{"guid": "d485efef-76c9-4142-b1cb-8a468a64a3a5:4c64f48f-6c50-4af0-8b6e-1d1044958219", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016200479.1", "spisova_znacka": "8Asan/16/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/16/2017 z 12. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2018, sp. zn. 8Asan/16/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016200479.1", "identifikacne_cislo": "1016200479", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-m", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-m", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-1", "nazov": "§ 85 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-2", "nazov": "§ 85 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-3", "nazov": "§ 85 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-4", "nazov": "§ 85 ods. 4 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-85.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-85"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c64f48f-6c50-4af0-8b6e-1d1044958219", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200479.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200479.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200479.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/16/2017\n1016200479\n12. 12. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:1016200479.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a\nčlenov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci sťažovateľa: W. C., F. XX, N.,\nproti žalovanému: Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, Obvodné oddelenie Policajného\nzboru Petržalka - sever, Bohrova č. 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n11057173 zo dňa 22.1.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S/60/2016-44 zo dňa 7.12.2016, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.\nII. Sťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred prvostupňovým správnym súdom\n1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.3.2016 (ďalej len ,,prvostupňový súd, krajský\nsúd alebo správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.\n11057173 zo dňa 22.1.2016, alternatívne zmeny rozhodnutia tak, že žalobcovi uloží pokutu vo výške\n20 €.\n2. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,SSP“)\nžalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. O trovách konania rozhodol\nprvostupňový súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. Správny súd preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v rámci žalobných dôvodov a dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové\nrozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP\nzamietol.\n3. Správny súd uviedol, že predtým, ako sa súd začal zaoberať obsahom žaloby, preskúmal najprv\nprávomoc súdu rozhodovať vo veci. Mal za to, že rozhodnutie o priestupku v blokovom konaní je\nprávoplatným rozhodnutím správneho orgánu, ktoré sa nepochybne dotýka právnej sféry účastníka\npriestupkového konania a zároveň proti takémuto rozhodnutiu zákon neustanovuje možnosť podať\nriadny opravný prostriedok, teda rozhodnutie v blokovom konaní je právoplatné (konečné), preto v\ndanom prípade boli splnené všetky podmienky zákonom stanovené pre možnosť preskúmať vec\nv správnom súdnictve a rozhodnutie napadnuté žalobou nebolo žiadnym predpisom z prieskumu\nvylúčené.\n\n4. Po preskúmaní veci správny súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán na to príslušný,\npričom postupoval v medziach zákona platného a účinného v čase rozhodnom pre konanie.\n5. Podľa správneho súdu prejednanie priestupku v blokovom konaní je možno len za predpokladu, že\npriestupok je spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť, resp. je ochotný ju\nzaplatiť, avšak na mieste ju zaplatiť nemohol. Blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa považuje za\nprávoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému nie je prípustný riadny ani mimoriadny\nopravný prostriedok a v systéme správneho súdnictva je možné podrobiť ho súdnemu prieskumu len\nz toho hľadiska, či boli splnené uvedené zákonné predpoklady pre prejednanie priestupku v blokovom\nkonaní. S ohľadom na povahu blokového konania sa súdny prieskum bloku na pokutu nezaplatenú na\nmieste obmedzuje len na preverenie, či bol priestupok spoľahlivo zistený a či obvinený z priestupku bol\nochotný pokutu zaplatiť. Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí aj ten,\nkto počas vedenia vozidla používa telefónny prístroj alebo vykonáva inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí\ns vedením vozidla. Žalobca tým, že počas vedenia motorového vozidla telefonoval, porušil § 4 ods. 2\npísm. m/ zákona č. 8/2009 Z.z. a dopustil sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990\nZb. V konaní nebolo sporným, či žalobca spáchal predmetný priestupok, keďže sa v administratívnom\nkonaní k priestupku priznal a v žalobe jeho spáchanie nenamietal. Súd nemal pochybnosti o správnosti\nzáveru, že v danom prípade boli splnené podmienky ustanovené § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.\nPriestupok bol spoľahlivo zistený a zadokumentovaný.\n6. Správny súd poukázal na to, že účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť,\nči došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku\nuložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie\ntak, aby neboli dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku\nmusia byť obligatórne naplnené a zistené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, t.j. subjekt,\nsubjektívna stránka, objekt a objektívna stránka. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty\nnebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Z úradného záznamu spísaného príslušníkmi PZ\n(členmi policajnej hliadky) vyplynulo, že predmetný skutok sa stal tak, ako bol opísaný účastníkmi\nkonania. Uviedol, že súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenia členov hliadky PZ, ktorí zadokumentovali\npriestupok, navyše keď žalobca spáchanie priestupku nespochybnil. Žalobca nepreukázal, že by zistenie\nhliadky PZ bolo nesprávne, ani závery správneho orgánu nespochybnil žiadnymi ním predloženými\ndôkazmi. Dôkaz o tom, že v rozhodnom čase telefonoval len niekoľko sekúnd, nie je pre posúdenie\nv zmysle dikcie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ právne relevantné, keďže priestupku sa dopustí aj\ntaký vodič, ktorý používa telefónny prístroj pri vedení vozidla aj len na krátku chvíľu. Bola splnená i\nďalšia z podmienok prípustnosti blokového konania a síce, že žalobca spáchanie skutku nepoprel a\nbol ochotný pokutu určenú na mieste príslušníkom PZ zaplatiť (predložil 500-eurovú bankovku). Keďže\nžalobca nemohol zaplatiť pokutu na mieste, vydal mu žalovaný správny orgán blok na pokutu. Podpisom\nna prevzatý blok žalobca potvrdil jeho prijatie i súhlas so závermi o spáchaní priestupku, s výškou\npokuty ako aj ochotu pokutu zaplatiť. Námietky, ktoré vzniesol žalobca v žalobe, mohol uplatniť na\nmieste prejednávania priestupku, najmä mohol odmietnuť zaplatenie pokuty a riešenie veci v blokovom\nkonaní. Pokiaľ ide o výšku správnym orgánom určenej pokuty súd sa stotožnil so žalobcom, že pri určení\ndruhu sankcie a jej výmery sa prihliada na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na\njeho následky. Ďalej sa prihliada na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný na mieru zavinenia,\nna pohnútky a na osobu páchateľa. Či sa bude uložená pokuta pohybovať v hornej alebo spodnej\nhranici prípustnej sadzby, závisí od uváženia správneho orgánu, pričom je však povinný rešpektovať\nzákonné kritéria, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite odôvodniť. Svoju\núvahu o okolnostiach, na ktoré správny orgán prihliadol pri určení výšky pokuty, je povinný uviesť\ndo odôvodnenia rozhodnutia dostatočne výstižne, určite a zrozumiteľne, aby presvedčilo účastníkov\nkonania o správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a bolo preskúmateľné v konaní o\nopravnom prostriedku alebo pred súdom. V blokovom konaní však táto podmienka (odôvodnenie výšky\npokuty) splnená byť nemôže. Pri blokovom konaní sa predpokladá súhlas účastníka konania so závermi\no skutku, s jeho právnou kvalifikáciou a tiež s výškou pokuty. Preto sa odôvodnenie rozhodnutia v\nblokovom konaní nevyžaduje a zároveň nemožno prisvedčiť námietkam, že správny orgán pri určovaní\nvýšky pokuty nezohľadnil všetky relevantné okolnosti a skutkové zistenia v konaní pred uložením\nsankcie. Zároveň dodal, že rozhodnutie o výške pokuty je prejavom diskrečnej právomoci správneho\norgánu, ktorú súd posudzuje iba z hľadiska, či pri rozhodovaní, ktoré správny orgán vydal na základe\nzákonom povolenej voľnej úvahy nevybočil správny orgán z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nSúd neposudzuje účelnosť a vhodnosť právneho rozhodnutia, ale hodnotí len, či je správne uváženie\n\nv súlade s pravidlami logického myslenia, a či podklady pre takúto úvahu boli zistené úplne a riadnym\nprocesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností\nvyvodzovať iné alebo opačné závery. Rozumová, či kvalitatívna úroveň použitia správneho uváženia\nsama o sebe, nie je determinantom zákonnosti. V danom prípade bola uložená pokuta zhodná s hornou\nhranicou možného zákonného rozpätia, avšak vzhľadom na charakter blokového konania nemožno bez\npochybností dospieť k zisteniu, čo viedlo správny orgán k takémuto rozhodnutiu. O čom však súd nemá\npochybnosti je skutočnosť, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty komunikoval so žalobcom, ktorý\ns jej výškou súhlasil, čo potvrdil na predmetnom preskúmavanom rozhodnutí (bloku) svojim podpisom.