{"guid": "42ae2b8a-9a4e-4602-8fb3-b93dd4b3d444:9ce33ed9-f451-49c5-a145-988bee3cb36b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016200801.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/15/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/15/2017 z 11. 9. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016200801.1", "identifikacne_cislo": "1016200801", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/528", "nazov": "zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a", "nazov": "§ 27a zákona č. 528/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/#paragraf-27a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/528-2008/paragraf-27a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/528#paragraf-27a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ce33ed9-f451-49c5-a145-988bee3cb36b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200801.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200801.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200801.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/15/2017\n1016200801\n11. 09. 2018\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2018:1016200801.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa/žalobcu: Žilinská univerzita v Žiline, so\nsídlom Univerzitná 8215/1, 010 26 Žilina, IČO: 00 397 563, zastúpený: MAPLE FISH, s.r.o., advokátska\nkancelária, so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta\nJUDr. Viliama Karasa, PhD., proti žalovanému 1/ Výskumná agentúra, Hanulova 5/B, 841 01 Bratislava\n2/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501404/S02 z 18. marca 2016 a Žiadosti\no vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220011/Z01 z 18. marca 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/103/2016-119 zo 7. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k.\n6S/103/2016-119 zo 7. decembra 2016 z a m i e t a .\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti\nmieta.\n\nza\n\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č.k. 6S/103/2016-119 zo 7. decembra 2016 rozhodol\ntak, že žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako neprípustnú odmietol, účastníkom konania\npodľa § 170 písm. a/ SSP nepriznal právo na náhradu trov.\n2. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nenávratnom\nfinančnom príspevku medzi Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a\nžalobcom na projekt s názvom „RAILBCOT - skúšobný stav brzdných komponentov koľajových vozidiel“\na následne žalobca vyhlásil verejné obstarávanie pri zadávaní danej zákazky. Žalobcovi bola doručená\nSpráva o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov daného projektu, ktoré sú\npredmetom súdneho prieskumu v zmysle podanej žaloby..\n3. Podľa názoru krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie\nslužby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej\nspráve a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže\nkontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami Zákona o verejnom obstarávaní.\nKrajský súd mal za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly (Správu o zistenej nezrovnalosti ) a\npostup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže\nnie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje\nlen jednu z dohľadových kompetencií žalovaného.\n\n4. Krajský súd považoval za potrebné tiež poukázať na právny názor vyslovený v uzneseniach NS SR\nsp.zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012 a sp.zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016, v ktorých oboch NS\nSR dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v\nsprávnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu\nkontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať podľa názoru\nkrajského súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia\nžalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve\nnepodlieha. Takýto záver by v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\n(platného a účinného do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa\nSprávneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konanie\nzačaté podľa piatej časti OSP, je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia\nalebo opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Potom aplikácia SSP v predmetnej\nveci nemohla byť v neprospech žalobcu, nakoľko podľa predchádzajúcej právnej úpravy by napadnuté\nopatrenia žalovaného rovnako nemohli byť podrobené súdnemu prieskumu.\n5. Za nesporné považoval krajský súd tú skutočnosť, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok\no povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu\nnezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky.\nSprávou ani Žiadosťou nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť\ns informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného, podľa názoru krajského\nsúdu nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp.\nsprávneho rozhodnutia, ktorým by bol žalobca zaviazaný vrátiť finančné prostriedky. Predmetnou\nSprávou boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje zákon\nč. 528/2008 Z.z. a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu\nvzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. Ohľadom preskúmania\nŽiadosti je nesporné, že touto písomnosťou žalovaný využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z ustanovenia\n§ 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z., a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet\nzákazky. Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho\norgánu a oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu.\n6. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných\nzistení uvedených v Správe, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách\nprocesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa,\nak boli, resp. budú na základe Správy vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie\nžalobcu.