozpore s obsahom\nspisov, pretože informácie uvedené v spise preukazujú, že k prijatiu podmienečného krstu došlo po\ndôslednej príprave a pod dohľadom cirkevného hodnostára, o čom existuje aj dôkaz - krstný list. Napriek\ntomu, že navrhovateľ nedisponuje krstným listom z Iránu, jeho výpovede ohľadom priebehu konverzie\nv Iráne neodporujú dostupným informáciám, ktoré odporca založil do spisu.\nNie je zrejmé, ktoré konkrétne výpovede podľa krajského súdu preukazujú neprestúpenie na kresťanskú\nvieru, nakoľko z navrhovateľových výpovedí je zrejmý opak, a to, že navrhovateľ v Iráne na kresťanskú\nvieru konvertoval. Nie je možné súhlasiť s názorom krajského súdu, že samotná cirkev mala pochybnosť\no tom, že navrhovateľ bol v Iráne pokrstený. Krajský súd si nesprávne vyložil podmienečné pokrstenie\nnavrhovateľa. Cirkev pristúpila k podmienečnému krstu, nie pre pochybnosť krstu v Iráne, ale kvôli\nnemožnosti predložiť krstný list z Iránu.\n3. Zhodnotenie konverzie žiadateľom\nNie je zrejmé, na základe čoho dospel odporca k záveru, že údajné obvinenia (o tom, že ho priateľka\npo opustení krajiny pôvodu udala na polícii za konvertovanie), sú v rozpore s relevantnými informáciami\no Iráne a prečo ich odporca považuje za nepravdivé.\nTýmto okruhom otázok, ako aj súvisiacimi námietkami sa krajský súd v rozsudku nezaoberal.\n4. Navrhovateľova znalosť nového náboženstva\n\nNavrhovateľ má znalosti o kresťanstve a ako uviedol najvyšší súd ,,jeho znalosti o kresťanstve sa do\nurčitej miery prehlbovali. Ide o bežného veriaceho, ktorý tak ako bežní slovenskí veriaci, mávajú značné\nmedzery vo vedomostiach o svojom náboženstve, a nikto o nich nepochybuje, že ide o kresťanov. Ani\nradoví kresťania nedodržiavajú všetky pravidlá katolíckej viery.“ Odporca kladie na navrhovateľa prísne\npožiadavky pokiaľ ide o formálne náboženské znalosti. Najvyšší súd jasne uviedol, že kresťanstvo,\nviera, nie je merateľná počtom návštev kostolov, ide hlavne o vnútorné presvedčenie toho ktorého\nveriaceho. Odporca však tento právny názor nerešpektoval. Vnútorné presvedčenie navrhovateľa o\nprijatí kresťanstva a jeho vieru je potrebné posudzovať v kontexte jeho odpadlíctva od islamu, keď na\nkresťanstvo prestúpil najmä z dôvodu, že v ňom videl nádej na lepší a spravodlivejší život. Odporca sa\nmal dôkladnejšie zaoberať analýzou jeho vnútorného presvedčenia, pretože to je kľúčovým aspektom\nprípadu. Počas siedmych rokov priebehu azylových konaní má za to, že v dostatočnej miere prezentoval\nsvoje vnútorné presvedčenie a jeho znalosť kresťanstva je dostatočná. Odporca prísne a nesprávne\nprávne vyhodnotil jeho znalosť kresťanstva.\n5. Náboženská aktivita žiadateľa\nOdporca v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ po tom, čo sa začal zdržovať v\npobytovom tábore v Rohovciach a neskôr v A. (približne od 15.4.2012), ako kresťan nerobil vôbec nič.\nOdôvodnenie navrhovateľa, že v Bratislave nepoznal kresťanov ani kostoly, do ktorých by mohol chodiť\npovažoval odporca za iracionálne. Navrhovateľ naďalej trvá na svojej odpovedi. A. bola pre neho, po\npresťahovaní sa z K., novým a nepoznaným mestom. Nikoho nepoznal a nemal tu \"svoju\" komunitu\npriateľov a známych. Čas trávil najmä v práci. Od jesene roku 2015 pravidelne navštevuje v A. Cirkev\nbratskú, zbor Cirkvi bratskej v A. - Kaplnka. Navrhovateľa sa ujal kazateľ Cirkvi bratskej, F. W., ktorý\nje rešpektovanou slovenskou náboženskou a intelektuálnou autoritou, a ktorý si navrhovateľa vzal pod\nsvoju ochranu. Je mu mentorsky a osobne k dispozícii, stretávajú sa na nedeľných kázňach a kontakt\nudržujú aj mimo nich. F. W.Č. sa dvakrát osobne dostavil k odporcovi, aby ho informoval o tom, že\nnavrhovateľa pozná, že sa sním pravidelne stretáva na bohoslužbách ako aj mimo nich, a že zbor Cirkvi\nbratskej - Kaplnka je pripravený mu pomáhať.\nĎalej navrhovateľ poukázal na vyjadrenie F. W., ktoré doručil do spisu odporcu, ako aj na obsah\nvideoblogu F. W. v online verzii časopisu Týždeň nazvanom „Kebab, krížik a sviatky rodiny“, kde sa\nvenuje, okrem iných, práve aj navrhovateľovi.\nVo vzťahu k poslednému okruhu otázok sa krajský súd vyjadril len veľmi stručne. Odporca ani krajský\nsúd nemajú zákonom zverenú právomoc posudzovať hĺbku, mieru a úprimnosť navrhovateľovej viery,\nkeďže jeho pracovníci nemajú zodpovedajúce teologické vzdelanie. Akékoľvek závery odporcu v tejto\notázke, sú kvôli nedostatočnej právomoci, len subjektívnym spochybniteľným záverom. Za účelom\nobjektívneho posúdenia viery bolo potrebné vziať do úvahy predovšetkým vyjadrenia povolaných\ncirkevných hodnostárov, ktorí do spisu predložili vyjadrenia a na základe svojho vzdelania a praxe sa\nvedia relevantne vyjadriť vo veci.\nĎalej navrhovateľ poukázal na Inštrukcie na vyhodnotenie dôveryhodnosti žiadateľov o azyl a postavenia\nutečenca, ktoré boli vypracované Ministerstvom vnútra Veľkej Británie.\nKeďže navrhovateľ sa netají svojím konvertovaním ani tým, že stratil záujem o islamskú vieru\na informácie o krajine pôvodu preukazujú skutočné riziko prenasledovania, resp. reálnu možnosť\nprenasledovania, existujú reálne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade vrátenia do Iránu\nprenasledovaný vládou kvôli konvertovaniu a odpadnutiu od viery. Zo všeobecne dostupných informácií\no krajine pôvodu vyplýva, že vnútorná ochrana proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu z dôvodu\nkonvertovania, resp, odpadlíctva od viery, je pre navrhovateľa v Iráne nedostupná.