\nZ uvedeného hľadiska preto uložená pokuta spĺňa represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu\nindividuálnej a generálnej prevencie, pričom súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného uložením pokuty\nza vybočujúce z medzí a hľadísk zákona. Z uvedeného pre súd vyplynulo, že správny orgán dostatočne\nzistil skutkový stav a správne vykonal dokazovanie a zistený skutkový stav po právnej stránke správne\nposúdil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že\nžalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu, hoci bol v konaní úspešný, nežiadal a\nzároveň súd nepovažoval priznanie náhrady voči žalobcovi za spravodlivé.\nII.\nKasačná sťažnosť\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ (ďalej len ,,sťažovateľ“) v zákonom stanovenej\nlehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu kasačnú sťažnosť, ktorú správnemu súdu doručil dňa\n22.2.2017. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol:\nSťažovateľ túto kasačnú sťažnosť odôvodnil podľa § 440 SSP - vo vzťahu ku konaniu a rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave nasledovne:\n§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP - Krajský súd v Bratislave „nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces“.\n§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP - Krajský súd v Bratislave „rozhodol na náklade nesprávneho právneho\nposúdenia veci“.\nNesprávny procesný postup Krajského súdu v Bratislave (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP)\n8. Krajský súd v Bratislave listom zo dňa 31.10.2016 - č. k.: 6S/60/2016-27, ktorý bol sťažovateľovi\ndoručený dňa 23.11.2016\na) doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného správneho orgánu k podanej žalobe\nb) vyzval žalobcu, že sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetného listu (t.j. do 8.12.2016), môže\nvyjadriť k zaslanému podkladu (písomne v dvoch vyhotoveniach).\n9. V tejto súvislosti v prvom rade poznamenal, že žalobca výzvu súdu riadne a včas splnil, keď dňa\n7.12.2016 dal na poštovú prepravu svoje vyjadrenie k doručenému vyjadreniu žalovaného (v dvoch\nvyhotoveniach), ktoré vyjadrenie žalovaného bolo súdu doručené dňa 9.12.2016.\n10. Z materiálneho hľadiska pritom žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 6.12.2016 (podaným na poštovú\nprepravu dňa 7.12.2016 a doručeným súdu dňa 9.12.2016) - okrem iných - namieta, že mu vyjadrenie\nžalovaného nebolo doručené v plnom rozsahu, keďže mu neboli doručené prílohy vyjadrenia žalovaného\n- najmä mu nebol doručený „záznam hliadky Etán 902“ tvoriaci prílohu vyjadrenia žalovaného k podanej\nžalobe. Toto bez ďalšieho znamená, že zo strany súdu došlo k podstatnému porušeniu procesných\npráv žalobcu, čo platí o to viac, že práve o predmetný záznam opiera súd v podstatnej časti svoje\nrozhodnutie vo veci samej. Žalobcovi teda nebolo zo strany súdu doručené vyjadrenie žalovaného zo\ndňa 31.5.2016 v plnom rozsahu, keďže žalobcovi súd doručil len samotný text vyjadrenia žalovaného,\nnie prílohy predmetného vyjadrenia.\n11. Za podstatné pochybenie správneho súdu (Krajského súdu v Bratislave) je potrebné považovať\naj to, že v rozsudku sa súd nezaoberá argumentáciou žalobcu, ktorú prezentoval vo vzťahu k súdu\n(a v konečnom dôsledku aj vo vzťahu k žalovanému) vo svojom podaní zo dňa 6.12.2016, ktorý\nstav bol vyvolaný procesným pochybením súdu. Krajský súd procesné nesprávnym spôsobom nariadil\npojednávanie vo veci na deň pred uplynutím lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia žalobcu (k\nvyjadreniu žalovaného). Žalobca si je vedomý skutočnosti, že rozsudok (po jeho verejnom vyhlásení)\n\nje pre súd (ako aj ďalšie osoby) záväzný, ale rozsudok, ktorý bol vo veci vyhlásený dňa 7.12.2016\nbol vyhlásený predčasne, t.j. súd meritórne rozhodol vo veci skôr, ako mohol žalobca realizovať svoje\nprocesné práva viažuce sa k predmetu konania, a to v lehote ktorú určil súd. Toto, logicky, viedlo aj k\ntomu, že súd v napadnutom rozsudku necháva úplne bez akéhokoľvek hodnotenia všetky významné\nargumenty žalobcu obsiahnuté v jeho vyjadrení zo dňa 6.12.2016.\n12. Pochybenia správneho súdu uvedené vyššie sú tak významné, že tieto predstavujú vstup nielen do\nprocesných práv žalobcu (sťažovateľa), ale v konečnom dôsledku sa jedná aj o porušenie ústavných\npráv sťažovateľa, ktorý sa síce v súdom určenej lehote vyjadril k doručeným podkladom, ale včas\nprezentovanú argumentáciu sťažovateľa necháva správny súd v rámci rozhodovania vo veci samej\nbez povšimnutia, nehodnotí ju a fakticky ju neberie do úvahy ani v odôvodnení rozhodnutia. V tomto\nsmere je z pohľadu sťažovateľa irelevantné, ako, resp. prečo došlo ku kolízii uvedených časových\nmomentov (termín pojednávania - vyhlásenie rozsudku a uplynutie lehoty na poskytnutie vyjadrenia k\nsúdom zaslanému podkladu), ale k tomuto stavu nepochybne došlo, a to pochybením súdu.\n13. Pritom poznamenal, že argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho vyjadrení zo dňa 6.12.2016 nie je\n„symbolická\" a ani opakovaním už skôr prezentovaných úvah, ale jedná sa o rozsiahlu hmotnoprávnu\nargumentáciu, s ktorou sa súd v rámci konania mal riadne vysporiadať. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, súd síce nemusí reagovať na všetky argumenty účastníka konania,\nale vždy musí reagovať na tie, ktoré tvoria podstatu sporu alebo s podstatou sporu súvisia. Podanie\nžalobcu zo dňa 6.12.2017 je nepochybne kvalifikovaným podaním s rozsiahlou skutkovou a právnou\nargumentáciou, s ktorou sa Krajský súd v Bratislave mal v priebehu konania a aj v odôvodnení rozsudku\nplnohodnotne vysporiadať, čo však neurobil.\n14. Podľa názoru žalobcu, už len táto skutočnosť sama osebe predstavuje významné porušenie nielen\njeho procesných práv (podľa SSP a iných všeobecne záväzných právnych predpisov), ale v konečnom\ndôsledku sa jedná aj porušenie jeho ústavných práv na spravodlivý súdny proces.\n15. Žalobca má za to, že pochybením Krajského súdu v Bratislave je aj to, že v odôvodnení rozsudku\nsa súd nevysporiadal a fakticky vôbec neriešil argumentáciu žalobcu v nasledovnom kontexte: Žalobca\npočas pojednávania dňa 7.12.2016 poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.5.2016\nvýslovne nespochybnil skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe - a teda tieto - s odkazom na subsidiaritu\nprvej a druhej časti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok na konanie podľa zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, je potrebné považovať medzi stranami za nesporné. Ide pritom\nnajmä o nasledovné skutkové tvrdenia viažuce sa k priebehu blokového konania:\n- správny orgán po žalobcom namietanom nezisťovaní všetkých právne relevantných skutkových\nokolností toto zisťovanie výslovne odmietol s vyjadrením, že správny orgán tieto okolnosti nezaujímajú\n- žalovaný správny orgán s výrokom, že ho to nezaujíma, zastavil žalobcu vo vysvetľovaní spôsobu\nspáchania priestupku, jeho následkov, okolností spáchania priestupku a pod. a neumožnil mu uplatniť s\ntým súvisiace návrhy. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný správny orgán vyššie uvedené tvrdenia\nobsiahnuté v žalobe akceptoval, t.j. ide o okolnosti medzi stranami nesporné, ktoré však súd v rámci\nrozhodovania vo veci samej, ako aj v odôvodnení rozsudku - napriek tomu - necháva úplne bez\npovšimnutia, čo spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia. Z daného právneho stavu je totiž nepochybne\nzrejmé, že:\n- žalovaný správny orgán sa fakticky priznal k tomu, že počas riešenia priestupkovej veci žalobcu,\npriestupcovi neumožnil vo vzťahu k správnemu orgánu uvádzať skutočnosti relevantné pre posúdenie\nintenzity sankcie (výšky pokuty) podľa § 12 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v účinnom znení)\n- ďalej aj ako „ZoP“\n- žalovaný správny orgán sa fakticky priznal k tomu, že je pravdou, že on sám neprihliadal na okolnosti\nobsiahnuté v § 12 ZoP, na ktoré mal prihliadať pri rozhodovaní o výške pokuty (blokovej pokuty), ktorú\npriestupcovi následne uložil.