{"guid": "7682353f-0acf-49a6-995c-45d5c2a34240:465f2109-b8ba-4b12-8b0b-e82be080a696", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016200567.1", "spisova_znacka": "10Sžik/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžik/1/2018 z 30. 5. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 10Sžik/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:1016200567.1", "identifikacne_cislo": "1016200567", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Príslušnost"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "nazov": "§ 104 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c", "nazov": "§ 246c OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/465f2109-b8ba-4b12-8b0b-e82be080a696", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200567.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200567.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200567.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžik/1/2018\n1016200567\n30. 05. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:1016200567.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. H., D., proti žalovanému: Bratislavský\nsamosprávny kraj, Sabinovská ul. 16, P. O. BOX 106, Bratislava, o opravnom prostriedku žalobcu voči\nrozhodnutiu žalovaného č. 00487/2016/PRA-263 zo dňa 24.02.2016, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/67/2016-11 zo dňa 12.05.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/67/2016-11 zo dňa\n12. mája 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým uznesením podľa § 246c v spojení s ustanovením § 103 a § 104 zákona č.\n99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie o opravnom prostriedku\nžalobcu voči rozhodnutiu žalovaného č. 00487/2016/PRA-263 zo dňa 24.02.2016, ktorým žalovaný\nnevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie z dôvodu, že požadované informácie sú osobným\núdajom dotknutých osôb, ktoré povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na\nzáklade predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutých osôb. Krajský súd zároveň rozhodol, že po\nprávoplatnosti uznesenia bude vec postúpená predsedovi žalovaného na ďalšie konanie ako správnemu\norgánu príslušnému na jej prejednanie a rozhodnutie. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo\nna náhradu trov konania.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že prístup k informáciám je základným\nústavným právom zakotveným v Ústave Slovenskej republiky, Listine základných práv a slobôd a\nzákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“)\nje vykonaním tohto ústavného práva. V zmysle zákona o slobode informácií, ktorého predmetom\nje úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného prístupu k informáciám, sú v ustanovení § 2\nvymedzené povinné osoby, medzi ktoré je výslovne zaradený aj žalovaný. Postavenie vyšších územných\ncelkov je upravené v zákone č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (ďalej len\n„zákon o samosprávnych krajoch“). Vyššie územné celky sú právnické osoby vykonávajúce originárne\nkompetencie a u niektorých úloh aj prenesený výkon štátnej správy. Krajský súd uviedol, že územná\nsamospráva nemôže plniť prenesený výkon štátnej správy, ak nebola pôsobnosť prenesená zákonom,\nčo v danom prípade podľa súdu prvého stupňa nemožno skonštatovať, nakoľko povinnosť vyšších\núzemných celkov poskytovať informácie vyplýva priamo zo zákona o slobode informácií, ktorú povinnosť\nnemožno považovať za výkon samosprávy, ale jednoznačne ide o prenesený výkon štátnej správy na\nsamosprávu.\nV tejto súvislosti vyjadril krajský súd nesúhlas s argumentáciou žalovaného ohľadne použitia analógie,\nnakoľko aplikácia ustanovenia § 22 ods. 2 zákona o samosprávnych krajoch by prichádzala do úvahy v\nprípade, ak by sa jednalo o rozhodnutia vo veciach územnej samosprávy, a nie pri prenesenom výkone\nštátnej správy na samosprávu. Keďže uvedená situácia nie je normatívne upravená, podľa názoru\nkrajského súdu prichádza do úvahy použitie analógie legis - použitie normy upravujúcej obdobný prípad,\n\na to konkrétne pri nachádzaní odpovede na otázku, kto je oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku\nproti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie.\nKrajský súd konštatoval, že v ustanovení § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií je v druhej vete\nvýslovne uvedené, že ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce\n(primátor). S použitím analógie sa stotožnil, nakoľko vyšší územný celok je obdobne ako obec orgán\núzemnej samosprávy, ktorý ako je už vyššie zmienené, vykonáva nielen originárne kompetencie, ale aj\nprenesený výkon štátnej správy na samosprávu. Mal za zrejmé, že v prvom stupni koná a informácie\npodáva vyšší územný celok. Predseda vyššieho územného celku zastupuje samosprávny kraj navonok.