{"guid": "3529e975-aa32-4349-9573-4c008ece9d15:0cc62103-9253-4824-988c-7ccba62da6ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016200954.2", "spisova_znacka": "1Sžk/5/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/5/2017 z 19. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. 1Sžk/5/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016200954.2", "identifikacne_cislo": "1016200954", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2018-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0cc62103-9253-4824-988c-7ccba62da6ee", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200954.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200954.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200954.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/5/2017\n1016200954\n19. 06. 2018\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2018:1016200954.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): S..\nK. C., Q.., občan Slovenskej republiky, nar. XX. V. XXXX, bytom J. H. I. XXXX/XX, XXX XX D., s\ndoručovacou adresou: Z. Č.. X, XXX XX D., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, IČO: 00 151\n866, s adresou Tomášikova č. 46, 832 05 Bratislava, vo veci žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej\nsprávy, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. decembra 2016\nč.k. 1S/121/2016-131, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. decembra 2016\nč.k. 1S/121/2016-131 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom súde\n1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 06.06.2016 na Krajský súd v Bratislave domáhal, aby krajský súd (po\n01.07.2016 v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok /ďalej len „S.s.p.\", resp. „Správny\nsúdny poriadok\"/ s oprávnením správneho súdu) žalovanému:\n- prikázal do 3 dní oznámiť podniku LESY Slovenskej republiky, š.p., IČO: 36 038 351 (ďalej len\n„Lesy SR\"), že odsúhlasenie hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období\nod skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu\nstarostlivosti o lesy (2016 - 2025) vykonané listom zo dňa 21.12.2015 sa ruší a Okresný úrad Bratislava\nvyjadruje výslovný nesúhlas s pokračovaním akejkoľvek činnosti na základe tohto napadnutého listu,\n- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava bez účasti dotknutej\nverejnosti v rozsahu podľa Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor\"),\n- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava pokiaľ nie sú\nvypracované priority z hľadiska významu a priority z hľadiska degradácie alebo deštrukcie podľa\nsmernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov. voľne žijúcich živočíchov a voľne žijúcich rastlín (ďalej\nlen „smernica č. 92/43\"),\n- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava, ktoré boli navrhnuté\npodnikateľským subjektom, a prikazuje mu do 3 dní oznámiť spoločnosti LH Projekt - SK, s.r.o., IČO: 36\n615 919 (ďalej tiež „vyhotovovateľ\"), že zmluva o dielo č. 174/NLC/2015-VO je neplatná, pretože je v\nrozpore s právom Európskej únie (ďalej len „právo EÚ\"),\n- zakázal odsúhlasovať hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava, ktoré boli navrhnuté\nsubjektom bez výslovného oprávnenia na podanie návrhu hospodárskych opatrení, a prikázať mu do 3\ndní oznámiť spoločnosti LH Projekt - SK, s.r.o., IČO: 36 615 919, že na podanie návrhu hospodárskych\nopatrení nemá uzatvorenú platnú zmluvu a návrh hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR\nBratislava v období od skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia\nnávrhu programu starostlivosti o lesy (2016 - 2025) je nezákonný.\n\nUvedený petit žalobcu kasačný súd s prihliadnutím na zákonné zmeny po 01.07.2016 musí subsumovať\npod žiadosť o súdnu ochranu pred pokračovaním znemožnenia účasti verejnosti v príprave odsúhlasenia\nvýrubu stromov, na ktorý sa podľa žalobcu môže vzťahovať aj zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní\nvplyvov na životné prostredie (ďalej tiež „zák. č. 24/2006 Z.z.\").\nPodľa § 491 ods. 1 S.s.p. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec platí, že ak nie je ďalej ustanovené\ninak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 491 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak\nby boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. na účely\nPodľa § 3 ods. 1 písm. e) S.s.p. v citovanom znení na účely tohto zákona sa rozumie\ne) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej\nsprávy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a\nprávnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly\nalebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\nPodľa § 252 ods. 1 S.s.p. v citovanom znení žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným\nzásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho\nopakovanie.\n2. Žalobca ďalej špecifikoval predmet sporu, že podľa jeho mienky ide o nezákonnú ťažobnú činnosť\n(t.j. obnovné ťažby, výchovné ťažby a prečistky stromov - na účely uznesenia tiež „výrub stromov\") v\núzemí európskeho významu Devínska Kobyla (ďalej tiež „SKUEV Devínska Kobyla\") registrovaného v\nzmysle § 27 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z.z.\") ako\nsúčasť sústavy Natura 2000 - viď\n1/ vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 138/2001 Z.z. o Chránenej krajinnej\noblasti Malé Karpaty ako aj\n2/ vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 17/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú\nnárodné prírodné rezervácie a uverejňuje zoznam prírodných rezervácií,\nso stupňom ochrany 2, resp. 4 z dôvodu ochrany najmä Dubovo-hrabových lesov lipových (9170),\nLipovo-javorových sutinových lesov (9180) alebo Kyslomilných bukových lesov (9110 [ide o údaje z\nvýnosu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1/2004 (VZZ3), ktorým sa vydáva\nnárodný zoznam území európskeho významu].\nPodľa § 27 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z.z. v citovanom znení územím európskeho významu podľa tohto\nzákona sa rozumie územie v Slovenskej republike tvorené jednou alebo viacerými lokalitami,\na) na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na\nochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia,\nb) ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným ministerstvom a prerokovaným s\nministerstvom pôdohospodárstva (ďalej len \"národný zoznam\").\nPodľa § 27 ods. 7 zák. č. 543/2002 Z.z. v citovanom znení navrhované územie európskeho významu\nuvedené v národnom zozname ustanovenom podľa odseku 5 sa považuje za chránené územie\nvyhlásené podľa tohto zákona so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname. Pri posudzovaní\nvplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie podľa osobitného predpisu [poznámka č. 64 smeruje\nna zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov], pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj inej činnosti podľa tohto zákona sa postupuje v súlade\nso stupňom ochrany navrhovaného územia európskeho významu, tak ako vo vyhlásenom chránenom\núzemí.\nPodľa § 104a ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z. v citovanom znení programy starostlivosti o lesy vyhotovené\npodľa predpisov účinných do 1. mája 2010 a programy starostlivosti o lesy podľa odseku 2, ktoré\nsa dotýkajú území patriacich do európskej sústavy chránených území, sa považujú za programy\nstarostlivosti o lesy podľa tohto zákona, ak prešli primeraným posúdením podľa § 28.\nPodľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v citovanom znení akýkoľvek\nplán [poznámka č. 64a smeruje na ustanovenie § 3 písm. c) zák. č. 24/2006 Z.z.] alebo projekt\n[poznámka č. 64b sa dotýka ustanovenia § 3 písm. e) zák. č. 24/2006 Z.z.], ktorý priamo nesúvisí so\nstarostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie\núzemie alebo územie európskeho významu (ďalej len \"územie sústavy chránených území\") alebo nie je\npre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným\n\nplánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto\núzemie z hľadiska cieľov jeho ochrany.\n3. V SKUEV Devínska Kobyla bol výrub stromov odobrený žalovaným prostredníctvom listu z 21.12.2015\noznačeným ako „Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období\nod skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu\nstarostlivosti o lesy (2016 - 2025)\" (ďalej len „odsúhlasené opatrenia\").