{"guid": "1000205b-d0c2-4291-90a4-f8248a187449:3d2f9317-8958-4090-b300-891c7540b265", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015202123.1", "spisova_znacka": "10Sžk/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/6/2017 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 10Sžk/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015202123.1", "identifikacne_cislo": "1015202123", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d2f9317-8958-4090-b300-891c7540b265", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202123.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202123.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202123.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/6/2017\n1015202123\n28. 03. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015202123.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľ): Lesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, Tulčík 310, právne zastúpeného:\nJUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor\nopravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti:\nI. E., U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/088146-NMT zo\ndňa 14.10.2015, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/290/2015-36 zo dňa 07.09.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/088146-NMT zo dňa 14.10.2015, ktorým tento zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie, ktorým sa udelil súhlas\npribratému účastníkovi konania podľa § 68 písm. w/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny\n(ďalej aj „zákon“) na státie plávajúceho zariadenia „pontón“ bez evidenčného označenia umiestneného\nv Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. 106 vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č.\n904/107 v katastrálnom území D. so súčasným určením podrobnejších podmienok vykonávania činnosti\nzabezpečujúcich ochranu prírody a krajiny. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny\ntaxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území, na ktorom platí prvý\naž piaty stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na území, na\nktorom platí druhý až piaty stupeň ochrany, zakázané. Okresný úrad v sídle kraja je v zmysle § 67\npísm. h) zákona oprávnený rozhodovať o výnimke zo zakázaných činností v územiach s druhým až\npiatym stupňom ochrany, medzi ktoré patrí aj výnimka ustanovená v § 68 písm. w) zákona. Vzhľadom\nna to, že zákonodarca bližšie nevymedzil dôvody udelenia výnimky, súd vyjadril názor, že poveril orgán\nverejnej správy určením spôsobu aplikácie tohto zákonného ustanovenia podľa svojho uváženia. Zákon\ntu prenechal orgánu verejnej správy diskrečnú právomoc, čo znamená, že je vecou voľnej úvahy, aké\ndôvody uvedie v odôvodnení rozhodnutia, pričom správny orgán posudzuje každú vec osobitne podľa\nšpecifických okolností, nesmie však zabúdať na cieľ a zmysel zákona.\n\n3. Dodal, že ani orgán verejnej správy nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití\nvoľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu orgánu\nverejnej správy v súlade so zákonom stanovenými podmienkami.\n4. Konštatoval, že v preskúmavanej veci bolo orgánmi verejnej správy oboch inštancií a ŠOP SR\nzhodne konštatované, že povolenie výnimky pribratému účastníkovi ako prevádzkovateľovi plávajúceho\nzariadenia na státie plávajúceho zariadenia na polohe č. 106 Jaroveckého ramena nepredstavuje\nčinnosť, ktorá by bola zásahom spôsobujúcim podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a\nfunkcii ekosystémov. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko ŠOP SR zo dňa 04.12.2014, ktorá sa\nvyjadrila k plávajúcim zariadeniam v Jaroveckom ramene Dunaja, rkm 1 855,00, z ktorého vyplýva, že\npovolená výnimka nebude mať významne negatívny vplyv na ochranu prírody a krajiny.\n5. Krajský súd v ďalšom uviedol, že dospel k záveru, že orgány verejnej správy nepostupovali pri\nrozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona svojvoľne. Z administratívneho spisu mal\nza zrejmé, že orgán verejnej správy prvej inštancie v konaní nevychádzal len z tvrdení pribratého\núčastníka ako žiadateľa. Podkladom pre rozhodnutie bolo aj stanovisko ŠOP SR č. ŠOP SR/4563/2014\nzo dňa 04.12.2014 a tiež odborné stanovisko prvoinštančného orgánu verejnej správy č. OU-BAOSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.01.2015, v ktorom bol vyjadrený súhlas s udelením výnimky\npribratému účastníkovi na státie plávajúceho zariadenia v dotknutom území.