{"guid": "5525f427-998d-4cca-89aa-82bb757095e2:a5246b0c-1cd7-4624-aa3a-36bac2f59c5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015202014.1", "spisova_znacka": "9Sžso/80/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/80/2016 z 31. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2018, sp. zn. 9Sžso/80/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:1015202014.1", "identifikacne_cislo": "1015202014", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "datum_vydania": "2018-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "nazov": "§ 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417", "nazov": "zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5246b0c-1cd7-4624-aa3a-36bac2f59c5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202014.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202014.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015202014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/80/2016\n1015202014\n31. 01. 2018\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2018:1015202014.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a\nčlenov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: P. C., K.\nXX, K., proti žalovanému: Ústredie práca, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/8283-0002 zo\ndňa 16.09.2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/271/2015-52 z\n20. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/271/2015-52 z 20. apríla\n2016 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S/271/2015-52 z 20. apríla 2016 zamietol žalobu proti\nrozhodnutiu žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/8283-0002 zo 16.09.2015, ktorým bolo\nzamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,\nodboru sociálnych vecí a rodiny č. BA5/OPHN/SOC2015/17933-0023 z 09.07.2015. Prvostupňovým\nrozhodnutím správny orgán odňal žalobcovi pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.\n06.2015.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobcovi bola od roku 2006 poskytovaná pomoc\nv hmotnej núdzi v rôznej výške, naposledy v sume 61,60 eur mesačne. Úrad práce, sociálnych vecí a\nrodiny Bratislava (ďalej aj len „úrad\" alebo „prvostupňový orgán\") výzvou z 08.04.2015 vyzval žalobcu,\naby v lehote troch dní odo dňa jej doručenia preukázal skutočnosti rozhodujúce pre ďalšie poskytovanie\na výšku pomoci v hmotnej núdzi. Súčasťou výzvy bola „Ponuka Úradu práce, sociálnych vecí a\nrodiny\" (ďalej aj len „Ponuka 1\"), ktorou bolo žalobcovi ponúknuté vykonávanie menších obecných\nslužieb. Výzvu žalobca prevzal a následne vrátil Ponuku 1 tvrdiac, že mu jej obsah nebol dostatočne\nzrozumiteľný. Zároveň žiadal o doplnenie informácií týkajúcich sa dostavenia sa na BOZP a poukázal\nna to, že z miesta jeho bydliska na miesto výkonu činností je väčšia vzdialenosť a skoro tretinu dávky by\nmusel vynaložiť na cestovné náklady. Úrad ukončil Ponuku 1 z dôvodu potreby vynaloženia finančných\nprostriedkov žalobcom na cestovné. Dňa 25.05.2015 si žalobca osobne na úrade prevzal „Ponuku Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny\" (ďalej aj len „Ponuka 2\"), ktorou bolo žalobcovi ponúknuté vykonávanie\npracovných činností v organizácii: Základná škola Turnianska, Turnianska 10, Bratislava. Súčasťou\nvýzvy bolo poučenie žalobcu o tom, že v prípade, ak ponuku odmietne alebo ak po jej akceptovaní na\nvýkon pracovných činností nenastúpi, bude mu dávka v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o\npomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 417/2013 Z. z.