\n4. Predmetom preskúmania je potom podľa žalobcu popri dlhodobom znemožnení účasti verejnosti\nna procese smerujúcom k prijatiu odsúhlasených opatrení aj činnosť subjektu Lesy SR na základe\nodsúhlasených opatrení, ktoré nie sú rozhodnutím a ktoré boli podkladom k aktuálnemu výrubu stromov\nbez pripustenia verejnosti do procesu odsúhlasovania opatrení, pričom žalobca označil ustanovenie §\n41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej na účely uznesenia len „zák. č. 326/2005 Z.z.\"), že\nje v rozpore s čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zaručujúcim účasť verejnosti.\nPodľa § 41 ods. 15 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení hospodárske opatrenia v období od\nskončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti navrhuje\nvyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po\nprerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy.\n5. Ďalej žalobca poukázal aj na rozpor odsúhlasených opatrení so smernicou č. 92/43, lebo nejde o\nzásahy vykonané iba na základe programu starostlivosti o lesy, avšak tento program musí obsahovať\naj priority z hľadiska významu lokalít pre zachovanie v priaznivom stave, alebo obnovenie do takého\nstavu typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I, alebo druhov uvedených v prílohe II. a pre\nkoherenciu sústavy Natura 2000 a priority z hľadiska rizika degradácie alebo deštrukcie, ktorým sú tieto\nlokality vystavené.\nPodľa čl. 1 písm. a) smernice č. 92/43 v citovanom znení na účely tejto smernice:\na) ochrana znamená súbor opatrení vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov\na populácií druhov divokej fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm. e) a písm. i); [.]....\nPodľa čl. 6 ods. 2 smernice č. 92/43 v citovanom znení členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa\nna osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj\nrušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné\nvo vzťahu k cieľom tejto smernice.\nPodľa čl. 6 ods. 3 smernice č. 92/43 v citovanom znení akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo\nnesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť\ntúto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému\nodhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov\nzhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia\ns plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality,\na v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.\n6. Len také zásahy podľa žalobcu, ktoré sú súčasťou programu starostlivosti o lesy, ktorý prešiel\nprimeraným posúdením vrátane posúdenia účasti verejnosti, možno akceptovať ako súčasť správy\nlokality, kedy nie je potrebné vykonanie posúdenia jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov\nochrany lokality - t.j. procesom posudzovania vplyvov projektov a plánov na životné prostredie (ďalej tiež\n„proces EIA\") v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.\nPodľa § 41 ods. 8 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení orgán štátnej správy lesného hospodárstva\nbezodkladne oznámi dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám,\nktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti dotknuté, že do správy o hospodárení môžu\nnahliadnuť a zároveň ich vyzve na predloženie pripomienok k správe o hospodárení a požiadaviek na\nvypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti v lehote do 15 dní od doručenia oznamu;\nna pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote, sa neprihliada. V ozname\nuvedie dátum prerokovania správy o hospodárení a predložených pripomienok a požiadaviek, ktoré sa\nuskutoční najneskôr do siedmich dní od posledného dňa lehoty, určenej na ich predloženie.\nPodľa § 41 ods. 16 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení záväzné vyjadrenie podľa odseku 8 dotknuté\norgány doručia príslušnému orgánu štátnej správy lesného hospodárstva do 15 dní od doručenia výzvy,\n\nak vyjadrenie v určenej lehote nedoručia, má sa za to, že nemajú pripomienky k správe o hospodárení\na požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti, za ktorých dodržania\nprogram starostlivosti nebude mať významný vplyv na územie európskej sústavy chránených území.\nZáväzné vyjadrenie podľa odseku 13 dotknuté orgány doručia príslušnému orgánu štátnej správy\nlesného hospodárstva do 30 dní od doručenia návrhu, ak vyjadrenie v určenej lehote nedoručia, má sa\nza to, že s návrhom programu starostlivosti súhlasia [poznámka č. 57a smeruje na ustanovenia § 9 ods.\n1 písm. m) a § 103 ods. 7 až 9 zák. č. 543/2002 Z.z.].\nPodľa § 9 ods. 1 písm. m) zák. č. 543/2002 Z.z. v citovanom znení orgán ochrany prírody je dotknutým\norgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o\nm) schválenie alebo zmenu programu starostlivosti o lesy [poznámka č. 35 smeruje na ustanovenie §\n40 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z.] ....\nPodľa § 40 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení program starostlivosti o lesy (ďalej len\n\"program starostlivosti\") je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa na trvalo\nudržateľné hospodárenie v lesoch; nie je nástrojom na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ani určenie\nobhospodarovateľov lesa.\nPodľa § 103 ods. 7 zák. č. 543/2002 Z.z. v citovanom znení orgán ochrany prírody má v konaniach\nuvedených v § 9 ods. 1 písm. a) až f) postavenie dotknutého orgánu [poznámka č. 122 smeruje na\nustanovenia § 140a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon)]; vyjadrenie orgánu ochrany prírody uplatnené v týchto konaniach sa považuje za záväzné\nstanovisko [poznámka č. 123 smeruje na ustanovenie § 140b stavebného zákona], ak sa týka územia s\ntretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ako aj územia s prvým alebo druhým stupňom ochrany,\nak nejde o zastavané plochy a nádvoria, záhrady a vinice.\nPodľa § 140b ods. 1 stavebného zákona v citovanom znení záväzné stanovisko je na účely konaní podľa\ntohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho\nzáujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise.\nObsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez\nzosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\nUstanovenie § 103 ods. 8 zák. č. 543/2002 Z.z. pre citované znenie bolo zrušené s účinnosťou od\n1.1.2015\nPodľa § 103 ods. 9 zák. č. 543/2002 Z.z. v citovanom znení rozhodnutím o vydaní súhlasu, povolení\nvýnimky, nevydaní súhlasu alebo nepovolení výnimky podľa tohto zákona, odborným stanoviskom a\nvyjadrením je orgán štátnej správy viazaný. Vyjadreniami podľa § 9 ods. 1 písm. a) až f) a m) nie sú\norgány štátnej správy viazané, ak sa týkajú vojenských obvodov.\n7. Záverom žalobca poukázal na to, že vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný\npredpis, a to sťažnosti na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a na Ministerstvo\npôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Na základe uvedených skutočností žalobca\nnavrhol správnemu súdu, aby jeho žalobe bolo vyhovené.\nB)\n8. Na základe výzvy správneho súdu žalovaný vyslovil názor, že účasť verejnosti v konaní o odsúhlasení\nopatrení vylúčená nebola. Upozornil, že návrh programu starostlivosti o lesy pre LC Lesy SR Bratislava\nna obdobie roku 2016-2025, ktorého súčasťou sú aj odsúhlasené opatrenia, bol zverejnený v čase od\n15.03.2016 do 31.03.2016 na internetovej stránke: http://www.minv.sk/?uradna-tabula a od 04.04.2016\naž doteraz je návrh programu starostlivosti o lesy (2016-2025) spolu s hospodárskymi opatreniami,\nktoré odsúhlasil žalovaný v súlade s § 41 ods. 15 zák. č. 326/2005 Z.z. dostupný verejnosti na\ninternetovej stránke: http://www.minv.sk/?navrh-psl-pre-lc-lesy-sr-bratislava (ďalej aj obidve spoločne\nako „internetová úradná tabuľa\"). Či vôbec a kto komunikoval so žalovaným na základe informácií z\ninternetovej tabule, to žalovaný neuviedol.\n9. Možnosť účasti v konaniach podľa zák. č. 326/2005 Z.z. je podľa § 67 ods. 4 až 6 zák. č. 326/2005\nZ.z. poskytnutá ktorémukoľvek občanovi v Slovenskej republike prostredníctvom združení v správnou\nsubjektivitou, čím sa napĺňa aj požiadavka na hospodárny postup v správnom konaní. Aarhuský dohovor\npodľa žalovaného nikde neuvádza striktne a explicitne súdnu ochranu práv zúčastnenej verejnosti.\nPodľa § 67 ods. 4 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení platí, že ak združenie s právnou subjektivitou\n[poznámka č. 96 smeruje na ustanovenie Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 83/1990 Zb. o\n\nzdružovaní občanov] nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou [poznámka č. 97\nsmeruje na ustanovenie § 15a Správneho poriadku], ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním\na ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od\nupovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5.