\nObavy z prenasledovania v krajine pôvodu má navrhovateľ najmä z dôvodu svojho odpadlíctva a\nkonverzie na kresťanstvo, pričom tieto dôvody mal odporca posudzovať vzájomne v spojitosti s dôvodom\nporušovania moslimských tradícií, ktoré mali za následok odklon od islamu a nakoniec aj samotné\nodpadlíctvo.\n\nNavrhovateľ v podanom odvolaní poukázal na viaceré informácie o krajine pôvodu, ktoré vyhľadal a\ndo spisu založil odporca (COI Migračný úrad, Vypracované odpovede, 24.4.2014, str. 4, 12, 13; COI\nMigračný úrad, Vypracované odpovede, 09.10.2013, str. 7, 10, 11, 13, 14).\nOdporca aj krajský súd nesprávne právne vyhodnotili navrhovateľovu žiadosť, najmä pokiaľ ide o\nnásledky spojené s odpadlíctvom od islamskej viery a následnú konverziu na kresťanstvo. Samotný\nzákon o azyle predpokladá, že pri posudzovaní žiadosti o azyl sa má prihliadať predovšetkým na to či\nžiadateľovi sú, resp. budú prisudzované pôvodcom prenasledovania náboženské charakteristické črty,\na nie je pre udelenie medzinárodnej ochrany rozhodujúce, či žiadatel' skutočne tieto náboženské črty\nmá. Informácie založené do spisu potvrdzujú, že iránske štátne orgány môžu v budúcnosti prisúdiť\nnavrhovateľovi také náboženské charakteristické črty (konvertovanie, odpadlíctvo od islamu), v dôsledku\nktorých môže byť vystavený prenasledovaniu.\nŽiadateľom deklarovaný subjektívny strach je podložený objetkívnymi informáciami, ktoré preukazujú,\nže z dôvodu konvertovania na kresťanstvo a odpadlíctvo od islamu by v prípade návratu do Iránu čelil\nopodstatneným obavám z prenasledovania.\nNavrhovateľ tiež dodal, že odporca svojim rozhodnutím porušuje základné právo navrhovateľa na\nslobodu vierovyznania a viery, keď nerešpektuje akým spôsobom poníma navrhovatel' svoju vieru a\nvnucuje mu predstavu o svojom ponímaní náboženstva a o tom, čo by mal správny kresťan ovládať a\nvedieť o náboženstve.\nK dôvodu žiadosti o azyl súvisiacej s tým, že navrhovateľ cestoval s izraelským cestovným pasom\nuviedol, že podľa vyjadrenia Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, v prípade\nnúteného návratu do Iránu požiada iránske zastupiteľstvo, aby pre dotyčnú osobu vydalo náhradný\ncestovný doklad. Ako dôvod sa v takomto prípade obyčajne uvádza zamietnutie žiadosti o azyl. Je teda\nzrejmé, že Slovenská republika ex post informuje inú krajinu o tom, že jeho občan žiadal o azyl na území\nSlovenskej republiky, čím sa porušuje medzinárodný záväzok, podľa ktorého sa informácia o tom, že\nniekto požiadal o azyl neposkytuje tretím stranám. Zastupiteľský úrad si totiž môže nájsť anonymizované,\nrozhodnutie súdu dostupné na internete, z ktorého by sa mohol o tejto skutočnosti dozvedieť. Preto\nnie je pravda, že ak danú skutočnosť navrhovateľ nespomenie oficiálnym iránskym orgánom, je vysoko\npravdepodobné, že sa nemajú ako dozvedieť o takomto spôsobe cestovania.\nKrajský súd je vo svojich záveroch opäť len veľmi všeobecný a neopiera svoj právny názor o žiadne\nrelevantné zdroje, ktoré by potvrdzovali jeho závery, preto je jeho rozsudok nezákonný a nesprávny.\nK doplnkovej ochrane\nNavrhovateľ k tejto otázke v odvolaní zdôraznil, že krajský súd nepoprel, že navrhovateľ konvertoval na\nkresťanstvo, čo následne označil za nepochybnú skutočnosť, ktorá by mohla vyvolať existenciu hrozby\nvážneho bezprávia. Zároveň však dodal, že na základe individuálneho posúdenia a s poukazom na\ninformácie o krajine pôvodu vyplýva, že objektom záujmu iránskeho štátu sú už dlhodobo predovšetkým\nosoby, ktoré verejne šíria kresťanskú vieru, \"obracajú\" moslimov na kresťanskú vieru, resp. s poukazom\nna vierovyznanie sa snažia o dosiahnutie iných ciel'ov. Túto argumentáciu oprel o správy UK Home\nOffice a Fínskeho imigračného servisu. Podľa krajského súdu tieto inštitúcie tvrdia, že \"od roku 2011\ndošlo k významnej zmene v spôsobe, akým sa zaobchádza s konvertitami na kresťanstvo v tom\nzmysle, že odpadlíctvo sa nevzťahuje na kresťanstvo, pričom iránsky režim vidí útok na neho v činnosti\nevanjelických hnutí (a kostolov) a tzv. domácich cirkví. Z informácií o krajine pôvodu navrhovateľa naozaj\nvyplýva, že \"zapojenie sa do evanjelickej činnosti alebo aktívny prejav niečej kresťanskej identity vo\nverejnej sfére, bude rizikom vzhľadom na negatívnu pozornosť zo strany štátnych orgánov, spôsobí\nto problémy a mohlo by to viesť k prenasledovaniu kresťanského konvertitu.\" Avšak záver krajského\nsúdu, že \"odpadlíctvo sa nevzťahuje na kresťanstvo\" súd nepodložil žiadnym konkrétnym odkazom vo\nvyššie uvedených správach a je absolútne v rozpore s ďalšími informáciami založenými odporcom do\nspisu. Tie krajský súd opomenul vziať do úvahy, pričom tieto ďalšie informácie (dôkazy) sú relevantné\na aplikovateľné práve na prípad navrhovateľa.\n\nSprávy odporcu obsahujú aj informáciu, že riziko osoby, ktorá konvertovala na kresťanstvo môže tiež\nzávisieť na tom, čo jedinec v minulosti robil, napríklad, ak predchádzajúca aktivita bola zaregistrovaná\norgánmi, pričom osoba navrhovateľa bola iránskym štátnym orgánom známa.\nJe teda zrejmé, že existuje veľká pravdepodobnosť, že iránske orgány mohli a môžu mať informácie o\nnavrhovateľovom odklone od islamu a o následnej konverzii na kresťanstvo. V tejto súvislosti poukázal\nna informácie o krajine pôvodu v administratívnom spise odporcu (COI Migračný úrad, Vypracované\nodpovede, 09.10.2013, str. 10, 11, 13; COI Migračný úrad, Vypracované odpovede, 24.04.2014, str. 4,\n13).