\") znížená o 61,60 eur. Úrad tiež uviedol, že nedoručenie tlačiva sa považuje\n\nza odmietnutie ponuky. Žalobca reagoval doručením Ponuky 2, ktorú nepodpísal tvrdiac, že mu jej obsah\nnebol dostatočne zrozumiteľný a opätovne žiadal o doplnenie informácií. Úrad následne odňal žalobcovi\npomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.06.2015. Žalobcovi ako poberateľovi pomoci\nv hmotnej núdzi boli predložené v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. dve ponuky, t. j. Ponuka\n1 zo dňa 08.04.2015 na výkon menších obecných služieb a Ponuka 2 zo dňa 30.04.2015 na výkon\ndobrovoľníckej činnosti, pričom ani jednu z týchto ponúk neprijal. V prípade Ponuky 1 prvostupňový\nsprávny orgán postupoval v súlade s princípmi „dobrej verejnej správy\" a ponuku ukončil s prihliadnutím\nna finančnú nevýhodnosť ponuky. Prvostupňový správny orgán mu následne predložil Ponuku 2. Aj\nnapriek skutočnosti, že miesto výkonu pracovných činností uvedené v Ponuke 2 sa nachádzalo od jeho\nbydliska 650 m, ponuku opäť odmietol. Obe ponuky považoval súd za zrozumiteľné, nakoľko je z nich\nzrejmý dátum, miesto a čas výkonu činnosti, taktiež je z nich zrejmé, v akom rozsahu mal žalobca\nvykonávať pracovné činnosti a to podľa pokynov organizátora. V týchto ponukách bol uvedený aj kontakt\nna kontaktnú osobu u ktorej sa mal hlásiť a ktorá by ho usmernila v ďalšom postupe a poskytla by\nmu všetky potrebné informácie a to aj ohľadom školenia BOZP. V povinnostiach občana tvoriacich\nsúčasť ponuky bol žalobca poučený aj o riešení situácie, ktorá by mohla vzniknúť v prípade dlhodobej\npráceneschopnosti občana, ktorý prijal ponuku na výkon pracovných činností. Aj napriek tomu, že v\núradnom zázname zo dňa 25.05.2015 nie je uvedené, že žalobcovi bola doručená Ponuka 2 spolu s\nvýzvou a poučením o jeho povinnostiach, súd nevidí dôvod spochybňovať ich existenciu a vedomosť\nžalobcu o ich obsahu, nakoľko už súčasťou Ponuky 1 na vykonávanie pracovných činností bola aj výzva\na poučenie o povinnostiach občana. S povinnosťami občana, ktoré sú rovnaké pri každej ponuke úradu,\nbol žalobca riadne oboznámený už pri Ponuke 1. Žalobca teda mal vedomosť aj o povinnosti preukázať\nna výzvu požadovanú skutočnosť v lehote troch dní, ktorú určil úrad v zmysle § 28 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 417/2013 Z. z.. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia práva na slobodný prístup k\ninformáciám tým, že mu nebolo odpovedané na jeho žiadosti o doplnenie informácií zo dňa 28.04.2015\na 08.06.2015 súd uviedol, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného vo veci týkajúcej sa žiadostí žalobcu o poskytnutie informácií. Nemožno súhlasiť\nso žalobcom, že aj napriek tomu, že nevyjadril nesúhlas s ponúkanými činnosťami, mu bola odňatá\npomoc v hmotnej núdzi, nakoľko v správnom konaní bol poučený o tom, že nedoručenie tlačiva v určenej\nlehote troch dní bude považované za odmietnutie ponuky, čo bude mať za následok zníženie pomoci v\nhmotnej núdzi o sumu 61,60 eur. Prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď jeho vyjadrenie\npovažoval za odmietnutie ponuky a v súlade so zákonom pristúpil k odňatiu pomoci v hmotnej núdzi.\nTýmto postupom nebolo porušené právo žalobcu na ľudskú dôstojnosť. Pokiaľ mal žalobca pochybnosti\no ústavnosti odňatia pomoci v hmotnej núdzi, poukázal súd na nález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS\n8/2014-41 zo dňa 27.05.2015, podľa ktorého požiadavka výkonu činností ustanovených v § 10 ods. 3\npísm. a) až c) zákona č. 417/2013 Z. z. ako podmienky na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi obstála v\nteste ústavnosti v plnom rozsahu. Takisto súd zdôraznil, že aj z dôvodovej správy k uvedenému zákonu\nje zrejmý dôraz na zásluhovosť poskytovania dávky v hmotnej núdzi. Dobrovoľnícke činnosti v zmysle\n§ 10 ods. 3 písm. b) zákona č. 417/2013 Z. z. nespadajú pod zákaz nútenej práce alebo povinnej práce\nv zmysle Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej alebo povinnej práci. Naopak,\númyslom zákonodarcu bolo prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti motivovať občana v hmotnej núdzi,\naby sa aktívne podieľal na riešení svojej finančnej situácie a aby dlhodobo pasívne nezotrvával na dávke\nv hmotnej núdzi. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že správne orgány postupovali v súlade\nso zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nProti predmetnému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca, uvádzajúc, že existencia, resp.\nneexistencia výzvy je jedným z hlavných predmetov sporu. V tomto bode súd nezabezpečil dôkazy a teda\nich ani nemohol náležite preskúmať. Žalobca má za to, že v jeho prípade prebehli dve konania, a síce\nprvé konanie bolo ukončené dňa 04.05.2015, teda v ten deň, keď žalovaný ukončil ponuku z 08.04.2015\na 25.5.2015 sa začalo nové správne konanie. Žalobca ďalej nesúhlasí s tvrdením prvostupňového\nsúdu, že predmetom tohto konania nie je rozhodnutie o poskytnutí či neposkytnutí informácií. Uvádza,\nže žaluje žalovaného preto, že bol ukrátený na svojich právach, okrem iného na práve na slobodný\nprístup k informáciám. Uvádza, že ide o jeden z bodov žaloby. Tvrdí ďalej, že nikdy žiadnu ponuku z\núradu práce neodmietol. Ak ponuku neprijal, nemožno z toho vyvodzovať, že ju vedome a úmyselne\nodmietol. Žalobca žiadal informácie, na základe ktorých by sa mohol rozhodnúť, či ponuku prijme alebo\nju odmietne. Žalobca má ďalej za to, že prvostupňový súd nesprávne interpretuje nález Ústavného\nsúdu SR, tvrdiac, že ústavný súd umožňuje dávku znížiť, nie však úplne odňať pomoc v hmotnej\nnúdzi. Tvrdí, že dobrovoľnícka činnosť, ktorá sa od neho vyžaduje, vedie k frustrácií, lebo za svoju\nprácu nemá dostávať adekvátne ohodnotenie ako ostatní zamestnanci, cíti sa ponížený tým, že má byť\n\nvyužívaný ako lacná pracovná sila. Žalobca sa domnieva, že zákon, nútiaci zaslúžiť si aj tú základnú\nminimálnu pomoc zo strany štátu občanom v hmotnej núdzi je v rozpore nielen s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, ale aj s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci a\nDohovorom MOP o zrušení nútenej práce. Žalobca tiež argumentoval poukazom na ľudskú dôstojnosť\nako neodňateľné a nescudziteľné právo človeka. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd\nprvostupňový rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UPS/\nUS1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/8283-0002 zo dňa 16.09.2015 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uvádza, že v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil zamietnutie\nodvolania a zdôraznil, že žalobca 25.05.2015 si osobne na prvostupňovom správnom orgáne prevzal\nod aktivačného centra ponuku na vykonávanie menších obecných služieb a to v rozsahu 32 hodín\nmesačne podľa pokynov organizátora. Žalobca žiadal informácie, odpoveď na hypotetické otázky,\nktoré nemali vplyv na jeho vyjadrenia k predloženej ponuke a na to, či by sa zúčastnil ponúkaných\nčinností. Žalobca nepredložil podpísanú ponuku na vykonávanie činností s vyjadrením, či ju prijíma\na ani v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by\nmu bránili vo vykonávaní ponúknutej činnosti. Žalobca sa teda nezúčastnil na vykonávaní činností,\nktoré mu boli ponúknuté v zmysle §10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z., preto bolo potrebné pomoc\nv hmotnej núdzi znížiť podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o sumu 61,60 eur. Žalovaný pri\nrozhodovaní neprihliadol na tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že žalobcovi bola 25.5.2015\nodovzdaná výzva, ale napadnuté rozhodnutie odôvodnil aj bez tejto skutočnosti. Prvostupňový orgán\nzaslal žalobcovi výzvu na preukázanie požadovaných skutočností zo dňa 08. 