Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/85/2016 z 25. 9. 2018
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2018, sp. zn. 9Sžso/85/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015202167.1
Najvyšší súd | 9Sžso/85/2016 | ECLI:SK:NSSR:2018:1015202167.1 | 2018-09-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/51f4d714-df55-419c-b1a1-216231328949
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202167.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/85/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202167
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1015202167.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
V.. B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX, W., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a
rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/
US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/9446 zo dňa 06. novembra 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/296/2015-44 zo dňa 01. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/296/2015-44 zo dňa
01. júna 2016   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/296/2015-44 zo dňa 01.06.2016 zrušil rozhodnutie
žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2015/9446 zo dňa 06.11.2015 a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, Úseku sociálnych vecí a rodiny, pracoviska Senec č. PK2/
RPPKAPC/SOC/2015/46584 zo dňa 17.08.2015, ktorým tento nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie
parkovacieho preukazu.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie
veci. Zdôraznil, že základná zásada správneho konania týkajúca sa spoľahlivo zisteného stavu veci
(§ 3 ods. 4 veta prvá správneho poriadku) vychádza najmä z testu, či si správny orgán splnil svoju
povinnosť zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie; tzn. potrebnosť čo do postačujúceho rozsahu
ako aj požadovanej kvality podkladov. V konaní o priznaní parkovacieho preukazu sa vyhotovuje
lekársky posudok, ktorý predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu v písomnej forme tak, že
poskytuje odpovede na zákonom položené otázky a tiež sa zásadným spôsobom formou podkladu
rozhodnutia zaoberá predbežnou otázkou vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré súvisia so zdravotným
stavom žiadateľa o parkovací preukaz. Vykonanie potrebných konzultácií a vyhodnotenie dostupných
lekárskych nálezov predstavuje jeden z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú
kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§
1 zákona č. 447/2008 Z. z. a § 3 ods. 3 správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady
v lekárskom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia. Krajský súd nemal pochybnosti o
tom, že žalovaný takto nepostupoval a nezabezpečil si podklady pre napadnuté rozhodnutie, ktoré
by vyhovovali naznačeným kritériám. Vzhľadom na nespokojnosť žalobcu so závermi posúdenia jeho
zdravotného stavu posudkovým lekárom, považoval krajský súd za kľúčovú otázku správnosti aplikácie
§ 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., a teda posúdenia zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti.