\nPodľa názoru sťažovateľa je teda nepochybne, že žalovaný správny orgán pri rozhodovaní o výške\npokuty, ktorú žalobcovi uložil, neprihliadal na ustanovenie § 12 ZoP, že pokutu určil bez skúmania\nzákonných parametrov vyplývajúci z daného ustanovenia zákona, pričom riadna a plnohodnotná\naplikácia tohto ustanovenia nie je vylúčená ani v blokovom konaní. Žalobcovi (sťažovateľovi) potom\nnie sú známe dôvody, prečo tak významnú okolnosť (priznanie sa k nezákonnosti priamo zo strany\nsprávneho orgánu) nechal Krajský súd v Bratislave v rámci rozhodovania vo veci a odôvodnení rozsudku\n\nbez povšimnutia, čo žalovaný vníma ako podstatné porušenie jeho procesných práv (aj v kontexte\nriadneho odôvodnenia rozsudku).\nNesprávne právne posúdenie veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP)\n16. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave je postavený na nesprávnom právnom posúdení vecí,\nresp. nesprávnom výklade súvisiacich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení. Je\npravdou, že žalobca a žalovaný sa stotožňujú v tom, že žalobca počas vedenia motorového vozidla\ndňa 22.1.2016 telefonoval (a spáchal tak priestupok), pričom toto skutkové tvrdenie nie je medzi\nstranami sporné. Súd napriek tomu podstatnú časť odôvodnenia rozsudku venuje práve predmetnej\notázke. Podstata podanej žaloby však spočívala na preskúmaní právnych otázok - zákonnosti postupu a\nrozhodnutia (bloku) v otázke primeranosti uloženej pokuty. Hlavným predmetom súdneho konania teda\nbolo posúdiť to, či a) sa na rozhodovanie o uložení pokuty v blokovom konaní vzťahuje § 12 ods. 1\nZoP, b) toto ustanovenie zákona bolo správnym orgánom riadne aplikované, keď tento rozhodoval o\nvýške pokuty, ktorú následne uložil žalobcovi za priestupok, ktorého sa dopustil dňa 22.1.2016 (pozri\nods. 2), c) či existuje zákonná prekážka, ktorá by správnemu súdu bránila v preskúmaní otázok podľa\npísm. a/ a b/, resp. v následnej prípadnej moderácii uloženej pokuty. V kontexte skutočností uvedených\nv ods. 4 sa ako kľúčovým javia body 23 až 25 odôvodnenia rozsudku, proti ktorému kasačná sťažnosť\nsmeruje. Z dôvodu, že argumentácia k uvedeným skutočnostiam bude rozsiahlejšia, žalobca ich uvádza\nv samostatných textových jednotkách nižšie.\n17. Z bodu 24 odôvodnenia vyplýva, že súd predmetné právne otázky neposúdil správne. Práve v\npredmetnom bode odôvodnenia rozsudku totiž súd - na strane jednej - síce akceptuje tvrdenia žalobcu\no tom, na aké skutočnosti je správny orgán povinný prihliadať pri určovaní výšky pokuty (za priestupok),\navšak súčasne deklaruje, že „V blokovom konaní táto podmienka (odôvodnenia výšky pokuty) splnená\nnemôže byť“. Z tohto záveru súdu - okrem iných - vyplýva, že súd nesprávne stotožnil dve skutočnosti,\na to: a) povinnosť správneho orgánu prihliadať na faktory uvedené v § 12 ZoP (pri ukladaní pokuty za\npriestupok) a b) formálne odôvodnenie výšky pokuty v rozhodnutí (v blokovom konaní). Žalobca si je\nvedomý skutočnosti, že v prípade blokového konania sa výška pokuty formálne na bloku neodôvodňuje,\navšak neexistencia povinnosti správneho orgánu výšku pokuty formálnoprávne odôvodniť nemôže byť\nstotožňovaná s tým, že správny orgán nie je povinný pri posudzovaní výšky pokuty prihliadať na\ndeterminanty jej výšky uvedené v § 12 ods. 1 ZoP. Z bodu 24 odôvodnenia teda vyplýva, že súd zamietol\nžalobu - okrem iných - na tom právnom základe, že blok (v otázke výšky uloženej pokuty) nemusí byť\nodôvodnený. S týmto právnym názorom síce žalobca súhlasí, ale má za to, že táto skutočnosť nezbavuje\nsprávny orgán povinnosti riadne aplikovať § 12 ods. 1 ZoP pri určovaní výšky pokuty. Správny súd teda\nnesprávne právne posúdil tú vec, že formálnoprávne odôvodnenie výšky pokuty a určenie správnej výšky\npokuty (podľa § 12 ods. 1 ZoP) sú identické právne a skutkové inštitúty, čo sa však nezakladá na pravde.\n18. Základným predpokladom pre vybavenie veci v priestupkovom konaní je súbor okolností uvedených\nv § 84 ods. 1 ZoP. Jedná si o tri podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne: ide o priestupok,\npri ktorom prichádza do úvahy jeho vybavenie v blokovom konaní, priestupok je spoľahlivo zistený,\npriestupca je ochotný pokutu zaplatiť. V prvom rade je potrebné poznamenať, že ustanovenie § 84\nZoP vôbec nerieši otázku výšky pokuty, ale len akceptáciu pokuty, resp. jej zákonné uloženie v rozpätí,\nktoré vyplýva zo všeobecne záväznej právnej úpravy. Vo chvíli, keď žalobca (ako priestupca) súhlasí\ns vybavením veci v blokovom konaní (a sú splnené aj ďalšie podmienky), vec sa vybavuje v blokovom\nkonaní. Po tom, čo žalobca vyslovil súhlas s riešením veci v blokovom konaní, mal správny orgán uplatniť\npostup podľa § 12 ods. 1 ZoP a mal správne určiť výšku pokuty s prihliadnutím na uvedené faktory.\nNamiesto toho správny orgán rozhodol, že pokuta, ktorú ukladá žalobcovi je 50 Eur. Táto pokuta síce je\nv zákonnom rozpätí (fakticky sa jedná o najvyššiu možnú pokutu za daný priestupok), ale správny orgán\nju určil bez toho, aby prihliadol na okolnosti uvedené v § 12 ods. 1 ZoP, resp. ak aj na ne prihliadal,\nnevyhodnotil ich správne, keďže priestupcovi uložil najvyššiu možnú pokutu. Túto námietku žalobcu\nsprávny súd v priebehu konania a ani v rozsudku nerieši a fakticky sa správny súd odmietol zaoberať\notázkou primeranosti uloženej pokuty. Žalobca v tejto súvislosti dôrazne odmieta, aby jeho súhlas s\nblokovým konaním, príp. pokutou (ako druhom sankcie) ako základného predpokladu pre riešenie veci\nv blokovom konaní, bol zo strany súdu stotožňovaný s jeho neexistujúcim súhlasom s výškou pokuty.\nSúd v rozsudku napriek tomu opakovane deklaruje, že priestupca súhlasil s výškou pokuty, čo sa však\nnezakladá na pravde. Priestupca súhlasil, aby bola vec vyriešená v blokovom konaní a s uložením\npokuty, nikdy však nevyslovil súhlas s výškou pokuty. Argumentáciu žalobcu potvrdzuje, paradoxne, aj\n\ntext na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, na ktorom sa uvádza: „Páchateľ priestupku súhlasí s\nblokovým konaním a preberá jeden výtlačok blokov na pokutu nezaplatenú na mieste a peňažný poštový\npoukaz na zaplatenie ulomenej pokuty v sume na 50,00 Eur“. Žalobca teda súhlas vyslovil len vo vzťahu\nk spôsobu vybavenia veci.\n19. Žalobca sa nestotožňuje s právnym výkladom Krajského súdu v Bratislave, ktorý je - vo veľmi\nzjednodušenej podobe - postavený na tom, že súd nepreskúmava výšku blokovej pokuty, preskúmava\nlen to, či táto bola uložená v rozpätí, ktoré vyplýva zo zákona.\n20. Daný výklad právnej normy žalobca nemôže akceptovať, a to najmä z nasledovných dôvodov:\na) žiadne ustanovenie zákona o priestupkoch a ani Správneho súdneho poriadku nevylučuje, aby\npredmetom súdneho prieskumu bola aj výška pokuty uloženej v blokovom konaní. Podľa ustálenej\njudikatúry, blok sa považuje za rozhodnutie vydané v správnom konaní, a preto musí byť bez ďalšieho\npredmetom súdneho prieskumu aj primeranosť sankcie. Súd nemôže redukovať svoju povinnosť\npreskúmavať primeranosť pokuty uloženej v blokovom konaní len na to, či táto je v zákonnom pásme\npeňažných pokút,\nb) samotná výška uloženej pokuty (aj v blokovom konaní) musí byť uložená v kontexte § 12 ods. 1 ZoP,\nt.j. správny orgán musí preskúmavať okolnosti, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na výšku uloženej\npokuty. Toto platí o to viac - čo fakticky konštatoval aj Krajský súd v Bratislave (v texte rozsudku) že výška pokuty sa v blokovom konaní (t.j. na bloku) formálnoprávne neodôvodňuje. Bez ohľadu na\nto, resp. práve z uvedeného dôvodu potom súd nemôže tiež odmietnuť poskytnutie súdnej ochrany\npriestupcovi s tvrdením, že ani súd nebude preskúmavať primeranosť pokuty. Občan (priestupca) sa\ntak môže dostať do situácie, kedy napr. z dôvodu časovej tiesne, priameho alebo nepriameho nátlaku,\nz dôvodu predchádzania ďalším procesným trovám akceptuje vybavenie veci v blokovom konaní, ale\ndostane sa „do pasce“, keďže po vyslovení súhlasu s vybavením veci v blokovom konaní nemá kontrolu\n(a ani následnú súdnu ochranu) nad výškou pokuty, ktorá mu je uložená,\nc) keďže § 84 ZoP nevylúčil pri ukladaní pokuty v blokovom konaní § 12 ods. 1 ZoP, kedykoľvek o to\npriestupca požiada (žalobou a v zákonnej lehote), musí byť (aj v rámci súdneho konania) preskúmateľné,\nči správny orgán pri rozhodovaní o akejto pokute naozaj prihliadal na faktory uvedené v § 12 ods. 1\nZoP. Ide teda o puristickú - právnu otázku preskúmavania zákonnosti rozhodnutia v jeho celosti a nielen\nvybraných zložiek právneho režimu bloku.