04.2015, prílohou ktorej\nbola aj ponuka na zabezpečenie vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo\nprác na predchádzanie mimoriadnych situácií v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. Súčasne bol\nžalobca vyzvaný, aby na prvej stránke tlačiva ponuka vyznačil, či ponúkanú pracovnú činnosť prijíma a\ntúto so svojim podpisom doručil do troch pracovných dní od prevzatia na prvostupňový správny orgán.\nZároveň bol žalobca vyzvaný v prípade prijatia ponuky dostaviť sa v prvý pracovný deň po doručení\nponuky na miesto výkonu pracovných činností tak, ako je uvedené v ponuke. Vo výzve bol žalobca tiež\npoučený, že ak ponuku pracovných činností odmietne alebo nenastúpi na výkon pracovných činností,\nzníži sa mu dávka o 61,60 eur. Nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky. V ponuke\nbol riadne poučený o riešení situácie v prípade dlhodobej pracovnej neschopnosti. Predmetnú výzvu\ns prílohami žalobca prevzal dňa 23.04.2015. Žalobcovi bolo týmto dňom teda známe, že v lehote\ntroch pracovných dní od doručenia ponuky má oznámiť, či ponuku prijíma. Po prevzatí ponuky žalobca\nuviedol, že táto mu nie je dostatočne zrozumiteľná a žiada o doplnenie informácií. Dňa 25.05.2015\nsa žalobca osobne dostavil na pracovisko prvostupňového orgánu, ktorý akceptujúc jeho dopyt o\nvzniknutých cestovných nákladoch, mu odovzdal novú ponuku zo dňa 30.04.2015. Z tejto ponuky je\nzrejmé, že vykonávanie pracovných činností a školenie BOZP sa začína dňom 10.06.2015 na Základnej\nškole Turnianska 10 v Bratislave, čo je blízkosti žalobcovho bydliska. Žalobca bol opätovne poučený\no svojich povinnostiach vrátane riešenia dlhodobej pracovnej neschopnosti. Žalobca opätovne vrátil\nponuku s tým, že mu nebol dostatočne zrozumiteľný jej obsah, preto žiadal o doplnenie informácií,\nodkázal na svoju žiadosť z 28.04.2015 a žiadal o informácie, aká situácia nastane, keby bol dlhodobo PN.\nŽalovaný zastáva názor, že otázky žalobcu boli nedôvodné, pretože odpoveď na ne mal uvedené v plnom\nrozsahu v ponuke zo dňa 30.04.2015, preto tvrdenia žalobcu o neposkytnutí informácií nezodpovedajú\nobjektívnej realite. Ďalej má žalovaný za to, že dňom prevzatia výzvy z 08.04.2015 s prílohami začalo dňa\n23.04.2015 správne konanie, ktoré bolo ukončené až napadnutým rozhodnutím žalovaného. Žalovaný\nmá potom za to, že tvrdenie žalobcu, že si výzvu neprevzal 25.05.2015 je irelevantné, nakoľko výzvu\nsi preukázateľne prevzal už dňa 23.04.2015. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že v jeho prípade sa jedná o\nnútené práce za protihodnotu - pomoc v hmotnej núdzi, podľa žalovaného takéto tvrdenie nemá oporu v\nplatnej právnej úprave. K poukazu žalobcu na jeho nedoplatky na zdravotnom poistení žalovaný uvádza,\nže ak by sa žalobca zaevidoval do evidencie uchádzačov o zamestnanie, vedenej prvostupňovým\nsprávnym orgánom, zdravotné poistenie by za žalobcu platil štát, avšak keďže žalobca bol na vlastnú\nžiadosť z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený dňom 08.10.2006, nedoplatok na poistnom\nmu vznikol jeho vlastným zavinením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom žalovaný navrhuje\nprvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdiť.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP\") odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\nKeďže v prejednávanej veci začalo odvolacie konanie pred nadobudnutím účinnosti SSP, odvolací súd\nkoná podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\").\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení s ustanovením § 10 ods.\n2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§\n246c O.s.p. v spojení s § 212 O.s.p. a nasl.