{"guid": "fe974b06-3c60-47a1-9a63-c54649e27076:ba29cbb3-770d-413e-a648-53c239fb9b84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016200943.1", "spisova_znacka": "8Sžk/5/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/5/2017 z 22. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2018, sp. zn. 8Sžk/5/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016200943.1", "identifikacne_cislo": "1016200943", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-11-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-5", "nazov": "§ 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba29cbb3-770d-413e-a648-53c239fb9b84", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200943.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200943.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200943.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/5/2017\n1016200943\n22. 11. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:1016200943.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v\nNitre, so sídlom Trieda Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra, IČO: 00 397 482, zastúpeného spol.: MAPLE &\nFISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, proti žalovaným: 1/ Výskumnej\nagentúre, so sídlom Hanulova 5/B, 841 01 Bratislava, IČO: 31 819 494 a 2/ Ministerstvu školstva, vedy,\nvýskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21600052/S04 zo 7. apríla 2016 a\nŽiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120020/Z03 z 8. apríla 2016 a o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/120/2016-191 z 1. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m\nieta.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 1S/120/2016-191 z 1. decembra 2016 z a m i e t a .\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 1S/120/2016-191 z 1. decembra\n2016 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S.s.p.“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej\nnezrovnalosti č. N21600052/S04 zo 7. apríla 2016 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.\n26250120020/Z03 z 8. apríla 2016, týkajúcich sa projektu „Prostredníctvom investícii do informačnokomunikačných technológii zlepšiť podmienky vzdelávacieho procesu na SPU v Nitre“ - ITMS kód\nprojektu: 26250120020 s tým, že prostriedky NFP boli poskytnuté na budovanie infraštruktúry žalobcu\na modernizáciu jeho vnútorného vybavenia za účelom zlepšenia podmienok vzdelávacieho procesu\noperačného programu „Výskum a vývoj“.\n2. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že 22. júna 2009 došlo k uzatvoreniu zmluvy o\nnenávratnom finančnom príspevku medzi Agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR\npre štrukturálne fondy EÚ (názov žalovaného 1/ do 30. júna 2015) ako poskytovateľom nenávratného\nfinančného príspevku (ďalej len „NFP“) a žalobcom ako prijímateľom NFP na projekt s názvom\n„Prostredníctvom investícii do informačno-komunikačných technológii zlepšiť podmienky vzdelávacieho\nprocesu na SPU v Nitre“ s označením ITMS 26250120020. Žalobca ako verejný obstarávateľ\nvyhlásil verejné obstarávanie pri zadávaní nadlimitnej zákazky na dodanie tovaru v užšej súťaži na\npredmet zákazky „Dodávka výpočtovej techniky“, a to uverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného\nobstarávania v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2009/S 98 pod značkou 142020 a vo vestníku VO\nč. 100/2009 dňa 28. mája 2009 pod zn. 02881-MUT. Následne 18. apríla 2016 bola žalobcovi doručená\nSpráva o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu, ktorej obsahom\n\nbola Správa o zistenej nezrovnalosti, ktorá bola vypracovaná v rámci kontroly verejného obstarávania\nako aj Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Obsahom Správy o zistenej nezrovnalosti bola\naj výzva na jej úhradu na základe odôvodnenia uvedeného v samotnom popise správy. Predmetom\npreskúmania predmetnej veci v zmysle žaloby je Správa o zistenej nezrovnalosti zo 7. apríla 2016\nvrátane Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 8. apríla 2016.\n3. Správny súd mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní\nnepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku,\nkeďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle S.s.p., keďže kontrola postupu zadávania\nzákazky predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného, a teda v súlade s právnym názorom\nvysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012 a č. k.\n4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016 dospel k názoru, že Správa a Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu\nprieskumu v správnom súdnictve, pretože o sebe nepredstavujú zásah do práva právom chránených\nzáujmov kontrolovaného subjektu. Správu o výsledku kontroly je možné považovať podľa názoru\nsprávneho súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia\nžalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach, keďže v správe absentuje právne vynútiteľný výrok o\npovinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a\njeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou\nani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s\ninformatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného nesporné, že ku dňu\npodania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení\nfinančných prostriedkov.\n4. S ohľadom na uvedený záver správneho súdu sa tento nezaoberal námietkami žalobcu o\nnezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v\nprípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v\npostupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym\ndopadom na právne postavenie žalobcu.\n5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 170 písm. a/ S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov\nkonania ich náhradu nepriznal a zároveň podľa § 11 ods. 3 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 63,30 eura.