\n6. Zdôraznil, že aj napriek tomu, že zákon je zameraný na ochranu prírody a krajiny, zákonodarca v ňom\nposkytuje priestor na to, aby na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, bol orgánom ochrany\nprírody v odôvodnených prípadoch udelený súhlas na státie plávajúceho zariadenia. Mal za to, že pojem\nochrana prírody bola v danom prípade naplnená tým, že prvoinštančné rozhodnutie obsahuje podrobné\npodmienky vykonávania povolenej činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona a tiež tým, že platnosť tejto\nvýnimky je časovo obmedzená. Navyše dodal, že ani sťažovateľ v žalobe nekonkretizoval významne\nnegatívny dopad súhlasu na ochranu predmetného územia.\n7. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia povolenej výnimky\nkrajský súd uviedol, že orgány verejnej správy vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy\nvyhodnotili v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 Správneho poriadku, t. j. každý jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, riadne zistili skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdili\na preukázali odôvodnenosť udelenia výnimky.\n8. Krajský súd záverom uviedol, že odôvodnenosť povolenia výnimky vidí aj v tom, že likvidácia\nplávajúcich zariadení by mohla spôsobiť ešte výraznejší negatívny dopad na CHVÚ Dunajské Luhy\nako ich ponechanie v tomto území. Poznamenal, že prvoinštančný orgán verejnej správy je oprávnený\nkedykoľvek skontrolovať dodržiavanie podmienok povolenej výnimky a ak by zistil, že pribratý účastník\nv priebehu časového obdobia, na ktoré mu bol udelený súhlas na státie plávajúceho zariadenia, porušil\nstanovené podmienky, je oprávnený aj z vlastného podnetu prehodnotiť udelený súhlas, tento zrušiť\nresp. ho nepredĺžiť na ďalšie obdobie.\n9. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 S.s.p.\nzamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky sťažovateľa\nneodôvodňovali ich zrušenie.\n10. Sťažovateľ v zákonnej lehote podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol,\naby najvyšší súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na\nďalšie konanie. Sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm.\ng/ S.s.p. - súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia vec, ktoré podľa sťažovateľa\nspočíva v tom, že krajský súd dospel k záveru, že pre povolenie činnosti v územiach patriacich do sústavy\nNATURA 2000 postačuje predpoklad, že navrhovaná činnosť nebude mať významný vplyv na predmet\nochrany v týchto územiach a takýto predpoklad je postačujúci pre povolenie navrhovanej činnosti.\n11. V ďalšom uviedol, že pre posúdenie, či možno v územiach NATURA 2000 povoliť určitú činnosť\nnepostačuje predpoklad neexistencie významných negatívnych účinkov, ale pre povolenie takejto\nčinnosti je nevyhnutné, aby na základe potrebného dokazovania bolo nesporné, že takéto účinky\nnenastanú.\n\n12. Sťažovateľ opätovne uviedol, že plavidlo, súhlas na umiestnenie ktorého bol v konaní pred orgánmi\nverejnej správy vydaný, je umiestnené v územiach NATURA 2000, a to, v Chránenom vtáčom území\nDunajské Luhy (ďalej len „CHVÚ Dunajské Luhy“) a je zaradené do návrhu na doplnenie území NATURA\n2000 ako rozšírenie územia európskeho významu Bratislavské Luhy (ďalej len „UEV Bratislavské\nLuhy“) a to z dôvodu prioritného biotopu *91EO Lužné vŕbovo - topoľové a jelšové lesy, biotopu\neurópskeho významu 3150 Prirodzené eutrofné amezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/\nalebo ponorených cievnatých rastlín Magnot potamion, alebo Hydrocharition a prioritného biotopu 6210\nSuchomilné travinno - bylinné a krovinové porasty na vápnitom substráte s významným výskytom druhov\nčeľade Orgidaceae.\n13. Sťažovateľ poukázal aj na to, že v odbornom stanovisku prvostupňového orgánu verejnej správy\nsp. zn. OU-BA-OSZP1-2015/7767-KTP zo dňa 12.01.2015 je vyjadrený názor, že navrhovaná činnosť\npravdepodobne nebude mať vplyv na predmet ochrany uvedeného územia NATURA 2000. Sťažovateľ\nvyjadril presvedčenie, že názor krajského súdu, že na týchto podkladoch možno postaviť záver o\nvylúčení významných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti a povoliť navrhovanú činnosť nie je\nsprávnym právnym posúdením veci a je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi a rozhodnutiami\nsúdnej autority - Súdneho dvora Európskej únie.