Vyhodnotil, že nedodržanie postupu ustanoveného v § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. nemôže
správny orgán ospravedlniť ani poukazom na § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle ktorého
je povinnosťou posudkového lekára pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o
to táto fyzická osoba písomne požiada. Týmto odsekom zákonodarca zakotvil ochranu posudzovanej
osoby, ktorá využila svoje právo byť pozvaná na posúdenie svojho zdravotného stavu pred posudkového
lekára; tzn. na rozdiel od odseku 9 je posudkový lekár v zmysle odseku 10 zaťažený dodatkovou
povinnosťou vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby v jej prítomnosti na základe jej
písomnej žiadosti. Aj napriek tomu, že žalobca nepožiadal písomne o posúdenie zdravotného stavu, z
dôvodu jeho nespokojnosti so závermi lekárskych posudkov, ako aj z dôvodu existencie pochybnosti
posudkového lekára o dostatočnosti a kompletnosti lekárskych nálezov, mal byť predvolaný a posudkový
lekár mal posúdiť jeho zdravotný stav v jeho prítomnosti. Posudkový lekár neupovedomil žalobcu o
možnosti požiadať o osobné vyšetrenie z dôvodu platnosti domnienky, že každý je znalý právnych
predpisov. S uvedeným tvrdením krajský súd nesúhlasil, nakoľko z ustanovenia § 3 ods. 2 správneho
poriadku správnym orgánom vyplýva povinnosť poskytovať pomoc a poučenie účastníkom konania,
aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Za situácie, kedy posudkový lekár
považoval lekárske nálezy za „absolútne nedostatočné“ a v stanovisku k žalobným dôvodom zo dňa
11.02.2016 uviedol, že „dokumentácia predložená k posudku bola žiaľ nekompletná, simplexná...“ a
rukou písaný nález MUDr. Krajčíkovej zo dňa 09.07.2015 bol nečitateľný, mal za účelom objektívnosti
a úplnosti diagnostického záveru o zdravotnom stave predvolať žalobcu. To, že predložené lekárske
nálezy boli nedostatočné, potvrdzuje aj skutočnosť, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu boli
aj staršie lekárske nálezy. Posudkový lekár mal možnosť v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z.
požiadať všeobecnú lekárku žalobcu o kompletizáciu lekárskeho nálezu, čím by odstránil jeho neúplnosť.
Posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovaného bez prítomnosti žalobcu krajský súd
označil za postup nezodpovedajúci obsahu § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., čo v zmysle hore
uvedených záverov predstavuje vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
a preto rozhodnutie žalovaného zrušil.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že v napadnutom
rozhodnutí súdu došlo k takému výkladu a aplikácii zákonných predpisov, ktoré sa odchýlili od znenia
ustanovení príslušných zákonov spôsobom zásadne popierajúcim ich účel a význam. Podľa názoru
žalovaného nemožno považovať za nedostačujúce zistenie skutkového stavu, ak správny orgán vydal
rozhodnutie na základe lekárskeho posudku, ktorý si zaobstaral pred vydaním rozhodnutia od vecne
a miestne príslušného posudkového lekára, pričom tento posudkový lekár si nepredvolal fyzickú
osobu na posúdenie zdravotného stavu, pretože postupoval tak, ako mu to zákon umožňuje pri
vydávaní posudku. Lekárska správa - nález ošetrujúceho lekára nie je podkladom pre rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, ale podkladom pre posudkového lekára pri určovaní miery funkčnej
poruchy a posudzovaní odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný
síce založil žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného na nedostatočne zistenom
skutkovom stave, ale iba z jediného dôvodu, že lekársky posudok vypracoval posudkový lekár na
základe žalobcom doložených lekárskych nálezov. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.05.2016 je zrejmé,
že žalobca spochybňuje kvalifikáciu posudkového lekára a nesúhlasí so závermi lekárskeho posudku.
Pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase
rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 OSP), a nie je možné prihliadať na prípadné neskoršie
zhoršenie zdravotného stavu a s tým súvisiaci možný neskorší vznik odkázanosti na kompenzáciu,
čo by mohlo mať vplyv na rozhodovanie správneho orgánu o novej žiadosti žalovaného. Námietky
žalobcu bez dôkazu, napr. lekárskej správy z obdobia pred vydaním rozhodnutia žalovaného, neboli
spôsobilé spochybniť správnosť záverov žalovaného o tom, že žalobca na individuálnu prepravu
odkázaný nie je. Z lekárskych nálezov doložených v správnom konaní nevyplýva rozpor medzi záverom
posudkového lekára a závermi odborných lekárov. Posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané v súlade
s príslušnými zákonnými ustanoveniami a vychádzalo z odborných lekárskych nálezov. Žalobca mal
možnosť navrhnúť vlastné dôkazy a tieto možnosti aj využil. Nie je možné hovoriť o nezákonnosti,
keďže pri posudzovaní zdravotného stavu určením miery funkčnej poruchy v zmysle zákona č.
447/2008 Z. z. ide výlučne o zodpovedanie odbornej otázky z medicínskej oblasti, čo môže urobiť iba
príslušný lekár a keďže išlo o nárok žalobcu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. toto môže konštatovať
iba posudkový lekár príslušného správneho orgánu. Citoval rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžso/64/2011 z 15.08.2012, v ktorom tento uviedol, že na účely rozhodnutia o priznaní
a tiež odňatí parkovacieho preukazu sa nevyhotovuje komplexný lekársky posudok, nezohľadňujú sa
všetky zdravotné ťažkosti, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má, ale posudkový