\nPodľa § 67 ods. 5 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení združenie podľa odseku 4 môže písomne\npožiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva, aby ho upovedomil o začatých správnych\nkonaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia,\njeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene občianskeho združenia\na určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené, vrátane uvedenia záujmov, ktoré\nby mohli byť týmto konaním dotknuté.\nPodľa § 67 ods. 6 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení orgán štátnej správy lesného hospodárstva,\nktorému žiadosť podľa odseku 5 bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 o\nzačatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich\ndní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.\n10. Ďalej poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor\") rozsudkom sp.zn.\nC-240/09 z 08. marca 2011 rozhodol, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok v\npráve Európskej únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva\ntýkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo\nžaloby, ktorý bude v čo najväčšej miere v súlade s cieľmi čl. 9 ods. 3 Dohovoru.\nPodľa § 24 ods. 2 zák. 24/2006 Z.z. v citovanom znení dotknutá verejnosť má postavenie účastníka\nv konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej\núčasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu [poznámka č. 24 smeruje na ustanovenie § 14\nSprávneho poriadku]. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem\nna navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\npriamo dotknuté.\nPodľa § 24 ods. 3 zák. č. 24/2006 Z.z. v citovanom znení verejnosť prejaví záujem na navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním\na) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,\nb) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30\nods. 6,\nc) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,\nd) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.\nPodľa § 18 ods. 1 písm. a) a g) zák. č. 24/2006 Z.z. v citovanom znení predmetom posudzovania vplyvov\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá\na) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené\nv písmene b),\ng) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá\npodľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny [poznámka č. 8a smeruje na\nustanovenie § 28 ods. 4 zák. č. 543/2002 Z.z.] pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii\ns inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území.\nC)\n11. Žalobca podaním zo 17.11.2016 (č.l. 94) označeným ako „Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo\ndňa 21.06.2016\" svoju žiadosť o súdnu ochranu pred nezákonným výrubom stromov žiadal zmeniť\nnasledovne:\n„Súd prikazuje Okresnému úradu Bratislava do 3 dní oznámiť podniku LESY Slovenskej republiky, š.p.,\nIČO: 36 038 351, že odsúhlasenie hospodárskych opatrení v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období\nod skončenia platnosti programu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu\nstarostlivosti o lesy (2016 - 2025) vykonané listom zo dňa 21.12.2015 sa v časti schválenia obnovnej\nťažby na Území európskeho významu Devínska Kobyla ruší a vyjadruje sa nesúhlas s pokračovaním\nobnovnej ťažby na Území európskeho významu Devínska Kobyla.\"\n\n12. V uvedenom podaní opierajúc sa o argument realizácie neprimerane masívnych výrubov (argument\nporovnávajúci objem 2.813 m3 vyťaženého bukového dreva v rozmedzí rokov 2006 - 2015 s\nodsúhlasenou ťažbou buka iba na rok 2016 v objeme 1.175 m3) si žalobca postupne položil viacero\notázok. Na niektoré z nich odpovedal s podporou v rozhodovacej praxi Súdneho dvora (najmä jeho\nrozsudok sp.zn. C-127/02 zo dňa 07. septembra 2002 vo veci van de Waddenzee).\n13. Tiež žalobca s prihliadnutím na obsah listu subjektu Lesy SR zo dňa 12.01.2015 č. 67238/2015\n(č.l 121) podčiarkol tam uvedenú neznalosť o množstve vykonaného výrubu stromov prezentovanú na\nstrane subjektu Lesy SR ako aj tvrdenú neznalosť tohto údaju na strane poverenej organizácie, ktorá\nmá povinnosť monitorovať stav biotopov a ich evidenciu podľa § 65a zák. č. 543/2002 Z.z., t.j. Štátnu\nochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOPSR\"). S poukazom na list subjektu Lesy SR zo dňa\n12.01.2015 č. 67238/2015 (č.l 121) ako aj na účasť spoločnosti LH projekt, s.r.o. pri vyhotovení plánu\nstarostlivosti o lesy navrhol žalobca správnemu súdu výsluch\n- pána X.. K. J., z adresy Lesná správa BA, Pekná cesta 19, 831 52 Bratislava a\n- pána X.. X. Z., z adresy LH Projekt s.r.o., Holého 23, 921 01 Piešťany.\nPodľa § 65a ods. 2 písm. a), h), i), k), l), m), t) a v) zák. č. 543/2002 Z.z. v citovanom znení Štátna\nochrana prírody Slovenskej republiky\na) obstaráva a zabezpečuje starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny [viď § 2 ods. 2 písm.\no) zák. č. 543/2002 Z.z. - poznámka kasačného súdu] vrátane vykonávania ich revízií,\nh) vyhotovuje, obstaráva a vedie vybranú dokumentáciu ochrany prírody a krajiny a iné odborné podklady\ns ňou súvisiace, poskytuje informácie z nej a realizuje vybrané opatrenia z nej vyplývajúce,\ni) vypracúva programy starostlivosti o územia medzinárodného významu [viď § 17 ods. 11 zák. č.\n543/2002 Z.z. - poznámka kasačného súdu],\nk) poskytuje potrebné podklady a súčinnosť pri komplexnom zisťovaní stavu lesa a rámcovom plánovaní,\nl) zabezpečuje označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny,\nm) vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny a vedie evidenciu správ o výsledkoch\nich výskumu a na svojom webovom sídle zverejňuje výsledky výskumu financovaného z verejných\nzdrojov (§ 56 ods. 4),\nt) vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických\npodmienkach a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability,\nv) spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody.\nD)\n14. Krajský súd v Bratislave ako správny súd konajúci po 01.07.2016 v zmysle ustanovenia § 491 ods. 1\na vec posudzujúc podľa § 252 a nasl. ustanovení Správneho súdneho poriadku ako žalobu proti inému\nzásahu orgánu verejnej správy prejednal ju bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba\nnie je dôvodná, a preto ju svojim uznesením (ďalej len „napadnuté uznesenie\") zamietol v zmysle § 261\nS.s.p. (viď bod č. 48 napadnutého uznesenia) z dôvodov nižšie uvedených.\nPodľa § 261 S.s.p. v citovanom znení platí, že ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je\ndôvodná, uznesením ju zamietne.\n15. Rovnako vyslovil (viď body č. 51 a 55 napadnutého uznesenia), že tak návrh na prerušenie konania\nz dôvodu položenia prejudiciálnych otázok ako aj návrh žalobcu o odkladný účinok žaloby zamieta.\nPodľa § 491 ods. 1 S.s.p. v citovanom znení platí, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon\naj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho\núčinnosti.\n16. S poukazom na relevantné ustanovenia Správneho súdneho poriadku, Ústavy Slovenskej republiky\na zák. č. 326/2005 Z.z. a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v administratívnom\nspise, žalobných dôvodov a argumentácie žalovaného správny súd poukázal na to, že žalobca\nnepreukázal splnenie podmienok stanovených v ustanovení § 252 a § 254 S.s.p. na podanie tohto typu\nžaloby (viď bod č. 40 napadnutého uznesenia). Svoj procesný názor odôvodnil tým, že žalobca nie je\núčastníkom konania v zmysle ustanovenia § 41 ods. 15 v spojení s odsekom 18 zák. č. 326/2005 Z.z.\nPodľa § 254 S.s.p. v citovanom znení žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o\nsebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom\n\norgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho\nnásledkami.\nPodľa § 41 ods. 15 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení hospodárske opatrenia v období od\nskončenia platnosti programu starostlivosti do schválenia návrhu programu starostlivosti navrhuje\nvyhotovovateľ programu starostlivosti a odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po\nprerokovaní s vlastníkom, správcom a obhospodarovateľom lesa a s dotknutými orgánmi štátnej správy.\nPodľa § 41 ods. 18 zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení na konanie podľa odsekov 8, 9 a 15 sa\nnevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.