{"guid": "13f747ee-bd5b-492b-9679-22a0c45adce1:32676a96-9717-4156-96fc-2a256c364233", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1015201976.1", "spisova_znacka": "10Sžk/30/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/30/2017 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 10Sžk/30/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:1015201976.1", "identifikacne_cislo": "1015201976", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "nazov": "§ 68 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-68", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32676a96-9717-4156-96fc-2a256c364233", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201976.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201976.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:1015201976.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/30/2017\n1015201976\n28. 03. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:1015201976.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci sťažovateľa (v konaní žalobca): Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie,\nTulčík 310, Tulčík, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti\nžalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné\nprostredie, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: W. K., C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.: OU-BA-OOP3-2015/079363-NMT zo dňa 16. septembra 2015, o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/283/2015-45 zo dňa 6.\napríla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/283/2015-45 zo dňa\n6. apríla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BAOSZP3-2015/40975-8/POS zo dňa 22.06.2015 (ďalej len „prvoinštančné správne rozhodnutie“) bol\npodľa § 68 písm. w/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len “zákon o ochrane\nprírody a krajiny”) vydaný prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia (ďalej aj “osoba zúčastnená\nna konaní”) súhlas na státie plávajúceho zariadenia „hausbót“ č. SK-4-14093 umiestneného v Q.,\nvyviazaného na pozemku C-KN s parc. č. 1217/1 v kat. úz. T. (ďalej len „súhlas na státie plávajúceho\nzariadenia“) a súčasne boli podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny stanovené\npodrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny tak, ako sú\nuvedené pod bodom 1 až 8 výrokovej časti jeho rozhodnutia. Súhlas na státie plávajúceho zariadenia\nvydal na dobu určitú, a to na čas od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 30.06.2020.\n2. Prvoinštančné správne rozhodnutie vchádza zo skutočností, že vlastník existujúceho hausbótu osoba zúčastnená na konaní, dňa 21.10.2014 požiadal prvoinštančný orgán o vydanie súhlasu so\nstátím plávajúceho zariadenia podľa § 68 písm. w/ zákona o ochrane prírody a krajiny. Ten na základe\npodkladov rozhodnutia, platného právneho stavu a dokumentácie ochrany prírody a krajiny konštatoval,\nže nezistil žiadne také skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by preukazovali, že v prípade státia plávajúceho\nzariadenia na polohe č. 23 Jarovského ramena rieky Dunaj nie sú naplnené podmienky na nevydanie\nsúhlasu podľa zákona alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,\nktoré by mohli byť dôvodom na zamietnutie žiadosti.\n\n3. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru,\nže odvolanie tak, ako bolo podané, nie je dôvodné a preto rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2015/079363NMT zo dňa 16. septembra 2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) odvolanie sťažovateľa zamietol\na prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa plne stotožnil so závermi prvoinštančného orgánu\na s argumentáciou, ako je obsiahnutá v rozhodnutí. Mal za to, že z celého odôvodnenia vydaného\nrozhodnutia je zrejmé, a osvedčuje to aj obsah administratívneho spisu a podklady, ktoré boli zhrnuté\nkonajúcim orgánom a zistenia, ktoré predchádzali vydaniu jeho rozhodnutia, že žiadne záujmy ochrany\nprírody chránené zákonom o ochrane prírody a krajiny alebo všeobecne záväznými predpismi vydanými\nna jeho vykonanie alebo nesplnenie podmienok, ktoré by mohli viesť k zamietnutiu žiadosti o vydanie\nsúhlasu podľa § 82 ods. 11 predmetného zákona v konaní zistené neboli. Žalovaný zároveň poukázal na\nskutočnosť, že v odvolacom konaní neboli vznesené žiadne nové skutočnosti, návrhy či nové podnety,\nktoré by neboli známe prvoinštančnému orgánu pred vydaním rozhodnutia vo veci samej a nebolo ničím\nzo strany sťažovateľa osvedčené, že udelenie súhlasu v danom prípade by mohlo mať výraznejšie\nnegatívny dopad a zásah do územia NATURA 2000 s následkom spôsobenia tvrdených podstatných\nzmien biologickej rozmanitosti, štruktúry a funkcií ekosystémov.