\nV majetkovoprávnych vzťahoch, pracovnoprávnych vzťahoch a v iných vzťahoch je štatutárnym\norgánom; rozhoduje aj vo veciach, v ktorých zákon zveruje samosprávnemu kraju rozhodovanie o\nprávach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb v oblasti verejnej správy okrem vecí, o\nktorých na jeho návrh rozhoduje organizačný útvar úradu určený v organizačnom poriadku úradu.\nZ uvedeného mal súd prvého stupňa za zrejmé, že pri zachovaní dvojinštančného správneho konania v\ndruhom stupni rozhoduje predseda vyššieho územného celku, a toto rozhodnutie je následne možné v\nsúlade s § 19 ods. 4 zákona o slobode informácií preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona\n§ 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.\nKrajský súd zároveň poukázal aj na to, že napriek tomu, že v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií\nje ustanovená lehota, v ktorej je odvolací orgán povinný rozhodnúť, táto lehota zostáva z dôvodu\nnedodržania procesného postupu zachovaná, a tým pádom nie je prekážkou na rozhodnutie správneho\norgánu druhého stupňa, resp. predsedu samosprávneho kraja.\nNa základe vyššie uvedených skutočností a za použitia analógie legis, krajský súd konanie zastavil\npodľa ustanovenia § 246c O.s.p. v spojení s ustanovením § 103 a § 104 O.s.p. z dôvodu zachovania\ndvojinštančného konania pred správnym orgánom, na ktorý má žalobca ako účastník správneho konania\nprávo s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená predsedovi Bratislavského\nsamosprávneho kraja ako správnemu orgánu, oprávnenému na jej prejednanie a meritórne rozhodnutie.\nDňa 12.07.2016 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 06.07.2016 označené ako\n„Návrh na rozhodnutie sporu o právomoc“, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako opravný prostriedok proti\nuzneseniu krajského súdu o zastavení konania a postúpení veci žalovanému. V tomto podaní žalobca\nnamietal jednak, že sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií nie je preneseným\nvýkonom štátnej správy a jednak, že použitie analógie legis v správnom práve je vylúčené. Záverom\nkonštatoval, že vo veci odvolania žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného je vecne a miestne príslušný\nKrajský súd v Bratislave.\nV doplnení odvolania zo dňa 06.12.2017 žalobca uviedol, že napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa\nv celom rozsahu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že právny názor krajského súdu, podľa ktorého\nje sprístupňovanie informácií samosprávnym krajom preneseným výkonom štátnej správ, je nesprávny.\nPreto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté\nuznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania\nv súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,\npretože napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\n\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje\nsúdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie uznesenia krajského súdu ako aj konania, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného č. 00487/2016/PRA-263 zo dňa 24.02.2016.\nZ administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že žalobca dňa 19.02.2016 žiadosťou vo\nforme e-mailu požiadal v zmysle zákona o slobode informácií žalovaného o informácie o vyplatenej\nmzde, plate a platových pomeroch a ďalších finančných náležitostiach priznaných za výkon pracovnej\nčinnosti vedúcich zamestnancov za každého vedúceho zamestnanca jednotlivo, a to za každý mesiac\nsamostatne v období od 01.01.2010 do 21.12.2015 v takej štruktúre, v akej s nimi žalovaný disponuje.\nZverejnenie požadovaných informácií žiadal zaslať elektronickou formou.\nŽalovaný o podanej žiadosti žalobcu o poskytnutie informácii rozhodol napadnutým rozhodnutím č.\n00487/2016/PRA-263 zo dňa 24.02.2016 tak, že žiadosti nevyhovel dôvodiac, že požadované informácie\npredstavujú osobné údaje dotknutých osôb, ktoré je ako povinná osoba povinná sprístupniť len vtedy,\nak to ustanovuje zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutých osôb.