\n17. Podľa správneho súdu je účasť občana podľa Aarhuského dohovoru v konaniach vedených na\nzáklade zák. č. 326/2005 Z.z. zabezpečená prostredníctvom možnosti účasti združení s právnou\nsubjektivitou (§ 67 ods. 4 až 6 zák. č. 326/2005 Z.z.). Návrh programu starostlivosti o lesy vrátane\nodsúhlasených opatrení bol zverejnený v čase od 15.03.2016 do 31.03.2016 na príslušnej internetovej\nstránke. Ďalej správny súd poukázal na rozdelenie samotného procesu vyhotovenia programu\nstarostlivosti o lesy na viacero etáp a samostatných konaní (viď body č. 42 až 45 napadnutého\nuznesenia).\n18. Čo sa týka iniciatívy žalobcu prejavenej na pojednávaní dňa 08.12.2016, t.j. aby správny súd zaslal\nnasledujúcu prejudiciálnu otázku na Súdny dvor:\n„Je potrebné vykladať čl. 6 ods. 3 smernice č. 92/43 tak, že obnovná ťažba dreva nemôže byť povolená\npríslušným orgánom v rámci „správy lokality\" a musí sa na ňu prihliadať ako na plán alebo projekt, ktorý\nbude mať pravdepodobne významný vplyv na chránenú lokalitu, pokiaľ v procese jej schvaľovania nie\nje objektívne preukázané:\n- kde sa presne chránený biotop nachádza,\n- koľko sa z biotopu už vyrúbalo,\n- koľko sa z neho má vyrúbať,\n- koľko prirodzeného zmladenia sa reálne v biotope príjme a\n- koľko prirodzeného zmladenia vôbec tvorí buk, ktorý je cieľom ochrany\",\nsprávny súd s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 písm. c) S.s.p. konštatoval, že sa s postupom\nnavrhnutým žalobcom nestotožnil. Predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru je činnosťou\nsúdu, ktorý návrh podáva, a predseda senátu, ktorý návrh predložil, musí prijať osobné /vnútorné\npresvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť Súdnemu dvoru a nie presvedčenie účastníka konania,\nktorému by predseda senátu „robil poštára\" so Súdnym dvorom (viď body č. 49 až 51 napadnutého\nuznesenia).\nII.\nObsah kasačných sťažností / stanoviská\nA)\n19. Proti napadnutému uzneseniu [nesprávne sťažovateľ označil formu súdneho rozhodnutia ako\nrozsudok - poznámka kasačného súdu] sťažovateľ s právnickým vzdelaním v zákonnej lehote podal\nkasačnú sťažnosť zo dňa 21.02.2017 (č.l. 147) z dôvodov uvedených v ustanovení\n- § 440 ods. 1 písm. f) , t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, ako aj\n- § 440 ods. 1 písm. g) v spojení s odsekom 2 S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n20. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch podľa § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. vrátane nutnosti\nzohľadniť hore uvedenú povinnosť podľa odseku 2 najmä uviedol, že:\n- k písm. g) :\no právo účasti žalobcu vyplýva z § 24 ods. 2 a 3 zák. č. 24/2006 Z.z. v spojení s § 178 ods. 3 a § 42\nods. 1 S.s.p.,\no žalobca ako fyzická osoba podal pripomienky aj stanovisko v konaní o určenie zásad pre vyhotovenie\nPSOL na roky 2016 - 2025,\n- k písm. f) :\no správny súd sa nezaoberal s argumentmi podanými žalobcu v jeho vyjadrení zo 17.11.2016.\n\nPodľa § 42 ods. 1 S.s.p. v citovanom znení platí, že ak má zainteresovaná verejnosť alebo\ndotknutá verejnosť (ďalej len \"zainteresovaná verejnosť\") právo podľa osobitného predpisu na účasť v\nadministratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená\na) podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),\nb) podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),\nc) podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,\nd) zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce\nsa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.\nPodľa § 178 ods. 3 S.s.p. v citovanom znení zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu\nžalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým\nbol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.\n21. Záverom sťažovateľ navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie spolu s priznaním zaplatených súdnych poplatkov.\nB)\n22. Z vyjadrenia žalovaného z 13.03.2016 (č.l. 160) ku kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ\nneuvádza žiadne nové právne relevantné skutočnosti. K aktívnej legitimácii sťažovateľa žalovaný\npoukázal na list zo dňa 24.06.2015 právnickej osoby OLEXOVA VASILISIN, s.r.o., advokátska\nkancelária, prostredníctvom ktorého boli žalovanému zaslané pripomienky k plánu starostlivosti o lesy,\npričom z ničoho nevyplýva, že by uvedené advokátske spoločenstvo bolo udelené splnomocnenie na\nzastupovanie sťažovateľa.\n23. Ďalej žalovaný zotrval na svojich argumentoch vyjadrených v liste č. OU-BA-OOP4-2016/008029 z\n21.06.2016, prostredníctvom ktorých sa k žalobe mal vyjadriť dostatočne.\n24. Záverom žalovaný navrhol, aby kasačný súd sťažovateľom podanú kasačnú sťažnosť zamietol ako\nnedôvodnú a výrok napadnutého uznesenia potvrdil.\nC)\n25. Výzvou z 15. júna 2017 a vzhľadom na text navrhnutej prejudiciálnej otázky (viď bod č. 18) kasačný\nsúd požiadal žalovaného, aby zodpovedal otázky v súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, ktorá je\nzaložená väčšinou na konkrétnych ustanoveniach úniového práva a ich spôsobu aplikácie v medziach\nvnútroštátneho práva, v nasledujúcom znení:\n1. Lesné celky dotknuté povolenou ťažobnou činnosťou (výrub stromov) sa nachádzajú na území\neurópskeho významu (Devínska Kobyla), ktorý je v zmysle právnych predpisov charakterizovaný\n2. alebo 4. stupňom ochrany, konkrétne ide o ochranu Dubovo-hrabových lesov lipových (9170),\nLipovo-javorových sutinových lesov (9180) alebo Kyslomilných bukových lesov (9110 - údaje z výnosu\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1/2004 (VZZ3), ktorým sa vydáva národný\nzoznam území európskeho významu). Ako sa táto skutočnosť v konkrétnej lokalite Devínskej Kobyly\nzohľadňuje pri rozhodovaní o výrube stromov z týchto lesných celkov?\n2. Aké sú kritériá pre výrub stromov? Je zabezpečené prostredníctvom týchto kritérií zachovanie\ndotknutých lesných celkov v Devínskej Kobyle v priaznivom stave alebo ich obnovenie do takého stavu\ntypov prirodzených biotopov z hľadiska rizika ich degradácie alebo deštrukcie, ktorému sú tieto lokality\nvystavené, ako to požaduje smernica č. 92/43?\n3. Vzťahuje sa na programy starostlivosti o lesy v lokalite Devínskej Kobyly posudzovací proces podľa\n§ 28 zák. č. 543/2002 Z.z.? Pokiaľ sa nevzťahuje, resp. nebol vykonaný, tak prečo ?\n4. Vzťahuje sa na programy starostlivosti o lesy v lokalite Devínskej Kobyly posudzovací proces podľa\n§ 18 ods. 1 písm. a) zák. č. 24/2006 Z.z.? Pokiaľ sa nevzťahuje, resp. nebol vykonaný, tak prečo ?\n5. Vzťahuje sa na programy starostlivosti o lesy v lokalite Devínskej Kobyly posudzovací proces podľa\n§ 18 ods. 1 písm. g) zák. č. 24/2006 Z.z.? Pokiaľ sa nevzťahuje, resp. nebol vykonaný, tak prečo ?\nBolo vydané odborné stanovisko štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny a ako vyhodnotilo objem\nnavrhovanej či realizovanej ťažby (výrub stromov - viď označenie 9170, 9180 alebo 9110) na degradáciu\nlesných celkov?\n6. Ako žalovaný vo svojej rozhodovacej praxi, najmä smerom k účasti verejnosti na posudzovaní\nprojektov a ich dopadov na životné prostredie, aplikuje rozsudok sp.zn. C-240/09 z 08.03.2011 Súdneho\n\ndvora Európskej únie, prostredníctvom ktorého rozhodol, že však prináleží vnútroštátnemu súdu\n(vnútroštátnym orgánom ochrany životného prostredia v súlade s ust. čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej\núnii), aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť\nna podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere\nv súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany\npráv poskytovaných právom EÚ, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, resp. dotknutá\nverejnosť, napadnúť na vnútroštátnom súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by\nmohlo byť v rozpore s právom EÚ v oblasti životného prostredia?\n26. Žalovaný listom zo dňa 24.07.2017 na vyššie uvedené otázky odpovedal nasledovne:\n1. Program starostlivosti o lesy zohľadňuje smernicu č. 92/43 prostredníctvom zák. č. 543/2002 Z.z.\n(napríklad § 2 písm. i/ alebo § 41 ods. 13) tak, že činnosti v chránených územiach sú obmedzené\nstupňom ochrany. Vyhotovovateľ programu starostlivosti o lesy rešpektoval požiadavky ochrany prírody\na dotknutých orgánov, čo je uvedené v Protokole o výsledkoch prerokovania správy o doterajšom\nhospodárení a určení zásad na vyhotovenie PSL pre LC Lesy SR Bratislava na obdobie rokov 2016 2025 č. OUBA-OOP4-2015/053582 zo dňa 30.07.2015 (ďalej len „protokol z 30.07.2015\").\n2. Kritériá pre výrub stromov sú určené priamo v programe starostlivosti o lesy. Ustanovenia zák. č.\n543/2002 Z.z. (§ 11 a nasl.) zároveň jasne špecifikujú činnosti, ktoré sú v chránených územiach s\nurčeným stupňom ochrany zakázané alebo obmedzené alebo sa k nim vyžaduje súhlas orgánu ochrany\nprírody.