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdna\nporiadok (ďalej len „Ss.p.“) zamietol žalobu sťažovateľa z nasledujúcich dôvodov:\n- okresný úrad v sídle kraja je v zmysle § 67 písm. h/ zákona o ochrane prírody oprávnený rozhodovať\no výnimke zo zakázaných činností. Uvedené ustanovenie zákona nestanovuje obmedzenie dôvodov\nudelenia výnimky, iba vyžaduje, aby bol takýto prípad odôvodnený,\n- vzhľadom na to, že zákonodarca bližšie nevymedzil dôvody udelenia výnimky, bol súd toho názoru,\nže poveril orgán verejnej správy určením spôsobu aplikácie tohto zákonného ustanovenia podľa svojho\nuváženia, pričom poukázal na uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 5Sžo/27/2011 zo dňa 29.02.2012,\n- súhlasil s tvrdením sťažovateľa do tej miery, že je možné predpokladať a je nepochybné, že vjazd\na státie motorových vozidiel do chránenej krajnej oblasti a prírodnej rezervácie zaiste bude mať určitý\nnegatívny vplyv na ochranu prirodzených procesov v danej oblasti a na životné prostredie,\n- orgány verejnej správy sa v preskúmavanom rozhodnutí v danej veci v dostatočnej miere zaoberali\nochranou prírody v danej oblasti, tiež možným negatívnym vplyvom povolenia výnimky naň. Zároveň\nurčili dodržanie stanovených podmienok pre výkon tejto výnimky, tak ako sú uvedené pod bodom 1/ až\n8/ výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia žalovaného,\n- zo zistení súdu nevyplýva záver, ktorý by odôvodňoval nepovolenie žiadanej výnimky,\n- orgány verejnej správy sa vecou riadne zaoberali a súladne so základnými zásadami obsiahnutými\nv § 3 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia si zabezpečili všetky potrebné právne relevantné\npodklady, v ich rozhodnutiach sú vyjadrené postačujúce uváženia o potrebe zásahu do územia\npodliehajúceho príslušnému stupňu ochrany a tým privolenie v podobe výnimky zo zákona nevybočilo\nz medzí a hľadísk stanovených zákonom,\n- ochrana prírody bola v danom prípade naplnená tým, že prvoinštančné rozhodnutie obsahuje podrobne\nvymenované podmienky vykonávania povolenej činnosti uvedené pod bodmi 1. až 8. výrokovej časti\nrozhodnutia zo dňa 22.06.2015 a tiež tým, že platnosť tejto výnimky je časovo obmedzená len do\n30.06.2020,\n- odôvodnenosť povolenia výnimky videl aj v tom, že možný negatívny dopad na životné prostredie\nspôsobený vjazdom a státím konkrétneho motorového vozidla, ktorému je povolená výnimka, je\nnepochybne menší ako významný negatívny vplyv spôsobený nekontrolovaným vjazdom a státím\nmotorového vozidla/vozidiel v takomto území,\n- zastával rovnaký názor ako orgán verejnej správy, že povolením uvedenej výnimky je možné takýmto\nregulovaným a kontrolovaným spôsobom efektívnejšie zabezpečovať ochranu prírody aj tým, že\norgány oprávnené kontrolovať danú lokalitu budú schopné prehľadne monitorovať neoprávnený vjazd\nmotorových vozidiel, zabraňovať tejto činnosti a minimalizovať negatívne vplyvy na dané územie,\n- prvoinštančný orgán ako aj žalovaný dospeli k správnemu právnemu záveru, ktorému predchádzalo\nriadne a spoľahlivo vykonané dokazovanie postačujúce pre rozhodnutie v merite veci.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\n\n5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t. j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n6. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,\nže:\n- napadnuté rozhodnutie krajského súdu obsahuje v IV. časti celkom zjavne vzájomne nesúrodé časti,\naž možno nadobudnúť dojem, že správny súd si celkom neuzrejmil, čo je predmetom konania,\n- v bode 26 cituje správny súd cituje ust. § 67 písm. h) zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý zveruje\nokresnému úradu v sídle kraja rozhodovanie o výnimkách zo zakázaných činností,\n- v bode 29 opätovne správny súd poukazuje na právomoc okresného úradu v sídle kraja podľa § 67\npísm. h) zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom v tomto prípade už poukazuje na to, že zákon zveril\ndiskrečnú právomoc vo veciach udeľovania výnimiek zo zakázaných činností správnemu orgánu,\n- v bode 34 napadnutého rozsudku sa správny súd zaoberá vjazdom a státím motorových vozidiel do\nchránenej krajinnej oblasti a prírodnej rezervácie,\n- v bode 35 opätovne správny súd vyslovuje závery vzťahujúce sa k tomu, či privolenie v podobe výnimky\nzo zákazov nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom,\n- s poukazom na bod 37 rozsudku, predmetom konania pred správnym súdom nebolo rozhodnutie o\nudelení výnimky zo zakázanej činnosti v príslušnom stupni územnej ochrany, ktorou je vjazd a státie\nmotorovými vozidlami,\n- so žiadnou z námietok sa správny súd nevysporiadal a podstatnú časť svojho právneho posúdenia\nvenuje vjazdu motorových vozidiel, výnimke zo zakázaných činností a monitorovaniu vjazdu motorových\nvozidiel.