\nPodľa navrhovateľa nie je zrejmé, z čoho vychádzal krajský súd pri záveroch o jeho náboženských\naktivitách, nakoľko konkretizoval svoje náboženské postoje a aktivity. Počas svojho pobytu na\nvýchodnom Slovensku navštevoval cirkevné bohoslužby v K.. Navštevuje bohoslužby Cirkvi bratskej,\nkonkrétne zbor Kaplnka v A.. Krajský súd nesprávne posúdil mieru jeho zapojenia sa do cirkevného\nživota, nevzal do úvahy dôležité fakty a hlavne relevantný dôkaz - vyjadrenie F. W..\nNavrhovateľ tiež pripomenul, že ten istý krajský súd už v rozhodnutí č.k. 9Saz/62/2012-64 zo dňa\n28.11.2012 zrušil rozhodnutie odporcu v časti týkajúcej sa neposkytnutia doplnkovej ochrany práve z\ndôvodu, že „iránske úrady by sa mohli o navrhovateľovi dornnievať, že k apostázii došlo.“\nĎalej poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), F.G. proti Švédsku\n(sťažnosť č. 43611/11), z ktorého vyplýva, že konverzia na kresťanstvo je trestným činom, za ktorý sa\nv Iráne ukladá trest smrti. Okrem ohrozenia spočívajúceho v sociálnom prenasledovaní ako kresťana,\nžiadateľovi hrozí trestné stíhanie za trestný čin odpadlíctva.\nObsahom podaného odvolania navrhovateľa je aj jeho návrh na udelenie medzinárodnej ochrany súdom\nna základe článku 46 ods. 3 Procedurálnej smernice resp. návrh na predloženie predbežnej otázky podľa\nčlánku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) Súdnemu dvoru Európskej únie.\nV súvislosti s tým navrhovateľ poukázal na súčasnú právnu úpravu obsiahnutú v zák. č. 480/2002 Z.z.\na nedostatočnú transpozíciu článku 46 ods. 3 Procedurálnej smernice. Priebeh konania o jeho žiadosti\no udelenie medzinárodnej ochrany podľa jeho názoru nasvedčuje tomu, že nemá k dispozícii účinný\nopravný prostriedok, nakoľko už od roku 2010, kedy podal predmetnú žiadosť žije v neistote, čo môže\nznamenať porušenie jeho práv garantovaných v článku 3 a 8 Európskeho dohovoru.\nTranspozícia prepracovanej verzie Procedurálnej smernice do slovenského právneho poriadku však\ndôsledne nereflektovala ustanovenie čl. 46 ods. 3 Procedurálnej smernice. Možnosť \"posúdenia potrieb\nmedzinárodnej ochrany\" súdom a teda možnosť udeliť medzinárodnú ochranu súdom a uplatniť tak\nsmernicou zavedený apelačný princíp transpozícia opomenula.\nPoukázal na rozsudok ESĽP vo veci B.A.C. proti Grécku (sťažnosť č.11981/15) [články 3, 8 a 13], z\n13.10.2016 a v nadväznosti na skutkové a právne fakty prejednávanej právnej veci, najmä na to, že\nnavrhovateľ je jasným odpadlíkom od islamu, že preukázateľne prijal kresťanstvo, od podania žiadosti\no azyl v roku 2009 uplynulo viac ako 7 rokov (v čase podania odvolania proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu - poznámka odvolacieho súdu), v rámci ktorých bolo rozhodnutie odporcu viackrát\nzrušené ako aj s poukazom na opakované nerešpektovanie právneho názoru najvyššieho súdu v danej\nveci, a najmä na to, že dlhodobo žije v neistote (čím v jeho prípade dochádza k porušeniu článku 3 a 8\nEDĽP) navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že sa v celom rozsahu zrušuje preskúmavané rozhodnutie odporcu a na základe priamej aplikácie\nčlánku 46 ods. 3 procedurálnej smernice udelil navrhovatel'ovi medzinárodnú ochranu vo forme azylu,\nprípadne doplnkovej ochrany.\nAlternatívne navrhovateľ podal podnet na prerušenie vnútroštátneho konania a navrhol aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v súlade s článkom 267 ZFEÚ druhej vety požiadal Súdny dvor o vydanie\nrozhodnutia o predbežnej otázke vo veci výkladu článku 46 ods. 3 Procedurálnej smernice a to v\ntom zmysle, či „prípadné posúdenie medzinárodnej ochrany“ možno vykladať ako „prípadné udelenie\nmedzinárodnej ochrany“ a teda či súd členského štátu EÚ je oprávnený na udelenie medzinárodnej\nochrany podľa článku 46 ods. 3 procedurálnej smernice.\n\nV prípade negatívneho vymedzenia pojmu \"prípadné posúdenie medzinárodnej ochrany\" Súdnym\ndvorom Európskej únie, žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby vo vydanom rozsudku výslovne\nposúdil, či navrhovateľ spĺňa podmienky na udelenie medzinárodnej ochrany a v prípade, ak podľa\nprávneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spĺňa, zaviazal odporcu navrhovateľovi\nmedzinárodnú ochranu udeliť.\nAlternatívne navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že v celom\nrozsahu zrušuje preskúmavané rozhodnutie odporcu a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 23.11.2016 najmä uviedol, že sa s právnym\nnázorom krajského súdu v plnej miere stotožňuje.\nOdkázal na svoje vyjadrenia k opravnému prostriedku zo dňa 12.07.2016, pričom osobitne poukázal\nna to, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/4/2015-55 zo dňa 15.4.2015 napadnuté\n(predchádzajúce - poznámka odvolacieho súdu) rozhodnutie odporcu potvrdil, pričom odporca stručne\nrekapituloval dôvody vyššie uvedeného rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.\n10Sža/32/2015 zo dňa 26.08.2015 vyššie uvedený rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie\nodporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom mu dal za úlohu, aby sa pri opätovnom\nposudzovaní konverzie navrhovateľa ku krest'anstvu zameral najmä na posúdenie života žiadateľa\npred konverziou, na samotnú konverziu z pohľadu jeho motívu, zhodnotenie samotnej konverzie a jeho\nznalosti samotného kresťanstva ako aj samotnú náboženskú aktivitu navrhovateľa.