\n21. Práve s odkazom na ods. 2 písm. c/ tohto článku kasačnej sťažnosti, považuje žalobca za\nneprípustné, aby správny súd obmedzoval svoju vlastnú zákonnú právomoc, pôsobnosť a súčasne\npovinnosť preskúmavať pokuty uložené v blokovom konaní. Ak ustálená rozhodovacia činnosť\nNajvyššieho súdu SR (a Ústavného súdu SR) potvrdili, že blokové konanie (blok) je preskúmateľný\nsúdom, potom musí byť predmetom súdneho prieskumu všetko, čo je s daným konaním a rozhodnutím\n(blokom) spojené (čo v konečnom dôsledku správne vymedzil správny súd, napr. aj v bode 13\nodôvodnenia rozsudku). Opačný prístup by predstavoval nebezpečný precedens, kedy by správny súd\nna základe vlastného uváženia selektívne (a fakticky svojvoľne) vyberal elementy zákonnosti, ktoré\npodriadi, a ktoré nepodriadi súdnemu prieskumu. Ak je totiž spôsobilým predmetom súdneho prieskumu\nblokové konanie (ako procesný postup), ako aj rozhodnutie vydané v blokovom konaní, obsahom\ntakéhoto súdneho prieskumu musí byť nepochybne aj primeranosť uloženej sankcie (v kontexte § 12\nods. 1 ZoP) ako podstatnej zložky deliktuálneho postihu (a to aj v skrátenom konaní). Súd nemôže\nreštriktívnym výkladom určiť, že výšku blokovej pokuty nebude preskúmavať, príp. moderovať, keďže\nmožnosť takéhoto postup správnym súdom nevyplýva zo žiadnej všeobecne záväznej právnej úpravy)\na vo svojej podstate by to mohlo predstavovať aj popretie súdnej ochrany poskytovanej súdmi občanom\nSlovenskej republiky (pred orgánmi verejnej správy).\n22. Žalobca sa nestotožňuje ani s právnym názorom súdu, ktorý v rozsudku v bode 23 odôvodnenia\ndeklaruje, že: „Podpisom na prevzatý blok žalobca potvrdil jeho prijatie i súhlas so závermi o spáchaní\npriestupku, s výškou pokuty ako aj ochotu pokutu zaplatiť“. Rovnako v bode 26 odôvodnenia súd\nuvádza: „O čom však súd nemá pochybnosti je skutočnosť, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty\nkomunikoval so žalobcom, ktorý s jej výškou súhlasil, čo potvrdil na preskúmavanom rozhodnutí (bloku)\nsvojim podpisom“. Tento záver súdu bol fakticky hlavnou argumentačnou líniou súdu pre zamietnutie\nžaloby žalobcu, avšak tento záver súdu je nesprávny a predstavuje rozpor so zákonom. Jediný súhlas,\nktorý je možné z bloku (preskúmavaného rozhodnutia) abstrahovať je súhlas žalobcu s blokovým\nkonaním ako s formou skráteného konania o priestupku a nie súhlas s inými skutočnosťami (ako to\n\nuvádza súd v bode 23, resp. 26 odôvodnenia rozsudku) a už vôbec nie súhlas s výškou pokuty. Súd\ndokonca nesprávne a v neprospech žalobcu vykladá aj jeho postoj k riešeniu veci v blokovom konaní.\nV bode 23 odôvodnenia súd naznačuje, že žalobca mohol odmietnuť zaplatenie pokuty a riešenie veci\nv blokovom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že súd v rámci súdneho prieskumu si stotožnil dva pojmy:\nkvalitatívny pojem (pokuty) a kvantitatívny pojem (výška pokuty). Ako už žalobca uviedol, výška pokuty\n- a to ani pokuty ukladanej v blokovom konaní - nie je kategóriou voľnej diskusie medzi priestupcom\na správnym orgánom, ale existuje jasný systém zákonných kritérií, na ktoré je potrebné prihliadať pri\nurčovaní správnej výšky pokuty. Práve z uvedeného dôvodu zákonodarca v § 84 ZoP ako predpoklad\nvybavenia veci v blokovom konaní nepožaduje súhlas „priestupcu s výškou pokuty“, ale len súhlas s\nuložením pokuty (ktorá má byť, samozrejme, uložená v súlade so zákonom a najmä v súlade s § 12 ods. 1\nZoP). Súd prezumuje súhlas priestupcu s výškou pokuty a túto svoju prezumpciu opiera o to, že žalobca\npodpísal blok na pokutu nezaplatenú na mieste. Podpísanie bloku nie je súhlasom s výškou pokuty, ale\nlen súhlasom s tým, aby sa vec vybavila v blokovom konaní, čo dokonca výslovne vyplýva priamo z\ntextu bloku (súhlas je priestupcom vyslovovaný len vo vzťahu k blokovému konaniu, nie vo vzťahu k\nvýške blokovej pokuty). Žalobca sa musí v tomto bode veľmi jasne postaviť aj proti implicitným záverom\nKrajského súdu v Bratislave, ktorý vykladá zákon fakticky v neprospech slabšej strany (priestupcu), a to\ntak, že podpísaním bloku akceptoval aj pokutu. Tu poukazuje žalobca, napr. na rozhodnutie Európskeho\nsúd pre ľudské práva (27.2.1980) vo veci Deweer proti Belgicku, z ktorého vyplýva, že právo na súd je\nmimoriadne dôležité, a preto skutočnosť, že osoba sa ešte pred súdnym konaním dohodla na akomsi\nurovnaní veci (s orgánom verejnej moci), nemôže znamenať, že sa práva na súdnu ochranu vzdala. Súd\npritom v súdenej veci uplatnil práve tento postoj, t.j. realizuje výklad zákona v neprospech priestupcu,\npredpokladá jeho súhlas s výškou pokuty (ktorý súhlas s výškou pokuty nevyplýva tak zo zákona, ako\nani z bloku) a fakticky mu odmietol poskytnúť súdnu ochranu v otázke primeranosti sankcie, ktorá mu\nbola uložená.\n23. Z dôvodu, že súd celkovo odmietol preskúmavať zákonnosť bloku a nadväzujúcej pokuty,\nsekundárne pochybil aj v tom, že žalobcom predložené dôkazy fakticky nebral do úvahy. Žalobca nikdy\nnetvrdil, že sa priestupku nedopustil (veď v konečnom dôsledku práve preto súhlasil aj s riešením veci\nv blokovom konaní), t.j. medzi žalobcom a žalovaným ani nie je sporné, že zo strany žalobcu došlo k\nnaplneniu skutkovej podstaty priestupku. Súdne konanie sa ale týka primeranosti uloženej sankcie a\npráve na túto podľa § 12 ods. 1 ZoP musela a mala mať vplyv aj dĺžka sporného telefonátu, ktorý bol\nv trvaní 6 sekúnd (slovom: šesť sekúnd). Súd však uvedenú skutočnosť a vykonaný dôkaz v danom\nkontexte nehodnotil ani neposudzoval.\n24. Uviedol, že ani prípadný súhlas s vybavením veci v blokovom konaní nemôže minimalizovať\nrežim súdnej ochrany, ktorá musí byť priestupcovi poskytnutá zo strany všeobecných súdov pri\npreskúmavaní postupov správnych orgánov (v deliktuálnych veciach), čo v konečnom dôsledku vyplýva\naj z medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky. Poukázal napr. na nález - č. k.: III. ÚS\n366/2012-42 zo dňa 15.1.2013, v ktorom Ústavný súd SR rozhodol o porušení základných práv\nsťažovateľa v súvislosti s postojom všeobecných súdov k otázke preskúmavania blokov. Z uvedeného\ndôvodu je potom plne opodstatnená požiadavka žalobcu, aby v rámci preskúmania zákonnosti postupu\na rozhodnutia správneho orgánu (blok), správny súd preskúmal aj primeranosť uloženej sankcie, keďže\ntáto - na rozdiel, napr. od trestného práva - nie je a nemôže byt' predmetom dohody a vyjednávania\nmedzi orgánom verejnej moci a priestupcom. V blokovom konaní priestupca súhlasí s vybavením veci\nv skrátenom konaní, súhlasí s tým, že mu bude uložená pokuta, ale jeho súhlas s výškou pokuty sa\nani nevyžaduje a ani sa nemôže skúmať. Akonáhle priestupca súhlasí s riešením veci v blokovom\nkonaní, správny orgán si musí splniť povinnosť uložiť pokutu v správnej výške, ktorá musí byť následne\npredmetom súdneho prieskumu. Podpísanie bloku a prevzatie poštového poukazu (na akúkoľvek\npeňažnú sumu - pokutu) za dopravný priestupok, nie je možné v právnom štáte vykladať ako dohodu\nsprávneho orgánu s priestupcom o výške pokuty (a to najmä z dôvodu, že takúto dohodu všeobecne\nzáväzná právna úprava neupravuje ani nepozná) a už vôbec nie za „vzdanie sa práva“ priestupcu vo\nvzťahu k súdnemu prieskumu primeranosti takto uloženej peňažnej pokuty.\n25. Nesprávne právne posúdenie, resp. procesné pochybenie súdu vo veci vyplýva aj z ústneho\nodôvodnenia rozsudku, ktoré súd realizoval bezprostredne po vyhlásení rozsudku. Z daného\nústneho odôvodnenia vybral relevantné časti, ktoré sumarizoval (buď citáciou alebo parafrázovaním)\nnasledovne:\n\nv blokovom konaní sa konštatuje a účastník administratívneho konania to svojím podpisom potvrdzuje,\nže súhlasí so závermi a zisteniami správneho orgánu\npreskúmanie blokovej pokuty v režime správneho súdnictva by malo opodstatnenie (zmysel), keby\npokuta bola uložená mimo pokutového pásma, na základe neplatného predpisu, príp. nepríslušným\nštátnym orgánom\nto rozhodnutie ako také, bolo vydané len preto, že Vy ako osoba obvinená zo spáchania priestupku ste,\nso všetkými okolnosťami, či už skutkovými alebo právnymi súhlasili.\nsúd akceptoval, že má aj v tejto veci plnú jurisdikciu, avšak skonštatoval, že považujeme nad rámec tejto\njurisdikcie takú ingerenciu do rozhodovania v správnom súdnictve, kde by sme preskúmavali aj to, či v\nblokovom konaní, kde - ako opakujem niekoľkokrát - nebolo nič sporné, čo ste potvrdili svojim podpisom,\nzasahovali do právomoci správneho orgánu a upravovali ich pokuty...\nsúd deklaroval, že ak by v žalobcovi bola v konaní uložená identická pokuta, avšak nie v blokovom,\nale štandardnom správnom konaní - a počas súdneho konania by sa preukázalo, že tvrdenia žalobcu\nako boli prezentované v priebehu tohto súdneho konania - boli pravdivé, súd by pokutu nepochybne\nmodifikoval (znížil).