\n7. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti skonštatoval, že sťažovateľ neuviedol v kasačnej\nsťažnosti žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie platných\nprávnych predpisov zo strany správnych orgánov. Trval na tom, že obe rozhodnutia boli vydané na\nzáklade spoľahlivo zisteného skutkového stavu, sú zákonné a majú predpísané náležitosti. Navrhol,\naby súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\noprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná a preto rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Takto\nkasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 139 ods. 2 S.s.p., v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho\nkonania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a\nvyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej\nverejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na\nustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec\nna ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci\nďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n9. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd sťažovateľovi nesprávnym procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že pojem „právo na spravodlivý proces“ nahrádza\ndoterajší pojem „odňatie možnosti konať pred súdom“, nakoľko obsahové znaky pojmu „právo na\n\nspravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky a v zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky\nspravodlivosti; nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako\ncelok znaky spravodlivosti nevykazuje, bude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.\n10. V súvislosti s uvedeným kasačný súd musí zdôrazniť, že postupom krajského súdu pri rozhodovaní o\nmerite sporu a vydaním preskúmavaného rozhodnutia bolo porušené právo sťažovateľa na spravodlivý\nproces. Sťažovateľ v tejto súvislosti primárne namietal, že krajský súd sa v rozhodnutí zaoberal inou\nprávnou vecou, než aká bola predmetom konania a so žiadnou z predložených námietok v žalobe sa\nnevysporiadal.\n11. Z komentára k vyššie citovanému § 139 ods. 2 S.s.p. vyplýva, že argumenty uvádzané správnym\nsúdom si nesmú navzájom odporovať. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej správny súd\nvysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon\nustanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola\nzrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zatiaľ čo vo výroku správny súd vyslovuje,\nako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby odôvodnenie\nrozsudku bolo presvedčivé a taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu (Baricová J. a kol.\nSprávny súdny poriadok. Komentár. Bratislava. C.H.BECK, 2018.s. 720)\n12. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v odôvodnení rozsudku musí súd uviesť, podľa akej právnej\nnormy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy subsumoval ním zistený skutkový stav.\nPo subsumcii dochádza k aplikácii a interpretácii práva. Súd musí uviesť, ako daný skutkový stav\nprávne posúdil, ktorú právnu normu na daný stav aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu\ninterpretoval. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady\nspravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\npre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. februára 1998). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva „...účelom odôvodneného rozhodnutia\nje dať stranám najavo, že boli vypočuté. Navyše, odôvodnené rozhodnutie dáva stranám možnosť\nodvolať sa proti rozhodnutiu, ako aj možnosť, aby bolo rozhodnutie preskúmané odvolacím orgánom.\nLen ak sú vydávané odôvodnené rozhodnutia, môže existovať verejná kontrola výkonu súdnictva.“ (napr.\nSuominen v. Fínsko, § 37, 1. júl 2003; Tatishvili v. Rusko, § 58, 22. február 2007).\n13. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky: „Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na\njeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na\nzáklade týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne,\nale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a\nich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá\nzákladným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a\nštylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho,\nže je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola\nzabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú\nskutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS\n174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n„Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých\nsvoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako\ni právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd\nSR tiež uvádza: „Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a zdôvodnenej\nprávnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) nastávajú obdobné\nnásledky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s\npožadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru.“ (I. ÚS 33/2012).\n\n„Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. ... Takýto\npostup vyplýva z potreby transparentnosti vysluhovania spravodlivosti, ktorá je nevyhnutnou súčasťou\nkaždého justičného aktu. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je\narbitrárny.“ (III. ÚS 311/07).\n14. Vo svetle uvedeného kasačný súd poznamenáva, že napadnutý rozsudok postráda dostatočne\nargumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných\nustanovení, pričom argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. V\npredmetnej veci sa krajský súd v odôvodnení rozhodnutia venuje zjavne odlišnému predmetu konania, a\nto rozhodnutiu o povolení výnimky v zmysle ustanovenia § 67 písm. h) zákona o ochrane prírody a krajiny,\nktoré aj nedôvodne cituje, a nie vydaniu súhlasu na státie plávajúceho zariadenia v zmysle § 68 písm.\nw) predmetného zákona. Kasačný súd poukazuje na bod 29/ a body 34/-37/, z ktorých je jednoznačne\nzrejmé, že krajský súd sa zmätočne v rámci právneho posúdenia venoval zákonnosti rozhodnutia\no povolení výnimky na vjazd a státie motorových vozidiel v chránenej krajinnej oblasti a prírodnej\nrezervácie, ktoré však nie je predmetom tohto konania. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd neustálil\npredmet konania a v rámci odôvodnenia sa nevenoval právnemu posúdeniu predmetnej problematiky\na nevysporiadal sa tak ani s námietkami sťažovateľa, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným.\nJe povinnosťou súdov uviesť vo svojom rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje\nrozhodnutie založili. Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je totiž nepochybne\npožiadavka, aby sa príslušný všeobecný súd v konaní právne korektným spôsobom a zrozumiteľne\nvyrovnal nielen so skutkovými okolnosťami prípadu, ale aj s vlastnými právnymi závermi, ktoré ho viedli\nku konkrétnemu rozhodnutiu.\n15.V ďalšom považuje súd na nevyhnutné uviesť, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí\nsúdov je najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných\nodpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.\nj. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03 <.). Uvedené možno\nvzťahovať aj na predmetnú vec, v ktorej v odôvodnení krajského súdu došlo k zjavnému rozporu\nprávnych argumentov so skutkovými okolnosťami a zároveň absentovali jasné a zrozumiteľné odpovede\nna sťažovateľom predložené námietky, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní\ndôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za\npredpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 21/2015 zo dňa 20.01.2015).\n16. Vo svetle uvedeného, nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádza zo zrejmého omylu\nkrajského súdu, popierajúc zmysel a najmä podstatu práva na spravodlivý proces, kasačný súd nemohol\npostupovať inak, ako pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozsudku krajského súdu v zmysle § 462 S.s.p.\na vráteniu mu veci na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní ustáliť si predmet\nkonania, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie\nnáležite a presvedčivo odôvodniť v zmysle § 139 ods. 2 S.s.p., pričom krajský rozhodne aj o nároku na\nnáhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 S.s.p.\n17. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/283/2015", "guid": "1e2ba509-fe18-4a69-a865-fa23c9f34cf7:08128f09-cfd4-49f2-9d85-88a94d86c174", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:98868844-83ae-44f1-a9f2-3fd765130653", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 21/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 21/2015 z 20. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-20", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:98868844-83ae-44f1-a9f2-3fd765130653"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-12", "citacie_n": 841, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c76163d8-ebbe-4dbe-8f8e-59d7b8af3563"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}], "citovane_v": []}