\nZ preskúmavaného rozhodnutia je podľa odporcu zrejmé, že v intenciách rozsudku najvyššieho\nsúdu opätovne posúdil dôvody konvertovania uvádzané navrhovateľom. Za týmto účelom boli s\nnavrhovateľom vykonané dva doplňujúce pohovory k dôvodom jeho žiadosti o udelenie azylu, jeho\nvzťahu k islamskému náboženstvu a ku kresťanstvu, k jeho znalostiam o kresťanstve a jeho vnútornému\npresvedčeniu a stotožneniu s kresťanstvom. Na základe vyhodnotenia všetkých skutočností uvádzaným\nnavrhovateľom dospel odporca k názoru, že navrhovateľ ničím nepreukázal, že je vnútorne presvedčený\na stotožnený s kresťanstvom. Odporca dospel k záveru, že navrhovateľom deklarovaný subjektívny pocit\nstrachu nie je podložený objektívnym prvkom odôvodnenosti jeho strachu, a teda v jeho prípade neboli\nsplnené zákonom stanovené dôvody pre udelenie azylu.\nVo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany uviedol, že z výpovedí navrhovateľa vyplynulo, že v\nprípade návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí vážne bezprávie.\nTiež posúdil žiadosť navrhovateľa z pohľadu jeho života pred konverziou a dospel k záveru, že aj napriek\ntomu, že údajne nedodržiaval islamské tradície nebol v Iráne perzekvovaný tak, ako to má na mysli zák.\nč. 480/2002 Z.z.\nTvrdenia navrhovateľa o spôsobe konverzie v Iráne považuje za nevierohodné a protirečivé. Nevedel\nopísať samotný akt konvertovania a motív, spôsob života arménskych kresťanov, ktorých vraj obdivoval\naj napriek tomu, že zbili jeho a otca je nelogický. Krst na území Slovenskej republiky považuje odporca\nza účelový, nakoľko v bežnom živote nerobí nič v súlade s novým vierovyznaním.\nNavrhovateľove aktivity, spočívajúce v účasti na omšiach Cirkvi bratskej možno vyhodnotiť ako účelové,\npretože táto cirkev je protestantská, a nie katolícka. Na základe vyhodnotenia aktuálnych informácií o\nkrajine pôvodu, takíto bežní veriaci nečelia prenasledovaniu kvôli konverzii, ani ďalším problémom ak\nsa správajú diskrétne.\nZáverom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\nIV.\nPrejudiciálne konanie a jeho procesné dôsledky\nZa tejto situácie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po neverejnej porade dospel k záveru, že\npre ďalšie konanie vo veci samej je nutné za účelom výkladu dotknutých ustanovení práva Európskej\núnie (najmä Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných\nkonaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (v rozhodnutí aj\n\nako „Procedurálna smernica“)) predložiť prostredníctvom prerušujúceho uznesenia zo dňa 24. januára\n2017 sp.zn. 1Sža/20/2016 Súdnemu dvoru nižšie uvedené prejudiciálne otázky:\n1. Má sa čl. 46 ods. 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26.júna 2013\no spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie)\n(ďalej len „procedurálna smernica“) vykladať tak, že vnútroštátny súd posudzujúci dôvodnosť\npotreby medzinárodnej ochrany žiadateľa, môže z dôvodu predchádzajúceho opakovaného zrušenia\nzamietavého rozhodnutia a vrátenia veci späť správnemu orgánu na základe opakovane úspešného\nopravného prostriedku, ktorý sa tým javí ako neúčinný, sám rozhodnúť o jej udelení žiadateľovi, i keď z\ndomácej právnej úpravy takáto právomoc pre súd nevyplýva ?\n2. Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, vzťahuje sa takáto právomoc aj na odvolací\n(najvyšší ) súd ?\nSúdny dvor vyššie uvedené otázky prijal a vec evidoval pod číslom C-113/17.\nDňa 2. augusta 2018 bol najvyššiemu súdu doručený rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2018\nvo veci C-585/16 Alheto s výzvou, či vzhľadom na tento rozsudok (najmä odseky 102-118 a\n144-149) trvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Predmetom vyššie zmieneného\nrozhodnutia Súdneho dvora je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný\nrozhodnutím Administrativen săd Sofija-grad (Správny súd Sofia, Bulharsko) z 8. novembra 2016 a\ndoručený Súdnemu dvoru 18. novembra 2016. Návrh bol oznámený v Ú. v. C 46 z 13.02.2017 s.14.\nPráve odpovede na otázky č. 3 a 6, ktoré boli predmetom tohto návrhu viedli najvyšší súd k podaniu\nvyjadrenia o tom, že netrvá na svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.\nSúdny dvor v rozsudku z 25. júla 2018 vo veci C-585/16 Alheto, na otázky č. 3 a 6 odpovedal v\nnasledujúcom znení:\n3. Článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie\nsa má vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu, ktorý rozhoduje v prvom stupni o opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu o žiadosti o medzinárodnú ochranu, je povinný posúdiť tak skutkové\na právne okolnosti, akými je uplatniteľnosť článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 2011/95 na situáciu\nžiadateľa, ktoré orgán, ktorý toto rozhodnutie prijal, zohľadnil alebo mohol zohľadniť, ako aj tie skutkové\na právne okolnosti, ktoré nastali po prijatí uvedeného rozhodnutia.\n6. Článok 46 ods. 3 smernice 2013/32 v spojení s článkom 47 Charty základných práv sa má vykladať v\ntom zmysle, že nezavádza spoločné procesné normy, pokiaľ ide o právomoc prijímať nové rozhodnutie\no žiadosti o medzinárodnú ochranu po tom, čo súd rozhodujúci o opravnom prostriedku zrušil pôvodné\nrozhodnutie o tejto žiadosti. Potreba zabezpečiť potrebný účinok článku 46 ods. 3 tejto smernice a zaručiť\núčinný opravný prostriedok v súlade s článkom 47 Charty základných práv však vyžaduje, aby sa v\nprípade vrátenia veci kvázi súdnemu alebo správnemu orgánu podľa článku 2 písm. f) uvedenej smernice\nv krátkom čase prijalo nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade s posúdením obsiahnutým v rozsudku,\nktorým bolo rozhodnuté o danom zrušení.