\n14. Z príslušných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ podľa sťažovateľa vyplýva celkom jednoznačne, že\npovoliť činnosť v území NATURA 2000 možno len vtedy, ak možno nadobudnúť istotu, a to, na základe\nnajvýznamnejších vedeckých poznatkov, že činnosť nebude mať významný vplyv na predmet ochrany\núzemia NATURA 2000. Interpretácia čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch (priamo uplatniteľného) osvojená\nsi krajským súdom stojí však v opozícii s týmto názorom. Zatiaľ čo Súdny dvor EÚ poskytol výklad,\nže činnosť možno povoliť len pri istote neexistencie významných negatívnych účinkov na predmet\nochrany, krajský súd svoje rozhodnutie založil na názore, že postačuje pravdepodobnosť neexistencie\nvýznamného vplyvu na predmet ochrany.\n15. Sťažovateľ ešte poukázal na to, že tak zo žaloby, ako aj z administratívneho spisu bolo zrejmé, že\nplávajúce zariadenie je jedným z niekoľkých stoviek takýchto zariadení umiestnených v predmetnom\núzemí NATURA 2000.\n16. Záverom konštatoval, že právne posúdenie veci krajským súdom sa prieči právnemu posúdeniu\ntej istej veci Súdnym dvorom EÚ. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ považoval svoju kasačnú\nsťažnosť za opodstatnenú.\n17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa vyjadril v podaní zo dňa 29.11.2016, v ktorom uviedol,\nže trvá na tom, že rozhodnutie č. j.: OU-BA-OOP3-2015/088146-NMT zo dňa 14.10.2015, právoplatné\ndňa 19.10.2015 je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi a je vecne správne.\n18. Žalovaný v ďalšom konštatoval, že plávajúce zariadenie je umiestnené na pozemku parcelné\nč. 904/107, na polohe č. 106, na Jaroveckom ramene rieky Dunaj, v katastrálnom území D., mimo\nzastavaného územia obce a v území s prvým stupňom ochrany podľa § 12 zákona, kde sa uplatňujú\nustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona. Vyväzovacie prvky sú\numiestnené na parcele č. 904/107 v katastrálnom území D., mimo zastavaného územia obce, ktorá\nje súčasťou súvislej európskej sústavy chránených území v Chránenom vtáčom území Dunajské luhy\nSKCHVU007. Státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s prevádzkou tohto zariadenia\nna polohe č. 2 nie je v danom území zákonom alebo Vyhláškou č. 440/2008 Z.z., ktorou sa vyhlasuje\nChránené vtáčie územie Dunajské luhy, zakázaná.\n19. Zdôraznil, že umiestnenie plávajúceho zariadenia nemá negatívny vplyv na poškodzovanie prírody a\nnezasahuje nepriaznivo do vtáčieho územia. Negatívny vplyv môže mať nevhodné správanie a činnosť\nspôsobená ľudským faktorom, čo je však eliminované práve stanovenými podmienkami a opatreniami,\nktoré je prevádzkovateľ plávajúceho zariadenia povinný dodržiavať. V prípade, že kontrolnou činnosťou\nbude zistené porušenie resp. zhoršenie stanovených podmienok, môžu orgány štátnej správy pristúpiť\nk sprísneniu podmienok prevádzky plávajúceho zariadenia ako aj prístupu k nemu.\n\n20. Podmienky stanovené v súhlase na státie plávajúceho zariadenia podľa žalovaného predstavujú\nnepochybne menší negatívny dopad na životné prostredie, ako negatívny vplyv spôsobený\nnekontrolovateľným a živelným vjazdom a státím motorových vozidiel v území.\n21. Žalovaný na základe svojich poznaní a verejne dostupných informácií ďalej uviedol, že predmetnou\nlokalitou sa bude realizovať výstavba diaľnice D4, na ktorú je vydané územné rozhodnutie č. OU-BAOVBP2-2014/58427/KAZ zo dňa 29.10.2014 a ktoré bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím\nč. 27910/2014/B625-SV/77117/Hia zo dňa 17.12.2014 a nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2015 na\nstavbu: „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce - Ivanka sever“. Nevyhnutnou súčasťou stavby „Diaľnica D4\nBratislava, Jarovce - Ivanka sever“ sú kompenzačné opatrenia, ktorými sa primerane nahradí negatívny\nvplyv stavby na územia Nátura 2000. Kompenzačné opatrenia sú zamerané na to, aby nahradili, resp.\nkompenzovali vyrúbaný lesný porast ako potenciálny hniezdny biotop, zničené trávne porasty ako\npotravový biotop. Jedná sa o nové lesné plochy (20 ha) v katastri S. (1 nová plocha) a M. (2 plochy) a o\n2 nové trávne plochy (30 ha) v katastri H. a P.. Ochrana prírodných biotopov vyplýva z návrhu Projektu\nkompenzačných opatrení ako výsledku osobitného konania podľa zákona.\n22. Poukázal na to, že síce podľa stanoviska ŠOP SR BB č. ŠOP SR/4563/2014 zo dňa 04.12.2014 je\npredmetné územie zaradené do návrhu doplnenia chránených území Natura 2000 ako rozšírenia územia\neurópskeho významu Bratislavské luhy SKVEV0064 (zatiaľ nie je jeho súčasťou), ale k dnešnému dňu\nnie je zrejmé či návrh bude schválený a územie zaradené do Natura 2000.\n23. Žalovaný mal za to, že sťažovateľ neuviedol v kasačnej sťažnosti žiadne nové právne skutočnosti\nalebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných právnych predpisov zo strany žalovaného.