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., bez\nnariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok krajského súdu § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. v\nspojení s § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti\npodľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia\ndomácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku\na uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. dávka je určená na zabezpečenie základných životných\npodmienok.\nPodľa § 10 ods. 2 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z.z. dávka je 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca.\nPodľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa\nodseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom\nvzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) dohodnutom v rozsahu najmenej 32\nhodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou\norganizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou\nso sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť\npre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor\ndobrovoľníckej činnosti\") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní\na) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,\nktorej zriaďovateľom je obec,\nb) dobrovoľníckej činnosti,33) alebo\nc) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri\nodstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.\nPodľa § 10 ods. 8 zákona č. 417/2013 Z.z. odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti,\na) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) a e) až h),\nb) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe34)\nalebo na príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby,17)\nc) ktorým je poberateľ predčasného starobného dôchodku,\nd) ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu,34a)\ne) ktorým je tehotná žena, od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,\nf) ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej\nstarostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu,34b) ak sa osobne, celodenne a riadne\nstará o dieťa do troch rokov veku,\ng) ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti\nnahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu,34b) ak sa osobne,\ncelodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku,\n\nh) ktorý sa zúčastňuje na pracovnej terapii,34c)\ni) ktorý vykonáva menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť alebo práce podľa odseku 3 písm. c) na\nzáklade dohody, od ktorej úrad odstúpi podľa odseku 11, alebo\nj) ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3\npísm. c) nebolo ponúknuté.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2015 suma pomoci v hmotnej núdzi\nsa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods.\n2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.\nPodľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o nútenej alebo povinnej práci\nvyhlásenej v Slovenskej republike Federálneho ministerstva zahraničných vecí oznámením č. 506/1990\nZb. (ďalej aj len „Dohovor č. 29\") Každý členský štát Medzinárodnej organizácie práce, ktorý ratifikuje\ntento Dohovor, sa zaväzuje, že v dobe čo najkratšej potlačí používanie nútenej alebo povinnej práce\nvo všetkých jej formách.\nPodľa čl. 2 Dohovoru č. 29\n1. Na účely tohto Dohovoru bude výraz \"nútená alebo povinná práca\" označovať každú prácu alebo\nslužbu, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na ktorú sa nazývaná\nosoba neponúkla dobrovoľne.