\n3. Program starostlivosti o lesy, nakoľko ide v zmysle § 54 ods. 4 písm. d) zák. č. 543/2002 Z.z.\no dokumentáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá priamo súvisí so starostlivosťou o územie sústavy\nchránených území, tak nespadá do pôsobnosti ustanovenia § 28 ods. 2 zák. č. 543/2002 Z.z. lebo nejde o\nplán alebo projekt, ktorý je vymedzený v uvedenom ustanovení. Program starostlivosti o lesy neobsahuje\nhospodárske opatrenia v lesoch, ktoré by presahovali rámec správy danej chránenej lokality, pretože\nhospodárenie danej chránenej lokality je obmedzený zák. č. 543/2002 Z.z. Navyše prostredníctvom listu\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1399/2015-2.1 zo 04.12.2015 bol vyslovený\nzáver, že: „Na základe vykonaných konzultácií zo dňa 3.12.2015 a podrobnejšieho vysvetlenia predmetu\nžiadosti NLC o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 - 2020\nuvádzame, že vyhotovenie programov starostlivosti o lesy nepodlieha hodnoteniu vplyvov podľa § 28\nzákona č. 543/2002 Z. z. na územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované\nchránené vtáčie územie a územie európskeho významu.\"\n4. Ani z ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) zák. č. 24/2006 Z.z. a s tým súvisiacej prílohy č. 8 nevyplýva,\nže hospodárske opatrenia plánované v programe starostlivosti o lesy (napríklad výrub stromov) spadajú\npod činnosti podliehajúce posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.\n5. V protokole z 30.07.2015 nie je zachytená požiadavka zúčastnených organizácií a združení ochrany\nprírody, aby plánovaný výrub stromov bol posudzovaný v zmysle zák. č. 24/2006 Z.z. Navyše žalovaný\nv protokole z 30.07.2015 uviedol, že vyhotovovateľ zohľadní v maximálnej možnej miere všeobecné\npožiadavky ochrany prírody vyplývajúce zo zák. č. 543/2002 Z.z.\n6. Účasť verejnosti v konaní o odsúhlasení hospodárskych opatrení v období od skončenia platnosti\nprogramu starostlivosti o lesy (2006 - 2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy (2016\n- 2025) nebola vylúčená a v rozhodovacej praxi žalovaného je zohľadňovaný rozsudok Súdneho dvora\nsp.zn. C-240/09 zo dňa 08. marca 2011 prostredníctvom združení správnou subjektivitou.\nPodľa § 2 písm. i) zák. č. 326/2005 Z.z. v citovanom znení na účely tohto zákona sa rozumie\ni) trvalo udržateľným hospodárením v lesoch hospodárenie v lesoch takým spôsobom a v takom rozsahu,\naby sa zachovala ich biologická diverzita, odolnosť, produkčná a obnovná schopnosť, životnosť a\nschopnosť plniť funkcie lesov.\nC)\n27. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení z 21.09.2017 k vyjadreniu žalovaného vyslovil nasledujúce\nargumenty:\n- žalovaný nespochybnil aktívnu legitimáciu sťažovateľa,\n- zopakoval svoje žalobné dôvody,\n- stupne ochrany zavedené v Slovenskej republike nekorešpondujú s obmedzeniami podľa smernice\nč. 92/43,\n\n- pravidlo, že EIA pri programe starostlivosti o lesy je potrebná len, ak sa dotknutý orgán subjektívne\nvyjadrí, je v rozpore s požiadavkou smernice č. 92/43 vykonať posúdenie vždy, ak podstatný vplyv\nzásahu na územie môže nastať objektívne,\n- zopakoval požiadavku na predloženie vyššie sformulovanej prejudiciálnej otázky (viď bod č. 18).\nD)\n28. Ďalej sťažovateľ podaním z 02.01.2018 upozornil kasačný súd, že v oblasti s chráneným biotopom\nbuka (Ls5.l) ohľadom samotného buku pomer vyťaženého dreva a dreva určeného na vyťaženie v\nporovnaní s pôvodným objemom zásoby tohto dreva k roku 2014 viac ako 52%, pričom v niektorých\ncentrálnych dielcoch bude po splnení schváleného plánu vyťažené dokonca až takmer 75% zásoby tejto\nchránenej dreviny, pričom obnovná doba buku je 120 rokov.\n29. Podľa tvrdenia sťažovateľa subjekt Lesy SR realizujúci výrub stromov nezabezpečuje dostatočnú\nobnovu. Namiesto vyťažených bukov v dotknutom biotope sa obnovuje akákoľvek iná drevina t.j.\nnedodržuje sa pomer, v akom sa buk v týchto biotopoch vyskytoval pred výrubom stromov.\n30. Súčasne k podaniu z 02.01.2018 sťažovateľ priložil viacero prípisov na ministerstva, Úrad vlády\nSlovenskej republiky ako aj na subjekt Lesy SR. Subjekt Lesy SR listom z 28.09.2017 č. 36264/120\noznámilo sťažovateľovi, že v SKUEV Devínska Kobyla je celková zásoba 105.825 m3 drevnej hmoty, z\ntoho v drevine Bk je to drevná hmota v rozsahu 35.324 m3. Na výrub stromov je určených 14% z celkovej\nzásoby lesných pozemkoch v SKUEV Devínska Kobyla, z toho 18 % v drevine Bk.\nIII.\nPrávne názory kasačného súdu\n31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 a § 457 ods. 2 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal\nprípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody ich odmietnutia. Po zistení, že\nkasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), a s prihliadnutím na formálnu\nviazanosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou v spojení\ns § 439 ods. 3 písm. a/ S.s.p.) a neviazanosť sťažnostným návrhom (§ 453 ods. 3 S.s.p.) kasačný súd\npreskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne\n(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je v zmysle § 462 ods.\n1 S.s.p. dôvodná, a preto v súlade s kasačnou právomocou mu zverenou zákonodarcom rozhodol o\nzrušení napadnutého uznesenia a o vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie.\n32. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v\npreskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges\nsunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si\npodľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému\nrozhodnutiu či postupu správcu dane a následne proti napadnutému rozsudku.\nPreto kasačný súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.\n33. Rovnako kasačný súd zdôrazňuje, že predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach\nuvedených v § 453 S.s.p. prieskum prípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti,\npreto kasačný súd primárne na základe dôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných\nnedostatkov konania správneho súdu a napadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov. V takto\nvymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.)\no preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti\ndôvodu kasačného dôvodu.\n34. Sťažovateľ na prvom mieste namieta, že mu správny súd nesprávnym procesným postupom\nznemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, t.j. mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred\n\nsúdom sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie\nprocesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Správny súdny poriadok. O procesnú\nvadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. ide najmä vtedy, ak správny súd v konaní postupoval v\nrozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom\nodňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 5 ods. 9 veta prvá S.s.p. majú účastníci\nv konaní pred správnym súdom rovnaké postavenie a správny súd je povinný zabezpečiť im rovnaké\nmožnosti na uplatnenie ich práv - viď dispozitívne oprávnenie účastníka (§ 5 ods. 5 S.s.p.), nazerať do\nspisu a robiť si z neho výpisy (§ 81 S.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným\ndôkazom (§ 125 S.s.p.), požadovať vykonanie súdneho pojednávanie (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.), na\nto, aby bol rozsudok vyhotovený v zmysle § 139 S.s.p. a následne doručený do vlastných rúk (§ 142\nods. 1 S.s.p.)].\n35. Avšak z napadnutého uznesenia nevyplýva, že správny súd v konaní so sťažovateľom ako s\núčastníkom by mu hore uvedený vejár procesných práv mal odobrať. Potom kasačný súd po oboznámení\ns obsahom súdneho spisu a v súlade so stanoviskom R 2/2016, podľa ktorého:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho\nsúdneho poriadku.\nVýnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §\n237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku [v súčasnosti ide o § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.].\"\ndospel k záveru, že uvedené podklady dávajú základ pre uplatnenie druhej vety hore uvedeného\nstanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém\" (pozri najmä\nvec Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok ESĽP z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že\nmala za následok „justičný omyl\" (vec Ryabykh proti Rusku, rozsudok ESĽP z roku 2003).