\nZ uvedených dôvodov žalovaný trval na tom, že obe rozhodnutia boli vydané na základe spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu, sú zákonné a majú predpísané náležitosti, preto navrhol kasačnú sťažnosť\nproti rozsudku krajského súdu zamietnuť ako nedôvodnú.\n24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2018 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-BA-OOP3-2015/088146NMT zo dňa 14.10.2015, ktorým zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy prvej inštancie č. OU-BA-OSZP3-2015/45235-7/POS zo dňa 13.07.2015, ktorým bol podľa § 68\npísm. w/ zákona udelený súhlas pribratému účastníkovi na státie plávajúceho zariadenia „pontón“ bez\nevidenčného označenia umiestneného v Jarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. 106 vyviazaného\nna pozemku C-KN s parc. č. 904/107 v katastrálnom území D. a v súlade s § 82 ods. 12 zákona boli\nurčené podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny, a to:\n1. neexpandovať na okolité pozemky;\n2. nevytvárať nové prístupové cesty k plávajúcemu zariadeniu, nespevňovať a neupravovať existujúce\nlesné a poľné cesty;\n3. mimo plochy plávajúceho zariadenia nebudovať a neumiestňovať žiadne trvalé ani dočasné stavby\na objekty (prístrešky, altánky, garáže, sedenia, sklady, WC, ploty, zábradlia, ohrady, krby, chodníky,\nohniská, športoviská, parkoviská a i.);\n4. nezasahovať do okolitej vegetácie (nerúbať a neorezávať dreviny; nekosiť trávnaté porasty,\nneodstraňovať trstinové porasty,...);\n5. mimo plochy plávajúceho zariadenia nevysádzať nepôvodné druhy rastlín a drevín, či už na brehu\nalebo vo vode;\npričom súhlas na státie plávajúceho zariadenia sa vydal na čas od nadobudnutia právoplatnosti tohto\nrozhodnutia do 31.07.2020.\n\nPodľa § 68 písm. w/ zákona, okresný úrad vydáva súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia na\nstátie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.\nPodľa § 82 ods. 12 zákona, v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon\nčinnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán\nurčiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť\nich časovú platnosť.\n26. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 06.05.2015 bola\nprvoinštančnému orgánu verejnej správy doručená žiadosť pribratého účastníka o súhlas a vyjadrenie k\numiestneniu plávajúceho zariadenia a k vyväzovacím prvkom pre umiestnenie plávajúceho zariadenia\nna Jaroveckom ramene na polohe č. 106 bez evidenčného označenia plavidla. K žiadosti priložil\npotrebnú dokumentáciu - projektovú dokumentáciu vyväzovacích prvkov; geometrické zameranie\nvyväzovacích prvkov v systéme JTSK; súhlasné stanovisko Slovenského vodohospodárskeho podniku,\nš. p.; súhlasné stanovisko Vodohospodárskej výstavby, š. p., schválený povodňový plán a odborné\nstanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany\nprírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja. Listinou zo dňa 19.05.2015 bolo účastníkom\nkonania oznámené začatie správneho konania, ktorého výsledkom bolo prvoinštančné správne\nrozhodnutie č. OU-BA-OSZP3-2015/45235-7/POS zo dňa 13.07.2015 (viď vyššie), ktoré orgán verejnej\nsprávy prvej inštancie odôvodnil tým, že státie plávajúceho zariadenia, ani žiadna činnosť spojená s\nprevádzkou tohto zariadenia na polohe č. 106 nie je v danom území zákonom alebo vyhláškou MŽP SR\nč. 440/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy, zakázaná. Tak dospel\nk záveru, že v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by preukazovali, že v\nprípade státia plávajúceho zariadenia na polohe č. 106 Jarovského ramena rieky Dunaj nie sú splnené\npodmienky na vydanie súhlasu podľa zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných\nna jeho vykonanie.\n27. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie rozhodol\nžalovaný tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil dôvodiac,\nže z celého odôvodnenia vydaného rozhodnutia je zrejmé, že žiadne záujmy ochrany prírody\nchránené zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie, alebo\nnesplnenie podmienok, ktoré môžu byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 82\nods. 11 zákona, v konaní zistené neboli. Rovnako neboli vznesené žiadne nové skutočnosti, návrhy ani\nnové podnety, ktoré by neboli známe prvoinštančnému orgánu pred vydaním rozhodnutia vo veci.\n28. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho\nsúdu vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy sa vecou riadne zaoberali; pred\nvydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky právne relevantné podklady a ich v rozhodnutiach vyjadrené\nuváženie o potrebe zásahu do územia podliehajúceho druhému stupňu ochrany, a tým privolenie v\npodobe výnimky zo zákazov podľa zákona, nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.