\n7. Krajský súd záverom považoval za potrebné uviesť, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov\nz fondov Európskej únie, ktorého ochrany sa žalobca touto žalobou domáha nepatrí medzi základné\nľudské práva a slobody, ktorých výpočet je obsiahnutý v druhej hlave Ústavy SR a Dohovore o ochrane\nzákladných práv a ľudských slobôd a preto prejednávanú vec nie je možné posudzovať podľa čl. 46\nods. 2 Ústavy SR. Taktiež súd musí poukázať na ustanovenie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z., v\nzmysle ktorého sú rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní podľa druhej časti zákona\nč. 528/2008 Z.z. vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 písm. h/ SSP).\n8. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval krajský súd, že neboli naplnené všetky\npodmienky na preskúmanie napadnutých rozhodnutí v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba\nsmerovala proti aktu orgánu verejnej správy vydanom v správnom konaní, ktorý nemohol mať za\nnásledok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pričom ide o podkladové rozhodnutie predbežnej\npovahy (Správa) a preto v súlade s § 7 písm. b/, e/ SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g/\nSSP krajský súd žalobu odmietol pre jej neprípustnosť.\nII.\n9. Proti uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440\nods. 1 písm. f/ a g/ SSP, tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci , keď žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP pre jej neprípustnosť a pri rozhodovaní\n\nporušil zákon tým, že znemožnil sťažovateľke uskutočnenie jej procesných práv v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľka vyjadrila názor, že správa a žiadosť je\nrozhodnutím sui generis majúcim povahu správneho rozhodnutia, ktoré zasahuje do subjektívnych práv\nsťažovateľky, keďže jej ukladá povinnosť zaplatiť istinu vo výške 427,77 € a nie je proti nemu možné\npodať riadny opravný prostriedok podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z\nfondov Európskeho spoločenstva (ďalej „zákon 528/2008 Z.z.“). Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu právnej\nistoty a skutočnosti, že neuhradením istiny stanovenej v žiadosti hrozí sťažovateľke v zmysle § 27a ods.\n5 zákona č. 528/2008 Z.z. navýšenie sumy korekcie o 1,5-násobok, sa sťažovateľka domáhala ochrany\nsvojich subjektívnych práv súdnou cestou.\n10. Sťažovateľka poukázala na to, že napadnuté uznesenie je v rozpore s predchádzajúcou judikatúrou\nKrajského súdu v Bratislave ako i s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle\nktorej správa o zistenej nezrovnalosti v spojení so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov je\nspôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve a zasahuje do práv a oprávnených záujmov\nsťažovateľa (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/2308/2012 zo dňa 04.07.2014, uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016, sp.zn. 5Sži/20/2012 zo\ndňa 28.02.2013, sp.zn. 6Sžp/1/2009 zo dňa 29.04.2010).\n11. Sťažovateľka zároveň požiadala o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447\nSSP, pričom hrozbu vážnej ujmy na strane sťažovateľky videla v tom, že v prípade vymáhania korekcie\nstanovenej vo výške 424,77 € v spojení s ďalšími korekciami, ktoré jej boli uložené (spolu vo výške\nviac ako jeden milión eur), hrozí sťažovateľke riziko prerušenia výkonu činnosti a tým je ohrozené\njej poslanie v zmysle zákona č. 131/2002 Z.z.. K porušeniu verejného záujmu by podľa jeho názoru\ndošlo práve nepriznaním odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Viac ako 8140 študentov v súčasnosti\nštudujúcich na Žilinskej univerzite v Žiline by bolo nútených prerušiť štúdium v dôsledku likvidačného\ndopadu ďalšieho vymáhania korekcií voči sťažovateľovi.\nIII.\n12. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť z dôvodu, že v danej fáze riešenia\nnezrovnalosti nemôžu správa ani žiadosť nijakým spôsobom reálne zasiahnuť do práv a oprávnených\nzáujmov žalobcu a ani spôsobiť ujmu na jeho subjektívnych právach, naopak právne postavenie žalobcu\nsa v ich dôsledku nemení. Správa a žiadosť slúžia len ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných,\npreto nemôžu byť preskúmateľné správnym súdom. Následok, na ktorý žalobca poukazuje (povinnosť\nzaplatiť 1,5-násobok sumy uvedenej vo výzve) zatiaľ nenastal a správne konanie, ktorého výsledkom\nbude správne rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., zatiaľ nebolo začaté. Tento\nnásledok preto bude možné preskúmať až potom, keď riadiaci orgán vydá rozhodnutie podľa uvedeného\nustanovenia, pričom až v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej\nsféry žalobcu, teda k uloženiu povinnosti, ktorú žalobca doposiaľ nemá. Žalovaný 2/ tiež odkázal na\ndoterajšiu rozhodovaciu prax vo veciach o preskúmanie zákonnosti Správy a Žiadosti a poukázal na §\n28 SSP. Záverom uviedol, že má za to, že zo strany sťažovateľky ide len o umelé predlžovanie procesu\nvysporiadania nezrovnalosti a konaním sťažovateľky je žalovaným v konečnom dôsledku znemožnené\nkonať a v tomto procese pokračovať. Taktiež poukázal na to, že postavenie zmluvných strán Zmluvy o\nNFP je rovné a Žalovaný 1/ v zastúpení Žalovaným 2/ nekonal v štádiu zaslania Správy a Žiadosti ako\nsprávny orgán. Žalovaný 1/ aj Žalovaný 2/ zhodne navrhli aby kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti\nodkladný účinok podľa § 447 SSP.\nIV.