\nV súvislosti s návrhom tunajšieho súdu, najmä odpoveď na šiestu otázku, ako aj jej odôvodnenie\nv odsekoch 144-149 v rozsudku Súdneho dvora z 25. júla 2018 vo veci C-585/16 Alheto, poskytli\nnajvyššiemu súdu dostatočnú odpoveď na jeho otázky, obsiahnuté v uznesení zo dňa 24. januára 2017\nsp.zn. 1Sža/20/2016.\nSúdny dvor predovšetkým zdôraznil, že článok 46 ods. 3 procedurálnej smernice sa týka len\n„posúdenia“ opravného prostriedku, a teda sa netýka následkov prípadného zrušenia rozhodnutia, ktoré\nje predmetom opravného prostriedku. Prijatím Procedurálnej smernice tak nemal normotvorca v úmysle\nzaviesť spoločnú normu, pokiaľ ide o právomoc prijať nové rozhodnutie o žiadosti o medzinárodnú\nochranu po zrušení pôvodného rozhodnutia. Z jej cieľa zabezpečiť čo najrýchlejšie vybavenie žiadostí,\nz povinnosti zabezpečiť potrebný účinok jej článku 46 ods. 3, ako aj z potreby zabezpečiť účinnosť\nopravného prostriedku v zmysle článku 47 Charty, vyplýva, že každý členský štát musí upraviť svoje\nvnútroštátne právne predpisy tak, aby sa po zrušení pôvodného rozhodnutia a v prípade vrátenia\nveci správnemu orgánu v krátkom čase prijalo nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade s posúdením\nobsiahnutým v rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o danom zrušení.\nV predmetnom konaní najvyšší súd vystupuje ako súd odvolací uplatňujúci (s odkazom na ust. § 492\nods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“))\n\nprávnu úpravu vyplývajúcu z O.s.p., ktorá vo vzťahu k nastolenej problematike zabezpečenia účinného\nopravného prostriedku ustanovuje, že „ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri\nnovom prejednaní viazaný právnym názorom súdu“ (§250r O.s.p.), čo podľa názoru odvolacieho súdu,\nspolu s právnou úpravou obsiahnutou v § 80 ods. 1 písm. c), § 191 ods. 6 a § 469 S.s.p., formálne\nnapĺňa požiadavku pre zabezpečenie účinného opravného prostriedku. Preto najvyšší súd nezotrval na\npodanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania.\nV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 subsidiárne\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) a s\nprihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení,\nže odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s veta druhá O.s.p. odvolanie\nprípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) jednomyseľne (§\n3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, a preto postupom\npodľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil tak, ako\nje uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. novembra 2018. (§\n156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPredovšetkým odvolací súd skúmal vyhodnotenie tvrdenia navrhovateľa o jeho odpadlíctva od viery\na konvertovanie na kresťanstvo. Odporca s poukazom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z dokazovania\nnajmä vyhodnotil, že:\n- navrhovateľ nedodržiaval ani jedno pravidlo (kresťanskej) viery, nežil kresťanským životom;\n- navrhovateľ až po zrušení negatívneho rozhodnutia odporcu najvyšším súdom v decembri 2015 začal\nnavštevovať omše Cirkvi bratskej v Bratislave, čo je v rozpore s pravidlami katolíckej viery - toto konanie\nnapokon vyhodnotil aj ako účelové a navyše ho nemožno považovať za praktizovanie kresťanského,\nkatolíckeho vierovyznania;\n- na základe informácií o krajine pôvodu (v Iráne sa konvertovanie deje skrz „podzemné“ domové kostoly\na nie tie, ktoré sú „nad zemou“ ako tvrdil navrhovateľ) dôvodne pochybuje o navrhovateľovom krste v\nIráne;\n- navrhovateľ nepredložil dôkazy o obvineniach z pomeru s priateľkou v Iráne ako aj o obvineniach z\nkonvertovania, tvrdenia o existencii takých dôkazov sú protichodné a preto výpovede navrhovateľa o\nkonvertovaní na kresťanstvo v Iráne ako aj o vedomosti tamojších orgánov o tomto akte považoval na\nnevierohodné;\n- bežní veriaci v Iráne nečelia prenasledovaniu kvôli konverzii.\nZ predloženého spisového materiálu je zrejmé, že navrhovateľ preukázateľne prijal kresťanskú vieru na\núzemí Slovenskej republiky, a to na základe tzv. podmienečného krstu. Pokiaľ ide o tvrdenie o prijatí\nkrstu v Iráne, odporca v preskúmavanom rozhodnutí vyjadril pochybnosti o tomto akte, ktoré vyplývajú\nz vykonaného dokazovania (č.l. 760-761 administratívneho spisu). V zmysle týchto sa konvertovanie\ndeje skrz „podzemné“ domové kostoly a nie tie, ktoré sú „nad zemou“ ako tvrdil navrhovateľ. Tiež uznaní\nkresťania asýrskej a arménskej ortodoxnej cirkvi nemajú dovolené vykonávať evanjelizáciu a ani tak\nnerobia.\nK veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu\ndôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.\nPravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní\nnutné vychádzať. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn.\n1Sža/10/2013 zo dňa 9.4.2013) uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie\nsvojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.\n\nNaopak povinnosťou správneho orgánu je to, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy,\nktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú.\nKonanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často nutné rozhodovať za situácie\ndôkaznej núdze, že ide o prospektívne rozhodovania (t. j. posudzuje sa opodstatnenie strachu z\nprenasledovania či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti) a že nesprávne rozhodnutie má pre\nsťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky.\nTýmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného\nbremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno\ntvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu.\nV prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany uvádza skutočnosti podraditeľné pod\ntaxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ust. § 8 zákona o azyle, potom je potrebné\nžiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa politického prostredia v\nkrajine pôvodu žiadateľa. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľov\no medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ,\navšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné\nmnožstvo dôkazov a informácií, a to ako tých , ktoré vyvracajú tvrdenie žiadateľa, ako aj tých, ktoré ich\npodporujú.\nV mnohých prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, t. j. vtedy, keď nie\nje ani žiadateľ ani správny orgán schopný doložiť či vyvrátiť určitú skutočnosť či tvrdenie žiadnym\npresvedčivým dôkazom, v takých prípadoch zostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa\na kľúčovým faktorom sa stáva posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a pravdepodobnosti, že k\nudalosti tak, ako žiadateľ vypovedal, naozaj došlo.\nPokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o jeho konvertovaní na kresťanstvo v Iráne, informácie o spôsobe,\nktorým tam prebieha obracanie na kresťanskú vieru podľa odvolacieho súdu neboli postačujúce na\nvyvolanie dôvodných pochybností o tomto tvrdení navrhovateľa. S uvedenou problematikou súvisiace\ninformácie síce na jednej strane znižujú pravdepodobnosť, že by konvertovanie na kresťanstvo\nprebiehalo v štandardných chrámoch, avšak na druhej strane nepochybne potvrdzujú, že ku konverzii\ndochádza. Iba správy, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami navrhovateľa o prijatí krstu v kostole (nakoľko\npodľa týchto konvertovanie prebieha skrz „podzemné“ domové kostoly) neboli spôsobilé spochybniť toto\ntvrdenie navrhovateľa.\nV tejto súvislosti podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nezohľadniť, že úroveň dôkazov v\nkonaní o azyle, potrebná na zistenie podstatných skutočností je relatívne nízka - primeraná miera\npravdepodobnosti - a musí sa brať do úvahy počas celého procesu. Je to tak z dôvodu možných\nnepriaznivých následkov v prípade nesprávneho rozhodnutia. Navyše žiadateľ o azyl pravdepodobne\nnemôže spracovať a prepravovať dôkazy z krajiny prenasledovania. Správny orgán si nemusí byť \"istý\",\n\"presvedčený\", alebo dokonca \"spokojný\" s pravdivosťou prípadu - to by stanovovalo príliš vysoký\nštandard dôkazov. V danom prípade stačí, že sa dá \"akceptovať\".\nJe pochopiteľné, že informácie o krajine pôvodu žiadateľa nepotvrdia bez pochybností ním tvrdené\nskutočnosti. Avšak na ich základe je možné usúdiť, nakoľko je žiadateľov príbeh pravdepodobný, či sa\núplne vymyká tamojším reáliám, alebo naopak do nich zapadá. Pokiaľ však ide o tvrdenia navrhovateľa\no konvertovaní na kresťanstvo v Iráne, tieto nemožno bez ďalšieho spochybniť len na základe vyššie\nuvedených zistení odporcu, ale naopak bolo potrebné ich akceptovať ako pravdepodobné.\nS vyhodnotením vzťahu navrhovateľa ku kresťanskej viere odporcom sa odvolací súd nestotožnil. Už v\nrozhodnutí pod sp. zn. 1Sža/16/2014 z 12. augusta 2014 tunajší súd s odkazom na závery rozhodnutia\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 19. augusta 2004 publikovaného pod č. 903/2006\nSb. a č.k. 5 Azs 2/2013-26 z 29. mája 2014, podľa ktorých „je obtížné, ne-li nemožné stanovit jakákoliv\nměřítka hodnocení subjektivních znalostí člověka o náboženství nebo víře, na druhou stranu však\nlze jistou, alespoň minimální, povědomost o této víře od žadatele o mezinárodní ochranu, který tvrdí,\nže zastává určitá náboženská přesvědčení, o která opírá své azylově relevantní důvody, požadovat\nv těch případech a v tom rozsahu, které odpovídají osobním charakteristikám daného žadatele i\ncharakteristikám prostředí, z něhož pochází.“ prihliadal na to, že v priebehu konania o navrhovateľovej\n\nžiadosti sa jeho znalosti o kresťanstve do určitej miery prehlbovali, pričom ide o bežného veriaceho,\nktorý bol na území Slovenskej republiky preukázateľne pokrstený a je preto bez pochybností, že sa\nkresťanom stal. Súd si bol vedomý skutočnosti, že kresťanstvo, viera nie je merateľná počtom návštev\nkostolov, ale ide hlavne o vnútorné presvedčenie toho ktorého veriaceho. Na týchto záveroch odvolací\nsúd zotrváva aj naďalej. Je nutné, aj s poukazom na vyjadrenie p. F. W. - kazateľa a správcu Zboru\nCirkvi Bratskej Kaplnka ( č.l. 959-961 administratívneho spisu), dodať, že viera nie je statická vec, ale\nproces, ktorý sa ustavične vyvíja. Je pritom zjavné, že aj samotné vnútorné presvedčenie navrhovateľa,\nresp. znalosti o kresťanstve sa v priebehu konania, za ustavične sa meniacej životnej situácie (napr.\nzmena miesta pobytu) vyvíjali. Z výpovedí navrhovateľa okrem iného vyplynulo, že tento v poslednej\ndobe navštevoval Zbor Cirkvi Bratskej Kaplnka, kde sa stretával aj s miestnym kazateľom. Uvedené\nnapokon potvrdzuje aj samotné vyjadrenie, na ktoré odvolací súd už vyššie poukázal, z čoho možno\nidentifikovať náznaky o úprimnosti jeho viery.\nNavrhovateľ namietal, že odporca ani krajský súd nemajú zákonom zverenú právomoc posudzovať\nhĺbku, mieru a úprimnosť jeho viery, keďže jeho pracovníci nemajú zodpovedajúce teologické vzdelanie.\nPodľa názoru odvolacieho súdu je skutočne obtiažne posúdiť hĺbku, mieru či úprimnosť viery, a to\npráve z dôvodu, že sa jedná o vnútorné presvedčenie toho-ktorého jedinca. Navyše takéto posúdenie\nbude vždy iba subjektívnym názorom hodnotiacej osoby. Odvolací súd sa nestotožnil s hodnotením\nnavrhovateľovej viery zo strany odporcu resp. krajským súdom. Zohľadnil námietku navrhovateľa o tom,\nže za účelom objektívneho posúdenia viery bolo potrebné vziať do úvahy predovšetkým vyjadrenia\ncirkevných hodnostárov (viď vyjadrenie p. F. W.).