\n30. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie, ktoré podľa jeho názoru\nspočívalo v tom, že krajský súd sa pri rozhodovaní o povolení činnosti v územiach patriacich do\nsústavy NATURA 2000 uspokojil s predpokladom, že navrhovaná činnosť nebude mať významný vplyv\nna predmet ochrany v týchto územiach, pričom na povolenie takejto činnosti je podľa sťažovateľa\nnevyhnutné, aby na základe potrebného dokazovania bolo nesporné, že takéto účinky nenastanú.\n31. K uvedenej námietke sťažovateľa kasačný súd uvádza, že obdobnú námietku sťažovateľ uplatnil\ntak v správnom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie, ani raz však okrem konštatovania\nabsencie istoty neexistencie významných negatívnych účinkov na predmet ochrany na podporu svojich\ntvrdení neuviedol ďalšie skutočnosti, resp. nepredložil dôkazy. Strohá námietka sťažovateľa bez\n\ndôkazného podloženia tak nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, ktorý vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy s tým, že\nvykonanie dôkazov vykonal oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom a pripojenom\nadministratívnom spise žalovaného, pričom uvedený postup je v súlade s ustanovenia Správneho\nsúdneho poriadku.\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný sa tak stotožnil s právnym záverom orgánov\nverejnej správy ako aj krajského súdu, že i keď zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a\nkrajiny je zameraný na ochranu prírody a krajiny, zákonodarca v ňom umožňuje, aby na území, na\nktorom platí druhý stupeň ochrany, bol orgánom ochrany prírody v odôvodnených prípadoch udelený\nsúhlas na státie plávajúceho zariadenia. V predmetnom prípade bola ochrana prírody realizovaná tým,\nže rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie obsahuje podrobné podmienky vykonávania\npovolenej činnosti podľa § 82 ods. 12 zákona ako aj tým, že platnosť udelenej výnimky je časovo\nobmedzená. Navyše žalobca v žalobe nekonkretizoval významne negatívny dopad súhlasu na ochranu\npredmetného územia. Zároveň zo stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky k plávajúcim\nzariadeniam v Jarovskom ramene Dunaja, rkm 1855,00 zo dňa 04.12.2014 vyplynulo, že likvidácia\nplávajúcich zariadení by mohla spôsobiť ešte výraznejší negatívny dopad na CHVÚ Dunajské Luhy\nako ich ponechanie v tomto území. Správne konštatoval krajský súd, že prvoinštančný orgán verejnej\nsprávy je oprávnený kedykoľvek skontrolovať dodržiavanie podmienok povolenej výnimky a ak by zistil,\nže pribratý účastník v priebehu časového obdobia, na ktoré mu bol udelený súhlas na státie plávajúceho\nzariadenia, porušil stanovené podmienky, je oprávnený aj z vlastného podnetu prehodnotiť udelený\nsúhlas, tento zrušiť resp. ho nepredĺžiť na ďalšie obdobie.\n33. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy\nako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie\nžiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch\ninštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány\nverejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri\nhodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia.\n34. Vo svetle uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci\nza dostačujúce. Kasačný súd uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v\npodrobnostiach opísal krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s\npripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné\npostupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou\nvecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s\nktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.\n35. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií\npostupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.\n36. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a\nskutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto\nza takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel\nk záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia\norgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné\nrozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n37. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné\na rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.\n\nzamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n38. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n40. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}