{"guid": "28d80d39-7ed5-41be-9309-bcb9b2962248:4d9b5209-9cba-4d3c-9f0c-b9d3a76cb96c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015202106.1", "spisova_znacka": "10Sžk/41/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/41/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 10Sžk/41/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015202106.1", "identifikacne_cislo": "1015202106", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "nazov": "§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-68", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d9b5209-9cba-4d3c-9f0c-b9d3a76cb96c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202106.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202106.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/41/2017\n1015202106\n26. 09. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015202106.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej,, PhD. v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 310,\nTulčík, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému:\nOkresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie,\nTomášikova 46, Bratislava, za účasti: X. V., Q. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.: OU-BA-OOP3-2015/087553-NMT zo dňa 12. októbra 2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/303/2015-40 zo dňa 4. mája 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/303/2015-40 zo dňa\n4. mája 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BAOSZP3-2015/4427-14/POS zo dňa 13.07.2015 (ďalej len „prvoinštančné správne rozhodnutie“) bol\npodľa § 68 písm. w/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov\n(ďalej len “zákon o ochrane prírody a krajiny”) vydaný prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia (ďalej\naj “ďalší účastník”) súhlas na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č. SK-4-14037 umiestneného v\nJarovskom ramene rieky Dunaj na polohe č. XXX, vyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. 904/106 v\nkat. úz. X. (ďalej len „súhlas na státie plávajúceho zariadenia“) a súčasne boli podľa § 82 ods. 12 zákona\no ochrane prírody a krajiny stanovené podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce\nochranu prírody a krajiny tak, ako sú uvedené pod bodom 1 až 7 výrokovej časti jeho rozhodnutia.\nSúhlas na státie plávajúceho zariadenia vydal na dobu určitú, a to na čas od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia do 31.07.2020.\n2. Prvoinštančné správne rozhodnutie vchádza zo skutočností, že vlastník existujúceho hausbótu ďalší účastník, dňa 25.03.2014 požiadal prvoinštančný orgán o vydanie súhlasu so státím plávajúceho\nzariadenia podľa § 68 písm. w/ zákona o ochrane prírody a krajiny. Prvoinštančný správny orgán na\nzáklade podkladov rozhodnutia, platného právneho stavu a dokumentácie ochrany prírody a krajiny\nkonštatoval, že nezistil žiadne také skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by preukazovali, že v prípade státia\nplávajúceho zariadenia na polohe č. XXX Jarovského ramena rieky Dunaj nie sú naplnené podmienky\nna nevydanie súhlasu podľa zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho\nvykonanie, ktoré by mohli byť dôvodom na zamietnutie žiadosti.\n\n3. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru,\nže odvolanie tak, ako bolo podané, nie je dôvodné a preto rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2015/087553NMT zo dňa 12.10.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie sťažovateľa zamietol\na prvoinštančné rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalovaný sa plne stotožnil so závermi\nprvoinštančného orgánu a s argumentáciou ako je táto obsiahnutá v rozhodnutí. Mal za to, že z celého\nodôvodnenia vydaného rozhodnutia je zrejmé, že žiadne záujmy ochrany prírody chránené zákonom\no ochrane prírody a krajiny alebo všeobecne záväznými predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo\nnesplnenie podmienok, ktoré môžu byť dôvodom na zamietnutie žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 82\nods. 11 zákona o ochrane prírody a krajiny v konaní zistené neboli. Žalovaný zároveň poukázal na\nskutočnosť, že v odvolacom konaní neboli vznesené žiadne nové skutočnosti, návrhy či nové podnety,\nktoré by neboli známe prvoinštančnému orgánu pred vydaním rozhodnutia vo veci.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu sťažovateľa z nasledujúcich dôvodov:\n- konajúce orgány nepostupovali pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona o ochrane\nprírody a krajiny svojvoľne.\n- súhlasil s tvrdením sťažovateľa do tej miery, že je možné predpokladať a je nepochybné, že vjazd a\nstátie motorových vozidiel do chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie zaiste bude mať určitý\nnegatívny vplyv na ochranu prirodzených procesov v danej oblasti a na životné prostredie.\n- orgány verejnej správy sa v preskúmavanom rozhodnutí v danej veci v dostatočnej miere zaoberali\nochranou prírody v danej oblasti, tiež možným negatívnym vplyvom povolenia výnimky naň. Zároveň\nurčili dodržanie stanovených podmienok pre výkon tejto výnimky, tak ako sú tieto uvedené pod bodom\n1/ až 7/ výrokovej časti prvoinštančného rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.\n- zo zistení súdu nevyplýva žiadny taký záver, ktorý by odôvodňoval nepovolenie žiadanej výnimky.