\n13. Sťažovateľka predložila vyjadrenie k vyjadreniam žalovaných ku kasačnej sťažnosti, v ktorom\nuviedla, že Žalovaný 1/ a Žalovaný 2/ predložili v prvostupňovom konaní krajskému súdu vyjadrenia, v\nktorých prezentovali odlišný postoj k tomu, či predmetná žiadosť predstavuje postup podľa ustanovenia\n§ 27a ods. 4 zákona. Podľa sťažovateľky je neprípustné aby mali žalovaní odlišný postoj na právnu\nklasifikáciu dokumentov, ktoré vydávajú. Ďalej opätovne poukázala na princíp „dobrej správy“. K\nvyjadreniu Žalovaného 1/ uviedla, že nie je možné považovať správu a žiadosť len za dokument s\ninformačným charakterom, keďže jej pod hrozbou sankcie ukladá povinnosť zaplatiť istinu v sume 424,77\n€, a to v lehote uvedenej v žiadosti. Ďalej poukázala na to, že žalovaní vo svojich vyjadreniach potvrdili,\nže finančnú opravu uložili bez toho, aby si boli istí, či naozaj došlo k porušeniu zákona.\n\n14. Na podporu rozhodnutia domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom správnej žaloby citovala\nsťažovateľka nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I.ÚS 354/08 a sp.zn. II.ÚS 50/2001\nako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/26/2016 z 29. novembra 2016\na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/2308/2012 zo 4. júla 2014. Sťažovateľka ďalej\npoukázala na nesprávne tvrdenie Žalovaného 1/, že následok bude možné preskúmať až potom, ako\nnastane, teda keď riadiaci orgán vydá rozhodnutie podľa § 27a ods. 5 zákona. Nesúhlas vyjadrila\nsťažovateľka aj s tvrdením Žalovaného 1/, že nepreukázala, že jej hrozí závažná ujma pre účely priznania\nodkladného účinku kasačnej sťažnosti.\n15. Sťažovateľka uviedla, že sa nejedná o typickú obchodno-právnu zmluvu, ale o zmluvu s\nverejnoprávnym charakterom, predmet ktorej je regulovaný verejným právom. Ako aj celý proces\nschvaľovania NFP a následnej kontroly, kde Žalovaný 1/ aj Žalovaný 2/ majú úlohu správneho orgánu.\nK tvrdeniu Žalovaného 2/, že sťažovateľka koná šikanózne, uviedla sťažovateľka, že práve Žalovaný 1/\nkoná šikanózne a protiprávne, keď ukladá finančné korekcie bez toho, aby bol presvedčený, že došlo\nk porušeniu zákona.\n16. Záverom poukázala sťažovateľka na novelu zákona účinnú od 1. júna 2017, ktorou došlo k takým\nzmenám potvrdzujúcim argumenty sťažovateľky, že v zmysle noviel ustanovenia § 8 ods. 5 a ustanovenia\n§ 2 zákona niet pochýb o tom, že Správa a Žiadosť sú preskúmateľným rozhodnutím sui generis.\nV.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd/Kasačný súd“) ako súd kasačný\npreskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej\nlehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(§ 439 ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\n\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n22. Podľa § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti\nzákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.\n23. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu, ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo. V rámci kasačného konania, kasačný súd skúmal aj povahu napadnutej Správy\na Žiadosti. Kľúčovou bolo najmä právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu Správy o zistenej\nnezrovnalosti a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré krajský súd zhodne so žalovanými\npovažovali za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský\nsúd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotožňuje.\n24. Najvyšší súd odkazuje na závery v uznesení sp.zn. 1Sžf/87/2015 z 14. februára 2017, keď za\npodobných skutkových o právnych okolností konštatoval:\n„Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z. úspešnému predkladateľovi žiadosti, a\nv preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho\nvzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nĎalej však už, ako správne konštatoval žalobca, žalovaný vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, t.j.\nako riadiaci orgán mu do pôsobnosti zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským\noprávnením, ktoré mu najmä vyplýva z ustanovení\n- § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon dohľadu nad plnením podmienok poskytnutia pomoci a\npodpory, súlad platby a súvisiacej dokumentácie so záväznými predpismi, či hospodárnosť, efektívnosť,\núčinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory), resp.\n- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí).\nPokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný zistí existenciu nezrovnalosti, je povinný túto\nskutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom\ntzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia\npravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol\nžalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho\nčasti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.), resp. pozastaviť, zamietnuť alebo\nupraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť (§ 7 ods. 6 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom\npoužité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny\nvýklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z.z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného\n(oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení, avšak v\nžiadnom prípade nejde o výkon vrchnostenskej rozhodovacej právomoci, ako sa domnieva žalobca.\nPodľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť\nz vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej\nnezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.\nCelé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu,\nkedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené\nporušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v\nosobitných situáciách len zachyteného v protokole.\nAž na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť o vrátení dvojnásobku\n(podľa aktuálnej právnej úpravy 1,5-násobku) sumy uvedenej v pôvodnej výzve, ktorá je však zákonom\nlimitovaná 100% výškou poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\nNakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola,\ndohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom\nsúdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy, Najvyšší\nsúd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm.\na) O.s.p. podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve.\n\nNakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov\nposkytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc,\nje možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje\ndonucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie\noznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností.“\n25. Na aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť, že boli vyslovené v procesnom\nprostredí zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý bol\ns účinnosťou od 1. júla 2016 nahradený v časti týkajúcej sa správneho súdnictva Správnym súdnym\nporiadkom. Ten totiž rovnako stanovuje neprípustnosť súdneho preskúmania rozhodnutí predbežnej\npovahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 ods. 1\npísm. e/ SSP).\n26. Senát kasačného súdu sa stotožňuje s citovanými právnymi názormi Najvyššieho súdu (§ 464\nods. 1 SSP), pričom poukazuje na nutnosť dodržiavania zásady právnej istoty (čl. 1 ods. 1 veta\nprvá Ústavy Slovenskej republiky), t.j. že v obdobných veciach je možné sa od predchádzajúceho\nrozhodnutia Najvyššieho súdu meritórne odchýliť iba vtedy, ak sa podstatne zmenili skutkové okolnosti a\nprávny základ pre vyhlásenie súdneho rozhodnutia. Navyše s princípom právnej istoty je tesne spojená\nkontinuita právnych názorov súdov na riešenie obdobných vecí.\nPodľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z.z. ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nna predmet zákazky.\nPodľa ods. 2 ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci\norgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.\nPodľa ods. 3 ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov\nverejného obstarávania, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve\npodľa odseku 1, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky, ak\na) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného\nobstarávania, alebo\nb) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré\nmalo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa\npísmena a).\nPodľa ods. 4 ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená\npokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv\nna výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak\nriadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať prijímateľa na vrátenie\nposkytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije.\nPodľa ods. 5 ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe výzvy podľa odseku\n4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4,\nnajviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky.\n27. Keďže žalobca bol postupom, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 Z.z. pre prípad zistenia\nnezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, nedošlo\nešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej\nsféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné\nprostriedky.\n28. K sťažnostnému bodu, týkajúcemu sa údajnej neistoty žalovaných, či naozaj došlo k porušeniu\nzákona, uvádza súd, že ani Žalovaný 1/, ani Žalovaný 2/ netvrdili, že nie sú si istí, či došlo k\nporušeniu zákona, ale, že vznikla určitá nezrovnalosť, korekcia, pričom pri vypracovaní Správy a Žiadosti\nvychádzali z prvotných informácií a preto nie je vylúčené, že v rámci správneho konania sa výška\nkorekcie upraví, alebo bude vyvodený iný relevantný dôsledok. Súd považuje za potrebné uviesť, že v\ntomto smere sa právna úprava nezmenila ani po sťažovateľkou uvádzanej novele zákona č. 93/2017\nZ.z., kde sa naďalej vyžaduje vydanie Správy a Žiadosti pred samotným začatím správneho konania.\n\n29. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí sťažovateľovi jej navýšenie v\nprípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe správy a\nžiadosti, ktorými bol žalobca vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenie je totiž\npovinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie\nje možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho\norgánu v správnom konaní začatom podľa § 27a ods. 5 tohto zákona, v ktorom (za predpokladu,\nže k nemu dôjde) bude môcť žalobca uplatniť všetky procesné práva účastníka konania, vrátane\nadministratívnych opravných prostriedkov. Ak bude výsledkom tohto konania právoplatné rozhodnutie\norgánu verejnej správy, ktoré bude žalobca považovať za nezákonné, bude oprávnený podrobiť toto\nrozhodnutie súdnemu preskúmaniu správnym súdom, ktorý na podklade jeho žalobných námietok\npreskúma zákonnosť procesu verejného obstarávania, v ktorom podľa doterajších tvrdení žalovaných\ndošlo k vzniku nezrovnalosti.\n30. Z uvedených dôvodov považoval kasačný súd právne závery krajského súdu, že napadnuté správne\nakty sú predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, za\nvecne správne. Keďže správna žaloba voči takýmto rozhodnutiam alebo opatreniam orgánov verejnej\nsprávy je podľa § 7 ods. 1 písm. e/ SSP neprípustná, postupoval krajský súd v súlade so zákonom, keď\nžalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol.\n31. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil predmetnú\nvec a neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n32. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467\nods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže sťažovateľ v tomto konaní nebol\núspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.\n33. Sťažovateľka sa v kasačnej sťažnosti domáhala priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.\nKasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že Správa\nani Žiadosť nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľke závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do práv a\nprávom chránených záujmov tak, ako už vyššie konštatoval kasačný súd. Vo svetle uvedeného kasačný\nsúd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP\nv spojení s ustanovením § 188 SSP zamietol.\n34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}