\n2. Len pre potreby tohto Dohovoru však výraz \"nútená alebo povinná práca\" nebude zahŕňať:\na) žiadnu prácu ani službu vymáhanú na základe zákonov o povinnej vojenskej službe pre práce rýdzo\nvojenskej povahy;\nb) žiadnu prácu ani službu, ktorá tvorí súčasť obvyklých občianskych povinností občanov krajiny, ktorá\nsa plne spravuje sama;\nc) žiadnu prácu ani službu, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha v dôsledku odsúdenia súdnym\nrozhodnutím, pokiaľ sa táto práca alebo služba vykonáva pod dohľadom a kontrolou verejného úradu\na pokiaľ sa nazývaná osoba neprenajíma ani nedáva k dispozícii súkromným jednotlivcom, súkromným\nspoločnostiam ani súkromným právnickým osobám;\nd) žiadnu prácu ani službu vymáhanú v prípadoch mimoriadnych okolností, to je v prípadoch vojny,\npohromy alebo hroziacej pohromy ako požiaru, povodne, hladomoru, zemetrasenia, prudkej epidémie\nalebo zvieracej nákazy (epizootie), vpádu zvierat, hmyzu alebo škodlivých rastlinných cudzopasníkov\na všeobecne všetkých okolností, ktoré ohrozujú alebo by mohli ohroziť život alebo normálne životné\npomery všetkého obyvateľstva alebo jeho časti;\ne) menšie obecné služby, ktoré súc vykonávané členmi obce v jej priamom záujme, môžu sa preto\npovažovať za obvyklé občianske povinnosti pripadajúce na členov obce, pokiaľ majú členovia obce alebo\nich priami zástupcovia právo vyjadriť sa ohľadne potreby takých služieb.\nPri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší súd s prihliadnutím na §\n219 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu s právnou citáciou právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a v odôvodnení svojho rozsudku sa obmedzil len\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku.\nPokiaľ ide o namietané nedoručenie výzvy na preukázanie požadovaných skutočností dňa 25.05.2015,\naj odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že pre posúdenie veci je táto otázka\nirelevantná. Žalobcovi totiž bola výzva doručená už skôr v priebehu správneho konania, a to dňa\n23.04.2015. V tejto mu bola oznámená povinnosť vyznačiť, či ponúkanú pracovnú činnosť prijíma alebo\nodmieta a doručiť ju prvostupňovému správnemu orgánu do 3 pracovných dní od prevzatia. Súčasťou\nvýzvy tiež bolo poučenie o skutočnosti, že nedoručenie tlačiva bude považované za odmietnutie ponuky,\nčo má za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o 61,60 eur. Žalobcovi teda boli zrejmé jeho\npovinnosti, resp. ďalšie vyžadované úkony. Ak mu aj nebola opätovne doručená výzva na preukázanie\npožadovaných skutočností, nedošlo k odňatiu možnosti konať pred správnym orgánom, ani nevznikla\n\nžiadna ujma na žalobcových subjektívnych právach, keďže o všetkých skutočnostiach vyplývajúcich z\nvýzvy už bol v totožnom konaní preukázateľne poučený.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia nemôže spôsobovať prostý fakt, že správny orgán postupoval v súlade so zásadou\nsúčinnosti s účastníkmi konania. V súlade s touto zásadou prvostupňový orgán vyhovel žalobcovej\nnámietke týkajúcej sa nevýhodnosti ponuky a vymenil ju za inú- z hľadiska vzdialenosti výhodnejšiu\nponuku, na obsahu už doručenej výzvy sa však nič nemenilo, preto nebolo nevyhnutné ani jej opätovné\ndoručovanie.\nŽalobca ďalej namieta neposkytnutie požadovaných informácií žalovaným. K tejto námietke je potrebné\nuviesť, že žalobou, podanou na Krajský súd v Bratislave žiadal žalobca ako nezákonné zrušiť\nrozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/8283-0002 zo 16.09.2015, ktorým\nbolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny č. BA5/OPHN/SOC2015/17933-0023 z 09.07.2015 o odňatí\npomoci v hmotnej núdzi žalobcovi. Rozhodnutie, prípadne fiktívne rozhodnutie, o nevyhovení žiadosti\no sprístupnenie informácií žalobca nenapádal. Označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa\nžalobou napáda, je jedným z podstatných náležitostí správnej žaloby. Týmto označením žalobca\nvymedzuje rozsah súdneho konania. Nie teda krajský súd v rozsudku, ale už žalobca v žalobe označil\nako napadnuté rozhodnutie výlučne rozhodnutie zo 16.09.2015, preto sa konanie na správnom\nsúde skutočne týka iba preskúmania zákonnosti rozhodnutia o odňatí pomoci v hmotnej núdzi a\njeho predmetom nie je preskúmavanie rozhodnutia o nesprístupnení informácie - hoci aj fiktívneho\nrozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.