\n36. Tak ako namietal sťažovateľ, v odôvodnení napadnutého uznesenia sa nenachádzajú žiadne\npozitívne alebo negatívne závery správneho súdu a ani posúdenie podania sťažovateľa zo 17.11.2016\n(viď bod č. 11), ktorým modifikuje svoj petit, opisuje realizáciu (podľa jeho slov) neprimerane masívnych\nvýrubov stromov, zdôrazňuje neznalosť subjektu Lesy SR o množstve drevnej hmoty vyťaženej na území\nSKUEV Devínska Kobyla spolu s návrhom vypočuť tam označených svedkov. Preto pre kasačný súd\nnie je zrejmé, ako a z akých dôvodov správny súd rozhodol, či zobral alebo nezobral na vedomie\nuvedené argumenty sťažovateľa; odôvodnenie jeho rozhodnutia nemá náležitosti v zmysle § 139 S.s.p.\nNa uvedenom základe vyhodnotil tento dôvod kasačnej sťažnosti ako relevantný.\n37. Sťažovateľ prostredníctvom ďalšieho dôvodu namieta, že správny súd nesprávne právne posúdil\npreskúmavanú vec, t.j. meritum sporu [kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.]. V tejto\nsúvislosti kasačný súd poukazuje na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu\nsituáciu, kedy správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm.\nf/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne\nprávo v merite veci, a to spätne na takto zistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej\nrozhodovacej praxi kasačného súdu (a contrario písmeno h/).\n38. Uvedený dôvod je relevantný iba, ak je nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom\n(resp. nesprávne vyriešenie niektorej právnej otázky správnym súdom) zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké\nvyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Preto nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom\nkonkrétne spočíva v tom, že použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu,\nale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav\nju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n39. V uvedenej súvislosti musí kasačný súd zdôrazniť, že pri výklade právnych predpisov a ich\ninštitútov nemôže správny súd k nim pristupovať len z hľadiska gramatického výkladu ale musí si\nspoľahlivo ustáliť zmysel a účel dotknutej právnej normy, t.j. v preskúmavanej veci otázku prípustnosti\nsúčasného napadnutia právoplatného rozsudku viacerými dôvodmi kasačnej sťažnosti a tým aj vylúčiť\nkontraproduktívnu snahu sťažovateľa či už z dôvodu neistoty alebo nedostatku úplného presvedčenia\n\no správnosti svojej kasačnej argumentácie pokusne uplatňovať popri sebe rozmanité, so sporom vecne\nnesúvisiace, hypotetické alebo navzájom sa vylučujúce dôvody, a skúšať, ako budú prijaté kasačným\nsúdom. Avšak z množstva ustanovení a ich vzájomnej prepojenosti cez odkazy na poznámky pod čiarou,\nktoré kasačný súd musel citovať vyššie (viď body č. 2 až 16) a ktorým správny súd nevenoval dostatočnú\npozornosť, vyplýva aj pre kasačný súd veľmi sťažená možnosť aplikovať tieto ustanovenia najmä pre\nbežného občana (in dubio mitius).\n40. V uvedenej súvislosti musí kasačný súd predovšetkým zdôrazniť, že sťažovateľ žalobou pôvodne\npodanou podľa ustanovenia § 250v O.s.p. v petite požaduje, aby správny súd uložil viacero povinností\nžalovanému ako aj subjektu Lesy SR (najmä prikázal oznámiť zrušenie a zákaz ďalšej činnosti, zákaz\nodsúhlasovania opatrení, oznámiť vyhotovovateľovi neplatnosť zmluvy o dielo).\n41. Po podaní takto nasmerovanej žaloby sa však prostredie procesného práva zaručujúce vykonanie\nústavného práva na súdnu a inú ochranu (viď aj čl. 46 a nasl. vrátane čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) podstatne zmenilo a bolo úlohou správneho súdu na takto zmenenú procesno-právnu situáciu\nv svojej rozhodovacej praxi aj adekvátne reagovať. Vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení pre\ntakýto prostriedok súdnej ochrany kasačný súd akceptoval postup správneho súdu, ktorý prekvalifikoval\npôvodnú žalobu na žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 S.s.p. a nasl. S.s.p.\n(viď bod č. 19 a nasl. napadnutého uznesenia).\nPodľa čl. 51 ods. 1 ústavy v citovanom znení domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38\naž 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.\n42. Správny súd na tomto základe uviedol dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru, že orgán\nverejnej správy a následne žalovaný dostatočne odôvodnil svoj záver, že sťažovateľ v konaní pred\nsprávnym súdom nepreukázal, že by bol odsúhlasenými opatreniami ukrátený na svojich právach alebo\nprávom chránených záujmoch, a že tieto odsúhlasené opatrenia boli priamo zamerané alebo vykonané\nproti nemu, prípadne následkami týchto opatrení bol priamo dotknutý (viď bod č. 40 napadnutého\nuznesenia). Tiež správny súd deklaruje, že sťažovateľ nie je účastníkom dotknutého konania v zmysle\nust. § 41 ods. 15 zák. č. 326/2005 Z.z. a účasť verejnosti s odkazom na internetovú stránku považuje\nsprávny súd za dostatočne zabezpečenú.\n43. Pre kasačný súd je nepochybné, že SKUEV Devínska Kobyla je súčasťou územia Natura 2000, na\nktorú sa vzťahuje právo EÚ s veľmi prísnymi a obmedzujúcimi podmienkami. Z dostupných databáz od\nŠOPSR na príslušnej stránke (http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0280)\npre kasačný súd vyplývajú nasledujúce informácie:\n- medzi biotopy, ktoré sú predmetom ochrany patria aj bukové a jedľové kvetnaté lesy - 9130,\n- navrhované menežmentové opatrenia sú:\no odstraňovanie sukcesných drevín, prípadne bylín a vyhrabávanie stariny na nelesných pozemkoch,\no odstraňovanie inváznych druhov rastlín,\no ponechávanie stromov a drevnej hmoty v porastoch (ojedinelo stojacich stromov, skupiny stromov a\nležaniny) mimo hlavný tok riek,\no zachovať alebo cielene obnoviť pôvodné druhové zloženie lesných porastov.\n- činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany v chránenom území\no rozširovanie inváznych druhov rastlín uvedených v prílohe č. 2 vyhlášky,\no rozširovanie nepôvodných druhov rastlín (s výnimkou druhov uvedených v prílohe č. 2 a 3 vyhlášky),\no výkon poľovného práva - lov zveri,\no výkon poľovného práva - chov zveri,\no zriadiť poľovnícke zariadenie - posed, soľník, krmelec, senník,\no oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného\nsadu a vinice,\no pohyb mimo vyznačených chodníkov v lesnom vegetačnom stupni (okrem vlastníka),\n- činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na ciele ochrany mimo chráneného územia\no rozširovanie inváznych druhov rastlín uvedených v prílohe č.2 vyhlášky,\no rozširovanie nepôvodných druhov rastlín (s výnimkou druhov uvedených v prílohe č. 3 vyhlášky a\ndruhov rastlín uvedených v prílohe č.2) - Rastliny ostatných kategórií,\no rozširovanie všetkých nepôvodných druhov živočíchov,\no úpravy tokov, priehrady, rybníkov a ochranných hrádzí,\n\no úpravne vody, miestna kanalizačná sieť a čistiarne odpadových vôd,\no banské stavby a ťažobné zariadenia,\no použitie zariadení spôsobujúcich svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie,\nreprodukovaná hudba mimo uzavretých priestorov.\n44. Z vyššie uvedeného rozsahu limitov a obmedzení v oblasti SKUEV Devínska Kobyla pre kasačný súd\nvyplývajú zákazy mnohých činností ako sú stavebné činnosti, neregulovaný pohyb návštevníkov alebo\niné. Napríklad, ak je už oplotenie pozemku alebo zriadenie takej jednoduchej stavby, ako poľovnícke\nzariadenie, tam uvedené a súčasne označené za činnosť, ktorá môže mať negatívny vplyv na ciele\nochrany v chránenom území, potom je na tomto území ako celkom logickým dôsledkom absolútne\nvylúčenie iných stavebných činností, ktoré smerujú od výstavby zložitejších stavieb ako sú záhradné\nchaty až k iným typom ľudských obydlí, poprípade inžinierskych sietí, ktorých porušenie by sa muselo\nsankcionovať bezodkladným odstránením týchto stavieb alebo reparáciou iných zásahov, ako je vyššie\nuvedený neregulovaný pohyb návštevníkov.\n45. Závažnosť prevenčných a ochranných opatrení, ktoré sa viažu na vymedzenie územia SKUEV\nDevínska Kobyla, je ale potom v rozpore s tvrdením subjektu Lesy SR, ktorý napriek povinnosti\nŠOPSR zakotvenej v § 65a ods. 2 písm. l) zák. č. 543/2002 Z.z. zabezpečovať riadne označovanie\nosobitne chránených častí prírody a krajiny (napríklad pravidelne rozmiestnenými informačnými tabuľami\ns opisom zakázaných, resp. povolených činností v SKUEV Devínska Kobyla vrátane kontroly nad\nrešpektovaním týchto pokynov jednotlivcami vrátane subjektu Lesy SR), tvrdí (č.l. 123), že:\n„nevedie evidenciu konkrétne týkajúcu sa biotopu kyslomilných bukových lesov a ani zo žiadneho\nvšeobecne záväzného právneho predpisu LESOM Slovenskej republiky, štátny podnik nevyplýva\npovinnosť danú evidenciu viesť. Z tohto dôvodu nemôžu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik uviesť\nspôsob merania rozsahu zásahu do biotopu kyslomilných bukových lesov a k uvedenému spôsobu\nposkytnúť metodiku merania.