{"guid": "c03e3a8d-738a-4439-b62b-2cede98e9cd9:eab60b95-34eb-4ff1-9dd9-5bf90243900b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1016200097.1", "spisova_znacka": "8Sžk/28/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/28/2017 z 12. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2018, sp. zn. 8Sžk/28/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1016200097.1", "identifikacne_cislo": "1016200097", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eab60b95-34eb-4ff1-9dd9-5bf90243900b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200097.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200097.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1016200097.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/28/2017\n1016200097\n12. 12. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:1016200097.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera\na z členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu :\nLesoochranárske zoskupenie Vlk so sídlom v Tulčíku, 310, IČO: 31 303 862, právne zastúpený : JUDr.\nIveta Rajtáková, advokátka so sídlom kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému : Okresný\núrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, Referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom v\nBratislave, Tomášikova 46, za účasti : G. V., bytom v R., D. XX, v konaní o preskúmanie zákonnosti\na postupu rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy č. OU-BA-OOP3-2015/098366-NMT z 20.\nnovembra 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/11/2016-57 z 10. augusta 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/11/2016-57 z 10.\naugusta 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom\npodľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/098366-NMT zo dňa\n20.11.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu\nBratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BA-OSZP3-2015/36606-7/POS zo dňa\n29.09.2015. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žiadateľovi (ďalej len „ďalší účastník“) podľa\n§ 68 písm. w/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodujúcom\nobdobí (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) udelený súhlas na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“,\nevidenčné označenie plavidla SK-4-14045, umiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe\nč. 42, vyviazaného na pozemku C-KN parc. č. 1217/1 v katastrálnom území A., pričom súčasne\nboli podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. stanovené podrobnejšie podmienky vykonávania\nčinnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny, bližšie špecifikované v bode 1. až 8. výrokovej časti\npredmetného rozhodnutia. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia bol vydaný na dobu určitú, a to na\nčas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 18.06.2019.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy oboch stupňov a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že\norgány verejnej správy nepostupovali pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona\nč. 543/2002 Z. z. svojvoľne. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že\nprvostupňový orgán postačujúco a spoľahlivo zistil skutkový stav veci, pričom v konaní nevychádzal\niba z tvrdení ďalšieho účastníka konania - žiadateľa a ním predloženej písomnej dokumentácie, ale\nsám si iniciatívne zadovážil ďalšie podklady pre rozhodnutie, ktoré tvorili Odborné stanovisko č.j. OUBA-OSZP1-2015/77552-KTP zo dňa 12.01.2015, vydané k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov\n\nplávajúcich zariadení v Jarovskom ramene Dunaja, r. km 1855,00 na integritu územia“, podľa ktorého\nnavrhovaná činnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení na Jarovskom ramene rieky Dunaj, ktorá\nje súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy a povolenie výnimky, nebude mať pravdepodobne vplyv na\npredmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 pri dodržaní určených podmienok tak, ako ich\nprvostupňový orgán uviedol pod bodom 1. až 8. výrokovej časti svojho rozhodnutia a stanovisko Štátnej\nochrany prírody SR v Banskej Bystrici podané listom č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014.\n3. Krajský súd súhlasil s tvrdením žalobcu do tej miery, že možno predpokladať, že vjazd a státie\nmotorových vozidiel do chránenej krajnej oblasti a prírodnej rezervácie bude mať určitý negatívny vplyv\nna ochranu prirodzených procesov v danej oblasti a na životné prostredie. Zároveň mal však krajský\nsúd za preukázané, že orgány verejnej správy sa v preskúmavanom rozhodnutí v dostatočnej miere\nzaoberali ochranou prírody v danej oblasti, ako aj možným negatívnym vplyvom povolenia výnimky naň,\npričom určili dodržanie stanovených podmienok pre výkon tejto výnimky tak, ako sú tieto uvedené pod\nbodom 1. až 8. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.