\nO odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného o nesprístupnení informácií rozhodol krajský súd\npreskúmavaným uznesením tak, že konanie zastavil a vec postúpil na ďalšie konanie predsedovi\nBratislavského samosprávneho kraja ako správnemu orgánu príslušnému na prejednanie a rozhodnutie\nvo veci. Z odôvodnenie rozhodnutia vyplýva, že krajský súd za použitia analógie legis dospel k záveru, že\npri zachovaní dvojinštančného správneho konania je v druhom stupni o odvolaní oprávnený rozhodovať\npredseda vyššieho územného celku, a toto rozhodnutie je následne možné v súlade s § 19 ods. 4 zákona\no slobode informácií preskúmať v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku.\nOdvolací súd vychádzajúc z odvolacích námietok žalobcu konštatuje, že tento v odvolaní namietal,\nže sprístupňovanie informácií podľa zákona o slobode informácií nie je preneseným výkonom štátnej\nsprávy, preto je na rozhodnutie o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného vecne a miestne\npríslušný Krajský súd v Bratislave, nie žalovaný. Zároveň namietal, že v správnom práve je vylúčené\npoužitie analógie legis.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky s\nprihliadnutím na § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre jeho potvrdenie. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval\npre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich\nzistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje\nodvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nOdvolací súd dáva v prvom rade do pozornosti uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1KO/26/2017 zo dňa 06.06.2017, v ktorom bola vyriešená otázka, ktorý\norgán (žalovaný alebo súd) je príslušný na prejednanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu\nžalovaného o poskytnutí informácie podľa zákona o slobode informácií. Z odôvodnenia predmetného\nuznesenia vyplýva:\n„14. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v zmysle zákona o slobode informácií, ktorého\npredmetom je úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného prístupu k informáciám, sú v\nustanovení § 2 vymedzené povinné osoby, medzi ktoré je výslovne zaradený aj žalovaný. Postavenie\nvyšších územných celkov je upravené v zákone č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných\ncelkov (zákon o samosprávnych krajoch). Vyššie územné celky sú právnické osoby vykonávajúce\noriginárne kompetencie a u niektorých úloh aj prenesený výkon štátnej správy. Územná samospráva\nnemôže plniť prenesený výkon štátnej správy, ak nebola pôsobnosť prenesená zákonom, čo v danom\nprípade nemožno konštatovať, nakoľko povinnosť vyšších územných celkov poskytovať informácie\n\nvyplýva priamo zo zákona č. 211/2000 Z. z., ktorú povinnosť nemožno považovať za výkon samosprávy,\nale jednoznačne o prenesený výkon štátnej správy na samosprávu. V tejto súvislosti treba poznamenať,\nže v súčasnosti už nemožno brať do úvahy argumentáciu žalovaného týkajúcu sa tak ustanovenia §\n22 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z., pretože aktuálne znenie § 22 odsek 2 už neobsahuje, ako aj\nargumentáciu vo vzťahu k § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z., pretože odsek 4 tohto ustanovenia\nje od 1. júla 2016 zrušený, pričom v prvej vete odseku 2 tohto ustanovenia je výslovne uvedené, že o\nodvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla\nalebo mala rozhodnúť.\n15. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že nesúhlas\nžalovaného s postúpením mu veci nie je dôvodný a preto rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným s\ntým, že podľa § 11 C.s.p. týmto rozhodnutím sú súdy a orgány verejnej moci viazané.“\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd ustálil, že krajský súd postupoval správne, ak konanie o odvolaní\nproti rozhodnutiu žalovaného zastavil s tým, že vec postúpi príslušnému správnemu orgánu. Ďalej\nodvolací súd konštatuje, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne\nskutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje. Navyše odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje také právne relevantné tvrdenia\na dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu. Preto\nodvolací súd vyhodnotil námietky žalobcu za nedôvodné.\nVo svetle uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnuté uznesenie súdu\nprvého stupňa ako vecne správne podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\n<aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523P219'&ucin-k-dni='30.12.9999'> potvrdil. Pritom sa\nstotožnil s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a žalovaný na ich náhradu nemá zákonný nárok (§\n224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety\nprvej O.s.p.).\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}