\nPoverenou organizáciou zaoberajúcou sa Monitoringom stavu biotopov a ich evidenciou podľa §\n65a zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je Štátna\nochrana prírody SR. Ani tá však samostatne neeviduje jednotlivé prvky menežmentu území európskeho\nvýznamu, nakoľko sa jedná o činnosti vykonané v prospech biotopov podľa dokumentácie ochrany\nprírody (ods. 4 § 54 zákona č. 543/2002 Z.z.). Zároveň takáto povinnosť nevyplýva z národnej legislatívy\nani z európskych direktív.\"\n46. S uvedeným tvrdením subjektu Lesy SR musí kasačný súd s poukazom na čl. 6 smernice č.\n92/43 ako aj na čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a záväzok lojality podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy\no Európskej únii vysloviť nesúhlas. Uvedené ustanovenie jednoznačne zakotvuje povinnosť štátnych\norgánov vrátane žalovaného, aby v SKUEV Devínska Kobyla prijal nevyhnutné a priaznivé opatrenia\nv súlade s ekologickými požiadavkami (nižšie citovaný odsek 1). Súčasne uvedená smernica ukladá\nštátnym orgánom vykonávať preventívny dohľad v tomto území, aby sa predišlo poškodeniu biotopov\n(nižšie citovaný odsek 2). Tiež je pre kasačný súd nepochybné, že uvedený lesný biotop bukových lesov\nmôže byť dotknutý položkami 41.11 až 41.16 uvedenými v prílohe I. s podnadpisom „Typy prirodzených\nbiotopov európskeho významu, ktorých ochrana vyžaduje označenie osobitných chránených území\" k\nsmernici č. 92/43\nPodľa čl. 6 ods. 1 smernice č. 92/43 v citovanom znení pre osobitne chránené územia vytvoria\nčlenské štáty potrebné ochranné opatrenia obsahujúce v prípade potreby príslušné plány riadenia,\nosobitne navrhnuté pre dané lokality alebo začlenené do ďalších plánov rozvoja, a primerané\nštatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám\ntypov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, vyskytujúcich sa\nv týchto lokalitách.\nPodľa čl. 6 ods. 2 smernice č. 92/43 v citovanom znení členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa\nna osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj\nrušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné\nvo vzťahu k cieľom tejto smernice.\nPodľa čl. 6 ods. 3 smernice č. 92/43 v citovanom znení akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo\nnesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť\ntúto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému\nodhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov\nzhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia\n\ns plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality,\na v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.\nPodľa čl. 6 ods. 4 smernice č. 92/43 v citovanom znení platí, že ak sa aj napriek negatívnemu odhadu\ndosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov\nvyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky\nkompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000\nbude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.\nAk sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré môžu\nprichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov\nprimárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným\ndôvodom vyššieho verejného záujmu.\n47. Z vyššie uvedeného textu smernice č. 92/43 sa potom ako zásadná otázka pre preskúmavanú vec\njaví to, či napriek snahe sťažovateľa o položenie prejudiciálnej otázky a jeho odkazom na relevantnú\njudikatúru Súdneho dvora (viď napríklad bod č. 11), sa správny súd zaoberal možnosťou aplikácie práva\nÚnie, konkrétne čl. 6 ods. 3 smernice č. 92/43 na preskúmavanú vec. Práve uvedený odsek kladie dôraz\nna preventívno-ochrannú činnosť štátnych orgánov členských štátov v tom význame, že\n- ide o plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je pre ňu z\nhľadiska dosiahnutia účelu vytvorenia tohto chráneného územia potrebný (napríklad komerčné využitie\nchráneného územia),\n- avšak mohol by významne (v zmysle pokynov Komisie Európskej únie je nutné vylúčiť akúkoľvek\npravdepodobnosť) ovplyvniť toto chránené územie,\n- ktorý je možno odsúhlasiť iba po nadobudnutí vysokého presvedčenia prostredníctvom primeraného\nodhadu dosahov plánu alebo projektu, že nielenže nepriaznivo neovplyvní príslušné chránené územie\nale ani nie je spôsobilý vyvolať poškodzovanie alebo podstatné rušenie v zmysle článku 6 ods. 2\nsmernice č. 92/43.\n48. Naopak následne nemôže byť ani vylúčené, že sa taký plán alebo projekt ukáže byť neskôr, a to\naj v prípade, keď nedošlo k žiadnemu pochybeniu v predchádzajúcom konaní, za zákonnosť ktorého v\npreskúmavanej veci zodpovedá žalovaný, ako spôsobilý zapríčiniť takéto poškodzovanie alebo rušenie.\nAž za týchto okolností umožňuje článok 6 ods. 2 smernice č. 92/43 vyhovieť zásadnému cieľu udržať a\nuchrániť kvalitu životného prostredia spolu s ochranou prirodzeného životného prostredia rovnako pre\nvoľne žijúce zvieratá ako pre rastlinstvo v zmysle prvého odôvodnenia tejto smernice\n49. V uvedenej súvislosti je pritom evidentné, že už prostredníctvom rozsudku Súdneho dvora sp.zn.\nC- 240/09 zo dňa 08. marca 2011 bola vyzdvihnutá ochrana životného prostredia ako spoločný cieľ\nzasluhujúci si mimoriadnu pozornosť členských štátov Európskej únie prostredníctvom argumentácie,\nže je úlohou vnútroštátnych súdov, aby poskytli taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok,\nktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo\nnajväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj s cieľom\núčinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom EÚ, aby mohla organizácia na ochranu životného\nprostredia, napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho konania, ktoré by mohlo byť v\nrozpore s právom EÚ v oblasti životného prostredia.\n50. Hore citované ustanovenie čl. 6 ods. 3 smernice č. 92/43 ako prameň práva EÚ jednoznačne\nposkytuje právo verejnosti, aby sa za určitých podmienok mohla vyjadriť, pričom aj toto právo spadá\nnepochybne pod príkaz Súdneho dvora, ktorý je vyjadrený v citovanom rozsudku sp.zn. C-240/09.\nNapriek absencii definičného vymedzenie pojmu „verejnosť\" alebo aj „plány a projekty\" v texte smernice\nč. 92/43, je podľa mienky kasačného súdu možné vychádzať subsidiárne aj z iných častí práva EÚ.\n51. Tento záver podporuje aj judikatúra Súdneho dvora, najmä sťažovateľom citovaný rozsudok sp.zn.\nC-127/02, prostredníctvom ktorého Súdny dvor vyslovil (viď marginálny bod č. 26 tohto rozsudku):\n„Pojem „projekt\" je dôležitý pre vymedzenie pojmu plán alebo projekt v zmysle smernice o biotopoch,\nktorá má, ako vyplýva z uvedených úvah, rovnako ako smernica 85/337 zabrániť tomu, aby boli povolené\nčinnosti bez predbežného preskúmania vplyvov na životné prostredie, ktoré by ho mohli poškodzovať\".\n\n52. Obdobne Súdny dvor v citovanom rozsudku Waddenzee v marginálnych bodoch č. 45 a č. 48 objasnil\nnemožnosť vylúčenia hrozby dopadu alebo nebezpečenstva tejto nemožnosti na posudzovanie plánov\nnásledne:\n„45. Vzhľadom na vyššie uvedené treba na otázku 3a) odpovedať tak, že článok 6 ods. 3 prvá\nveta smernice sa musí vykladať v tom zmysle, že každý plán alebo projekt nie priamo súvisiaci\nalebo nevyhnutný pre správu lokality podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na túto lokalitu z\nhľadiska cieľov jej ochrany, pokiaľ na základe objektívnych skutočností nemožno vylúčiť, že bude mať\npravdepodobne na túto lokalitu významný vplyv, a to buď samostatne, alebo v spojení s inými plánmi\nalebo projektmi.\n48. Na otázku 3b) treba preto odpovedať tak, že na základe článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o\nbiotopoch pokiaľ existuje nebezpečenstvo, že plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný\npre správu určitej lokality môže ohroziť ciele jej ochrany, musí byť považovaný za taký, ktorý\npravdepodobne môže významne ovplyvniť túto lokalitu. Posúdenie uvedeného nebezpečenstva sa musí\nvykonať s ohľadom na vlastnosti a podmienky životného prostredia príznačné pre lokalitu, ktorej sa\ntakýto plán alebo projekt týka.\"\n53. Takisto sa správny súd vyjadril súhlasne k záveru žalovaného, že zverejnením na príslušnej\nwebovej stránke (sídle) si splnil svoju povinnosť dotknutú verejnosť informovať (otázka publicity\ninformácií). S takýmto postupom nie je možné súhlasiť, pokiaľ nespĺňa podmienky dosiahnutia vysokej\npravdepodobnosti prenosu informácií na lokálnej úrovni.