\n26. Žalobca má za to, že aj ústne odôvodnenie rozsudku uskutočnené bezprostredne po jeho vyhlásení,\npreukazuje nesprávne posúdenie súvisiacich právnych otázok zo strany súdu. V tejto súvislosti najmä\npoukázal na nasledovné:\na) právny názor súdu, že „v blokovom konaní sa konštatuje a účastník administratívneho konania\nto svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí so závermi a zisteniami správneho orgánu“ nemá žiadnu\nzákonnú oporu a tiež to nevyplýva ani zo samotného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste. Blokové\nkonanie ako skrátená forma konania je naozaj realizovaná v prípade, ak priestupca nespochybňuje\nskutok (čo je tento prípad) a je ochotný pokutu zaplatiť, ale nevyjadruje súhlas s výškou pokuty. Správne\norgány aj správne súdy musia veľmi striktne rozlišovať medzi dvoma etapami blokového konania:\nvyjadrenie súhlasu priestupcu (žalobcu) s blokovým konaním\nuloženie správnej výšky pokuty ako povinnosti správneho orgánu - na uloženie správne výšky pokuty\npritom žalobca nemá žiadny dosah a akonáhle konštatuje, že súhlasí s riešením veci v blokovom konaní\na so zaplatením pokuty (ako druhom sankcie, nie s jeho výškou), zákon mu nedovoľuje takýto súhlas\nvziať späť alebo ho inak modifikovať.\nb) z tvrdení správneho súdu prezentovaných v rámci ústneho odôvodnenia rozsudku síce na jednej\nstrane vyplýva, že súd akceptuje svoju plnú jurisdikciu, ale fakticky - bez zákonnej opory - ju zužuje len\nna také otázky ako je napr. preskúmavame aplikácie nesprávneho zákonného predpisu, preskúmavame\ntoho, či rozhodnutie uložil príslušný správny orgán a pod. Podľa názoru sťažovateľa, práve takýto postup\nje v rozpore so zásadou plnej jurisdikcie a fakticky predstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny\nproces, keďže súd sa bez zákonnej opory rozhodol obmedziť svoju plnú jurisdikciu (v neprospech\nžalobcu). Tento postoj je z pohľadu sťažovateľa o to prekvapujúcejší, že súd v rámci ústneho\nodôvodnenia rozsudku dokonca naznačil, že ak by preskúmaval výšku pokuty, ktorá je predmetom\nžaloby - uloženej v klasickom správnom konaní, žalobe by vyhovel a pokutu by znížil. Súd teda zrejme\nvec vyhodnotil tak, že pokuta vo výške 50,00 Eur uložená žalobcovi v blokovom konaní síce primeraná\nnie je, ale napriek tomu ju nemodifikoval a žalobu zamietol.\nc) aj z nasledovných vyhlásení súdu (To rozhodnutie ako také, bolo vydané len preto, že Vy ako\nosoba obvinená zo spáchania priestupku ste, so všetkými okolnosťami, či už skutkovými alebo\nprávnymi súhlasili, a ...kde by sme preskúmavali aj to, či v blokovom konaní, kde - ako opakujem\nniekoľkokrát - nebolo nič sporné, čo ste potvrdili svojim podpisom, zasahovali do právomoci správneho\norgánu a upravovali ich pokuty...) vyplýva, že súd z právnych noriem žalobcovi neznámych (a zrejme\nneexistujúcich), vyvodil záver, že súhlas priestupcu s riešením veci v blokovom konaní je automaticky\naj súhlasom priestupcu s výškou uloženej pokuty (čo však nemá žiadnu oporu v zákone) a že súhlas\ns riešením veci v blokovom konaní je súčasne vzdaním sa práva (priestupcu) v tom zmysle, aby bola\nvýška pokuty uloženej v blokovom konaní preskúmaná súdom (v režime plnej jurisdikcie správneho, a\nto aj s prihliadnutím na prípad Deweer vs. Belgicko - pozri vyššie).\n27. Súd teda svoj postup vo veci (nepreskúmavanie primeranosti pokuty uloženej v blokovom konaní)\nzaložil na nesprávnej premise o súhlase priestupcu s výškou blokovej pokuty, resp. na nesprávnom\nprávnom názore, že súhlas priestupcu s riešením veci v blokovom konaní je aj jeho súhlasom s výškou\npokuty (čo však nemá zákonnú oporu) a rovnako nemá zákonnú oporu ani postoj súdu, ktorý bez\ntoho, aby mu bola takáto možnosť daná zákonom, odmietol fakticky preskúmavať primeranosť uloženej\npokuty, čím porušil práva žalobcu na spravodlivý súd, resp. na primeranú súdnu ochranu a konanie\n\na rozhodnutie ako také javí známky arbitrárnosti. Sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd v súlade s § 462 ods. 1 SSP rozhodol o zrušení rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave - č. k. 6S/60/2016-44 zo dňa 7.12.2016 a aby kasačný súd vrátil vec Krajskému súdu v\nBratislave na ďalšie konanie. Žiadal priznať náhradu trov kasačného konania.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n28. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný správny orgán, uviedol, že hliadka Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru (ďalej len „OO PZ“) pod volacím znakom Etán - 902 dňa 22.1.2016 v čase o 14.50\nhod. v rámci hliadkovej služby na Einsteinovej ceste spozorovali motorové vozidlo VW Touareg modrej\nfarby, ktorého vodič počas jazdy telefonoval. Uvedené vozidlo sa hliadka rozhodla zastaviť. Vodič bol\nvyzvaný k predloženiu dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla. Ako vodič bol\nzistený p. W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. ul. č. XX, N.. Hliadka vodičovi vysvetlila dôvod zastavenia,\npričom tento sa k priestupku na mieste priznal. Následne bola hliadkou OO PZ vodičovi uložená bloková\npokuta vo výške 50 € s čím vodič súhlasil a predložil 500 €-urovú bankovku. Vodičovi hliadka následne\noznámila, že pri sebe nemá takú hotovosť aby mu mohli z 500 €-urovej bankovky vydať a spýtali sa ho\nči nemá pri sebe menšiu hotovosť, načo vodič podľa vyjadrenia hliadky znervóznel a uviedol, že tá 500\n€-urová bankovka je platidlo podľa zákona o mene a hliadka je povinná ho prijať. Hliadka vodičovi p. C.\nopakovane uviedla, že takú vysokú hotovosť pri sebe nenosia a ani nemajú, a že sa s vodičom p. C.\nmôžu presunúť na najbližšiu čerpaciu stanicu, kde si bankovku môže rozmeniť. Vodič na základe tohto\nopätovne znervóznel a uviedol hliadke, že ho do rozmieňania peňazí nemôžu nútiť. Hliadka mu uviedla,\nže ho nikto nenúti, ale nemajú mu ako vydať. Následne vodičovi hliadka uviedla, že mu môžu vypísať\nblokovú pokutu nezaplatenú na mieste a vystaviť mu šek. S týmto vodič podľa vyjadrenia hliadky OO\nPZ súhlasil. Po vypísaní blokovej pokuty a vystavení šeku si vodič p. C. od veliteľa hliadky nstržm. R. H.\npýtal osobné číslo a meno, na čo mu nstržm. H. uviedol, že je riadne označený aj odznakom aj menom a\nosobné číslo má uvedené aj na bloku, na pokute nezaplatenú na mieste . Následne vodič blokovú pokutu\nnezaplatenú číslo: 11057173 na mieste podpísal. Bol mu vydaný originál blokovej pokuty nezaplatenej\nna mieste a poštová poukážka na zaplatenie pokuty. Viac zo strany OO PZ k situácií nie je možné uviesť.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,najvyšší súd“ alebo ,,kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, s poukazom na\n§ 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP, keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 4 SSP), a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.\n30. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 6S/60/2016-44 zo dňa 7.12.2016, ktorým tento zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa sťažovateľ\ndomáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 11057173 zo dňa 22.1.2016,\nktorým sťažovateľovi bola uložená v blokovom konaní bloková pokuta vo výške 50 € z dôvodu, že\nžalobca vo vyššie uvedený deň počas vedenia motorového vozidla telefonoval, čím porušil § 4 ods. 2\npísm. m/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.\nl/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n31. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (ďalej len ,,SSP“) v správnom súdnictve poskytuje\nsprávny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v\noblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\n\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n32. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania\nustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n33. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n34. Podľa § 196 SSP ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,\noznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.\n35. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.\n36. Podľa § 198 ods. 1 až 5 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania\nna návrh žalobcu rozsudkom\na) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného\nrámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu\nlikvidačný charakter,\nb) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním\nveci.\n(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu\nrozhodnúť orgán verejnej správy.\n(3) Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím\nalebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v\njej neprospech.\n(4) Rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške\nsankcie alebo upustení od jej uloženia.\n(5) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie\na) označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,\nb) druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy,\nc) druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.