\n- orgány verejnej správy sa vecou riadne zaoberali a súladne so základnými zásadami obsiahnutými\nv § 3 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky potrebné právne relevantné\npodklady, v ich rozhodnutiach sú vyjadrené postačujúce uváženia o potrebe zásahu do územia\npodliehajúceho príslušnému stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákona nevybočilo\nz medzí a hľadísk stanovených zákonom.\n- ochrana prírody bola v danom prípade naplnená tým, že prvoinštančné rozhodnutie obsahuje podrobne\nvymenované podmienky vykonávania povolenej činnosti uvedené pod bodom 1. až 7. výrokovej časti\nrozhodnutia zo dňa 13.07.2015 a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je časovo obmedzená len do\n31.07.2020.\n- odôvodnenosť povolenia výnimky ďalej videl aj v tom, že možný negatívny dopad na životné\nprostredie spôsobený vjazdom a státím konkrétneho motorového vozidla, ktorému je povolená výnimka,\nje nepochybne menší ako významný negatívny vplyv spôsobený nekontrolovaným vjazdom a státím\nmotorového vozidla/vozidiel v takomto území.\n- zastával rovnaký názor ako orgán verejnej správy, že povolením uvedenej výnimky je možné takýmto\nregulovaným a kontrolovaným spôsobom efektívnejšie zabezpečovať ochranu prírody aj tým, že\norgány oprávnené kontrolovať danú lokalitu budú schopné prehľadne monitorovať neoprávnený vjazd\nmotorových vozidiel, zabraňovať tejto činnosti a minimalizovať negatívne vplyvy na dané územie.\n- prvoinštančný orgán ako aj žalovaný dospeli k vecne správnemu právnemu záveru, ktorému\npredchádzalo riadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n6. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n\n- napadnuté rozhodnutie krajského súdu obsahuje v IV. časti celkom zjavne vzájomne nesúrodé časti,\naž možno nadobudnúť dojem, že správny súd si celkom neuzrejmil, čo je predmetom konania.\n- v bode 36 napadnutého rozsudku sa správny súd zaoberá vjazdom a státím motorových vozidiel do\nchránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie.\n- v bode 37 opätovne správny súd vyslovuje závery vzťahujúce sa k tomu, či privolenie v podobe výnimky\nzo zákazov nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\n- s poukazom na bod 37 rozsudku, predmetom konania pred správnym súdom nebolo rozhodnutie o\nudelení výnimky zo zakázanej činnosti v príslušnom stupni územnej ochrany, ktorou je vjazd a státie\nmotorovými vozidlami.\n- so žiadnou z námietok sa správny súd nevysporiadal a podstatnú časť svojho právneho posúdenia\nvenuje vjazdu motorových vozidiel, výnimke zo zakázaných činností a monitorovaniu vjazdu motorových\nvozidiel.\nB)\n7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti skonštatoval, že sťažovateľ neuviedol v kasačnej\nsťažnosti žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných\nprávnych predpisov zo strany správnych orgánov. Trval na tom, že obe rozhodnutia boli vydané na\nzáklade spoľahlivo zisteného skutkového stavu, sú zákonné a majú predpísané náležitosti. Navrhol,\naby súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\noprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná a preto rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takto\nkasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. septembra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 139 ods. 2 S.s.p., v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho\nkonania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a\nvyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej\nverejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na\nustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec\nna ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci\nďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPodľa § 462 ods. 1 S.s.p., ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n9. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd sťažovateľovi nesprávnym procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že pojem \"právo na spravodlivý proces\" nahrádza\ndoterajší pojem \"odňatie možnosti konať pred súdom\", nakoľko obsahové znaky pojmu \"právo na\nspravodlivý proces\" vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky\nspravodlivosti; nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako\ncelok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.\n10. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že postupom krajského súdu pri rozhodovaní o\nmerite sporu a vydaním preskúmavaného rozhodnutia bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý\n\nproces. Sťažovateľ v tejto súvislosti primárne namietal, že krajský súd sa v rozhodnutí zaoberal inou\nprávnou vecou aká bola predmetom konania a so žiadnou z predložených námietok v žalobe sa\nnevysporiadal.\n11. Z komentára k vyššie citovanému § 139 ods. 2 S.s.p. vyplýva, že argumenty uvádzané správnym\nsúdom si nesmú navzájom odporovať. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej správny súd\nvysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon\nustanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola\nzrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, a spravodlivosť. Zatiaľ čo vo výroku správny súd vyslovuje,\nako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé a taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu. (Baricová J. a kol.\nSprávny súdny poriadok. Komentár. Bratislava. C.H.BECK, 2018. s. 720)\n12. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v odôvodnení rozsudku musí súd uviesť, podľa akej právnej\nnormy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy subsumoval ním zistený skutkový stav.\nPo subsumcii dochádza k aplikácii a interpretácii práva. Súd musí uviesť, ako daný skutkový stav\nprávne posúdil, ktorú právnu normu na daný stav aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu\ninterpretoval. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. februára 1998). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva „...účelom odôvodneného rozhodnutia\nje dať stranám najavo, že boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám možnosť\nodvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom.\nLen ak sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva.“ (napr.\nSuominen v. Fínsko, § 37, 1. júl 2003; Tatishvili v. Rusko, § 58, 22. február 2007).\n13. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky:\n„Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho\ncelkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na\nzáklade týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,\nale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a\nich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá\nzákladným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a\nštylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, že\nje povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú\nskutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS\n174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).“\n„Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako\ni právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd\nSR tiež uvádza: „Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej\nprávnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné\nnásledky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s\npožadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru.“ (I. ÚS 33/2012).\n„Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. ... Takýto\npostup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou\n\nkaždého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je\narbitrárny.“ (III. ÚS 311/07).\n14. Vo svetle uvedeného kasačný súd poznamenáva, že napadnutý rozsudok postráda dostatočne\nargumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných\nustanovení, pričom argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. V\npredmetnej veci sa krajský súd v odôvodnení rozhodnutia venuje zjavne odlišnému predmetu konania,\na to rozhodnutiu o povolení výnimky v zmysle ustanovenia § 67 písm. h) zákona o ochrane prírody a\nkrajiny, a nie vydaniu súhlasu na státie plávajúceho zariadenia v zmysle § 68 písm. w) predmetného\nzákona. Kasačný súd poukazuje na bod 32/ a body 35/ - 39/, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že krajský\nsúd sa zmätočne v rámci právneho posúdenia venoval zákonnosti rozhodnutia o povolení výnimky na\nvjazd a státie motorových vozidiel v chránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie, ktoré však nie je\npredmetom tohto konania. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd neustálil predmet konania a v rámci\nodôvodnenia sa nevenoval právnemu posúdeniu predmetnej problematiky a nevysporiadal sa tak ani\ns námietkami sťažovateľa, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Je povinnosťou súdov uviesť\nvo svojom rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založili. Súčasťou\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne požiadavka, aby sa príslušný\nvšeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne vyrovnal nielen so skutkovými\nokolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli ku konkrétnemu rozhodnutiu.\n15. V ďalšom považuje súd za nevyhnutné uviesť, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí\nsúdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných\nodpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.\nj.s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03 <.). Uvedené možno\nvzťahovať aj na predmetnú vec, v ktorej v odôvodnení krajského súdu došlo k zjavnému rozporu\nprávnych argumentov so skutkovými okolnosťami a zároveň absentovali jasné a zrozumiteľné odpovede\nna sťažovateľom predložené námietky, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní\ndôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za\npredpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 21/2015 zo dňa 20.01.2015).\n16. Vo svetle uvedeného, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádza zo zrejmého omylu\nkrajského súdu, popierajúc zmysel a najmä podstatu práva na spravodlivý proces, kasačný súd nemohol\npostupovať inak, ako pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu v zmysle § 462 S.s.p.\na vráteniu veci súdu na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní ustáliť si predmet\nkonania, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie\nnáležite a presvedčivo odôvodniť v zmysle § 139 ods. 2 S.s.p., pričom krajský rozhodne aj o nároku na\nnáhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 S.s.p.\n17. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/303/2015", "guid": "a2a84a15-bdf7-4cf4-a464-d6c8e68b21dd:d7239d4a-580a-48aa-8747-1734a38f5031", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}