\nPokiaľ ide o samotné návštevy bohoslužieb, bez ohľadu na to či sa konali v gréckokatolíckych,\nrímskokatolíckych kostoloch alebo v zbore Cirkvi bratskej, tieto bez ďalšieho nepreukazujú úprimnosť\nviery, avšak do určitej miery naznačujú, aké je vnútorné presvedčenie veriaceho a sú indikátorom\npre posúdenie náboženskej aktivity. Navrhovateľ, ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, sa\nbohoslužieb zúčastňoval, v určitej dobe (po presťahovaní sa do Bratislavy) sporadicky, a od konca roka\n2015 v zbore Cirkvi bratskej pravidelne (podľa vlastných tvrdení v odvolaní). Ďalšie spochybňovanie\núprimnosti navrhovateľovej viery (sviatosť krstu prijal v gréckokatolíckom kostole) na základe jeho účasti\nna bohoslužbách reformovaných cirkví (evanjelické kostoly, zbor Cirkvi bratskej) je vo svetle zistených\ninformácií o krajine pôvodu nelogické. Je tomu tak najmä vzhľadom na to, že tak ako príslušníci katolíckej\ncirkvi, tak aj príslušníci reformovaných cirkví sú kresťanmi. Zároveň, pokiaľ navrhovateľ prejavuje svoju\nvieru účasťou na bohoslužbách Cirkvi bratskej, resp. na jej ďalších aktivitách, nepopiera svoju vieru ani\npríslušnosť ku kresťanskému náboženstvu.\nOdvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval záver odporcu o účelovom\nkonvertovaní za nepresvedčivý. Preto bolo potrebné žiadosť o azyl posudzovať tak, že navrhovateľove\nkonvertovanie na kresťanstvo bolo úprimné a zároveň pre jeho konanie v krajine pôvodu, ale aj pre jeho\nďalšie počínanie na území Slovenskej republiky je tzv. odpadlíkom od islamu. Rovnako k nesprávnym\nzáverom dospel krajský súd, ktorý sa stotožnil s odporcovým vyhodnotením navrhovateľovho konania\na viery.\nVo svetle vyššie uvedených záverov sa odvolací súd nestotožnil ani so spochybnením opodstatnenosti\nnavrhovateľových obáv z prenasledovania. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že odporca\nv priebehu konania opakovane zaobstaral množstvo podrobných informácií o krajine pôvodu\nnavrhovateľa. Zistené informácie následne odporca citoval v preskúmavanom rozhodnutí. Z\nodôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že odporca síce nevynechal ani tie, ktoré svedčia v prospech\nnavrhovateľa, avšak napriek zisteným skutočnostiam, ktoré zrejme nasvedčujú tomu, že by navrhovateľ\nmohol v prípade návratu do krajiny pôvodu čeliť prenasledovaniu, rozhodol o neudelení azylu.\nNajmä pochybil, keď konštatoval, že navrhovateľ v Iráne, ani na území Slovenskej republiky nežil ako\nkresťan a nepreukázal, že by sa iránske štátne orgány dozvedeli o jeho konvertovaní. Odvolaciemu súdu\nnie je takisto jasné, ako si môže byť správny orgán istý, že v Iráne sa o navrhovateľovom konvertovaní\nnemôžu dozvedieť, a preto nebude mať po návrate do krajiny pôvodu žiadne problémy v súvislosti\nso svojim konvertovaním na kresťanstvo, navyše keď problémy s náboženskou políciou mal aj pred\nopustením krajiny pôvodu. Aj v prípade, ak by navrhovateľa iránske štátne orgány nepovažovali za\nkonvertitu (ak by konvertovanie úspešne tajil), z jeho výpovedí je zrejmé, že nechce žiť a ani nežil v\nduchu islamského náboženstva, s ktorým nesúhlasí, a preto by ho bolo možné považovať za odpadlíka\nod islamu, čo má obdobné následky ako konvertovanie.\n\nPodľa informácií o krajine pôvodu kresťanskí konvertiti čelia riziku ujmy zo strany štátnych orgánov,\npretože sú považovaní za odpadlíkov. Konvertiti čelia fyzickým útokom, obťažovaniu, sledovaniu,\nzatýkaniu, väzneniu, rovnako ako mučeniu a zlému zaobchádzaniu vo väzbe (č.l. 952). Na rovnakom\nmieste sa nachádza aj správa o tom, že „členovia evanjelických cirkví a domácich miest na bohoslužby\na tí, ktorý sa aktívne snažia obracať ostatných na vieru ... čelia reálnemu riziku prenasledovania.“ Ďalej\npodľa správy Medzinárodného sekretariátu Amnesty international (č.l. 951) ak je osoba zatknutá na\nzáklade podozrenia z konvertovania, prípad pôjde pred súd alebo osoba bude prepustená bez obvinenia,\navšak existuje značné riziko zlého zaobchádzania alebo mučenia počas väznenia. Z administratívneho\nspisu tiež vyplynuli správy o tom, že väčšina kresťanov, ktorí boli zadržaní uvádzajú, že čelili vyhrážkam\nuloženia trestu smrti, pričom existuje možnosť, aby bol takýto trest uložený mužovi za odpadlíctvo,\nktoré síce nie je zakotvené v iránskych zákonoch, avšak sudca sa môže uplatňujúc čl. 167 iránskej\nústavy odvolať na „pôvodné islamské zdroje alebo autoritu Fatwa“ pri vytváraní svojho úsudku. Podľa\npráva šaria sa odpadlíctvo tretá smrťou pre mužov (č.l. 950). Podľa Ministerstva zahraničných vecí\nUSA sa kresťania, zvlášť evanjelikáni stretávajú s neprimeranou úrovňou zatýkania a vysokou úrovňou\nobťažovania a dozoru. Obdobné problémy majú moslimskí konvertiti na kresťanstvo. Praxou sú aj\ndomové razie a zásahy proti domácim cirkvám (č.l. 949). Podľa Fínskeho imigračného servisu sú\nnajtypickejšími obvineniami pre kresťanských konvertitov ohrozovanie národnej bezpečnosti, členstvo\nv skupinách pokúšajúcich sa o zvrhnutie islamskej republiky, propaganda proti režimu a urážanie\nnáboženských hodnôt(č.l. 948).