\n6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (sťažovateľ) z dôvodov § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ S.s.p. včas\nkasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n7. Sťažovateľ mal za to, že krajský súd nezákonne odmietol žalobu pre jej neprípustnosť, rozhodol o\nodmietnutí žaloby na základe nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnym procesným postupom\nznemožnil sťažovateľke, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n8. Sťažovateľ poukazovala na skutočnosť, že napádané uznesenie je v rozpore s predchádzajúcou\njudikatúrou Krajského súdu v Bratislave ako aj Najvyššieho súdu slovenskej republiky. Sťažovateľ\nnesúhlasil s názorom správneho súdu, že finančné vyčíslenie a popis nezrovnalosti ešte samo o sebe\nnezakladá povinnosť sťažovateľky vrátiť požadované finančné prostriedky, nakoľko ak by nepodal voči\nspráve a žiadosti žalobu a súčasne by neuhradil sumu uvedenú v žiadosti, tak by mu podľa § 27a ods.\n5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v\nznení zákona č. 357/2015 Z. z. (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) reálne hrozilo navýšenie sumy\nuvedenej v žiadosti o jeden a pol násobok. Sťažovateľ poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6S/2308/2012 zo 4. júla 2014 a rozsudky Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sži/20/2012\nz 28. februára 2013, č. k. 5Sžf/26/2014 z 28. apríla 2016, č. k. 6Sžp/1/2009, 5Sžf/26/2016 z 29.\nnovembra 2016 a č. k. 4Sžf/56/2015, na základe ktorých mal za to, že v zmysle judikatúry sú Správa aj\nŽiadosť spôsobilými predmetmi prieskumu v správnom súdnictve. Ďalej sťažovateľ uviedol, že krajský\nsúd nezákonne a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci odmietol žalobu čím znemožnil\núčastníkovi (sťažovateľovi) uplatňovať jemu patriace procesné práva. Záverom zároveň žalobca žiadal,\naby kasačný súd priznal podľa § 447 ods. 1 S.s.p. kasačnej sťažnosti odkladný účinok. Žiadosť odôvodnil\ntým, že napádaným uznesením hrozí závažná ujma, nakoľko v prípade vymáhania korekcie v spojení\n\ns ďalšími korekciami, ktoré boli sťažovateľke uložené, hrozí sťažovateľovi riziko prerušenia výkonu jej\nčinnosti, čo môže byť pre sťažovateľku ako verejnú vysokú školu aj pri existencii ďalších uložených\nsankcií v iných projektoch likvidačné.\n5. Žalovaný 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal aby kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti\nodkladný účinok v zmysle § 447 S.s.p. a mal za to, že správny súd rozhodol správne a zákonne,\nsvoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a preto navrhuje, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa §\n461 S.s.p. zamietol, zároveň žiadal, aby kasačný súd zaviazal na zaplatenie trov kasačného konania.\nUviedol, že Správa o zistenej nezrovnalosti nemá za následok založenie zmenu alebo deklaráciu prác,\nprávom chránených záujmov alebo povinnosti sťažovateľa, ide o výzvu na dobrovoľné vrátenie časti\npríspevku. V prípade, ak sťažovateľ neuhradí sumu uvedenú v Žiadosti o vrátenie NFP nezakladá to\njej vynútiteľnosť, avšak na to, aby vzniknutá nezrovnalosť mohla byť vymáhaná, nevyhnutne musí byť\nprijímateľovi zaslaná výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. Žalovaný 1/ ďalej\nuviedol, že nepreskúmateľnosť správy a Žiadosti v rámci správneho súdnictva konštatoval aj Najvyšší\nsud SR v uznesení č. k. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016, ako aj v rozhodnutí č. k. 1Sžf/87/2015 zo 14.\nfebruára 2017. Žalovaný 1/ poprel tvrdenia sťažovateľa ohľadom skutočnosti, že nemá k dispozícii\nžiadne opravné prostriedky, nakoľko tie bude môcť riadne využiť po vydaní rozhodnutia podľa § 27a ods.\n5, resp. ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. a iba v prípade, že by sťažovateľ nevrátil dobrovoľne príspevok,\nnasledovala by rozhodovacia činnosť v zmysle citovaného ustanovenia zákona. K odkladnému účinku\nkasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľka jednoznačne nepreukázala hrozbu závažnej ujmy, keď ani\nSpráva ani Žiadosť nezakladajú možnosť exekučného konania, keďže nie sú materiálne vykonateľné,\nnakoľko nejde o konečné rozhodnutia.\n6. Žalovaný 2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje napadnutý že považuje\nnapadnuté uznesenie správneho súdu za vecne správne a podanie žalobcu za šikanózne v snahe\noddialiť vysporiadania nezrovnalostí. Uviedol, že v tomto štádiu konania nemôžu napadnuté rozhodnutia\nnijakým z uvedených spôsobov reálne zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov sťažovateľa. Zároveň\nuviedol, že v prípade uzatvorenia zmluvy o NFP ide o obchodnoprávny vzťah založený inominátnou\nzmluvou v rámci hospodárskych vzťahov. V tomto kontexte poukázal na nález Ústavného súdu SR\nč. k. II. ÚS 219/2015 z 1. apríla 2015, podľa ktorého okamihom uzavretia zmluvy o poskytnutí\nnenávratného finančného príspevku nadobúda vzťah medzi jej účastníkmi súkromnoprávny charakter,\nz čoho vyvodil, že v štádiu vydania napadnutých rozhodnutí konali žalovaní ako zmluvné strany Zmluvy\no NFP, napadnuté dokumenty sú súkromnoprávnej povahy a nie sú preskúmateľné v rámci správneho\nsúdnictva. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\n7. Sťažovateľ predložil vyjadrenie k vyjadreniam žalovaných ku kasačnej sťažnosti, v ktorom uviedol, že\nžalovaný 1/ a žalovaný 2/ predložili vyjadrenia, v ktorých prezentovali odlišný postoj k tomu, či predmetná\nžiadosť predstavuje postup podľa ustanovenia § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z.. Podľa sťažovateľa\nje neprípustné aby mali žalovaní odlišný postoj na právnu klasifikáciu dokumentov, ktoré vydávajú. Ďalej\nopätovne poukázal na princíp „dobrej správy“. K vyjadreniu žalovaného 1/ uviedol, že nie je možné\npovažovať správu a žiadosť len za dokument s informačným charakterom, keďže jej pod hrozbou sankcie\nukladá povinnosť zaplatiť istinu v sume 1.192.346,44 eura, a to v lehote uvedenej v žiadosti. Ďalej\npoukázala na to, že žalovaní vo svojich vyjedeniach potvrdili, že finančnú opravu uložili bez toho, aby\nsi boli istí, či naozaj došlo k porušeniu zákona. Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ citoval nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 354/08 a sp. zn. II. ÚS 50/2001 ako aj rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžf/23/2016 z 29. novembra 2016 a rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/2308/2012 zo 4. júla 2014. Sťažovateľ ďalej poukázal na nesprávne tvrdenie\nsťažovateľa 1/, že následok bude možné preskúmať až potom, ako nastane, teda keď riadiaci orgán\nvydá rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z., keď k navýšeniu o jeden a pol násobok\ndochádza už momentom nezaplatenia finančnej opravy na základe výzvy. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s\ntvrdením žalovaného 1/, že nepreukázal, že mu hrozí závažná ujma pre účely priznania odkladného\núčinku kasačnej sťažnosti, keď podľa názoru sťažovateľa by mal súd posudzovať túto ujmu aj v kontexte\ns ďalšími korekciami ukladanými na tom istom právnom základe tou istou osobou, v kontexte čoho\npoukázal na konania vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/52/2016, sp. zn. 6S/97/2016,\nsp. zn. 6S/103/2016, sp. zn. 6S/100/2016 a sp. zn. 6S/99/2016, kde bolo na obdobnom právnom základe\nrozhodnuté o odklade vykonateľnosti. Sťažovateľ tiež uviedol, že sa nejedná o typickú obchodno-právnu\nzmluvu, ale o zmluvu s verejnoprávnym charakterom, predmet ktorej je regulovaný verejným právom.\nAko aj celý proces schvaľovania NFP a následnej kontroly, kde žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ majú úlohu\n\nsprávneho orgánu. K tvrdeniu žalovaného 2/, že sťažovateľ koná šikanózne, uviedol že práve žalovaný\n1/ koná šikanózne a protiprávne, keď ukladá finančné korekcie bez toho, aby bol presvedčený, že došlo\nk porušeniu zákona.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 455 S.s.p. a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné\nju zamietnuť.\n9. Kasačný súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane riešil spor týkajúci sa\nprávomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutého úradného listu.\n10. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu\npodliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a\npovinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné\nrozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.\n11. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola\nukrátená na svojich právach. Súdna prax trvá na tom, že k ukráteniu musí dôjsť na subjektívnych právach\nžalobcu. Pojem „svojich právach“ treba vysvetľovať reštriktívne. Musí ísť o práva, a nie o záujmy alebo\noprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho\npredpisu.\n12. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,\nže bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych\norgánov v správnom súdnictve.\n13. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon\nvýslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda\nobmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,\nktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 S.s.p.. Predmetné ustanovenie\nv písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\n14. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie podľa druhej časti zákona č.\n528/2008 Z. z., keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných\nprostriedkov na účely realizácie projektu v rámci Operačného programu Výskum a vývoj.\n15. Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008\nZ. z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona\nnie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie § 7 písm.\nh/ S.s.p. (resp. § 248 písm. d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30. júna 2016.\n16. Kasačný súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že správa a žiadosť\nako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú\nzásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere najvyšší súd\npoukazuje na vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a\nodoslania správy a žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie\no vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.. Povinnosť sťažovateľa\nvrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe tohto právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude\nspôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a až vtedy bude preskúmateľné v rámci\nsprávneho súdnictva.\n17. Predmetnú správu a žiadosť je možné považovať podľa názoru kasačného súdu za podkladové\nrozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona, na\nzáklade čoho dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia nespadajú do právomoci súdov,\n\nresp. nie sú preskúmateľné súdom (viď. aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžf/87/2015 zo 14.\nfebruára 2017, zverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod č. R 57/2018).\nVychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzmenu, alebo zrušenie napadnutého uznesenia, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú\nzamietol podľa § 461 S.s.p..\n18. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nKasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že správa ani\nžiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľovi závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do práv a\nprávom chránených záujmov tak, ako už konštatoval vyššie. Vo svetle uvedeného, kasačný súd návrh\nna priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S.s.p. v spojení\ns ustanovením § 188 S.s.p. zamietol.\n19. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p., tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nžalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaných nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}