\n4. Krajský súd konštatoval, že z jeho zistení nevyplýva záver, ktorý by odôvodňoval nepovolenie žiadanej\nvýnimky. Krajský súd zastáva názor, že orgány verejnej správy sa vecou riadne zaoberali a súladne so\nzákladnými zásadami obsiahnutými v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny\nporiadok“) si pred vydaním rozhodnutia zabezpečili všetky potrebné právne relevantné podklady, v\nich rozhodnutiach sú vyjadrené postačujúce uváženia o potrebe zásahu do územia podliehajúceho\npríslušnému stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákona nevybočilo z medzí a hľadísk\nstanovených zákonom.\n5. Ochrana prírody bola podľa názoru krajského súdu v danom prípade naplnená tým, že prvostupňové\nrozhodnutie obsahuje podrobne vymenované podmienky vykonávania povolenej činnosti uvedené pod\nbodom 1. až 8. výrokovej časti rozhodnutia zo dňa 29.09.2015 a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je\nčasovo obmedzená len do 18.06.2019.\n6. Krajský súd odôvodnenosť povolenia výnimky videl ďalej aj v tom, že možný negatívny dopad na\nživotné prostredie spôsobený vjazdom a státím konkrétneho motorového vozidla, ktorému bolo povolená\nvýnimka, je nepochybne menší, ako významný negatívny vplyv spôsobený nekontrolovaným vjazdom\na státím motorového vozidla/vozidiel v takomto území. Krajský súd zastáva rovnaký názor, ako orgán\nverejnej správy, a to že povolením uvedenej výnimky je možné takýmto regulovaným a kontrolovaným\nspôsobom efektívnejšie zabezpečovať ochranu prírody aj tým, že orgány oprávnené kontrolovať danú\nlokalitu, budú schopné prehľadne monitorovať neoprávnený vjazd motorových vozidiel, zabraňovať tejto\nčinnosti a minimalizovať negatívne vplyvy na dané územie.\n7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že preskúmavané rozhodnutia\nboli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú ich zrušenie.\nKrajský súd zastáva názor, že tak prvostupňový orgán, ako aj žalovaný dospeli k vecne správnemu\nprávnemu záveru, ktorému predchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie, postačujúce pre\nrozhodnutie v merite veci. Z uvedeného dôvodu krajský súd žalobu, ktorá sa vo väčšej časti odvoláva\nlen na predchádzajúce podané stanovisko žalobcu v administratívnom konaní zo dňa 25.09.2015, ako\nnedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/11/2016-57 zo dňa 10. augusta 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.\n9. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu obsahuje\nzjavne vzájomne nesúrodé časti, pričom poukázal konkrétne na bod 23, bod 24, bod 25, bod 26, bod 33,\nbod 34 a bod 37 rozsudku krajského súdu. V bode 25 krajský súd cituje § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002\nZ. z., ktorý zveruje okresnému úradu v sídle kraja rozhodovanie o výnimkách zo zakázaných činností,\nv bode 28 opätovne krajský súd poukazuje na právomoc okresného úradu v sídle kraja podľa § 67\npísm. h/ zákona č. 543/2002 Z. z., pričom v tomto prípade už poukazuje na to, že zákon zveril diskrečnú\nprávomoc vo veciach udeľovania výnimiek zo zakázaných činností správnemu orgánu. Následne v\nbode 33 napadnutého rozsudku sa krajský súd zaoberá vjazdom a státím motorových vozidiel do\nchránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie, pričom v bode 34 krajský súd opätovne vyslovuje\n\nzávery vzťahujúce sa k tomu, či privolenie v podobe výnimky zo zákazov nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom.\n10. S poukazom na bod 37 napadnutého rozsudku, žalobca zdôraznil, že predmetom konania pred\nsprávnym súdom nebolo rozhodnutie o udelení výnimky zo zakázanej činnosti v príslušnom stupni\núzemnej ochrany, ktorou je vjazd a státie motorových vozidiel, ale vydanie súhlasu na státie plávajúceho\nzariadenia umiestneného v Jaroveckom ramene rieky Dunaj.\n11. Žalobca uviedol, že vydané povolenie je len jedným z viacerých povolení (spolu 226 plávajúcich\nzariadení na tomto území), pričom poukázal aj na skutočnosť, že Štátna ochrana prírody Slovenskej\nrepubliky vo svojom stanovisku zo dňa 04.12.2014 uviedla celý rad negatívnych činností spojených\ns prevádzkou plávajúcich zariadení, vrátane zničenia chránených biotopov, medzi ktorými sú biotopy\nvhodné na hniezdenie Rybárika riečneho a Bučiačika močiarneho.\n12. Podľa názoru žalobcu sa krajský súd nevysporiadal so žiadnou zo žalobných námietok, pričom\npodstatnú časť svojho právneho posúdenia venoval vjazdu motorových vozidiel. Na základe uvedeného\ndospel žalobca k záveru, že správny súd svojim nesprávnym procesným postupom, spočívajúcim v tom,\nže sa vo svojom rozhodnutí celkom zjavne zaoberal inou právnou vecou, ako bola predmetom konania,\nporušil práva žalobcu na to, aby bola jeho žaloba prejednaná súdom, a aby dostal odpoveď na argumenty\nuvedené v žalobe, ktorých dôvodnosť by znamenala vecnú nesprávnosť a nezákonnosť napadnutých\nrozhodnutí.\n13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril v písomným podaním zo dňa 12.10.2017, v\nktorom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú.\n14. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že pojem ochrany prírody je v danom prípade naplnený tým, že\nrozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie, obsahuje podrobné\npodmienky vykonávania povolenej činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.\n15. Žalovaný zároveň zdôraznil, že umiestnenie plávajúceho zariadenia nemá negatívny vplyv na\npoškodzovanie prírody a nezasahuje nepriaznivo do vtáčieho územia. Negatívny vplyv môže mať\nnevhodné správanie a nečinnosť spôsobená ľudským faktorom, čo je však eliminované práve\nstanovenými podmienkami a opatreniami, ktoré je prevádzkovateľ plávajúceho zariadenia povinný\ndodržiavať. V prípade, že by kontrolnou činnosťou bolo zistené porušenie, resp. zhoršenie stanovených\npodmienok, môžu orgány štátnej správy pristúpiť k sprísneniu podmienok prevádzky plávajúceho\nzariadenia, ako aj prístupu k nemu.\n16. Žalovaný uviedol, že podmienky stanovené v súhlase na státie plávajúceho zariadenia, ako napr.\npravidelný odvoz odpadov, parkovanie na okraji spevnej cesty, vedľa hausbótu a nie na trávnatom\nporaste, nevytváranie nelegálnych prístupových ciest k plávajúcim zariadeniam a povolenie vstupu iba\npre konkrétneho majiteľa plávajúceho zariadenia, predstavujú nepochybne menší negatívny zásah do\nživotného prostredia, ako je negatívny vplyv spôsobený nekontrolovateľným a živelným vjazdom a státím\nmotorových vozidiel na danom území.\n17. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že podľa jeho informácií sa v predmetnej\nlokalite bude realizovať výstavba diaľnice D4, na ktorú je vydané územné rozhodnutie č. OU-BSOVBP2-2014/58427/KAZ zo dňa 29.10.2014 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015 na\nstavbu „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“. Nevyhnutnou súčasťou predmetnej stavby sú\nkompenzačné opatrenia, ktorými sa primerane nahradí negatívny vplyv stavby na územia NATURA\n2000. Kompenzačné opatrenia sú zamerané na to, aby nahradili, resp. kompenzovali vyrúbaný lesný\nporast ako potenciálny hniezdny biotop, zničené trávne porasty ako potravinový biotop. Ide o nové\nlesné plochy (20 ha) v katastri Rusovce (1 nová plocha) a Čunovo (2 plochy) a o 2 nové trávne plochy\n(30 ha) v katastri Podunajské Biskupice a Kalinkovo. Ochrana prírodných biotopov vyplýva z návrhu\nProjektu kompenzačných opatrení ako výsledku osobitného konania podľa zákona č. 543/2012 Z. z.\nPodľa stanoviska ŠOP SR BB č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014 je predmetné územie zaradené\ndo návrhu doplnenia chránených území NATURA 2000 ako rozšírenia územia európskeho významu\nBratislavské luhy SKVEV0064 (zatiaľ nie je jeho súčasťou) a ku dňu podania vyjadrenia nie je zrejmé,\nči návrh bude schválený a územie zaradené do NATURA 2000.\n\n18. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podľa názoru žalovaného neuviedol v kasačnej sťažnosti\nžiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo\nstrany Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie a ani zo strany žalovaného, žalovaný\nzotrváva na svojom stanovisku, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu, sú zákonné a majú predpísané záležitosti.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) konajúci\nako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť\nprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n21. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n22. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za\npreukázané, že dňa 02.04.2015 bola orgánu verejnej správy prvého stupňa doručená žiadosť ďalšieho\núčastníka o vydanie súhlasu s umiestnením plávajúceho zariadenia na vodnej ploche v lokalite Jarovské\nrameno poloha č. 42 podľa § 68 písm. w/ zákona č. 543/2002 Z. z.\n23. Na základe zverejnenia informácie o začatí predmetného správneho konania na internetovej stránke\norgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdilo záujem byť účastníkom tohto konania podľa § 82 ods. 3\nzákona č. 543/2002 Z. z. Lesoochranárske zoskupenie VLK - žalobca.\n24. S umiestnením plávajúceho zariadenia na polohe č. 42 Jarovského ramena vodného toku Dunaj\nvyslovil svoj súhlas správca vodného toku Dunaj, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., a to v\nstanovisku č. 5844-210/2015-Ge zo dňa 22.04.2015.\n25. Na podnet orgánu verejnej správy prvého stupňa vydala k predmetu konania stanovisko Štátna\nochrana prírody Slovenskej republiky, Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave (podané listom\nč. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014). Uvedené stanovisko tvorilo jeden z podkladov pre odborné\nstanovisko orgánu ochrany prírody okresného úradu v sídle kraja v pôsobnosti Okresného úradu\nBratislava, ktoré bolo vydané listom zn. OU-BA-OSZP1-2015/77552-KTP zo dňa 12.01.2015 podľa §\n28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. k „Projektu posúdenia nepriaznivých vplyvov plávajúcich zariadení\nv Jarovskom ramene Dunaja, r. km 1855,00 na integritu územia“ a z ktorého vyplýva, že navrhovaná\nčinnosť - umiestnenie 226 plávajúcich zariadení (vrátane zariadenia žiadateľa) na Jarovskom ramene\nrieky Dunaj, ktoré je súčasťou SKCHVU007 Dunajské luhy, nebude mať pravdepodobne vplyv na\npredmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000 pri dodržaní stanovených podmienok. Pri dodržaní\nzadefinovaných podmienok ŠOP SR BA uvedenú činnosť nepovažuje za zásah, ktorý môže spôsobiť\npodstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a vo funkcii ekosystémov.\n26. Orgán verejnej správy prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou\nohliadkou, ktoré sa uskutočnilo dňa 21.08.2015.\n27. Orgán verejnej správy prvého stupňa rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2015/36606-7/POS zo dňa\n29.09.2015 podľa § 68 písm. w/ zákona č. 543/2002 Z. z. vyhovel žiadosti žiadateľa a vydal súhlas\nna státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č. SK-4-14045 umiestneného v Jarovskom ramene rieky\nDunaj na polohe č. 42, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. 1217/1 v kat. úz. A., pričom\nsúčasne stanovil podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. podrobnejšie podmienky vykonávania\n\nčinnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak, ako sú uvedené v bodoch 1 až 8 výrokovej časti\npredmetného rozhodnutia. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia bol vydaný na dobu určitú, a to na\nčas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 18.06.2019.\n28. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2015/098366-NMT zo dňa\n20.11.2015 zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\n29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ochranou prírody a krajiny podľa tohto zákona sa rozumie\nstarostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy\na ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické\nútvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä\nobmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a\nužívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.\n30. Podľa § 68 písm. w/ zákona č. 543/2002 Z. z., okresný úrad vydáva súhlas prevádzkovateľovi\nplávajúceho zariadenia na státie, plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.\n31. Podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z., v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa\ndáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorých sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona,\nmôže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu\nprírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.\n32. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného administratívneho\nspisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.\n33. Ustanovenie § 139 ods. 2 SSP určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na\nodôvodnenie rozsudku. Vychádzajúc zo znenia predmetného ustanovenia, správny súd je povinný v\nodôvodnení rozsudku uviesť stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého\nrozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších\núčastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných\nskutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny\nsúd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení\nrozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n34. Náležitosti odôvodnenia rozsudku sa odlišujú od spôsobu, akým správny súd o podanej správnej\nžalobe meritórne rozhodne. V prípade, ak správny súd žalobu zamietne tak, ako tomu bolo v\nprejednávanej veci, nepostačuje, aby sa obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia správneho orgánu, ale je povinný sa náležite venovať všetkým podstatným tvrdeniam\núčastníkov konania a následne sa nimi aj vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia.\n35. Vo vzťahu ku kasačnej námietke žalobcu, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite\nnevysporiadal s námietkami obsiahnutými v podanej správnej žalobe, pričom podstatnú časť svojho\nprávneho posúdenia venoval problematike odôvodnenosti udelenia výnimky zo zakázaných činností\nv podobe povolenia vjazdu a státia motorového vozidla, teda inej právnej veci, ako bola predmetom\nkonania, kasačný súd uviedol, že uvedeným postupom krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu\na vydaním preskúmavaného rozhodnutia bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces.\n36. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť\nľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené\nrozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n37. V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, má účastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so\nvšetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné\na právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\n38. Kasačný súd v súvislosti s problematikou odôvodnenia súdneho rozhodnutia poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 825/2016 zo dňa 28.02.2017, v ktorom ústavný\nsúd konštatoval, že To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné\nzásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,\nktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. februára 1998).