\nOsobitne k odpadlíctvu aj na ďalších miestach vyplynulo, že aj napriek nekodifikovaniu odpadlíctva ako\ntrestného činu, je možné vydať rozsudok o odpadlíctve v zmysle čl. 167 iránskej ústavy (č.l. 947). Podľa\nFínskeho imigračného servisu (dátum publikovania 21.08.2015, č.l. 946) zákon nestanovuje trest smrti\nza odpadlíctvo a kacírstvo, ale súd vyniesol v predchádzajúcich rokoch hrdelné tresty na základe ich\nvýkladu Fatwa (právne názory alebo dekréty vydané islamským cirkevným vodcom).\nPokiaľ ide o materiály nachádzajúce sa v spisoch, použité v predmetnom konaní, tieto nevylučujú\nnebezpečenstvo prenasledovania konvertitov. V administratívnom spise sa na jednej strane vyskytujú\ntaké správy, ktoré jednoznačne potvrdzujú riziko prenasledovania konvertitu/odpadlíka a na druhej\nstrane také, ktoré uvedené riziko za určitých okolností zmierňujú. Problémy spravidla nemajú tí, ktoré\nsvoju vieru nedávajú verejne najavo. Od žiadateľa o azyl či doplnkovú ochranu ale nie je dôvodné\nvyžadovať, aby zabránil svojmu prenasledovaniu v krajine pôvodu tým, že sa vzdajú prejavov svojej\nviery. Vyplýva to aj z rozhodnutia Súdneho dvora C-71/11 a C-99/11 z 5. septembra 2012 „článok 2\npísm. c) smernice treba vykladať v tom zmysle, že obava žiadateľa z prenasledovania je oprávnená\nvtedy, ak príslušné orgány s ohľadom na osobnú situáciu žiadateľa zastávajú názor, že je dôvodné\nsa domnievať, že po jeho návrate do jeho krajiny pôvodu bude vykonávať náboženské úkony, ktoré\nho vystavia skutočnému riziku prenasledovania. Pri individuálnom posudzovaní žiadosti o získanie\npostavenia utečenca uvedené orgány od žiadateľa nemôžu odôvodnene požadovať, aby sa týchto\nsvojich náboženských úkonov vzdal.“ Tiež niektoré správy potvrdzujú, že prenasledovaniu čelia, resp.\nmôžu čeliť osoby, ktoré sa aktívne podieľajú na obracaní iných moslimov na kresťanstvo. Avšak\ntakéto správy, vzhľadom na vyššie uvedené informácie nevylučujú riziko prenasledovania konvertitu na\nkresťanstvo/odpadlíka.\nZáverom odvolací súd poukazuje na zásadu, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo \"v\nprípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu \" (\"benefit of doubt\"). Ak sú dané\nskutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd\nžiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím\nna jeho presvedčenie, názorom, správanie atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že\nto tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii\ndôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. V predmetnej právnej veci odvolací súd,\nrešpektujúc vyššie uvedené zásady a špecifiká konania o medzinárodnej ochrane, najmä zásadu „benefit\nof doubt“, dospel k záveru o tom, že v prípade navrhovateľovej žiadosti možno dôvodne konštatovať\nnaplnenie predpokladov pre udelenie azylu z náboženských dôvodov.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a §\n151 ods. 1 a 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1a 2 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že\nnavrhovateľovi ktorý mal úspech vo veci ich náhradu priznal podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu\nv zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu 925,20 €\ntitulom trov právneho zastúpenia.\nTrovy konania pozostávajú z odmeny advokáta v sume 872,83 € za úkony právnej služby v roku 2016\npo 143 €, v roku 2017 po 147,33 € a v roku 2018 po 153,50 €, a to:\n- prevzatie a príprava zastupovania dňa 26.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky);\n- príprava opravného prostriedku zo dňa 01.06.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky);\n- účasť na pojednávaní dňa 24.08.2016 (§13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky);\n- príprava odvolania zo dňa 28.10.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky);\n- príprava písomných pripomienok na Súdny dvor EÚ (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky);\n- ďalšia porada s klientom (§ 13a ods. 2 písm. d) vyhlášky) a\n- účasť na vyhlásení rozsudku dňa 19.11.2018 (§ 13a ods. 4 veta prvá vyhlášky).\nV zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhlášky má advokát právo na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné\nvýdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý\núkon právnej služby. Jedna stotina výpočtového základu za úkon právnej služby v roku 2016 predstavuje\nsumu 8,58 €, v roku 2017 sumu 8,84 € a v roku 2018 sumu 9,21 €. Za štyri úkony právnej služby v roku\n2016, jeden úkon právnej služby v roku 2017 a jeden úkon právnej služby v roku 2018 (s poukazom na §\n151 O.s.p., nakoľko si právna zástupkyňa navrhovateľa za ďalšiu poradu s klientom a účasť na vyhlásení\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky účtovala spolu 153,50 € a režijný paušál 9,21 €) má\nprávna zástupkyňa navrhovateľa právo na náhradu uvedených výdavkov v sume 52,37 €.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/13/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "e41ca095-ff74-4321-af46-43359b65ff11:86d472a9-fc59-4927-9cc2-75f2c60208ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015200236.1", "spisova_znacka": "9Saz/4/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/4/2015 z 14. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-04-14", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200236.1"}, {"guid": "dd0d56d1-bb25-4767-b9ce-5ffdedace8ba:0d34131a-5296-427c-9c4f-86e37bdfc1af", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1012201700.1", "spisova_znacka": "9Saz/62/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/62/2012 z 27. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-11-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012201700.1"}], "citovane_v": []}