\n\n37. Podľa § 84 ods. 1 až 5 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za priestupok možno uložiť pokutu\nv blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§\n13 ods. 2) zaplatiť.\n(2) Priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz\nčinnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) druhého bodu.\nNapomenutie sa nepovažuje za sankciu.\n(3) Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho\nkonania.\n(4) Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je\nprejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.\n(5) V blokovom konaní nemožno prejednať priestupky, o ktorých sa koná len na návrh.\n38. Podľa § 85 ods. 1 až 4 zákona č. 372/1990 Zb. bloky na ukladanie pokút (ďalej len „pokutové bloky“)\nvydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky.\n(2) Orgány oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní odoberajú pokutové bloky od\ndaňového úradu.\n(3) Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste\nnezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia\npokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.\n(4) Poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom\nkonaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta\nv blokovom konaní uložená.\n39. Podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie počas vedenia vozidla používať\ntelefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú\nčinnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov,\nVojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek,\nHorskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského\nspravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh.\n40. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až k/, poruší všeobecne\nzáväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n41. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní za priestupok\npodľa odseku 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 50 eur.\n42. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že v predmetnej veci išlo o konanie o správnej\nžalobe vo veciach správneho trestania podľa druhej hlavy, tretej časti SSP. Konkrétne išlo o prieskum\nrozhodnutia žalovaného, ktorým sťažovateľovi bola uložená v blokovom konaní pokuta vo výške 50 € pre\nporušenie § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím sa mal dopustiť priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.\n43. Kasačný súd preskúmal rozsudok prvostupňového správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä\nz pohľadu, či správny súd rešpektoval ust. § 195 a nasl. SSP, podľa ktorého správny súd nie je vo veciach\nsprávneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby s poukazom na ust. § 195 písm. a/ až e/ SSP.\nAj keď to správny súd výslovne v odôvodnení rozhodnutia nekonštatoval, ani kasačný súd v zmysle ust.\n§ 453 ods. 2 SSP veta za bodkočiarkou, keďže nie je viazaný v predmetnej veci sťažnostnými bodmi,\nnezistil dôvody podľa ust. § 195 písm. a/ až e/ SSP, ktoré by boli dôvodom na postup podľa § 196 SSP.\n\n44. K jednotlivým sťažnostným námietkam sťažovateľa kasačný súd udáva nasledovné :\n45. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávny procesný postup krajského súdu s poukazom\nna § 440 ods. 1 písm. f/ SSP a tiež nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na § 440 ods. 1\npísm. g/ SSP. Nesprávny procesný postup krajského súdu mal podľa sťažovateľa spočívať v tom, že\npokiaľ správny súd zaslal vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu sťažovateľovi s tým, aby sa k tejto\nmal možnosť vyjadriť v lehote do 15 dní, takéto vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného bolo dané\nna poštovú prepravu dňa 7.12.2016 a súdu bolo doručené dňa 9.12.2016. Uviedol, že okrem iných\nskutočností v tomto vyjadrení namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného v plnom rozsahu,\nneboli mu doručené prílohy vyjadrenia a to záznam hliadky Etan 902, ktorý tvoril prílohu vyjadrenia\nžalovaného k podanej žalobe. Namietal, že krajský súd procesne nesprávnym spôsobom nariadil\npojednávanie na deň pred uplynutím lehoty na zaslanie písomného vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu\nžalovaného a to na deň 7.12.2016. Mal za to, že argumentácia v jeho vyjadrení obsahovala rozsiahlu\nhmotnoprávnu argumentáciu, s ktorou sa správny súd v rámci rozsudku mal riadne vysporiadať.\n46. Sťažovateľ tiež mal za to, že žalovaný určil pokutu bez skúmania zákonných parametrov\nvyplývajúcich z ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch podľa ktorého pri určení druhu sankcie a jej\nvýmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na\nokolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to,\nči a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Sťažovateľ\npoukazoval na zníženie uloženej výšky pokuty, že správny súd sa fakticky odmietol zaoberať sankčnou\nmoderáciou vo vzťahu k výške uloženej pokuty.\n47. K námietke sťažovateľa vo vzťahu k nesprávnemu procesnému postupu správneho súdu kasačný\nsúd uvádza, že z obsahu súdneho spisu zistil skutočnosť, že žaloba žalobcu bola zaslaná žalovanému na\nvyjadrenie podaním zo strany súdu zo dňa 12.5.2016, ktoré žalovaný prevzal dňa 20.5.2016. Žalovaný\npodal k žalobe vyjadrenie zo dňa 31.5.2015, ktoré Krajskému súdu v Bratislave bolo doručené dňa\n6.6.2016. Uvedené vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručované výzvou zo dňa 31.10.2016 s\npoukazom na § 106 ods. 1 SSP s možnosťou k tomuto vyjadreniu sa vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia\nvýzvy. Uvedenú výzvu žalobca prevzal dňa 23.11.2016, t.j. lehota plynula do 7.12.2016. Pojednávanie\nv predmetnej veci správny súd nariadil na termín dňa 7.12.2016. Zo zápisnice o pojednávaní bolo\nzistené, že na tomto pojednávaní sa riadne zúčastnil osobne aj samotný žalobca. Žalobca svoju žalobu\npredniesol ústne a na pojednávaní predložil aj tzv. Stanovisko k vyjadreniu žalovaného k žalobe.\n48. V súdnom spise sa nachádza aj vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.5.2016, ktoré\nKrajskému súdu v Bratislave bolo doručené dňa 9.12.2016, pričom toto podanie bolo dané na poštovú\nprepravu dňa 7.12.2016.\n49. Súd vyhodnotil túto námietku sťažovateľa ako nedôvodnú vzhľadom k tomu, že s poukazom na\n§ 106 ods. 1 SSP, podľa ktorého ,,ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo rozhodne\nvo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších\núčastníkov k žalobe. Žalobca sa k ním môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom.“ Zákonná\nkoncepcia doručovania žaloby a vyjadrenia účastníkom konania, repliky a dupliky je uplatnením princípu\nkontradiktórnosti konania v správnom súdnictve. Po doručení žaloby správnemu súdu doručí správny\nsúd žalobu na vyjadrenie žalovanému, vyjadrenie žalovaného k žalobe je fakultatívne podriadené pod\nrežim repliky (§ 106 ods. 1 SSP), na ktorý nadväzuje režim dupliky, podľa ods. 2 § 106 SSP. Správny\nsúdny poriadok je dôsledne budovaný na princípe rovnosti zbraní, pričom podstatou kontradiktórnosti a\ns ňou súvisiacou rovnosťou zbraní je, aby účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné\npráva, predložiť argumenty a reagovať aj na protiargumenty protistrany. ESĽP v rámci svojej judikatúry\npožaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť a\npríslušnú argumentáciu za podmienok, ktoré ju nestavujú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než\nv ktorej je aj odporca. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať\npríležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel ale i zoznámiť sa so\nvšetkými ďalšími dôkazmi a s pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie\nsúdu a vyjadriť sa k ním (pozri rozsudok ESĽP zo dňa 4.6.2002 vo veci Komanický v. Slovenská\nrepublika, sťažnosť č. 32106/96, bod 46). Úlohou súdu je posúdiť, či konanie posudzované vo svojej\ncelistvosti bolo spravodlivé. Reagovať na vyjadrenie žalovaného replikou je procesným právom, nie\n\npovinnosťou žalobcu. Vyplýva to jednak z gramatického výkladu § 106 ods. 1 veta druhá SSP no\ni z celkového charakteru tohto procesného inštitútu. Treba pritom zdôrazniť, že následky spojené s\nkoncentráciou konania sú vo vzťahu k žalobcovi spojené práve tzv. replikou. Podstatné v tomto prípade\nje umožnenie zo strany správneho súdu procesne reagovať na všetky relevantné skutkové a právne\ntvrdenia druhého účastníka, aby bol dodržaný princíp rovnosti zbraní. To, či žalobca toto svoje procesné\noprávnenie využije, je vecou jeho rozhodnutia a procesnej taktiky. Ak však toto procesné oprávnenie\nreagovať tzv. replikou nevyužije, je potrebné zdôrazniť, že to môže mať pre žalobcu určité procesné\nnásledky. Z princípu sudcovskej koncentrácie vyplýva, že neskôr uplatnené skutkové tvrdenie alebo\nprávna argumentácia nebudú zo strany správneho súdu akceptované s poukazom na tzv. spätnú\nkoncentráciu konania. V prípade, že žalobca svoje právo na procesnú repliku využije, je odôvodnený\npostup správneho súdu podľa § 106 ods. 2 SSP, tzn. umožnenie žalovanému reagovať tzv. duplikou.