lekár posudzuje túto fyzickú osobu len z hľadiska jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom a tiež z hľadiska zdravotného postihnutia praktickou alebo úplnou slepotou oboch
očí. Žalobca nespochybnil, a nebolo ani zo spisovej dokumentácie preukázané, že by písomne požiadal
o posúdenie zdravotného stavu. Doloženými lekárskymi posudkami a nálezmi nebolo preukázané,
že by zdravotný stav podmieňoval jeho odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, čo je základná podmienka na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Ani samotné lekárske
nálezy, z ktorých lekársky posudok vychádzal neuvádzajú, že by žalobca nebol schopný chôdze
k prostriedku verejnej hromadnej dopravy, resp. že by jeho orientačná či mobilná schopnosť bola
závažnejším spôsobom obmedzená. Skutočnosť, že fyzická osoba sa považuje za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím nepodmieňuje vyhotovenie parkovacieho preukazu. Správny orgán
vydávajúci rozhodnutie nie je oprávnený posudzovať lekársky posudok, jeho správnosť ani jeho závery.
Správny orgán nemôže lekársky posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením
skutočnosti z odbornej stránky. Posúdenie miery funkčnej poruchy ako aj funkčnej diagnostiky je
podľa zákona č. 447/2008 Z. z. v kompetencii príslušných posudkových lekárov, ktorým prináleží
posudzovať odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom. Lekárska správa - nález ošetrujúceho lekára nebol podkladom pre
rozhodnutie správneho orgánu, ale podkladom pre posudkového lekára pri určovaní miery funkčnej
poruchy a posudzovaní odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Správne
orgány riadne zistili skutkový stav veci podľa listinných dôkazov doložených žalobcom. Odborné závery
správnych orgánov ohľadne zdravotného stavu žalobcu vychádzajú z obsahu doložených listinných
dôkazov a sú bez známok rozporu medzi nimi a závermi odborných lekárov v lekárskych správach.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.08.2016 s podaným odvolaním nesúhlasil. Uviedol, že formálne
dodržanie zákonného postupu pri vydávaní rozhodnutí nezbavuje správne orgány zákonnej povinnosti,
aby vydané správne rozhodnutia aj obsahovo zodpovedali objektívnemu skutkovému stavu vecí. V tomto
konkrétnom prípade argumentovanie tým, že vydané správne rozhodnutie sa opiera o lekársky posudok
príslušného posudkového lekára je nedostatočným dôkazom správnosti napádaného rozhodnutia vtedy,
ak lekársky posudok, ktorý tvorí základ napádaného rozhodnutia je v rozpore s objektívnym zdravotným
stavom posudzovanej osoby - žalobcu. Netvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu iba preto, že posudkový lekár osobne nevyšetril žalobcu. Podľa vyjadrenia
samotného žalovaného rozhodujúcu úlohu pri jeho rozhodovaní vo veci zohral lekársky posudok
vypracovaný posudkovým lekárom žalovaného. Nemôže preto nastať situácia, že tento lekársky
posudok je v príkrom rozpore so závermi ošetrujúcich lekárov žalobcu a s objektívnym zdravotným
stavom žalobcu. Je na zvážení posudkového lekára, do akej miery sa oboznámi so zdravotnou
dokumentáciou posudzovanej osoby a či pristúpi k jej osobnému vyšetreniu, avšak za vypracovanie
objektívneho lekárskeho posudku nesie posudkový lekár zodpovednosť, a pokiaľ tento lekársky posudok
nezodpovedá zdravotnému stavu posudzovanej osoby, nemôže argumentovať tým, že formálne dodržal
postup. Zdôraznil interný vzťah správneho orgánu a posudkového lekára. Aj keď lekársky posudok
je v zmysle zákona „iba“ podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, tento orgán sa nemôže
zbaviť zodpovednosti za svoje rozhodnutie argumentáciou, že formálne urobil všetko, čo mu zákon
predpisuje, teda že požiadal o lekársky posudok a nemôže zodpovedať za to, čo je v tomto posudku
uvedené. Z rozhodnutí správnych orgánov a z dokumentácie, s ktorou sa mal možnosť oboznámiť
počas konania mu vyplynul záver, že posudkový lekár pri vypracovaní lekárskeho posudku vychádzal iba
zo žalobcom doložených lekárskych nálezov a správny orgán počas konania argumentoval iba týmito
lekárskymi nálezmi. Vzhľadom na stručnosť týchto vyjadrení ošetrujúcich lekárov bol toho názoru, že
tieto písomnosti ošetrujúcich lekárov sa nemôžu považovať za lekárske nálezy, ale iba za vyjadrenia,
ktoré majú podporiť jeho žiadosť. Počas doterajšieho konania žalovaný, nepreukázal, že dostatočne
zistil skutkový stav veci, objektívny zdravotný stav žalobcu. Rozsudok krajského súdu navrhol v celom
rozsahu potvrdiť.

Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s
ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa k vozidlu
verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, b) nastupovať do
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom
počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej



dopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej
hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri
duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 55 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je
lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol
vypracovaný.

Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so
zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 447/2008 Z. z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely
parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach
kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá
nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju
v lekárskom posudku.

Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.

Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického
záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej
fyzickej osoby.

Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na
posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním
žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje
mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie,
či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín
opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze
a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami
uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie
správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.



Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo, v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez nariadenia
pojednávania, a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa celom rozsah stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a v podrobnostiach na
jeho závery odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa:

Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, Úseku
sociálnych vecí a rodiny, pracoviska Senec č. PK2/RPPKAPC/SOC/2015/46584 zo dňa 17.08.2015,
ktorým tento nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu s odôvodnením, že
žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaný na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí.
Ako správne uviedol krajský súd na konanie správneho orgánu v konaní o parkovacom preukaze sa
vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správneho poriadku). Správny orgán v
takomto konaní postupuje v súlade so zásadou tzv. materiálnej pravdy, ktorá vyžaduje, aby rozhodnutia
správnych orgánov vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Preto je nevyhnutné, aby
správny orgán (i na základe dôkazov navrhnutých účastníkom konania) náležite zistil všetky skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie. Správny orgán je tak povinný urobiť z úradnej povinnosti. Spoľahlivé zistenie
stavu veci predpokladá postup, keď si správny orgán obstará také podklady pre rozhodnutie, ktoré
mu umožnia zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Znamená to, že je nutné jednak vykonať všetky
vyšetrenia nevyhnutné na objasnenie rozhodujúcich okolností a dôležité pre posúdenie veci (úplnosť
zistenia) a jednak zabezpečiť, aby zistenia vyvodené z vykonaných vyšetrovaní zodpovedali skutočnosti.

V súlade s uvedenou zásadou správny orgán nemôže skutkové vyšetrovanie veci uzavrieť s tým, že
žalobcom predložená dokumentácia k posudku je nekompletná. Žalobca mal ako účastník správneho
konania povinnosť predložiť všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii, ale správny orgán nerozhoduje len
na základe ním predložených dôkazov, ale na účely objektívneho zistenia skutkové stavu si dôkazy
obstará aj ex offo. Správny orgán síce konštatoval, že dôkazy poskytnuté žalobcom sú neúplné, ale
iné (ďalšie) dôkazy si nezaobstaral. Aj v odvolaní žalovaný tvrdil, že správne orgány riadne zistili
skutkový stav veci podľa listinných dôkazov doložených žalobcom. Nepožiadal o doplnenie lekárskych
nálezov odborných lekárov. Žalobcu nepredvolal. Ustanovenie § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.
umožňuje posudkovému lekárovi vykonať posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti posudzovanej
fyzickej osoby len v prípade, že nemá pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho
z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického
záveru. Z vyjadrení posudkového lekára je zrejmé, že mal pochybnosti o úplnosti diagnostického záveru.
Napriek tomu vykonal posúdenie zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti. Takýto postup zakladá
porušenie zásady spoľahlivo zisteného skutkového stavu a je preto dôvodom na zrušenie rozhodnutia
správneho orgánu.

Odvolací súd poukazuje i na povinnosť správneho orgánu riadne poučiť účastníka správneho konania
o jeho procesných právach a povinnostiach, vrátane práva žiadať o posúdenie v jeho prítomnosti.
Neobstojí tvrdenie, že správny orgán nie je oprávnený posudzovať lekársky posudok, jeho správnosť
ani jeho závery, nemôže lekársky posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením
skutočností z odbornej stránky, pretože posúdenie miery funkčnej poruchy je v kompetencii príslušných
posudkových lekárov a lekárska správa - nález ošetrujúceho lekára nebol podkladom pre rozhodnutie
správneho orgánu, ale podkladom pre posudkového lekára.

Posudkový lekár vypracúva posudok pre správny orgán, a to tak, aby mohol byť spoľahlivým podkladom
pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu. Ak je tento posudok neúplný, nepresvedčivý a preto
nepostačujúci pre zistenie skutočného stavu veci, je práve úlohou rozhodujúceho správneho orgánu
vyžiadať si jeho doplnenie a na ten účel posudkového lekára usmerniť. V takom prípade nemožno hovoriť
o zasahovaní do odbornej stránky veci - posúdenia zdravotného stavu a miery funkčnej poruchy, ktorá



je v kompetencii posudkového lekára. Rovnako aj posudkový lekár má v zmysle zákona č. 447/2008 Z.
z. právo požiadať o doplnenie zdravotnej dokumentácie.

Uvedené okolnosti boli dôvodmi, pre ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
v súlade s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP potvrdil ako vecne správny.

Napriek tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný (§ 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
OSP) odvolací súd mu náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože mu z obsahu spisu žiadne trovy
odvolacieho konania nevyplývajú.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti  tomuto  rozsudku    n i e   j e   prípustný  opravný  prostriedok.