\n39. Rovnako sa ústavný súd vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v\nnáleze č. k. III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,\nIV.US115/03).\n40. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky taktiež vyplýva, že „Súd by mal vo svojej\nargumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís\ndospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má\nbyť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným\npravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické\nhľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ (Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008).\n41. Po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, pri súčasnom zohľadnení\nvšetkých vyššie uvedených aspektov a záverov, kasačný súd konštatoval, že rozhodnutiu krajského\nsúdu chýba argumentačne zrozumiteľný a jasný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa\npríslušných zákonných ustanovení. Krajský súd svoje rozhodnutie náležitým a dostatočne presvedčivým\nspôsobom neodôvodnil, keď sa nevysporiadal s námietkami žalobcu obsiahnutými v správnej žalobe,\npričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa v prevažnej miere venoval problematike povolenia výnimky\nzo zakázaných činností v zmysle ustanovenia § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z. z., ktorá však netvorila\npredmet daného konania.\n42. V tejto súvislosti považoval kasačný súd za nevyhnutné zdôrazniť, že v prejednávanej veci správne\norgány nerozhodovali o udelení výnimky zo zakázaných činností v podobe povolenia vjazdu a státia\nmotorového vozidla v území s druhým stupňom ochrany, ale práve naopak, udelenie predmetnej\nvýnimky bolo v rozhodnutí orgánu verejne správy prvého stupňa špecifikované iba ako jedna z\nôsmych podmienok vykonávania činnosti zabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny v súvislosti s\nudelením súhlasu na státie plávajúceho zariadenia - hausbótu, o ktorého zákonnosti sa v danom konaní\nrozhodovalo.\n43. Z uvedených príčin sa potom javí ako nepochopiteľné, z akého dôvodu venoval krajský súd\npodstatnú časť argumentácie svojho rozhodnutia práve odôvodnenosti povolenia výnimky na vjazd a\nstátie motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z. z. Jedným z\nmožných vysvetlení je, že krajský súd vychádzal zo zrejmého omylu, keď si nesprávne ustálil predmet\nkonania a z tohto dôvodu sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia venoval právnemu posúdeniu\nzákonnosti vydania súhlasu na státie plávajúceho zariadenia v zmysle § 68 písm. w/ zákona č. 543/2002\nZ. z. iba okrajovo, čo malo v konečnom dôsledku za následok, že sa náležite nevysporiadal s námietkami\n\nžalobcu obsiahnutými v správnej žalobe. Podľa názoru kasačného súdu uvedený postup kvalifikuje\nrozhodnutie krajského súdu ako nepreskúmateľné. Je totiž povinnosťou súdov vo svojom rozhodnutí\nuviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Súčasťou základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu je nepochybne požiadavka, aby sa príslušný súd v konaní\nprávne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj\ns vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.\n44. V tomto kontexte kasačný súd uviedol, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí\nsúdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných\nodpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k uvedenej problematike pozri napr. rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). Uvedené možno\nvzťahovať aj na prejednávanú vec, v ktorej v odôvodnení krajského súdu došlo k zjavnému rozporu\nprávnych argumentov so skutkovými okolnosťami a zároveň absentovali jasné a zrozumiteľné odpovede\nna žalobcom uplatnené námietky, čím došlo k porušeniu žalobcovho práva na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní\ndôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za\npredpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 21/2015 zo dňa 20.01.2015).\n45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S/11/2016-57 zo dňa 10. augusta 2017 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude jasne definovať a ustáliť predmet konania, vec opätovne\nprejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný\nsvoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Kasačný súd zároveň zdôraznil, že krajský súd je\nviazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n46. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n47. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o\nnároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.\n48. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}