\nRovnako nesprávne je žalobcovo tvrdenie, že žiadnu ponuku neodmietol. Žalobca bol výzvou,\ndoručenou mu 23.04.2015 poučený o skutočnosti, že nedoručenie tlačiva v lehote troch pracovných dní\nbude považované za odmietnutie ponuky, čo má za následok zníženie dávky v hmotnej núdzi o 61,60\neur. Keďže o uvedenej skutočnosti mal vedomosť a napriek tomu v lehote podpísanú ponuku správnemu\norgánu nedoručil, konkludentne - nekonaním ju žalobca odmietol.\nNedôvodné je tiež žalobcovo tvrdenie, že ústavný súd v náleze č. k. PL. ÚS 8/2014-41 zo dňa 27.05.2015\numožňuje dávku znížiť, nie však úplne odňať pomoc v hmotnej núdzi. Keďže výška zníženia dávky podľa\n§ 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. je totožná s výškou dávky v hmotnej núdzi, je zrejmé, že úmyslom\nzákonodarcu bolo odňať pomoc v prípade, že osoba v hmotnej núdzi poberá dávku, nie však niektorú\ninú formu pomoci (napr. aktivačný príspevok, príspevok na bývanie atď).\nAk žalobca namietal, že za svoju dobrovoľnícku prácu nemá dostávať rovnakú mzdu ako ostatní\nzamestnanci, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že dobrovoľnícka práca nie je závislou\nprácou podľa zákonníka práce, preto ani na žalobcu sa nevzťahujú jeho ustanovenia týkajúce sa\nminimálnej mzdy.\nŽalobca v odvolaní nekonkretizoval, v čom by mal byť zákon č. 417/2013 Z.z. v rozpore s Dohovorom\nč. 29 MOP, avšak odvolací súd zdôrazňuje, že nútenou alebo povinnou prácou na účely tohto dohovoru\npodľa jeho čl. 2 ods. 2 písm. e/ nie sú menšie obecné služby a dohovor sa na takéto činnosti ponúknuté\nžalobcovi nevzťahuje.\nPokiaľ žalobca namieta zásah do ľudskej dôstojnosti, v tomto sa súd odvoláva na už citovaný\nnález Ústavného súdu SR č. k. PL. ÚS 8/2014-41 zo dňa 27.05.2015, ktorý existenciu neústavnosti\nustanovenia §10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. vylúčil. Len pre zdôraznenie opätovne poukazuje\nna názor ústavného súdu, že nie je v rozpore s ústavným príkazom vyjadreným v čl. 39 ods.\n2 ústavy vyžadovať aktívnu participáciu osôb na zabezpečovaní ich základných životných potrieb,\npokiaľ požadované činnosti nebudú neprimerané, neodôvodnené alebo zbytočne zaťažujúce. Žalobca\nnijak nepreukázal, že by ponuka 2 bola neprimeraná, neodôvodnená alebo zbytočne zaťažujúca.\nNaopak, správny orgán žalobcovi vyšiel v ústrety a ponuku, ktorá ním mohla byť - čo i len teoretickypovažovaná za zaťažujúcu z dôvodov nevyhnutnosti platenia cestovného, vymenil za inú, výhodnejšiu.\nPre rozhodnutie vo veci kardinálnou skutočnosťou je tiež, že odňatie dávky z dôvodu odmietnutia\nčinností vymedzených v ustanovení § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. nemôže byť považované\nza zásah do ľudskej dôstojnosti, keďže práve takáto činnosť smeruje k zachovaniu dôstojnosti, a to\n\nformou socializácie osôb v hmotnej núdzi, ako aj zachovania, resp. vytvárania pracovných zručností.\nSkutočnosť, že žalobca pozitívne stránky uvedenej činnosti subjektívne nevníma, nemení nič na ich\nobjektívnej existencií.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti mal aj odvolací súd za preukázané, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného je zákonné, vydané po náležitom zistení skutkového stavu a logicky správne odôvodnené a\npreto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p., tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo žalobkyňa v tomto\nkonaní nebola úspešná.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}