\nOpätovne bude otázkou procesnej taktiky žalovaného, či svoje procesné oprávnenie na dupliku využije\nalebo nie. Po vyčerpaní repliky a dupliky správny súd na ďalšie vyjadrenia nemusí prihliadnuť o čom\núčastníkov poučí.\n50. Je nesporné z obsahu súdneho spisu, že sťažovateľ využil právo repliky v zmysle ust. § 106 ods.\n1 SSP a vyjadril sa k vyjadreniu žalovaného, jednak na nariadenom pojednávaní predložením tzv.\nStanoviska k vyjadreniu žalovaného a následne v písomnom vyjadrení, ktoré ale príslušnému správnemu\nsúdu bolo doručené až po vyhlásení rozhodnutia vo veci. Uvedené skutočnosti však kasačný súd\nnevyhodnotil ako vadu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Podľa názoru kasačného súdu nedošlo k\nporušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces.\n51. Námietka sťažovateľa, že jeho argumentácia obsiahnutá vo vyjadrení zo dňa 6.12.2016, doručená\nsprávnemu súdu až po vyhlásení rozhodnutia je rozsiahlo-hmotnoprávnou argumentáciou vo veci,\nneobstojí, nakoľko správnemu súdu bolo známe vyjadrenie - Stanovisko žalobcu k vyjadreniu\nžalovaného, ktoré predložil na konkrétnom pojednávaní dňa 7.12.2016. Na tomto pojednávaní\nnenamietal, nepoukazoval na to, že mu boli upreté procesné práva v spojitosti s vyjadrením sa k\nvyjadreniu žalovaného. Kasačný súd udáva, že tieto skutočnosti sťažovateľ namietal až následne v\nkasačnej sťažnosti, pričom sa javí kasačnému súdu táto námietka ako účelová, keď vyjadrenie k\nvyjadreniu žalovaného sťažovateľ podal na poštovú prepravu až dňa 7.12.2016. Kasačný súd opakuje,\nže sťažovateľ podal na pojednávaní dňa 7.12. 2016 ústne a aj písomné vyjadrenie k veci, mal možnosť\nreagovať na vyjadrenie žalovaného, čo aj vykonal aj v ústnej aj v písomnej forme.\n52. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej poukazuje na nesprávne právne posúdenie veci zo strany\nkrajského súdu, keď predmetom súdneho konania bolo posúdiť, či na rozhodnutie o uložení pokuty v\nblokovom konaní sa vzťahuje § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch.\n53. V kontexte uvedenej námietky kasačný súd uvádza, že v súvislosti s uvedeným musí najvyšší\nsúd na prvom mieste vyriešiť základnú otázku, či je možné rozhodnutiu vydanému v blokovom\nkonaní priznať nárok na súdnu ochranu garantovanú najmä prostredníctvom čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Je nepochybné, že zákonodarca včlenil do priestupkového konania popri rozkaznom konaní\naj inštitút blokového konania ako autonómny spôsob riešenia zodpovednosti jednotlivca za porušenie\nadministratívnoprávnych predpisov prostredníctvom konania upraveného predovšetkým ustanoveniami\n§ 84 až 86 zákona č. 372/1990 Zb.\n54. V zmysle zásady logického výkladu argumentum a minori ad maius uvedené ustanovenia zákona\nč. 372/1990 Zb. implicitne nepripúšťajú subsidiárny účinok zvyšných ustanovených obsiahnutých v III.\nčasti (Konanie o priestupkoch) zákona č. 372/1990 Zb. na blokové konanie, tzn. autonómny charakter\nblokového konania sa s výnimkou zásady subsidiarity (§ 51), ustanovení o príslušnosti (§ 52 až 57),\nobjasňovania priestupkov (§§ 58 až 60) a priestupkových exempcií (§ 66), potvrdzuje.\n55. V súvislosti s takto načrtnutým charakterom blokového konania najvyšší súd musí zdôrazniť,\nže hlavným úmyslom zákonodarcu pri navrhovaní mechanizmu riešenia priestupku prostredníctvom\nblokového konania (teleologická metóda výkladu právnej normy) je\n1. uprednostnenie dohody o zodpovednosti za spáchanie priestupku a akceptácii pokuty medzi orgánom\nverejnej správy (§ 86) a domnelým páchateľom priestupku, ktorá vychádza\n1.1. z vedomého a súčasne prejaveného presvedčenia tohto páchateľa, že vie,\n1.1.1. čoho sa svojim konaním dopustil, a že\n\n1.1.2. bude sankcionovaný iba prostredníctvom pokuty (motivačná pohnútka prostredníctvom väčšinou\nnižšej sankčnej sadzby),\n2. pred zdĺhavejším procesom s nutnosťou vykonať dokazovanie s možným ústnym pojednávaním,\ndoručovaním relevantných listín účastníkom vrátane písomného a odôvodneného rozhodnutia s\npripustením práva na riadne a mimoriadne opravné prostriedky,\n3. pričom z tohto konania sa vylučuje návrhový priestupok (§ 84 ods. 5).\n56. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za priestupok možno uložiť pokutu v\nblokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13\nods. 2) zaplatiť.\n57. Podľa § 84 ods. 5 zákona č. 372/1990 Zb. v blokovom konaní nemožno prejednať priestupky,\no ktorých sa koná len na návrh. Je nepochybné, že ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je\nkoncentračná zásada. Koncentračná zásada je mimoriadnou procesnou zásadou, ktorá účastníkovi\nzabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového\nkonania ale iba do jeho začatia. Koncentračná zásada je logickým dôsledkom dohody o riadne\nzistenom skutkovom stave, a uvedená riadnosť sa spája s presvedčením obvineného z priestupku,\nže pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom takéhoto skutku a že je ochotný priznať\nsi svoje zavinenie. Oprávnenosť koncentračnej zásady a najmä striktne stanoveného časového limitu,\naby sa jednotlivec priamo na mieste rozhodol, či zvolí spôsob existujúcej situácie formou blokového\nkonania alebo klasického priestupkového konania, vychádza zo snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a\nhospodárnosť priestupkového konania a tiež pedagogicky motivovať účastníkov konania uvedomením\nsi svojich chýb.\n58. Hore načrtnutý charakter zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených správnych konaní.\nSúhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä § 3 a 4 Správneho poriadku v spojení\ns § 51 zákona č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej, a\ntým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku\n(tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia charakteru\nskutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej sankcie\nprostredníctvom pokuty.\n59. Práve citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť blokového konania, lebo\npochybnosti o uvedených prvkoch, tzn. posúdenie skutku ako priestupku, riadneho zistenia skutkového\nstavu vrátane osoby obvinenej z priestupku tvoria v zmysle § 76 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zákonné\nprekážky na ďalšie pokračovanie priestupkového konania.\n60. Podľa § 76 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona č. 372/1990 Zb. správny orgán konanie o priestupku zastaví,\nak sa v ňom zistí, že\na) skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom,\nb) skutok nespáchal obvinený z priestupku,\nc) spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.\n61. Ďalej je nutné spomenúť, že blokové konanie je založené na ústnej dohode, tzn. že v tomto\nprípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho práva (napr. Hendrych, D. a kol.,\nSprávne právo, všeobecná časť, 6. vydanie, str. 237 a nasl.) zaraďuje do skupiny verejnoprávnych\nzmlúv. Verejnoprávnymi zmluvami je potom potrebné rozumieť dvoj alebo viacstranné správne úkony,\nktoré zakladajú, menia alebo rušia administratívnoprávne vzťahy, pričom najmenej jednou zmluvnou\nstranou je vždy subjekt správneho práva. Práve zrozumiteľný prejav vôle obvineného z priestupku\nvykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok\npsychického nátlaku), po uvedomení si svojej právnej situácie a po zvážení právnych možností a s nimi\nspojených výhod a nevýhod, tzn. realizácia práva výberu z dvoch zákonných foriem konania, je hlavnou\npodmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii a pre riadne začatie blokového konania oprávneným\nsprávnym orgánom.\n62. Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenej na súhlase obvineného z priestupku\nje to, že jeho ústny prejav správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah hore\nuvedenej ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom písomnej listiny. Naopak úradným\n\npotvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je alebo\npokutový blok alebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú.\n63. Pri prvej forme rozhodnutia v blokovom konaní obvinený z priestupku svoj súhlas s blokovým\nkonaním (tzn. ochotu pokutu zaplatiť) požadovaný v zmysle § 84 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vyjadruje\nkonkludentne aktom zaplatenia samotnej pokuty. V druhom prípade svoj súhlas obvinený z priestupku\npísomne prejaví prostredníctvom podpisu vydaného bloku na pokutu na mieste nezaplatenú.