\n54. Už prostredníctvom staršieho rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 1 Sž-o-KS\n194/2004 zo dňa 13. septembra 2005 otázku publicity vymedzil nasledovne:\n„Zo všetkých týchto zistení vyplýva pre Najvyšší súd záver, že mesto Žiar nad Hronom, ktoré by\nbolo v budúcnosti priamo dotknuté výstavbou rýchlostnej komunikácie R1, sprostredkovalo informácie\no dlhodobo prebiehajúcom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie iba prostredníctvom\nverejnej vyhlášky a alternatívne spôsoby informovania verejnosti, ktoré ináč využívala na informovanie\nobyvateľov mesta (mestské noviny, mestský rozhlas alebo mestská televízia), boli využívané náhodným\na o prebehnutej akcii spätne informujúcim spôsobom.\nTento jednostranný prístup mesta (obce), kedy v priestoroch verejnosti prístupných iba počas\nstránkových hodín (a ktoré sa veľakrát prekrývajú s pracovným časom jednotlivca) sa prezentuje\ninformácia so súčasným vedomím obce, že verejnosť uvedené priestory navštevuje zriedkavo a preto\nna informovanie verejnosti o dôležitých záležitostiach v lokalite volí bežne a pravidelne iný spôsob\ninformovania (mestské noviny, rozhlas a televíziu), nie je naplnením zákonného pojmu „informovať\nverejnosť v mieste obvyklým spôsobom\". Na tomto záveru nič nemení skutočnosť, že pod č. 263/1998\nZ.z. bol v Zbierke zákonov na str. 1907 uverejnený aj mapový náčrt návrhu trasy rýchlostnej komunikácie\nR1, lebo tento náčrt neodrážal ani požiadavku variantnosti trasovania ani presne neinformoval verejnosť,\nktorých konkrétnych pozemkov a nehnuteľností sa trasa rýchlostnej komunikácie R1 dotkne.\nRovnaké závery vyplývajú pre Najvyšší súd s prihliadnutím na 6. a 7. odsek preambule v spojením s čl. 6\nods. 2 a 3 Smernice Rady z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov niektorých verejných alebo súkromných\nprojektov na životné prostredie /č. 85/357/EHS/ (Najvyšší súd si je vedomý tej skutočnosti, že nie je v\njeho právomoci vykladať nejasné, resp. inak výkladovo sporné ustanovenia komunitárneho práva, ale v\ndanom prípade o uvedené typy ustanovení nejde). Z textu uvedených ustanovení vyplýva pre Najvyšší\nsúd, že účel tejto Smernice vychádza z nutnosti zabezpečiť realizáciu posúdenia pravdepodobných\nvýznamných vplyvov prípravy verejných a súkromných projektov na životné prostredie vrátanie\nvyhodnotenia primeraných informácií, ktoré okrem informácií poskytnutých obligatórne navrhovateľom\nmôžu byť doplnené aj orgánmi a jednotlivcami dotknutými účinkami posudzovaného projektu. Potom\npovinnosťou členského štátu je zabezpečiť dotknutú verejnosť, aby mala možnosť vyjadriť svoje\nstanovisko pred začatím projektu, a to informovaním o existencii tohto projektu. Forma spôsobu\ninformovania sa má príslušný orgán štátu zvoliť predovšetkým s prihliadnutím na vlastnosti tohto projektu\nalebo na dotknuté miesto projektu, pričom cit. Smernica navrhuje príkladmo, aby spôsob informovania\nverejnosti bol realizovaný formou vyvesením plagátov v určitej lokalite, uverejnením informácie v\nmiestnej tlači, organizovaním výstavy plánov opisujúcich predmet činnosti, výkresov, tabuliek poprípade\ngrafov. Inak povedané, informovanie verejnosti v tomto prípade musí zodpovedá požiadavke zverejniť\ninformáciu o vplyvu na životné prostredie takým účinným a efektívnym spôsobom, aby bez pochýb bola\ndaná vysoká pravdepodobnosť, že bola oslovená čo možno najširšia verejnosť.\n\nPreto je potrebné odmietnuť tvrdenie žalovaného, že uverejnením oznámenia formou verejnej vyhlášky\nv súlade s ust. § 26 ods. 1 Správneho poriadku bolo verejnosti analogicky ako účastníkom konania s\nneznámym rozsahom počtu a pobytom dostatočným spôsobom dané na vedomie, že môžu vykonať\nsvoje právo nahliadnuť alebo iným spôsobom sa oboznámiť s údajmi v predkladaných dokumentoch\ntak, ako im priznáva zák. č. 127/1994 Z.z.\"\n55. Na záver musí kasačný súd uviesť, že ako notorietu (viď § 122 S.s.p.) vníma mnohé novinárske\ninformácie, ktoré poukazujú na negatívne reakcie predstaviteľov mestských častí v blízkosti SKUEV\nDevínska Kobyla na odsúhlasené opatrenia alebo naopak o neprehliadnuteľnú snahu sa do týchto\nprocesov osobne zapojiť, t.j. verejnosti, ktorí týmto postojom reagujú na masívny výrub stromov, ako aj\npoukazuje sťažovateľ. Najmä je evidentné, že títo predstavitelia požadujú (viď informácie TASR, SITA\nz 01.02.2018):\n„Od ministerstva, pod ktoré patrí štátny podnik Lesy SR, chcú aby zverejnilo v otázke plánovanej ťažby\nv prvom štvrťroku 2018 ťažbovú mapu. Podľa starostov je dôležité, aby sa verejnosť dozvedela, kde a\nkedy sa bude ťažiť drevo a v akom objeme. Rovnako žiadajú zverejnenie programu starostlivosti o lesy,\nnajmä časti, v ktorej je uvedený popis porastov a plán hospodárskych opatrení o ne. \"\nObdobne aj v mesačníku Dúbravské noviny č. 3/2018 (str. 5) bolo poukázané na reakciu starostov z\nblízkosti lokality Devínska Kobyla a Vydrica, na záujem miestneho obyvateľstva sa zapojiť do hodnotenia\nvýrub stromov a následné správanie dotknutých orgánov verejnej správy\n56. Na uvedenom základe dospel kasačný súd k záveru, že aj druhý dôvod kasačnej sťažnosti\nje oprávnený. Je celkom mylný záver žalovaného, že sťažovateľ alebo iní predstavitelia verejnosti\nnemajú prístup k hodnoteniu plánu alebo projektu, ktorým napríklad môžu byť uvedené odsúhlasené\nopatrenia, čo však žalovaný nevyhodnotil. Základnou a nenahraditeľnou podmienkou ochrany území\neurópskeho významu, ktorým SKUEV Devínska Kobyla nepochybne je, nie je obmedzovanie účastníkov\nna hodnotenie plánov a projektov v zmysle slovenského právneho poriadku ale naopak zváženie účasti\nverejnosti, a to aj s prihliadnutím na princípy obsiahnuté v Aarhuskom dohovore, ak toto ukladá záväzný\nprávny predpis vrátane práva Európskej únie. Preto kasačný súd pristúpil k zrušeniu napadnutého\nuznesenia a vrátil ho správnemu súdu na ďalšie konanie.\nV.\n57. Kasačný súd vzhľadom na dôvod kasačnej sťažnosti uplatnený sťažovateľom uvádza, že napadnuté\nuznesenie nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti uznesenia požadované v\nzmysle § 147 ods. 2 v spojení s § 139 S.s.p. Uvedené uznesenie nedostatočne vychádza zo zisteného\nskutkového stavu, ktorého právna subsumácia pod právo Únie a judikatúru Súdneho dvora nebola\nriadne správnym súdom odôvodnená. Kasačný súd sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi\nzávermi obsiahnutými v napadnutom uznesení o tom, že žalobu je na tam uvedených záverov možné\nzamietnuť.\n58. Hoci počas konania bola aj kasačnému súdu predložená prejudiciálna otázka, jej obsah kasačný\nsúd zatiaľ vyhodnotil ako predčasne predložený a preto nepostupoval podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie, lebo nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti\nalebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych\naktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej\njudikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.\n59. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nsťažovateľa a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v citovanej judikatúre\n(čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä rozhodnutia sp.zn. C- 127/02 v spojení s rozhodnutím sp.zn. C-240/09, pri\nktorých kasačný súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych\nnázorov (viď účinky sledované v § 20 a contrario § 22 ods. 1 S.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s\nprihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle\nzáverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania\nvydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č.\nA- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A-\n\n48554/10 z 25.11.2014), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n60. Bude preto úlohou správneho súdu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych\nnázorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne\npotrebnom pre účely súdneho konania a na jeho základe rozhodol.\n61. Kasačný súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 455 S.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo\nnezistil, že by nariadenie pojednávania by bolo potrebné.\n62. Nakoľko kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti dospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnuté\nuznesenie a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, potom krajský súd postupom podľa § 467\nods. 3 S.s.p. rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\nPodľa § 467 ods. 3 S.s.p. platí, že ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na\nďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 438\nv spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}