\n64. Obidve formy rozhodnutia neobsahujú ani výrokovú časť spolu so skutkovou vetou ani odôvodnenie\na čiastočne ani poučenie. Na rozdiel od minimálneho rozsahu náležitostí rozhodnutia vydaného v\npriestupkovom konaní, ktoré je vymedzené prostredníctvom § 77 v spojení s § 51 zákona č. 372/1990\nZb. a § 47 Správneho poriadku, pokutové bloky v zmysle § 85 ods. 4 obsahujú iba opisné údaje o osobe\npáchateľa, o čase spáchania skutku, právnej kvalifikácie priestupku a samotnej pokute.\n65. Následne logickým dôsledkom absencie zápisnice, absencie odôvodnenia na pokutovom bloku ako\naj hore uvedenej koncentračnej zásady je to, že zákon prostredníctvom ustanovenia § 84 nepripustil\nmožnosť správnych opravných prostriedkov, čím akt o uložení pokuty sa stáva bezodkladne účinný a\nvykonateľný.\n66. Otázku súdneho prieskumu rozhodnutí o priestupku zákona č. 372/1990 Zb. rieši iba prostredníctvom\nustanovenia § 83, ktoré vzhľadom na svoje zaradenia do systematiky právneho predpisu, tzn. mimo\nčasť označenú ako blokové konanie, sa na prieskum pokutových blokov v zmysle § 83 ods. 2 zákona č.\n372/1990 Zb. (implicitne zakotvenie nesplniteľnej podmienky pre blokové konanie) nevzťahuje.\n67. Na druhej strane Ústava Slovenskej republiky oprávňuje prostredníctvom čl. 51 ods. 1 zákonodarcu,\naby vymedzil, resp. obmedzil prieskumnú pôsobnosť správneho súdnictva. Avšak z čl. 46 ods. 2 veta\ndruhá ústavy nado všetku pochybnosť vyplýva záver (výkladové pravidlo obsiahnuté v čl. 152 ods.\n4 ústavy), že žiadne rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa základných práv a slobôd (či už\nhmotnoprávnej alebo procesnej povahy) z právomoci správneho súdnictva nesmie byť vylúčené.\n68. Ďalej je nepochybné, že rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 154c ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy majú\npredovšetkým priamy dopad na súdne spory, v medziach ktorých boli vyhlásené. Avšak na druhej strane\nminimálne predstavujú veľmi významný zdroj poznania rozsahu a obsahu základných práv a ľudských\nslobôd (§ 135 ods. 1 OSP), a to najmä pre účely čl. 46 ods. 2 ústavy, a sú návodom pre súdy na aplikáciu\nprávnych predpisov v medziach legitímneho očakávania jednotlivcov v demokratickej spoločnosti.\n69. Prostredníctvom svojho rozsudku Lauko v. Slovenská republika a Kadubec v. Slovenská republika\n(obidva z 2.9.1998) Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval porušenie práva na prístup k súdu\nz dôvodu, že o priestupku sťažovateľov rozhodli správne orgány, ktorých rozhodnutia neboli súdne\npreskúmateľné (predmetná právna úprava stratila účinnosť 23.10.1998). Pritom okolnosti riešenia\npriestupkov\n- v prípade Lauko v. Slovensko išlo o to, že príslušný správny orgán na základe zákona č. 372/1990\nZb. uložil v roku 1994 uvedenému slovenskému občanovi pokutu 300 Sk z titulu priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu spolu s povinnosťou nahradiť trovy konania v sume 150 Sk,\n- v prípade Kadubec v. Slovensko predmetom sťažnosti bolo správne konanie pred obecným a okresným\núradom, výsledkom ktorého bolo uznanie viny sťažovateľa zo spáchania priestupku proti verejnému\nporiadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona č. 372/1990 Zb., osvedčujú správnosť záveru, že sankcie\nneboli ani v jednom z uvedených prípadov uložené v blokovom konaní.\n70. Na základe uvedených zistení ako aj právnych záverov môže najvyšší súd v súlade s čl. 152 ods. 4\nÚstavy vysloviť právny názor, že ani čl. 46 ods. 2 ani iné články ústavy nebránia tomu, aby sa v správnom\nsúdnictve nepreskúmavali rozhodnutia o priestupku riadne vydané v blokovom konaní. Súčasne je však\nnutné pri hore uvedenom právnom názore zdôrazniť podmienku riadnosti (tzn. legálnosti a legitímnosti)\nblokového konania. Preto, ak správny súd na základe tvrdenia žalobcu alebo iného účastníka súdneho\nprieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené pochybnosti o riadnosti\nrozhodnutia vydaného v blokovom konaní, je jeho povinnosťou tento prieskum vykonať (rozsudok NS\nSR sp. zn. 1Sžd/34/2014 zo dňa 2.12.2015).\n\n71. Kasačný súd konštatuje, že správny súd svojim rozsudkom preskúmal aj uvedenému výkladu\npredchádzajúcu kasačnú námietku sťažovateľa (aplikácia ust. § 12 ods. 1 zákona č. 372/1190 Zb.)\nKasačnému súdu sa javí ako účelová, keď žalobca nespochybnil spáchanie skutku, tzn. telefonovanie\npočas jazdy v motorovom vozidle. Správne aj správny súd konštatoval, že podpisom na prevzatom bloku\nžalobca potvrdil jeho prijatie a aj súhlas so závermi o spáchaní priestupku a aj s výškou pokuty, ako\naj ochotu pokutu zaplatiť. Kasačný súd sa stotožnil s názorom správneho súdu, že žalobca námietky,\nktoré vzniesol v žalobe mal uplatniť na mieste prejednania priestupku, najmä mal odmietnuť zaplatenie\npokuty a riešenie veci v blokovom konaní, následne by sa vec dostala do štádia konania a rozhodovania\no priestupku žalobcu a vec by nebola vybavená v tzv. skrátenom blokovom konaní.\n72. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 366/2012-42 zo dňa\n15.1.2013, poukaz na toto rozhodnutie je v predmetnej veci nepodstatné, nakoľko v danej veci išlo o\nzastavenie konania z dôvodu toho, že blokové konanie nebolo podrobené súdnemu prieskumu, avšak\nv predmetnej sťažnostnej veci krajský súd rozhodnutie žalovaného - blok na pokutu nezaplatenú na\nmieste preskúmal.\n73. Vo vzťahu k tretej námietke sťažovateľa, predmetom ktorej bolo nevyužitie zo strany kasačného\nsúdu tzv. sankčnej moderácie. Sankčnú moderáciu môže žalobca uplatniť na návrh s poukazom na §\n198 ods. 1 písm. a/ alebo b/ SSP. Môže, teda navrhnúť a správny súd môže na základe výsledkov ním\nvykonaného dokazovania rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie aj keď orgán verejnej správy pri\njej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak takáto sankcia je neprimeraná povahe\nskutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter a to upustiť od uloženia sankcie ak účel správneho\ntrestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Je nepochybné, že žalobca v správnej žalobe\nnavrhoval zmeniť výšku uloženej peňažnej sankcie z 50 € na 20 € s poukazom na jej neprimeranosť vo\nvzťahu k povahe skutku, tvrdil, že telefonoval len pár sekúnd, pričom nežiadal zmeniť výšku sankcie s\npoukazom na likvidačnosť uloženej sankcie. Z § 198 ods. 1 SSP vyplýva, že správny súd môže zmeniť\ndruh alebo výšku sankcie aj z dôvodov, ktoré nastali následne po uložení sankcie najmä vo vzťahu\nk likvidačnosti sankcie. Správny súd posudzoval výšku sankcie aj z ohľadom na jej ,,neprimeranosť\npovahe skutku“, keď tvrdenie žalobcu o telefonovaní v rozhodnom čase len počas niekoľkých sekúnd\nvyhodnotil, že nie je právne relevantná, keďže priestupku sa dopustí aj taký vodič, ktorý používa telefónny\nprístroj pri vedení vozidla aj na krátku chvíľu. Vzhľadom aj na uvedené skutočnosti uvedená námietka\nuvedená v kasačnej sťažnosti nemohla byť kasačným súdom vyhodnotená ako dôvodná.\n74. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, keď po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná. Podľa názoru kasačného súdu dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie krajského súdu sú\ndostatočným podkladom pre daný výrok rozsudku. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný\nsúd má za to, že rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, dôvody\nuvedené v kasačnej sťažnosti sťažovateľa nie sú spôsobilé privodiť zrušenie rozsudku krajského súdu,\nkasačný súd má za to, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nebola dôvodná. Kasačný súd uvádza a\nzdôrazňuje, že pokiaľ by sťažovateľ (žalobca) nepovažoval priestupok za spoľahlivo zistený, prípadne\nby z iného dôvodu nebol ochotný pokutu zaplatiť, nasledovalo by riadne priestupkové konanie, ktorého\nsúčasťou by bolo aj dokazovanie. Začatím takéhoto správneho priestupkového konania, teda fakticky\ndisponuje osoba, ktorá sa mala priestupku dopustiť. Priestupca, teda buď považuje priestupok za\nspoľahlivo zistený, nechce sa ďalšiemu konaniu podrobiť a súhlasí so sankciou uloženou v blokovom\nkonaní alebo priestupok nemá za preukázaný, nesúhlasí so zaplatením pokuty a využije svoje právo na\nzačatie správneho konania o priestupku. V prípade, keď by žalobca - sťažovateľ nepovažoval priestupok\nza náležite zistený má zákonnú možnosť prejaviť nesúhlas a vec tak mohla pokračovať riadnym\npriestupkovým konaním. Nesúhlas musí byť vyjadrený kvalifikovane, aby v prípade vyjadrenia súhlasu\nso zaplatením blokovej pokuty nebol popretý zmysel blokového konania, ktoré je rýchle, efektívne a\nnastoľujúce okamžitú istotu. V predmetnej právnej veci žalobcu - sťažovateľ toto svoje právo nevyužil.\n75. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd pri aplikácii § 467 ods. 1 SSP za použitia\n§ 167 ods. 1 SSP; keďže žalobca - sťažovateľ v kasačnom konaní nebol úspešný, kasačný súd mu\nnepriznal náhradu trov kasačného konania.\n76. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}